2007, 2008, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Hrady, Krajina, Malé Karpaty, Mestá, Neživé, Pezinské Karpaty, Slovenská krajina, Slovenské obce, Stavby

Bratislavský hrad

Hits: 3617

Bra­ti­slav­ský hrad je význam­ná domi­nan­ta Bra­ti­sla­vy, ku kto­rej sa via­že aj prvá písom­ná zmien­ka o Bra­ti­sla­ve v Salz­bur­ských aná­loch z roku 907 v súvis­los­ti s bit­kou Bavo­rov a Maďa­rov. Hrad­ný kopec bol osíd­le­ný už v nesko­rej dobe kamen­nej, prvý­mi zná­my­mi oby­va­teľ­mi boli Kel­ti (bra​ti​sla​va​.sk). Sto­py naj­star­šie­ho osíd­le­nia pochá­dza­jú spred 4500 rokov, z obdo­bia ene­oli­tu (bole­ráz­ska sku­pi­na). Pred­po­kla­dá sa exis­ten­cia opev­ne­né­ho síd­lis­ka, avšak pria­me dôka­zy sa nenaš­li. Z halš­tat­ské­ho obdo­bia sa na východ­nej stra­ne našli sto­py prí­byt­kov zahĺbe­né do skal­né­ho pod­lo­žia – zem­ni­ce (wiki​pe​dia​.sk). Z latén­skej doby, z času roz­kve­tu kelt­skej civi­li­zá­cie, sa našli sto­py oppi­da, ako aj kelt­ské min­ce, bia­te­cy (Šte­fa­no­vi­čo­vá, 1975). Z 9 až 11. sto­ro­čia sa na východ­nej tera­se hra­du našli opra­co­va­né kame­ne, frag­men­ty nápi­sov, zvyš­ky tehál ozna­če­ných kol­ka­mi XIV. rím­skej légie. Nále­zy doka­zu­jú prí­tom­nosť rím­ske­ho etni­ka na hrad­nej akro­po­le v obdo­bí 2. – 3. sto­ro­čia. Je isté, že to bolo zo stra­te­gic­ké­ho hľa­dis­ka výni­moč­né mies­to a pre umiest­ne­nie vojen­skej posád­ky (pôvod­né stav­by boli prav­de­po­dob­ne súčas­ťou vojen­skej sta­ni­ce) malo nesmier­ny význam, naj­mä v obdo­bí rímsko-​germánskych vojen­ských kon­tak­tov (napr. mar­ko­man­ských vojen). Na pre­lo­me 5. a 6. sto­ro­čia je v zna­me­ní slo­van­ské­ho osíd­ľo­va­nia. Od prvej polo­vi­ce 9. sto­ro­čia tu bolo opev­ne­né stre­dis­ko so zru­bo­vý­mi obyd­lia­mi, palá­com, pred­ro­mán­skou troj­lo­ďo­vou bazi­li­kou, cin­to­rí­nom a hos­po­dár­sky­mi objekt­mi. Opev­ne­nie vydr­ža­lo do kon­ca 14. sto­ro­čia, kedy ho nahra­di­li kamen­né gotic­ké hrad­by (wiki​pe​dia​.sk).

Po šty­ri sto­ro­čia pre­chá­dza­la Duna­jom sever­ná hra­ni­ca Rím­skej ríše – Limes Roma­nus. Slo­va­nia tu vybu­do­va­li v 9. sto­ro­čí sil­nú pev­nosť, kto­rá sa sta­la význam­ným cen­trom Veľ­ko­mo­rav­skej ríše (bra​ti​sla​va​.sk), cir­kvev­né aj svet­ské cen­trum šir­šie­ho úze­mia. Síd­li­la v ňom knie­ža­cia dru­ži­na, aj cir­ke­vý hod­nos­tár (wiki​pe​dia​.sk). Bra­ti­slav­ský hrad je národ­ná kul­túr­na pamiat­ka a v súčas­nos­ti slú­ži jeho prvé poscho­die pre repre­zen­tač­né úče­ly Slo­ven­skej národ­nej rady a v ostat­ných pries­to­roch sú umiest­ne­né zbier­ky Slo­ven­ské­ho národ­né­ho múzea – expo­zí­cie Kle­no­ty dáv­nej doby a His­to­ric­ké múze­um (bra​ti​sla​va​.sk). Dneš­né meno hra­du vychá­dza z pome­no­va­nia Bre­za­lus­purch, kto­ré bolo uvá­dza­né v Soľ­noh­rad­ských leto­pi­soch v roku 907. V roku 1042 sa v Henri-​Manni Augien­sis Chro­ni­con spo­mí­na Bre­ze­burg, v Altaiš­ských aná­loch v roku 1052 Pre­slav­vas­purch, v roku 1108 Bres­burg, z čoho vznik­lo dneš­né nemec­ké Pre­ss­burg (wiki​pe​dia​.sk). Všet­ky tie­to náz­vy majú pôvod s mene Bra­slav, resp. Pre­slav. Mohol to byť člen význam­nej veľ­mož­skej rodi­ny (Jozef Hlin­ka, 1982). Nemec­ký his­to­rik Aven­ti­nus uvá­dza Wra­tiss­la­bur­gium, pod­ľa Vra­ti­sla­va, kto­rý dal hrad opra­viť v roku 805. Iné pome­no­va­nie ja Cas­trum Bosan, prí­pad­ne Bas­sa, Possen, neskôr Poson, Poso­nium, čo dalo zrej­me vznik­núť maďar­ské­mu Pozso­ny (wiki​pe​dia​.sk).

Z 13. sto­ro­čia pochá­dza Korun­ná veža. Za vlá­dy Žig­mun­da Luxem­bur­gs­ké­ho (1387 – 1437) hrad pre­šiel gotic­kou pre­stav­bou. Po roku 1526 je síd­lom uhor­ských krá­ľov. Za Márie Teré­zie (1740 – 1780) sa hrad pre­me­nil na luxus­nú baro­ko­vú rezi­den­ciu. V roku 1811 vyho­rel, s rekon­štruk­ci­ou sa zača­lo až v roku 1953. Dnes hrad spra­vu­je Kan­ce­lá­ria Národ­nej rady Slo­ven­skej repub­li­ky. Síd­li tu His­to­ric­ké a Hudob­né múze­um Slo­ven­ské­ho národ­né­ho múzea. Hrad tvo­ria rôz­ne čas­ti: Vie­den­ská, Žig­mun­do­va, Miku­láš­ska a Leopol­do­va brá­na, čest­né nádvo­rie, vyhliad­ko­vý bas­ti­ón, palác, západ­ná tera­sa, sever­né hrad­by, baš­ta Lugins­land, hrad­ná viná­reň, juho­zá­pad­ný bas­ti­ón, zákla­dy veľ­ko­mo­rav­skej bazi­li­ky z 9. sto­ro­čia a kos­to­la sv. Spa­si­te­ľa z 11. st., cis­ter­na (Zdroj: Infor­mač­ná tabuľa).

Na nádvo­rí hrad­né­ho palá­ca, rov­na­ko ako na sever­nej tera­se are­álu našli arche­oló­go­via Mest­ské­ho ústa­vu ochra­ny pamia­tok zvyš­ky jedi­neč­ných archi­tek­túr z obdo­bia 1. sto­ro­čia pred Kris­tom. Súčas­ťou nále­zu boli aj zla­té min­ce s nápi­som Bia­tec. His­to­ri­ci sa zhod­li, že ide o naj­rep­re­zen­ta­tív­nej­šiu stav­bu sever­ne od Álp z nesko­ro­la­tén­ske­ho obdo­bia. Na hra­de sa teda v minu­los­ti nachá­dza­la akro­po­la jed­né­ho z naj­výz­nam­nej­ších kelt­ských hra­dísk – oppi­dum v stred­nej Euró­pe. „Tie­to objek­ty boli sta­va­né rím­skou sta­veb­nou tech­ni­kou a sú uni­kát­nym nále­zom nie­len z hľa­dis­ka svoj­ho veku, ale aj kva­li­ty. Zacho­va­li sa v nich pôvod­né inte­ri­é­ro­vé omiet­ky a lia­te dlaž­by s kamien­ko­vou výzdo­bou, kto­ré na Slo­ven­sku nema­jú obdo­bu,” hovo­rí Štas­sel (Krá­ko­vá). Arche­olo­gic­ký výskum z roku 2008 mení pohľad na kelt­skú minu­losť Bra­ti­sla­vy, hrad bol síd­lom kelt­ské­ho knie­ža­ťa, knie­ža si vola­lo reme­sel­ní­kov z Ríma, kto­rí mu upra­vo­va­li a posta­vi­li síd­lo pod­ľa rím­skych zna­los­tí. Našla sa okrem iné­ho rím­ska kera­mi­ka, amfo­ry, zvon, zla­tý a strie­bor­ný poklad knie­ža­ťa. Uni­ká­tom je objav prvej zla­tej min­ce s náz­vom Non­nos (Dani­he­lo­vá). 

Hrad­ný kopec je prvým kop­com Malých Kar­pát. Bra­ti­slav­ča­nia, ale aj neb­ra­ti­slav­ča­nia cho­dia radi na Bra­ti­slav­ský hrad. Je odtiaľ cel­kom pek­ný výhľad na širo­ké oko­lie. Časť za hlav­nou budo­vou sme­rom ku Sta­ré­mu mes­tu je plná zele­ne, je tu pomer­ne veľ­ký a rovi­na­tý pries­tor, kde sa naj­mä v lete zdr­žia­va dosť ľudí. Tým, že hrad je v cen­tre, je veľ­mi ľah­ko a rých­lo dostup­ný. Na hra­de sa kona­jú výsta­vy, v let­nom obdo­bí kon­cer­ty, diva­del­né pred­sta­ve­nia, rôz­ne spo­lo­čen­ské akcie tu majú svoj začiatok.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Časová línia, Dolná Nitra, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské mestá

Nitra – najstaršie mesto na Slovensku

Hits: 22836

Na plo­che 108 km2 v nej žije ku 1.10.2010 82 661 oby­va­te­ľov (nit​ra​.sk). Pre­te­ká ňou rov­no­men­ná rie­ka Nit­ra. Zo sever­nej stra­ny sa nad mes­tom týči vrch Zobor (Wiki­pe­dia). His­to­ric­ké náz­vy: Nit­ra­wa, Nit­ria, Nit­ra­hwa. V indo­európ­skych jazy­koch Nid zna­me­ná tok, a ahwa vodu (Wikipedia.en). Delí sa na nie­koľ­ko mest­ských čas­tí: Čer­máň, Die­ly, Dol­né Krš­ka­ny, Hor­né Krš­ka­ny, Dra­žov­ce, Chre­no­vá, Janí­kov­ce, Klo­ko­či­na, kynek, Mly­nár­ce, Párov­ské Háje, Pra­meň, Sta­ré mes­to, Šúdol a Zobor. 92.0% oby­va­teľ­stva je slo­ven­skej národ­nos­ti, 6.8 % maďar­skej (Wiki­pe­dia). Nit­ra je naj­star­ším mes­tom na Slo­ven­sku. Prvé potvr­de­né his­to­ric­ké zmien­ky sia­ha­jú na začia­tok 9. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia), kon­krét­ne do roku 828. Zmien­ka je o Nit­ra­we (nit​ra​li​ve​.sk). Počiat­ky osíd­le­nia sia­ha­jú až do pra­ve­ku, ako to doku­men­tu­jú počet­né arche­olo­gic­ké nále­zy. Už pred 30 000 rok­mi bola hus­to osíd­le­ným úze­mím. Roľ­níc­ke osa­dy boli na úze­mí mes­ta už pred 6 000 rok­mi. Bolo tu význam­né kelt­ské stre­dis­ko, neskôr ger­mán­ske a napo­kon slo­van­ské. Síd­li­li tu Kvá­di, od 8. sto­ro­čia do roku 1108 Nit­rian­ske knie­žat­stvo (Wiki­pe­dia).

O Nit­re sa hovo­rí, že bola podob­ne ako Rím, zalo­že­ná na sied­mych pahor­koch: Zobor, hrad­ný kopec, Kal­vá­ria, Čer­máň, Bori­na, Vŕšok a Mar­tin­ský vrch. Na mies­te dneš­ných Páro­viec bola dolo­že­ná prvé slo­van­ské síd­lis­ko na úze­mí Nit­ry. Dru­há, zatiaľ zis­te­ná osa­da bola na Mar­tin­skom vrchu v blíz­kos­ti poto­ka Tor­moš (nit​ra​li​ve​.sk). V 9. sto­ro­čí tu vlá­dol knie­ža Pri­bi­na, mes­to bolo jed­ným s cen­tier Veľ­kej Mora­vy. Nit­rian­ska aglo­me­rá­cia bola v čase Veľ­kej Mora­vy a v poveľ­ko­mo­rav­skom obdo­bí väč­šia ako dneš­né mes­to (Rutt­kay). Nachá­dza sa tu prvý zná­my kres­ťan­ský kos­tol v stred­nej a východ­nej Euró­pe z roku 828. Na Zobo­ri bol za vlá­dy Svä­top­lu­ka v rokoch 880 – 881 posta­ve­ný prvý zná­my kláš­tor na Slo­ven­sku. Nit­rian­sky hrad pochá­dza z 11. sto­ro­čia, neskôr bol v 15. sto­ro­čí pre­sta­va­ný (Wiki­pe­dia). Patrí medzi naj­star­šie kamen­né hra­dy u nás. Jeho najv­zác­nej­šou čas­ťou je zakon­zer­vo­va­ný hrad­ný val z 9. sto­ro­čia. Od roku 1961 je Nit­rian­sky hrad národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Súčas­ná jeho podo­ba pochá­dza zo 17. sto­ro­čia. (Infor­mač­ná tabu­ľa). Prvé nit­rian­ske divad­lo bolo posta­ve­né v roku 1883 (Wiki­pe­dia). V Nit­re pôso­bí Divad­lo Andre­ja Baga­ra, v kto­rom sa koná od roku 1992 posled­ný sep­tem­bro­vý týž­deň medzi­ná­rod­ný fes­ti­val Diva­del­ná Nit­ra. Okrem toho v mes­te je aj Sta­ré divad­lo Karo­la Spi­šá­ka (Wiki­pe­dia).

Nit­ra je aj domo­vom via­ce­rých špor­to­vých klu­bov: fut­ba­lo­vé­ho FC Nit­ra, hoke­jo­vé­ho HC K‑CERO Nit­ra, bas­ket­ba­lo­vé­ho BK Cas­ta SPU Nit­ra. Síd­lia tu via­ce­ré význam­né fir­my: Agro­kom­plex – Výstav­níc­tvo Nit­ra, Oil Slo­va­kia (Aral), Plas­ti­ka, Foxconn Elect­ro­nics, Víno Nit­ra (Wiki­pe­dia). Nachá­dza­jú sa tu dve uni­ver­zi­ty: Uni­ver­zi­ta Kon­štan­tí­na Filo­zo­fa a Slo­ven­ská poľ­no­hos­po­dár­ska uni­ver­zi­ta. Sú domo­vom via­ce­rých hudob­ných sku­pín: Gla­diá­ror, Hor­ký­že Slí­že a Des­mod (Wikipedia.en). Nit­ra má množ­stvo osob­nos­tí, napr.: knie­ža Pri­bi­na (Wiki­pe­dia), kráľ Veľ­kej Mora­vy, nit­rian­ske knie­ža Svä­top­luk I., Pri­bi­nov syn Koceľ (Wikipedia.en), aka­de­mic­ký sochár Július Bárt­fay, poli­tik Fran­ti­šek Mik­loš­ko, her­ci Jozef Dóc­zy, Michal Gučík, Emil Hor­váth, hereč­ky Danie­la Šin­ko­ro­vá, Eva Pav­lí­ko­vá, mode­rá­tor Peter Kočiš, hoke­jis­ti Ľubo­mír Kol­ník, Jozef Stüm­pel (Wiki­pe­dia), Bra­ni­slav Mezei, Boris Valá­bik a Šte­fan Ružič­ka (Wikipedia.en), fut­ba­lis­ti Ľubo­mír Morav­čík (Wiki­pe­dia), Miro­slav Stoch (Wikipedia.en), streľ­ky­ňa Zuza­na Šte­fe­če­ko­vá (Wiki­pe­dia).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Stredné Považie

Trenčiansky hrad

Hits: 4202

Tren­čian­sky hrad pat­rí ku naj­zná­mej­ším slo­ven­ským hra­dom. Je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou, posta­vi­li ho na vápen­co­vom bra­le. Dneš­ný hrad vzni­kol v 11. sto­ro­čí (muze​umtn​.sk). Na mies­te star­šie­ho osíd­le­nia z doby bron­zo­vej, kto­ré obý­va­li Kel­ti, Ger­má­ni a napo­kon Slo­va­nia (tren​cin​.sk). V rokoch 1972 – 1975 boli pri arche­olo­gic­kom výsku­me obja­ve­né zákla­dy pred­ro­mán­skej rotun­dy, čo Tren­čian­sky hrad zara­di­lo medzi naj­star­šie sak­rál­ne objek­ty u nás. Rotun­da má oje­di­ne­lý štvo­r­ap­si­do­vý pôdo­rys, tak­mer totož­ný je v morav­ských Mikul­či­ciach (muze​umtn​.sk). Rotun­da je prá­ve naj­star­šou kamen­nou stav­bou hra­du (tren​cin​.sk). Na mies­te dneš­né­ho hra­du stá­lo v obdo­bí Veľ­kej Mora­vy hra­dis­ko (muze​umtn​.sk). Nikdy nebol doby­tý pria­mym úto­kom (muze​umtn​.sk).Naj­star­šou stav­bou obyt­né­ho a obran­né­ho cha­rak­te­ru je hlav­ná Matú­šo­va veža – bergf­rid, don­jon, kto­rú posta­vi­li kon­com 11. sto­ro­čia (muze​umtn​.sk). Najm­lad­ším palá­com hra­du je Palác Zápoľ­ských zo začiat­ku 16. sto­ro­čia (muze​umtn​.sk). Rím­sky nápis je naj­výz­nam­nej­šia epi­gra­fic­ká pamiat­ka v stred­nej Euró­pe na sever od Duna­ja, zacho­va­ná in situ (tren​cin​.sk). 24.8.1335 sa na Tren­čian­skom hra­de stre­tol uhor­ský panov­ník Karol Róbert so synom Ľudo­ví­tom a s poľ­ským krá­ľom Kazi­mí­rom a čes­kým Janom Luxem­bur­ským. V roku 1534 hrad dostal do zálo­hu pala­tín Ale­xius Thur­zo. V roku 1790 požiar zni­čil aj hrad (tren​cin​.sk).

Ku hrad­nej stud­ni lás­ky sa via­že povesť o lás­ke turec­ké­ho šľach­ti­ca Oma­ra ku krás­nej Fati­me, zajat­ky­ni tren­čian­ske­ho hrad­né­ho pána Šte­fa­na Zápoľ­ské­ho (muze​umtn​.sk). Na hra­de sa koná­va­jú aj noč­né pre­hliad­ky, na kto­rých sa tešia veľ­kej pozor­nos­ti vystú­pe­nia Sku­pi­ny his­to­ric­ké­ho šer­mu Wagus (muze​umtn​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2007, Časová línia, Krajina, Zahraničie

Cyprus – krajina v Stredozemnom mori

Hits: 4014

Cyp­rus leží na 75 km juž­ne od Turec­ka, 105 km západ­ne od Sýrie a 380 km sever­ne od Egyp­tu v Stre­do­zem­nom mori. Asi 85 % popu­lá­cie je gréc­kej národ­nos­ti, 12 % turec­kej (gre​e​kem​bas​sy​.org). Jeho roz­lo­ha je 9250 km2, žije tu viac ako mili­ón oby­va­te­ľov (zeme​pis​.com). Ostrov Cyp­rus vzni­kol vďa­ka tek­to­nic­kým pohy­bom afric­ké­ho a euro­á­zij­ské­ho blo­ku asi pred 20 mili­ón­mi rokov. Pod­ľa gréc­kej myto­ló­gie sa na Cyp­re zro­di­la bohy­ňa krá­sy, nád­her­ná Afro­di­ta. Cyp­rus je od roku 2004 čle­nom Európ­skej únie. Hlav­ným mes­tom je Nikó­zia (Wiki­pe­dia). Je štvr­tým naj­väč­ším ostro­vom v Stre­do­zem­nom mori (infop​le​a​se​.com). Hlav­ným mes­tom Cyp­ru­su je Nikó­zia. Pred 90 milón­mi rokov bol Cyp­rus súčas­ťou hlbo­ko­mor­ské­ho dna pra­oce­ánu Tet­hys. V poho­rí Tro­odos sa nachá­dza jeden z naj­väč­ších zacho­va­ných ofi­oli­to­vých kom­ple­xov na sve­te. Cyp­rus sa po celé stá­ro­čia odles­ňo­val, pre­to má prob­lém s vodou. Všet­ky rie­ky sú v let­nom obdo­bí suché. Zim­né tep­lo­ty na Cyp­re zried­ka kles­nú pod 5 °C. Let­né vystu­pu­jú na 40°C. Vďa­ka ska­me­ne­li­nám vie­me, že na Cyp­re boli kedy­si slo­nyhro­chy. Trpas­li­čie mamu­ty tu žili až do kon­ca posled­nej ľado­vej doby pred 8000 rok­mi (wiki​pe​dia​.sk).

Mykén­ska kul­tú­ra sa na Cyp­re obja­vi­la oko­lo roku 1600 pred n.l. Oko­lo 1500 pred n.l. zažil egypt­skú invá­ziu Thot­me­sa III. O 300 rokov neskôr sem masív­ne priš­li gréc­ki acháj­ci. Dlhý čas bol aj pod nad­vlá­dou Per­zie. Až Ale­xan­der Veľ­ký oslo­bo­dil ostrov spod perz­skej nad­vlá­dy v 4. sto­ro­čí pred n.l. V rokoch 58 – 57 pred n.l. bol Cyp­rus pri­po­je­ný k Rím­skej ríši. V roku 45 Cyp­rus nav­ští­vi­li apoš­to­li Pavol a Bar­na­báš a svä­tý Marek. V Pafo­se sa im poda­ri­lo obrá­tiť rím­ke­ho guver­né­ra Ser­giu­sa Pau­lu­sa na kres­ťan­stvo, čím sa stal Cyp­rus prvou kra­ji­nou spra­vo­va­nou kres­ťan­ským panov­ní­kom. Cyp­rus je legen­dár­nym mies­tom zro­de­nia bohy­ne krá­sy, lás­ky, sexu a váš­ne, nád­her­nej Afro­di­ty. Dejis­ko Afro­di­tin­ho zro­de­nia – Afro­di­ti­ne ska­ly sa nachá­dza neďa­le­ko Pafo­su. Po roku 395 bol Cyp­rus na tak­mer 800 rokov súčas­ťou Byzant­skej ríše. Po roku 1489 zís­ka­la Cyp­rus Benát­ska repub­li­ka. Po roku 1570 Osman­ská ríša. Cyp­rus zís­kal nezá­vis­losť v roku 1960. Od roku 1974 je roz­de­le­ný na sever­nú časť – Seve­ro­cy­per­skú turec­kú repub­li­ku, kto­rú uzná­va iba Turec­ko a Cyper­skú repub­li­ku). A tomu zod­po­ve­dá aj národ­nost­né zlo­že­nie, 78 % sú cyper­skí Gré­ci, 18 % Tur­ci (wiki​pe​dia​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post