2011-2015, 2012, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Trnava – slovenský Rím

Hits: 3505

Trna­va – slo­ven­ský Rím je mes­to s boha­tou his­tó­ri­ou, ležia­ce v Podu­naj­skej níži­ne. Trna­ve je kraj­ské mes­to, a je a vždy bolo, jed­ným z význam­ných miest Slo­ven­ska. Leží v cen­tre Trnav­skej pahor­ka­ti­ny. V mes­te sa zacho­va­lo his­to­ric­ké jad­ro, dokon­ca aj hrad­by. Roz­lo­ha mes­ta je 72 km2 (trna​va​.sk). Ku 31.12.2011 tu žilo 66 219 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o mes­te je z roku 1211. V dobe vzni­ku pat­ri­la medzi naj­väč­šie mes­tá Euró­py. Peter Páz­maň zalo­žil v roku 1635 Trnav­skú uni­ver­zi­tu. Do roku 1777 bola naj­väč­šou a naj­výz­nam­nej­šou inšti­tú­ci­ou v býva­lom Uhor­sku. V Trna­ve bola kon­com 18. sto­ro­čia Anto­nom Ber­no­lá­kom kodi­fi­ko­va­ná slo­ven­či­na (trna​va​.sk). Dnes je v Trna­ve aj Uni­ver­zi­ta Cyri­la a Meto­daMate­riá­lo­vo­tech­no­lo­gic­ká fakul­ta Slo­ven­skej tech­nic­kej uni­ver­zi­ty – MTF STU.

V Trna­ve sa naro­dil hudob­ný skla­da­teľ Miku­láš Schneider-​Trnavský, bás­nik Miro­slav Válek. Pôso­bi­li tu aj spi­so­va­te­lia Jozef Ignác Baj­za a Sve­to­zár Hurban-​Vajanský, his­to­rik Matúš Kuče­ra, foto­graf Tibor Hus­zár (Wiki­pe­dia). V mes­te sa koná­va Dob­ro­fest, Tra­dič­ný trnav­ský jar­mok, Trnav­ské kul­túr­ne leto, Trnav­ské orga­no­vé dni, Fes­ti­val Lumen. Nachá­dza sa tu divad­lo Jána Palá­ri­ka, kniž­ni­ca Jura­ja Fánd­ly­ho, Zápa­do­slo­ven­ské múze­um, amfi­te­áter. Nie­kto­ré pamä­ti­hod­nos­ti: mest­ská veža, baro­ko­vá Trnav­ská uni­ver­zi­ta, kos­tol sv. Hele­ny z roku 1238, kla­ris­ký kos­tol nepo­škvr­ne­né­ho poča­tia Pan­ny Márie z 13. sto­ro­čia, bazi­li­ka svä­té­ho Miku­lá­ša z roku 1380, uni­ver­zit­ná kated­rá­la svä­té­ho Jána Krs­ti­te­ľa, fran­tiš­kán­sky kos­tol svä­té­ho Jaku­ba, apoš­to­la, pav­lín­sky kos­tol svä­té­ho Joze­fa, jezu­it­ský kos­tol Najs­vä­tej­šej tro­j­i­ce, uršu­lín­sky kos­tol svä­tej Anny (Wiki­pe­dia).

Trna­va sa môže pochvá­liť množ­stvom sak­rál­nych pamia­tok, nachá­dza sa tu dóm svä­té­ho Jána Krs­ti­te­ľa, bazi­li­ka svä­té­ho Miku­lá­ša, kos­to­la svä­té­ho Jaku­ba. Sta­ré Mes­to Trna­va je obklo­pe­né zacho­va­lý­mi mest­ský­mi hrad­ba­mi. Trna­va je tiež zná­ma svo­jou fut­ba­lo­vou tra­dí­ci­ou. Fut­ba­lo­vý klub Spar­tak Trna­va je jed­ným z najús­peš­nej­ších a naj­zná­mej­ších slo­ven­ských fut­ba­lo­vých klu­bov. Pomer­ne zná­me sú síd­lis­ká Druž­ba. Neďa­le­ko od mes­ta sa nachá­dza pek­ná loka­li­ta – ryb­ní­ky Kamen­ný mlyn.


Trna­va, kno­wn as the Slo­vak Rome,” is a city with a rich his­to­ry loca­ted in the Danu­bian Lowland. Trna­va is the capi­tal city of the Trna­va Regi­on and has alwa­ys been one of the sig­ni­fi­cant cities in Slo­va­kia. It is situ­ated in the cen­ter of the Trna­va Hills. The his­to­ri­cal core of the city, inc­lu­ding the pre­ser­ved city walls, remains intact. The city covers an area of 72 km² (trna​va​.sk). As of Decem­ber 31, 2011, it had a popu­la­ti­on of 66,219 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of the city dates back to 1211. At its foun­ding, Trna­va belo­n­ged to the lar­gest cities in Euro­pe. In 1635, Peter Páz­maň estab­lis­hed Trna­va Uni­ver­si­ty, which until 1777 was the lar­gest and most sig­ni­fi­cant ins­ti­tu­ti­on in the for­mer King­dom of Hun­ga­ry. In the late 18th cen­tu­ry, Trna­va beca­me the pla­ce whe­re Anton Ber­no­lák codi­fied the Slo­vak lan­gu­age (trna​va​.sk). Today, Trna­va is home to the Uni­ver­si­ty of Cyril and Met­ho­dius and the Facul­ty of Mate­rials Scien­ce and Tech­no­lo­gy of the Slo­vak Uni­ver­si­ty of Tech­no­lo­gy – MTF STU.

Trna­va has been the birthp­la­ce of the musi­cal com­po­ser Miku­láš Schneider-​Trnavský and the poet Miro­slav Válek. Notab­le figu­res who lived in Trna­va inc­lu­de wri­ters Jozef Ignác Baj­za and Sve­to­zár Hurban-​Vajanský, his­to­rian Matúš Kuče­ra, and pho­tog­rap­her Tibor Hus­zár (Wiki­pe­dia). The city hosts events such as Dob­ro­fest, Tra­dič­ný trnav­ský jar­mok, Trnav­ské kul­túr­ne leto, Trnav­ské orga­no­vé dni, and the Fes­ti­val Lumen. Trna­va boasts cul­tu­ral ins­ti­tu­ti­ons such as the Ján Palá­rik The­at­re, Juraj Fánd­ly Lib­ra­ry, Wes­tern Slo­vak Muse­um, and an amp­hit­he­a­ter. Some of its land­marks inc­lu­de the City Tower, Baro­que Trna­va Uni­ver­si­ty, the 13th-​century Church of St. Hele­na, the 1380 Basi­li­ca of St. Nicho­las, the Uni­ver­si­ty Cat­hed­ral of St. John the Bap­tist, the Fran­cis­can Church of St. James the Apost­le, the Pau­li­ne Church of St. Joseph, the Jesu­it Church of the Holy Tri­ni­ty, and the Ursu­li­ne Church of St. Anne (Wiki­pe­dia).

Trna­va is reno­wned for its abun­dan­ce of sac­ral monu­ments, inc­lu­ding St. John the Bap­tist Cat­hed­ral, St. Nicho­las Basi­li­ca, and the Church of St. James. The Old Town of Trna­va is sur­roun­ded by well-​preserved city walls. Trna­va is also kno­wn for its foot­ball tra­di­ti­on, with Spar­tak Trna­va being one of the most suc­cess­ful and well-​known Slo­vak foot­ball clubs. The resi­den­tial are­as of Druž­ba are rela­ti­ve­ly well-​known. Near the city, you can find a beau­ti­ful loca­ti­on – the Kamen­ný mlyn ponds.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, Časová línia, Krajina, Zahraničie

Egypt – staroveká krajina

Hits: 4471

Egypt sa nachá­dza v seve­ro­vý­chod­nej Afri­ke, je dôka­zom boha­tej his­tó­rie ľud­skej civi­li­zá­cie. Kra­ji­na fara­ó­nov fas­ci­nu­je dob­ro­dru­hov, his­to­ri­kov a ces­to­va­te­ľov od nepa­mä­ti. Pyra­mí­dy tu posta­vi­li ako hro­by pre fara­ó­nov, je obdi­vu­hod­né, že tie­to stav­by odo­la­li času. Cez Egypt tečie jed­na z naj­dl­h­ších riek na sve­te, Níl. Jeho zápla­vy obo­ha­co­va­li pôdu, umož­ňo­va­li rast plo­dín pri jeho bre­hoch. Vodu posky­tu­je mili­ó­nom ľudí. Egypt je aj pova­žo­va­ný za kolís­ku vedo­mos­tí, vzde­la­nia, pre­dov­šet­kým do sta­ro­ve­kej Ale­xan­drie. Zalo­žil ju Ale­xan­der Veľ­ký. Ale­xan­drij­ská kniž­ni­ca obsa­ho­va­la nespo­čet­né zvit­ky a ruko­pi­sy. V 19. sto­ro­čí sa posta­vil Suez­ský prie­plav, kto­rý spo­jil Stre­do­zem­né a Čer­ve­né more. Ten­to inži­nier­sky čin výraz­ne skrá­til námor­né tra­sy a Egypt sa vďa­ka tomu stal stra­te­gic­ký. Na východ­nom bre­hu Nílu leží Luxor – naj­väč­šie otvo­re­né múze­um na sve­te, kto­ré je domo­vom mno­hých pamia­tok. Je domo­vom chrá­mu Kar­nak, roz­siah­le­ho kom­ple­xu chrá­mov, kapl­niek a iných sta­vieb. Neďa­le­ko sa nachá­dza Údo­lie krá­ľov a Údo­lie krá­ľo­vien, kto­ré obsa­hu­jú hrob­ky fara­ó­nov a krá­ľo­vien. Egypt­ská kuchy­ňa je boha­tá. Jed­lá ako kóša­ri a ful meda­mes odrá­ža­jú rôz­ne vply­vy a kuli­nár­ske tra­dí­cie. Typic­ké sú ruš­né trhy plné živých farieb a vôní a chu­tí. Pre hos­po­dár­stvo je veľ­mi dôle­ži­tý ces­tov­ný ruch, kto­rý láka mili­ó­ny náv­štev­ní­kov (wikipedia.cs).


Egypt, loca­ted in nort­he­as­tern Afri­ca, stands as evi­den­ce of the rich his­to­ry of human civi­li­za­ti­on. The land of pha­ra­ohs has fas­ci­na­ted adven­tu­rers, his­to­rians, and tra­ve­lers for ages. The pyra­mids, built here as tombs for the pha­ra­ohs, are remar­kab­le struc­tu­res that have withs­to­od the test of time. One of the lon­gest rivers in the world, the Nile, flo­ws through Egypt. Its annu­al flo­ods enri­ched the soil, allo­wing crops to thri­ve along its banks, pro­vi­ding water to mil­li­ons of peop­le. Egypt is con­si­de­red the crad­le of kno­wled­ge and edu­ca­ti­on, espe­cial­ly with its ancient city of Ale­xan­dria, foun­ded by Ale­xan­der the Gre­at. The Lib­ra­ry of Ale­xan­dria hou­sed coun­tless scrolls and manusc­ripts. In the 19th cen­tu­ry, the Suez Canal was cons­truc­ted, con­nec­ting the Medi­ter­ra­ne­an and Red Seas. This engi­ne­e­ring feat sig­ni­fi­can­tly shor­te­ned mari­ti­me rou­tes, making Egypt a stra­te­gic hub. On the east bank of the Nile lies Luxor, often cal­led the lar­gest open-​air muse­um in the world,” home to many ancient won­ders. It hosts the Kar­nak Tem­ple, an exten­si­ve com­plex of tem­ples, cha­pels, and other struc­tu­res. Near­by are the Val­ley of the Kings and the Val­ley of the Que­ens, con­tai­ning the tombs of pha­ra­ohs and que­ens. Egyp­tian cuisi­ne is diver­se, with dis­hes like kos­ha­ri and ful meda­mes ref­lec­ting vari­ous influ­en­ces and culi­na­ry tra­di­ti­ons. The bust­ling mar­kets, full of vib­rant colors and aro­mas, are typi­cal of the live­ly Egyp­tian life. Tou­rism pla­ys a cru­cial role in the eco­no­my, att­rac­ting mil­li­ons of visitors.


مصر تقع في شمال شرق أفريقيا وتشكل دليلاً على التاريخ الغني للحضارة البشرية. أرض الفراعنة قد أثارت إعجاب المغامرين والمؤرخين والمسافرين لآلاف السنين. بُنيت الأهرامات هنا كقبور للفراعنة، وهي هياكل ملحوظة تحملت تجربة الزمن. يجري أطول نهر في العالم، النيل، عبر مصر. فيضاناته السنوية غنت التربة، مما سمح للمحاصيل بالازدهار على طول ضفافه، وتوفير المياه لملايين الأشخاص. تُعتبر مصر مهدًا للمعرفة والتعليم، خاصة مع مدينة الإسكندرية القديمة، التي أسسها الإسكندر الأكبر. كانت مكتبة الإسكندرية تحتوي على عدد لا حصر له من الأسفار والمخطوطات. في القرن التاسع عشر، تم بناء قناة السويس، التي ربطت البحر الأبيض المتوسط​والبحر الأحمر. ساهم هذا الإنجاز الهندسي في تقصير الطرق البحرية بشكل كبير، مما جعل مصر مركزًا استراتيجيًا. في الضفة الشرقية للنيل يقع الأقصر، ويطلق عليه في كثير من الأحيان أكبر متحف مفتوح في العالم”، حيث يوجد العديد من عجائب الماضي. يستضيف معبد الكرنك، المجمع الواسع للمعابده والكنائس والهياكل الأخرى. على مقربة منه تقع وادي الملوك ووادي الملكات، اللذان يحتويان على مقابر الفراعنة والملكات. المطبخ المصري متنوع، حيث تعكس أطباق مثل الكشري والفول المدمس تأثيرات وتقاليد متنوعة. الأسواق الحية، مليئة بالألوان الزاهية والروائح، هي طابع من طابعات الحياة المصرية. يلعب السياحة دورًا حيويًا في الاقتصاد، حيث تجذب الملايين من الزوار.


Egypt je sta­ro­ve­ká kra­ji­na s boha­tou his­tó­ri­ou. Žili tu fara­ó­ni. Egypt je pova­žo­va­ný za kolís­ku civi­li­zá­cie a kul­tú­ry. Roz­lo­ha Egyp­ta je 1 001 449 km2 (wiki​pe​dia​.sk). Žilo tu v roku 2012 viac ako 82 mili­ó­nov oby­va­te­ľov (wikipedia.cs). Hlav­ným mes­tom je Káhi­ra, v kto­rej aglo­me­rá­cii žije 15 mili­ó­nov oby­va­te­ľov. Mno­hé egypt­ské pamiat­ky sve­to­vé­ho význa­mu sú chrá­ne­né UNESCO‑m. Z obdo­bia sta­ro­ve­ku napr. pyra­mí­dy v Gize, Údo­lie krá­ľov, chrá­my v Kar­na­ku, Luxo­re, Abú Sim­bel (wiki​pe​dia​.sk). Slo­vo Egypt má kore­ne v egyptš­ti­ne. Pôvod­ne šlo o ozna­če­nie Pta­hov­ho chrá­mo­vé­ho kom­ple­xu v Men­no­fe­re (Mem­fi­se), kto­rý bol nazva­ný Palác Pta­hov Ka”, čo sa vyslo­vu­je hat ka ptah”. Sta­ro­ve­ký Egyp­ťa­nia nazý­va­li svo­ju kra­ji­ne ako Kemet”, čo zna­me­ná Čier­na zem. Aj dnes oby­va­te­lia nena­zý­va­jú svo­ju kra­ji­nu Egypt. Ofi­ciál­ny názov je Džumhúrjaal-​Misríja al-‘Arabíja, čo sa hovo­rov skra­cu­je na Masr, resp. Misr. (wikipedia.cs).


Egypt is an ancient land with a rich his­to­ry, kno­wn for its pha­ra­ohs. It is con­si­de­red the crad­le of civi­li­za­ti­on and cul­tu­re. The area of Egypt is 1,001,449 km² (Wiki­pe­dia). In 2012, it had a popu­la­ti­on of over 82 mil­li­on peop­le (Wiki­pe­dia). The capi­tal is Cai­ro, with a met­ro­po­li­tan popu­la­ti­on of 15 mil­li­on. Many Egyp­tian monu­ments of glo­bal sig­ni­fi­can­ce, such as the Pyra­mids of Giza, the Val­ley of the Kings, and the tem­ples of Kar­nak, Luxor, and Abu Sim­bel, are UNESCO-​protected (Wiki­pe­dia). The word Egypt” has its roots in the Egyp­tian lan­gu­age. Ori­gi­nal­ly, it refer­red to the tem­ple com­plex of Ptah in Memp­his, which was cal­led Pala­ce of the Ka of Ptah,” pro­noun­ced hat ka ptah.” Ancient Egyp­tians cal­led the­ir land Kemet,” mea­ning Black Land. Even today, the inha­bi­tants do not refer to the­ir coun­try as Egypt. The offi­cial name is Jum­hu­ri­y­at al-​Misriyah al-​Arabiyah, com­mon­ly abb­re­via­ted as Masr or Misr (Wiki­pe­dia).


مصر هي أرض قديمة ذات تاريخ غني، كانت موطنًا للفراعنة. تُعتبر مصر مهد الحضارة والثقافة. تبلغ مساحة مصر الإجمالية 1،001،449 كيلومتر مربع (ويكيبيديا). في عام 2012، بلغ عدد سكانها أكثر من 82 مليون نسمة (ويكيبيديا). العاصمة هي القاهرة، جزء من منطقة حضرية يعيش فيها 15 مليون نسمة. العديد من المعالم المصرية ذات الأهمية العالمية تحمى من قبل اليونسكو، بما في ذلك عجائب قديمة مثل هرمات الجيزة، ووادي الملوك، والمعابده في كارناك، والأقصر، وأبو سمبل (ويكيبيديا). كلمة مصر” لها جذورها في اللغة المصرية، تشير في الأصل إلى معبد بتاح في منيفير (ممفيس)، الذي كان يُسمى قصر بتاح كا”، ويُنطق هات كا بتاح”. كان المصريين القدماء يشيرن إلى بلادهن باسم كيميت”، والذي يعني الأرض السوداء. حتى اليوم، لا يطلق السكان اسم مصر” على بلادهم بشكل شائع. الاسم الرسمي هو جمهورية المصرية العربية”، ويُختصر عادة إلى مصر” أو مصر” (ويكيبيديا)


His­tó­ria Egyp­ta pat­rí medzi naj­dl­h­šie súvis­lé his­tó­rie zjed­no­te­né­ho štá­tu. V his­tó­rii Egyp­ta zohra­la veľ­kú úlo­hu voda. Odvo­dňo­va­cie prá­ce vyvo­la­li vytvo­re­nie kme­ňo­vých spo­lo­čens­tiev už v roku 3150 pred n.l.. V Hor­nom Egyp­te to bol naj­mä kmeň Nechen (neskôr Hie­ra­kon­po­lis), v Dol­nom Egyp­te kmeň pri osa­de Bútó. Fara­ón Menes v roku 3150 pred n.l. zjed­no­til Hor­ný a Dol­ný Egypt a vznik­la Sta­rá ríša. Nasta­la doba pyra­míd. Neskôr sa ríša roz­pad­la, potom opäť nasta­li zme­ny .… Oko­lo roku 1650 pred n.l. vpad­li do Egyp­ta z Ázie semit­skí Hyk­só­si. Zná­my bol panov­ník Amen­ho­tep IV. (13641347 pred n.l.), kto­ré­ho man­žel­kou bola Nefer­ti­ti. Zme­nil si meno na Ach­na­ton a usku­toč­nil nábo­žen­skú refor­mu. Jedi­ným uctie­va­ným bohom bol boh sln­ka – Aton. Jeho nástup­com bol Tutan­cha­mon a ten­to kult zru­šil. Rames­se II. vlá­dol v rokoch 12901224 pred n.l. (wikipedia.cs).


The his­to­ry of Egypt is among the lon­gest con­ti­nu­ous his­to­ries of a uni­fied sta­te. Water pla­y­ed a sig­ni­fi­cant role in Egyp­t’s his­to­ry. Drai­na­ge works ini­tia­ted the for­ma­ti­on of tri­bal com­mu­ni­ties as ear­ly as 3150 BCE. In Upper Egypt, the Nechen tri­be (later Hie­ra­kon­po­lis) pla­y­ed a major role, whi­le in Lower Egypt, it was the tri­be near the sett­le­ment of Bútó. Pha­ra­oh Menes uni­fied Upper and Lower Egypt in 3150 BCE, giving rise to the Old King­dom, kno­wn for the era of pyra­mids. Later, the king­dom disin­teg­ra­ted, fol­lo­wed by furt­her chan­ges… Around 1650 BCE, Semi­tic Hyk­sos inva­ded Egypt from Asia. A notab­le ruler was Pha­ra­oh Amen­ho­tep IV (13641347 BCE), who­se wife was Nefer­ti­ti. He chan­ged his name to Akhe­na­ten and ini­tia­ted a reli­gi­ous reform, with the sole dei­ty being the sun god Aton. His suc­ces­sor, Tutan­kha­mun, rever­sed this cult. Rame­ses II ruled from 1290 to 1224 BCE (Wiki­pe­dia).


تاريخ مصر يعتبر من بين أطول التاريخيات المستمرة لدولة موحدة. لعبت المياه دورًا كبيرًا في تاريخ مصر. أعمال الري أدت إلى تشكيل مجتمعات قبلية بالفعل في عام 3150 قبل الميلاد. في صعيد مصر، كان ذلك بشكل رئيسي عند قبيلة نيخن (المعروفة لاحقًا باسم هيروكونبوليس)، فيما كانت قبيلة في مصر السفلى قرب مستوطنة بوتو. في عام 3150 قبل الميلاد، وحد الفرعون مينيس صعيد وصعيد مصر، وظهرت الإمبراطورية القديمة. بدأت فترة الأهرامات. في وقت لاحق انهارت الإمبراطورية، ثم حدثت تغييرات… حوالي عام 1650 قبل الميلاد، اقتحم الهكسوس الساميون من آسيا مصر. كان الحاكم المعروف آمنحوتب الرابع (13641347 قبل الميلاد)، الذي كانت زوجته نفرتيتي. غيّر اسمه إلى أخناتون وقام بإجراء إصلاح ديني. كان الإله الوحيد المعبود هو إله الشمس – آتون. خلفه توت عنخ آمون وألغى هذا العبادة. حكم رمسيس الثاني في الفترة من 1290 إلى 1224 قبل الميلاد (ويكيبيديا.cs).


V roku 525 pred n.l Egypt padol po prvý krát do rúk Per­zie. V roku 333 pred n.l. pora­zil Ale­xan­der Veľ­ký per­ské­ho Dáre­ia III. a zís­kal Egypt. Po jeho smr­ti (323 pred n.l) Egyp­tu vlá­dol jeden z Ale­xan­dro­vých voj­vo­dov Pto­le­mai­os. Posled­nou z tej­to dynas­tie bola Kle­opat­ra VII, v roku 30 pred n.l., po jej smr­ti sa stal Egypt rím­skou pro­vin­ci­ou. Po roz­pa­de Ríma sa dostal pod byzant­skú vlá­du. Oko­lo roku 640 doby­li Egypt islam­skí ara­bi. Dneš­ní Kop­to­via sú zvyš­ka­mi pôvod­né­ho Egypt­ské­ho oby­va­teľ­stva. V roku 1517 dobyl Egypt turec­ký sul­tán Selim I.. Toto obdo­bie turec­kej nad­vlá­dy sa skon­či­lo až v roku 1798, vďa­ka Napo­le­ono­vi. Neskôr nasle­do­va­la brit­ská nad­vlá­da, až do roku 1952. Cez dru­hú sve­to­vú voj­nu sa v Egyp­te vied­li boje brit­ských voj­sk pod vele­ním mar­šá­la Ber­nar­da Mon­tgo­me­ry­ho a nemec­kou a talian­skou armá­dou pod vele­ním gene­rá­la Erwi­na Rom­me­la23.7. 1952 bola vyhlá­se­ná Egypt­ská repub­li­ka. Jazýč­kom na váž­kach sa stal Suez­ský prie­plav, kto­rý bol pod Egypt­skou sprá­vou. V roku 1967 bol Egypt napad­nu­tý Izra­e­lom, obsa­dil Sinaj­ský polo­os­trov (wikipedia.cs).


In 525 BCE, Egypt fell into Per­sian hands for the first time. In 333 BCE, Ale­xan­der the Gre­at defe­a­ted Per­sian Darius III, gai­ning con­trol of Egypt. After his death in 323 BCE, one of Ale­xan­de­r’s gene­rals, Pto­le­my, ruled Egypt. The last of this dynas­ty was Cle­opat­ra VII, and in 30 BCE, after her death, Egypt beca­me a Roman pro­vin­ce. Fol­lo­wing the fall of Rome, it came under Byzan­ti­ne rule. Around 640 CE, Egypt was conqu­e­red by Isla­mic Arabs. Toda­y­’s Copts are rem­nants of the ori­gi­nal Egyp­tian popu­la­ti­on. In 1517, Tur­kish Sul­tan Selim I conqu­e­red Egypt. This peri­od of Tur­kish domi­nan­ce ended in 1798 with Napo­le­on. Sub­se­qu­en­tly, Bri­tish rule pre­vai­led until 1952. During World War II, batt­les were fought in Egypt bet­we­en Bri­tish for­ces under the com­mand of Mars­hal Ber­nard Mon­tgo­me­ry and the Ger­man and Ita­lian armies under the com­mand of Gene­ral Erwin Rom­mel. On July 23, 1952, the Egyp­tian Repub­lic was dec­la­red. The Suez Canal, under Egyp­tian admi­ni­stra­ti­on, beca­me a cru­cial point of con­ten­ti­on. In 1967, Egypt was attac­ked by Isra­el, which occu­pied the Sinai Penin­su­la (Wiki­pe­dia).


في عام 525 قبل الميلاد، سقطت مصر في أيدي فارس للمرة الأولى. في عام 333 قبل الميلاد، هزم ألكسندر الكبير داريوس الثالث الفارسي واستولى على مصر. بعد وفاته (323 قبل الميلاد)، حكم مصر أحد الأفراد المحاربين للإسكندر، بطليموس. كانت آخر هذه السلالة هي كليوباترا السابعة، في عام 30 قبل الميلاد، وبعد وفاتها أصبحت مصر إقليمًا رومانيًا. بعد انهيار روما، وقع تحت حكم البيزنطيين. حوالي عام 640، احتل المصريون العرب المسلمون مصر. الأقباط الحاليين هم بقايا السكان الأصليين لمصر. في عام 1517، احتل السلطان التركي سليم الأول مصر. انتهت هذه الفترة من السيطرة التركية في عام 1798 بفضل نابليون. تلتها السيطرة البريطانية حتى عام 1952. خلال الحرب العالمية الثانية، خاضت القوات البريطانية معارك في مصر بقيادة المارشال برنارد مونتجومري والجيش الألماني والإيطالي بقيادة الجنرال إيرفين روميل. في 23 يوليو 1952، أعلنت جمهورية مصر. أصبحت قضية قناة السويس الحاسمة، والتي كانت تحت الإدارة المصرية. في عام 1967، هاجمت إسرائيل مصر واحتلت شبه جزيرة سيناء (ويكيبيديا.cs).


Egypt tvo­rí východ­nú časť Saha­ry. Geolo­gic­ky pre­važ­ne rulou a žulou. Arab­ská púšť na výcho­de je veľ­mi hor­na­tá. Je cha­rak­te­ris­tic­ká suchý­mi údo­lia­mi – vádí. Západ­ná časť je Líbij­ská púsť. Medzi nimi je rie­ka Níl, dosa­hu­je 1600 km. Vďa­ka nej exis­tu­je egypt­ská civi­li­zá­cia. V jej údo­lí a del­te žije 99 % oby­va­teľ­stva. Využí­va tak iba 5.5 % roz­lo­hy. Je jedi­nou rie­kou Egyp­ta. V roku 1970 bola na ňom posta­ve­ná Asu­án­ska prieh­ra­da, kto­rá je 111 met­rov vyso­ká a roz­lie­ha sa na plo­che 5 000 km2. Dlhá je 500 km, objem vody je 130 miliárd m3. Na seve­re je del­ta Nílu na plo­che 24 000 km2 (wikipedia.cs).

Egypt cons­ti­tu­tes the eas­tern part of the Saha­ra, pre­do­mi­nan­tly con­sis­ting of schist and gra­ni­te geolo­gy. The eas­tern Arab Desert is high­ly moun­tai­nous, cha­rac­te­ri­zed by dry val­le­ys kno­wn as wadis. The wes­tern part is the Liby­an Desert. The Nile River, stret­ching 1600 km, lies bet­we­en them. The Egyp­tian civi­li­za­ti­on thri­ves thanks to this river, with 99% of the popu­la­ti­on resi­ding in its val­ley and del­ta, uti­li­zing only 5.5% of the coun­try­’s total area. It is the sole river in Egypt. In 1970, the Aswan High Dam was cons­truc­ted on the Nile, stan­ding 111 meters tall and cove­ring an area of 5,000 km². The dam is 500 km long, and its water volu­me is 130 bil­li­on cubic meters. In the north, the­re is the Nile Del­ta, cove­ring an area of 24,000 km² (Wiki­pe­dia).


مصر تشكل الجزء الشرقي من الصحراء الكبرى. جيولوجياً تحتوي بشكل رئيسي على الشيست والغرانيت. الصحراء العربية في الشرق هي صحراء جبلية جدًا وتتميز بالوادي الجافة. الجزء الغربي هو صحراء ليبيا. بينهما يمتد نهر النيل الذي يصل طوله إلى 1600 كيلومتر. بفضله، توجد الحضارة المصرية. يعيش 99% من السكان في واديه ودلته، حيث تستغل فقط 5.5% من المساحة. إنه النهر الوحيد في مصر. في عام 1970، تم بناء السد العالي عليه، والذي يبلغ ارتفاعه 111 مترًا ويمتد على مساحة تبلغ 5،000 كيلومتر مربع. وهو طويل بمقدار 500 كيلومتر، وحجم المياه فيه هو 130 مليار متر مكعب. تقع دلتا النيل في الشمال على مساحة تبلغ 24،000 كيلومتر مربع (ويكيبيديا.cs).


K Egyp­tu pat­rí aj Sinaj­ský polo­os­trov, kto­rý geo­gra­fic­ky pat­rí už k Ázii. Egypt má suché, veľ­mi tep­lé, púšt­ne pod­ne­bie. Cez 300 dní slneč­né­ho svi­tu. Roč­ný úhrn zrá­žok vo väč­ši­ne oblas­tí dosa­hu­je maxi­mál­ne 80 mm. Naj­mä v lete sú veľ­ké roz­die­ly tep­lôt v rám­ci dňa, cez deň môže byť 40 °C, v noci 7 °C. Na juhu Egyp­ta dosa­hu­je vlh­kosť vzdu­chu v roz­pá­le­ných uli­ciach oko­lo 10 %. V Egyp­te sa ťaží uhlie, ropa, zem­ný plyn, darí sa vod­nej ener­ge­ti­ke. Eko­no­mi­ku znač­ne pod­po­ru­je ces­tov­ný ruch. Zná­me sú prí­mor­ské leto­vis­ká Hurg­ha­da, Šarm aš-​Šajch, Taba (wikipedia.cs).


Egypt also inc­lu­des the Sinai Penin­su­la, which geog­rap­hi­cal­ly belo­ngs to Asia. Egypt has a dry, very hot, desert cli­ma­te, with over 300 days of suns­hi­ne annu­al­ly. The annu­al pre­ci­pi­ta­ti­on in most are­as does not exce­ed 80 mm. Espe­cial­ly in sum­mer, the­re are sig­ni­fi­cant tem­pe­ra­tu­re varia­ti­ons wit­hin the day, with day­ti­me tem­pe­ra­tu­res rea­ching 40 °C and night­ti­me tem­pe­ra­tu­res drop­ping to 7 °C. In the sout­hern part of Egypt, humi­di­ty in the scor­ching stre­ets can be around 10%. Egyp­t’s eco­no­my bene­fits from the extrac­ti­on of coal, oil, natu­ral gas, and suc­cess in hyd­ro­po­wer. The tou­rism indus­try sig­ni­fi­can­tly con­tri­bu­tes to the eco­no­my, with well-​known coas­tal resorts such as Hurg­ha­da, Sharm El She­ikh, and Taba (Wiki­pe­dia).


تشمل مصر شبه جزيرة سيناء أيضًا، والتي جغرافيًا تنتمي إلى قارة آسيا. تتميز مصر بمناخ جاف حار جدًا وصحراوي. أكثر من 300 يوم من أيام الشمس في السنة. تبلغ متوسط​الأمطار في معظم المناطق حوالي 80 مم فقط سنويًا. تكون الفروق الكبيرة في درجات الحرارة واضحة خاصة في الصيف، حيث يمكن أن تكون درجة الحرارة نهارًا 40 درجة مئوية، وليلاً 7 درجات مئوية. في جنوب مصر، تصل نسبة الرطوبة في الهواء في الشوارع المحمية إلى حوالي 10٪. يتم استخراج الفحم والنفط والغاز الطبيعي في مصر، وتزدهر الطاقة المائية. يدعم السياحة بشكل كبير اقتصاد مصر، وتشتهر مناطق سياحية ساحلية مثل الغردقة وشرم الشيخ وطابا (ويكيبيديا.cs).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Mená, Rodina

Faško, Kaclík – mená späté s našou rodinou

Hits: 8738

Hypo­té­za 1

Meno Faš­ko je zrej­me odvo­de­né z talian­ske­ho zákla­du slo­va Fas­chi – Fas­ci – Fas­co, čo zna­me­ná zväz – zvä­zu­jú­ci – zvä­zok. V nemči­ne slo­vo fas­che zna­me­ná obruč, zvä­zok. Je prav­de­po­dob­né, že na Slo­ven­sko priš­li ako kolo­nis­ti z nemecko-​talianského Tirol­ska. V pub­li­ká­cii Hreb­lay A., Deji­ny evan­je­lic­kej cir­kvi v Brez­ne sa spo­mí­na, že Brez­no a Boce (Vyšná a Niž­ná Boca) boli zalo­že­né tými­to kolo­nis­ta­mi. Brez­no v minu­los­ti nies­lo názov aj Bres­si­no, Bres­sa­no, Bres­no. V Tirol­sku exis­tu­jú dve mes­tá ved­ľa seba: Bres­sa­no a Bozen (Ober Bozen a Nie­der Bozen) – ale­bo Bol­za­no v talian­či­ne. Tie­to obce boli v minu­los­ti dosť pre­via­za­né. Posúď­te sami, Vyšná Boca – Ober Bozen, Niž­ná Boca – Nie­der Bozen. V Bociach” aj v roku 2006 žilo veľa ľudí s nemec­ký­mi mena­mi, napr. Trä­ger, Böh­mer. Pán Richard Fas­co sa pri svo­jom výsku­me raz stre­tol s kore­ňom mena Fasci-​Faschi až do čias Rímu. V tom čase tak boli pome­no­va­ní ľudia, zdr­žia­va­jú­ci sa v blíz­kos­ti cisá­ra ako elit­ná vojen­ská jed­not­ka, prí­pad­ne ochran­ka. Ich úlo­hou bolo ochra­ňo­vať cisá­ra. Ich zna­kom boli malé seke­ry zave­se­né pri bed­rách. (Zdroj: Igor Faš­ko, Richard Fasco).


Hypot­he­sis 1

The name Faš­ko is like­ly deri­ved from the Ita­lian base word Fas­chi – Fas­ci – Fas­co,” mea­ning bund­le or bin­ding. In Ger­man, the word fas­che” trans­la­tes to hoop or bund­le. It is pro­bab­le that the­se colo­nists came to Slo­va­kia from the German-​Italian Tyrol regi­on. The pub­li­ca­ti­on Deji­ny evan­je­lic­kej cir­kvi v Brez­ne” by Hreb­lay A. men­ti­ons that Brez­no and Boce (Vyšná and Niž­ná Boca) were foun­ded by the­se colo­nists. In the past, Brez­no was also cal­led Bres­si­no, Bres­sa­no, or Bres­no. In Tyrol, the­re are two towns next to each other: Bres­sa­no and Bozen (Ober Bozen and Nie­der Bozen) – or Bol­za­no in Ita­lian. The­se com­mu­ni­ties were quite inter­con­nec­ted in the past. Con­si­der for your­self, Vyšná Boca – Ober Bozen, Niž­ná Boca – Nie­der Bozen. In Boca,” even in 2006, many peop­le with Ger­man names lived, such as Trä­ger, Böh­mer. Mr. Richard Fas­co, in his rese­arch, once encoun­te­red the root of the name Fasci-​Faschi back to the times of Rome. At that time, peop­le near the empe­ror were named as an eli­te mili­ta­ry unit or body­gu­ards, tas­ked with pro­tec­ting the empe­ror. They were iden­ti­fied by small axes han­ging from the­ir hips. (Sour­ce: Igor Faš­ko, Richard Fasco).


Die Hypot­he­se 1

Der Name Faš­ko lei­tet sich wahrs­che­in­lich von der ita­lie­nis­chen Wur­zel des Wor­tes Fas­chi – Fas­ci – Fas­co ab, was Bün­del – bün­delnd – Bün­del bede­utet. Im Deuts­chen bede­utet das Wort Fas­che” einen Rei­fen oder ein Bün­del. Es ist wahrs­che­in­lich, dass sie als Kolo­nis­ten aus dem deutsch-​italienischen Tirol nach Slo­we­nien kamen. In der Pub­li­ka­ti­on Ges­chich­te der evan­ge­lis­chen Kir­che in Brez­no” wird erwähnt, dass Brez­no und Boce (Vyšná und Niž­ná Boca) von die­sen Kolo­nis­ten geg­rün­det wur­den. Brez­no trug in der Ver­gan­gen­he­it auch die Namen Bres­si­no, Bres­sa­no, Bres­no. In Tirol gibt es zwei Städ­te nebe­ne­i­nan­der: Bres­sa­no und Bozen (Ober Bozen und Nie­der Bozen) – oder Bol­za­no auf Ita­lie­nisch. Die­se Geme­in­den waren in der Ver­gan­gen­he­it ziem­lich mite­i­nan­der ver­bun­den. Beur­te­i­len Sie selbst, Vyšná Boca – Ober Bozen, Niž­ná Boca – Nie­der Bozen. In Boca” leb­ten auch 2006 vie­le Men­schen mit deuts­chen Namen wie Trä­ger, Böh­mer. Herr Richard Fas­co stieß bei sei­ner Fors­chung ein­mal auf die Wur­zeln des Namens Fasci-​Faschi bis zur Zeit des Römis­chen Rei­ches. Zu die­ser Zeit wur­den Men­schen, die sich in der Nähe des Kai­sers auf­hiel­ten, als Elite-​Militäreinheit oder mög­li­cher­we­i­se als Leib­wa­che bez­e­ich­net. Ihre Auf­ga­be war es, den Kai­ser zu schüt­zen. Ihr Sym­bol waren kle­i­ne Äxte, die an ihren Hüf­ten hin­gen. (Quel­le: Igor Faš­ko, Richard Fasco).


Hypo­té­za 2

Ak mali Faš­kov­ci podob­ný pôvod ako Dax­ne­rov­ci, čo je dosť prav­de­po­dob­né, tak potom to boli dre­vo­ru­bačs­ké rody, kto­ré zís­ka­li zemian­stvo pri­bliž­ne v rov­na­kom čase. Boli to zrej­me tiež pôvod­ne všet­ko evan­je­li­ci, kto­rí priš­li spo­lu s ostat­ný­mi rod­mi z Tirol­ska, ale­bo Salz­bur­gs­ka ako dre­vo­ru­bačs­kí odbor­ní­ci na spla­vo­va­nie dre­va (vod­né smy­ky, ryz­ne, frúd­le, taj­chy) na Bie­le a Čier­ne Hand­le. Nie­kto­rí bohat­ší sa odsťa­ho­va­li do mes­ta, sta­li sa meš­ťan­mi a za záslu­hy zís­ka­li zemian­stvo. Keď neskôr pre­bie­ha­la reka­to­li­zá­cia (pre­lom 16. a 17. sto­ro­čia), dedin­ča­nia boli poka­to­lí­če­ní brez­nian­sky­mi pia­ris­ta­mi, ale meš­ťa­nia zosta­li väč­ši­nou evan­je­lik­mi. O tom sved­čí aj ten fakt, že v roku 1675 sa musel jeden z pred­kov rodu Faš­ko vysťa­ho­vať na západ a jeho potom­ko­via puto­va­li cez Bis­chofs­he­im, Buch­swe­i­ler, Pir­ma­sens až do Wald­fish­ba­chu do Nemec­ka, kde žijú dodnes (list Richar­da Fas­ca z roku 1997). Nemec­ko bolo vte­dy pro­tes­tant­ské. Vede­li v tom čase títo ľudia ešte o svo­jich kore­ňoch? Mož­ný nemec­ký pôvod bol dôvod ich emig­rá­cie do Nemec­ka? Ale­bo k tomu pris­pe­li aj nepo­ko­je v polo­vi­ci 17. sto­ro­čia, kedy boli povs­ta­nia kuru­cov – napr. Rákoc­zi­ov­ské povs­ta­nie.


Hypot­he­sis 2

If the Faš­ko fami­ly had a simi­lar ori­gin to the Dax­ner fami­ly, which is quite pro­bab­le, then they were like­ly lum­ber­jack fami­lies that acqu­ired gen­try sta­tus around the same time. They were pro­bab­ly ori­gi­nal­ly all Evan­ge­li­cals who came along with other fami­lies from Tyrol or Salz­burg as wood­cut­ting experts skil­led in flo­ating wood (water chu­tes, slu­ices, flu­mes, reser­vo­irs) on the Whi­te and Black Hron Rivers. Some wealt­hier indi­vi­du­als moved to towns, beca­me burg­hers, and, for the­ir merits, acqu­ired gen­try sta­tus. When later the recat­ho­li­za­ti­on took pla­ce (around the turn of the 16th and 17th cen­tu­ries), vil­la­gers were con­ver­ted to Cat­ho­li­cism by the Pia­rists from Brez­no, but burg­hers most­ly remai­ned Evan­ge­li­cals. This is evi­den­ced by the fact that in 1675, one of the ances­tors of the Faš­ko fami­ly had to emig­ra­te to the west, and his des­cen­dants tra­ve­led through Bis­chofs­he­im, Buch­swe­i­ler, Pir­ma­sens, all the way to Wald­fish­bach in Ger­ma­ny, whe­re they still live today (Richard Fas­co­’s let­ter from 1997). Ger­ma­ny was Pro­tes­tant at that time. Did the­se peop­le know about the­ir roots then? Could the possib­le Ger­man ori­gin be a rea­son for the­ir emig­ra­ti­on to Ger­ma­ny? Or did the uphe­a­vals in the mid-​17th cen­tu­ry, such as the Kuruc upri­sings (e.g., Rákóc­zi­’s War of Inde­pen­den­ce), con­tri­bu­te to this decision?


Die Hypot­he­se 2

Falls die Faš­kos einen ähn­li­chen Urs­prung wie die Dax­ners hat­ten, was dur­chaus wahrs­che­in­lich ist, waren es wahrs­che­in­lich Holz­fäl­ler­fa­mi­lien, die unge­fähr zur gle­i­chen Zeit den Lan­da­del erlang­ten. Es sche­i­nen auch urs­prün­glich alle­samt Evan­ge­li­ka­le gewe­sen zu sein, die zusam­men mit ande­ren Fami­lien aus Tirol oder Salz­burg als Exper­ten für die Holzf­löße­rei (Was­ser­ruts­chen, Rechen, Weh­re, Tei­che) an die Wei­ßen und Sch­war­zen Hän­del kamen. Eini­ge der wohl­ha­ben­de­ren Fami­lien zogen in die Stadt, wur­den Bür­ger und erwar­ben durch ihre Ver­diens­te den Lan­da­del. Als spä­ter die Rekat­ho­li­sie­rung statt­fand (Wen­de des 16. und 17. Jahr­hun­derts), wur­den die Dorf­be­woh­ner von den Pia­ris­ten aus Brez­no rekat­ho­li­siert, aber die Bür­ger blie­ben größten­te­ils Evan­ge­li­ka­le. Dies wird auch durch die Tat­sa­che belegt, dass im Jahr 1675 ein Vor­fah­re der Faško-​Familie in den Wes­ten zie­hen muss­te und sei­ne Nach­kom­men über Bis­chofs­he­im, Buch­swe­i­ler, Pir­ma­sens bis nach Wald­fisch­bach in Deutsch­land wan­der­ten, wo sie bis heute leben (Brief von Richard Fas­co aus dem Jahr 1997). Deutsch­land war zu die­ser Zeit pro­tes­tan­tisch. Wuss­ten die­se Men­schen zu die­ser Zeit noch von ihren Wur­zeln? War der mög­li­che deuts­che Urs­prung ein Grund für ihre Auswan­de­rung nach Deutsch­land? Oder tru­gen auch die Unru­hen in der Mit­te des 17. Jahr­hun­derts dazu bei, als die Aufs­tän­de der Kuru­zen statt­fan­den – wie das Rákóczis-Aufstand?


Hypo­té­za 3

Faš­kov­ci boli mož­no nemec­kí pri­sťa­ho­valci z 12. sto­ro­čia, kto­rí boli reme­sel­ne zruč­ní a kto­rí sa zača­li usa­dzo­vať na Slo­ven­sku. Je otáz­ne, či na Horeh­ro­ní, pre­to­že ten­to pries­tor nebol v tom obdo­bí prí­liš osíd­le­ný. Mož­no priš­li od Krem­ni­ce, mož­no zo Spi­ša. K Spi­šu by sa pri­klá­ňal na inom mies­te spo­mí­na­ný fakt, že obec Fili­po­vo exis­to­va­lo na inom mies­te ešte pred vzni­kom Fili­po­va, kto­ré je dnes súčas­ťou Beňu­ša a to pri Dob­ši­nej. Mož­né je aj to, že naj­skôr pôso­bi­li v Brez­ne. Pra­co­va­li ako uhlia­ri, mäsia­ri, dre­vo­ru­ba­či, pôvod­ne zrej­me ich samot­né nasťa­ho­va­nie prá­ve do tej­to oblas­ti Slo­ven­ska súvi­se­lo naj­mä s dre­vom a tým, že oblasť bola len ried­ko osíd­le­ná. Pod­ľa nie­kto­rých infor­má­cií je mož­né, že pôso­bi­li aj v oblas­ti Čier­ne­ho Balo­gu.


Hypot­he­sis 3

The Faš­ko fami­ly could have been Ger­man immig­rants from the 12th cen­tu­ry who were skil­led crafts­men and began sett­ling in Slo­va­kia. It is ques­ti­onab­le whet­her it was in the Upper Hron regi­on becau­se this area was not hea­vi­ly popu­la­ted during that peri­od. They might have come from Krem­ni­ca or per­haps from Spiš. The con­nec­ti­on to Spiš is sup­por­ted by the fact men­ti­oned else­whe­re that the vil­la­ge of Fili­po­vo exis­ted in anot­her loca­ti­on befo­re the estab­lish­ment of Fili­po­vo, which is now part of Beňuš near Dob­ši­ná. It is also possib­le that they ini­tial­ly wor­ked in Brez­no. They could have wor­ked as char­co­al bur­ners, but­chers, lum­ber­jacks, and the­ir mig­ra­ti­on to this regi­on of Slo­va­kia may have been rela­ted pri­ma­ri­ly to wood, given that the area was spar­se­ly popu­la­ted. Accor­ding to some infor­ma­ti­on, it’s possib­le they also ope­ra­ted in the Čier­ny Balog area.


Die Hypot­he­se 3

Es ist mög­lich, dass die Faš­kos deuts­che Ein­wan­de­rer aus dem 12. Jahr­hun­dert waren, die han­dwerk­lich ges­chic­kt waren und sich auf dem Gebiet der heuti­gen Slo­wa­kei nie­der­lie­ßen. Es ist frag­lich, ob dies im Horehronie-​Gebiet ges­chah, da die­se Regi­on zu die­ser Zeit nicht sehr bevöl­kert war. Mög­li­cher­we­i­se kamen sie aus Krem­ni­ca oder viel­le­icht aus Spiš. Die Ver­bin­dung zu Spiš könn­te durch die Tat­sa­che ges­tützt wer­den, dass das Dorf Fili­po­vo an einem ande­ren Ort exis­tier­te, bevor das heuti­ge Fili­po­vo in der Nähe von Beňuš ents­tand, und zwar in der Nähe von Dob­ši­ná. Es ist auch mög­lich, dass sie zuerst in Brez­no tätig waren. Sie könn­ten als Köh­ler, Metz­ger oder Holz­fäl­ler gear­be­i­tet haben, und ihr urs­prün­gli­ches Ein­wan­dern in die­se Regi­on der Slo­wa­kei könn­te haupt­säch­lich mit Holz und der dün­nen Besied­lung der Gegend zusam­men­hän­gen. Nach eini­gen Infor­ma­ti­onen könn­ten sie auch im Gebiet von Čier­ny Balog tätig gewe­sen sein.


Exis­tu­jú dve veľ­ké vet­vy Faško-​Kaclíkovcov, tak ako aj v minu­los­ti, kato­líc­ka a evan­je­lic­ká. Dá sa zhru­ba pove­dať, že kato­líc­ka vet­va sú Fili­pov­skí Faš­kov­ci a evan­je­lic­ká Brez­nian­ski. Z evan­je­lic­kej vet­vy pochá­dza napr. Vla­di­mír Faš­ko – pri­má­tor Brez­na na pre­lo­me tisíc­ro­čí a väč­šia časť dnes žijú­cich Faš­kov­cov na ame­ric­kom kon­ti­nen­te. V minu­los­ti to boli aj dva­ja sená­to­ri (rich­tá­ri) Brez­na v roku 1649 Ján Faš­ko a v roku 1685 Matej Faš­ko, V 20-​tych rokoch 20 sto­ro­čia a krát­ko cez dru­hú sve­to­vú voj­nu bol sta­ros­ta Brez­na Šte­fan Faš­ko. Mimo­cho­dom v Brez­ne na Mest­skom úra­de sú uve­de­ní všet­ci rich­tá­ri od polo­vi­ce 17. storočia.

Naj­star­šia nám zná­ma kon­krét­na zmien­ka je o Eliá­šo­vi Faš­ko­vi, naro­de­nom v roku 1590 v Brez­ne. Štu­do­val v Brez­ne, Bar­de­jo­ve, Bre­zo­vi­ci nad Tory­sou, Koši­ciach a Bánov­ciach nad Beb­ra­vou. Pôso­bil v Oko­lič­nom, v Lip­tov­skom Trnov­ci, v Bre­zo­vi­ci nad Tory­sou, v Dubo­vi­ci pri Sabi­no­ve ako evan­je­lic­ký kňaz. Od roku 1646 bol šariš­ským seni­orom. Od roku 1648 ale­bo 1649 pôso­bil ako farár v Kece­rov­ských Pek­ľa­noch, kde aj v roku 1662 zomrel (Regi­onál­na bib­li­o­gra­fia obce Kece­rov­ské Pek­ľa­ny, 2001 – v rám­ci Lite­rár­ne­ho mies­to­pi­su oko­lia Košíc).

Nobi­li­tač­ná lis­ti­na z roku 1651 povy­šu­je Jána Faš­ka a jeho bra­tov a potom­kov na zema­nov. Je v nej opí­sa­ný aj erb. Pod­ľa nej heral­dik Vrteľ nakres­lil ten­to erb. Lis­ti­na pochá­dza z archí­vu v Ban­skej Bys­tri­ci. Jed­na ver­zia je v latin­či­ne (zrej­me pôvod­ná) a dru­há v nemči­ne (pochá­dza z Nemec­ka). Nemec­ká ver­zia by mala byť pre­kla­dom latin­skej. K nej sa via­že dru­hý erb. Faš­kov­ci zrej­me požia­da­li Fer­di­nan­da III. o ude­le­nie do šľach­tic­ké­ho sta­vu aj na zákla­de neja­kej star­šej výsa­dy (Zdroj: Igor Faš­ko, Richard Fas­co) – kto­rá súvi­se­la s ich čin­nos­ťou ešte z rím­ske­ho obdobia.

Meno Kac­lík sa vysky­tu­je v oko­lí obce Fili­po­vo pomer­ne čas­to. V dru­hej polo­vi­ci 17. sto­ro­čia sa v Brez­ne (spo­lu z Beňu­šom) naro­di­lo oko­lo 50 Faš­kov­cov. Ale meno Kac­lík sa vysky­tu­je v jedi­nom prí­pa­de. Až nie­ke­dy v prvej štvr­ti­ne 19. sto­ro­čia sa zača­lo Kac­lík vysky­to­vať čas­tej­šie. Bol to postup­ný pro­ces. Najprv to bol Faško-​Kaclík, neskôr už len Kac­lík. Avšak aj dnes naši prí­buz­ní sú Kac­lí­kov­ci aj Faš­kov­ci, aj Faško-Kaclíkovci.

Aj v dneš­nej dobe dochá­dza k zme­ne mien. Napr. otec je Faš­ko a syn Kac­lík. Faš­kov­ci a Kac­lí­kov­ci sa vo Fili­po­ve vysky­tu­jú aj dnes, aj v oko­li­tých dedi­nách. Veľa ich je aj vo väč­ších mes­tách ako Brez­no, Ban­ská Bys­tri­ca, Zvo­len, ale aj inde na Slo­ven­sku. Avšak ešte som nena­ra­zil na Faš­ka ale­bo Kac­lí­ka, kto­rý by nepo­chá­dzal z Horeh­ro­nia Ani si nemys­lím, že neja­ký exis­tu­je. Som pre­sved­če­ný o tom, že meno Faš­ko a Kac­lík má pôvod na Slo­ven­sku na Horeh­ro­ní. Meno Kac­lík a naj­mä Faš­ko sa obja­vu­je aj v USA, naj­mä v oko­lí Pitts­bur­gu v Pen­syl­vá­nii. Okrem toho v Čes­ku, v Nemec­ku, v Maďar­sku, v Gréc­ku, v Albán­sku, v Talian­sku, v Indonézii.

Na iden­ti­fi­ká­ciu osôb boli nut­né aj minu­los­ti prí­me­nia. Napr. ded­ko Pavol Kac­lík bol Taj­tu­li­ta, ale celý dom” bol Chy­žia­kov. Pou­ží­va­jú sa dodnes. Je aj mož­né, že časom doš­lo aj ku radi­kál­nej zme­ne mena. Napr. z prí­me­nia Z lúky zrej­me vznik­lo priez­vis­ko Zluky.


The­re are two major bran­ches of the Faško-​Kaclík fami­ly, as in the past, name­ly the Cat­ho­lic and Evan­ge­li­cal bran­ches. Rough­ly spe­a­king, the Cat­ho­lic branch inc­lu­des the Faš­kos from Fili­po­vo, whi­le the Evan­ge­li­cal branch inc­lu­des tho­se from Brez­no. For exam­ple, Vla­di­mír Faš­ko, who ser­ved as the may­or of Brez­no around the turn of the mil­len­nium, belo­ngs to the Evan­ge­li­cal branch. A sig­ni­fi­cant num­ber of Faško-​Kaclík fami­ly mem­bers cur­ren­tly resi­ding in the Uni­ted Sta­tes also belo­ng to the Evan­ge­li­cal branch. In the past, the­re were two sena­tors (rich­tá­ri) from Brez­no: Ján Faš­ko in 1649 and Matej Faš­ko in 1685. In the 1920s and short­ly after the Second World War, Šte­fan Faš­ko ser­ved as the may­or of Brez­no. By the way, the Muni­ci­pal Offi­ce in Brez­no lists all the may­ors from the mid-​17th cen­tu­ry onwards.

The oldest kno­wn men­ti­on is of Eliáš Faš­ko, born in 1590 in Brez­no. He stu­died in Brez­no, Bar­de­jov, Bre­zo­vi­ca nad Tory­sou, Koši­ce, and Bánov­ce nad Beb­ra­vou. Eliáš Faš­ko ser­ved as an Evan­ge­li­cal priest in vari­ous pla­ces, inc­lu­ding Oko­lič­né, Lip­tov­ský Trno­vec, Bre­zo­vi­ca nad Tory­sou, and Dubo­vi­ca near Sabi­nov. From 1646, he held the posi­ti­on of Šariš seni­or. Star­ting from 1648 or 1649, he wor­ked as a pas­tor in Kece­rov­ské Pek­ľa­ny, whe­re he pas­sed away in 1662. (Sour­ce: Regi­onal bib­li­og­rap­hy of the vil­la­ge of Kece­rov­ské Pek­ľa­ny, 2001 – wit­hin the Lite­ra­ry Topog­rap­hy of the Koši­ce Region).

The nobi­li­ty char­ter of 1651 ele­va­tes Ján Faš­ko and his brot­hers and des­cen­dants to the sta­tus of nob­les. The coat of arms is desc­ri­bed in the char­ter, and accor­ding to it, the herald Vrteľ drew the coat of arms. The docu­ment ori­gi­na­tes from the archi­ve in Ban­ská Bys­tri­ca. The­re are two ver­si­ons of the char­ter, one in Latin (pre­su­mab­ly the ori­gi­nal) and the other in Ger­man (from Ger­ma­ny). The Ger­man ver­si­on is sup­po­sed to be a trans­la­ti­on of the Latin one. The second coat of arms is asso­cia­ted with it. It seems that the Faš­ko fami­ly requ­es­ted Fer­di­nand III for ennob­le­ment based on some older pri­vi­le­ge, possib­ly rela­ted to the­ir acti­vi­ties dating back to the Roman peri­od. (Sour­ce: Igor Faš­ko, Richard Fasco).

Even today, the­re are chan­ges in sur­na­mes. For exam­ple, the fat­her is Faš­ko, and the son is Kac­lík. Faš­kos and Kac­líks are pre­sent in Fili­po­vo and sur­roun­ding vil­la­ges today. Many of them also resi­de in lar­ger cities like Brez­no, Ban­ská Bys­tri­ca, Zvo­len, and else­whe­re in Slo­va­kia. Howe­ver, I have not encoun­te­red a Faš­ko or Kac­lík who does not have roots in Horeh­ro­nie. I don’t belie­ve such an indi­vi­du­al exists. I am con­vin­ced that the names Faš­ko and Kac­lík have the­ir ori­gin in Horeh­ro­nie, Slo­va­kia. The names Kac­lík and, espe­cial­ly, Faš­ko also appe­ar in the USA, par­ti­cu­lar­ly in the Pitts­burgh area of Penn­syl­va­nia. Addi­ti­onal­ly, the­se names can be found in the Czech Repub­lic, Ger­ma­ny, Hun­ga­ry, Gre­e­ce, Alba­nia, Ita­ly, and Indonesia.

To iden­ti­fy indi­vi­du­als, past sur­na­mes were also neces­sa­ry. For exam­ple, Grand­fat­her Pavol Kac­lík was kno­wn as Taj­tu­li­ta, but the who­le hou­se” was Chy­žiak. The­se names are still used today. It’s also possib­le that over time, the­re was a radi­cal chan­ge in names. For ins­tan­ce, the sur­na­me Z lúky” might have evol­ved into the fami­ly name Zlu­ky.”


Es gibt zwei gro­ße Zwe­i­ge der Faško-​Kaclík-​Familie, wie auch in der Ver­gan­gen­he­it, den kat­ho­lis­chen und den evan­ge­lis­chen. Es könn­te grob gesagt wer­den, dass der kat­ho­lis­che Zwe­ig die Faš­kos aus Fili­po­vo und der evan­ge­lis­che Zwe­ig die aus Brez­no umfasst. Aus dem evan­ge­lis­chen Zwe­ig stammt zum Beis­piel Vla­di­mír Faš­ko, der um die Jahr­tau­sen­dwen­de Bür­ger­me­is­ter von Brez­no war, sowie der Gro­ßte­il der heute in Ame­ri­ka leben­den Faško-​Kaclíks. In der Ver­gan­gen­he­it gab es auch zwei Sena­to­ren (Rich­ter) von Brez­no im Jahr 1649 Ján Faš­ko und im Jahr 1685 Matej Faš­ko. In den 1920er Jah­ren und kurz nach dem Zwe­i­ten Weltk­rieg war Šte­fan Faš­ko Bür­ger­me­is­ter von Brez­no. Übri­gens sind im Rat­haus von Brez­no alle Bür­ger­me­is­ter seit Mit­te des 17. Jahr­hun­derts aufgeführt.

Die ältes­te uns bekann­te kon­kre­te Erwäh­nung ist von Eliáš Faš­ko aus dem Jahr 1590 in Brez­no. Er stu­dier­te in Brez­no, Bar­de­jov, Bre­zo­vi­ca nad Tory­sou, Koši­ce und Bánov­ce nad Beb­ra­vou. Er wir­kte in Oko­lič­né, Lip­tov­ský Trno­vec, Bre­zo­vi­ca nad Tory­sou, Dubo­vi­ca bei Sabi­nov als evan­ge­lis­cher Pries­ter. Ab 1646 war er Šariš Seni­or. Ab 1648 oder 1649 war er Pfar­rer in Kece­rov­ské Pek­ľa­ny, wo er auch 1662 starb (Regi­ona­le Bib­li­og­rap­hie der Geme­in­de Kece­rov­ské Pek­ľa­ny, 2001 – im Rah­men der Lite­ra­ris­chen Orts­besch­re­i­bung der Umge­bung von Košice).

Die Adel­sur­kun­de von 1651 erhebt Ján Faš­ko und sei­ne Brüder und Nach­kom­men in den Rang eines Edel­manns. Darin ist auch das Wap­pen besch­rie­ben, das der Heral­di­ker Vrteľ geze­ich­net hat. Die Urkun­de stammt aus dem Archiv in Ban­ská Bys­tri­ca. Es gibt eine Ver­si­on in Late­in (wahrs­che­in­lich das Ori­gi­nal) und eine in Deutsch (aus Deutsch­land stam­mend). Die deuts­che Ver­si­on soll­te eine Über­set­zung des Late­i­nis­chen sein. Damit ist auch ein zwe­i­tes Wap­pen ver­bun­den. Es ist wahrs­che­in­lich, dass die Faš­kos Fer­di­nand III. auch um Adel­ser­he­bung aufg­rund einer älte­ren Pri­vi­le­gie­rung (Quel­le: Igor Faš­ko, Richard Fas­co) ersucht haben, die mit ihrer Tätig­ke­it noch aus der Römer­ze­it zusammenhing.

Der Name Kac­lík kommt in der Nähe von Fili­po­vo ziem­lich häu­fig vor. In der zwe­i­ten Hälf­te des 17. Jahr­hun­derts wur­den in Brez­no (zusam­men mit Beňuš) etwa 50 Faš­kos gebo­ren. Aber der Name Kac­lík kommt nur ein­mal vor. Erst in der ers­ten Hälf­te des 19. Jahr­hun­derts begann Kac­lík häu­fi­ger vor­zu­kom­men. Es war ein sch­ritt­we­i­ser Pro­zess. Zuerst war es Faško-​Kaclík, spä­ter nur noch Kac­lík. Aber auch heute sind unse­re Ver­wand­ten sowohl Kac­líks als auch Faš­kos und Faško-Kaclíks.

Auch heute kommt es zu Namen­sän­de­run­gen. Zum Beis­piel ist der Vater Faš­ko und der Sohn Kac­lík. Faš­kos und Kac­líks sind auch heute in Fili­po­vo und den umlie­gen­den Dör­fern ver­tre­ten. Es gibt vie­le von ihnen auch in größe­ren Städ­ten wie Brez­no, Ban­ská Bys­tri­ca, Zvo­len, aber auch ander­swo in der Slo­wa­kei. Aber ich bin noch nicht auf einen Faš­ko oder Kac­lík ges­to­ßen, der nicht aus dem Horeh­ro­nie stammt. Ich glau­be nicht, dass einer exis­tiert. Ich bin über­ze­ugt, dass der Name Faš­ko und Kac­lík in der Slo­wa­kei im Horehronie-​Gebiet sei­nen Urs­prung hat. Der Name Kac­lík und beson­ders Faš­ko ers­che­int auch in den USA, ins­be­son­de­re in der Nähe von Pitts­burgh in Penn­syl­va­nia. Darüber hinaus auch in Tsche­chien, Deutsch­land, Ungarn, Grie­chen­land, Alba­nien, Ita­lien, Indonesien.

In der Ver­gan­gen­he­it waren auch Zusät­ze zu den Nach­na­men not­wen­dig, um Per­so­nen zu iden­ti­fi­zie­ren. Zum Beis­piel war Gro­ßva­ter Pavol Kac­lík Taj­tu­li­ta, aber das gan­ze Haus” war Chy­žia­kov. Die­se wer­den bis heute ver­wen­det. Es ist auch mög­lich, dass es im Lau­fe der Zeit zu einer radi­ka­len Namen­sän­de­rung gekom­men ist. Zum Beis­piel könn­te aus dem Nach­na­men Z lúky” der Fami­lien­na­me Zlu­ky” ents­tan­den sein.


Rôz­ne

Úda­je nachá­dza­jú­ce sa v písom­nos­tiach sú rôz­nej kva­li­ty. Sú väč­ši­nou v latin­či­ne, len v rokoch 18431849 v maďar­či­ne, výni­moč­ne aj v slo­ven­či­ne – keď otec pri­vo­ľu­je k svad­be. Nie­ke­dy je čita­teľ­nosť výbor­ná, ino­ke­dy nie. Pri svad­be sú väč­ši­nou úda­je o rodi­čoch, ale bez dátu­mov, sko­ro vždy sa uvá­dza aj vek snú­ben­cov. Naj­hor­šia kva­li­ta úda­jov je pri úmr­tí. U malých detí sa uvá­dza­jú aj rodi­čia, u dospe­lých buď man­žel, prob­lém je pri vdov­coch. Vte­dy je zná­my len vek a pôvod. U žien sa nie­ke­dy uvá­dza meno diev­čen­ské, ino­ke­dy zas meno po man­že­lo­vi. Pri veku pri úmr­tí a pri svad­be sú čas­to dosť veľ­ké odchýl­ky od sku­toč­nos­ti. Zrej­me ľudia nepoz­na­li pres­ne svoj vek.


Vari­ous

The infor­ma­ti­on found in the docu­ments varies in quali­ty. Most of it is in Latin, only from 1843 to 1849 in Hun­ga­rian, and occa­si­onal­ly in Slo­vak, espe­cial­ly when the fat­her app­ro­ves the wed­ding. Some­ti­mes the rea­da­bi­li­ty is excel­lent, other times not. In wed­ding records, the­re is usu­al­ly infor­ma­ti­on about the parents but wit­hout dates, and the ages of the bet­rot­hed are almost alwa­ys men­ti­oned. The worst quali­ty of data is found in death records. For small chil­dren, parents are men­ti­oned, and for adults, eit­her the spou­se is kno­wn, or the­re is an issue with wido­ws. In such cases, only age and ori­gin are kno­wn. For women, some­ti­mes the mai­den name is men­ti­oned, and some­ti­mes the name is given after the hus­band. The­re are often sig­ni­fi­cant disc­re­pan­cies in age at death and mar­ria­ge from the actu­al age, indi­ca­ting that peop­le may not have kno­wn the­ir exact age.


Vers­chie­de­nes

Die in den Auf­ze­ich­nun­gen ent­hal­te­nen Infor­ma­ti­onen vari­ie­ren in ihrer Quali­tät. Sie sind größten­te­ils in Late­in ver­fasst, nur in den Jah­ren 1843 bis 1849 in Unga­risch und gele­gen­tlich auch in Slo­wa­kisch, wenn der Vater der Hoch­ze­it zus­timmt. Manch­mal ist die Les­bar­ke­it aus­ge­ze­ich­net, manch­mal nicht. Bei Hoch­ze­i­ten gibt es in der Regel Infor­ma­ti­onen über die Eltern, jedoch ohne genaue Daten, und fast immer wer­den auch das Alter der Ver­lob­ten ange­ge­ben. Die sch­lech­tes­te Quali­tät der Infor­ma­ti­onen liegt bei den Todes­fäl­len vor. Bei kle­i­nen Kin­dern wer­den manch­mal auch die Eltern ange­ge­ben, bei Erwach­se­nen ent­we­der der Ehe­par­tner, und es gibt Sch­wie­rig­ke­i­ten bei Wit­wen. Dann ist nur das Alter und die Her­kunft bekannt. Bei Frau­en wird manch­mal der Mäd­chen­na­me ange­ge­ben, manch­mal auch der Name nach dem Ehe­mann. Bei Alter­san­ga­ben bei Tod und Hoch­ze­it gibt es oft erheb­li­che Abwe­i­chun­gen von der Rea­li­tät. Offen­sicht­lich kann­ten die Men­schen ihr genau­es Alter nicht genau.


  • zo zemian­skej vet­vy Jaku­ba Faš­ka pochá­dza Otto Fas­ko z Nemecka,
  • Jakub Faš­ko pôso­bil v Bánov­ciach a ako farár v Pezin­ku,
  • pod­ľa Ban­ské­ho archí­vu v Ban­skej Štiav­ni­ci boli v roku 1710 vo Fili­po­ve 3 domy. V jed­nom býval Tomáš Faš­ko s rodi­nou, v dru­hom snáď jeho brat Matej s rodi­nou. V tre­ťom býva­li švag­rov­ci Knap­čok a Rus­nák. Pod­ľa zázna­mov si zrej­me zobra­li ses­try Faš­ko­vé od otca Micha­la Faš­ka. To je veľ­mi zau­jí­ma­vé – že všet­ky domy boli pozna­če­né” dedič­stvom Faškovcov.
  • pod­ľa sčí­ta­nia oby­va­te­ľov z roku 1810 bolo vo Fili­po­ve 12 domov, v kto­rých žilo 106 osôb v 22 rodi­nách. Veľ­kú pre­va­hu majú Faš­kov­ci – 61 osôb v 9 domoch (z toho v 3 domoch aj s iný­mi rodi­na­mi), Dugá­tov­cov bolo 13 a žili tu 2 rodi­ny v jed­nom dome,
  • veľ­ká časť evan­je­lic­kej vet­vy odiš­la po roku 1850 do Tot­kom­lo­su pri Bekes­ca­be do Maďar­ska. Prav­de­po­dob­ne dve rodi­ny sa z Maďar­ska na Slo­ven­sko vrá­ti­li (napr. mete­oro­lóg Pavol Faš­ko),
  • kedy­si bolo nor­mál­ne mať veľ­ký počet detí, ani moji pred­ko­via nebo­li výnim­kou. Čas­to sa v rodi­ne naro­di­lo 810 detí v pomer­ne veľ­kom časo­vom roz­pä­tí, avšak čas­to bola úmr­tnosť malých detí až 50 %. Ženy sa vydá­va­li skôr ako dnes, zhru­ba 1820 roč­né, najm­lad­šia mala 1516 rokov a muse­la žia­dať diš­penz. V prí­pa­de že muž ovdo­vel, oby­čaj­ne sa zno­vu rých­lo ože­nil. Sú bež­né prí­pa­dy, kedy sa vdo­vec ženil dva mesia­ce po úmr­tí svo­jej ženy, čas­to sa bra­li vdov­ci navzá­jom. Bolo to zaprí­či­ne­né malý­mi deť­mi, o kto­ré bolo potreb­né sa postarať,
  • 18.6.2001 sa na diš­penz v Beňu­ši nachá­dza­lo viac ako 60 hro­bov s menom Faš­ko ale­bo Kaclík

Otto Fas­ko from Ger­ma­ny comes from the nob­le branch of Jakub Faš­ko. Jakub Faš­ko wor­ked in Bánov­ce and ser­ved as a pas­tor in Pezi­nok. Accor­ding to the Ban­ská Štiav­ni­ca archi­ve, the­re were three hou­ses in Fili­po­vo in 1710. In one, Tomáš Faš­ko lived with his fami­ly, in the second, possib­ly his brot­her Matej with his fami­ly, and in the third, the in-​laws Knap­čok and Rus­nák lived. Records sug­gest that the Faš­ko sis­ters inhe­ri­ted from the­ir fat­her Michal Faš­ko, making it inte­res­ting that all the hou­ses were mar­ked” by the Faš­ko fami­ly legacy.

Accor­ding to the cen­sus of 1810, the­re were 12 hou­ses in Fili­po­vo with 106 inha­bi­tants in 22 fami­lies. The Faš­ko fami­ly had a sig­ni­fi­cant pre­sen­ce with 61 indi­vi­du­als in 9 hou­ses (inc­lu­ding 3 hou­ses with other fami­lies). The­re were 13 Dugá­tov­ci indi­vi­du­als from 2 fami­lies in one house.

A lar­ge part of the evan­ge­li­cal branch moved to Tot­kom­los near Bekesc­sa­ba in Hun­ga­ry after 1850. Pro­bab­ly two fami­lies retur­ned from Hun­ga­ry to Slo­va­kia (e.g., mete­oro­lo­gist Pavol Faško).

In the past, having a lar­ge num­ber of chil­dren was nor­mal, and your ances­tors were no excep­ti­on. Fami­lies often had 8 – 10 chil­dren over a rela­ti­ve­ly lar­ge span, but child mor­ta­li­ty was high, rea­ching up to 50%. Women mar­ried ear­lier than today, around 18 – 20 years old, with the youn­gest mar­ry­ing at 15 – 16 and needing a dis­pen­sa­ti­on. In the event of a hus­ban­d’s death, he usu­al­ly remar­ried quick­ly, some­ti­mes wit­hin two months of his wife­’s death, often mar­ry­ing wido­wers them­sel­ves. This was often due to the need to care for small children.

As of June 18, 2001, the­re were more than 60 gra­ves with the names Faš­ko or Kac­lík in Beňu­ša, whe­re dis­pen­sa­ti­on was granted.


Aus dem Adels­zwe­ig von Jakub Faš­ko stammt Otto Fas­ko aus Deutsch­land. Jakub Faš­ko wir­kte in Bánov­ce und als Pfar­rer in Pezi­nok. Laut dem Archiv in Ban­ská Štiav­ni­ca gab es 1710 in Fili­po­vo drei Häu­ser. In einem wohn­te Tomáš Faš­ko mit sei­ner Fami­lie, im zwe­i­ten mög­li­cher­we­i­se sein Bru­der Matej mit Fami­lie. Im drit­ten wohn­ten die Sch­wä­ger Knap­čok und Rus­nák. Nach den Auf­ze­ich­nun­gen sche­i­nen die Faško-​Schwestern ihren Vater Michal Faš­ko gehe­i­ra­tet zu haben. Das ist sehr inte­res­sant – dass alle Häu­ser mit dem Erbe der Faš­kos gekenn­ze­ich­net” waren.

Gemäß der Volks­zäh­lung von 1810 gab es in Fili­po­vo 12 Häu­ser, in denen 106 Per­so­nen in 22 Fami­lien leb­ten. Die Faš­kos hat­ten eine kla­re Über­zahl – 61 Per­so­nen in 9 Häu­sern (davon in 3 Häu­sern auch mit ande­ren Fami­lien), es gab 13 Dugáts und 2 Fami­lien leb­ten in einem Haus.

Ein gro­ßer Teil des evan­ge­lis­chen Zwe­igs zog nach 1850 nach Tot­kom­los bei Békésc­sa­ba in Ungarn. Wahrs­che­in­lich kehr­ten zwei Fami­lien aus Ungarn auf die Slo­wa­kei zurück (zum Beis­piel der Mete­oro­lo­ge Pavol Faško).

Früher war es nor­mal, eine gro­ße Anzahl von Kin­dern zu haben, auch mei­ne Vor­fah­ren bil­de­ten kei­ne Aus­nah­me. Oft wur­den in der Fami­lie 8 bis 10 Kin­der in rela­tiv gro­ßem zeit­li­chen Abstand gebo­ren, aber oft lag die Sterb­lich­ke­it der kle­i­nen Kin­der bei bis zu 50%. Frau­en hei­ra­te­ten früher als heute, etwa im Alter von 18 bis 20 Jah­ren, die jüng­ste war 15 bis 16 Jah­re alt und muss­te um Dis­pens bit­ten. Im Fal­le des Wit­wers hei­ra­te­te er in der Regel schnell wie­der. Es gibt vie­le Fäl­le, in denen ein Wit­wer zwei Mona­te nach dem Tod sei­ner Frau wie­der hei­ra­te­te, oft hei­ra­te­ten Wit­wer sich gegen­se­i­tig. Dies wur­de durch kle­i­ne Kin­der verur­sacht, um die man sich küm­mern musste.

Am 18. Juni 2001 befan­den sich in Beňuš mehr als 60 Grä­ber mit dem Namen Faš­ko oder Kac­lík unter Dispens.

Use Facebook to Comment on this Post