Iné, Rodina

Zdroje genealogických a historických poznatkov

Hits: 9388

Zdro­je, z kto­rých môže­te čer­pať infor­má­cie sú rôz­ne. Nie je prá­ve naj­ľah­šie sa o nich dozve­dieť, pre­to nie­kto­ré z nich uve­diem. Ja by som kaž­dé­mu, koho aspoň tro­chu zau­jí­ma jeho pôvod, prí­pad­ne rodi­na, odpo­rú­čal v prvom rade sa opý­tať svo­jich vlast­ných rodi­čov, sta­rých rodi­čov, strý­kov atď na svo­ju rodi­nu. Tam by mali všet­ci začať, aj tí, kto­rí si mys­lia, že od nich vedia dosť. Ak toto absol­vu­je­te, bude­te mať kos­tru, na kto­rej sa dá sta­vať. Nie vždy sú tie­to infor­má­cie na 100 % prav­di­vé, ale je to výbor­ná pomôc­ka. Okrem toho, člo­vek sa dozvie pop­ri tom kopec vecí, kto­ré v papie­roch nemô­že nájsť. Nasle­du­je tá ťaž­šia strán­ka. Mat­ri­ky a archí­vy a iné inšti­tú­cie. Netre­ba však zabú­dať na časo­pi­sy, kni­hy, múzeá, fary atď. Samoz­rej­me, že aj Inter­net môže pomôcť pri hľa­da­ní, týka sa to naj­mä zahra­ni­čia. Kto­vie, dneš­ný infor­mač­ný svet sa roz­ví­ja chva­la­bo­hu aj tým­to sme­rom, mož­no sa doč­ká­me aj kva­lit­ných infor­má­cií toh­to dru­hu na Internete.

Štát­ne archí­vy sú čas­to hlav­ným úlo­žis­kom his­to­ric­kých doku­men­tov a mat­rič­ných úda­jov. Vo väč­ších mes­tách ale­bo regi­onál­nych cen­trách môže­te nájsť štát­ne archí­vy so zázna­ma­mi o naro­de­ní, sobá­šoch, úmr­tiach, sčí­ta­nia iných doku­men­toch. Far­ské úra­dy dis­po­nu­jú mat­rič­ný­mi zázna­ma­mi o naro­de­ní, sobá­šoch a úmr­tiach. Náv­šte­va cin­to­rí­nov, naj­mä rodin­ných hro­bov, môže poskyt­núť infor­má­cie o dátu­moch naro­de­nia a úmr­tia, ako aj o rodin­ných vzťa­hoch. Gene­a­lo­gic­ké data­bá­zy vedia pomôcť, napr. Ances​try​.com, MyHe­ri­ta­geFami­ly­Se­arch môžu poskyt­núť prí­stup k širo­kej šká­le his­to­ric­kých zázna­mov a doku­men­tov. Miest­ne kniž­ni­ce čas­to ucho­vá­va­jú his­tó­riu regi­ó­nu v podo­be kníh, časo­pi­sov a máp. Môžu obsa­ho­vať infor­má­cie o osíd­le­ní, uda­los­tiach a význam­ných osob­nos­tiach. Archí­vy miest­nych novín môžu poskyt­núť pohľad do kaž­do­den­né­ho živo­ta, uda­los­tí a ozná­me­ní o naro­de­ní, sobá­šoch a úmr­tiach. Tes­ty DNA môžu poskyt­núť gene­tic­ké infor­má­cie o vašom rodok­me­ni a spo­je­niach s iný­mi ľuď­mi, kto­rí sa roz­hod­li zdie­ľať svo­je gene­tic­ké úda­je. Špe­cia­li­zo­va­né kni­hy a pub­li­ká­cie o his­tó­rii kon­krét­nych oblas­tí môžu ponúk­nuť kon­text a detai­ly o živo­te a uda­los­tiach v danej loka­li­te. Nie­kto­ré obce a mes­tá ucho­vá­va­jú vlast­né archí­vy, kto­ré môžu obsa­ho­vať zázna­my o miest­nych uda­los­tiach, roz­hod­nu­tiach a oby­va­te­ľoch. Pri skú­ma­ní gene­a­ló­gie je dôle­ži­té byť trpez­li­vý a sys­te­ma­tic­ký. Kom­bi­ná­cia tých­to zdro­jov môže viesť k obja­ve­niu infor­má­cií o vašich pred­koch, kto­ré hľadáte.


Sour­ces from which you can gat­her infor­ma­ti­on are diver­se. It’s not alwa­ys easy to learn about them, so I will men­ti­on some of them. I would recom­mend eve­ry­o­ne who is even a bit inte­res­ted in the­ir ori­gin or fami­ly to start by asking the­ir own parents, grand­pa­rents, unc­les, etc., about the­ir fami­ly. Eve­ry­o­ne should begin the­re, even tho­se who think they alre­a­dy know enough. If you go through this, you will have a fra­me­work to build on. The­se pie­ces of infor­ma­ti­on are not alwa­ys 100% accu­ra­te, but they are an excel­lent star­ting point. In addi­ti­on, you will learn a lot of things that you can­not find on paper. The har­der part fol­lo­ws: regis­ters, archi­ves, and other ins­ti­tu­ti­ons. Howe­ver, one should not for­get about maga­zi­nes, books, muse­ums, paris­hes, etc. Of cour­se, the Inter­net can also help in sear­ching, espe­cial­ly for infor­ma­ti­on abro­ad. Who kno­ws, toda­y­’s infor­ma­ti­on world is for­tu­na­te­ly deve­lo­ping in this direc­ti­on as well, and we might even get quali­ty infor­ma­ti­on of this kind on the Internet.

Sta­te archi­ves are often the main repo­si­to­ries of his­to­ri­cal docu­ments and vital records. In lar­ger cities or regi­onal cen­ters, you can find sta­te archi­ves with records of births, mar­ria­ges, deaths, cen­su­ses, and other docu­ments. Parish offi­ces hold vital records of births, mar­ria­ges, and deaths. Visi­ting ceme­te­ries, espe­cial­ly fami­ly gra­ves, can pro­vi­de infor­ma­ti­on about birth and death dates as well as fami­ly rela­ti­ons­hips. Gene­a­lo­gi­cal data­ba­ses can be help­ful; for exam­ple, Ances​try​.com, MyHe­ri­ta­ge, and Fami­ly­Se­arch can pro­vi­de access to a wide ran­ge of his­to­ri­cal records and docu­ments. Local lib­ra­ries often pre­ser­ve the his­to­ry of the regi­on in the form of books, maga­zi­nes, and maps, con­tai­ning infor­ma­ti­on about sett­le­ment, events, and notab­le per­so­na­li­ties. Archi­ves of local news­pa­pers can offer insights into eve­ry­day life, events, and announ­ce­ments of births, mar­ria­ges, and deaths. DNA tests can pro­vi­de gene­tic infor­ma­ti­on about your fami­ly tree and con­nec­ti­ons with others who have cho­sen to sha­re the­ir gene­tic data. Spe­cia­li­zed books and pub­li­ca­ti­ons on the his­to­ry of spe­ci­fic are­as can offer con­text and details about life and events in a given loca­li­ty. Some towns and cities main­tain the­ir own archi­ves, which may con­tain records of local events, deci­si­ons, and resi­dents. When rese­ar­ching gene­a­lo­gy, it is impor­tant to be patient and sys­te­ma­tic. The com­bi­na­ti­on of the­se sour­ces can lead to the dis­co­ve­ry of infor­ma­ti­on about your ances­tors that you are seeking.

A guide for gene­a­lo­gi­cal rese­ar­chers from the Czech Repub­lic, occa­si­onal­ly Slo­va­kia, Poland, Hun­ga­ry, Germany.


Oblastné, okresné a špeciálne archívy SR (neúplne) /​Regional, district, and special archives in Slovakia (incomplete)

  • Ban­ská Bys­tri­ca, Námes­tie SNP 1, 974 01
  • Ban­ská Bys­tri­ca, Slád­ko­vi­čo­va 1, 974 05
  • Bar­de­jov, Dlhý rad 16, 085 77
  • Boj­ni­ce, Tehelná.1, 972 01
  • Bra­ti­sla­va, Križ­ko­va 7, 811 04
  • Brzo­tín, Kaš­tieľ’ 049 51
  • Byt­ča, Kaš­tieľ 014 35
  • Čad­ca, Palá­ri­ko­va 1158, 022 01
  • Dob­rá Niva, Ostrá Lúka – Kaš­tieľ, 962 61
  • Dol­ný Kubín, Matuš­ko­va 16548, 026 01
  • Humen­né, Štú­ro­va uli­ce 1, 066 80
  • Komár­no, Čer­ve­nej armá­dy 15, 945 36
  • Koši­ce, Bačí­ko­va 1, 041 56
  • Koši­ce, Kováčs­ka 201, 040 01, Archív Mes­ta Košíc
  • Koši­ce, Kováčs­ka 20/​II, 042 11
  • Krem­ni­ca, Námes­tie 1 mája 47, 976 01
  • Levi­ce, Vojen­ská 1
  • Levo­ča, Mie­ro­vé námes­tie 7, 054 01
  • Lip­tov­ský Miku­láš, Škol­ská 4, 031 01
  • Luče­nec, Kubí­ny­i­ho námes­tie 984 01
  • Micha­lov­ce, S. Tuče­ka 4, 071 01
  • Mar­tin, Vajan­ské­ho náb­re­žie 1, 036 58
  • Mod­ra, Dol­ná 140, 900 01
  • Nit­ra – Iván­ka, Novo­zá­moc­ká 388, 949 08
  • Nit­ra, Pod Kat­ru­šou 1 949 05
  • Nové Zám­ky, Tyr­šo­va 1, 940 65
  • Pop­rad, Pop­rad­ské náb­re­žie 16, 058 44
  • Považ­ská Bys­tri­ca, Slo­ven­ských par­ti­zá­nov 113555, 017 01
  • Pre­šov, Hlav­ná 137, 080 01
  • Pre­šov, Slo­ven­ská 40, 080 01
  • Rimav­ská Sobo­ta, Hlav­né námes­tie 2, 979 80
  • Ska­li­ca, Krá­ľov­ská 16, 909 01
  • Spiš­ská Nová Ves, Let­ná 67, 052 80
  • Sta­rá Ľubov­ňa, Gott­wal­do­vo námes­tie 5, 064 80
  • Svid­ník, Par­ti­zán­ska 62512, 089 01
  • Šaľa, Soviet­skej armá­dy 1, 927 00
  • Topoľ­ča­ny, Pod Kal­vá­ri­ou 2140, 955 01
  • Tre­bi­šov, Šte­fá­ni­ko­va 201, 075 01
  • Tren­čín, Kožuš­níc­ka 1, 911 00
  • Trna­va, Šte­fá­ni­ko­va 46, 917 38
  • Veľ­ký Krtíš, Za par­kom 851, 990 01
  • Vra­nov nad Top­ľou, Soviet­skej armá­dy 114, 093 00
  • Žili­na, Buda­tín – Zámok 010 03

Oblastné, okresné a špeciálne archívy ČR (neúplne) /​Regional, district, and special archives in the Czech Republic (incomplete)

  • Bene­šov, Masa­ry­ko­vo náměs­tí 1, 256 01
  • Beroun, Tří­da poli­tic­kých věz­ňů 21, 266 49
  • Blan­sko, Sei­fer­to­va 7, 678 01
  • Blo­vi­ce, Náměs­tí 137, 336 01
  • Bos­ko­vi­ce, Pod Kláš­te­rem 6, 680 01
  • Brno, Domi­ni­kán­ske náměs­tí 1, 601 67, Archiv mes­ta Brna
  • Brno, Zero­ti­no­vo náměs­tí 35, 662 02, mzabrno@​mvcr.​cz, Morav­ský zem­ský archiv v Brne
  • Brun­tál, Zahrad­ní uli­ce, 792 11
  • Čes­ká Lípa, Náměs­tí Osvo­bo­ze­ní 297, 470 01
  • Čes­ké Budějo­vi­ce, Pře­mys­la Ota­ka­ra II. 1, 370 92
  • Čes­ký Krum­lov, Zámek 381 11
  • Děčín, Žiž­ko­va uli­ce 4, 405 02
  • Frýdek-​Místek, Bez­ru­čo­va uli­ce, 738 20
  • Hodo­nin, Kou­pel­ní uli­ce 10, 695 01
  • Hole­šov, Náměs­tí Edvar­da Bene­še 24, 769 01
  • Hor­šov­ský Týn, Náměs­tí Repub­li­ky 10, 346 11
  • Cheb, Fran­tiš­kán­ské náměs­tí 14, 350 11
  • Jab­lo­nec nad Nisou, Jeh­lár­ska 2, 466 01
  • Jihla­va , Hlu­bo­ká uli­ce 1, 586 01
  • Jin­dři­cho­vi­ce 1, Zámek 357 05
  • Jin­dři­chův Hra­dec, Vác­lav­ská 37/​III, 377 11
  • Kadaň, Bože­ny Něm­co­vé 68, 432 01
  • Kar­lo­vy Vary, Náměs­tí 17 lis­to­pa­du 2, 360 05
  • Kar­vi­ná, Fryš­tat­ská uli­ce 40, 733 21
  • Klad­no, plk. Stří­br­né­ho 1443, 272 01
  • Kla­to­vy, Plzeňs­ká 178/​III, 339 13
  • Kolín, Zahrad­ní 278, 280 00
  • Kro­měříž, Zámek 767 01
  • Kun­štát, Zámek 679 72
  • Kut­ná Hora, Poděb­ra­do­va 288, 284 80
  • Libe­rec, Mos­kev­ská uli­ce 23, 460 01
  • Lito­vel, Náměs­tí Svo­bo­dy 11, 784 01
  • Lou­ny, Míro­vé náměs­tí 57, 440 01
  • Lovo­si­ce, Tere­zin­ska 90959, 410 02, sokalitomerice@​soalitomerice.​cz
  • Lysá nad Labem, Zámek 289 22
  • Měl­ník, Kromb­hol­co­va 246, 276 41
  • Miku­lov, Náměs­tí 7, 692 24
  • Miro­vi­ce 37, 398 06
  • Mla­dá Bole­slav, Sta­ro­mest­ské náměs­tí 70/​I, 293 59
  • Most, Leoše Janáč­ka 13102, 434 01
  • Neh­viz­dy, Praž­ská uli­ce 12, 250 81
  • Nový Jičín, Slo­van­ská uli­ce 3, 741 01
  • Olo­mouc, Križ­kov­ské­ho uli­ce 2, 771 11
  • Olo­mouc, Wur­mo­va 11, 771 11
  • Opa­va, Lidic­ká uli­ce 2a, 746 84
  • Opa­va, Sněmov­ní 1, 746 22, Zem­ský archiv
  • Opa­va, Tří­da Vítez­né­ho Úno­ra 39, 746 22
  • Ostra­va 2 – Pří­voz, Spá­lo­va uli­ce 23, 702 19, Archiv mes­ta Ostravy
  • Pel­hři­mov, Praž­ská 127, 393 01
  • Pet­ro­vi­ce 1, Zámek 270 35
  • Pla­sy, Kon­vent, 331 11 Stát­ní okres­ní archiv Rokycany
  • Plzeň, Sed­láč­ko­va 44, 306 12
  • Pra­ha 1, Bada­tel­na 4, 110 00, Archiv Aka­de­mie věd ČR
  • Pra­ha 1, Kle­men­tí­num 190, 118 01, Archiv Narod­ní knihovny
  • Pra­ha 1, Leten­ská 15, 118 00, Ústřed­ní archiv geode­sie a kartografie
  • Pra­ha 1, Ovoc­ny trho­vé 5, 116 36, Archiv Uni­ver­zi­ty Karlovy
  • Pra­ha 1 – Hrad­ča­ny, Poho­re­lec 8 118 00, Archiv Narod­ní­ho muzea v Praze
  • Pra­ha 2, Hor­ská 7, 128 00
  • Pra­ha 5 – Zbra­slav, Zámek 255 01, Archiv Narod­ní galerie
  • Pra­ha 8 – Kar­lín, Soko­lov­ska 136, 186 00, Vojen­ský his­to­ric­ký archiv
  • Pra­ha, Pod­skal­ská uli­ce 19, 128 20
  • Pra­cha­ti­ce, Vel­ká náměs­tí 43, 383 11
  • Pros­tějov, Pern­štýn­ske náměs­tí 8, 796 40
  • Pře­rov, Hor­ní náměs­tí 7, 750 00
  • Příb­ram, Dlou­há uli­ce 81, 261 01
  • Rajh­rad, Klas­ter 664 61
  • Rýma­řov, Zámek 793 42
  • Slav­kov u Brna, Zámek 684 01
  • Stra­ko­ni­ce, Zámek Stře­la, 386 11
  • Štern­berk, Tří­da Čes­ko­slo­ven­skej armá­dy 14, 785 01
  • Šum­perk, Bra­tři Čap­ků 35, 787 89
  • Tachov, Plan­ska 2030, 347 01
  • Tábor, Praž­ská uli­ce 155, 390 01
  • Tep­li­ce, Škol­ní uli­ce 8, 415 01
  • Tře­bíč, Zámek 1, 674 01
  • Tře­boň, Zámek, 379 11
  • Uher­ské Hra­diš­te, Fran­tiš­kán­ska 124, 696 66
  • Ústí nad Labem, Hrn­čí­řs­ka uli­ce 265, 400 23
  • Vse­tín, 4 květ­na, 755 01
  • Zlin 11, Zámek Kle­čův­ka, 763 11
  • Znoj­mo 2, Divi­šo­vo náměs­tí 5, 669 02
  • Žďár nad Sáza­vou 1, Zámek 591 01

Odporúčaná literatúra (citácie nie sú úplné, pretože ide často len o informáciu o existencii, o takpovediac stopu): /​Recommended literature (citations are not complete as it often only provides information about the existence, a kind of trace):

Slo­ven­sko

  • Sar­má­y­o­vá Kales­ná Jana, 1991, Cir­kev­né mat­ri­ky na Slo­ven­sku zo 1619. sto­ro­čia, Odbor archív­nic­tva Minis­ter­stva vnút­ra SR, Bra­ti­sla­va, 541 pp.
  • Archí­vy les­níc­kych komôr z rokov 17501870 – Pôdo­hos­po­dár­sky archív v Ban­skej Bystrici
  • Evi­denč­né kni­hy pozem­kov erár­nych robot­ní­kov – osad­ní­kov z rokov 18831919 – Štát­ny archív v Ban­skej Bystrici
  • Var­tí­ko­vá Mar­ta (ed.), 1984, Deji­ny SNP, Vol. 4, Spo­mien­ky a kro­ni­ky, Prav­da, 1. vyda­nie, Bra­ti­sla­va, 797 pp.
  • Var­tí­ko­vá Mar­ta, Viliam Plev­za, Jozef Vla­dár, Kata­rí­na Žiš­ko­vá – Moro­ňo­vá (eds.), 1984, Deji­ny SNP, Vol. 5, Encyk­lo­pé­dia odbo­ja a SNP, Prav­da, 1. vyda­nie, Bra­ti­sla­va, 653 pp.
  • Alber­ty Július, 1981 For­mo­va­nie robot­níc­kej trie­dy v obvo­de Brez­na, Osve­ta (vyni­ka­jú­ci zdroj infor­má­cií, aj keď názov o tom vôbec nevypovedá)
  • Kvie­tok L., 1943, Zeme­pis Horehronia
  • Bin­der R., 1962, Osad­ní­ci na Horehroní
  • Strán­sky A., 1969, Dre­vo­ru­ba­či na Čier­nom Hro­ne na roz­hra­ní 18. a 19. storočia
  • Hreb­lay A., 1928, Brez­no a jeho okolie
  • Hreb­lay A., 1954, Brez­no a okolie
  • Kvie­tok L., 1943, Zeme­pis Horehronia
  • Kvie­tok L., 1948, Život v lesoch na Horehroní
  • Zechen­ter Las­ko­mer­ský G. K., 1956, Päť­de­siat rokov slo­ven­ské­ho života
  • Rapoš, Deji­ny cir­kvi evan­je­lic­kej v Brezne
  • Var­sík Bra­ni­slav, 1984, Z osíd­le­nia západ­né­ho a stred­né­ho Slo­ven­ska v stre­do­ve­ku, Veda, Bra­ti­sla­va, 256 pp.
  • Var­sík Bra­ni­slav, 1972, Zo slo­ven­ské­ho stre­do­ve­ku. Výber his­to­ric­kých štú­dií a člán­kov z rokov 19461968, 548 pp.
  • Sop­ko Július, 1995, Kro­ni­ky stre­do­ve­ké­ho Slo­ven­ska, RAK, Budmerice
  • Mar­si­na Richard a kol.„ 1986, Deji­ny Slo­ven­ska I (do roku 1526), Veda, Bratislava
  • Mihá­ly­fa­lu­si For­gon Mihá­ly: Gomor Kis­hont vár­me­gye nemes csa­lá­dai (Šlach­tic­ké rody Gemersko-​Malohontskej župy) MÉRY RATIO, Šamo­rín. Mono­gra­fia zachy­tá­va šlach­tic­ké rody býva­lej gemersko-​malohontskej župy. Jed­not­li­vé rody sú rade­né pod­ľa abe­ced­né­ho pora­dia, tak­mer pri kaž­dom hes­le je uve­de­ný erb, gene­a­lo­gic­ká tabuľ­ka a struč­né deji­ny rodu.

Čes­ko

  • Mašek Petr.„ 1999, Mod­rá krev. Minu­lost a pří­tom­nost 445 šlech­tic­kých rodů v čes­kých zemích, Mla­dá Fron­ta, Praha
  • Pil­ná­ček J, 1972, Sta­ro­mo­rav­štví rodo­vé, Stát­ní archiv, Brno
  • Pou­zar Vla­di­mír, 1999, Alma­nach čes­kých šlech­tic­kých rodů, Mar­tin, Praha
  • Mates Vla­di­mír, 2000, Jmé­na tajem­ství zba­ve­ná. Malá domá­ci encyk­lo­pe­die 250 nej­čas­tej­ších příj­me­ní, Epo­cha, Praha

Use Facebook to Comment on this Post

Mená, Rodina

Faško, Kaclík – mená späté s našou rodinou

Hits: 8737

Hypo­té­za 1

Meno Faš­ko je zrej­me odvo­de­né z talian­ske­ho zákla­du slo­va Fas­chi – Fas­ci – Fas­co, čo zna­me­ná zväz – zvä­zu­jú­ci – zvä­zok. V nemči­ne slo­vo fas­che zna­me­ná obruč, zvä­zok. Je prav­de­po­dob­né, že na Slo­ven­sko priš­li ako kolo­nis­ti z nemecko-​talianského Tirol­ska. V pub­li­ká­cii Hreb­lay A., Deji­ny evan­je­lic­kej cir­kvi v Brez­ne sa spo­mí­na, že Brez­no a Boce (Vyšná a Niž­ná Boca) boli zalo­že­né tými­to kolo­nis­ta­mi. Brez­no v minu­los­ti nies­lo názov aj Bres­si­no, Bres­sa­no, Bres­no. V Tirol­sku exis­tu­jú dve mes­tá ved­ľa seba: Bres­sa­no a Bozen (Ober Bozen a Nie­der Bozen) – ale­bo Bol­za­no v talian­či­ne. Tie­to obce boli v minu­los­ti dosť pre­via­za­né. Posúď­te sami, Vyšná Boca – Ober Bozen, Niž­ná Boca – Nie­der Bozen. V Bociach” aj v roku 2006 žilo veľa ľudí s nemec­ký­mi mena­mi, napr. Trä­ger, Böh­mer. Pán Richard Fas­co sa pri svo­jom výsku­me raz stre­tol s kore­ňom mena Fasci-​Faschi až do čias Rímu. V tom čase tak boli pome­no­va­ní ľudia, zdr­žia­va­jú­ci sa v blíz­kos­ti cisá­ra ako elit­ná vojen­ská jed­not­ka, prí­pad­ne ochran­ka. Ich úlo­hou bolo ochra­ňo­vať cisá­ra. Ich zna­kom boli malé seke­ry zave­se­né pri bed­rách. (Zdroj: Igor Faš­ko, Richard Fasco).


Hypot­he­sis 1

The name Faš­ko is like­ly deri­ved from the Ita­lian base word Fas­chi – Fas­ci – Fas­co,” mea­ning bund­le or bin­ding. In Ger­man, the word fas­che” trans­la­tes to hoop or bund­le. It is pro­bab­le that the­se colo­nists came to Slo­va­kia from the German-​Italian Tyrol regi­on. The pub­li­ca­ti­on Deji­ny evan­je­lic­kej cir­kvi v Brez­ne” by Hreb­lay A. men­ti­ons that Brez­no and Boce (Vyšná and Niž­ná Boca) were foun­ded by the­se colo­nists. In the past, Brez­no was also cal­led Bres­si­no, Bres­sa­no, or Bres­no. In Tyrol, the­re are two towns next to each other: Bres­sa­no and Bozen (Ober Bozen and Nie­der Bozen) – or Bol­za­no in Ita­lian. The­se com­mu­ni­ties were quite inter­con­nec­ted in the past. Con­si­der for your­self, Vyšná Boca – Ober Bozen, Niž­ná Boca – Nie­der Bozen. In Boca,” even in 2006, many peop­le with Ger­man names lived, such as Trä­ger, Böh­mer. Mr. Richard Fas­co, in his rese­arch, once encoun­te­red the root of the name Fasci-​Faschi back to the times of Rome. At that time, peop­le near the empe­ror were named as an eli­te mili­ta­ry unit or body­gu­ards, tas­ked with pro­tec­ting the empe­ror. They were iden­ti­fied by small axes han­ging from the­ir hips. (Sour­ce: Igor Faš­ko, Richard Fasco).


Die Hypot­he­se 1

Der Name Faš­ko lei­tet sich wahrs­che­in­lich von der ita­lie­nis­chen Wur­zel des Wor­tes Fas­chi – Fas­ci – Fas­co ab, was Bün­del – bün­delnd – Bün­del bede­utet. Im Deuts­chen bede­utet das Wort Fas­che” einen Rei­fen oder ein Bün­del. Es ist wahrs­che­in­lich, dass sie als Kolo­nis­ten aus dem deutsch-​italienischen Tirol nach Slo­we­nien kamen. In der Pub­li­ka­ti­on Ges­chich­te der evan­ge­lis­chen Kir­che in Brez­no” wird erwähnt, dass Brez­no und Boce (Vyšná und Niž­ná Boca) von die­sen Kolo­nis­ten geg­rün­det wur­den. Brez­no trug in der Ver­gan­gen­he­it auch die Namen Bres­si­no, Bres­sa­no, Bres­no. In Tirol gibt es zwei Städ­te nebe­ne­i­nan­der: Bres­sa­no und Bozen (Ober Bozen und Nie­der Bozen) – oder Bol­za­no auf Ita­lie­nisch. Die­se Geme­in­den waren in der Ver­gan­gen­he­it ziem­lich mite­i­nan­der ver­bun­den. Beur­te­i­len Sie selbst, Vyšná Boca – Ober Bozen, Niž­ná Boca – Nie­der Bozen. In Boca” leb­ten auch 2006 vie­le Men­schen mit deuts­chen Namen wie Trä­ger, Böh­mer. Herr Richard Fas­co stieß bei sei­ner Fors­chung ein­mal auf die Wur­zeln des Namens Fasci-​Faschi bis zur Zeit des Römis­chen Rei­ches. Zu die­ser Zeit wur­den Men­schen, die sich in der Nähe des Kai­sers auf­hiel­ten, als Elite-​Militäreinheit oder mög­li­cher­we­i­se als Leib­wa­che bez­e­ich­net. Ihre Auf­ga­be war es, den Kai­ser zu schüt­zen. Ihr Sym­bol waren kle­i­ne Äxte, die an ihren Hüf­ten hin­gen. (Quel­le: Igor Faš­ko, Richard Fasco).


Hypo­té­za 2

Ak mali Faš­kov­ci podob­ný pôvod ako Dax­ne­rov­ci, čo je dosť prav­de­po­dob­né, tak potom to boli dre­vo­ru­bačs­ké rody, kto­ré zís­ka­li zemian­stvo pri­bliž­ne v rov­na­kom čase. Boli to zrej­me tiež pôvod­ne všet­ko evan­je­li­ci, kto­rí priš­li spo­lu s ostat­ný­mi rod­mi z Tirol­ska, ale­bo Salz­bur­gs­ka ako dre­vo­ru­bačs­kí odbor­ní­ci na spla­vo­va­nie dre­va (vod­né smy­ky, ryz­ne, frúd­le, taj­chy) na Bie­le a Čier­ne Hand­le. Nie­kto­rí bohat­ší sa odsťa­ho­va­li do mes­ta, sta­li sa meš­ťan­mi a za záslu­hy zís­ka­li zemian­stvo. Keď neskôr pre­bie­ha­la reka­to­li­zá­cia (pre­lom 16. a 17. sto­ro­čia), dedin­ča­nia boli poka­to­lí­če­ní brez­nian­sky­mi pia­ris­ta­mi, ale meš­ťa­nia zosta­li väč­ši­nou evan­je­lik­mi. O tom sved­čí aj ten fakt, že v roku 1675 sa musel jeden z pred­kov rodu Faš­ko vysťa­ho­vať na západ a jeho potom­ko­via puto­va­li cez Bis­chofs­he­im, Buch­swe­i­ler, Pir­ma­sens až do Wald­fish­ba­chu do Nemec­ka, kde žijú dodnes (list Richar­da Fas­ca z roku 1997). Nemec­ko bolo vte­dy pro­tes­tant­ské. Vede­li v tom čase títo ľudia ešte o svo­jich kore­ňoch? Mož­ný nemec­ký pôvod bol dôvod ich emig­rá­cie do Nemec­ka? Ale­bo k tomu pris­pe­li aj nepo­ko­je v polo­vi­ci 17. sto­ro­čia, kedy boli povs­ta­nia kuru­cov – napr. Rákoc­zi­ov­ské povs­ta­nie.


Hypot­he­sis 2

If the Faš­ko fami­ly had a simi­lar ori­gin to the Dax­ner fami­ly, which is quite pro­bab­le, then they were like­ly lum­ber­jack fami­lies that acqu­ired gen­try sta­tus around the same time. They were pro­bab­ly ori­gi­nal­ly all Evan­ge­li­cals who came along with other fami­lies from Tyrol or Salz­burg as wood­cut­ting experts skil­led in flo­ating wood (water chu­tes, slu­ices, flu­mes, reser­vo­irs) on the Whi­te and Black Hron Rivers. Some wealt­hier indi­vi­du­als moved to towns, beca­me burg­hers, and, for the­ir merits, acqu­ired gen­try sta­tus. When later the recat­ho­li­za­ti­on took pla­ce (around the turn of the 16th and 17th cen­tu­ries), vil­la­gers were con­ver­ted to Cat­ho­li­cism by the Pia­rists from Brez­no, but burg­hers most­ly remai­ned Evan­ge­li­cals. This is evi­den­ced by the fact that in 1675, one of the ances­tors of the Faš­ko fami­ly had to emig­ra­te to the west, and his des­cen­dants tra­ve­led through Bis­chofs­he­im, Buch­swe­i­ler, Pir­ma­sens, all the way to Wald­fish­bach in Ger­ma­ny, whe­re they still live today (Richard Fas­co­’s let­ter from 1997). Ger­ma­ny was Pro­tes­tant at that time. Did the­se peop­le know about the­ir roots then? Could the possib­le Ger­man ori­gin be a rea­son for the­ir emig­ra­ti­on to Ger­ma­ny? Or did the uphe­a­vals in the mid-​17th cen­tu­ry, such as the Kuruc upri­sings (e.g., Rákóc­zi­’s War of Inde­pen­den­ce), con­tri­bu­te to this decision?


Die Hypot­he­se 2

Falls die Faš­kos einen ähn­li­chen Urs­prung wie die Dax­ners hat­ten, was dur­chaus wahrs­che­in­lich ist, waren es wahrs­che­in­lich Holz­fäl­ler­fa­mi­lien, die unge­fähr zur gle­i­chen Zeit den Lan­da­del erlang­ten. Es sche­i­nen auch urs­prün­glich alle­samt Evan­ge­li­ka­le gewe­sen zu sein, die zusam­men mit ande­ren Fami­lien aus Tirol oder Salz­burg als Exper­ten für die Holzf­löße­rei (Was­ser­ruts­chen, Rechen, Weh­re, Tei­che) an die Wei­ßen und Sch­war­zen Hän­del kamen. Eini­ge der wohl­ha­ben­de­ren Fami­lien zogen in die Stadt, wur­den Bür­ger und erwar­ben durch ihre Ver­diens­te den Lan­da­del. Als spä­ter die Rekat­ho­li­sie­rung statt­fand (Wen­de des 16. und 17. Jahr­hun­derts), wur­den die Dorf­be­woh­ner von den Pia­ris­ten aus Brez­no rekat­ho­li­siert, aber die Bür­ger blie­ben größten­te­ils Evan­ge­li­ka­le. Dies wird auch durch die Tat­sa­che belegt, dass im Jahr 1675 ein Vor­fah­re der Faško-​Familie in den Wes­ten zie­hen muss­te und sei­ne Nach­kom­men über Bis­chofs­he­im, Buch­swe­i­ler, Pir­ma­sens bis nach Wald­fisch­bach in Deutsch­land wan­der­ten, wo sie bis heute leben (Brief von Richard Fas­co aus dem Jahr 1997). Deutsch­land war zu die­ser Zeit pro­tes­tan­tisch. Wuss­ten die­se Men­schen zu die­ser Zeit noch von ihren Wur­zeln? War der mög­li­che deuts­che Urs­prung ein Grund für ihre Auswan­de­rung nach Deutsch­land? Oder tru­gen auch die Unru­hen in der Mit­te des 17. Jahr­hun­derts dazu bei, als die Aufs­tän­de der Kuru­zen statt­fan­den – wie das Rákóczis-Aufstand?


Hypo­té­za 3

Faš­kov­ci boli mož­no nemec­kí pri­sťa­ho­valci z 12. sto­ro­čia, kto­rí boli reme­sel­ne zruč­ní a kto­rí sa zača­li usa­dzo­vať na Slo­ven­sku. Je otáz­ne, či na Horeh­ro­ní, pre­to­že ten­to pries­tor nebol v tom obdo­bí prí­liš osíd­le­ný. Mož­no priš­li od Krem­ni­ce, mož­no zo Spi­ša. K Spi­šu by sa pri­klá­ňal na inom mies­te spo­mí­na­ný fakt, že obec Fili­po­vo exis­to­va­lo na inom mies­te ešte pred vzni­kom Fili­po­va, kto­ré je dnes súčas­ťou Beňu­ša a to pri Dob­ši­nej. Mož­né je aj to, že naj­skôr pôso­bi­li v Brez­ne. Pra­co­va­li ako uhlia­ri, mäsia­ri, dre­vo­ru­ba­či, pôvod­ne zrej­me ich samot­né nasťa­ho­va­nie prá­ve do tej­to oblas­ti Slo­ven­ska súvi­se­lo naj­mä s dre­vom a tým, že oblasť bola len ried­ko osíd­le­ná. Pod­ľa nie­kto­rých infor­má­cií je mož­né, že pôso­bi­li aj v oblas­ti Čier­ne­ho Balo­gu.


Hypot­he­sis 3

The Faš­ko fami­ly could have been Ger­man immig­rants from the 12th cen­tu­ry who were skil­led crafts­men and began sett­ling in Slo­va­kia. It is ques­ti­onab­le whet­her it was in the Upper Hron regi­on becau­se this area was not hea­vi­ly popu­la­ted during that peri­od. They might have come from Krem­ni­ca or per­haps from Spiš. The con­nec­ti­on to Spiš is sup­por­ted by the fact men­ti­oned else­whe­re that the vil­la­ge of Fili­po­vo exis­ted in anot­her loca­ti­on befo­re the estab­lish­ment of Fili­po­vo, which is now part of Beňuš near Dob­ši­ná. It is also possib­le that they ini­tial­ly wor­ked in Brez­no. They could have wor­ked as char­co­al bur­ners, but­chers, lum­ber­jacks, and the­ir mig­ra­ti­on to this regi­on of Slo­va­kia may have been rela­ted pri­ma­ri­ly to wood, given that the area was spar­se­ly popu­la­ted. Accor­ding to some infor­ma­ti­on, it’s possib­le they also ope­ra­ted in the Čier­ny Balog area.


Die Hypot­he­se 3

Es ist mög­lich, dass die Faš­kos deuts­che Ein­wan­de­rer aus dem 12. Jahr­hun­dert waren, die han­dwerk­lich ges­chic­kt waren und sich auf dem Gebiet der heuti­gen Slo­wa­kei nie­der­lie­ßen. Es ist frag­lich, ob dies im Horehronie-​Gebiet ges­chah, da die­se Regi­on zu die­ser Zeit nicht sehr bevöl­kert war. Mög­li­cher­we­i­se kamen sie aus Krem­ni­ca oder viel­le­icht aus Spiš. Die Ver­bin­dung zu Spiš könn­te durch die Tat­sa­che ges­tützt wer­den, dass das Dorf Fili­po­vo an einem ande­ren Ort exis­tier­te, bevor das heuti­ge Fili­po­vo in der Nähe von Beňuš ents­tand, und zwar in der Nähe von Dob­ši­ná. Es ist auch mög­lich, dass sie zuerst in Brez­no tätig waren. Sie könn­ten als Köh­ler, Metz­ger oder Holz­fäl­ler gear­be­i­tet haben, und ihr urs­prün­gli­ches Ein­wan­dern in die­se Regi­on der Slo­wa­kei könn­te haupt­säch­lich mit Holz und der dün­nen Besied­lung der Gegend zusam­men­hän­gen. Nach eini­gen Infor­ma­ti­onen könn­ten sie auch im Gebiet von Čier­ny Balog tätig gewe­sen sein.


Exis­tu­jú dve veľ­ké vet­vy Faško-​Kaclíkovcov, tak ako aj v minu­los­ti, kato­líc­ka a evan­je­lic­ká. Dá sa zhru­ba pove­dať, že kato­líc­ka vet­va sú Fili­pov­skí Faš­kov­ci a evan­je­lic­ká Brez­nian­ski. Z evan­je­lic­kej vet­vy pochá­dza napr. Vla­di­mír Faš­ko – pri­má­tor Brez­na na pre­lo­me tisíc­ro­čí a väč­šia časť dnes žijú­cich Faš­kov­cov na ame­ric­kom kon­ti­nen­te. V minu­los­ti to boli aj dva­ja sená­to­ri (rich­tá­ri) Brez­na v roku 1649 Ján Faš­ko a v roku 1685 Matej Faš­ko, V 20-​tych rokoch 20 sto­ro­čia a krát­ko cez dru­hú sve­to­vú voj­nu bol sta­ros­ta Brez­na Šte­fan Faš­ko. Mimo­cho­dom v Brez­ne na Mest­skom úra­de sú uve­de­ní všet­ci rich­tá­ri od polo­vi­ce 17. storočia.

Naj­star­šia nám zná­ma kon­krét­na zmien­ka je o Eliá­šo­vi Faš­ko­vi, naro­de­nom v roku 1590 v Brez­ne. Štu­do­val v Brez­ne, Bar­de­jo­ve, Bre­zo­vi­ci nad Tory­sou, Koši­ciach a Bánov­ciach nad Beb­ra­vou. Pôso­bil v Oko­lič­nom, v Lip­tov­skom Trnov­ci, v Bre­zo­vi­ci nad Tory­sou, v Dubo­vi­ci pri Sabi­no­ve ako evan­je­lic­ký kňaz. Od roku 1646 bol šariš­ským seni­orom. Od roku 1648 ale­bo 1649 pôso­bil ako farár v Kece­rov­ských Pek­ľa­noch, kde aj v roku 1662 zomrel (Regi­onál­na bib­li­o­gra­fia obce Kece­rov­ské Pek­ľa­ny, 2001 – v rám­ci Lite­rár­ne­ho mies­to­pi­su oko­lia Košíc).

Nobi­li­tač­ná lis­ti­na z roku 1651 povy­šu­je Jána Faš­ka a jeho bra­tov a potom­kov na zema­nov. Je v nej opí­sa­ný aj erb. Pod­ľa nej heral­dik Vrteľ nakres­lil ten­to erb. Lis­ti­na pochá­dza z archí­vu v Ban­skej Bys­tri­ci. Jed­na ver­zia je v latin­či­ne (zrej­me pôvod­ná) a dru­há v nemči­ne (pochá­dza z Nemec­ka). Nemec­ká ver­zia by mala byť pre­kla­dom latin­skej. K nej sa via­že dru­hý erb. Faš­kov­ci zrej­me požia­da­li Fer­di­nan­da III. o ude­le­nie do šľach­tic­ké­ho sta­vu aj na zákla­de neja­kej star­šej výsa­dy (Zdroj: Igor Faš­ko, Richard Fas­co) – kto­rá súvi­se­la s ich čin­nos­ťou ešte z rím­ske­ho obdobia.

Meno Kac­lík sa vysky­tu­je v oko­lí obce Fili­po­vo pomer­ne čas­to. V dru­hej polo­vi­ci 17. sto­ro­čia sa v Brez­ne (spo­lu z Beňu­šom) naro­di­lo oko­lo 50 Faš­kov­cov. Ale meno Kac­lík sa vysky­tu­je v jedi­nom prí­pa­de. Až nie­ke­dy v prvej štvr­ti­ne 19. sto­ro­čia sa zača­lo Kac­lík vysky­to­vať čas­tej­šie. Bol to postup­ný pro­ces. Najprv to bol Faško-​Kaclík, neskôr už len Kac­lík. Avšak aj dnes naši prí­buz­ní sú Kac­lí­kov­ci aj Faš­kov­ci, aj Faško-Kaclíkovci.

Aj v dneš­nej dobe dochá­dza k zme­ne mien. Napr. otec je Faš­ko a syn Kac­lík. Faš­kov­ci a Kac­lí­kov­ci sa vo Fili­po­ve vysky­tu­jú aj dnes, aj v oko­li­tých dedi­nách. Veľa ich je aj vo väč­ších mes­tách ako Brez­no, Ban­ská Bys­tri­ca, Zvo­len, ale aj inde na Slo­ven­sku. Avšak ešte som nena­ra­zil na Faš­ka ale­bo Kac­lí­ka, kto­rý by nepo­chá­dzal z Horeh­ro­nia Ani si nemys­lím, že neja­ký exis­tu­je. Som pre­sved­če­ný o tom, že meno Faš­ko a Kac­lík má pôvod na Slo­ven­sku na Horeh­ro­ní. Meno Kac­lík a naj­mä Faš­ko sa obja­vu­je aj v USA, naj­mä v oko­lí Pitts­bur­gu v Pen­syl­vá­nii. Okrem toho v Čes­ku, v Nemec­ku, v Maďar­sku, v Gréc­ku, v Albán­sku, v Talian­sku, v Indonézii.

Na iden­ti­fi­ká­ciu osôb boli nut­né aj minu­los­ti prí­me­nia. Napr. ded­ko Pavol Kac­lík bol Taj­tu­li­ta, ale celý dom” bol Chy­žia­kov. Pou­ží­va­jú sa dodnes. Je aj mož­né, že časom doš­lo aj ku radi­kál­nej zme­ne mena. Napr. z prí­me­nia Z lúky zrej­me vznik­lo priez­vis­ko Zluky.


The­re are two major bran­ches of the Faško-​Kaclík fami­ly, as in the past, name­ly the Cat­ho­lic and Evan­ge­li­cal bran­ches. Rough­ly spe­a­king, the Cat­ho­lic branch inc­lu­des the Faš­kos from Fili­po­vo, whi­le the Evan­ge­li­cal branch inc­lu­des tho­se from Brez­no. For exam­ple, Vla­di­mír Faš­ko, who ser­ved as the may­or of Brez­no around the turn of the mil­len­nium, belo­ngs to the Evan­ge­li­cal branch. A sig­ni­fi­cant num­ber of Faško-​Kaclík fami­ly mem­bers cur­ren­tly resi­ding in the Uni­ted Sta­tes also belo­ng to the Evan­ge­li­cal branch. In the past, the­re were two sena­tors (rich­tá­ri) from Brez­no: Ján Faš­ko in 1649 and Matej Faš­ko in 1685. In the 1920s and short­ly after the Second World War, Šte­fan Faš­ko ser­ved as the may­or of Brez­no. By the way, the Muni­ci­pal Offi­ce in Brez­no lists all the may­ors from the mid-​17th cen­tu­ry onwards.

The oldest kno­wn men­ti­on is of Eliáš Faš­ko, born in 1590 in Brez­no. He stu­died in Brez­no, Bar­de­jov, Bre­zo­vi­ca nad Tory­sou, Koši­ce, and Bánov­ce nad Beb­ra­vou. Eliáš Faš­ko ser­ved as an Evan­ge­li­cal priest in vari­ous pla­ces, inc­lu­ding Oko­lič­né, Lip­tov­ský Trno­vec, Bre­zo­vi­ca nad Tory­sou, and Dubo­vi­ca near Sabi­nov. From 1646, he held the posi­ti­on of Šariš seni­or. Star­ting from 1648 or 1649, he wor­ked as a pas­tor in Kece­rov­ské Pek­ľa­ny, whe­re he pas­sed away in 1662. (Sour­ce: Regi­onal bib­li­og­rap­hy of the vil­la­ge of Kece­rov­ské Pek­ľa­ny, 2001 – wit­hin the Lite­ra­ry Topog­rap­hy of the Koši­ce Region).

The nobi­li­ty char­ter of 1651 ele­va­tes Ján Faš­ko and his brot­hers and des­cen­dants to the sta­tus of nob­les. The coat of arms is desc­ri­bed in the char­ter, and accor­ding to it, the herald Vrteľ drew the coat of arms. The docu­ment ori­gi­na­tes from the archi­ve in Ban­ská Bys­tri­ca. The­re are two ver­si­ons of the char­ter, one in Latin (pre­su­mab­ly the ori­gi­nal) and the other in Ger­man (from Ger­ma­ny). The Ger­man ver­si­on is sup­po­sed to be a trans­la­ti­on of the Latin one. The second coat of arms is asso­cia­ted with it. It seems that the Faš­ko fami­ly requ­es­ted Fer­di­nand III for ennob­le­ment based on some older pri­vi­le­ge, possib­ly rela­ted to the­ir acti­vi­ties dating back to the Roman peri­od. (Sour­ce: Igor Faš­ko, Richard Fasco).

Even today, the­re are chan­ges in sur­na­mes. For exam­ple, the fat­her is Faš­ko, and the son is Kac­lík. Faš­kos and Kac­líks are pre­sent in Fili­po­vo and sur­roun­ding vil­la­ges today. Many of them also resi­de in lar­ger cities like Brez­no, Ban­ská Bys­tri­ca, Zvo­len, and else­whe­re in Slo­va­kia. Howe­ver, I have not encoun­te­red a Faš­ko or Kac­lík who does not have roots in Horeh­ro­nie. I don’t belie­ve such an indi­vi­du­al exists. I am con­vin­ced that the names Faš­ko and Kac­lík have the­ir ori­gin in Horeh­ro­nie, Slo­va­kia. The names Kac­lík and, espe­cial­ly, Faš­ko also appe­ar in the USA, par­ti­cu­lar­ly in the Pitts­burgh area of Penn­syl­va­nia. Addi­ti­onal­ly, the­se names can be found in the Czech Repub­lic, Ger­ma­ny, Hun­ga­ry, Gre­e­ce, Alba­nia, Ita­ly, and Indonesia.

To iden­ti­fy indi­vi­du­als, past sur­na­mes were also neces­sa­ry. For exam­ple, Grand­fat­her Pavol Kac­lík was kno­wn as Taj­tu­li­ta, but the who­le hou­se” was Chy­žiak. The­se names are still used today. It’s also possib­le that over time, the­re was a radi­cal chan­ge in names. For ins­tan­ce, the sur­na­me Z lúky” might have evol­ved into the fami­ly name Zlu­ky.”


Es gibt zwei gro­ße Zwe­i­ge der Faško-​Kaclík-​Familie, wie auch in der Ver­gan­gen­he­it, den kat­ho­lis­chen und den evan­ge­lis­chen. Es könn­te grob gesagt wer­den, dass der kat­ho­lis­che Zwe­ig die Faš­kos aus Fili­po­vo und der evan­ge­lis­che Zwe­ig die aus Brez­no umfasst. Aus dem evan­ge­lis­chen Zwe­ig stammt zum Beis­piel Vla­di­mír Faš­ko, der um die Jahr­tau­sen­dwen­de Bür­ger­me­is­ter von Brez­no war, sowie der Gro­ßte­il der heute in Ame­ri­ka leben­den Faško-​Kaclíks. In der Ver­gan­gen­he­it gab es auch zwei Sena­to­ren (Rich­ter) von Brez­no im Jahr 1649 Ján Faš­ko und im Jahr 1685 Matej Faš­ko. In den 1920er Jah­ren und kurz nach dem Zwe­i­ten Weltk­rieg war Šte­fan Faš­ko Bür­ger­me­is­ter von Brez­no. Übri­gens sind im Rat­haus von Brez­no alle Bür­ger­me­is­ter seit Mit­te des 17. Jahr­hun­derts aufgeführt.

Die ältes­te uns bekann­te kon­kre­te Erwäh­nung ist von Eliáš Faš­ko aus dem Jahr 1590 in Brez­no. Er stu­dier­te in Brez­no, Bar­de­jov, Bre­zo­vi­ca nad Tory­sou, Koši­ce und Bánov­ce nad Beb­ra­vou. Er wir­kte in Oko­lič­né, Lip­tov­ský Trno­vec, Bre­zo­vi­ca nad Tory­sou, Dubo­vi­ca bei Sabi­nov als evan­ge­lis­cher Pries­ter. Ab 1646 war er Šariš Seni­or. Ab 1648 oder 1649 war er Pfar­rer in Kece­rov­ské Pek­ľa­ny, wo er auch 1662 starb (Regi­ona­le Bib­li­og­rap­hie der Geme­in­de Kece­rov­ské Pek­ľa­ny, 2001 – im Rah­men der Lite­ra­ris­chen Orts­besch­re­i­bung der Umge­bung von Košice).

Die Adel­sur­kun­de von 1651 erhebt Ján Faš­ko und sei­ne Brüder und Nach­kom­men in den Rang eines Edel­manns. Darin ist auch das Wap­pen besch­rie­ben, das der Heral­di­ker Vrteľ geze­ich­net hat. Die Urkun­de stammt aus dem Archiv in Ban­ská Bys­tri­ca. Es gibt eine Ver­si­on in Late­in (wahrs­che­in­lich das Ori­gi­nal) und eine in Deutsch (aus Deutsch­land stam­mend). Die deuts­che Ver­si­on soll­te eine Über­set­zung des Late­i­nis­chen sein. Damit ist auch ein zwe­i­tes Wap­pen ver­bun­den. Es ist wahrs­che­in­lich, dass die Faš­kos Fer­di­nand III. auch um Adel­ser­he­bung aufg­rund einer älte­ren Pri­vi­le­gie­rung (Quel­le: Igor Faš­ko, Richard Fas­co) ersucht haben, die mit ihrer Tätig­ke­it noch aus der Römer­ze­it zusammenhing.

Der Name Kac­lík kommt in der Nähe von Fili­po­vo ziem­lich häu­fig vor. In der zwe­i­ten Hälf­te des 17. Jahr­hun­derts wur­den in Brez­no (zusam­men mit Beňuš) etwa 50 Faš­kos gebo­ren. Aber der Name Kac­lík kommt nur ein­mal vor. Erst in der ers­ten Hälf­te des 19. Jahr­hun­derts begann Kac­lík häu­fi­ger vor­zu­kom­men. Es war ein sch­ritt­we­i­ser Pro­zess. Zuerst war es Faško-​Kaclík, spä­ter nur noch Kac­lík. Aber auch heute sind unse­re Ver­wand­ten sowohl Kac­líks als auch Faš­kos und Faško-Kaclíks.

Auch heute kommt es zu Namen­sän­de­run­gen. Zum Beis­piel ist der Vater Faš­ko und der Sohn Kac­lík. Faš­kos und Kac­líks sind auch heute in Fili­po­vo und den umlie­gen­den Dör­fern ver­tre­ten. Es gibt vie­le von ihnen auch in größe­ren Städ­ten wie Brez­no, Ban­ská Bys­tri­ca, Zvo­len, aber auch ander­swo in der Slo­wa­kei. Aber ich bin noch nicht auf einen Faš­ko oder Kac­lík ges­to­ßen, der nicht aus dem Horeh­ro­nie stammt. Ich glau­be nicht, dass einer exis­tiert. Ich bin über­ze­ugt, dass der Name Faš­ko und Kac­lík in der Slo­wa­kei im Horehronie-​Gebiet sei­nen Urs­prung hat. Der Name Kac­lík und beson­ders Faš­ko ers­che­int auch in den USA, ins­be­son­de­re in der Nähe von Pitts­burgh in Penn­syl­va­nia. Darüber hinaus auch in Tsche­chien, Deutsch­land, Ungarn, Grie­chen­land, Alba­nien, Ita­lien, Indonesien.

In der Ver­gan­gen­he­it waren auch Zusät­ze zu den Nach­na­men not­wen­dig, um Per­so­nen zu iden­ti­fi­zie­ren. Zum Beis­piel war Gro­ßva­ter Pavol Kac­lík Taj­tu­li­ta, aber das gan­ze Haus” war Chy­žia­kov. Die­se wer­den bis heute ver­wen­det. Es ist auch mög­lich, dass es im Lau­fe der Zeit zu einer radi­ka­len Namen­sän­de­rung gekom­men ist. Zum Beis­piel könn­te aus dem Nach­na­men Z lúky” der Fami­lien­na­me Zlu­ky” ents­tan­den sein.


Rôz­ne

Úda­je nachá­dza­jú­ce sa v písom­nos­tiach sú rôz­nej kva­li­ty. Sú väč­ši­nou v latin­či­ne, len v rokoch 18431849 v maďar­či­ne, výni­moč­ne aj v slo­ven­či­ne – keď otec pri­vo­ľu­je k svad­be. Nie­ke­dy je čita­teľ­nosť výbor­ná, ino­ke­dy nie. Pri svad­be sú väč­ši­nou úda­je o rodi­čoch, ale bez dátu­mov, sko­ro vždy sa uvá­dza aj vek snú­ben­cov. Naj­hor­šia kva­li­ta úda­jov je pri úmr­tí. U malých detí sa uvá­dza­jú aj rodi­čia, u dospe­lých buď man­žel, prob­lém je pri vdov­coch. Vte­dy je zná­my len vek a pôvod. U žien sa nie­ke­dy uvá­dza meno diev­čen­ské, ino­ke­dy zas meno po man­že­lo­vi. Pri veku pri úmr­tí a pri svad­be sú čas­to dosť veľ­ké odchýl­ky od sku­toč­nos­ti. Zrej­me ľudia nepoz­na­li pres­ne svoj vek.


Vari­ous

The infor­ma­ti­on found in the docu­ments varies in quali­ty. Most of it is in Latin, only from 1843 to 1849 in Hun­ga­rian, and occa­si­onal­ly in Slo­vak, espe­cial­ly when the fat­her app­ro­ves the wed­ding. Some­ti­mes the rea­da­bi­li­ty is excel­lent, other times not. In wed­ding records, the­re is usu­al­ly infor­ma­ti­on about the parents but wit­hout dates, and the ages of the bet­rot­hed are almost alwa­ys men­ti­oned. The worst quali­ty of data is found in death records. For small chil­dren, parents are men­ti­oned, and for adults, eit­her the spou­se is kno­wn, or the­re is an issue with wido­ws. In such cases, only age and ori­gin are kno­wn. For women, some­ti­mes the mai­den name is men­ti­oned, and some­ti­mes the name is given after the hus­band. The­re are often sig­ni­fi­cant disc­re­pan­cies in age at death and mar­ria­ge from the actu­al age, indi­ca­ting that peop­le may not have kno­wn the­ir exact age.


Vers­chie­de­nes

Die in den Auf­ze­ich­nun­gen ent­hal­te­nen Infor­ma­ti­onen vari­ie­ren in ihrer Quali­tät. Sie sind größten­te­ils in Late­in ver­fasst, nur in den Jah­ren 1843 bis 1849 in Unga­risch und gele­gen­tlich auch in Slo­wa­kisch, wenn der Vater der Hoch­ze­it zus­timmt. Manch­mal ist die Les­bar­ke­it aus­ge­ze­ich­net, manch­mal nicht. Bei Hoch­ze­i­ten gibt es in der Regel Infor­ma­ti­onen über die Eltern, jedoch ohne genaue Daten, und fast immer wer­den auch das Alter der Ver­lob­ten ange­ge­ben. Die sch­lech­tes­te Quali­tät der Infor­ma­ti­onen liegt bei den Todes­fäl­len vor. Bei kle­i­nen Kin­dern wer­den manch­mal auch die Eltern ange­ge­ben, bei Erwach­se­nen ent­we­der der Ehe­par­tner, und es gibt Sch­wie­rig­ke­i­ten bei Wit­wen. Dann ist nur das Alter und die Her­kunft bekannt. Bei Frau­en wird manch­mal der Mäd­chen­na­me ange­ge­ben, manch­mal auch der Name nach dem Ehe­mann. Bei Alter­san­ga­ben bei Tod und Hoch­ze­it gibt es oft erheb­li­che Abwe­i­chun­gen von der Rea­li­tät. Offen­sicht­lich kann­ten die Men­schen ihr genau­es Alter nicht genau.


  • zo zemian­skej vet­vy Jaku­ba Faš­ka pochá­dza Otto Fas­ko z Nemecka,
  • Jakub Faš­ko pôso­bil v Bánov­ciach a ako farár v Pezin­ku,
  • pod­ľa Ban­ské­ho archí­vu v Ban­skej Štiav­ni­ci boli v roku 1710 vo Fili­po­ve 3 domy. V jed­nom býval Tomáš Faš­ko s rodi­nou, v dru­hom snáď jeho brat Matej s rodi­nou. V tre­ťom býva­li švag­rov­ci Knap­čok a Rus­nák. Pod­ľa zázna­mov si zrej­me zobra­li ses­try Faš­ko­vé od otca Micha­la Faš­ka. To je veľ­mi zau­jí­ma­vé – že všet­ky domy boli pozna­če­né” dedič­stvom Faškovcov.
  • pod­ľa sčí­ta­nia oby­va­te­ľov z roku 1810 bolo vo Fili­po­ve 12 domov, v kto­rých žilo 106 osôb v 22 rodi­nách. Veľ­kú pre­va­hu majú Faš­kov­ci – 61 osôb v 9 domoch (z toho v 3 domoch aj s iný­mi rodi­na­mi), Dugá­tov­cov bolo 13 a žili tu 2 rodi­ny v jed­nom dome,
  • veľ­ká časť evan­je­lic­kej vet­vy odiš­la po roku 1850 do Tot­kom­lo­su pri Bekes­ca­be do Maďar­ska. Prav­de­po­dob­ne dve rodi­ny sa z Maďar­ska na Slo­ven­sko vrá­ti­li (napr. mete­oro­lóg Pavol Faš­ko),
  • kedy­si bolo nor­mál­ne mať veľ­ký počet detí, ani moji pred­ko­via nebo­li výnim­kou. Čas­to sa v rodi­ne naro­di­lo 810 detí v pomer­ne veľ­kom časo­vom roz­pä­tí, avšak čas­to bola úmr­tnosť malých detí až 50 %. Ženy sa vydá­va­li skôr ako dnes, zhru­ba 1820 roč­né, najm­lad­šia mala 1516 rokov a muse­la žia­dať diš­penz. V prí­pa­de že muž ovdo­vel, oby­čaj­ne sa zno­vu rých­lo ože­nil. Sú bež­né prí­pa­dy, kedy sa vdo­vec ženil dva mesia­ce po úmr­tí svo­jej ženy, čas­to sa bra­li vdov­ci navzá­jom. Bolo to zaprí­či­ne­né malý­mi deť­mi, o kto­ré bolo potreb­né sa postarať,
  • 18.6.2001 sa na diš­penz v Beňu­ši nachá­dza­lo viac ako 60 hro­bov s menom Faš­ko ale­bo Kaclík

Otto Fas­ko from Ger­ma­ny comes from the nob­le branch of Jakub Faš­ko. Jakub Faš­ko wor­ked in Bánov­ce and ser­ved as a pas­tor in Pezi­nok. Accor­ding to the Ban­ská Štiav­ni­ca archi­ve, the­re were three hou­ses in Fili­po­vo in 1710. In one, Tomáš Faš­ko lived with his fami­ly, in the second, possib­ly his brot­her Matej with his fami­ly, and in the third, the in-​laws Knap­čok and Rus­nák lived. Records sug­gest that the Faš­ko sis­ters inhe­ri­ted from the­ir fat­her Michal Faš­ko, making it inte­res­ting that all the hou­ses were mar­ked” by the Faš­ko fami­ly legacy.

Accor­ding to the cen­sus of 1810, the­re were 12 hou­ses in Fili­po­vo with 106 inha­bi­tants in 22 fami­lies. The Faš­ko fami­ly had a sig­ni­fi­cant pre­sen­ce with 61 indi­vi­du­als in 9 hou­ses (inc­lu­ding 3 hou­ses with other fami­lies). The­re were 13 Dugá­tov­ci indi­vi­du­als from 2 fami­lies in one house.

A lar­ge part of the evan­ge­li­cal branch moved to Tot­kom­los near Bekesc­sa­ba in Hun­ga­ry after 1850. Pro­bab­ly two fami­lies retur­ned from Hun­ga­ry to Slo­va­kia (e.g., mete­oro­lo­gist Pavol Faško).

In the past, having a lar­ge num­ber of chil­dren was nor­mal, and your ances­tors were no excep­ti­on. Fami­lies often had 8 – 10 chil­dren over a rela­ti­ve­ly lar­ge span, but child mor­ta­li­ty was high, rea­ching up to 50%. Women mar­ried ear­lier than today, around 18 – 20 years old, with the youn­gest mar­ry­ing at 15 – 16 and needing a dis­pen­sa­ti­on. In the event of a hus­ban­d’s death, he usu­al­ly remar­ried quick­ly, some­ti­mes wit­hin two months of his wife­’s death, often mar­ry­ing wido­wers them­sel­ves. This was often due to the need to care for small children.

As of June 18, 2001, the­re were more than 60 gra­ves with the names Faš­ko or Kac­lík in Beňu­ša, whe­re dis­pen­sa­ti­on was granted.


Aus dem Adels­zwe­ig von Jakub Faš­ko stammt Otto Fas­ko aus Deutsch­land. Jakub Faš­ko wir­kte in Bánov­ce und als Pfar­rer in Pezi­nok. Laut dem Archiv in Ban­ská Štiav­ni­ca gab es 1710 in Fili­po­vo drei Häu­ser. In einem wohn­te Tomáš Faš­ko mit sei­ner Fami­lie, im zwe­i­ten mög­li­cher­we­i­se sein Bru­der Matej mit Fami­lie. Im drit­ten wohn­ten die Sch­wä­ger Knap­čok und Rus­nák. Nach den Auf­ze­ich­nun­gen sche­i­nen die Faško-​Schwestern ihren Vater Michal Faš­ko gehe­i­ra­tet zu haben. Das ist sehr inte­res­sant – dass alle Häu­ser mit dem Erbe der Faš­kos gekenn­ze­ich­net” waren.

Gemäß der Volks­zäh­lung von 1810 gab es in Fili­po­vo 12 Häu­ser, in denen 106 Per­so­nen in 22 Fami­lien leb­ten. Die Faš­kos hat­ten eine kla­re Über­zahl – 61 Per­so­nen in 9 Häu­sern (davon in 3 Häu­sern auch mit ande­ren Fami­lien), es gab 13 Dugáts und 2 Fami­lien leb­ten in einem Haus.

Ein gro­ßer Teil des evan­ge­lis­chen Zwe­igs zog nach 1850 nach Tot­kom­los bei Békésc­sa­ba in Ungarn. Wahrs­che­in­lich kehr­ten zwei Fami­lien aus Ungarn auf die Slo­wa­kei zurück (zum Beis­piel der Mete­oro­lo­ge Pavol Faško).

Früher war es nor­mal, eine gro­ße Anzahl von Kin­dern zu haben, auch mei­ne Vor­fah­ren bil­de­ten kei­ne Aus­nah­me. Oft wur­den in der Fami­lie 8 bis 10 Kin­der in rela­tiv gro­ßem zeit­li­chen Abstand gebo­ren, aber oft lag die Sterb­lich­ke­it der kle­i­nen Kin­der bei bis zu 50%. Frau­en hei­ra­te­ten früher als heute, etwa im Alter von 18 bis 20 Jah­ren, die jüng­ste war 15 bis 16 Jah­re alt und muss­te um Dis­pens bit­ten. Im Fal­le des Wit­wers hei­ra­te­te er in der Regel schnell wie­der. Es gibt vie­le Fäl­le, in denen ein Wit­wer zwei Mona­te nach dem Tod sei­ner Frau wie­der hei­ra­te­te, oft hei­ra­te­ten Wit­wer sich gegen­se­i­tig. Dies wur­de durch kle­i­ne Kin­der verur­sacht, um die man sich küm­mern musste.

Am 18. Juni 2001 befan­den sich in Beňuš mehr als 60 Grä­ber mit dem Namen Faš­ko oder Kac­lík unter Dispens.

Use Facebook to Comment on this Post