2012, 2015, Časová línia, Krajina, Obce, Orava, Oravské obce, Slovenská krajina, Slovenské obce

Babín

Hits: 2347

je obec na Orave, ležiaca v nadmorskej výške 680 metrov nad morom v Oravskej kotline, na úpätí Oravskej Magury. Neďaleko potoka Hruštínska. Na rozlohe 17.4 km2 žije 1400 obyvateľov. Do Babína prišli v roku 1552 valasi Jakub a jeho brat. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1564 (). Okolo roku 1625 tu žilo asi 23 rodín, 120 obyvateľov. Počas kuruckých bojov v roku 1683 obec spustla. V roku 1715 tu žilo 230 obyvateľov, ale v tomto roku polovica vyhorela. Roky 1716 – 1718 boli „zamrznuté roky“, kedy nebolo úrody a obec sa opäť vyľudňovala. Začalo sa kupčenie s tabakom. Rok 1726 je rokom odchodu 20-tich rodín do Slavónie a Chorvátska. V roku 1739 zasiahol Babín čierny , ktorý znamenal takmer zánik celej . 82 ľudí si vyžiadal. V roku 1787 bol Babín pričlenený k farnosti v Hruštíne, spolu s Vaňovkou. V roku 1831 sa vyskytla v obci a vyžiadala si 18 životov. V roku 1873 79. V roku 1870 žilo v 148 domoch 714 ľudí. V roku 1906 odišlo do 84 obyvateľov. V roku 1923 obec vyhorela. 23.4.1934 opäť obec zachvátil požiar. Od roku 1995 pôsobí v obci , ku ktorej bola pričlenená obec  (Wikipedia).

Use to Comment on this Post

2012, Časová línia, Krajina, Orava, Slovenská krajina, TOP

Orava – nádherný kraj na severe Slovenska

Hits: 3366

Na Orave leží najsevernejší bod Slovenska. sa delí na Hornú a Dolnú Oravu. Regionálnym, historických a kultúrnym centrom Oravy je Dolný Kubín (wikipedia.sk). Názvy Oravy: , , , , . Samotný názov sa prvotne vzťahoval na rieku. Andrej Kavuljak uvádza, že pôvod slova môže byť galského pôvodu, znamenať , vodu, ale môže byť aj germánskeho pôvodu a vychádzať z názvu limby. Ako Arwa sa pomenovanie objavuje prvý krát v listine z roku 1267. Osídľovanie regiónu začalo už v dobe kamennej. Na lužickom pohrebisku v Oravskom Podzámku sa našiel z obdobia eneolitu. v strednej a mladšej dobe železnej je doložené z Dolného Kubína, Medzihradného, Tupej , Ostrej skaly, Veličnej, Oravského Podzámku, , Istebného, Medzibrodia a ďalších. sa usadili na Orave na prelome 8. a 9. storočia v oblasti nad Dolným Kubínom, v Istebnom – v Hrádku, v Oravskom Podzámku, na Ostrej skale nad Vyšným Kubínom. Orava bol kráľovským majetkom, ktorý podliehal Zvolenskému komitátu ako . Samostatná sa vyprofilovala koncom 14. storočia. Osídľovanie začalo pozdĺž vodných tokov a obchodných ciest, vznikali na základe domáceho zvykového práva, nemeckého práva, valašského práva a práva kopaničiarskeho. V 18. storočí vznikli už len dve osady: a . Obyvatelia Oravy sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom, chovom dobytka a oviec. Z remesiel regionálny rámec presiahlo výroba plátna, spracovanie kameňa a dreva. Protihabsburské znamenali pre Oravu skazu. Nešťastím bol prechod -litovských vojsk, ktoré tiahli z Poľska smerom do Viedne do boja proti Turkom. Následkom toho ľahlo popolom 27 oravských dedín. aj po roku 1868 predstavoval jediný väčší podnik, v ktorom beztak naďalej prevládala agrárna malovýroba. Oravu postihlo masové , predovšetkým do . V roku 1918 sa - rozpadlo, ť Hornej Oravy, 12 obcí, sa stalo od roku 1920 súčasťou Poľska. Začiatkom 2. svetovej znova obsadilo odstúpené Poľsku v roku 1920. Po roku 1945 bola vybudovaná , vznikli (Floreková, Chmelík). – Čierna Orava je región na juhu Poľska s rozlohou 389 km2. Zo severu a východu je ohraničená bývalou uhorsko-poľskou (haličskou) hranicou (Wikipedia).

Niektoré

Use to Comment on this Post

2009, Časová línia, Írsko, Krajina, Zahraničie

Írsko – ostrovná krajina

Hits: 1962

Na ploche 70 280 km2 žije viac ako 4.5 milióna obyvateľov. Tvorí cca 5/6 povrchu ostrova  (Wikipedia.sk). Tvoria ho štyri historické provincie: , , a (atlas.sk), dnes , , a Ulster (Wikipedia.sk). Hlavným mestom je . Podnebie tejto nížinnej je pomerne vyrovnané vzhľadom na vplyv Golfského prúdu. Geomorfologicky je poznačená celkovým zaľadnením v minulosti. Západné pobrežie je skalnaté a veľmi členité. Podľa je v Írsku viac ako 40 odtieňov zelenej (atlas.sk). Na väčšine územia sú a . Prekvapivo tú ú a , ktoré sú typické pre Stredomorie. Pred príchodom ľudí tu žili aj , divé , a . Dnes predovšetkým , a . Vôbec tu nežijú  (Wikipedia.sk).

V 3. storočí pred n. l. sa tu usadili , v 5. storočí prijali kresťanstvo. V 9. a v 10. storočí tu žili . Koncom 12. storočia začali obsadzovať územie čo sa im celkom podarilo až v polovici 17. storočia. Írska nezávislosť bola obnovená v roku 1922. V polovici 19. storočia tu vyčíňal – zomrelo viac ako 1 milión ľudí (Wikipedia.sk).

Väčšinu obyvateľov tvoria Íri. V poslednom období zažíva krajina silnú imigrantskú vlnu hlavne z Poľska, Litvy, Lotyšska a Estónska. Žije tu početná americká komunita. Odhadom tu žije 10 % obyvateľov cudzích krajín. Veľké : Dublin, , , , . Je zaujímavé, že naopak v žije viac Írov ako v Írsku. Nábožensky majú dosť veľkú prevahu rímski katolíci – 86.8 %. Z Írska pochádzal  – autor príbehov o Guliverovi (Wikipedia.sk). Obyvateľstvo je známe láskou k hudbe a rozprávaniu. Hovorí sa o ňom ako o krajine svätcov a učencov, je rodiskom mnohých spisovateľov ako , , , , , rockových skupín a ákov: , , (europa.eu).

Use to Comment on this Post

2012, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské obce, Zamagurie, Zamagurské obce

Veľký Lipník – obec na styku Spišskej Magury a Pienin

Hits: 1994

Obec leží na styku Pienin a Spišskej Magury, v doline potoka a jeho prítoku . Názov sa odvodzuje od líp. V obci žije takmer 1000 obyvateľov (velkylipnik.sk). Veľký Lipník osídľovali v  druhej polovici 13. storočia a povolaní Bélom IV. na zaľudnenie okrajových oblasti uhorského kráľovstva po tatárskom vpáde – tzv. , uhorský kráľ v rokoch 1308-1342 daroval územie v roku 1314 Juliusovi Gorgeyovi – synovi Hanusa zo Spišského Hrhova-Gargowa) a v krátkom čase sa tu rozrástla obec s nasledovnými dobovými názvami: , , , , , Lipnik. Počas 15. a 16. storočia prebiehalo dosídľovanie prevažne Rusínmi z pravlasti Halíča, ktorí sa venovali pastierstvu a chovu dobytka – tzv. . Neskôr sa okrem poľnohospodárstva obyvatelia obce začali zaoberať aj remeselníctvom, známe je napr. vandrovné . Na prelome 19. a 20. storočia začalo hromadné obyvateľov obce za prácou do cudziny, hlavne do  a Kanady. Po skončení 2. svetovej v roku 1945 sa niekoľko rodín z obce vysťahovalo – optovalo na Ukrajinu, niektoré rodiny sa neskôr vrátili späť na (velkylipnik.sk).

Use to Comment on this Post