Príroda, Živočíchy, Ryby, Cichlidy, Organizmy, Fotografie, Americké cichlidy

Astronotus ocellatus

skala
Hits: 6917

je dravý druh  z čeľade , bežne známy ako oscar, velvet cichlid, marble cichlid (Wikipedia). Oceláty sú pomerne veľké a silné , ktoré majú množstvo foriem. Prijímajú aj väčšiu potravu, extrémom sú malé myšky. Formy: , . Ich domovinou je Amazónia, systém riek (kvalitne.cz). V povodiach Amazonu, Orinoca, Parana, v Brazílii, , Kolumbii, Venezuele, Francúzskej Guayane a Argentíne (fishbase.se). Dnes sa vyskytuje aj mimo pôvodného areálu Floride, v Číne a Austrálii (Wikipedia).

Vyznačuje sa robustným a oválnym telom so silnými plutvami, veľkými ústami (Fishipedia). Charakteristickým znakom sú () pri báze chrbtovej – čierne s oranžovo-červeným lemom – a svetlejší vertikálny pás pri báze análnej plutvy (Meredith Dowdy). Dorastajú 30 cm. Vyžadujú teplotu 22 – . Sú schopné dožiť sa 15 rokov (kvalitne.cz). Fishbase uvádza maximálnu dĺžku 45.7 cm, 6 – 8, dH 5 – 19 (fishbase.org). Zranenia sa im rýchlo zahoja (rybicky.net). Žije prevažne v plytkých, pomaly tečúcich vodách s hlineným alebo pieskovým dnom, často pri ponorených vetvách či koreňoch (fishbase.se). ocellatus je označovaný aj ako „.“ Má schopnosť meniť farbu. Má rôzne farebné v závislosti od genetiky a . Sú schopné sa prispôsobiť rôznym podmienkam prostredia. Farba a sa líšia s vekom. Mladé jedince majú svetlejšie pruhy a , dospelí sú tmavší s oranžovými alebo červenými . (es.wikipedia.org).

V akváriu je dôležité poskytnúť im dostatočne veľký , môžu byť dosť agresívni, najmä v období rozmnožovania. Môžu byť teritoriálne a agresívne, najmä počas obdobia rozmnožovania či pri nedostatku priestoru (en.aqua-fish.net). Známe sú aj tým, že majú výrazné osobnostné a môžu si vytvárať silné puto so svojimi majiteľmi. Sú – obaja sa podieľajú na starostlivosti o a potomkov. Vo voľnej prírode môžu klásť stovky až tisíce ikier. Sexuálny dimorfizmus je slabý; pohlavie je často rozpoznateľné až počas trenia. (Wikipedia).

Môžu trpieť rôznymi infekciami, vrátane plesňových, ktoré často začínajú pri poškodení či plutiev (nih.gov). Majú toleranciu voči nízkym hladinám kyslíka a vykazujú ako povrchové pri hypoxii. hranica teploty, pri ktorej dokážu ešte prežiť, je približne 12 °C (usgs.gov).

Astronotus ocellatus is a predatory species of cichlid from the family Cichlidae, commonly known as the oscar, velvet cichlid, or marble cichlid. Oscars are relatively large and powerful fish that occur in numerous forms. They are capable of accepting larger food items, with cases including small mice. Common forms include Red Oscar and Tiger Oscar.

The species is native to South America, particularly the Basin and the Paraguay River system. naturally occurs in the river basins of the Amazon, , and rivers, in Brazil, Peru, Colombia, , French Guiana, and Argentina. Today, it is also found outside its native range, especially in , , and Australia.

Oscars are characterized by a robust, oval-shaped body, strong fins, and a large mouth. A distinctive feature is the presence of eye-like spots (ocelli)—dark spots with an orange-red border—located near the base of the dorsal fin, along with a lighter vertical band at the base of the anal fin. They commonly reach a length of about 30 cm, although larger individuals have been recorded. The preferred water temperature ranges from 22 to 24 °C, and under suitable conditions they can live up to 15 years. According to FishBase, the maximum recorded length is 45.7 cm, with a preferred pH of 6–8 and water hardness of 5–19 dH. Injuries to the skin and fins tend to heal quickly.

In the wild, Astronotus ocellatus inhabits mainly shallow, slow-moving waters with muddy or sandy substrates, often near submerged branches or roots. The species is also known as “Oscar” and has the ability to change coloration. Numerous color variants exist, depending on genetics and environmental conditions. Color patterns vary with age: juveniles typically display lighter stripes and spots, while adults are darker with orange or red markings.

In aquaria, it is essential to provide ample space, as oscars can be aggressive and territorial, particularly during the breeding season or when space is limited. They are well known for their pronounced personalities and their ability to form strong bonds with their keepers. Oscars exhibit biparental care—both parents participate in guarding eggs and fry. In the wild, females may lay hundreds to thousands of eggs. Sexual dimorphism is weak, and is often distinguishable only during spawning.

Oscars may suffer from various diseases, including fungal infections, which often begin at sites of skin or fin damage. They are tolerant of low oxygen levels and may exhibit surface breathing under hypoxic conditions. The lower temperature limit for survival is approximately 12 °C.

Astronotus ocellatus ist eine räuberische Buntbarschart aus der Familie Cichlidae, die unter den gebräuchlichen Namen Oscar, Velvet Cichlid oder Marble Cichlid bekannt ist. Oskare gehören zu den relativ großen und kräftigen Buntbarschen und kommen in zahlreichen Formen und Farbvarianten vor. Sie sind in der Lage, auch größere Beutetiere aufzunehmen; in Extremfällen wurde sogar der Verzehr kleiner Mäuse dokumentiert. Zu den bekanntesten Zuchtformen zählen Red Oscar und Tiger Oscar.

Das natürliche Verbreitungsgebiet liegt in Südamerika, insbesondere im Amazonasbecken sowie im Flusssystem des Río Paraguay. Die Art kommt in den Einzugsgebieten von Amazonas, Orinoco und Paraná vor und ist in Brasilien, Peru, Kolumbien, Venezuela, Französisch-Guayana und Argentinien heimisch. Durch gezielte oder unbeabsichtigte Introduktionen ist Astronotus ocellatus heute auch außerhalb seines ursprünglichen Areals anzutreffen, unter anderem in Florida, China und Australien.

Oskare zeichnen sich durch einen robusten, ovalen Körper, kräftige Flossen und ein großes Maul aus. Ein charakteristisches Merkmal sind die augenähnlichen Flecken (Ocelli) – dunkle Flecken mit orange-rotem Rand – nahe der Basis der Rückenflosse sowie ein helleres vertikales Band an der Basis der Afterflosse. In der Regel erreichen sie eine Länge von etwa 30 cm, wobei deutlich größere Individuen bekannt sind. Die bevorzugte Wassertemperatur liegt zwischen 22 und 24 °C, und unter günstigen Bedingungen können Oskare ein Alter von bis zu 15 Jahren erreichen. Laut FishBase beträgt die maximal dokumentierte Länge 45,7 cm, der bevorzugte pH-Wert liegt bei 6–8, die Gesamthärte bei 5–19 dH. Verletzungen der Haut und der Flossen heilen in der Regel schnell ab.

In der Natur bewohnt Astronotus ocellatus überwiegend flache, langsam fließende Gewässer mit schlammigem oder sandigem Untergrund, häufig in der Nähe von versunkenen Ästen oder Wurzeln. Die Art ist auch unter der Bezeichnung „Oscar“ bekannt und besitzt die Fähigkeit, ihre Färbung zu verändern. Zahlreiche Farbvarianten treten in Abhängigkeit von genetischen Faktoren und Umweltbedingungen auf. Die Färbung verändert sich mit dem Alter: Jungtiere zeigen meist hellere Streifen und Flecken, während adulte Tiere dunkler gefärbt sind und auffällige orange oder rote Zeichnungen tragen.

In der Aquarienhaltung ist es wichtig, ausreichend Platz zur Verfügung zu stellen, da Oskare insbesondere während der Fortpflanzungszeit oder bei Platzmangel territorial und aggressiv werden können. Sie sind bekannt für ihr ausgeprägtes Verhalten und ihre Fähigkeit, eine enge Bindung zu ihren Pflegern aufzubauen. Die Art zeigt eine ausgeprägte biparentale Brutpflege, bei der sich beide Elternteile an der Bewachung der Eier und der Jungfische beteiligen. In freier Natur können Weibchen mehrere Hundert bis Tausende Eier ablegen. Der Geschlechtsdimorphismus ist schwach ausgeprägt; das Geschlecht lässt sich häufig erst während des Laichvorgangs sicher bestimmen.

Oskare können an verschiedenen Erkrankungen leiden, darunter auch Pilzinfektionen, die häufig an beschädigten Haut- oder Flossenpartien beginnen. Sie zeigen eine gewisse Toleranz gegenüber niedrigen Sauerstoffkonzentrationen und können unter hypoxischen Bedingungen Oberflächenatmung betreiben. Die untere Temperaturgrenze, bei der ein Überleben noch möglich ist, liegt bei etwa 12 °C.

Astronotus ocellatus é uma espécie predadora de ciclídeo da família Cichlidae, conhecida popularmente como oscar, velvet cichlid ou marble cichlid. Os oscars são peixes relativamente grandes robustos, apresentando numerosas formas e variedades. São capazes de ingerir presas de maior tamanho, havendo registros extremos de consumo de pequenos roedores. Entre as formas mais conhecidas estão o Red Oscar e o Tiger Oscar.

A espécie é nativa da América do Sul, principalmente da Bacia Amazônica e do sistema do rio Paraguai. Ocorre naturalmente nas bacias dos rios Amazonas, Orinoco e Paraná, abrangendo Brasil, Peru, Colômbia, Venezuela, Guiana Francesa e Argentina. Atualmente, também é encontrada fora de sua área de distribuição original, especialmente na Flórida, China e .

Os oscars caracterizam-se por um corpo robusto e oval, nadadeiras fortes e grande. Um traço distintivo é a presença de manchas oculares (ocelos) — manchas escuras com borda laranja-avermelhada — localizadas próximo à base da nadadeira dorsal, além de uma faixa vertical mais clara na base da nadadeira anal. Normalmente atingem cerca de 30 cm de comprimento, embora exemplares maiores já tenham sido registrados. A temperatura ideal da água situa-se entre 22 e 24 °C, e em boas condições podem viver até 15 anos. Segundo o FishBase, o comprimento máximo registrado é de 45,7 cm, com pH preferencial de 6–8 e dureza da água entre 5–19 dH. Lesões na pele e nas nadadeiras tendem a cicatrizar rapidamente.

Na natureza, Astronotus ocellatus vive principalmente em águas rasas e de corrente lenta, com substrato arenoso ou lodoso, frequentemente próximo a galhos ou raízes submersas. A espécie também é conhecida como “Oscar” e apresenta a capacidade de alterar sua coloração. Existem diversas variantes de cor, influenciadas pela genética e pelas condições ambientais. Os padrões de coloração variam com a idade: juvenis apresentam faixas e manchas mais claras, enquanto os adultos são mais escuros, com marcas alaranjadas ou avermelhadas.

Em aquários, é fundamental fornecer espaço suficiente, pois os oscars podem ser territoriais e agressivos, especialmente durante o período reprodutivo ou quando o espaço é limitado. São conhecidos por seu comportamento expressivo e pela capacidade de criar fortes vínculos com seus cuidadores. A espécie apresenta cuidado biparental, com ambos os pais participando da proteção dos e da prole. Na natureza, as fêmeas podem depositar centenas a milhares de ovos. O dimorfismo sexual é fraco, sendo o sexo geralmente identificável apenas durante a desova.

Os oscars podem sofrer de diversas enfermidades, incluindo infecções fúngicas, que frequentemente se iniciam em áreas lesionadas da pele ou das nadadeiras. Apresentam tolerância a baixas concentrações de oxigênio e podem demonstrar respiração na superfície em condições de hipóxia. O limite inferior de temperatura a sobrevivência situa-se em torno de 12 °C.

, ,

Krajina, Slovensko, Príroda, Skaly, Biotopy, Fotografie, Kysuce

Megonky – kamenné gule v Milošovej

skala
Hits: 1821

V 80-tych rokoch sa v kameňolome po odstrele objavili pravidelné okrúhle s priemerom 10 až 260 cm. Unikátny prírodný úkaz, v roku 2003 bolo nálezisko v Milošovej, vyhlásené za prírodný úkaz (regionkysuce.sk). Najväčšia guľa má priemer 2.6 metra.  po vypadnutých guliach naznačujú, že tie najväčšie mali priemer až 5 metrov (Ľuboš Vodička). V priestore medzi Klokočovom – Milošovou a hrebeňom Moravsko-sliezskych Beskýd sa nachádza úzky pruh pieskovcov s nápadnou guľovitou odlučnosťou. sa nachádzajú aj iných miestach (František Beleš).

Prírodný útvar kamenné gule sa dá nájsť na rôznych miestach na svete. Obvykle sú vytvorené prírodnými silami a eróziou. Eróziou sa postupne odstraňujú mäkšie časti hornín a vytvárajú . Gule tvorí aj dažďová , ktorá preniká do pórov v horninách, spôsobuje odlupovanie a . V angličtine sa tento typ prírodného útvaru nazýva „„.

predstavujú v rámci Slovenska jedinečný geologický útvar s výskytom pieskovcov guľovitej odlučnosti. Tento nesúvislý úzky pruh je dlhý 15 km a široký 250 – 500 metrov. týchto vrstiev je vrchná až stredný eocén – 30 – 40 miliónov rokov. Ide o tzv. Ciežkowický , pomenovaný ako Bukovecký. Kamenné gule sa nachádzajú napr. v Grónsku, Rumunsku, , Novom Zélande (František Beleš, Peter Drengubiak – Informačná tabuľa). Gule umiestnené v pevnej pieskovcovej hornine, pôvodne ležali na ploche, postupne však boli zanesené pieskom a bahnom. Geologické spôsobili ich zdvihnutie do súčasnej polohy. Ležia približne 150 – 200 cm pod dnešným terénom. Veľkostne majú gule priemer od 30 do 3 metre. Ich je aj 25 – 30 ton. Nálezisko bolo odkryté v roku 1988 pri ťažbe v lome . Pôvodne sa tu nachádzalo asi 30 gúľ, viaceré boli odvezené do expozícií a rozkradnuté (Wikipedia). Presný proces formovania týchto kamenných gúľ zostáva záhadou. Niektoré hypotézy naznačujú, že vznikli milióny rokov kotúľaním horniny po mäkkom povrchu, zatiaľ čo iné teórie hovoria o ich formovaní ako v iných skalách (turisticky.sk).

In the 1980s, regular round spheres with diameters ranging from 10 to 260 cm were discovered in a quarry after blasting . This unique natural phenomenon in was declared a natural monument in 2003 (). The largest sphere has a diameter of 2.6 meters. Imprints of missing spheres suggest that the largest ones could have had a diameter of up to 5 meters (Ľuboš Vodička). Between – Milošová and the ridge of the Moravian-Silesian Beskids, there is a narrow strip of sandstone with noticeable spherical separation. Stone spheres are also found in other places (František Beleš).

The natural formation of stone spheres can be found in various places worldwide. They are typically formed by natural forces and erosion. Erosion gradually removes softer parts of rocks, creating spherical shapes. Rainwater also contributes by penetrating rock pores, causing peeling and separation. This type of natural formation is called „Racetrack Playa“ in English.

Megonky are a unique geological formation in , characterized by sandstone with spherical separation. This discontinuous narrow strip is 15 km long and 250–500 meters wide. These layers date back to the Upper Cretaceous to the Middle Eocene, approximately 30–40 million years ago. They consist of so-called Ciężkowice Sandstone, also known as Bukovecký. Stone spheres are also found in Greenland, Romania, the USA, and New Zealand (František Beleš, Peter Drengubiak – information board). The spheres, embedded in solid sandstone, originally lay on the surface but were gradually buried by sand and mud. Geological changes later elevated them to their current position. They lie approximately 150–200 cm below the present terrain. The spheres range in diameter from 30 cm to 3 meters, with a weight of 25–30 tons. The site was uncovered in 1988 during quarrying at Padyšák. Originally, about 30 spheres were found; many were taken to exhibitions or stolen (). The exact process of their formation remains a mystery. Some hypotheses suggest they formed over millions of years by rolling rocks on soft surfaces, while others propose they formed as fillings of gas cavities in other rocks (turisticky.sk).

W latach 80. w kamieniołomie po wystrzeleniu skał odkryto regularne okrągłe kule o średnicy od 10 do 260 cm. Ten unikalny naturalny fenomen w Milošovej został w 2003 roku uznany za pomnik przyrody (regionkysuce.sk). Największa kula ma średnicę 2,6 metra. Odciski po zaginionych kulach sugerują, że największe mogły mieć średnicę nawet 5 metrów (Ľuboš Vodička). Między Klokočovem – Milošovą a grzbietem Beskidów Morawsko-Śląskich znajduje się wąski pas piaskowców z charakterystycznym kulistym oddzieleniem. Kamienne kule występują również w innych miejscach (František Beleš).

Naturalne formacje kamiennych kul można znaleźć w różnych miejscach na świecie. Zazwyczaj powstają one pod wpływem sił natury i erozji. Erozja stopniowo usuwa miększe części skał, tworząc kuliste kształty. Deszczówka również przyczynia się do ich powstawania, wnikając w pory skał, powodując łuszczenie i oddzielanie. W języku angielskim tego typu formacja nazywana jest „Racetrack Playa“.

Megonki to unikalna formacja geologiczna na Słowacji, charakteryzująca się piaskowcami z kulistym oddzieleniem. Ten nieciągły wąski pas ma długość 15 km i szerokość 250–500 metrów. Wiek tych warstw szacuje się na późną kredę do środkowego eocenu, czyli 30–40 milionów lat. Składają się z tzw. piaskowca Ciężkowickiego, znanego również jako Bukovecký. Kamienne kule znajdują się np. na Grenlandii, w Rumunii, USA i Nowej Zelandii (František Beleš, Peter Drengubiak – tablica informacyjna). Kule osadzone w solidnym piaskowcu pierwotnie leżały na powierzchni, ale stopniowo zostały zasypane piaskiem i błotem. Zmiany geologiczne później podniosły je do obecnej pozycji. Leżą około 150–200 cm pod obecnym terenem. Kule mają średnicę od 30 cm do 3 metrów i ważą nawet 25–30 ton. Odkryto je w 1988 roku podczas wydobycia w kamieniołomie Padyšák. Początkowo znaleziono tam około 30 kul, wiele z nich zostało przeniesionych do ekspozycji lub skradzionych (Wikipedia). Dokładny proces ich powstawania pozostaje tajemnicą. Niektóre hipotezy sugerują, że powstały miliony lat temu w wyniku toczenia skał po miękkiej powierzchni, inne mówią o ich formowaniu się jako wypełnienia pustek gazowych w innych skałach (turisticky.sk).

V 80. letech se v kamenolomu po odstřelu horniny objevily pravidelné kulaté koule o průměru 10 až 260 cm. Unikátní přírodní úkaz, nález v Milošové byl v roce 2003 prohlášen za přírodní památku (regionkysuce.sk). Největší koule má průměr 2,6 metru. Otisky po vypadlých koulích naznačují, že ty největší mohly mít průměr až 5 metrů (Ľuboš Vodička). Mezi Klokočovem – Milošovou a hřebenem Moravskoslezských se nachází úzký pruh pískovců s nápadnou kulovitou odlučností. Kamenné koule se nacházejí i na jiných místech (František Beleš).

Přírodní útvar kamenné koule lze nalézt na různých místech světa. Obvykle jsou vytvořeny přírodními silami a erozí. Eroze postupně odstraňuje měkčí části hornin a vytváří kulovité . Koule tvoří také dešťová voda, která proniká do pórů v horninách, způsobuje odlupování a oddělování. V angličtině se tento typ přírodního útvaru nazývá „Racetrack Playa“.

Megonky představují na Slovensku jedinečný geologický útvar s výskytem pískovců kulovité odlučnosti. Tento nesouvislý úzký pruh je dlouhý 15 km a široký 250–500 metrů. Stáří těchto vrstev se datuje do svrchní křídy až středního eocénu – 30–40 milionů let. Jde o tzv. Ciężkowický pískovec, známý jako Bukovecký. Kamenné koule se nacházejí např. v Grónsku, Rumunsku, USA, na Novém Zélandu (František Beleš, Peter Drengubiak – informační tabule). Koule, uložené v pevném pískovci, původně ležely na povrchu, ale postupně byly zasypány pískem a bahnem. Geologické změny je později zvedly do současné polohy. Nacházejí se zhruba 150–200 cm pod dnešním terénem. Velikostí mají průměr od 30 cm do 3 metrů a váží až 25–30 tun. Naleziště bylo odkryto v roce 1988 při těžbě v lomu Padyšák. Původně zde bylo asi 30 koulí, mnohé byly odvezeny do expozic a rozkradeny (Wikipedia). Přesný proces jejich formování zůstává záhadou. Některé hypotézy tvrdí, že vznikly miliony let valením horniny po měkkém povrchu, jiné teorie hovoří o jejich formování jako výplně plynových dutin v jiných horninách (turisticky.sk).

Ľudia, Umenie, Fotografie, Vystúpenia

Folklór – kultúrne dedičstvo

skala
Hits: 6087

je z anglického folk lore – . Môže byť povahy slovesnej, hudobnej, dramatickej aj tanečnej. Folklórne sa začali vytrácať s nástupom modernej . Zápis textu a schopnosť jeho čítania zapríčinil menší pre ľudovú tvorbu (Wikipedia.cz). Štúdiom folklóru sa zaoberá . svoje , , , tance sú jednotlivé , obce pyšné. folklórnych zvykov jednotlivých regiónov prebiehajú na folklórnych festivaloch. Napr. vo Východnej, Myjave, Detve (Wikipedia.sk). Z ľudovej čerpajú inšpiráciu aj vážnej hudby. V minulosti napr. , , , . Globálny vplyv pôvodne ľudovej hudby v 20. storočí mala černošských komunít v USA. Šlo o piesňovú formu so špecifickou pentatonickou modalitou, charakteristickými dvanásťtaktovými akordickými postupmi a systémom v zborovom speve. V 19. storočí bola táto forma nazvaná blues. Známy je z neskoršej doby vzájomný vplyv rockovej a folkovej hudby (Wikipedia.cz). Pomerne známa česká hudobná skupina, ktorá sa radí ku populárnej hudbe a má v sebe veľa prvkov ľudovej hudby je , prípadne . Na Slovensku pôsobí – , . Bohatú tradíciu u nás majú folklórne , napr. Folklórne slávnosti pod Poľanou, Detviansky medzinárodný festival ľudovej hudby, tanca a spevu, , Martinské Dožinky, (skovaksite.com). Veľmi známym zoskupením moravskej folklórnej je , s impozantným Jiřím (Jurou) Pavlicom, ktorý sa venuje aj iným žánrom. Pre mňa je doslova médiom, akých veľa nemá. Najmä po roku 2000 sa trochu chvalabohu začali meniť priority a opäť ožili tradičné , aspoň na rôznych jarmokoch, festivaloch, iných kultúrnych a spoločenských podujatiach. V Nitre sa koná každoročne Jarmok ľudových remesiel. V Bratislave, v Kežmarku a v Piešťanoch sa založila tradícia festivalov tradičných remesiel, snáď aj v iných mestách. Mám pocit, že sa začína trochu viac aj opäť vážiť v skanzenoch, v Podbieli, v Pribyline, v Martine.

Folklór comes from the English term „folk lore,“ which translates to folk knowledge. encompasses verbal, musical, dramatic, and dance traditions. Folkloric expressions began to fade with the of modern technology. The ability to write and read text led to less space for folk creation (.cz). The study of folklore falls under the domain of folkloristics. Different regions and communities take pride in their traditional costumes, songs, customs, and dances. Presentations of folk traditions from various regions often take place at folklore festivals, such as those in Východná, , and (Wikipedia.sk).

Individual composers of classical music draw inspiration from folk music. In the past, figures like Edvard Hagerup Grieg, Antonín Dvořák, Franz Liszt, and Béla Bartók were influenced by folk music. In the 20th century, the global impact of originally folk music was evident in the music of African American communities in the USA. This form, characterized by a specific pentatonic modality, distinctive twelve-bar chord progressions, and call-and-response patterns in choral singing, was termed „blues“ in the 19th century. Later on, there was a well-known cross-influence between and folk music (Wikipedia.cz).

In the Republic, the relatively well-known musical group blending popular music with elements of folk music includes Čechomor and Fleret. In , there are prominent folk artistic ensembles like SĽUK (Slovak Folk Art Ensemble) and Lúčnica. Folklore festivals, such as Folklore Festivals under , the Detva International Festival of Folk Music, Dance, and Song, Podroháč Folklore Festivals in , Martinské Dožinky, and Východná, contribute to the rich tradition (skovaksite.com).

A notable Moravian folk group is Hradišťan, led by the impressive Jiří (Jura) Pavlica, who also explores other genres. For me, it is a true medium that the world does not have enough of. Especially after 2000, thankfully, priorities have started to shift, and traditional crafts have experienced a revival, at least at various fairs, festivals, and other cultural and social events. In , the Festival of Folk Crafts takes place annually. In , , and , a tradition of festivals celebrating traditional crafts has been established, and hopefully, in other cities as well. I feel that traditional architecture is beginning to be valued more again, especially in open-air museums like , , and Martin.

, , ,

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Orava, Oravské, Fotografie

Babín

skala
Hits: 3152

je obec Orave, ležiaca v nadmorskej výške 680 metrov nad morom v Oravskej kotline, na úpätí Oravskej Magury. Neďaleko potoka . Na rozlohe 17.4 km2 žije 1400 obyvateľov. Do Babína prišli v roku 1552 valasi Jakub a jeho brat. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1564 (). Okolo roku 1625 tu žilo asi 23 rodín, 120 obyvateľov. Počas kuruckých bojov v roku 1683 obec spustla. V roku 1715 tu žilo 230 obyvateľov, ale v tomto roku polovica vyhorela. Roky 1716 – 1718 boli „„, kedy nebolo úrody a obec sa opäť vyľudňovala. Začalo sa kupčenie s tabakom. Rok 1726 je rokom odchodu 20-tich rodín do Slavónie a Chorvátska. V roku 1739 zasiahol Babín čierny , ktorý znamenal takmer zánik celej . 82 ľudí si vyžiadal. V roku 1787 bol Babín pričlenený k v Hruštíne, spolu s Vaňovkou. V roku 1831 sa vyskytla v obci a vyžiadala si 18 životov. V roku 1873 79. V roku 1870 žilo v 148 domoch 714 ľudí. V roku 1906 odišlo do 84 obyvateľov. V roku 1923 obec vyhorela. 23.4.1934 opäť obec zachvátil požiar. Od roku 1995 pôsobí v obci , ku ktorej bola pričlenená obec  (Wikipedia).

Babín is a village in , situated at an altitude of 680 meters above sea level in the Orava Basin, at the foot of the Orava , near the Hruštínska stream. covers an area of 17.4 km2 and is home to 1400 residents. Valachians Jakub and his brother arrived in Babín in 1552. The written mention of the village dates back to 1564 (Babynowo). Around 1625, there were about 23 families and 120 inhabitants living here. The village was devastated during the Kuruc Wars in 1683. In 1715, there were 230 inhabitants, but half of the village burned down that year. The years 1716-1718 were „frozen years“ with poor harvests, leading to a decline in population. Tobacco trading began. In 1726, 20 families left for Slavonia and Croatia. In 1739, Babín was hit by the Black Death, which nearly wiped out the entire village, claiming 82 lives. In 1787, Babín was incorporated into the parish of , along with . Cholera struck the village in 1831, claiming 18 lives, and again in 1873, taking 79 lives. In 1870, 714 people lived in 148 houses. In 1906, 84 residents emigrated to the USA. The village burned down in 1923. On April 23, 1934, a fire struck the village again. Since 1995, the village has had a parish, which also includes the village of Vasiľov ().

Babín to wieś na Orawie, położona na wysokości 680 metrów nad poziomem morza w Kotlinie Orawskiej, u stóp Magury Orawskiej, niedaleko potoku Hruštínska. Obejmuje obszar 17,4 km2 i zamieszkuje ją 1400 mieszkańców. W 1552 r. do Babína przybyli wołosi Jakub i jego brat. Pierwsza pisemna wzmianka o wsi pochodzi z 1564 r. (Babynowo). Około 1625 roku mieszkało tutaj około 23 rodzin i 120 mieszkańców. Wieś została zniszczona podczas wojen kuruckich w 1683 roku. W 1715 roku mieszkało tu 230 mieszkańców, ale w tym roku połowa wsi spłonęła. Lata 1716-1718 były „zamrożonymi latami“ z biednymi plonami, co doprowadziło do spadku liczby ludności. Rozpoczęto handel tytoniem. W 1726 roku 20 rodzin wyjechało do Sławonii i Chorwacji. W 1739 roku Babín dotknęła dżuma, która prawie zniszczyła całą wioskę, pochłaniając 82 życia. W 1787 roku Babín został włączony do parafii w Hruštínie, razem z Vaňovką. Cholera dotknęła wioskę w 1831 roku, pochłaniając 18 ofiar, a ponownie w 1873 roku, pochłaniając 79 ofiar. W 1870 roku mieszkało w 148 domach 714 osób. W 1906 roku 84 mieszkańców wyemigrowało do USA. Wieś spłonęła w 1923 roku. 23 kwietnia 1934 roku pożar ponownie nawiedził wioskę. Od 1995 roku wieś ma parafię, która obejmuje również wieś Vasiľov (Wikipedia).

,

Krajina, Slovensko, Orava, TOP, Fotografie

Orava – nádherný kraj na severe Slovenska

skala
Hits: 4636

Orave leží najsevernejší bod Slovenska – . sa delí na Hornú a Dolnú Oravu. Regionálnym, historických a kultúrnym centrom Oravy je Dolný Kubín (wikipedia.sk). Názvy Oravy: , Aryva, Arawa, Oravia, . Samotný názov sa prvotne vzťahoval na rieku. Andrej Kavuljak uvádza, že pôvod slova môže byť galského pôvodu, znamenať , vodu, ale môže byť aj germánskeho pôvodu a vychádzať z názvu limby. Ako Arwa sa pomenovanie objavuje prvý krát v listine z roku 1267.  regiónu začalo už v dobe kamennej. Na lužickom pohrebisku v Oravskom Podzámku sa našiel z obdobia eneolitu. Osídlenie v strednej a mladšej dobe železnej je doložené z Dolného Kubína, Medzihradného, Tupej , Ostrej skaly, Veličnej, Oravského Podzámku, Ostražice, Istebného, Medzibrodia a ďalších. sa usadili na Orave na prelome 8. a 9. storočia v nad Dolným Kubínom, v Istebnom – v Hrádku, v Oravskom Podzámku, na Ostrej skale nad Vyšným Kubínom. Orava bol kráľovským majetkom, ktorý podliehal Zvolenskému komitátu ako Oravský dištrikt. Samostatná sa vyprofilovala koncom 14. storočia. Osídľovanie začalo pozdĺž vodných tokov a obchodných ciest, vznikali na základe domáceho zvykového práva, nemeckého práva, valašského práva a práva kopaničiarskeho. V 18. storočí vznikli už len dve osady: a Beňadovo. Obyvatelia Oravy sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom, chovom dobytka a oviec. Z remesiel regionálny rámec presiahlo , spracovanie kameňa a dreva. Protihabsburské znamenali pre Oravu skazu. Nešťastím bol prechod -litovských vojsk, ktoré tiahli z Poľska smerom do Viedne do boja proti Turkom. Následkom toho ľahlo popolom 27 oravských dedín. Oravský komposesorát aj po roku 1868 predstavoval jediný väčší podnik, v ktorom beztak naďalej prevládala agrárna malovýroba. Oravu postihlo masové , predovšetkým do USA. V roku 1918 sa rozpadlo, časť Hornej Oravy, 12 obcí, sa stalo od roku 1920 súčasťou Poľska. Začiatkom 2. svetovej vojny Slovensko znova obsadilo obce odstúpené Poľsku v roku 1920. Po roku 1945 bola vybudovaná , vznikli (Floreková, Chmelík). – je región na juhu Poľska s rozlohou 389 km2. Zo severu a východu je ohraničená bývalou uhorsko-poľskou (haličskou) hranicou (Wikipedia).

Orava is a region in the north of , east of the High Tatras. In German, is , in Latin , in Hungarian Szepes, and in Polish . The ruling families of the Orava region were the Zápoľskýs, Turzovci, and Csákyovci. It is a region that is attractive for tourism and culture. It offers several national parks: the Tatra National Park to the northwest, as well as the , Slovak Paradise, and Low Tatras. Cities like , Kežmarok, and locations such as , Spiš Castle, and Spišská are significant. Ski resorts like – and – are popular. The Slovak Paradise has the second-longest cave in Slovakia, the 18.5 km long Stratená Cave. Additionally, the region is known for the Dobšinská Ice Cave and Psie cave. Karst canyons such as and are considered the most beautiful in Slovakia.

Spiš is a region that has not always belonged to Slovakia. In the 11th century, Spiš was occupied by Hungary from the south and Poland from the north. Until 1802, there existed the Province X of Spiš miners ( – ), which enjoyed privileges. From 1726, Betlanovce became the center of the province. The miners were landowners. King Sigismund Luxembourg gave 24 Spiš towns, 13 of them as a Polish pledge, which lasted for 360 years. Some of these towns were Poprad, , , Spišské Podhradie, , and Podolínec. The pledge was only for economic benefit. It was not until the second half of the 18th century that Maria Theresa militarily ended the pledge. In 1614, the Lutheran Synod, also known as the Spiš Synod, took place in Spiš, discussing Protestant organization. After the formation of Czechoslovakia in 1918, Poland had territorial claims on Spiš beyond the Poprad River. Polish soldiers were defeated on December 8, 1918, near Kežmarok. In June 1919, there was another Polish occupation. These disputes, also in Upper Orava, were relatively intense until 1925. They flared up again in October 1938 and May 1945. Since the 12th century, German colonists came here, and from the 14th century, higher elevations were settled by Rusyns and Ukrainians, bringing a different religion. The village of Huncovce was a hunger center for Jews. Since the 15th century, Roma people have also lived in the region. In the north of Spiš, as well as in Orava and in Polish Spiš and Orava, there is a Goral minority, formed due to three migration waves. The Polish government considered them Poles in 1918. After 1945, almost all Germans were expelled from the region. The village of Chmeľnica near Stará Ľubovňa is ethnically German. If you have any specific questions or if there’s anything else you’d like to know, feel free to ask!

Orava to region na północy Słowacji, na wschód od Wysokich Tatr. Po niemiecku to Spiš, po łacinie Scepusium, po węgiersku Szepes, a po słowacku Orava. Władające rodzinami regionu były , Turzovci i Csákyovci. Jest to region atrakcyjny turystycznie i kulturowo. Oferuje kilka parków narodowych: Tatrzanski Park Narodowy na północnym zachodzie, a także Pieniny, Słowacki Raj i Niżne . Miasta takie jak Levoča, Kežmarok oraz lokalizacje jak Spišské Podhradie, Zamek Spiš i Spišská Sobota są znaczące. Popularne są ośrodki narciarskie takie jak Krompachy – Plejsy i Ždiar – Bachledova Dolina. Słowacki Raj posiada drugą pod względem długości jaskinię na Słowacji – Jaskinia Stratená o długości 18,5 km. Dodatkowo, region znany jest z Jaskini Lodu Dobšinská i jaskini Psie diery. Kanyony krasowe, takie jak Suchá Belá i Veľký Sokol, uważane są za najpiękniejsze na Słowacji.

Spiš to region, który nie zawsze należał do Słowacji. W XI wieku Spiš był okupowany od południa przez Węgry, a od północy przez Polskę. Do 1802 roku istniała Provincia X górników spiskich (Parvus comitatus – Sedes superior), która korzystała z przywilejów. Od 1726 roku Betlanovce stało się centrum prowincji. Górnicy byli właścicielami ziem. Król Zygmunt Luksemburski dał 24 miasta Spiš, 13 z nich jako polską zastawę, która trwała 360 lat. Niektóre z tych miast to Poprad, Spišská Sobota, Spišská , Spišské Podhradie, Stará Ľubovňa i Podolínec. Zastawa dotyczyła tylko korzyści ekonomicznych. Dopiero w drugiej połowie XVIII wieku Maria Teresa zakończyła ją militarnie. W 1614 roku odbył się Synod Luterański, zwany również Synodem Spiš, omawiający organizację protestancką. Po utworzeniu Czechosłowacji w 1918 roku Polska miała roszczenia terytorialne do Spišu po rzece Poprad. Polskie oddziały zostały pokonane 8 grudnia 1918 roku w pobliżu Kežmarku. W czerwcu 1919 roku doszło do kolejnej okupacji przez Polskę. Spory te, także w Górnej Orawie, były stosunkowo intensywne do 1925 roku. Wznowiono je w październiku 1938 roku i maju 1945 roku. Od XII wieku przybywali tu niemieccy osadnicy, a od XIV wieku wyższe tereny zasiedlali Rusini i Ukraińcy, wprowadzając inny sposób wyznawania. Wioska Huncovce była ośrodkiem głodu dla Żydów. Od XV wieku w regionie żyją również Romowie. Na północy Spišu, podobnie jak na Orawie i w polskim Spišu i Orawie, istnieje mniejszość Górali, utworzona w wyniku trzech fal migracyjnych. Polskie władze uważały ich za Polaków w 1918 roku. Po 1945 roku niemal wszyscy Niemcy zostali wypędzeni z regionu. Wioską o niemieckim pochodzeniu jest Chmeľnica koło Starej Ľubovni. Jeśli masz konkretne pytania lub chcesz dowiedzieć się czegoś więcej, śmiało pytaj!

Niektoré

,