2009, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny

Tematín a Tematínske kopce

Hits: 6590

Tematín je zrúcanina hradu na západnom Slovensku v pohorí Považský Inovec (Ondrejka Jozef, 1966: , Tematín, Západoslovenské vydavateľské stredisko v Bratislave). Táto národná kultúrna pamiatka je súčasťou Tematínskych vrchov, ktoré sú chráneným územím a od roku 2004 patria medzi územia Európskeho významu Natura 2000 (Regina Hulmanová). Hrad bol vybudovaný v juhozápadnej časti Považského Inovca na vápencovo-dolomitovom podloží temena bočnej rázsochy vybiehajúcej západne od Bezovca medzi Lúčanskou a Hrádockou dolinou. S nadmorskou výškou 564 metrov patrí medzi najvyššie položené hrady Slovenska. Patrí do katastra obce Lúka (Wikipedia).

Vznikol pravdepodobne bezprostredne po mongolskom vpáde v roku 1242 na mieste staršieho hradiska o ktorého slovanskom pôvode by mohol napovedať rozbor názvu zloženého pravdepodobne zo slov „temä„, označujúceho temeno, a staroslovanského slova pre ohradené miesta „týn“ (Wikipedia). V zápisoch z poslednej tretiny 13. storočia ja zachytený názov Temetyn (webgarden.cz).

Prvý písomný doklad o ňom pochádza z roku 1270 (Dušan Jurčacko). Hrad už od svojho vzniku plnil signalizačnú a strážnu funkciu a spolu s Trenčianskym, Beckovským a Čachtickým hradom bol súčasťou ochrany severozápadných priesmykov Uhorska. Chránil aj dôležý brod cez , spomínaný v listine z roku 1453 (Wikipedia). Bol vybudovaný ako kráľovský hrad, slúžiaci na doplnenie hraničných opevnení (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, Tematín, Západoslovenské vydavateľské stredisko v Bratislave). Spomínané hrady boli pomocou ohňových signá a vlajok vizuálne dostupné (tematin.org).

V 13. storočí sa hradu násilne zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. Začiatkom 17. storočia sa hrad dostal do rúk Stanislavovi Turzovi. Turzo sa postaral o zdokonalenie obrany predhradia. Prizval átskeho zbrojárskeho majstra Ricciardiho. V polovici 17. storočia sa stali spolumajiteľmi Tematína Berčéniovci. Zaujímavosťou je, že na hrade sa narodil v roku 1665 Berčéni, neskorší hlavný veliteľ vojsk Františka II. Rákocziho. Viaceré zariadenia z Tematínskeho hradu skončili v kaštieli v Brunovciach, vzhľadom na fakt, že Berčéniovci stavali už dlhšiu dobu tento kaštieľ. Počas povstaní Františka II. Rákocziho dal Mikuláš Berčéni hrad opraviť, dokonca zriadil na ňom stálu vojenskú posádku (tematin.org).

Hrad tvoril: horný hrad – nádvorie, gotická hranolová veža, gotická útočisková veža – bergfrit, vstupná brána, vrcholnogotický palác, renesančný palác, juhozápadný rondel, juhovýchodný bastión, kaplnka, hospodárske budovy, prvé predbránie, východná bašta, tretia brána, severné predhradie, severovýchodná a západná bašta, druhá brána s priekopou, predsunuté opevnenie, druhé predhradie (Zdroj: Informačná tabuľa). Vojsko Mikuláša Berčéniho 22.1.1710 utrpelo v protihabsburgských vojnových ťaženiach porážku. On sám sa ukryl na hrade, odkiaľ sa mu podarilo uniknúť, ale cisárske vojská Tematín krátko na to zničili. Odvtedy hrad chátra (tematin.org).

O záchranu Tematínu sa snažia dve : Občianske združenie „Hrad Tematín“ a Združenie na záchranu hradu Tematín. Pri prácach používajú ako stavebný materiál vypadané a do malty sa nepridáva cement, ale len vápno. Klasický betón by pil vodu, rozpínal sa a tlačil na pôvodné kamene (Zdroj: ). V minulosti sa hrad čistil len od náletovej zelene, k samotnej sanácií murív vo väčšom rozmere nedošlo. Združenie OZ Hrad Tematín používa ako materiál prechodnú fázu medzi vápencom a dolomitom, ktorý väčšinou pochádza z miestnych zdrojov. Zrúcanina trpí statickými poruchami kavernóznym vypadaním muriva, ale aj líniovými poruchami – trhlinami. K tomuto stavu prispeli aj návštevníci hradu, keď skúšali svoje lezecké schopnosti, alebo zhadzovali uvoľnené murivo, čo sa niektorým aj stalo osudným. Geologické podložie hradu je narúšané aj krasovými javmi. Pred murovaním prebieha proces historicko – architektonického výskumu a schvaľovanie postupu na pamiatkovom úrade (Mojmír Choma, Barbora Šusteková, Matúš Žemlička, Ján Barič).

Prírodná rezervácia Tematínske kopce bola vyhlásená v roku 1976. Zaraďuje sa medzi štyri najzaujímavejšie oblasti tohto typu v Európe. Rozprestiera sa od rieky Váh až po zrúcaniny hradu Tematín (obecluka.sk), na ploche 2471 hektárov. Na tejto pozoruhodnej geobotanickej oblasti na južných svahov Považského Inovca s vápencovo – dolomitovým podložím sa dobre darí západokarpatskej vegetácii. Prevažuje teplomilná flóra a fauna. Už od skorých jarných dní sa v svetlých bučinách rastú kobercovito snežienky, neskôr chochlačky. Na skalách chlpaté poniklece veľkokveté a prostredné. Veľmi rozšíreným je aj hlaváčik jarný, ktorý tu nazývali čiernym korením a jeho čerstvý koreň sa používal na domácich zvierat, najmä ošípaných a oviec (obecluka.sk).

Na formovaní xerotermných spoločenstiev Tematínskych vrchov sa okrem pôdnoklimatických pomerov výrazne podieľa aj orientácia svahov – najextrémnejšie biotopy sa vyvinuli na južných svahoch tvorených drobivým dolomitom. Z historického hľadiska sa na procese aridizácie a expanzii a suchomilných spoločenstiev významne podieľal človek – podstatná časť lesov tu bola odstránená v období tureckých vojen. Vo vyšších polohách a na severne orientovaných svahoch sa tu zachovali aj pôvodné horské karpatské spoločenstvá – napr. dubovo-hrabové lesy karpatské s ostrovčekmi dubovo-cerových lesov a dubových xerotermofilných lesov. Vo vyšších polohách bukové lesy vápnomilné a bukové lesy, na malých plochách – skalnatých hrebeňoch sa vyvinuli sutinové (sopsr.sk). Rastie tu napr. Onosma visianii,  subsp. lumnitzerii, Adonis vernalis, Dictamnus albus, Verbascum phoeniceum, Lunaria rediviva. Z orchidejí napr. Anacamptis pyramidalis, Limodorum abortivum. Jedinú izolovanú lokalitu v rámci Slovenska tu má ostrica alpínska – Carex haleriana.

Tematín je dominantou prírodnej rezervácie Tematínske kopce, ktorá je jedinečná prelínaním karpatskej a panónskej flóry. Rastie tu na južných svahoch dub plstnatý Quercus pubescens, endemická jarabina Dominova , jaseň mannový , introdukovaná . Na severných svahoch prevláda buk Fagus sylvatica a hrab . Suchú a teplomilnú flóru zastupuje poniklec veľkokvetý , , rod kavyľ , , Daphne cneourum, viaceré orchidei ako , Dactylorhiza majalis, D. sambucina. Endemitom je var. tematínsky . Zo živočíchov tu žijú dva zriedkavé fúzače, fúzač alpský , a Plagionotus arcuatus. Z iných je to napr. svižník Cicindela campestris, bystruška Carabus coriaceus, jašterica zelená Lacerta viridis, orol kráľovský heliaca (piestany.sk). Dva kriticky ohrozené druhy slimákov Vzácna je sága stepná –  a cikády Tibicen plebejus a Cicada orni. Žije tu roháč veľký – Lucanus cervus, slovenský endemit Brachysomus slovacicus, užovka stromová – , výr skalný Bubo bubo, lelek lesný Caprimulgus europaeus, , Ficedula parva, jazvec lesný Meles meles,  Bombina variegata, Bufo viridis, Rana dalmatina,  Rhinolophus hipposideros, , Eptesicus serotinus.

V Tematínskych vrchoch a v priľahlej nive Váhu bolo zistených okolo dvoch tisíc druhov motýľov – najviac na Slovensku. Vidlochvosty, perlovce, Parnassius mnemosyne, Marumba quercus, Hyloicus pinastri, modráčik slovenský, Euplagia quadripunctaria.

Odkazy:

Videozáznamy:

Use to Comment on this Post

2009, Časová línia, Krajina, Mestá, Taliansko, TOP, Zahraničie

Taliansko

Hits: 7542

Krajina v tvare čižmy, ktorá vychádza z kontinentu a z ostatných strán je obklopená Stredozemným morom. Taliansko má slávnu históriu, kto by nepoznal staroveký , obdobie antiky, Nera, Marca Aurelia, Cézara?

V Taliansku žije viac ako 60 miliónov obyvateľov na ploche 301 230 km2. Má niekoľko ostrovov: Síciliu, Sardíniu, Elbu, Capri, a Ischiu (Wikipedia.sk). Väčšina Talianska je Apeninským poloostrovom. Na severe sa vypínajú Alpy, na hraniciach s Francúzskom je najvyšší vrch Európy . Cez poloostrov sa tiahnu Apeniny. Na ostrovoch sú činné sopky Vezuv, Etna, (Wikipedia.sk).

Pomerne veľké zastúpenie majú národnosti okrem domácej, ktorá tvorí takmer 93 % . A to najmä rumuni, severoafričania, albánci, čínania, ukrajinci. Veľké mestá Talianska: Rím (Rome), Miláno (Milan), Neapol, Turín, Palermo, Janov (Genoa), , Florencia, , Catania, Benátky (Venice), Verona, , Padova (Padua) (Wikipedia ENG). Regióny Talianska: Abruzzo, Basilicata, , Campania, Emilia Romagna, Friuli Giulia, Lazio, Liguria, Lombardia, Marche, Molise, Piemonte, Puglia, , Sicília, Toskánsko, – Alto Adige, Umbria, Valle d`Aousta, (dovolenkataliansko.sk). Rím je sídlom pápeža. Veľmi známa je veta: „Všetky vedú do Ríma„.

V staroveku na území Talianska existovali mestské štáty čiastočne založených na gréckej kolonizácii a etruské mestá. V 8. storočí vznikol Rím, ktorý zažil veľkú slávu a tešil sa jej viac ako tisíc rokov. Zanikol v roku 476 (Wikipedia.cz). V staroveku (264 – 144 pred n. l.) počas púnskym vojen Féničania z Kartága bojovali proti Rimanom. V rokoch 73 – 71 pred n. l. prebehlo Spartakove povstanie. bol gladiátor (Petra Surmová). 

Niektorí zo slávnych vládcov Ríma: Augustus, , , Claudius, Nero, Vitellius, , , Nerva, Trajan, Hadrian, Antoninus Pius, , Marcus Aurelius, , Pertinax, Septimus Severus, Valerian, Gallienus, , Tacitus, Florianus, , , Licinius, , Romulus Augustulus (List of Roman emperors). Známi : Giacomo Puccini, Claudio Monteverdi, Arcangelo Corelli, Antonio Vivaldi, , , Giuseppe Verdi, . Známi maliari: Michelangelo, Leonardo da Vinci, , Botticelli, , Titian, , spisovatelia: Dante Alighieri, Giovanni Boccaccio, Torquato Tasso, filozofovia: Giordano Bruno, Niccolo Machiavelli, filmári: , Federico Fellini, Pier Paolo Pasolini, , , , vedci: Leonardo da Vinci, Galileo Galilei, Enrico Fermi, , Alessandro Volta, Leonardo Pisano Fibonacci, , (Wikipedia ENG).

Svetoznáme sú módne značky Gucci, , Versace, Valentino, Armani (worldcat.org), Benetton (Delana Mikolášová), aperitívy: Cinzano, Martini, , : mozzarella, gorgonzola, , (Delana Mikolášová), futbalové : Juventus Turín, , , Inter Miláno, AC Parma, SSC Neapol.

Niektoré

Use to Comment on this Post