Dokumenty, Interiéry, Krajina, Liptov, Liptovské, Liptovské, Neživé, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Stavby

Múzeum liptovskej dediny v Pribyline

Hits: 3160

Skan­zen lip­tov­skej dedi­ny v Pri­by­li­ne je pek­nou ukáž­kou minu­los­ti Lip­to­va. Are­ál je otvo­re­ný celo­roč­ne a počas roka sa v ňom koná veľa rôz­no­ro­dých podu­ja­tí. Do expo­zí­cie pat­rí aj expo­zí­cia les­nej želez­nič­ky, kto­rej sa venu­je samos­tat­ný prís­pe­vok.

Múze­um lip­tov­skej dedi­ny v Pri­by­li­ne je vysu­nu­tou expo­zí­ci­ou Lip­tov­ské­ho múzea v Ružom­ber­ku. Leží v ústí Rač­ko­vej doli­ny (lip​tov​.sk). V roku 1991 bola verej­nos­ti sprí­stup­ne­ná jeho prvá časť (pri​by​li​na​ob​jek​ti​vom​.sk). Je najm­lad­ším múze­om v prí­ro­de na Slo­ven­sku, bolo vybu­do­va­né v súvis­los­ti s výstav­bou vod­né­ho die­la Lip­tov­ská Mara. Sídel­ná štruk­tú­ra dedi­ny je podob­ná, akú máva­li v minu­los­ti väč­šie lip­tov­ské obce s výsa­da­mi a prá­va­mi mes­te­čiek. Upro­stred dedi­ny je väč­šie prie­s­trans­tvo tzv. rínok, kde sa schá­dza­li oby­va­te­lia , kde sa kona­li trhy a jar­mo­ky. Je tu mož­né uká­zať sociál­ne a spo­lo­čen­ské roz­die­ly v kul­tú­re a spô­so­be živo­ta, od býva­nia naj­chu­dob­nej­ších vrs­tiev dedin­ské­ho oby­va­teľ­stva až po býva­nie naj­bo­hat­ších, čím sa odli­šu­je od ostat­ných múzeí v prí­ro­de na Slo­ven­sku. Nachá­dza sa tu napr. gotic­ko rene­sanč­ný kaš­tieľ zo záto­po­vej obce Parí­žov­ce, naj­star­šie zemian­ske síd­lo Lip­to­va. Naj­star­šiu gotic­kú časť mož­no dato­vať do prvej tre­ti­ny 14. sto­ro­čia. Dru­hou je dre­ve­ná zemian­ska kúria z Palu­dze z roku 1858. Neoby­čaj­ne atrak­tív­nu expo­zí­ciu tvo­rí rano­go­tic­ký kos­tol Pan­ny Márie z Lip­tov­skej Mary. Naj­star­šia písom­ná sprá­va o tom­to kos­to­le je zro­ku 1288, na zákla­de arche­olo­gic­kých výsku­mov však mož­no pred­po­kla­dať, že pod základ­mi pôvod­né­ho kos­to­la stá­la star­šia sak­rál­na stav­ba, kto­rú mož­no dato­vať do 11. až 12.-teho sto­ro­čia (Zus­ki­no­vá et al.).

Jed­ným z hlav­ných záme­rov je sna­ha vytvo­riť živé múze­um. Pre­to reme­sel­níc­ke diel­ne, kolár­ska a kováčs­ka dieľ­ňa, kde zruč­ní maj­stri môžu pred­viesť náv­štev­ní­kom tajom­stvá dáv­nych reme­siel. Do múzea pri­chá­dza­jú aj ďal­ší výrob­co­via, kto­rí uka­zu­jú ako sa ple­tie košík z prú­tia ale­bo dre­ve­ných lubov, jed­no­du­ché rez­bár­ske tech­ni­ky, prá­cu s kožou, zdo­be­nie pra­ciek, medov­ní­kov, či vyvŕ­ta­nie fuja­ry z kme­ňa bazy. Múze­um pri­pra­vu­je počas roka rôz­ne podu­ja­tia, napr. Ovčiar­ska nede­ľa” s ukáž­ka­mi pas­tier­ske­ho rez­bár­ske­ho ume­nia, pas­tier­skym folk­ló­rom, Hasičs­ká nede­ľa” s výsta­vou a ukáž­ka­mi dobo­vej hasičs­kej tech­ni­ky. Vče­lár­ska nede­ľa” ponú­ka expo­zí­ciu dobo­vých úľov a vče­lár­skych pomô­cok, s boha­tou ponu­kou vče­lích pro­duk­tov. Nede­ľa rodá­kov” je nie­len stret­nu­tím oby­va­te­ľov zanik­nu­tých obcí pod prieh­ra­dou Lip­tov­ská Mara, oby­va­te­ľov a rodá­kov z Lip­to­va, ale v prog­ra­me sa v úlo­he hos­ti­te­ľa pred­sta­ví vždy jed­na z väč­ších a boha­tých obcí regi­ó­nu. Deň sv. Huber­ta” je prí­le­ži­tos­ťou pre stret­nu­tie poľov­ní­kov, les­ní­kov. Stre­do­ve­ká nede­ľa” uka­zu­je his­to­ric­ké bojo­vé ume­nia, dobo­vý spô­sob živo­ta a odie­va­nia. A mno­hé ďal­šie, ako Via­no­ce v Lip­to­ve” (Zus­ki­no­vá et al.). 

V zooexpo­zí­cii sa cho­va­né pôvod­né kar­pat­ské ple­me­ná zvie­rat, kto­rých chov je v súčas­nos­ti na ústu­pe. Napr. tma­vé kar­pat­ské kozy, bie­le a čier­ne ovce valaš­ky, sliep­ky, husi, kač­ky, mor­ky, per­lič­ky a hucul­ské kone, kto­ré sú potom­ka­mi pôvod­né­ho divé­ho koňa na Slo­ven­sku, kto­rý bol po stá­ro­čia polo­di­vo cho­va­ným pra­cov­ným zvie­ra­ťom hor­ské­ho oby­va­teľ­stva (Zus­ki­no­vá et al.).


The open-​air muse­um of the Lip­tov vil­la­ge in Pri­by­li­na is a beau­ti­ful repre­sen­ta­ti­on of Lip­to­v’s past. The area is open year-​round, hos­ting vari­ous events throug­hout the year. One of the exhi­bits inc­lu­des the expo­si­ti­on of a forest narrow-​gauge rai­lway, which is cove­red in a sepa­ra­te contribution.

The Muse­um of the Lip­tov Vil­la­ge in Pri­by­li­na is a branch of the Lip­tov Muse­um in Ružom­be­rok. It is loca­ted at the mouth of the Rač­ko­vá Val­ley (lip​tov​.sk). In 1991, its first part was made acces­sib­le to the pub­lic (pri​by​li​na​ob​jek​ti​vom​.sk). It is the youn­gest open-​air muse­um in Slo­va­kia, estab­lis­hed in con­nec­ti­on with the cons­truc­ti­on of the Lip­tov­ská Mara water­works. The sett­le­ment struc­tu­re of the vil­la­ge resem­bles that of lar­ger his­to­ri­cal Lip­tov vil­la­ges with the pri­vi­le­ges and rights of small towns. In the cen­ter of the vil­la­ge is a lar­ger spa­ce cal­led the rínok” or mar­ket squ­are, whe­re resi­dents gat­he­red, mar­kets, and fairs took pla­ce. It allo­ws sho­wca­sing social and cul­tu­ral dif­fe­ren­ces in the way of life, from the hou­sing of the poorest lay­ers of rural popu­la­ti­on to that of the wealt­hiest, dis­tin­gu­is­hing it from other open-​air muse­ums in Slo­va­kia. Notab­le struc­tu­res inc­lu­de the Got­hic Renais­san­ce cast­le from the sub­mer­ged vil­la­ge of Parí­žov­ce, the oldest nob­le resi­den­ce in Lip­tov. The oldest Got­hic part can be dated to the first third of the 14th cen­tu­ry. The second is a wooden nob­le man­si­on from Palu­dza, built in 1858. An excep­ti­onal­ly att­rac­ti­ve exhi­bit is the ear­ly Got­hic Church of the Vir­gin Mary from Lip­tov­ská Mary. The oldest writ­ten report about this church is from 1288, but archa­e­olo­gi­cal rese­arch sug­gests that an older sac­ral buil­ding dating back to the 11th or 12th cen­tu­ry may have sto­od under the foun­da­ti­ons (Zus­ki­no­vá et al.).

One of the main objec­ti­ves is to cre­a­te a living muse­um. The­re­fo­re, craft works­hops, a whe­e­lwright and blacks­mith works­hop, whe­re skil­led mas­ters can demon­stra­te ancient crafts’ sec­rets to visi­tors, are part of the muse­um. Other arti­sans also come to the muse­um to demon­stra­te bas­ket wea­ving, sim­ple car­ving tech­ni­qu­es, leat­her­work, deco­ra­ti­on of slings­hots, gin­gerb­re­ad, or car­ving fuja­ras from tree trunks. The muse­um orga­ni­zes vari­ous events throug­hout the year, such as Shep­her­d’s Sun­day” with demon­stra­ti­ons of pas­to­ral car­ving art, shep­herd folk­lo­re, Fire­figh­te­r’s Sun­day” with an exhi­bi­ti­on and demon­stra­ti­ons of peri­od fire­figh­ting equ­ip­ment. Bee­ke­e­pe­r’s Sun­day” offers an exhi­bi­ti­on of peri­od bee­hi­ves and bee­ke­e­ping tools, with a rich selec­ti­on of bee pro­ducts. Nati­ve Sun­day” is not only a mee­ting of resi­dents from extinct vil­la­ges under the Lip­tov­ská Mara dam, inha­bi­tants, and nati­ves of Lip­tov, but also fea­tu­res one of the lar­ger and wealt­hier vil­la­ges in the regi­on. St. Huber­t’s Day” is an oppor­tu­ni­ty for hun­ters and fores­ters to meet. Medie­val Sun­day” sho­ws his­to­ri­cal mar­tial arts, the lifes­ty­le of the time, and clot­hing. And many more, like Chris­tmas in Lip­tov” (Zus­ki­no­vá et al.).

In the zoo exhi­bit, ori­gi­nal Car­pat­hian bre­eds of ani­mals are kept, who­se bre­e­ding is cur­ren­tly dec­li­ning. Exam­ples inc­lu­de dark Car­pat­hian goats, whi­te and black Wal­la­chian she­ep, chic­kens, gee­se, ducks, rab­bits, and Hucul hor­ses, des­cen­dants of the ori­gi­nal wild hor­se in Slo­va­kia, which was semi-​domesticated and used as a wor­king ani­mal by moun­tain resi­dents for cen­tu­ries (Zus­ki­no­vá et al.).


Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Dokumenty, Organizmy, Piešťanské, Považské, Príroda, Prírodné, Slovenské, Živočíchy, Živočíchy

Vtáky v Piešťanoch

Hits: 5258

Vtá­kom sa v Pieš­ťa­noch cel­kom darí. Rie­ka Váh posky­tu­je množ­stvo mož­nos­tí, vod­ná nádrž Sĺňa­va, Lido takis­to. Aj pre­to naj­mä vod­né vtá­ky sa v Pieš­ťa­noch vysky­tu­jú v hoj­nom množ­stve. Park je úto­čis­kom pre men­šie dru­hy, napr. spevavce. 

V Pieš­ťa­noch a ich oko­lí môže­te pozo­ro­vať rôz­ne dru­hy vtá­kov. Labu­te (Cyg­nus olor) môžu byť čas­to vidieť na jaze­re Sĺňa­va. Kači­ce divo­ké (Anas pla­tyr­hyn­chos) sa bež­ne vysky­tu­jú na rie­ke Váh a vod­ných plo­chách. Žlto­rít­ka ryša­vá (Cer­cot­ri­chas galac­to­tes) je spe­va­vec, kto­rý sa nachá­dza blíz­kos­ti les­ných oblas­tí v Pieš­ťa­noch. Vysky­tu­jú sa tu rôz­ne dru­hy sýko­riek, naprí­klad sýkor­ka bie­lo­lí­ca (Parus major), sýkor­ka uhliar­ka (Peri­pa­rus ater). Vra­na čier­na (Cor­vus coro­ne) sú čas­to vidi­teľ­né v mest­skom pro­stre­dí. Holub domo­vý (Colum­ba livia) sú čas­tým oby­va­te­ľom mest­ských oblas­tí. Ško­rec oby­čaj­ný (Stur­nus vul­ga­ris) je zná­my svo­jím kolek­tív­nym sprá­va­ním. Sokol las­to­vi­čiar (Fal­co sub­bu­teo) sa vysky­tu­jú blíz­kos­ti lesov a lúk.


Birds thri­ve in Pieš­ťa­ny. The Váh River pro­vi­des nume­rous oppor­tu­ni­ties, and the water reser­vo­irs such as Sĺňa­va and Lido con­tri­bu­te to this. The­re­fo­re, espe­cial­ly water­fo­wl are abun­dant in Pieš­ťa­ny. The park ser­ves as a refu­ge for smal­ler spe­cies, such as songbirds.

In Pieš­ťa­ny and its sur­roun­dings, you can obser­ve vari­ous bird spe­cies. Swans (Cyg­nus olor) can often be seen on the Sĺňa­va lake. Mal­lards (Anas pla­tyr­hyn­chos) are com­mon­ly found on the Váh River and water sur­fa­ces. The Rufous-​tailed Scrub Robin (Cer­cot­ri­chas galac­to­tes) is a song­bird loca­ted near wooded are­as in Pieš­ťa­ny. Vari­ous spe­cies of tits, such as the Gre­at Tit (Parus major) and Coal Tit (Peri­pa­rus ater), are pre­sent. Car­ri­on Cro­ws (Cor­vus coro­ne) are fre­qu­en­tly visib­le in urban envi­ron­ments. Rock Pige­ons (Colum­ba livia) are com­mon resi­dents of urban are­as. Com­mon Star­lings (Stur­nus vul­ga­ris) are kno­wn for the­ir col­lec­ti­ve beha­vi­or. Eura­sian Hob­by Fal­cons (Fal­co sub­bu­teo) are found near forests and meadows.


Odka­zy


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Dokumenty, Krajina, Mlyny, Neživé, Podunajské, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby

Mlyn v Tomášikove

Hits: 222

Kolo­vý mlyn v Tomá­ši­ko­ve pat­rí k pôvod­ným zacho­va­ným vod­ným mly­nom so spod­ným náho­nom. Dnes má sta­tus tech­nic­kej pamiat­ky ľudo­vé­ho mly­nár­stva juž­né­ho Slo­ven­ska. Nachá­dza sa dva km západ­ne od obce Tomá­ši­ko­vo na Malom Duna­ji pri súto­ku so Suchým poto­kom. Posta­vil ho v roku 1893 mly­nár Ján Matic­za, posled­nou väč­šou zme­nou pre­šiel v roku 1940. Mle­lo sa v ňom do roku 1960. V roku 1982 bol obno­ve­ný ako expo­zí­cia Vlas­ti­ved­né­ho múzea v Galan­te. Oko­lie mly­nu tvo­rí luž­ný les, samot­ný mlyn je na vodác­kej tra­se. Dá sa tu kot­viť pri splav, tábo­riť, kúpať sa (slo​va​kia​.tra​vel).


The Water Mill in Tomá­ši­ko­vo is among the ori­gi­nal pre­ser­ved water mills with a lower flu­me. Today, it holds the sta­tus of a tech­ni­cal monu­ment of folk mil­ling in sout­hern Slo­va­kia. Situ­ated two kilo­me­ters west of the vil­la­ge of Tomá­ši­ko­vo on the Litt­le Danu­be at the con­flu­en­ce with the Suchý Stre­am, it was built in 1893 by mil­ler Ján Matic­za, under­go­ing its last major modi­fi­ca­ti­on in 1940. It ope­ra­ted until 1960. In 1982, it was res­to­red as an exhi­bi­ti­on of the Regi­onal Muse­um in Galan­ta. The mil­l’s sur­roun­dings con­sist of a ripa­rian forest, and the mill itself is part of a cano­eing rou­te. Visi­tors can anchor near the mill, camp, and swim in the area (slo​va​kia​.tra​vel).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Oravské, Dokumenty, Krajina, Orava, Slovenská krajina, Slovenské

Plavby plťou riekou Orava ku Oravskému hradu

Hits: 477

Vyhliad­ko­vé plav­by plťou po rie­ke Ora­va oko­lo Orav­ské­ho hra­du sa dostup­né pre záu­jem­cov z Hor­nej Leho­ty do Orav­ské­ho Podzám­ku naj­mä v čase let­ných práz­dnin. Plav­ba trvá hodi­nu (plte​-ora​va​.sk).


Sight­se­e­ing raft trips on the Ora­va River around Ora­va Cast­le are avai­lab­le for inte­res­ted par­ties from Hor­ná Leho­ta to Orav­ský Podzá­mok, espe­cial­ly during the sum­mer holi­da­ys. The cru­ise lasts for an hour (plte​-ora​va​.sk).


Wido­ko­we wyciecz­ki trat­wa­mi po rze­ce Ora­wa wokół Zamku Ora­ws­kie­go są dostęp­ne dla zain­te­re­so­wa­nych z Hor­ná Leho­ta do Orav­ský Podzá­mok, szc­ze­gól­nie w cza­sie let­nich wakac­ji. Rejs trwa godzi­nę (plte​-ora​va​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Dokumenty, Krajina, Kysuce, Kysucké, Kysucké, Neživé, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Stavby, Stavby, V čase

Skanzen kysuckej dediny vo Vychylovke

Hits: 376

Skan­zen – múze­um kysuc­kej dedi­ny pre­zen­tu­je sídel­nú kra­ji­ny, spô­sob živo­ta, ľudo­vú kul­tú­ru a archi­tek­tú­ru v obdo­bí 19. a začiat­ku 20. sto­ro­čia, vychá­dza­jú­cu z valaš­skej a kopa­ni­čiar­skej for­my osíd­ľo­va­nia. Tak­mer 11 km dlhý zacho­va­ný úsek les­nej želez­ni­ce je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Tech­nic­ky a pamiat­ko­vo naj­cen­nej­šou čas­ťou želez­ni­ce je úvra­ťo­vý sys­tém na pre­ko­ná­va­nie väč­šie­ho pre­vý­še­nia na krát­kom úse­ku. Je to jeden z dvoch takých­to sys­té­mov, kto­ré sa do súčas­nos­ti zacho­va­li v Euró­pe. Poľ­no­hos­po­dár­ske políč­ka pri domoch pre­zen­tu­jú pôvod­ný troj­poľ­ný sys­tém hos­po­dá­re­nia, Obno­ve­ných bolo aj nie­koľ­ko chol­vár­kov (Infor­mač­ná tabu­ľa). Skan­zen bol zalo­že­ný v roku 1972. V rám­ci expo­zí­cie sa nachá­dza aj his­to­ric­ká les­ná úvra­ťo­vá želez­ni­ca (kysuc​ke​mu​ze​um​.sk). Želez­ni­ca pôvod­ne slú­ži­la na zvá­ža­nie dre­va, zača­la fun­go­vať pred tak­mer 100 rok­mi a v pre­vádz­ke bola do roku 1971. Hlav­ná trať mala dĺž­ku 61 km (kysuc​ke​mu​ze​um​.sk). Expo­zí­cia kysuc­kej dedi­ny vznik­la v roku 1974, aby zachrá­ni­la pamiat­ky zo zato­pe­ných obcí Rieč­ni­ca a Har­vel­ka, kto­ré pad­li za obeť vod­nej nádr­ži Nová Bys­tri­ca. Pre­su­nu­li sem 34 sta­vieb, väč­ši­nou obyt­ných domov, hos­po­dár­skych budov, krč­mu z Kor­ne, dva mly­ny a kapl­n­ku. Želez­ni­ca sa spá­ja s Orav­skou les­nou želez­ni­cou. Skan­zen okrem iné­ho ponú­ka množ­stvo sprie­vod­ných prog­ra­mov (turis​tic​ky​.sk).


The open-​air muse­um of the Kysu­ce vil­la­ge pre­sents the sett­le­ment lands­ca­pe, way of life, folk cul­tu­re, and archi­tec­tu­re during the 19th and ear­ly 20th cen­tu­ries, ori­gi­na­ting from the Wal­la­chian and hill sett­le­ment forms. The near­ly 11 km long pre­ser­ved sec­ti­on of the forest rai­lway is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment. The most tech­ni­cal­ly and monu­men­tal­ly valu­ab­le part of the rai­lway is the inc­li­ne sys­tem used to over­co­me sig­ni­fi­cant ele­va­ti­on chan­ges over a short dis­tan­ce. It is one of two such sys­tems that have been pre­ser­ved in Euro­pe to this day. Agri­cul­tu­ral fields near the hou­ses sho­wca­se the ori­gi­nal three-​field far­ming sys­tem. Seve­ral char­co­al kilns have also been res­to­red (Infor­ma­ti­on Board). The open-​air muse­um was estab­lis­hed in 1972. The exhi­bi­ti­on also inc­lu­des a his­to­ri­cal forest inc­li­ne rai­lway (kysuc​ke​mu​ze​um​.sk). The rai­lway ori­gi­nal­ly ser­ved for tim­ber tran­s­por­ta­ti­on, star­ting ope­ra­ti­ons almost 100 years ago and being in ope­ra­ti­on until 1971. The main line was 61 km long (kysuc​ke​mu​ze​um​.sk). The exhi­bi­ti­on of the Kysu­ce vil­la­ge was cre­a­ted in 1974 to pre­ser­ve the monu­ments from the flo­oded vil­la­ges of Rieč­ni­ca and Har­vel­ka, which fell vic­tim to the Nová Bys­tri­ca reser­vo­ir. 34 buil­dings, most­ly resi­den­tial hou­ses, farm buil­dings, a tavern from Kor­na, two mills, and a cha­pel were relo­ca­ted here. The rai­lway is con­nec­ted with the Ora­va forest rai­lway. In addi­ti­on to other att­rac­ti­ons, the open-​air muse­um offers a varie­ty of accom­pa­ny­ing prog­rams (turis​tic​ky​.sk).


Skan­sen – muze­um wsi kysuc­kiej pre­zen­tu­je kra­job­raz osad­nic­zy, spo­sób życia, kul­tu­rę ludo­wą i archi­tek­tu­rę z XIX i poc­ząt­ku XX wie­ku, wywo­dzącą się z form osad­nict­wa wołos­kie­go i góral­skie­go. Zacho­wa­ny nie­mal 11-​kilometrowy odci­nek leśnej kolei jest naro­do­wym zabyt­kiem kul­tu­ry. Tech­nicz­nie i zabyt­ko­wo naj­cen­niejs­zą częścią kolei jest sys­tem pochyl­ni­owy uży­wa­ny do poko­ny­wa­nia znacz­nych różnic wyso­ko­ści na krót­kim odcin­ku. Jest to jeden z dwóch takich sys­te­mów, któ­re zacho­wa­ły się w Euro­pie do dziś. Pola upra­wne obok domów pre­zen­tu­ją pier­wot­ny sys­tem upra­wy trój­po­lo­wej. Odtwor­zo­no także kil­ka pie­ców węg­lo­wych (Tab­li­ca infor­ma­cyj­na). Skan­sen został zało­żo­ny w 1972 roku. W skład eks­po­zyc­ji wcho­dzi także his­to­rycz­na kolej leśna (kysuc​ke​mu​ze​um​.sk). Kolej pier­wot­nie słu­ży­ła do tran­s­por­tu dre­wna, roz­poc­zęła dzia­łal­no­ść pra­wie 100 lat temu i była w uży­ciu do 1971 roku. Głó­wna linia mia­ła dłu­go­ść 61 km (kysuc​ke​mu​ze​um​.sk). Eks­po­zyc­ja wsi kysuc­kiej pows­ta­ła w 1974 roku, aby zacho­wać zabyt­ki z zala­nych wsi Rieč­ni­ca i Har­vel­ka, któ­re padły ofia­rą zbi­or­ni­ka Nová Bys­tri­ca. Prze­nie­si­ono tu 34 budyn­ki, głó­wnie domy miesz­kal­ne, budyn­ki gos­po­darc­ze, karcz­mę z Kor­na, dwa mły­ny i kap­li­cę. Kolej jest połąc­zo­na z Orav­ską leśną kole­ją. Oprócz innych atrakc­ji, skan­sen ofe­ru­je wie­le prog­ra­mów towar­zys­zących (turis​tic​ky​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post