2006-2010, 2010, Bratislavské, Časová línia, Dokumenty, Slovenské, V čase

Voľby

Hits: 1897

Voľ­by sú pro­ces, kto­rým obča­nia vybe­ra­jú svo­jich zástup­cov na rôz­ne úrov­ne vlá­dy ale­bo roz­ho­du­jú o urči­tých otáz­kach verej­né­ho záuj­mu. Cie­ľom volieb je umož­niť obča­nom par­ti­ci­pá­ciu na poli­tic­kom pro­ce­se a výber tých, kto­rí ich budú zastu­po­vať a roz­ho­do­vať v ich mene. Exis­tu­jú rôz­ne dru­hy volieb, vrá­ta­ne par­la­ment­ných volieb, pre­zi­dent­ských volieb, komu­nál­nych volieb a refe­rend. V par­la­ment­ných voľ­bách voli­či vybe­ra­jú poslan­cov ale­bo zástup­cov do legis­la­tí­vy, v pre­zi­dent­ských voľ­bách zvo­lia hla­vu štá­tu, v komu­nál­nych voľ­bách volia miest­ne samo­správ­ne orgá­ny a v refe­ren­de môžu roz­ho­do­vať pria­mo o kon­krét­nych otáz­kach. Voľ­by sú základ­ným prv­kom demok­ra­cie a umož­ňu­jú obča­nom vyjad­riť svo­je názo­ry a pre­fe­ren­cie. Pro­stred­níc­tvom hla­so­va­nia majú mož­nosť ovplyv­niť poli­tic­ké roz­hod­nu­tia a výber tých, kto­rí budú zod­po­ved­ní za ria­de­nie kra­ji­ny ale­bo miest­nej samosprávy.


Elec­ti­ons are a pro­cess through which citi­zens cho­ose the­ir repre­sen­ta­ti­ves at vari­ous levels of govern­ment or deci­de on spe­ci­fic mat­ters of pub­lic inte­rest. The goal of elec­ti­ons is to enab­le citi­zens to par­ti­ci­pa­te in the poli­ti­cal pro­cess and select tho­se who will repre­sent and make deci­si­ons on the­ir behalf. The­re are vari­ous types of elec­ti­ons, inc­lu­ding par­lia­men­ta­ry elec­ti­ons, pre­si­den­tial elec­ti­ons, local elec­ti­ons, and refe­ren­dums. In par­lia­men­ta­ry elec­ti­ons, voters cho­ose mem­bers of the legis­la­tu­re, in pre­si­den­tial elec­ti­ons, they elect the head of sta­te, in local elec­ti­ons, they vote for local self-​government bodies, and in refe­ren­dums, they can direct­ly deci­de on spe­ci­fic issu­es. Elec­ti­ons are a fun­da­men­tal ele­ment of democ­ra­cy and allow citi­zens to express the­ir opi­ni­ons and pre­fe­ren­ces. Through voting, they have the oppor­tu­ni­ty to influ­en­ce poli­ti­cal deci­si­ons and select tho­se who will be res­pon­sib­le for gover­ning the coun­try or local governance.


Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Bratislavské, Časová línia, Dokumenty, Slovenské

Tortová vojna

Hits: 1836

V roku 2011 sa ČSOB Marat­hon konal 25.- 27.3.2011Bra­ti­sla­ve. Súčas­ťou sprie­vod­né­ho prog­ra­mu bola aj Tor­to­vá voj­na. Mode­rá­tor, aj oko­lo­sto­ja­ci divá­ci mali tro­chu prob­lé­my, aby neschy­ta­li aj oni. Dec­ká si navliek­li pršip­láš­te a rôz­ne ochra­ny tela a pomer­ne živel­ne sa zača­li oha­dzo­vať ešte pred pove­lom mode­rá­to­ra. Ako to dopad­lo, môže­te vidieť na foto­gra­fiách. Tor­ti­čiek na ten­to účel bolo vyčle­ne­ných dosť.


In 2011, the ČSOB Marat­hon took pla­ce from the 25th to the 27th of March in Bra­ti­sla­va. As part of the accom­pa­ny­ing prog­ram, the­re was also a Cake War. The host and near­by spec­ta­tors had a bit of troub­le avo­iding get­ting hit. Chil­dren put on rain­co­ats and vari­ous body pro­tec­ti­ons, and they ener­ge­ti­cal­ly star­ted thro­wing cakes even befo­re the mode­ra­to­r’s com­mand. You can see the out­co­me in the pho­tog­raphs. The­re were quite a few cakes allo­ca­ted for this purpose.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Dokumenty, Interiéry, Neživé, Slovenské, Spišské, Stavby

Remeselnícky dom v Levoči

Hits: 2535

Reme­sel­níc­ky domLevo­či sa nachá­dza neďa­le­ko od cen­tra.


The Crafts­ma­n’s Hou­se in Levo­ča is loca­ted near the city center.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Dokumenty, Ľudia, Považské, Práca, Prírodné, Slovenské, Živočíchy

Zabíjačka

Hits: 3752

Zabí­jač­ka je tra­dí­cia, kto­rá sa zacho­va­la naj­mä v nie­kto­rých dedi­nách a vidiec­kych komu­ni­tách. Ide o tra­dič­nú sláv­nosť spo­je­nú so zabi­tím domá­cich zvie­rat, naj­čas­tej­šie pra­sa­ťa, na príp­ra­vu mäsa a mäso­vých výrob­kov. Zabí­jač­ka má svo­je kore­ne v minu­los­ti, keď bolo potreb­né zabez­pe­čiť dosta­tok potra­vín pre rodi­ny na zimu. Aj keď moder­né doby pri­nies­li zme­ny v spô­so­be, ako ľudia naku­pu­jú potra­vi­ny, a zvý­ši­li sa etic­ké otáz­ky týka­jú­ce sa zabí­ja­nia zvie­rat, pre nie­kto­ré komu­ni­ty na vidie­ku zostá­va zabí­jač­ka tra­dič­ným a dôle­ži­tým aspek­tom ich kul­tú­ry a život­né­ho štý­lu. Táto uda­losť sa obvyk­le koná v zim­ných mesia­coch, keď sú tep­lo­ty níz­ke a mäso je mož­né spra­co­vať a skla­do­vať jed­no­duch­šie. Zabí­jač­ka je pro­ces, kto­rý zahŕňa spo­lu­prá­cu šir­šie­ho spo­lo­čen­stva a má teda čas­to komu­nit­ný roz­mer. Táto tra­dí­cia nie je len o výro­be mäsa, ale aj o spo­lo­čen­skom zážit­ku a spo­lu­prá­ci medzi sused­mi a prí­buz­ný­mi. Mäso je roz­de­le­né a spra­co­va­né do rôz­nych foriem, ako sú klo­bá­sy, úde­ni­ny, šun­ka a krvav­nič­ky. Samot­ná uda­losť začí­na zabi­tím zvie­ra­ťa. Potom nasle­du­je dôklad­ná príp­ra­va mäsa.

Foto­gra­fo­vať zabí­jač­ku bola pre mňa veľ­ká výzva. Mal som však šťas­tie na to, že som sa zúčast­nil takej zabí­jač­ky, pri kto­rej to veľ­mi dob­re, aj pek­ne odsý­pa­lo. Všet­ci si pomá­ha­li, niko­mu nebo­lo tre­ba vra­vieť, že rob, ale­bo čo tre­ba robiť. V dneš­nej dobe to bolo pre mňa nevídané. 


Slaugh­te­ring is a tra­di­ti­on that has been pre­ser­ved, espe­cial­ly in some vil­la­ges and rural com­mu­ni­ties. It is a tra­di­ti­onal celeb­ra­ti­on asso­cia­ted with the slaugh­ter of domes­tic ani­mals, most com­mon­ly pigs, for the pre­pa­ra­ti­on of meat and meat pro­ducts. The roots of slaugh­te­ring lie in the past when it was neces­sa­ry to secu­re enough food for fami­lies during the win­ter. Alt­hough modern times have brought chan­ges in how peop­le pur­cha­se food, and ethi­cal ques­ti­ons regar­ding ani­mal slaugh­ter have inc­re­a­sed, for some rural com­mu­ni­ties, slaugh­te­ring remains a tra­di­ti­onal and sig­ni­fi­cant aspect of the­ir cul­tu­re and lifes­ty­le. This event usu­al­ly takes pla­ce in the win­ter months when tem­pe­ra­tu­res are low, and meat can be pro­ces­sed and sto­red more easi­ly. Slaugh­te­ring is a pro­cess that invol­ves the col­la­bo­ra­ti­on of the bro­ader com­mu­ni­ty, often having a com­mu­nal dimen­si­on. This tra­di­ti­on is not just about meat pro­duc­ti­on but also about a social expe­rien­ce and coope­ra­ti­on among neigh­bors and rela­ti­ves. Meat is divi­ded and pro­ces­sed into vari­ous forms, such as sau­sa­ges, smo­ked meats, ham, and blo­od sau­sa­ges. The event begins with the slaugh­ter of the ani­mal, fol­lo­wed by tho­rough meat preparation.

Pho­tog­rap­hing a slaugh­te­ring was a sig­ni­fi­cant chal­len­ge for me. Howe­ver, I was for­tu­na­te to attend a slaugh­te­ring whe­re things went very smo­ot­hly and beau­ti­ful­ly. Eve­ry­o­ne hel­ped each other, and the­re was no need to tell any­o­ne what to do. In toda­y­’s world, this was unp­re­ce­den­ted for me.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, Časová línia, Dokumenty, Dolné Považie, Krajina, Ľudská príroda, Piešťanské, Považské, Príroda, Prírodné, Slovenská krajina, Slovenské, Technika, Vodné nádrže

Vypustená vodná nádrž Sĺňava

Hits: 7201

Váh sa rok­mi zaná­šal, okrem iné­ho náras­tmi rias. Väč­ši­na ľudí odsu­dzo­va­la, že je špi­na­vý”. Mne sa naopak páči­lo, že rie­ka oži­la, že posky­to­va­la zme­ne­ný bio­top, keď ju vypus­ti­li. V kaž­dom prí­pa­de veľ­ké množ­stvo korý­tok, mäk­ký­šov, mož­no aj rias tvo­ri­lo tech­nic­ké prob­lé­my na prieh­ra­de. A pre funkč­nosť prieh­ra­dy je žia­du­ce, aby sa Váh vyčis­til. Pod­ľa mojich infor­má­cií by sa mala vod­ná nádrž čis­tiť raz za 20 rokov. Zrej­me vzhľa­dom na časo­vú nároč­nosť a náklad­nosť také­ho­to zása­hu sa to veľ­mi neprak­ti­zu­je. Moja mama je roč­ník 1941 rokov, ale také­to čis­te­nie Sĺňa­vy, resp. Váhu si nepa­mä­tá. Pod­ľa toho súdim, že som bol zrej­me sved­kom jedi­né­ho čis­te­nia Váhu, kto­ré zaži­jem. Na foto­gra­fiách si môže­te pre­zrieť ako to vyze­ra­lo. Vypúš­ťa­nie pre­bie­ha­lo od augus­ta do začiat­ku novem­bra 2007. Roz­lo­ha vod­nej nádr­že Sĺňa­vy je 399 hek­tá­rov. Jej vznik sa datu­je do obdo­bia rokov 1956 – 1959. Je domo­vom mno­hých dru­hov vtá­kov, napr. čajok (Larus spp.), rybá­ra rieč­ne­ho (Ster­na hirun­do). Je význam­ným vtá­čím úze­mím Európy.

Vod­ná nádrž Sĺňa­va má objem 12.5 mili­ó­na m3. Na plo­chu 4.3 km2 pri­te­ka­jú vody z 10 000 km2 vod­nej plo­chy povo­dia. Hať Dra­hov­ce132 met­rov, je sta­va­ná na sto­roč­ná prie­tok 2 200 m3/​s (Pieš­ťan­ský Týž­deň, 2010, No. 20, p. 7).


Over the years, the Váh River faced sil­ta­ti­on, among other things, due to the gro­wth of algae. Most peop­le con­dem­ned it as dir­ty.” On the con­tra­ry, I liked that the river came ali­ve, pro­vi­ding a chan­ged habi­tat when they rele­a­sed it. In any case, the lar­ge amount of river­beds, mol­lusks, possib­ly algae cre­a­ted tech­ni­cal prob­lems on the dam. For the func­ti­ona­li­ty of the dam, it is desi­rab­le to cle­an the Váh. Accor­ding to my infor­ma­ti­on, the reser­vo­ir should be cle­a­ned once eve­ry 20 years. Pro­bab­ly due to the time and cost invol­ved in such an inter­ven­ti­on, this is not very prac­ti­cal. My mot­her was born in 1941, but she does­n’t remem­ber such cle­a­ning of the Sĺňa­va, or Váh. From this, I conc­lu­de that I was pro­bab­ly a wit­ness to the only cle­a­ning of the Váh that I will expe­rien­ce. In the pho­tos, you can see what it looked like. The drai­ning took pla­ce from August to ear­ly Novem­ber 2007. The area of the Sĺňa­va reser­vo­ir is 399 hec­ta­res. Its cre­a­ti­on dates back to the peri­od 1956 – 1959. It is home to many bird spe­cies, such as gulls (Larus spp.), and com­mon terns (Ster­na hirun­do). It is a sig­ni­fi­cant bird area in Europe.

The Sĺňa­va reser­vo­ir has a volu­me of 12.5 mil­li­on m3. Waters from a 10,000 km² waters­hed area flow into an area of 4.3 km². The Dra­hov­ce Dam is 132 meters high, desig­ned for a 100-​year flow of 2,200 m³/​s (Pieš­ťan­ský Týž­deň, 2010, No. 20, p. 7).


Use Facebook to Comment on this Post