2011, 2011-2015, 2013, Bratislavské, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Typ krajiny, V čase

Zima v Bratislave

skala
Hits: 2241

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Bratislavské, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské

Čunovský vodácky areál

skala
Hits: 45123

V Čunov­skom vodác­kom are­áli sú dva hlav­né kaná­ly, kto­ré sú nie­koľ­ko­krát navzá­jom pre­po­je­né. Ich obtiaž­nosť sa dá regu­lo­vať. Drá­hy majú 460 met­rov. Oba kaná­ly ústia do Duna­ja (divo​ka​vo​da​.sk). Ich auto­rom je Ondrej Cibák (sme​.sk). Are­ál sa začal budo­vať v roku 1995, v súvis­los­ti s vod­ným die­lom Gab­čí­ko­vo – Nagy­ma­ros. V roku 1996 sa tu usku­toč­ni­li prvé pre­te­ky vod­né­ho sla­lo­mu. Koná sa tu množ­stvo špor­to­vých podu­ja­tí, sve­to­vé pohá­re, Maj­strov­stvá Euró­py, v roku 2011 sa bo dejis­kom Maj­strovs­tiev sve­ta vo vod­nom sla­lo­me (divo​ka​vo​da​.sk). Vyrást­lo tu mno­ho špor­tov­cov, olym­pij­ský víťa­zi bra­tia Peter a Pavol Hochs­chor­ne­rov­ci, Juraj Min­čík, Jana Duká­to­vá, Ale­xan­der Slaf­kov­ský, Ján Šaj­bi­dor (sme​.sk). Are­ál posky­tu­je pries­tor pre výkon­nost­ných vod­ných sla­lo­má­rov a raf­té­rov, ale aj pre ama­tér­skych špor­tov­cov (divo​ka​vo​da​.sk). Pria­mo z are­álu je mož­né začať spla­vo­vať sta­ré kory­to Duna­ja – Bodic­ké rame­ná (slo​va​kia​.tra​vel).

In the Čuno­vo water sports area, the­re are two main chan­nels that are inter­con­nec­ted mul­tip­le times. The­ir dif­fi­cul­ty can be adjus­ted, and the tracks are 460 meters long. Both chan­nels flow into the Danu­be River (divo​ka​vo​da​.sk). They were desig­ned by Ondrej Cibák (sme​.sk). The are­a­’s cons­truc­ti­on began in 1995 in con­nec­ti­on with the Gab­čí­ko­vo – Nagy­ma­ros water pro­ject. The first whi­te­wa­ter sla­lom races took pla­ce here in 1996. The site hosts nume­rous sports events, World Cups, Euro­pe­an Cham­pi­ons­hips, and, in 2011, it was the venue for the World Whi­te­wa­ter Sla­lom Cham­pi­ons­hips (divo​ka​vo​da​.sk). Many athle­tes have emer­ged from here, inc­lu­ding Olym­pic cham­pi­ons, the Hochs­chor­ner brot­hers, Juraj Min­čík, Jana Duká­to­vá, Ale­xan­der Slaf­kov­ský, and Ján Šaj­bi­dor (sme​.sk). The area pro­vi­des spa­ce for com­pe­ti­ti­ve whi­te­wa­ter sla­lom and raf­ting, as well as for ama­te­ur athle­tes (divo​ka​vo​da​.sk). Direct­ly from the area, you can start a jour­ney down the old Danu­be river­bed – Bodic­ké bran­ches (slo​va​kia​.tra​vel).

A Čuno­vo vízi sport terüle­ten két fő csa­tor­na talál­ha­tó, ame­ly­ek többs­zör öss­ze­kapc­so­lód­nak. Nehéz­sé­güket sza­bá­ly­oz­ni lehet, a pály­ák hoss­za 460 méter. Mind­két csa­tor­na a Duna foly­óba tor­kol­lik (divo​ka​vo​da​.sk). Azo­kat Ondrej Cibák ter­vez­te (sme​.sk). A terület épí­té­se 1995-​ben kez­dődött a Gab­čí­ko­vo – Nagy­ma­ros vízi pro­jekt kere­té­ben. Az első vad­ví­zi szla­lom­ver­se­ny­eket itt ren­dez­ték 1996-​ban. A helys­zín szá­mos spor­te­se­mé­ny­nek ad ott­hont, világ­ku­pák­nak, Európa-​bajnokságoknak, és 2011-​ben a Vad­ví­zi Szla­lom Világ­baj­nok­ság helys­zí­né­vé vált (divo​ka​vo​da​.sk). Sok spor­to­ló került innen ki, köz­tük olim­piai baj­no­kok, a Hochs­chor­ner tes­tvé­rek, Juraj Min­čík, Jana Duká­to­vá, Ale­xan­der Slaf­kov­ský és Ján Šaj­bi­dor (sme​.sk). A terület hely­et biz­to­sít ver­se­ny szin­tű vad­ví­zi szla­lom­nak és raf­ting­nak, vala­mint ama­tőr spor­to­lók­nak is (divo​ka​vo​da​.sk). Köz­vet­le­nül a terület­ről elin­dul­va lehe­tőség van az út elin­dí­tá­sá­ra a Duna régi med­ré­ben – Bodic­ké ága­kon keresz­tül (slo​va​kia​.tra​vel).

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Dokumenty, Hornonitrianske, Organizmy, Príroda, Prírodné, Slovenské, Vtáky, Živočíchy, Živočíchy

Sokoliari Aquila na Bojnickom zámku

skala
Hits: 2115

Soko­lia­ri z klu­bu Aqu­ila majú dlho­do­bú spo­lu­prá­cu s Boj­nic­kým zám­kom, kde pra­vi­del­ne pred­vá­dza­jú svo­je ume­nie s dra­vý­mi vták­mi, naj­mä so sokol­mi. Aqu­ila je soko­liar­sky klub so síd­lom v Slo­ven­skom Gro­be. V rám­ci pred­sta­ve­ní na Boj­nic­kom zám­ku môžu náv­štev­ní­ci vidieť soko­lia­rov v tra­dič­ných kos­tý­moch, kto­rí uka­zu­jú, ako drav­ce vyko­ná­va­jú rôz­ne úko­ny. Okrem toho soko­lia­ri pri­bli­žu­jú his­tó­riu soko­liar­stva a dôle­ži­tosť ochra­ny dra­vých vtá­kov. Tie­to ukáž­ky posky­tu­jú zába­vu a osve­tu pre náv­štev­ní­kov, ale tiež pris­pie­va­jú k ochra­ne a zacho­va­niu slo­ven­skej soko­liar­skej tradície.

Fal­co­ners from the Aqu­ila club have estab­lis­hed a long-​term col­la­bo­ra­ti­on with Boj­ni­ce Cast­le, whe­re they regu­lar­ly sho­wca­se the­ir artis­try with birds of prey, par­ti­cu­lar­ly fal­cons. Aqu­ila is a fal­con­ry club based in Slo­ven­ský Grob. During the per­for­man­ces at Boj­ni­ce Cast­le, visi­tors have the oppor­tu­ni­ty to obser­ve fal­co­ners in tra­di­ti­onal cos­tu­mes, demon­stra­ting how rap­tors exe­cu­te vari­ous mane­uvers. Addi­ti­onal­ly, the fal­co­ners pro­vi­de insights into the his­to­ry of fal­con­ry and the impor­tan­ce of pro­tec­ting birds of prey. The­se demon­stra­ti­ons offer both enter­tain­ment and edu­ca­ti­on for visi­tors whi­le con­tri­bu­ting to the con­ser­va­ti­on and pre­ser­va­ti­on of the Slo­vak fal­con­ry tradition.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Slovenská krajina, Slovenské, Zamagurie, Zamagurské

Ľubovniansky skanzen

skala
Hits: 1960

Skan­zen sa nachá­dza tes­ne pod Ľubov­nian­ským hra­dom, z hra­du vid­no skan­zen a keď ste v skan­ze­ne, tak vidí­te hrad.

Ľubov­nian­sky skan­zen je ozna­če­ný ako múze­um ľudo­vej archi­tek­tú­ry, nachá­dza sa v ňom 25 objek­tov. Verej­nos­ti je prí­stup­ný od roku 1985 (sta​ra​lu​bov​na​.sk). Je náro­do­pis­nou expo­zí­ci­ou v prí­ro­de, kto­rá pred­sta­vu­je etnic­ky zmie­ša­ný regi­ón seve­ro­vý­chod­né­ho Spi­ša a seve­ro­zá­pad­né­ho Šari­ša, kde stá­ro­čia žili spo­lu Slo­vá­ci, Nemci, Rusí­ni, Gora­li a Židia (Wiki­pe­dia). V are­áli domi­nu­je zru­bo­vý gréc­ko­ka­to­líc­ky kos­to­lík svä­té­ho Micha­la archan­je­la z Maty­so­vej z roku 1833. Nachá­dza sa tu barokovo-​klasicistický iko­nos­tas, domy z Veľ­ké­ho Lip­ní­ka, Lit­ma­no­vej, Veľ­kej Les­nej, Údo­le, Jaku­bian, Krem­nej, Kamien­ky, Jara­bi­ny. Hos­po­dár­ske a tech­nic­ké objek­ty a sezón­ne poľ­né obyd­lia (sta​ra​lu​bov​na​.sk).

The open-​air muse­um is loca­ted just below Ľubov­nian­sky hrad (Ľubov­ňa Cast­le), and the cast­le can be seen from the open-​air muse­um. When you are in the open-​air muse­um, you also have a view of the castle.

The Ľubov­nian­sky skan­zen is desig­na­ted as a muse­um of folk archi­tec­tu­re and com­pri­ses 25 struc­tu­res. It has been open to the pub­lic sin­ce 1985 (sta​ra​lu​bov​na​.sk). It ser­ves as an eth­nog­rap­hic exhi­bi­ti­on in natu­re, pre­sen­ting the eth­ni­cal­ly mixed regi­on of nort­he­as­tern Spiš and nort­hwes­tern Šariš, whe­re Slo­vaks, Ger­mans, Rusyns, Gorals, and Jews lived toget­her for cen­tu­ries (Wiki­pe­dia). The domi­nant fea­tu­re in the area is the log Gre­ek Cat­ho­lic church of St. Micha­el the Archan­gel from Maty­so­vá, built in 1833. The site also inc­lu­des a Baroque-​Classicist ico­nos­ta­sis, hou­ses from Veľ­ký Lip­ník, Lit­ma­no­vá, Veľ­ká Les­ná, Údo­lie, Jaku­bian, Krem­ná, Kamien­ka, and Jara­bi­na, as well as eco­no­mic and tech­ni­cal buil­dings and sea­so­nal field dwel­lings (sta​ra​lu​bov​na​.sk).

Skan­sen znaj­du­je się tuż poni­żej zamku Ľubov­ňa, z któ­re­go widać skan­sen, a będąc w skan­se­nie, widzisz zamek.

Ľubov­nian­sky skan­zen jest oznac­zo­ny jako muze­um archi­tek­tu­ry ludo­wej i obej­mu­je 25 obiek­tów. Jest dostęp­ny dla pub­licz­no­ści od 1985 roku (sta​ra​lu​bov​na​.sk). Sta­no­wi etno­gra­ficz­ną wys­ta­wę na świe­żym powietr­zu, pre­zen­tu­jąc etnicz­nie zró­żni­co­wa­ny regi­on północno-​wschodniego Spi­ša i północno-​zachodniego Šari­ša, gdzie przez wie­ki wspól­nie żyli Sło­wa­cy, Niem­cy, Rusi­ni, Góra­le i Żydzi (Wiki­pe­dia). Domi­nu­jącym obiek­tem na tere­nie jest dre­wnia­ny, grec­ko­ka­to­lic­ki kości­ół św. Micha­ła Archa­ni­oła z Maty­so­vej z 1833 roku. Na tere­nie skan­se­nu znaj­du­ją się również barokowo-​klasycystyczny iko­nos­tas, domy z Veľ­ký Lip­ník, Lit­ma­no­vej, Veľ­kej Les­nej, Údo­lia, Jaku­bian, Krem­nej, Kamien­ki i Jara­bi­ny, a także budyn­ki gos­po­darc­ze, tech­nicz­ne i sezo­no­we domy polo­we (sta​ra​lu​bov​na​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011, 2011-2015, Časová línia, Dokumenty, Piešťanské, Slovenské, V čase

Dušičky a sviatok Všetkých svätých

skala
Hits: 7617

Kres­ťan­ský svia­tok Všet­kých svä­tých pri­pa­dá na 1. novem­ber. 2. novem­ber pri­slú­cha Spo­mien­ke na všet­kých ver­ných zosnu­lých – Dušič­kám. Latin­sky In com­me­mo­ra­ti­one omnium fide­lium defunc­to­rum (Wiki​pe​dia​.cz). V oba tie­to dni čas­tej­šie nav­šte­vu­je­me cin­to­rí­ny, hro­by zdo­bí­me kvet­mi, ven­ca­mi, zapa­ľu­je­me svieč­ky na pamiat­ku. Je to sym­bol vie­ry na več­ný život (Vlk). Spo­mien­kou na našich zosnu­lých blíz­kych im vzdá­va­me úctu a vyjad­ru­je­me, že ostá­va­jú žiť v našich srd­ciach (teraz​.sk). Na výcho­de sa od 4. sto­ro­čia slá­vi svia­tok všet­kých muče­ní­kov (Wiki­pe­dia CZ). Sláv­nosť Všet­kých svä­tých vychá­dza z his­to­ric­kej uda­los­ti zasvä­te­nia rím­ske­ho Pant­he­ónu Pan­ne Márii a všet­kým svä­tým muče­ní­kom 13. mája 609 (kato​lik​.cz). V 8. sto­ro­čí sa v Írsku a Anglic­ku začal slá­viť svia­tok Všet­kých svä­tých 1. novem­bra, v Ríme od 9. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia CZ). 1. novem­bra snáď z dôvo­du, že Ket­li začí­na­li v ten­to deň nový rok (kato​lik​.cz). Oby­va­teľ­stvo kelt­ské­ho pôvo­du sa v noci z 31. októb­ra na 1. novem­bra a dru­idi lúči­li s letom pat­ria­cim bohy­ni živo­ta a víta­li vlá­du knie­ža­ťa smr­ti Sam­hai­na, kto­rý vlá­dol zime (teraz​.sk). Pamiat­ka všet­kých zosnu­lých (Dušič­ky) je spo­mien­kou na zosnu­lých. Mod­lit­ba za zomre­tých pat­rí ku naj­star­ším kres­ťan­ským tra­dí­ciám a spo­mien­ka na mŕt­vých je súčas­ťou kaž­dej omše. Pamiat­ka sa obja­vu­je po roku 998 vo fran­cúz­skom bene­dik­tín­skom kláš­to­re Clu­ny. Od roku 1915, kedy v prvej sve­to­vej voj­ne zahy­nu­lo veľ­ké množ­stvo ľudí, môžu kňa­zi celeb­ro­vať v ten­to deň tri omše. V minu­los­ti sa na nie­kto­rých dedi­nách čes­ké­ho a morav­ské­ho vidie­ka piek­lo zvlášt­ne peči­vo nazý­va­né ​“dušič­ky”, kto­rým sa obda­ro­vá­va­li pocest­ní, žob­rá­ci a chu­dob­ní (kato​lik​.cz). Svia­tok All hal­low even zna­me­ná doslov­ne pred­ve­čer všet­kých svä­tých. Z neho vzni­kol naj­mä v USA s obľu­bou slá­ve­ný svia­tok Hal­lo­we­en. Jeho pôvod je spá­ja­ný s kelt­ským sviat­kom Sam­hain (čítaj ​“sou­in”, ​“sau­in”). V ten­to deň mohol aj živý člo­vek nav­ští­viť pod­sve­tie. Kel­ti zvyk­li chys­tať pre duše pohos­te­nie. Celý ritu­ál mal zais­tiť oby­va­te­ľom domu pokoj od zlých duchov a ochra­nu dob­rý­mi duch­mi. Mas­ky stríg a oheň mali pomôcť zahnať démo­nov viesť dob­ré duše do ríše smr­ti. Írska legen­da hovo­rí o Jac­ko­vi O‘Laternovi, kto­rý bol opi­lec, kto­ré­ho nebo odvr­h­lo pre pod­lé sprá­va­nie. Pek­lo ho však nesme­lo pri­jať, pre­to­že od diab­la pod­vo­dom dostal špe­ciál­ny sľub. Jeho duch odvte­dy putu­je po celom sve­te s lam­pá­šom z tek­vi­ce. Tak­to vzni­kol zvyk dávať na okná a rím­sy tek­vi­ce. Ľudia veria, že Jack si vez­me svet­lo a ochrá­ni ich pred zlý­mi duch­mi (diva​.sk).

Chris­tian holi­day All Saints’ Day falls on Novem­ber 1st. Novem­ber 2nd is dedi­ca­ted to the Memo­ry of All the Faith­ful Depar­ted – All Souls’ Day. In Latin, it is cal­led ​“In com­me­mo­ra­ti­one omnium fide­lium defunc­to­rum” (Wiki​pe​dia​.cz). On both of the­se days, we more often visit ceme­te­ries, deco­ra­te gra­ves with flo­wers and wre­aths, and light cand­les in the­ir memo­ry. It is a sym­bol of faith in eter­nal life (Vlk). By remem­be­ring our dece­a­sed loved ones, we pay them res­pect and express that they con­ti­nue to live in our hearts (teraz​.sk). In the East, the feast of all mar­tyrs has been celeb­ra­ted sin­ce the 4th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia CZ). The celeb­ra­ti­on of All Saints’ Day ori­gi­na­tes from the his­to­ri­cal event of the con­sec­ra­ti­on of the Roman Pant­he­on to the Vir­gin Mary and all the holy mar­tyrs on May 13, 609 (kato​lik​.cz). In the 8th cen­tu­ry, the feast of All Saints began to be celeb­ra­ted on Novem­ber 1st in Ire­land and England, and in Rome from the 9th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia CZ). Per­haps on Novem­ber 1st becau­se the Celts star­ted the new year on this day (kato​lik​.cz). The Cel­tic popu­la­ti­on bid fare­well to the god­dess of life and wel­co­med the rule of the prin­ce of death Sam­hain on the night of Octo­ber 31st to Novem­ber 1st, mar­king the begin­ning of win­ter (teraz​.sk). The com­me­mo­ra­ti­on of all the dece­a­sed (All Souls’ Day) is a remem­bran­ce of the depar­ted. Pra­y­er for the dece­a­sed is one of the oldest Chris­tian tra­di­ti­ons, and the remem­bran­ce of the dead is part of eve­ry Mass. The com­me­mo­ra­ti­on appe­a­red after 998 in the French Bene­dic­ti­ne monas­te­ry of Clu­ny. Sin­ce 1915, when a lar­ge num­ber of peop­le died in World War I, priests can celeb­ra­te three Mas­ses on this day. In the past, in some vil­la­ges in the Czech and Mora­vian coun­try­si­de, a spe­cial pas­try cal­led ​“dušič­ky” (litt­le souls) was baked, which was given to tra­ve­lers, beg­gars, and the poor (kato​lik​.cz). The holi­day All Hal­low Even lite­ral­ly means the eve of All Saints. From it, the holi­day Hal­lo­we­en, espe­cial­ly celeb­ra­ted in the USA, ori­gi­na­ted. Its ori­gin is asso­cia­ted with the Cel­tic fes­ti­val Sam­hain (pro­noun­ced ​“sou­in”, ​“sau­in”). On this day, a living per­son could visit the under­world. The Celts used to pre­pa­re a feast for the souls. The who­le ritu­al was to ensu­re the inha­bi­tants of the hou­se pea­ce from evil spi­rits and pro­tec­ti­on by good spi­rits. Masks of wit­ches and fire were sup­po­sed to help dri­ve away demons and lead good souls to the realm of death. The Irish legend tells of Jack O’Lan­tern, a drun­kard who was rejec­ted by both hea­ven and hell for his vile beha­vi­or. Howe­ver, hell could not accept him becau­se he had rece­i­ved a spe­cial pro­mi­se from the devil through dece­it. Sin­ce then, his spi­rit has been tra­ve­ling around the world with a pump­kin lan­tern. This is how the cus­tom of pla­cing pump­kins on win­do­ws and sills ori­gi­na­ted. Peop­le belie­ve that Jack takes the light and pro­tects them from evil spi­rits (diva​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post