2006-2010, 2007, 2009, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Dokumenty, Organizmy, Piešťanské, Príroda, Prírodné, Slovenské, Živočíchy, Živočíchy

Vtáky v Piešťanoch

Hits: 5105

Vtá­kom sa v Pieš­ťa­noch cel­kom darí. Rie­ka Váh posky­tu­je množ­stvo mož­nos­tí, vod­ná nádrž Sĺňa­va, Lido takis­to. Aj pre­to naj­mä vod­né vtá­ky sa v Pieš­ťa­noch vysky­tu­jú v hoj­nom množ­stve. Park je úto­čis­kom pre men­šie dru­hy, napr. spevavce. 

V Pieš­ťa­noch a ich oko­lí môže­te pozo­ro­vať rôz­ne dru­hy vtá­kov. Labu­te (Cyg­nus olor) môžu byť čas­to vidieť na jaze­re Sĺňa­va. Kači­ce divo­ké (Anas pla­tyr­hyn­chos) sa bež­ne vysky­tu­jú na rie­ke Váh a vod­ných plo­chách. Žlto­rít­ka ryša­vá (Cer­cot­ri­chas galac­to­tes) je spe­va­vec, kto­rý sa nachá­dza blíz­kos­ti les­ných oblas­tí v Pieš­ťa­noch. Vysky­tu­jú sa tu rôz­ne dru­hy sýko­riek, naprí­klad sýkor­ka bie­lo­lí­ca (Parus major), sýkor­ka uhliar­ka (Peri­pa­rus ater). Vra­na čier­na (Cor­vus coro­ne) sú čas­to vidi­teľ­né v mest­skom pro­stre­dí. Holub domo­vý (Colum­ba livia) sú čas­tým oby­va­te­ľom mest­ských oblas­tí. Ško­rec oby­čaj­ný (Stur­nus vul­ga­ris) je zná­my svo­jím kolek­tív­nym sprá­va­ním. Sokol las­to­vi­čiar (Fal­co sub­bu­teo) sa vysky­tu­jú blíz­kos­ti lesov a lúk.


Birds thri­ve in Pieš­ťa­ny. The Váh River pro­vi­des nume­rous oppor­tu­ni­ties, and the water reser­vo­irs such as Sĺňa­va and Lido con­tri­bu­te to this. The­re­fo­re, espe­cial­ly water­fo­wl are abun­dant in Pieš­ťa­ny. The park ser­ves as a refu­ge for smal­ler spe­cies, such as songbirds.

In Pieš­ťa­ny and its sur­roun­dings, you can obser­ve vari­ous bird spe­cies. Swans (Cyg­nus olor) can often be seen on the Sĺňa­va lake. Mal­lards (Anas pla­tyr­hyn­chos) are com­mon­ly found on the Váh River and water sur­fa­ces. The Rufous-​tailed Scrub Robin (Cer­cot­ri­chas galac­to­tes) is a song­bird loca­ted near wooded are­as in Pieš­ťa­ny. Vari­ous spe­cies of tits, such as the Gre­at Tit (Parus major) and Coal Tit (Peri­pa­rus ater), are pre­sent. Car­ri­on Cro­ws (Cor­vus coro­ne) are fre­qu­en­tly visib­le in urban envi­ron­ments. Rock Pige­ons (Colum­ba livia) are com­mon resi­dents of urban are­as. Com­mon Star­lings (Stur­nus vul­ga­ris) are kno­wn for the­ir col­lec­ti­ve beha­vi­or. Eura­sian Hob­by Fal­cons (Fal­co sub­bu­teo) are found near forests and meadows.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011-2015, 2012, Časová línia, Dokumenty, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Piešťanské, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Typ krajiny, V čase

Jar v Piešťanoch

Hits: 1528

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2008, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, Časová línia, Dokumenty, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Piešťanské, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Typ krajiny

Život v Piešťanoch

Hits: 834

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011, 2011-2015, Časová línia, Dokumenty, Piešťanské, Slovenské, V čase

Dušičky a sviatok Všetkých svätých

Hits: 7641

Kres­ťan­ský svia­tok Všet­kých svä­tých pri­pa­dá na 1. novem­ber. 2. novem­ber pri­slú­cha Spo­mien­ke na všet­kých ver­ných zosnu­lých – Dušič­kám. Latin­sky In com­me­mo­ra­ti­one omnium fide­lium defunc­to­rum (Wiki​pe​dia​.cz). V oba tie­to dni čas­tej­šie nav­šte­vu­je­me cin­to­rí­ny, hro­by zdo­bí­me kvet­mi, ven­ca­mi, zapa­ľu­je­me svieč­ky na pamiat­ku. Je to sym­bol vie­ry na več­ný život (Vlk). Spo­mien­kou na našich zosnu­lých blíz­kych im vzdá­va­me úctu a vyjad­ru­je­me, že ostá­va­jú žiť v našich srd­ciach (teraz​.sk). Na výcho­de sa od 4. sto­ro­čia slá­vi svia­tok všet­kých muče­ní­kov (Wiki­pe­dia CZ). Sláv­nosť Všet­kých svä­tých vychá­dza z his­to­ric­kej uda­los­ti zasvä­te­nia rím­ske­ho Pant­he­ónu Pan­ne Márii a všet­kým svä­tým muče­ní­kom 13. mája 609 (kato​lik​.cz). V 8. sto­ro­čí sa v Írsku a Anglic­ku začal slá­viť svia­tok Všet­kých svä­tých 1. novem­bra, v Ríme od 9. sto­ro­čia (Wiki­pe­dia CZ). 1. novem­bra snáď z dôvo­du, že Ket­li začí­na­li v ten­to deň nový rok (kato​lik​.cz). Oby­va­teľ­stvo kelt­ské­ho pôvo­du sa v noci z 31. októb­ra na 1. novem­bra a dru­idi lúči­li s letom pat­ria­cim bohy­ni živo­ta a víta­li vlá­du knie­ža­ťa smr­ti Sam­hai­na, kto­rý vlá­dol zime (teraz​.sk). Pamiat­ka všet­kých zosnu­lých (Dušič­ky) je spo­mien­kou na zosnu­lých. Mod­lit­ba za zomre­tých pat­rí ku naj­star­ším kres­ťan­ským tra­dí­ciám a spo­mien­ka na mŕt­vých je súčas­ťou kaž­dej omše. Pamiat­ka sa obja­vu­je po roku 998 vo fran­cúz­skom bene­dik­tín­skom kláš­to­re Clu­ny. Od roku 1915, kedy v prvej sve­to­vej voj­ne zahy­nu­lo veľ­ké množ­stvo ľudí, môžu kňa­zi celeb­ro­vať v ten­to deň tri omše. V minu­los­ti sa na nie­kto­rých dedi­nách čes­ké­ho a morav­ské­ho vidie­ka piek­lo zvlášt­ne peči­vo nazý­va­né dušič­ky”, kto­rým sa obda­ro­vá­va­li pocest­ní, žob­rá­ci a chu­dob­ní (kato​lik​.cz). Svia­tok All hal­low even zna­me­ná doslov­ne pred­ve­čer všet­kých svä­tých. Z neho vzni­kol naj­mä v USA s obľu­bou slá­ve­ný svia­tok Hal­lo­we­en. Jeho pôvod je spá­ja­ný s kelt­ským sviat­kom Sam­hain (čítaj sou­in”, sau­in”). V ten­to deň mohol aj živý člo­vek nav­ští­viť pod­sve­tie. Kel­ti zvyk­li chys­tať pre duše pohos­te­nie. Celý ritu­ál mal zais­tiť oby­va­te­ľom domu pokoj od zlých duchov a ochra­nu dob­rý­mi duch­mi. Mas­ky stríg a oheň mali pomôcť zahnať démo­nov viesť dob­ré duše do ríše smr­ti. Írska legen­da hovo­rí o Jac­ko­vi O‘Laternovi, kto­rý bol opi­lec, kto­ré­ho nebo odvr­h­lo pre pod­lé sprá­va­nie. Pek­lo ho však nesme­lo pri­jať, pre­to­že od diab­la pod­vo­dom dostal špe­ciál­ny sľub. Jeho duch odvte­dy putu­je po celom sve­te s lam­pá­šom z tek­vi­ce. Tak­to vzni­kol zvyk dávať na okná a rím­sy tek­vi­ce. Ľudia veria, že Jack si vez­me svet­lo a ochrá­ni ich pred zlý­mi duch­mi (diva​.sk).


Chris­tian holi­day All Saints’ Day falls on Novem­ber 1st. Novem­ber 2nd is dedi­ca­ted to the Memo­ry of All the Faith­ful Depar­ted – All Souls’ Day. In Latin, it is cal­led In com­me­mo­ra­ti­one omnium fide­lium defunc­to­rum” (Wiki​pe​dia​.cz). On both of the­se days, we more often visit ceme­te­ries, deco­ra­te gra­ves with flo­wers and wre­aths, and light cand­les in the­ir memo­ry. It is a sym­bol of faith in eter­nal life (Vlk). By remem­be­ring our dece­a­sed loved ones, we pay them res­pect and express that they con­ti­nue to live in our hearts (teraz​.sk). In the East, the feast of all mar­tyrs has been celeb­ra­ted sin­ce the 4th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia CZ). The celeb­ra­ti­on of All Saints’ Day ori­gi­na­tes from the his­to­ri­cal event of the con­sec­ra­ti­on of the Roman Pant­he­on to the Vir­gin Mary and all the holy mar­tyrs on May 13, 609 (kato​lik​.cz). In the 8th cen­tu­ry, the feast of All Saints began to be celeb­ra­ted on Novem­ber 1st in Ire­land and England, and in Rome from the 9th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia CZ). Per­haps on Novem­ber 1st becau­se the Celts star­ted the new year on this day (kato​lik​.cz). The Cel­tic popu­la­ti­on bid fare­well to the god­dess of life and wel­co­med the rule of the prin­ce of death Sam­hain on the night of Octo­ber 31st to Novem­ber 1st, mar­king the begin­ning of win­ter (teraz​.sk). The com­me­mo­ra­ti­on of all the dece­a­sed (All Souls’ Day) is a remem­bran­ce of the depar­ted. Pra­y­er for the dece­a­sed is one of the oldest Chris­tian tra­di­ti­ons, and the remem­bran­ce of the dead is part of eve­ry Mass. The com­me­mo­ra­ti­on appe­a­red after 998 in the French Bene­dic­ti­ne monas­te­ry of Clu­ny. Sin­ce 1915, when a lar­ge num­ber of peop­le died in World War I, priests can celeb­ra­te three Mas­ses on this day. In the past, in some vil­la­ges in the Czech and Mora­vian coun­try­si­de, a spe­cial pas­try cal­led dušič­ky” (litt­le souls) was baked, which was given to tra­ve­lers, beg­gars, and the poor (kato​lik​.cz). The holi­day All Hal­low Even lite­ral­ly means the eve of All Saints. From it, the holi­day Hal­lo­we­en, espe­cial­ly celeb­ra­ted in the USA, ori­gi­na­ted. Its ori­gin is asso­cia­ted with the Cel­tic fes­ti­val Sam­hain (pro­noun­ced sou­in”, sau­in”). On this day, a living per­son could visit the under­world. The Celts used to pre­pa­re a feast for the souls. The who­le ritu­al was to ensu­re the inha­bi­tants of the hou­se pea­ce from evil spi­rits and pro­tec­ti­on by good spi­rits. Masks of wit­ches and fire were sup­po­sed to help dri­ve away demons and lead good souls to the realm of death. The Irish legend tells of Jack O’Lan­tern, a drun­kard who was rejec­ted by both hea­ven and hell for his vile beha­vi­or. Howe­ver, hell could not accept him becau­se he had rece­i­ved a spe­cial pro­mi­se from the devil through dece­it. Sin­ce then, his spi­rit has been tra­ve­ling around the world with a pump­kin lan­tern. This is how the cus­tom of pla­cing pump­kins on win­do­ws and sills ori­gi­na­ted. Peop­le belie­ve that Jack takes the light and pro­tects them from evil spi­rits (diva​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, Časová línia, Dokumenty, Dolné Považie, Krajina, Ľudská príroda, Piešťanské, Považské, Príroda, Prírodné, Slovenská krajina, Slovenské, Technika, Vodné nádrže

Vypustená vodná nádrž Sĺňava

Hits: 7241

Váh sa rok­mi zaná­šal, okrem iné­ho náras­tmi rias. Väč­ši­na ľudí odsu­dzo­va­la, že je špi­na­vý”. Mne sa naopak páči­lo, že rie­ka oži­la, že posky­to­va­la zme­ne­ný bio­top, keď ju vypus­ti­li. V kaž­dom prí­pa­de veľ­ké množ­stvo korý­tok, mäk­ký­šov, mož­no aj rias tvo­ri­lo tech­nic­ké prob­lé­my na prieh­ra­de. A pre funkč­nosť prieh­ra­dy je žia­du­ce, aby sa Váh vyčis­til. Pod­ľa mojich infor­má­cií by sa mala vod­ná nádrž čis­tiť raz za 20 rokov. Zrej­me vzhľa­dom na časo­vú nároč­nosť a náklad­nosť také­ho­to zása­hu sa to veľ­mi neprak­ti­zu­je. Moja mama je roč­ník 1941 rokov, ale také­to čis­te­nie Sĺňa­vy, resp. Váhu si nepa­mä­tá. Pod­ľa toho súdim, že som bol zrej­me sved­kom jedi­né­ho čis­te­nia Váhu, kto­ré zaži­jem. Na foto­gra­fiách si môže­te pre­zrieť ako to vyze­ra­lo. Vypúš­ťa­nie pre­bie­ha­lo od augus­ta do začiat­ku novem­bra 2007. Roz­lo­ha vod­nej nádr­že Sĺňa­vy je 399 hek­tá­rov. Jej vznik sa datu­je do obdo­bia rokov 1956 – 1959. Je domo­vom mno­hých dru­hov vtá­kov, napr. čajok (Larus spp.), rybá­ra rieč­ne­ho (Ster­na hirun­do). Je význam­ným vtá­čím úze­mím Európy.

Vod­ná nádrž Sĺňa­va má objem 12.5 mili­ó­na m3. Na plo­chu 4.3 km2 pri­te­ka­jú vody z 10 000 km2 vod­nej plo­chy povo­dia. Hať Dra­hov­ce132 met­rov, je sta­va­ná na sto­roč­ná prie­tok 2 200 m3/​s (Pieš­ťan­ský Týž­deň, 2010, No. 20, p. 7).


Over the years, the Váh River faced sil­ta­ti­on, among other things, due to the gro­wth of algae. Most peop­le con­dem­ned it as dir­ty.” On the con­tra­ry, I liked that the river came ali­ve, pro­vi­ding a chan­ged habi­tat when they rele­a­sed it. In any case, the lar­ge amount of river­beds, mol­lusks, possib­ly algae cre­a­ted tech­ni­cal prob­lems on the dam. For the func­ti­ona­li­ty of the dam, it is desi­rab­le to cle­an the Váh. Accor­ding to my infor­ma­ti­on, the reser­vo­ir should be cle­a­ned once eve­ry 20 years. Pro­bab­ly due to the time and cost invol­ved in such an inter­ven­ti­on, this is not very prac­ti­cal. My mot­her was born in 1941, but she does­n’t remem­ber such cle­a­ning of the Sĺňa­va, or Váh. From this, I conc­lu­de that I was pro­bab­ly a wit­ness to the only cle­a­ning of the Váh that I will expe­rien­ce. In the pho­tos, you can see what it looked like. The drai­ning took pla­ce from August to ear­ly Novem­ber 2007. The area of the Sĺňa­va reser­vo­ir is 399 hec­ta­res. Its cre­a­ti­on dates back to the peri­od 1956 – 1959. It is home to many bird spe­cies, such as gulls (Larus spp.), and com­mon terns (Ster­na hirun­do). It is a sig­ni­fi­cant bird area in Europe.

The Sĺňa­va reser­vo­ir has a volu­me of 12.5 mil­li­on m3. Waters from a 10,000 km² waters­hed area flow into an area of 4.3 km². The Dra­hov­ce Dam is 132 meters high, desig­ned for a 100-​year flow of 2,200 m³/​s (Pieš­ťan­ský Týž­deň, 2010, No. 20, p. 7).


Use Facebook to Comment on this Post