2011, 2011-2015, Časová línia, Dokumenty, Interiéry, Krajina, Liptov, Liptovské, Liptovské, Neživé, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Stavby

Múzeum liptovskej dediny v Pribyline

Hits: 3052

Skan­zen lip­tov­skej dedi­ny v Pri­by­li­ne je pek­nou ukáž­kou minu­los­ti Lip­to­va. Are­ál je otvo­re­ný celo­roč­ne a počas roka sa v ňom koná veľa rôz­no­ro­dých podu­ja­tí. Do expo­zí­cie pat­rí aj expo­zí­cia les­nej želez­nič­ky, kto­rej sa venu­je samos­tat­ný prís­pe­vok.

Múze­um lip­tov­skej dedi­ny v Pri­by­li­ne je vysu­nu­tou expo­zí­ci­ou Lip­tov­ské­ho múzea v Ružom­ber­ku. Leží v ústí Rač­ko­vej doli­ny (lip​tov​.sk). V roku 1991 bola verej­nos­ti sprí­stup­ne­ná jeho prvá časť (pri​by​li​na​ob​jek​ti​vom​.sk). Je najm­lad­ším múze­om v prí­ro­de na Slo­ven­sku, bolo vybu­do­va­né v súvis­los­ti s výstav­bou vod­né­ho die­la Lip­tov­ská Mara. Sídel­ná štruk­tú­ra dedi­ny je podob­ná, akú máva­li v minu­los­ti väč­šie lip­tov­ské obce s výsa­da­mi a prá­va­mi mes­te­čiek. Upro­stred dedi­ny je väč­šie prie­s­trans­tvo tzv. rínok, kde sa schá­dza­li oby­va­te­lia , kde sa kona­li trhy a jar­mo­ky. Je tu mož­né uká­zať sociál­ne a spo­lo­čen­ské roz­die­ly v kul­tú­re a spô­so­be živo­ta, od býva­nia naj­chu­dob­nej­ších vrs­tiev dedin­ské­ho oby­va­teľ­stva až po býva­nie naj­bo­hat­ších, čím sa odli­šu­je od ostat­ných múzeí v prí­ro­de na Slo­ven­sku. Nachá­dza sa tu napr. gotic­ko rene­sanč­ný kaš­tieľ zo záto­po­vej obce Parí­žov­ce, naj­star­šie zemian­ske síd­lo Lip­to­va. Naj­star­šiu gotic­kú časť mož­no dato­vať do prvej tre­ti­ny 14. sto­ro­čia. Dru­hou je dre­ve­ná zemian­ska kúria z Palu­dze z roku 1858. Neoby­čaj­ne atrak­tív­nu expo­zí­ciu tvo­rí rano­go­tic­ký kos­tol Pan­ny Márie z Lip­tov­skej Mary. Naj­star­šia písom­ná sprá­va o tom­to kos­to­le je zro­ku 1288, na zákla­de arche­olo­gic­kých výsku­mov však mož­no pred­po­kla­dať, že pod základ­mi pôvod­né­ho kos­to­la stá­la star­šia sak­rál­na stav­ba, kto­rú mož­no dato­vať do 11. až 12.-teho sto­ro­čia (Zus­ki­no­vá et al.).

Jed­ným z hlav­ných záme­rov je sna­ha vytvo­riť živé múze­um. Pre­to reme­sel­níc­ke diel­ne, kolár­ska a kováčs­ka dieľ­ňa, kde zruč­ní maj­stri môžu pred­viesť náv­štev­ní­kom tajom­stvá dáv­nych reme­siel. Do múzea pri­chá­dza­jú aj ďal­ší výrob­co­via, kto­rí uka­zu­jú ako sa ple­tie košík z prú­tia ale­bo dre­ve­ných lubov, jed­no­du­ché rez­bár­ske tech­ni­ky, prá­cu s kožou, zdo­be­nie pra­ciek, medov­ní­kov, či vyvŕ­ta­nie fuja­ry z kme­ňa bazy. Múze­um pri­pra­vu­je počas roka rôz­ne podu­ja­tia, napr. Ovčiar­ska nede­ľa” s ukáž­ka­mi pas­tier­ske­ho rez­bár­ske­ho ume­nia, pas­tier­skym folk­ló­rom, Hasičs­ká nede­ľa” s výsta­vou a ukáž­ka­mi dobo­vej hasičs­kej tech­ni­ky. Vče­lár­ska nede­ľa” ponú­ka expo­zí­ciu dobo­vých úľov a vče­lár­skych pomô­cok, s boha­tou ponu­kou vče­lích pro­duk­tov. Nede­ľa rodá­kov” je nie­len stret­nu­tím oby­va­te­ľov zanik­nu­tých obcí pod prieh­ra­dou Lip­tov­ská Mara, oby­va­te­ľov a rodá­kov z Lip­to­va, ale v prog­ra­me sa v úlo­he hos­ti­te­ľa pred­sta­ví vždy jed­na z väč­ších a boha­tých obcí regi­ó­nu. Deň sv. Huber­ta” je prí­le­ži­tos­ťou pre stret­nu­tie poľov­ní­kov, les­ní­kov. Stre­do­ve­ká nede­ľa” uka­zu­je his­to­ric­ké bojo­vé ume­nia, dobo­vý spô­sob živo­ta a odie­va­nia. A mno­hé ďal­šie, ako Via­no­ce v Lip­to­ve” (Zus­ki­no­vá et al.). 

V zooexpo­zí­cii sa cho­va­né pôvod­né kar­pat­ské ple­me­ná zvie­rat, kto­rých chov je v súčas­nos­ti na ústu­pe. Napr. tma­vé kar­pat­ské kozy, bie­le a čier­ne ovce valaš­ky, sliep­ky, husi, kač­ky, mor­ky, per­lič­ky a hucul­ské kone, kto­ré sú potom­ka­mi pôvod­né­ho divé­ho koňa na Slo­ven­sku, kto­rý bol po stá­ro­čia polo­di­vo cho­va­ným pra­cov­ným zvie­ra­ťom hor­ské­ho oby­va­teľ­stva (Zus­ki­no­vá et al.).


The open-​air muse­um of the Lip­tov vil­la­ge in Pri­by­li­na is a beau­ti­ful repre­sen­ta­ti­on of Lip­to­v’s past. The area is open year-​round, hos­ting vari­ous events throug­hout the year. One of the exhi­bits inc­lu­des the expo­si­ti­on of a forest narrow-​gauge rai­lway, which is cove­red in a sepa­ra­te contribution.

The Muse­um of the Lip­tov Vil­la­ge in Pri­by­li­na is a branch of the Lip­tov Muse­um in Ružom­be­rok. It is loca­ted at the mouth of the Rač­ko­vá Val­ley (lip​tov​.sk). In 1991, its first part was made acces­sib­le to the pub­lic (pri​by​li​na​ob​jek​ti​vom​.sk). It is the youn­gest open-​air muse­um in Slo­va­kia, estab­lis­hed in con­nec­ti­on with the cons­truc­ti­on of the Lip­tov­ská Mara water­works. The sett­le­ment struc­tu­re of the vil­la­ge resem­bles that of lar­ger his­to­ri­cal Lip­tov vil­la­ges with the pri­vi­le­ges and rights of small towns. In the cen­ter of the vil­la­ge is a lar­ger spa­ce cal­led the rínok” or mar­ket squ­are, whe­re resi­dents gat­he­red, mar­kets, and fairs took pla­ce. It allo­ws sho­wca­sing social and cul­tu­ral dif­fe­ren­ces in the way of life, from the hou­sing of the poorest lay­ers of rural popu­la­ti­on to that of the wealt­hiest, dis­tin­gu­is­hing it from other open-​air muse­ums in Slo­va­kia. Notab­le struc­tu­res inc­lu­de the Got­hic Renais­san­ce cast­le from the sub­mer­ged vil­la­ge of Parí­žov­ce, the oldest nob­le resi­den­ce in Lip­tov. The oldest Got­hic part can be dated to the first third of the 14th cen­tu­ry. The second is a wooden nob­le man­si­on from Palu­dza, built in 1858. An excep­ti­onal­ly att­rac­ti­ve exhi­bit is the ear­ly Got­hic Church of the Vir­gin Mary from Lip­tov­ská Mary. The oldest writ­ten report about this church is from 1288, but archa­e­olo­gi­cal rese­arch sug­gests that an older sac­ral buil­ding dating back to the 11th or 12th cen­tu­ry may have sto­od under the foun­da­ti­ons (Zus­ki­no­vá et al.).

One of the main objec­ti­ves is to cre­a­te a living muse­um. The­re­fo­re, craft works­hops, a whe­e­lwright and blacks­mith works­hop, whe­re skil­led mas­ters can demon­stra­te ancient crafts’ sec­rets to visi­tors, are part of the muse­um. Other arti­sans also come to the muse­um to demon­stra­te bas­ket wea­ving, sim­ple car­ving tech­ni­qu­es, leat­her­work, deco­ra­ti­on of slings­hots, gin­gerb­re­ad, or car­ving fuja­ras from tree trunks. The muse­um orga­ni­zes vari­ous events throug­hout the year, such as Shep­her­d’s Sun­day” with demon­stra­ti­ons of pas­to­ral car­ving art, shep­herd folk­lo­re, Fire­figh­te­r’s Sun­day” with an exhi­bi­ti­on and demon­stra­ti­ons of peri­od fire­figh­ting equ­ip­ment. Bee­ke­e­pe­r’s Sun­day” offers an exhi­bi­ti­on of peri­od bee­hi­ves and bee­ke­e­ping tools, with a rich selec­ti­on of bee pro­ducts. Nati­ve Sun­day” is not only a mee­ting of resi­dents from extinct vil­la­ges under the Lip­tov­ská Mara dam, inha­bi­tants, and nati­ves of Lip­tov, but also fea­tu­res one of the lar­ger and wealt­hier vil­la­ges in the regi­on. St. Huber­t’s Day” is an oppor­tu­ni­ty for hun­ters and fores­ters to meet. Medie­val Sun­day” sho­ws his­to­ri­cal mar­tial arts, the lifes­ty­le of the time, and clot­hing. And many more, like Chris­tmas in Lip­tov” (Zus­ki­no­vá et al.).

In the zoo exhi­bit, ori­gi­nal Car­pat­hian bre­eds of ani­mals are kept, who­se bre­e­ding is cur­ren­tly dec­li­ning. Exam­ples inc­lu­de dark Car­pat­hian goats, whi­te and black Wal­la­chian she­ep, chic­kens, gee­se, ducks, rab­bits, and Hucul hor­ses, des­cen­dants of the ori­gi­nal wild hor­se in Slo­va­kia, which was semi-​domesticated and used as a wor­king ani­mal by moun­tain resi­dents for cen­tu­ries (Zus­ki­no­vá et al.).


Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Interiéry, Krajina, Mlyny, Neživé, Podunajsko, Slovenská krajina, Stavby

Klepáč – mlyn v Bratislave

Hits: 7697

Kle­páč je reno­vo­va­ný sta­rý mlyn, pri kto­rom je obyt­ná budo­va, v kto­rej sa kona­jú rôz­ne akti­vi­ty pre­dov­šet­kým pre deti. Nachá­dza sa na Želez­nej Stu­dien­ke a ja som bol z neho veľ­mi milo prek­va­pe­ný. Z infor­mač­nej tabu­le som sa dozve­del, že Kle­páč je VIII. mlyn z devia­tich na Vydri­ci. Pred­po­kla­dá sa, že mlyn exis­to­val kon­com 16. sto­ro­čia. Meno Kle­páč si objekt zís­kal vďa­ka Joze­fo­vi Raba­no­vi, kto­rý v 30. rokoch 20. sto­ro­čia budo­vu sta­ré­ho mly­na pre­sta­val na reštau­rá­ciu s býva­ním pod tým­to náz­vom. Mlyn stál pôvod­ne medzi dvo­ma rame­na­mi poto­ka Vydri­ca (Zdroj: Infor­mač­ná tabuľa). 

Hlav­ným cie­ľom využi­tia Kle­pá­ča je vdých­nuť tomu­to mies­tu nový život, pod­po­riť sme­ro­va­nie mla­dej gene­rá­cie k uni­ver­zál­nym hod­no­tám člo­ve­ka a prí­ro­dy a oži­viť časť spo­loč­nej his­tó­rie. Má slú­žiť naj­mä deťom a mlá­de­ži pre vzde­lá­va­cie a výchov­né prog­ra­my, voľ­no­ča­so­vé akti­vi­ty, tvo­ri­vé diel­ne, poby­ty v prí­ro­de a ďal­šie záuj­mo­vé čin­nos­ti (kle​pac​.sk). Vo Vydric­kej doli­ne vzni­ka­li vod­né mly­ny od 13. sto­ro­čia. Kon­com 14. sto­ro­čia pri Vydric­kom poto­ku bolo 9 obil­ných mly­nov. V 15. sto­ro­čí sa pre túto doli­nu ujal tiež názov Mlyn­ská doli­na. Mly­ny boli v pre­vádz­ke do polo­vi­ce 19. sto­ro­čia. Meno 8. mly­na je odvo­de­né od nemec­ké­ho Kle­pe­is (kle​pac​.sk), čo ozna­čo­va­lo poze­mok, kto­rý tvo­ri­la lep­ka­vá stu­de­ná zemi­na (wiki­pe­dia). Mlyn od roku 1932 pre­vádz­ko­val Jozef Raban ako let­ný hotel s reštau­rá­ci­ou. V 60-​tych rokoch 20. sto­ro­čia začal devas­to­vať (Brna).


Kle­páč is a reno­va­ted old mill with a resi­den­tial buil­ding near­by, whe­re vari­ous acti­vi­ties, espe­cial­ly for chil­dren, take pla­ce. It is loca­ted in Želez­ná Stu­dien­ka, and I was ple­a­san­tly sur­pri­sed by it. From the infor­ma­ti­on board, I lear­ned that Kle­páč is the eighth mill of nine on the Vydri­ca stre­am. It is pre­su­med that the mill exis­ted at the end of the 16th cen­tu­ry. The name Kle­páč was acqu­ired by the buil­ding thanks to Jozef Raban, who, in the 1930s, con­ver­ted the struc­tu­re of the old mill into a res­tau­rant with living spa­ce under this name. Ori­gi­nal­ly, the mill sto­od bet­we­en two bran­ches of the Vydri­ca stre­am (Sour­ce: Infor­ma­ti­on Board).

The main goal of using Kle­páč is to bre­at­he new life into this pla­ce, pro­mo­te the direc­ti­on of the youn­ger gene­ra­ti­on towards uni­ver­sal human and natu­re valu­es, and revi­ve a part of sha­red his­to­ry. It is inten­ded pri­ma­ri­ly for chil­dren and youth for edu­ca­ti­onal and upb­rin­ging prog­rams, lei­su­re acti­vi­ties, cre­a­ti­ve works­hops, natu­re sta­ys, and other inte­rest acti­vi­ties (kle​pac​.sk). Water mills in the Vydri­ca Val­ley have been emer­ging sin­ce the 13th cen­tu­ry. At the end of the 14th cen­tu­ry, the­re were 9 grain mills along the Vydri­ca stre­am. In the 15th cen­tu­ry, the val­ley was also named Mlyn­ská doli­na (Mill Val­ley). The mills ope­ra­ted until the mid-​19th cen­tu­ry. The name of the 8th mill is deri­ved from the Ger­man word Kle­pe­is” (kle​pac​.sk), which refer­red to a plot of land con­sis­ting of stic­ky cold soil (wiki­pe­dia). Jozef Raban ope­ra­ted the mill as a sum­mer hotel with a res­tau­rant from 1932. In the 1960s, it began to dete­ri­ora­te (Brna).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Interiéry, Neživé, TOP

Interiéry

Hits: 2300

V dneš­nej dobe, kedy čas trá­vi­me vo vnút­ri viac než kedy­koľ­vek pred­tým, sa stá­va vytvá­ra­nie prí­jem­né­ho a este­tic­ky prí­ťaž­li­vé­ho domá­ce­ho pro­stre­dia čoraz dôle­ži­tej­ším. Vytvá­ra­nie har­mo­nic­kých inte­ri­é­rov nie je len o dizaj­ne, ale aj o vytvá­ra­ní mies­ta, kde sa cíti­me pohodl­ne a šťast­ne. Kom­bi­ná­cia farieb, osvet­le­nia, nábyt­ku a osob­ných prv­kov môže vytvo­riť uni­kát­ne a prí­jem­né domá­ce pro­stre­die. Nech je váš domov odra­zom váš­ho jedi­neč­né­ho štý­lu a mies­ta, kde sa vždy radi vrá­ti­te. Inte­ri­é­ro­vý dizajn nie je len o aran­žo­va­ní nábyt­ku, ide o ume­nie vytvá­ra­nia har­mó­nie, pohod­lia a vizu­ál­nej este­ti­ky v pries­to­re, kto­rý nazý­va­me domov. Far­by majú hlbo­ký vplyv na naše poci­ty a náladu.

Pri navrho­va­ní inte­ri­é­ru je dôle­ži­té vybrať vhod­né far­by, kto­ré odrá­ža­jú našu osob­nosť a záro­veň vytvá­ra­jú prí­jem­nú atmo­sfé­ru. Tóny mod­rej môžu pôso­biť upo­ko­ju­jú­co, zatiaľ čo tep­lej­šie far­by, ako sú odtie­ne oran­žo­vej a hne­dé, môžu vytvá­rať útul­ný a tep­lý dojem. Osvet­le­nie je ďal­ším kľú­čo­vým fak­to­rom. Pri­ro­dze­né svet­lo vytvá­ra otvo­re­ný a pria­teľ­ský dojem. Stra­te­gic­ky umiest­ne­né ume­lé svet­lá môžu zlep­šiť nála­du a zdô­raz­niť urči­té prv­ky v inte­ri­é­ri. Náby­tok je nie­len o fun­kci­ona­li­te, ale aj o dizaj­ne. Vybrať si správ­ny náby­tok zna­me­ná hľa­dať rov­no­vá­hu medzi prak­tic­kos­ťou a este­ti­kou. Čis­té a jed­no­du­ché línie môžu vytvá­rať moder­ný vzhľad, zatiaľ čo kla­sic­kej­šie tva­ry môžu pri­dá­vať dotyk ele­gan­cie. Inte­ri­ér by mal odrá­žať našu osob­nú iden­ti­tu. Foto­gra­fie, ume­nie a deko­rá­cie môžu pro­stre­diu dodá­vať cha­rak­ter. Pri per­so­na­li­zá­cii pries­to­ru by sme mali byť kre­a­tív­ni a vyjad­riť svoj jedi­neč­ný štýl. Roz­miest­ne­nie nábyt­ku a prv­kov v miest­nos­ti je roz­ho­du­jú­ce pre cel­ko­vý dojem a funkč­nosť. Správ­ne uspo­ria­da­nie pries­to­ru môže zväč­šiť pohod­lie a uľah­čiť kaž­do­den­ný život. Je dôle­ži­té vziať do úva­hy tok svet­la, pohyb v miest­nos­ti a vytvo­riť pries­tor, kto­rý je nie­len vizu­ál­ne prí­ťaž­li­vý, ale aj praktický.


In toda­y­’s era, when we spend more time indo­ors than ever befo­re, cre­a­ting a ple­a­sant and aest­he­ti­cal­ly appe­a­ling home envi­ron­ment beco­mes inc­re­a­sin­gly impor­tant. Desig­ning har­mo­ni­ous inte­ri­ors is not just about aest­he­tics; it’s about cre­a­ting a pla­ce whe­re we feel com­for­tab­le and hap­py. The com­bi­na­ti­on of colors, ligh­ting, fur­ni­tu­re, and per­so­nal ele­ments can cre­a­te a uni­que and enjo­y­ab­le home envi­ron­ment. May your home be a ref­lec­ti­on of your uni­que sty­le and a pla­ce you alwa­ys love to return to. Inte­ri­or design is not just about arran­ging fur­ni­tu­re; it’s about the art of cre­a­ting har­mo­ny, com­fort, and visu­al aest­he­tics in the spa­ce we call home. Colors have a pro­found impact on our emo­ti­ons and mood.

When desig­ning the inte­ri­or, it’s cru­cial to cho­ose suitab­le colors that ref­lect our per­so­na­li­ty and, at the same time, cre­a­te a ple­a­sant atmo­sp­he­re. Sha­des of blue can have a cal­ming effect, whi­le war­mer colors like sha­des of oran­ge and bro­wn can cre­a­te a cozy and warm impres­si­on. Ligh­ting is anot­her key fac­tor. Natu­ral light cre­a­tes an open and friend­ly atmo­sp­he­re. Stra­te­gi­cal­ly pla­ced arti­fi­cial lights can enhan­ce the mood and high­light spe­ci­fic ele­ments in the inte­ri­or. Fur­ni­tu­re is not only about func­ti­ona­li­ty but also about design. Cho­osing the right fur­ni­tu­re means fin­ding a balan­ce bet­we­en prac­ti­ca­li­ty and aest­he­tics. Cle­an and sim­ple lines can cre­a­te a modern look, whi­le more clas­si­cal sha­pes can add a touch of elegance.

The inte­ri­or should ref­lect our per­so­nal iden­ti­ty. Pho­tog­raphs, art, and deco­ra­ti­ons can add cha­rac­ter to the envi­ron­ment. When per­so­na­li­zing the spa­ce, we should be cre­a­ti­ve and express our uni­que sty­le. The arran­ge­ment of fur­ni­tu­re and ele­ments in the room is cru­cial for the ove­rall impres­si­on and func­ti­ona­li­ty. Pro­per spa­tial orga­ni­za­ti­on can inc­re­a­se com­fort and faci­li­ta­te eve­ry­day life. It’s essen­tial to con­si­der the flow of light, move­ment in the room, and cre­a­te a spa­ce that is not only visu­al­ly appe­a­ling but also practical.”


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Interiéry, Kostoly, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Spiš, Stavby

Mariánska hora – Bazilika Navštívenia Panny Márie

Hits: 7130

Na Marián­skej hore sa nachá­dza Bazi­li­ka Nav­ští­ve­nia Pan­ny Márie. Marián­ska hora je hora nad mes­tom Levo­ča. Bazi­li­ka je vzdia­le­ná cca 30 – 45 minút pešo z cen­tra mes­ta. Bazi­li­ka pat­rí medzi naj­star­šie pút­nic­ké mies­ta východ­né­ho Slo­ven­ska. Kona­jú sa kaž­do­roč­ne 2. júla. Prvá kapl­n­ka tu bola posta­ve­ná v roku 1247. V roku 1311 priš­li do Levo­če fran­tiš­ká­ni – mino­ri­ti, s kto­rý­mi sa spá­ja Marián­sky svia­tok Nav­ští­ve­nia Pan­ny Márie. V roku 1470 bola kapl­n­ka pre­sta­va­ná na gotic­ký kos­tol so sochou Pan­ny Márie. V roku 1847 bola posta­ve­ná dre­ve­ná kapl­n­ka pre gréc­ko­ka­to­lí­kov (Wiki​pe​dia​.sk). Pápež Ján Pavol II. pový­šil kos­tol 26.1.1984 na men­šiu bazi­li­ku (bazi­li­ka minor) (Viliam Judák). 3. júla 1995 sa tu kona­la za prí­tom­nos­ti Jána Pav­la II. púť, na kto­rej sa zúčast­ni­lo 650 000 ľudí (Wiki​pe​dia​.sk). Dnes bazi­li­ka posta­ve­ná v neogo­tic­kom slo­hu bola pôvod­ne výra­zom vďa­ky Spi­šia­kov za ich záchra­nu na tom­to mies­te počas tatár­ske­ho vpá­du v rokoch 12411242. Arche­oló­go­via našli hra­dis­ko na kop­ci, hneď za Marián­skou horou, kto­rý sa aj dnes nazý­va Burg – Hrad, kde sa moh­li oby­va­te­lia mes­ta zachrá­niť pre Tatár­mi v opev­ne­nom hra­dis­ku (levo​ca​.sk). Marián­ska hora sa prav­de­po­dob­ne pred­tým nazý­va­la Oli­vet­skou horou (gale​ria​slo​va​kia​.sk). Marián­ska hora sa vypí­na do výš­ky 795 met­rov nad morom (levo​ca​.sk).


On Marián­ska hora (Marian Hill) stands the Basi­li­ca of the Visi­ta­ti­on of the Vir­gin Mary. Marián­ska hora is a hill abo­ve the town of Levo­ča. The Basi­li­ca is app­ro­xi­ma­te­ly a 30 – 45 minu­te walk from the city cen­ter. The Basi­li­ca is among the oldest pilg­ri­ma­ge sites in eas­tern Slo­va­kia. Pilg­ri­ma­ges take pla­ce annu­al­ly on July 2nd. The first cha­pel was built here in 1247. In 1311, the Fran­cis­cans – Mino­ri­tes, asso­cia­ted with the Marian Feast of the Visi­ta­ti­on of the Vir­gin Mary, arri­ved in Levo­ča. In 1470, the cha­pel was rebu­ilt into a Got­hic church with a sta­tue of the Vir­gin Mary. In 1847, a wooden cha­pel was built for Gre­ek Cat­ho­lics (Wiki​pe​dia​.sk). Pope John Paul II ele­va­ted the church to a minor basi­li­ca on Janu­ary 26, 1984 (Viliam Judák). On July 3, 1995, a pilg­ri­ma­ge took pla­ce here in the pre­sen­ce of John Paul II, with 650,000 peop­le in atten­dan­ce (Wiki​pe​dia​.sk). Today, the basi­li­ca, built in the neo-​Gothic sty­le, was ori­gi­nal­ly an expres­si­on of gra­ti­tu­de from Spiš inha­bi­tants for the­ir sal­va­ti­on at this site during the Tar­tar inva­si­on in 1241 – 1242. Archa­e­olo­gists found a hill­fort behind Marián­ska hora, still cal­led Burg – Cast­le, whe­re the city­’s resi­dents could seek refu­ge from the Tar­tars in a for­ti­fied sett­le­ment (levo​ca​.sk). Marián­ska hora like­ly was pre­vi­ous­ly cal­led Oli­vet Hill (gale​ria​slo​va​kia​.sk). Marián­ska hora rises to a height of 795 meters abo­ve sea level (levo​ca​.sk).


Na Marián­skiej Gór­ze znaj­du­je się Bazy­li­ka Nawie­dze­nia Najświ­ęts­zej Maryi Pan­ny. Marián­ska hora to wzgór­ze ponad mias­tem Levo­ča. Bazy­li­ka znaj­du­je się oko­ło 30 – 45 minut spa­ce­rem od cen­trum mias­ta. Bazy­li­ka jest jed­nym z naj­stars­zych miejsc pielgr­zym­ko­wych na wschod­niej Sło­wac­ji. Pielgr­zym­ki odby­wa­ją się corocz­nie 2 lip­ca. Pier­ws­za kap­li­ca zosta­ła zbu­do­wa­na tutaj w 1247 roku. W 1311 roku do Levo­ča przy­by­li fran­cisz­ka­nie – mino­ri­ci, zwi­ąza­ni z uroc­zys­to­ścią Nawie­dze­nia Najświ­ęts­zej Maryi Pan­ny. W 1470 roku kap­li­ca zosta­ła prze­bu­do­wa­na na gotyc­ki kości­ół z posągiem Maryi Pan­ny. W 1847 roku zbu­do­wa­no dre­wnia­ną kap­li­cę dla grec­ko­ka­to­li­ków (Wiki​pe​dia​.sk). Papież Jan Paweł II wyni­ó­sł kości­ół na ran­gę bazy­li­ki mniejs­zej 26 stycz­nia 1984 roku (Viliam Judák). 3 lip­ca 1995 roku odby­ła się tutaj pielgr­zym­ka w obec­no­ści Jana Pawła II, w któ­rej wzi­ęło udział 650 000 osób (Wiki​pe​dia​.sk). Obe­cnie bazy­li­ka, zbu­do­wa­na w sty­lu neogo­tyc­kim, była poc­ząt­ko­wo wyra­zem wdzi­ęcz­no­ści miesz­ka­ńców Spiš za ich oca­le­nie w tym miejs­cu podc­zas najaz­du Tata­rów w latach 1241 – 1242. Arche­olo­dzy zna­le­źli gro­dzis­ko za Marián­ską horou, obe­cnie nazy­wa­ne Burg – Zamek, gdzie miesz­ka­ńcy mias­ta mog­li szu­kać sch­ro­nie­nia przed Tata­ra­mi w ufor­ty­fi­ko­wa­nym gro­dzie (levo​ca​.sk). Marián­ska hora pra­wdo­po­dob­nie wcze­śniej nosi­ła nazwę Góry Oli­wnej (gale​ria​slo​va​kia​.sk). Marián­ska hora wzno­si się na wyso­ko­ść 795 met­rów nad pozi­omem mor­za (levo​ca​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Dokumenty, Interiéry, Neživé, Slovenské, Spišské, Stavby

Remeselnícky dom v Levoči

Hits: 2541

Reme­sel­níc­ky domLevo­či sa nachá­dza neďa­le­ko od cen­tra.


The Crafts­ma­n’s Hou­se in Levo­ča is loca­ted near the city center.


Use Facebook to Comment on this Post