Hits: 5786

Liečivé účinky termálnej minerálnej a sírneho bahna boli prvýkrát opísané lekármi v 14. storočí (danubiushotels.sk). Vraví sa dokonca, že liečivé účinky prameňov objavili rímski vojaci. Oddychovali po dlhej a namáhavej ceste na rozbahnenej lúke pri Váhu. Po tomto oddychu vraj neobyčajne svieži pokračovali v ceste (piestany-spa.info). História mesta je úzko spätá s rozvojom kúpeľníctva v 16. storočí. Prvý podrobný opis prameňov pochádza od prefekta Šarišského hradu a kráľovského radcu Juraja Werhnera z roku 1545. Neskoršie opisy pochádzajú od lekára rakúskych cisárov Johanna Crata de Crafheima z roku 1571, od osobného lekára pápeža Sixta V. Andrea Bacciusa Elpidianusa z roku 1588, od nemeckého cestovateľa Martina Zeillera z roku 1632. Najslávnejší opis kúpeľov pochádza od Adama v básni z roku 1642. V roku 1772 sa v Piešťanoch objavuje významný balneológ, profesor . Až po jeho návšteve postavili prvú stálu budovu kúpeľov, dovtedy sa používali iba jamy vykopané v zemi.

Začiatkom 19. storočia dal Jozef Erdödy vybudovať v klasicistickom štýle prvé murované kúpeľné budovy, ktoré boli dobudovávané a prestavované v priebehu celého 19. storočia. (Wikipédia). Pred Winterovcami mali v prenájme viedenský podnikateľ a hlohovský inžinier . O sa nestarali, ich stav bol vtedy katastrofálny. V rokoch 1889 – 1940 boli Alexander, Imrich a Ľudovít vedúci pracovníci firmy „Alexander a synovia, podnik generálneho prenájmu kúpeľov“. Tesne pred koncom vojny, 18.9.1918 podpísal s grófom Viliamom Erdödym zmluvu na predĺženie prenájmu kúpeľov o 90 rokov (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Alexandra Wintera na podnikateľský rozmach inšpirovala aj vláda Uhorska, ktoré si v roku 1867 vybojovalo istú nezávislosť od Habsburgovcov. Vláda vyzvala občanov, aby „každá podnikal samostatne z vlastnej sily a z vlastných prostriedkov“. Alexander sa výzvou nadchol a rozhodol sa prenajať si Piešťanské kúpele. Do vtedy chodievalo v lete len asi 1 000 pacientov, ktorí ale zväčša nebývali v Kurhoteli, kde bolo 30 izieb. Vybudoval kúpeľnú Robotnícku nemocnicu, v ktorej sa mohli liečiť aj nemajetní ak náklady bol ochotný znášať zamestnávateľ, alebo obec. Nasledoval veľký stavebný rozmach. Budovali sa ochranné proti povodniam, nové kúpeľné priestory, promenády, parky, kaviarne, hotely, kúpalisko, golfové ihrisko, múzeum, dláždili sa cesty, budovala kanalizácia, vodovod …Napr. aj secesný hotel (Eva Čobejová).

V novembri 1938 sa Ľudovít dozvedel, že gróf Viliam Erdödy je prívržencom Hitlera a chce odpredať istému nemeckému konzorciu. V marci 1939 preto navrhol prezidentovi Tisovi, že odovzdajú účastinnej spoločnosti, len žiadajú ponechať dvom Winterovcom skromné zamestnanie. Tiso vycítil nebezpečenstvo a podal návrh vláde na prevzatie kúpeľov. Celý majetok sa na základe vládneho uznesenia dostal pod nútenú správu. 20.10.1940 boli od Erdödyovcov vyvlastnené a stali sa majetkom štátu (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 5). Termálne pramene sú v považanskom zlomovom pásme, v hĺbke 2 000 metrov. Voda sa akumuluje v burgidalských (miocénnych) sedimentoch Podunajskej panvy. Pramene sú sírnato-hydrouhličitanové, vápenato-horčíkaté, a sírne. Ich teplota je 67 – 69 °C, s obsahom okolo 1.5 g/l minerálnych látok a s obsahom plynov, najmä sirovodíka. Kapacita zachytených žriediel je viac ako 3 milióny litrov za deň (Cambel, B, 1962). Dlhodobá reakcia termálnej s mäkkými horninami a špecifická bakteriálna mikroflóra tvorí bahno, vďaka ktorému vďačia za svoju dobrú povesť (interspa.sk). Bahno dobre vedie teplo, chladne štyrikrát pomalšie ako voda, má vysokú viskozitu (danubiushotels.sk). Väčšina prameňov, ktoré vyvierajú na Kúpeľnom ostrove je zachytená v hĺbkach 50 – 60 metrov, čím sa vylúčila možnosť kontaminácie s povrchovou vodou, konštantnosť teploty (slovenske.info). Vďaka tomu sa v Piešťanoch úspešne rozvíja balneoterapia, vodoliečba, rehabilitácia. Lieči sa tu množstvo poúrazových stavov, apod..

Pávy patria ku kúpeľom v Piešťanoch. Po vyše 30 ročnej prestávke nadviazali piešťanské na tradíciu chovu pávov na Kúpeľnom ostrove, s ktorou začali už Winterovci. Podľa práve páv odhalil liečebné účinky termálnych vôd a bahna (Jana Beňačková, Kornel Duffek, Ladisla Ďuračka, Dušan Knap, Stanislav Kratochvíl, 2007: Pávy opäť na Kúpeľnom ostrove, Revue Nr. 1, p. 12 – 13). Edo Kľubica Sekera v mesačníku Saluberrimae Pistinienses Thermae, No. 2-3 v roku 1948 zverejnil povesť, v ktorej si prechladnutý páv všimol, že jeho pobyt v bahne pri rieke, mu prospieva. Najprv boli za jazierkami, dnes sú na pomerne veľkej ploche, hneď za valom, za Kolonádnym mostom po ľavej strane. Inak povedané – pred kúpaliskom EVA a neďaleko od jazierok. Okrem páva korunkatého sa tu nachádzajú aj iné vtáky: bažant zlatý – , bažant strieborný – Gennaeus nycthemerus, bažant kráľovský – Syrmaticus reevesii, hrdlička chichotavá – Streptopelia roseogrisea (Informačná tabuľa) – je dnes päťhviezdičkový hotel, mimochodom bol prvým, ktorý splnil takéto kritéria. Je to nádherná budova za Kolonádnym mostom, o ktorého postavenie sa v roku 1912 zaslúžil Ľudovít Winter (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Vo februári 1917 tu rokovali o vedení traja cisári, Wilhelm II Hohenzollern, rakúsky cisár Karol I. a bulharský cár I. Koburg. (Wikipédia). Odporúčam si ju pozrieť z oboch strán.

Irma je budova kúpeľov, v ktorej prebiehajú mnohé procedúry. Susedí s Thermiou, z ktorou je spojená chodbou. Kúpele nesú meno po grófke Erdődyovej. V Irme je bahnisko postavené priamo na termálnom prameni, čo je európsky unikát. Už od roku 1912 tu prebieha švédska gymnastika, elektroliečba, štvorvaničkové kúpele, inhalatórium. Dnes tu je aj zrkadlisko, bahnisko, trakčný bazén, rehabilitačná časť, vaňové oddelenie, suchý uhličitý kúpeľ, sauna, suchá trakcia. Prebieha tu vodoliečba, magnetoterapia, a mnohé iné (Jana Beňačková, Tomáš Hudcovič, 2007: Komfort a luxus v Kúpeľnom dome Irma, Revue Piešťany, No. 2, p. 5 – 6). – je dnes balneoterapeutické a ubytovacie zariadenie. Postavená bola v roku 1916 (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Ako malý som v nej kedysi bol rehabilitovaný aj ja. Fontána prezidentov pred Irmou bola pomenovaná pri príležitosti krajín V4-ky 12.-13. septembra 2008.

Literatúra

  • Cambel Bohuslav, 1962: Minerálne vody. In Buday T., Cambel B., Maheš M. eds., 1962: Vysvetlivky k prehľadnej geologickej mape ČSSR 1:200 000, list Wien – Bratislava, Geofond, Bratislava, 248 pp..

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

novypopular.eu