Hits: 6286

Lie­či­vé účin­ky ter­mál­nej mine­rál­nej vody a sír­ne­ho bah­na boli prvý­krát opí­sa­né lekár­mi v 14. sto­ro­čí (danu​bius​ho​tels​.sk). Vra­ví sa dokon­ca, že lie­či­vé účin­ky pra­me­ňov obja­vi­li rím­ski voja­ci. Oddy­cho­va­li po dlhej a namá­ha­vej ces­te na roz­bah­ne­nej lúke pri Váhu. Po tom­to oddy­chu vraj neoby­čaj­ne svie­ži pokra­čo­va­li v ces­te (pies​ta​ny​-spa​.info). His­tó­ria mes­ta Pieš­ťa­ny je úzko spä­tá s roz­vo­jom kúpeľ­níc­tva v 16. sto­ro­čí. Prvý pod­rob­ný opis pra­me­ňov pochá­dza od pre­fek­ta Šariš­ské­ho hra­du a krá­ľov­ské­ho rad­cu Jura­ja Werh­ne­ra z roku 1545. Neskor­šie opi­sy pochá­dza­jú od leká­ra rakús­kych cisá­rov Johan­na Cra­ta de Craf­he­i­ma z roku 1571, od osob­né­ho leká­ra pápe­ža Six­ta V. Andrea Bac­ciu­sa Elpi­dia­nu­sa z roku 1588, od nemec­ké­ho ces­to­va­te­ľa Mar­ti­na Zeil­le­ra z roku 1632. Naj­sláv­nej­ší opis kúpe­ľov pochá­dza od Ada­ma Tra­jan v bás­ni Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae z roku 1642. V roku 1772 sa v Pieš­ťa­noch obja­vu­je význam­ný bal­neo­lóg, pro­fe­sor Hein­rich J. von Cranz. Až po jeho náv­šte­ve posta­vi­li prvú stá­lu budo­vu kúpe­ľov, dovte­dy sa pou­ží­va­li iba jamy vyko­pa­né v zemi.

Začiat­kom 19. sto­ro­čia dal Jozef Erdödy vybu­do­vať v kla­si­cis­tic­kom štý­le prvé muro­va­né kúpeľ­né budo­vy, kto­ré boli dobu­do­vá­va­né a pre­sta­vo­va­né v prie­be­hu celé­ho 19. sto­ro­čia. (Wiki­pé­dia). Pred Win­te­rov­ca­mi mali v pre­náj­me kúpe­le vie­den­ský pod­ni­ka­teľ Sch­midt a hlo­hov­ský inži­nier Skar­nit­zel. O kúpe­le sa nesta­ra­li, ich stav bol vte­dy kata­stro­fál­ny. V rokoch 1889 – 1940 boli Ale­xan­der, Imrich a Ľudo­vít Win­ter vedú­ci pra­cov­ní­ci fir­my “Ale­xan­der Win­ter a syno­via, pod­nik gene­rál­ne­ho pre­náj­mu kúpe­ľov”. Tes­ne pred kon­com voj­ny, 18.9.1918 pod­pí­sal Win­ter s gró­fom Vilia­mom Erdödym zmlu­vu na pre­dĺže­nie pre­náj­mu kúpe­ľov o 90 rokov (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Ale­xan­dra Win­te­ra na pod­ni­ka­teľ­ský roz­mach inšpi­ro­va­la aj vlá­da Uhor­ska, kto­ré si v roku 1867 vybo­jo­va­lo istú nezá­vis­losť od Habs­bur­gov­cov. Vlá­da vyzva­la obča­nov, aby “kaž­dá pod­ni­kal samos­tat­ne z vlast­nej sily a z vlast­ných pros­tried­kov”. Ale­xan­der Win­ter sa výzvou nad­chol a roz­ho­dol sa pre­na­jať si Pieš­ťan­ské kúpe­le. Do Pieš­ťan vte­dy cho­die­va­lo v lete len asi 1 000 pacien­tov, kto­rí ale zväč­ša nebý­va­li v Kur­ho­te­li, kde bolo 30 izieb. Vybu­do­val kúpeľ­nú Robot­níc­ku nemoc­ni­cu, v kto­rej sa moh­li lie­čiť aj nema­jet­ní ľudia ak nákla­dy bol ochot­ný zná­šať zamest­ná­va­teľ, ale­bo obec. Nasle­do­val veľ­ký sta­veb­ný roz­mach. Budo­va­li sa ochran­né hrá­dze pro­ti povod­niam, nové kúpeľ­né pries­to­ry, pro­me­ná­dy, par­ky, kaviar­ne, hote­ly, kúpa­lis­ko, gol­fo­vé ihris­ko, múze­um, dláž­di­li sa ces­ty, budo­va­la kana­li­zá­cia, vodo­vod …Napr. aj seces­ný hotel Ther­mia Pala­ce (Eva Čobe­jo­vá).

V novem­bri 1938 sa Ľudo­vít Win­ter dozve­del, že gróf Viliam Erdödy je prívr­žen­com Hit­le­ra a chce odpre­dať kúpe­le isté­mu nemec­ké­mu kon­zor­ciu. V mar­ci 1939 pre­to navrhol pre­zi­den­to­vi Tiso­vi, že odo­vzda­jú kúpe­le účas­tin­nej spo­loč­nos­ti, len žia­da­jú pone­chať dvom Win­te­rov­com skrom­né zamest­na­nie. Tiso vycí­til nebez­pe­čen­stvo a podal návrh vlá­de na pre­vza­tie kúpe­ľov. Celý maje­tok sa na zákla­de vlád­ne­ho uzne­se­nia dostal pod núte­nú sprá­vu. 20.10.1940 boli kúpe­le od Erdödy­ov­cov vyvlast­ne­né a sta­li sa majet­kom štá­tu (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 5). Ter­mál­ne pra­me­ne sú v pova­žan­skom zlo­mo­vom pás­me, v hĺb­ke 2 000 met­rov. Voda sa aku­mu­lu­je v bur­gi­dal­ských (miocén­nych) sedi­men­toch Podu­naj­skej pan­vy. Pra­me­ne sú sírnato-​hydrouhličitanové, vápenato-​horčíkaté, a sír­ne. Ich tep­lo­ta je 67 – 69 °C, s obsa­hom oko­lo 1.5 g/​l mine­rál­nych látok a s obsa­hom ply­nov, naj­mä siro­vo­dí­ka. Kapa­ci­ta zachy­te­ných žrie­diel je viac ako 3 mili­ó­ny lit­rov vody za deň (Cam­bel, B, 1962). Dlho­do­bá reak­cia ter­mál­nej vody s mäk­ký­mi hor­ni­na­mi a špe­ci­fic­ká bak­te­riál­na mik­rof­ló­ra tvo­rí bah­no, vďa­ka kto­ré­mu kúpe­le vďa­čia za svo­ju dob­rú povesť (inter​spa​.sk). Bah­no dob­re vedie tep­lo, chlad­ne šty­ri­krát pomal­šie ako voda, má vyso­kú vis­ko­zi­tu (danu​bius​ho​tels​.sk). Väč­ši­na pra­me­ňov, kto­ré vyvie­ra­jú na Kúpeľ­nom ostro­ve je zachy­te­ná v hĺb­kach 50 – 60 met­rov, čím sa vylú­či­la mož­nosť kon­ta­mi­ná­cie s povr­cho­vou vodou, kon­štan­tnosť tep­lo­ty (slo​ven​ske​.info). Vďa­ka tomu sa v Pieš­ťa­noch úspeš­ne roz­ví­ja bal­neo­te­ra­pia, vodo­lieč­ba, reha­bi­li­tá­cia. Lie­či sa tu množ­stvo poú­ra­zo­vých sta­vov, cho­ro­by pohy­bo­vé­ho ústro­jen­stva apod..

Pávy pat­ria ku kúpe­ľom v Pieš­ťa­noch. Po vyše 30 roč­nej pre­stáv­ke nad­via­za­li pieš­ťan­ské kúpe­le na tra­dí­ciu cho­vu pávov na Kúpeľ­nom ostro­ve, s kto­rou zača­li už Win­te­rov­ci. Pod­ľa poves­ti prá­ve páv odha­lil lie­čeb­né účin­ky ter­mál­nych vôd a bah­na (Jana Beňač­ko­vá, Kor­nel Duf­fek, Ladis­la Ďurač­ka, Dušan Knap, Sta­ni­slav Kra­toch­víl, 2007: Pávy opäť na Kúpeľ­nom ostro­ve, Revue Pieš­ťa­ny Nr. 1, p. 12 – 13). Edo Kľu­bi­ca Seke­ra v mesač­ní­ku Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae, No. 2 – 3 v roku 1948 zve­rej­nil povesť, v kto­rej si pre­c­hlad­nu­tý páv vši­mol, že jeho pobyt v bah­ne pri rie­ke, mu pro­spie­va. Najprv boli za jazier­ka­mi, dnes sú na pomer­ne veľ­kej plo­che, hneď za valom, za Kolo­nád­nym mos­tom po ľavej stra­ne. Inak pove­da­né – pred kúpa­lis­kom EVA a neďa­le­ko od jazie­rok. Okrem páva korun­ka­té­ho Pavo cris­ta­tus sa tu nachá­dza­jú aj iné vtá­ky: bažant zla­tý – Chry­so­lop­hus pic­tus, bažant strie­bor­ný – Gen­na­e­us nyct­he­me­rus, bažant krá­ľov­ský – Syr­ma­ti­cus ree­ve­sii, hrd­lič­ka chi­cho­ta­vá – Strep­to­pe­lia rose­og­ri­sea (Infor­mač­ná tabu­ľa) Ther­mia Pala­ce – je dnes päť­hviez­dič­ko­vý hotel, mimo­cho­dom bol prvým, kto­rý spl­nil také­to kri­té­ria. Je to nád­her­ná budo­va za Kolo­nád­nym mos­tom, o kto­ré­ho posta­ve­nie sa v roku 1912 zaslú­žil Ľudo­vít Win­ter (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Vo feb­ru­ári 1917 tu roko­va­li o vede­ní voj­ny tra­ja cisá­ri, Wil­helm II Hohen­zol­lern, rakús­ky cisár Karol I. Habs­burg a bul­har­ský cár Fer­di­nand I. Koburg. (Wiki­pé­dia). Odpo­rú­čam si ju pozrieť z oboch strán.

Irma je budo­va kúpe­ľov, v kto­rej pre­bie­ha­jú mno­hé pro­ce­dú­ry. Suse­dí s Ther­mi­ou, z kto­rou je spo­je­ná chod­bou. Kúpe­le Irma nesú meno po gróf­ke Erdődy­o­vej. V Irme je bah­nis­ko posta­ve­né pria­mo na ter­mál­nom pra­me­ni, čo je európ­sky uni­kát. Už od roku 1912 tu pre­bie­ha švéd­ska gym­nas­ti­ka, elek­tro­lieč­ba, štvor­va­nič­ko­vé kúpe­le, inha­la­tó­rium. Dnes tu je aj zrkad­lis­ko, bah­nis­ko, trakč­ný bazén, reha­bi­li­tač­ná časť, vaňo­vé odde­le­nie, suchý uhli­či­tý kúpeľ, sau­na, suchá trak­cia. Pre­bie­ha tu vodo­lieč­ba, mag­ne­to­te­ra­pia, fit­nes a mno­hé iné (Jana Beňač­ko­vá, Tomáš Hud­co­vič, 2007: Kom­fort a luxus v Kúpeľ­nom dome Irma, Revue Pieš­ťa­ny, No. 2, p. 5 – 6). Pro Pat­ria – je dnes bal­neo­te­ra­pe­utic­ké a uby­to­va­cie zaria­de­nie. Posta­ve­ná bola v roku 1916 (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Ako malý som v nej kedy­si bol reha­bi­li­to­va­ný aj ja. Fon­tá­na pre­zi­den­tov pred Irmou bola pome­no­va­ná pri prí­le­ži­tos­ti stret­nu­tia pre­zi­den­tov kra­jín V4-​ky 12. – 13. sep­tem­bra 2008.

Lite­ra­tú­ra

  • Cam­bel Bohu­slav, 1962: Mine­rál­ne vody. In Buday T., Cam­bel B., Maheš M. eds., 1962: Vysvet­liv­ky k pre­hľad­nej geolo­gic­kej mape ČSSR 1:200 000, list Wien – Bra­ti­sla­va, Geofond, Bra­ti­sla­va, 248 pp..

Odka­zy

Súvisiace články

Use Facebook to Comment on this Post