Rastliny, Príroda, Organizmy, Fotografie

Močiarne rastliny – evolučne špecializovaná skupina rastlín

skala
Hits: 338

Močiarne predstavujú evolučne špecializovanú skupinu rastlín s komplexnými anatomickými, morfologickými a fyziologickými adaptáciami na hypoxické prostredie. Ich schopnosť tolerovať anaeróbne podmienky, modifikovať vnútornú štruktúru pletív a efektívne regulovať metabolické procesy umožňuje ich úspešnú existenciu v extrémnych ekologických podmienkach.

Močiarne rastliny sú rastliny prispôsobené životu v prostredí s trvalo alebo periodicky zaplavenou pôdou. Rastú v močiaroch, bažinách, rašeliniskách a na brehoch vodných tokov. Tieto sa označujú ako mokrade a medzi najvýznamnejšie sveta z hľadiska biodiverzity a regulácie v krajine (ramsar.org). Rastliny v mokradiach musia čeliť nedostatku kyslíka v pôde. Mnohé druhy si preto vyvinuli špeciálne vzdušné pletivá – aerenchým, ktorý umožňuje transport kyslíka z nadzemných častí ku koreňom (Campbell N. A. et al., 2017). Aerenchým je parenchymatické pletivo s rozsiahlymi intercelulárnymi priestormi. To zabezpečuje vnútornú aeráciu rastliny, transport kyslíka z listov do koreňov a zároveň odvádzanie oxidu uhličitého a metánu s podzemných častí rastliny (Taiz L., Zeiger E., Möller I. M., Murphy A. 2015). Vznikať môže rozostupom buniek – schizogénne, alebo rozpadom buniek v dôsledku hypoxie – lyzogénne (Larcher W., 2003). Aerenchým patrí medzi hlavné adaptácie močiarnych rastlín patria: vyvinuté vzdušné pletivá – aerenchým, plytký alebo rozkonárený koreňový systém (Campbell N. A. et al., 2017), tolerancia voči zaplaveniu a nízkemu obsahu kyslíka (ramsar.org), schopnosť získavať živiny alternatívnym spôsobom (Juniper B. E., Robins R. J., Joel D. M., 1989).

Zlepšujú kvalitu vody zachytávaním znečisťujúcich látok (ramsar.org), znižujú riziko povodní tým, že zadržiavajú vodu (Wetlands and climate change). Poskytujú životný priestor mnohým druhom organizmov (britannica.com), prispievajú k viazaniu uhlíka a regulácii klímy. Mokrade patria medzi najohrozenejšie ekosystémy, najmä v dôsledku odvodňovania, poľnohospodárstva a urbanizácie (Wetlands and climate change). Podľa vzťahu k vode sa močiarne rastliny delia na helofyty, ktoré sú zakorenené v bahne, nadzemné časti vyrastajú nad hladinu, napr. trstina, pálka (britannica.com), hydrofyty rastúce vo vode, čiastočne alebo úplne ponorené, napr. lekno (Campbell N. A. et al., 2017), hygrofyty sú rastliny vyžadujúce veľmi vlhké prostredie, ale nie trvalé zaplavenie (Larcher W, 2003).

Podmáčané pôdy sú charakteristické hypoxickými až anoxickými podmienkami, ktoré výrazne obmedzujú aeróbne dýchanie koreňov. Schopnosť tolerovať nedostatok kyslíka predstavuje základný adaptačný mechanizmus tejto rastlín (Taiz L., Zeiger E., Möller I. M., Murphy A. 2015). močiarnych rastlín sú často redukované, plytké alebo adventívne. V anaeróbnom prostredí dochádza k inhibícii rastu koreňových vláskov a k zníženiu intenzity mitochondriálneho dýchania (Larcher W., 2003). Niektoré druhy vytvárajú pneumatofóry alebo vzdušné korene (častejšie u drevín rastúcich v zaplavovaných oblastiach). Fyziologickou adaptáciou v anaeróbnych podmienkach prechádzajú bunky koreňov na anaeróbny metabolizmus (fermentáciu), pri ktorej vzniká etanol alebo laktát ako vedľajší produkt (Taiz L., Zeiger E., Möller I. M., Murphy A. 2015). Dlhodobá tolerancia voči hypoxii je spojená so zvýšenou aktivitou enzýmov, ako je alkoholdehydrogenáza. Niektoré druhy vykazujú schopnosť regulovať priepustnosť koreňových membrán a obmedzovať vstup toxických redukovaných látok, ktoré vznikajú v anaeróbnej pôde (Taiz L., Zeiger E., Möller I. M., Murphy A. 2015). Morfologickou adaptáciou sú predĺžené internódiá umožňujúce dosiahnuť nad hladinu vody, duté alebo pružné stonky, redukované mechanické pletivá, veľká listová plocha u emerzných druhov. U hydrofytov je častá redukcia kutikuly a prieduchov, keďže príjem plynov môže prebiehať priamo cez povrch rastliny (britannica.com).

Druhy (11)

  1. Nymphaea alba
  2. Nymphaea ampla
  3. Nymphaea candida
  4. Nymphaea lotus
  5. Nymphaea mexicana
  6. Nymphaea nouchali
  7. Nymphaea odorata
  8. Nymphaea pubescens
  9. Nymphaea rubra
  10. Nymphoides peltata
  11. Victoria amazonica

  • Campbell, N. A. et al. (2017). Biology. 11th ed. Pearson Education.
  • Juniper, B. E., Robins, R. J., Joel, D. M. (1989). The Carnivorous Plants. Academic Press.
  • Larcher W., 2003. Physiological Plant Ecology. Springer.
  • Taiz L., Zeiger E., Möller I. M., Murphy A. 2015: Plant Physiology and Development, 6th ed. Sinauer Associates.
  • Ramsar Convention on Wetlands. What are wetlands? Dostupné online.
  • Wetlands and climate change. International Union for Conservation of Nature.
  • Mitsch William J., James Gosselink G. 2015: Wetlands. 5th Edition, John Wiley & Sons, Inc., Hoboken

Marsh plants represent an evolutionarily specialized group of plants with complex anatomical, morphological, and physiological adaptations to hypoxic environments. Their capacity to tolerate anaerobic conditions, modify internal tissue structure, and efficiently regulate metabolic processes enables their successful survival in extreme ecological conditions.

Marsh plants are plants adapted to life in environments with permanently or periodically waterlogged soils. They grow in marshes, swamps, peatlands, and along the banks of watercourses. These habitats are referred to as wetlands and rank among the most important ecosystems worldwide in terms of biodiversity and water regulation within the landscape. Plants in wetlands must cope with oxygen deficiency in the soil. Many species have therefore developed specialized air tissues – aerenchyma – which enables the transport of oxygen from aerial parts to the roots. Aerenchyma is a type of parenchymatous tissue with extensive intercellular spaces. It ensures internal aeration of the plant, the transport of oxygen from leaves to roots, and the removal of carbon dioxide and methane from underground plant parts. It may form either by cell separation (schizogenous formation) or by cell disintegration as a result of hypoxia (lysigenous formation). Among the principal adaptations of marsh plants are well-developed air tissues (aerenchyma), a shallow or highly branched root system, tolerance to flooding and low oxygen availability, and the ability to acquire nutrients through alternative mechanisms.

Wetland plants improve water quality by trapping pollutants, reduce flood risk through water retention, provide habitat for numerous species of organisms, and contribute to carbon sequestration and climate regulation. Wetlands are among the most threatened ecosystems, primarily due to drainage, agriculture, and urbanization. According to their relationship to water, marsh plants are divided into helophytes, which are rooted in mud with their aerial parts emerging above the water surface (e.g., reed, cattail); hydrophytes, which grow in water and are partially or completely submerged (e.g., water lily); and hygrophytes, which require very moist environments but not permanent flooding. Waterlogged soils are characterized by hypoxic to anoxic conditions that significantly limit aerobic root respiration. The ability to tolerate oxygen deficiency represents a fundamental adaptive mechanism of this plant group. The roots of marsh plants are often reduced, shallow, or adventitious. In anaerobic environments, root hair growth is inhibited and mitochondrial respiration decreases. Some species develop pneumatophores or aerial roots (more common in woody species growing in flooded areas).

As a physiological adaptation to anaerobic conditions, root cells switch to anaerobic metabolism (fermentation), producing ethanol or lactate as by-products. Long-term hypoxia tolerance is associated with increased activity of enzymes such as alcohol dehydrogenase. Certain species are capable of regulating root membrane permeability and limiting the uptake of toxic reduced compounds formed in anaerobic soils. Morphological adaptations include elongated internodes enabling plants to reach above the water surface, hollow or flexible stems, reduced mechanical tissues, and a large leaf area in emergent species. In hydrophytes, reduction of the cuticle and stomata is common, as gas exchange may occur directly across the plant surface.

TOP

Všetky

, , , , , , , ,

Krajina, Slovensko, Príroda, Skaly, Biotopy, Fotografie, Kysuce

Megonky – kamenné gule v Milošovej

skala
Hits: 1987

V 80-tych rokoch sa v kameňolome po odstrele horniny objavili pravidelné okrúhle gule s priemerom 10 až 260 cm. Unikátny prírodný úkaz, v roku 2003 bolo nálezisko v Milošovej, vyhlásené za prírodný úkaz (regionkysuce.sk). Najväčšia guľa má priemer 2.6 metra. Odtlačky po vypadnutých guliach naznačujú, že tie najväčšie mali priemer až 5 metrov (Ľuboš Vodička). V priestore medzi Klokočovom – Milošovou a hrebeňom Moravsko-sliezskych Beskýd sa nachádza úzky pruh pieskovcov s nápadnou guľovitou odlučnosťou. Kamenné gule sa nachádzajú aj na iných miestach (František Beleš).

Prírodný útvar kamenné gule sa dá nájsť na rôznych miestach na svete. Obvykle sú vytvorené prírodnými silami a eróziou. Eróziou sa postupne odstraňujú mäkšie časti hornín a vytvárajú guľovité . Gule tvorí aj dažďová , ktorá preniká do pórov v horninách, spôsobuje odlupovanie a oddeľovanie. V angličtine sa tento typ prírodného útvaru nazýva „Racetrack Playa“.

Megonky predstavujú v rámci Slovenska jedinečný geologický útvar s výskytom pieskovcov guľovitej odlučnosti. Tento nesúvislý úzky pruh je dlhý 15 km a široký 250 – 500 metrov. Vek týchto vrstiev je vrchná krieda až stredný eocén – 30 – 40 miliónov rokov. Ide o tzv. Ciežkowický pieskovec, pomenovaný ako Bukovecký. Kamenné gule sa nachádzajú napr. v Grónsku, Rumunsku, , Novom Zélande (František Beleš, Peter Drengubiak – Informačná tabuľa). Gule umiestnené v pevnej pieskovcovej hornine, pôvodne ležali na ploche, postupne však boli zanesené pieskom a bahnom. Geologické zmeny spôsobili ich zdvihnutie do súčasnej polohy. Ležia približne 150 – 200 cm pod dnešným terénom. Veľkostne majú gule priemer od 30 do 3 metre. Ich hmotnosť je aj 25 – 30 ton. Nálezisko bolo odkryté v roku 1988 pri ťažbe v lome Padyšák. Pôvodne sa tu nachádzalo asi 30 gúľ, viaceré boli odvezené do expozícií a rozkradnuté (Wikipedia). Presný proces formovania týchto kamenných gúľ zostáva záhadou. Niektoré hypotézy naznačujú, že vznikli milióny rokov kotúľaním horniny po mäkkom povrchu, zatiaľ čo iné teórie hovoria o ich formovaní ako výplne plynových dutín v iných skalách (turisticky.sk).

In the 1980s, regular round spheres with diameters ranging from 10 to 260 cm were discovered in a quarry after blasting rock. This unique natural phenomenon in Milošová was declared a natural monument in 2003 (regionkysuce.sk). The largest sphere has a diameter of 2.6 meters. Imprints of missing spheres suggest that the largest ones could have had a diameter of up to 5 meters (Ľuboš Vodička). Between Klokočov – Milošová and the ridge of the Moravian-Silesian Beskids, there is a narrow strip of sandstone with noticeable spherical separation. Stone spheres are also found in other places (František Beleš).

The natural formation of stone spheres can be found in various places worldwide. They are typically formed by natural forces and erosion. Erosion gradually removes softer parts of rocks, creating spherical shapes. Rainwater also contributes by penetrating rock pores, causing peeling and separation. This type of natural formation is called „Racetrack Playa“ in English.

Megonky are a unique geological formation in Slovakia, characterized by sandstone with spherical separation. This discontinuous narrow strip is 15 km long and 250–500 meters wide. These layers date back to the Upper Cretaceous to the Middle Eocene, approximately 30–40 million years ago. They consist of so-called Ciężkowice Sandstone, also known as Bukovecký. Stone spheres are also found in Greenland, Romania, the USA, and New Zealand (František Beleš, Peter Drengubiak – information board). The spheres, embedded in solid sandstone, originally lay on the surface but were gradually buried by sand and mud. Geological changes later elevated them to their current position. They lie approximately 150–200 cm below the present terrain. The spheres range in diameter from 30 cm to 3 meters, with a weight of 25–30 tons. The site was uncovered in 1988 during quarrying at Padyšák. Originally, about 30 spheres were found; many were taken to exhibitions or stolen (Wikipedia). The exact process of their formation remains a mystery. Some hypotheses suggest they formed over millions of years by rolling rocks on soft surfaces, while others propose they formed as fillings of gas cavities in other rocks (turisticky.sk).

W latach 80. w kamieniołomie po wystrzeleniu skał odkryto regularne okrągłe kule o średnicy od 10 do 260 cm. Ten unikalny naturalny fenomen w Milošovej został w 2003 roku uznany za pomnik przyrody (regionkysuce.sk). Największa kula ma średnicę 2,6 metra. Odciski po zaginionych kulach sugerują, że największe mogły mieć średnicę nawet 5 metrów (Ľuboš Vodička). Między Klokočovem – Milošovą a grzbietem Beskidów Morawsko-Śląskich znajduje się wąski pas piaskowców z charakterystycznym kulistym oddzieleniem. Kamienne kule występują również w innych miejscach (František Beleš).

Naturalne formacje kamiennych kul można znaleźć w różnych miejscach na świecie. Zazwyczaj powstają one pod wpływem sił natury i erozji. Erozja stopniowo usuwa miększe części skał, tworząc kuliste kształty. Deszczówka również przyczynia się do ich powstawania, wnikając w pory skał, powodując łuszczenie i oddzielanie. W języku angielskim tego typu formacja nazywana jest „Racetrack Playa“.

Megonki to unikalna formacja geologiczna na Słowacji, charakteryzująca się piaskowcami z kulistym oddzieleniem. Ten nieciągły wąski pas ma długość 15 km i szerokość 250–500 metrów. Wiek tych warstw szacuje się na późną kredę do środkowego eocenu, czyli 30–40 milionów lat. Składają się z tzw. piaskowca Ciężkowickiego, znanego również jako Bukovecký. Kamienne kule znajdują się np. na Grenlandii, w Rumunii, USA i Nowej Zelandii (František Beleš, Peter Drengubiak – tablica informacyjna). Kule osadzone w solidnym piaskowcu pierwotnie leżały na powierzchni, ale stopniowo zostały zasypane piaskiem i błotem. Zmiany geologiczne później podniosły je do obecnej pozycji. Leżą około 150–200 cm pod obecnym terenem. Kule mają średnicę od 30 cm do 3 metrów i ważą nawet 25–30 ton. Odkryto je w 1988 roku podczas wydobycia w kamieniołomie Padyšák. Początkowo znaleziono tam około 30 kul, wiele z nich zostało przeniesionych do ekspozycji lub skradzionych (Wikipedia). Dokładny proces ich powstawania pozostaje tajemnicą. Niektóre hipotezy sugerują, że powstały miliony lat temu w wyniku toczenia skał po miękkiej powierzchni, inne mówią o ich formowaniu się jako wypełnienia pustek gazowych w innych skałach (turisticky.sk).

V 80. letech se v kamenolomu po odstřelu horniny objevily pravidelné kulaté koule o průměru 10 až 260 cm. Unikátní přírodní úkaz, nález v Milošové byl v roce 2003 prohlášen za přírodní památku (regionkysuce.sk). Největší koule má průměr 2,6 metru. Otisky po vypadlých koulích naznačují, že ty největší mohly mít průměr až 5 metrů (Ľuboš Vodička). Mezi Klokočovem – Milošovou a hřebenem Moravskoslezských Beskyd se nachází úzký pruh pískovců s nápadnou kulovitou odlučností. Kamenné koule se nacházejí i na jiných místech (František Beleš).

Přírodní útvar kamenné koule lze nalézt na různých místech světa. Obvykle jsou vytvořeny přírodními silami a erozí. Eroze postupně odstraňuje měkčí části hornin a vytváří kulovité tvary. Koule tvoří také dešťová voda, která proniká do pórů v horninách, způsobuje odlupování a oddělování. V angličtině se tento typ přírodního útvaru nazývá „Racetrack Playa“.

Megonky představují na Slovensku jedinečný geologický útvar s výskytem pískovců kulovité odlučnosti. Tento nesouvislý úzký pruh je dlouhý 15 km a široký 250–500 metrů. Stáří těchto vrstev se datuje do svrchní křídy až středního eocénu – 30–40 milionů let. Jde o tzv. Ciężkowický pískovec, známý jako Bukovecký. Kamenné koule se nacházejí např. v Grónsku, Rumunsku, USA, na Novém Zélandu (František Beleš, Peter Drengubiak – informační tabule). Koule, uložené v pevném pískovci, původně ležely na povrchu, ale postupně byly zasypány pískem a bahnem. Geologické změny je později zvedly do současné polohy. Nacházejí se zhruba 150–200 cm pod dnešním terénem. Velikostí mají průměr od 30 cm do 3 metrů a váží až 25–30 tun. Naleziště bylo odkryto v roce 1988 při těžbě v lomu Padyšák. Původně zde bylo asi 30 koulí, mnohé byly odvezeny do expozic a rozkradeny (Wikipedia). Přesný proces jejich formování zůstává záhadou. Některé hypotézy tvrdí, že vznikly miliony let valením horniny po měkkém povrchu, jiné teorie hovoří o jejich formování jako výplně plynových dutin v jiných horninách (turisticky.sk).

Akvaristika, Výživa rýb

Nitenky – najznámejšie živé krmivo medzi širokou verejnosťou

skala
Hits: 13884

Nitenky – Tubifex tubifex sa v minulosti pomerne hojne vyskytovali v oblastiach, kde bol vypúšťaný odpad – organické znečistenie do vodných tokov – v blízkosti pivovarov, sladovní, sódovkárni, celulózok, priemyselných podnikov. Žijú v bahne pomalšie tečúcich, resp. pokojnejších tokov. V tokoch sú zavŕtané do bahna, vedia sa veľmi ostražito vtiahnuť hlboko do dna. Tubifex sa dá nájsť takmer v každom toku u nás, ale nie v množstve, ktoré je pre akvaristu zaujímavé. Dnes už je často predtým transformovaná v čističkách, odpadu je menej, živiny chýbajú. Nitenky ako ich poznajú akvaristi majú hnedočervenú farbu. V prírode je ich farba variabilná a závisí od množstva kyslíka vo vode. Nitenky v prírode môžu byť aj bielej .

Skrmovanie niteniek

Nitenky sú veľmi vhodná napr. pre sumcovité , pancierniky, prísavníky, sumčeky. Vo svojich črevách im koluje bahno ešte dlho po ich odlovení. Preto sa musia riadne premývať a po nalovení nechať aspoň tri dni vytráviť. Sú veľmi závislé od čerstvej , oveľa viac ako živé patentky, preto sa musia často preplachovať vodou, prípadne sa pre ne necháva neustály prítok a odtok vody. Vhodné je uchovávať ich napr. v plochých miskách napr. na spodku chladničky. Dokážu sa zavŕtať do dna, kde môžu buď hniť, alebo sa niekedy môže stať, že sa po čase masovejšie vyroja. Ak si zoženiete živé nitenky, odporúčam hneď časť skŕmiť a zvyšok sami zamrazte. Nemusíte sa báť. Ak si ich zamrazíte samy, zostanú v stave akceptovateľnom. Ide o to, že som nepočul ešte o mrazených nitenkách z obchodu, ktoré by nevyzerali po rozmrazení skôr ako blato :-(.

niteniek

Nitenky sa chytajú tak, že sa podoberie celý substrát, na ktorom ich vidíme, pretože sa veľmi rýchlo bojazlivo vťahujú do substrátu. Z neho ich dostaneme tak, že navrch nasypeme čistý piesok. Nitenky postupne prelezú nad piesok, z ktorého ich už ľahšie dostaneme. Iný spôsob (Neubauer in verb, 2009): nalovený materiál dáme napr. do nízkej nádoby, napr. do prepravky na zákusky. Maximálne 5-7 cm vrstvu. Zakryjeme ich starou záclonou, nalejeme vlažnú vodu aby bola asi dva cm nad substrát. Necháme ich v tmavej miestnosti s izbovou teplotou. Nitenky sa začnú dusiť a zhruba za hodinu – dve začnú preliezať cez záclonu. Zo záclony ich ľahko vezmeme hustým hrebeňom na vlasy.

Nitenky – Tubifex tubifex used to be quite abundant in areas where waste was discharged – organic pollution into watercourses – near breweries, maltings, soda factories, pulp mills, industrial plants. They live in mud in slower flowing or calm streams. In streams, they burrow into the mud and can very cautiously burrow deep into the bottom. Tubifex can be found in almost every stream in our country, but not in quantities that are interesting for aquarists. Today, the water is often transformed in treatment plants, there is less waste, and nutrients are lacking. Nitenky as aquarists know them have a brown-red color. In nature, their color is variable and depends on the amount of oxygen in the water. Nitenky in nature can also be white.

Feeding Tubifex

Tubifex are very suitable food, for example, for catfish, loaches, suckerfish, and small catfish. Mud still circulates in their intestines long after they are caught. Therefore, they must be thoroughly rinsed and allowed to digest for at least three days after catching. They are very dependent on fresh water, much more so than live Tubifex, so they must be rinsed frequently with water, or a constant flow and drainage of water are provided for them. It is suitable to keep them, for example, in shallow bowls, for example, at the bottom of the refrigerator. They can burrow into the bottom, where they can either rot or sometimes it may happen that they mass spawn after a while. If you get live Tubifex, I recommend feeding part of them immediately and freezing the rest yourself. You don’t have to worry. If you freeze them yourself, they will remain in an acceptable condition. The point is that I have not heard of frozen Tubifex from a store that didn’t look like mud after thawing :-(.

Catching Tubifex

Tubifex are caught by taking the entire substrate on which we see them, because they quickly and cautiously burrow into the substrate. We can get them out by sprinkling clean sand on top. Tubifex will gradually crawl over the sand, making them easier to remove. Another method (Neubauer in verb, 2009): put the caught material, for example, into a shallow container, for example, into a cake transporter. Maximum 5-7 cm layer. Cover them with an old curtain, pour warm water to be about two cm above the substrate. Leave them in a dark room with room temperature. Tubifex will start to suffocate, and about an hour or two later, they will start crawling through the curtain. We can easily take them from the curtain with a dense hair comb.

Nitenky – Tubifex tubifex kamen v der Vergangenheit relativ häufig in Gebieten vor, wo Abfall abgelassen wurde – organische Verschmutzung in Fließgewässer – in der Nähe von Brauereien, Mälzereien, Limonadenfabriken, Zellstoffmühlen, Industrieanlagen. Sie leben im Schlamm in langsamer fließenden oder ruhigen Bächen. In Bächen graben sie sich in den Schlamm und können sehr vorsichtig tief in den Boden graben. Tubifex finden sich in fast jedem Bach in unserem Land, aber nicht in Mengen, die für Aquarianer interessant sind. Heute wird das Wasser oft in Kläranlagen umgewandelt, es gibt weniger Abfall und es fehlen Nährstoffe. Nitenky, wie Aquarianer sie kennen, haben eine braunrote Farbe. In der Natur ist ihre Farbe variabel und hängt von der Sauerstoffmenge im Wasser ab. Nitenky in der Natur können auch weiß sein.

Fütterung von Tubifex

Tubifex sind sehr geeignetes Futter, zum Beispiel für Wels, Schmerlen, Saugwelse und kleine Welse. Schlamm zirkuliert auch lange nach ihrem Fang noch in ihren Därmen. Deshalb müssen sie gründlich gespült und nach dem Fang mindestens drei Tage verdaut werden. Sie sind sehr abhängig von frischem Wasser, viel mehr als lebende Tubifex, daher müssen sie häufig mit Wasser gespült werden, oder es wird ihnen ein konstanter Wasserfluss und -ablauf bereitgestellt. Es ist ratsam, sie zum Beispiel in flachen Schüsseln aufzubewahren, zum Beispiel am Boden des Kühlschranks. Sie können sich in den Boden graben, wo sie entweder verrotten oder manchmal nach einer Weile massenhaft spawnen können. Wenn Sie lebende Tubifex bekommen, empfehle ich, einen Teil von ihnen sofort zu füttern und den Rest selbst einzufrieren. Sie müssen sich keine Sorgen machen. Wenn Sie sie selbst einfrieren, bleiben sie in akzeptablem Zustand. Der Punkt ist, dass ich noch nie von gefrorenen Tubifex aus einem Geschäft gehört habe, die nach dem Auftauen nicht wie Schlamm aussehen :-(.

Tubifex fangen

Tubifex werden gefangen, indem der gesamte Untergrund genommen wird, auf dem wir sie sehen, da sie schnell und vorsichtig in den Untergrund graben. Wir können sie herausnehmen, indem wir sauberen Sand darauf streuen. Tubifex werden allmählich über den Sand kriechen, was es einfacher macht, sie zu entfernen. Eine andere Methode (Neubauer in verb, 2009): Legen Sie das gefangene Material, zum Beispiel in einen flachen Behälter, zum Beispiel in einen Kuchentransporter. Maximal 5-7 cm Schicht. Bedecken Sie sie mit einem alten Vorhang, gießen Sie warmes Wasser, das etwa zwei cm über dem Substrat liegt. Lassen Sie sie in einem dunklen Raum mit Zimmertemperatur. Tubifex beginnen zu ersticken, und etwa eine oder zwei Stunden später beginnen sie durch den Vorhang zu kriechen. Wir können sie leicht mit einem dichten Haarkamm vom Vorhang nehmen.

Krajina, Typ krajiny, Príroda, Dokumenty, Dokumenty z prírody, TOP, Biotopy, Fotografie, Rieky, Mokrade

Záplavy

skala
Hits: 1725

Záplavy sú prírodným javom, pri ktorom dochádza k nadmernému zaplavovaniu oblastí suchej zeme v dôsledku zvýšeného stavu . Tento jav môže byť spôsobený rôznymi faktormi vrátane silného dažďa, prúdenia riek, topenia snehu, cyklón, či dokonca tsunami. Záplavy môžu mať značný vplyv na životné prostredie, spoločnosť a hospodárstvo. , ktoré vyjdú z brehov, alebo intenzívny dážď, ktorý prekročí schopnosť pôdy absorbovať vodu, môžu spustiť záplavy v krátkom čase. Záplavy môžu spôsobiť eróziu pôdy, znečistenie vôd odpadmi a chemikáliami. V dôsledku záplav môže dôjsť k hromadeniu bahna a odpadkov, čo spôsobuje environmentálne problémy.

Floods are a natural phenomenon in which areas of dry land become excessively inundated due to an increased water level. This occurrence can be triggered by various factors, including heavy rainfall, river overflow, snowmelt, cyclones, or even tsunamis. Floods can have a significant impact on the environment, society, and the economy. Rivers overflowing their banks or intense rainfall exceeding the soil’s ability to absorb water can lead to flooding in a short period. Floods can cause soil erosion and contaminate water with debris and chemicals. The accumulation of mud and waste as a result of flooding can contribute to environmental issues. In the event of catastrophic floods, coordinated humanitarian aid and the restoration of affected areas are crucial factors in returning impacted communities to normalcy.

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Dolné Považie, Mestá, Fotografie

Kúpele Piešťany

skala
Hits: 7411

Liečivé účinky termálnej minerálnej a sírneho bahna boli prvýkrát opísané lekármi v 14. storočí (danubiushotels.sk). Vraví sa dokonca, že liečivé účinky prameňov objavili rímski vojaci. Oddychovali po dlhej a namáhavej ceste na rozbahnenej lúke pri Váhu. Po tomto oddychu vraj neobyčajne svieži pokračovali v ceste (piestany-spa.info). mesta je úzko spätá s rozvojom kúpeľníctva v 16. storočí. Prvý podrobný opis prameňov pochádza od prefekta Šarišského hradu a kráľovského radcu Juraja Werhnera z roku 1545. Neskoršie opisy pochádzajú od lekára rakúskych cisárov Johanna Crata de Crafheima z roku 1571, od osobného lekára pápeža Sixta V. Andrea Bacciusa Elpidianusa z roku 1588, od nemeckého cestovateľa Martina Zeillera z roku 1632. Najslávnejší opis kúpeľov pochádza od Adama Trajan v básni Saluberrimae Pistinienses Thermae z roku 1642. V roku 1772 sa v Piešťanoch objavuje významný balneológ, profesor Heinrich J. von Cranz. Až po jeho návšteve postavili prvú stálu budovu kúpeľov, dovtedy sa používali iba jamy vykopané v zemi.

The healing effects of thermal mineral water and sulfur mud were first described by physicians in the 14th century (danubiushotels.sk). It is even said that the healing effects of the springs were discovered by Roman soldiers. They rested on a muddy meadow near the River after a long and exhausting journey. After this rest, they reportedly continued their journey remarkably refreshed (piestany-spa.info). The history of the town of Piešťany is closely tied to the development of balneology in the 16th century. The first detailed description of the springs comes from the prefect of Castle and royal councilor Juraj Werhner in 1545. Later descriptions are from the physician of the Austrian emperors Johann Crato de Crafheim in 1571, the personal physician of Pope Sixtus V. Andrea Bacciusa Elpidianusa in 1588, and the German traveler Zeiller in 1632. The most famous description of the baths comes from Adam Trajan in the poem „Saluberrimae Pistinienses Thermae“ from 1642. In 1772, the significant balneologist, Professor Heinrich J. von Cranz, appeared in Piešťany. Only after his visit did they construct the first permanent bathhouse; until then, they used pits dug in the ground.

Die heilenden Wirkungen von Thermal-Mineralwasser und Schwefelschlamm wurden erstmals von Ärzten im 14. Jahrhundert beschrieben (danubiushotels.sk). Es wird sogar gesagt, dass römische Soldaten die heilenden Wirkungen der Quellen entdeckten. Sie ruhten sich nach einer langen und anstrengenden Reise auf einer schlammigen Wiese am Fluss Waag aus. Nach dieser Ruhepause setzten sie angeblich ihre Reise außergewöhnlich erfrischt fort (piestany-spa.info). Die Geschichte der Stadt Piešťany ist eng mit der Entwicklung der Balneologie im 16. Jahrhundert verbunden. Die erste detaillierte Beschreibung der Quellen stammt von dem Präfekten des Schlosses Šariš und königlichen Rat Juraj Werhner aus dem Jahr 1545. Spätere Beschreibungen stammen von dem Arzt der österreichischen Kaiser Johann Crato de Crafheim im Jahr 1571, vom persönlichen Arzt von Papst Sixtus V. Andrea Bacciusa Elpidianusa im Jahr 1588 und vom deutschen Reisenden Martin Zeiller im Jahr 1632. Die berühmteste Beschreibung der Bäder stammt von Adam Trajan in dem Gedicht „Saluberrimae Pistinienses Thermae“ aus dem Jahr 1642. Im Jahr 1772 erschien der bedeutende Balneologe, Professor Heinrich J. von Cranz, in Piešťany. Erst nach seinem Besuch wurde das erste dauerhafte Badehaus errichtet; bis dahin verwendete man Gruben, die im Boden gegraben waren.

Začiatkom 19. storočia dal Jozef Erdödy vybudovať v klasicistickom štýle prvé murované kúpeľné , ktoré boli dobudovávané a prestavované v priebehu celého 19. storočia. (Wikipédia). Pred Winterovcami mali v prenájme viedenský podnikateľ Schmidt a hlohovský inžinier Skarnitzel. O kúpele sa nestarali, ich stav bol vtedy katastrofálny. V rokoch 1889 – 1940 boli Alexander, Imrich a Ľudovít Winter vedúci pracovníci firmy „Alexander Winter a synovia, podnik generálneho prenájmu kúpeľov“. Tesne pred koncom , 18.9.1918 podpísal Winter s grófom Viliamom Erdödym zmluvu na predĺženie prenájmu kúpeľov o 90 rokov (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Alexandra Wintera na podnikateľský rozmach inšpirovala aj vláda Uhorska, ktoré si v roku 1867 vybojovalo istú nezávislosť od Habsburgovcov. Vláda vyzvala občanov, aby „každá podnikal samostatne z vlastnej sily a z vlastných prostriedkov“. Alexander Winter sa výzvou nadchol a rozhodol sa prenajať si Piešťanské kúpele. Do Piešťan vtedy chodievalo v lete len asi 1 000 pacientov, ktorí ale zväčša nebývali v Kurhoteli, kde bolo 30 izieb. Vybudoval kúpeľnú Robotnícku nemocnicu, v ktorej sa mohli liečiť aj nemajetní ak náklady bol ochotný znášať zamestnávateľ, alebo obec. Nasledoval veľký stavebný rozmach. Budovali sa ochranné hrádze proti povodniam, nové kúpeľné priestory, promenády, , kaviarne, hotely, kúpalisko, golfové ihrisko, múzeum, dláždili sa , budovala kanalizácia, vodovod …Napr. aj secesný hotel Thermia Palace (Eva Čobejová).

Beginning of the 19th century, Jozef Erdödy had the first brick bathhouses built in the neoclassical style, which were expanded and renovated throughout the entire 19th century (Wikipedia). Before the Winters, Vienna entrepreneur Schmidt and Hlohovec engineer Skarnitzel leased the baths. They neglected the baths, and their condition was catastrophic. From 1889 to 1940, Alexander, Imrich, and Ľudovít Winter were the leading figures in the company „Alexander Winter and Sons, a business for the general lease of baths.“ Shortly before the end of the war, on September 18, 1918, Winter signed an agreement with Count Viliam Erdödy to extend the lease of the baths for 90 years (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). The inspiration for Alexander Winter’s entrepreneurial success also came from the government of Hungary, which, in 1867, had won a certain independence from the Habsburgs. The government called on citizens to „undertake independently from their own strength and resources.“ Alexander Winter was enthusiastic about this call and decided to lease the Piešťany baths. At that time, only about 1,000 patients visited Piešťany in the summer, and most of them did not stay at the Kurhotel, which had 30 rooms. He built the Workers‘ Hospital, where even the less fortunate could receive treatment if the employer or the municipality was willing to bear the costs. This was followed by a major construction boom. Protective embankments were built against floods, new spa areas, promenades, parks, cafes, hotels, a swimming pool, a golf course, a museum, roads were paved, and sewage and water supply systems were built. For example, the Art Nouveau-style Thermia Palace hotel (Eva Čobejová).

Zu Beginn des 19. Jahrhunderts ließ Jozef Erdödy die ersten gemauerten Badehäuser im neoklassizistischen Stil errichten, die im Laufe des gesamten 19. Jahrhunderts erweitert und renoviert wurden (Wikipedia). Vor den Winters hatten der Wiener Unternehmer Schmidt und der Ingenieur Skarnitzel aus Hlohovec die Bäder gepachtet. Sie kümmerten sich nicht um die Bäder, und ihr Zustand war katastrophal. Von 1889 bis 1940 waren Alexander, Imrich und Ľudovít Winter führende Mitarbeiter des Unternehmens „Alexander Winter und Söhne, ein Unternehmen für die allgemeine Vermietung von Bädern“. Kurz vor Kriegsende, am 18. September 1918, unterzeichnete Winter mit Graf Viliam Erdödy einen Vertrag zur Verlängerung der Bäderpacht um 90 Jahre (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, S. 4). Die Inspiration für den unternehmerischen Erfolg von Alexander Winter kam auch von der ungarischen Regierung, die 1867 eine gewisse Unabhängigkeit von den Habsburgern gewonnen hatte. Die Regierung rief die Bürger dazu auf, „unabhängig von ihrer eigenen Kraft und ihren eigenen Ressourcen zu handeln“. Alexander Winter war von diesem Aufruf begeistert und beschloss, die Bäder von Piešťany zu pachten. Zu dieser Zeit besuchten im Sommer nur etwa 1.000 Patienten Piešťany, von denen die meisten nicht im Kurhotel übernachteten, das 30 Zimmer hatte. Er baute das Arbeiterkrankenhaus, in dem auch weniger begüterte Menschen behandelt werden konnten, wenn der Arbeitgeber oder die Gemeinde bereit war, die Kosten zu tragen. Dies wurde von einem großen Bauboom begleitet. Es wurden Schutzwälle gegen Überschwemmungen, neue Kurgebiete, Promenaden, Parks, Cafés, Hotels, ein Schwimmbad, ein Golfplatz, ein Museum, Straßen wurden gepflastert und Abwasser- und Wasserversorgungssysteme gebaut. Beispielsweise das Jugendstil-Hotel Thermia Palace (Eva Čobejová).

V novembri 1938 sa Ľudovít Winter dozvedel, že gróf Viliam Erdödy je prívržencom Hitlera a chce odpredať kúpele istému nemeckému konzorciu. V marci 1939 preto navrhol prezidentovi Tisovi, že odovzdajú kúpele účastinnej spoločnosti, len žiadajú ponechať dvom Winterovcom skromné zamestnanie. Tiso vycítil nebezpečenstvo a podal návrh vláde na prevzatie kúpeľov. Celý majetok sa na základe vládneho uznesenia dostal pod nútenú správu. 20.10.1940 boli kúpele od Erdödyovcov vyvlastnené a stali sa majetkom štátu (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 5). Termálne sú v považanskom zlomovom pásme, v hĺbke 2 000 metrov. sa akumuluje v burgidalských (miocénnych) sedimentoch Podunajskej panvy. Pramene sú sírnato-hydrouhličitanové, vápenato-horčíkaté, a sírne. Ich je 67 – 69 °C, s obsahom okolo 1.5 g/l minerálnych látok a s obsahom plynov, najmä sirovodíka. Kapacita zachytených žriediel je viac ako 3 milióny litrov vody za deň (Cambel, B, 1962). Dlhodobá reakcia termálnej vody s mäkkými horninami a špecifická bakteriálna mikroflóra tvorí bahno, vďaka ktorému kúpele vďačia za svoju dobrú povesť (interspa.sk). Bahno dobre vedie teplo, chladne štyrikrát pomalšie ako voda, má vysokú viskozitu (danubiushotels.sk). Väčšina prameňov, ktoré vyvierajú na Kúpeľnom ostrove je zachytená v hĺbkach 50 – 60 metrov, čím sa vylúčila možnosť kontaminácie s povrchovou vodou, konštantnosť teploty (slovenske.info). Vďaka tomu sa v Piešťanoch úspešne rozvíja balneoterapia, vodoliečba, rehabilitácia. Lieči sa tu množstvo poúrazových stavov, choroby pohybového ústrojenstva apod..

In November 1938, Ľudovít Winter learned that Count Viliam Erdödy was a supporter of Hitler and wanted to sell the baths to a certain German consortium. In March 1939, he proposed to President Tiso that they hand over the baths to a participating company, requesting only to leave modest employment for the two Winters. Tiso sensed danger and submitted a proposal to the government to take over the baths. The entire property was placed under forced administration based on a government resolution. On October 20, 1940, the baths were expropriated from the Erdödys and became state property (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, No. 38, p. 5). Thermal springs are in the fault zone, at a depth of 2,000 meters. Water accumulates in the Burgidalian (Miocene) sediments of the Danube Basin. The springs are sulfur-hydrocarbonate, calcium-magnesium, and sulfur. Their temperature is 67-69 °C, with a content of around 1.5 g/l of mineral substances and a gas content, especially hydrogen sulfide. The capacity of captured wells is more than 3 million liters of water per day (Cambel, B, 1962). The long-term reaction of thermal water with soft rocks and specific bacterial microflora forms mud, thanks to which the baths owe their good reputation (interspa.sk). Mud conducts heat well, cools four times slower than water, and has high viscosity (danubiushotels.sk). Most of the springs that emerge on the Spa Island are captured at depths of 50-60 meters, eliminating the possibility of contamination with surface water, ensuring constant temperature (slovenske.info). Thanks to this, in Piešťany, balneotherapy, hydrotherapy, and rehabilitation are successfully developed. It treats a variety of post-traumatic conditions, diseases of the musculoskeletal system, etc.

Im November 1938 erfuhr Ľudovít Winter, dass Graf Viliam Erdödy ein Anhänger Hitlers ist und die Bäder an ein bestimmtes deutsches Konsortium verkaufen möchte. Im März 1939 schlug er daher Präsident Tiso vor, die Bäder einer teilnehmenden Gesellschaft zu übergeben und bat nur darum, den beiden Winters bescheidene Arbeitsplätze zu belassen. Tiso spürte die Gefahr und reichte einen Vorschlag bei der Regierung ein, die Bäder zu übernehmen. Der gesamte Besitz wurde aufgrund eines Regierungsbeschlusses unter Zwangsverwaltung gestellt. Am 20. Oktober 1940 wurden die Bäder von den Erdödys enteignet und wurden Staatsbesitz (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, S. 5). Die Thermalquellen liegen im Považský Inovec-Fehlerbereich in einer Tiefe von 2.000 Metern. Das Wasser sammelt sich in den burgidalských (miozänen) Sedimenten des Donaubeckens. Die Quellen sind schwefelhaltig-hydrogencarbonat-, calcium-magnesium- und schwefelhaltig. Ihre Temperatur beträgt 67-69 °C, mit einem Gehalt von etwa 1,5 g/l Mineralstoffen und einem Gasgehalt, insbesondere Schwefelwasserstoff. Die Kapazität der gefangenen Brunnen beträgt mehr als 3 Millionen Liter Wasser pro Tag (Cambel, B, 1962). Die langfristige Reaktion von Thermalwasser mit weichen Gesteinen und spezifischer bakterieller Mikroflora bildet Schlamm, dem die Bäder ihren guten Ruf verdanken (interspa.sk). Schlamm leitet Wärme gut, kühlt viermal langsamer als Wasser und hat eine hohe Viskosität (danubiushotels.sk). Die meisten Quellen, die auf der Kurinsel entspringen, werden in Tiefen von 50-60 Metern gefangen, wodurch die Möglichkeit einer Kontamination mit Oberflächenwasser ausgeschlossen ist, was eine konstante Temperatur gewährleistet (slovenske.info). Dank dessen entwickelt sich in Piešťany die Balneotherapie, Hydrotherapie und Rehabilitation erfolgreich. Es behandelt eine Vielzahl von posttraumatischen Zuständen, Krankheiten des Bewegungsapparates usw.

Pávy ku kúpeľom v Piešťanoch. Po vyše 30 ročnej prestávke nadviazali piešťanské kúpele na tradíciu chovu pávov na Kúpeľnom ostrove, s ktorou začali už Winterovci. Podľa povesti práve páv odhalil liečebné účinky termálnych vôd a bahna (Jana Beňačková, Kornel Duffek, Ladisla Ďuračka, Dušan Knap, Stanislav Kratochvíl, 2007: Pávy opäť na Kúpeľnom ostrove, Revue Piešťany Nr. 1, p. 12 – 13). Edo Kľubica Sekera v mesačníku Saluberrimae Pistinienses Thermae, No. 2-3 v roku 1948 zverejnil povesť, v ktorej si prechladnutý páv všimol, že jeho pobyt v bahne pri rieke, mu prospieva. Najprv boli za jazierkami, dnes sú na pomerne veľkej ploche, hneď za valom, za Kolonádnym mostom po ľavej strane. Inak povedané – pred kúpaliskom EVA a neďaleko od jazierok. Okrem páva korunkatého Pavo cristatus sa tu nachádzajú aj iné : bažant zlatý – Chrysolophus pictus, bažant strieborný – Gennaeus nycthemerus, bažant kráľovský – Syrmaticus reevesii, hrdlička chichotavá – Streptopelia roseogrisea (Informačná tabuľa) Thermia Palace – je dnes päťhviezdičkový hotel, mimochodom bol prvým, ktorý splnil takéto kritéria. Je to nádherná budova za Kolonádnym mostom, o ktorého postavenie sa v roku 1912 zaslúžil Ľudovít Winter (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Vo februári 1917 tu rokovali o vedení vojny traja cisári, Wilhelm II Hohenzollern, rakúsky cisár Karol I. Habsburg a bulharský cár Ferdinand I. Koburg. (Wikipédia). Odporúčam si ju pozrieť z oboch strán.

Peafowls are part of the spa experience in Piešťany. After a break of over 30 years, the Piešťany spas revived the tradition of peafowl breeding on Spa Island, which was started by the Winters. According to legend, it was a peafowl that revealed the healing effects of thermal waters and mud (Jana Beňačková, Kornel Duffek, Ladisla Ďuračka, Dušan Knap, Stanislav Kratochvíl, 2007: Peafowls back on Spa Island, Revue Piešťany No. 1, p. 12-13). Edo Kľubica Sekera published a story in the Saluberrimae Pistinienses Thermae magazine, No. 2-3 in 1948, where a chilly peafowl noticed that its stay in the mud by the river was beneficial. Initially, they were behind the lakes, but today they are in a relatively large area just behind the dam, behind the Kolonádny Bridge on the left side. In other words, in front of the EVA swimming pool and near the lakes. In addition to the crowned peafowl Pavo cristatus, other birds are also found here: golden pheasant – Chrysolophus pictus, silver pheasant – Gennaeus nycthemerus, royal pheasant – Syrmaticus reevesii, laughing dove – Streptopelia roseogrisea (Information board) Thermia Palace – is a five-star hotel today, incidentally, it was the first to meet such criteria. It is a beautiful building behind the Kolonádny Bridge, whose construction was credited to Ľudovít Winter in 1912 (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, No. 38, p. 4). In February 1917, three emperors, Wilhelm II Hohenzollern, Austrian Emperor Karl I, and Bulgarian Tsar Ferdinand I, negotiated the conduct of the war here (Wikipedia). I recommend looking at it from both sides.

Pfauen gehören zu den Bädern in Piešťany. Nach einer über 30-jährigen Pause knüpften die Bäder von Piešťany an die Tradition der Pflege von Pfauen auf der Kúpeľný Insel an, die bereits von den Winters begonnen wurde. Legende nach war es ein Pfau, der die heilende Wirkung von Thermalwasser und Schlamm enthüllte (Jana Beňačková, Kornel Duffek, Ladisla Ďuračka, Dušan Knap, Stanislav Kratochvíl, 2007: Pfauen wieder auf der Kúpeľný Insel, Revue Piešťany Nr. 1, S. 12-13). Edo Kľubica Sekera veröffentlichte eine Geschichte im Saluberrimae Pistinienses Thermae Magazin, Nr. 2-3 im Jahr 1948, in der ein frierender Pfau bemerkte, dass sein Aufenthalt im Schlamm am Fluss vorteilhaft war. Anfangs waren sie hinter den Seen, heute sind sie in einem relativ großen Bereich direkt hinter dem Damm, hinter der Kolonádny-Brücke auf der linken Seite. Mit anderen Worten, vor dem Schwimmbad EVA und in der Nähe der Seen. Neben dem gekrönten Pfau Pavo cristatus finden sich hier auch andere Vögel: Goldfasan – Chrysolophus pictus, Silberfasan – Gennaeus nycthemerus, Königsfasan – Syrmaticus reevesii, Lachtaube – Streptopelia roseogrisea (Informationstafel) Thermia Palace – ist heute ein Fünf-Sterne-Hotel, übrigens war es das erste, das solche Kriterien erfüllte. Es ist ein wunderschönes Gebäude hinter der Kolonádny-Brücke, dessen Bau im Jahr 1912 Ľudovít Winter zu verdanken ist (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, S. 4). Im Februar 1917 verhandelten hier drei Kaiser, Wilhelm II Hohenzollern, der österreichische Kaiser Karl I. und der bulgarische Zar Ferdinand I., über die Kriegsführung (Wikipedia). Ich empfehle, es von beiden Seiten zu betrachten.

Irma je budova kúpeľov, v ktorej prebiehajú mnohé procedúry. Susedí s Thermiou, z ktorou je spojená chodbou. Kúpele Irma nesú meno po grófke Erdődyovej. V Irme je bahnisko postavené priamo na termálnom prameni, čo je európsky unikát. Už od roku 1912 tu prebieha švédska gymnastika, elektroliečba, štvorvaničkové kúpele, inhalatórium. Dnes tu je aj zrkadlisko, bahnisko, trakčný bazén, rehabilitačná časť, vaňové oddelenie, suchý uhličitý kúpeľ, sauna, suchá trakcia. Prebieha tu vodoliečba, magnetoterapia, fitnes a mnohé iné (Jana Beňačková, Tomáš Hudcovič, 2007: Komfort a luxus v Kúpeľnom dome Irma, Revue Piešťany, No. 2, p. 5 – 6). Pro Patria – je dnes balneoterapeutické a ubytovacie zariadenie. Postavená bola v roku 1916 (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Ako malý som v nej kedysi bol rehabilitovaný aj ja. Fontána prezidentov pred Irmou bola pomenovaná pri príležitosti stretnutia prezidentov krajín V4-ky 12.-13. septembra 2008.

Irma is a spa building where many procedures take place. It is adjacent to Thermia and connected by a corridor. The Irma Spa bears the name of Countess Erdődy. In Irma, there is a mud pool directly built on the thermal spring, which is a European unique feature. Since 1912, Swedish gymnastics, electrotherapy, four-cell baths, and an inhalatorium have been offered here. Today, it also features a mirror room, mud pool, traction pool, rehabilitation section, tub department, dry carbon bath, sauna, dry traction, hydrotherapy, magnetotherapy, fitness, and many more (Jana Beňačková, Tomáš Hudcovič, 2007: Comfort and Luxury in the Irma Spa House, Revue Piešťany, No. 2, p. 5-6). Pro Patria is a balneotherapeutic and accommodation facility today, built in 1916 (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, No. 38, p. 4). I was rehabilitated there when I was little. The Presidents‘ Fountain in front of Irma was named on the occasion of the meeting of the V4 countries‘ presidents on September 12-13, 2008.

Irma ist ein Kurhaus, in dem viele Behandlungen stattfinden. Es liegt neben Thermia und ist durch einen Gang verbunden. Das Irma Spa trägt den Namen der Gräfin Erdődy. In Irma befindet sich ein Schlammbecken, das direkt über der Thermalquelle gebaut wurde, was in Europa einzigartig ist. Seit 1912 werden hier schwedische Gymnastik, Elektrotherapie, Vierzellenbäder und ein Inhalatorium angeboten. Heute gibt es auch einen Spiegelraum, ein Schlammbecken, ein Traktionsbecken, einen Rehabilitationsbereich, eine Wannenabteilung, ein trockenes Kohlensäurebad, eine Sauna, eine trockene Traktion, Hydrotherapie, Magnetotherapie, Fitness und vieles mehr (Jana Beňačková, Tomáš Hudcovič, 2007: Komfort und Luxus im Irma Spa House, Revue Piešťany, Nr. 2, S. 5-6). Pro Patria ist heute eine balneotherapeutische und Unterkunftseinrichtung, erbaut im Jahr 1916 (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, S. 4). Ich wurde als Kind dort rehabilitiert. Der Brunnen der Präsidenten vor Irma wurde anlässlich des Treffens der Präsidenten der V4-Länder am 12.-13. September 2008 benannt.

  • Cambel Bohuslav, 1962: Minerálne vody. In Buday T., Cambel B., Maheš M. eds., 1962: Vysvetlivky k prehľadnej geologickej mape ČSSR 1:200 000, list Wien – , Geofond, Bratislava, 248 pp..

TOP

Všetky

, , , , ,