literatúra - Skala

Informácie, O mne, Stránka

Základné informácie o www.sozo.sk a o mne

25/03/202526/03/2025 skala

Múdry je ten, kto zistí, že nevie
Sila spočíva vo výhodách i nedostatkoch
V minulosti je naša budúcnosť
Pravda je aj o priznaní a uvedomení
Najdrahším tovarom je čas
Musí vojsť, veď svadba stála peniaze

Na týchto stránkach nájdete informácie z rôznych oblastí, ale predovšetkým z akvaristiky a z fotografie. Čiastočne o našej rodine. Dúfam, že časom pribudnú téma GIS. Stránky sú znalostné, ich prínos je primárne informačný. Stránky sú rozdelené na tri veľké oblasti – Akvaristiku, Fotografiu a Osobnú časť. Želám vám príjemný pobyt na www.sozo.sk :-)).

Wise is the one who realizes they don’t know.
Strength lies in advantages as well as disadvantages.
Our future is based on the past.
Truth is also about acknowledgment and awareness.
The most valuable commodity is time.
It must enter, as the wedding cost money.

On these pages you will find information from various fields, but mainly from aquaristics and photography. Partially also about our family. I hope that in the future, GIS topics will also be added. The website is knowledge-based and primarily informative. It is divided into three main sections: Aquaristics, Photography, and Personal. I wish you a pleasant stay at www.sozo.sk :-)).

Vyštudoval som Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave, odbor environmentalistika, špecializácia ekosozológia a fyziotaktika. Okrem toho mám hudobné vzdelanie. Absolvoval som dychové nástroje na Ľudovej škole umenia, čiastočne som sa naučil sám hrať na klavír. Zaujíma ma okrem iného kultúra vo všeobecnosti, história, prírodné vedy, cestopisy … Kedysi som chcel ísť študovať chémiu, krátko – pred vojnou som pracoval ako poštár, následne som začal pracovať pre mesto Bratislava. Bolo to blízke GIS-om na oddelení informatiky. Po návrate z vojny som prestúpil na “čistú” informatiku, kde som čiastočne fungoval aj pre GIS. Takmer po 20 rokoch som sa vrátil “ku koreňom” a fungujem ako priestorový a dátový analytik. Ako GIS admin. Už desaťročia ma láka umenie, cestovanie.

I graduated from the Faculty of Natural Sciences at Comenius University in Bratislava, majoring in Environmental Science, with specialization in Ecosozology and Physiotics. In addition, I have a musical education — I completed wind instrument studies at the Elementary Art School, and partially taught myself to play piano. Among other interests, I’m drawn to culture in general, history, natural sciences, travel writing, and more. Long ago, I wanted to study chemistry. Shortly before my military service, I worked as a mail carrier, and afterward, I started working for the City of Bratislava, in a position related to GIS within the IT department. After returning from military service, I transitioned into pure IT, still partly involved with GIS. Nearly twenty years later, I’ve returned to my roots, currently working as a spatial and data analyst and GIS administrator. For decades, I’ve been drawn to art and traveling.

Fotografické úspechy a výstavy

víťaz výstavy Park Foto 2008.
samostatná výstava fotografií v Piešťanskom Kursalone,
publikácia Piešťany (ISBN 978−80−89289−11−0).
cena primátora za Fotokursalon 2009.
účasť na výstave “Piešťany očami účastníkov 6. Foto Session v Piešťanoch”.
3. miesto na výstave ITF Slovakia Tour 2012, ktoré sa konalo v Bratislavskej Inchebe.

Winner of the Park Foto 2008 exhibition.
Solo exhibition of photographs at the Piešťany Kursalon.
Publication titled “Piešťany” (ISBN 978−80−89289−11−0).
Mayor’s award for Fotokursalon 2009.
Participation in the exhibition “Piešťany through the eyes of participants in the 6^th Foto Session in Piešťany.”
3^rd place at the ITF Slovakia Tour 2012 exhibition held at Bratislava’s Incheba.

Akvaristické úspechy a výstavy – bol som medzinárodný posudzovateľ rýb Poecilia reticulata. V rokoch 2003 – 2008 som organizoval stretnutia akvaristov v Bratislave v rámci www.akva.sk. Od vzniku klubu.akva.sk do roku 2008 som bol členom rady tohto občianskeho združenia, kde som sa v tom čase aktívne podieľal na činnosti klubu.

Aquarium successes and exhibitions – I have been an international judge for Poecilia reticulata fish. From 2003 to 2008, I organized meetings of aquarium enthusiasts in Bratislava within www.akva.sk. From the establishment of klub.akva.sk until 2008, I was a member of the board of this civic association, actively participating in the club’s activities during that time.

Dnes nám pomáha do značnej miery výpočtový výkon, ktorý dokáže využiť umelá inteligencia. Ona tu je už dávno, len jej schopnosti neboli také silné a dostupné aj laickej verejnosti. Prelom nastal cca po roku 2023. Svojho času som si dal vygenerovať nejaký text, ktorý ma opisuje. Je pravda, že ja by som o sebe tak pekne nenapísal, som pomerne náročný a aj pokorný, ale musím uznať, že to čo vytiahla a pospájala AI je takmer všetko pravda. Výstup som upravil.

Today, we are significantly assisted by computing power, effectively utilized by artificial intelligence. AI has been around for a long time, but its capabilities haven’t always been so powerful or accessible to the general public. A significant breakthrough occurred around 2023. At one point, I had some text generated that described me. It’s true that I wouldn’t have described myself in such flattering terms — I’m quite demanding and also humble — but I must admit that nearly everything the AI extracted and put together was true. I have modified the output.

Peter Kaclík sa špecializuje na geografické informačné systémy – GIS. V^o svojom profesionálnom živote sa výrazne podieľal na digitalizácii priestorových údajov Bratislavy od 90-tych rokov a na budovaní moderných geoportálov pre verejnú správu. Je známy svojou dlhoročnou prácou na Magistráte hlavného mesta SR Bratislavy, kde je súčasťou inovatívnych mapových technológií a prepájal dáta rôzneho charakteru do ucelených GIS riešení. Podieľal na zavádzaní pokročilých GIS softvérov, od prvých verzií ESRI ArcView, ArcGIS Pro až po ArcGIS Enterprise do praxe MagistrátuBratislava. Okrem svojej práce v samospráve pôsobí aj v GIS komunite na Slovensku ako organizátor GIS podujatí a popularizátor GIS technológií. Čerpá aj zo svojho environmentálneho vzdelania, počas štúdia sa zameriaval na územné systémy ekologickej stability (ÚSES) a krajinársky prístup k plánovaniu. Medzi hlavné projekty patrí budovanie a správa mestského geoportálu Bratislavy. Spravuje kompletnú GIS infraštruktúru – od desktopových riešení až po webové mapové aplikácie, prezentácie. Za jeho pôsobenia získalo mesto Bratislava cenu za profesionálnu tvorbu a vizualizáciu priestorových údajov.

Jedna z tém, ktorú spracováva sú adresné body - kde spracováva celoplošné spracovanie adresných bodov Slovenska a ich využitie aj v krízovej infraštruktúre. V^o svojej práci využíva aj 3D modelovanie a koncept digitálnych dvojčiat mesta. Virtuálny model mesta poskytuje experimentovanie a umožňuje porovnávanie súčasného stavu mesta s historickými údajmi. Digitálne modely „Twin City“ slúžia na vizualizáciu priestorových zmien a plánovanie rozvoja mesta v koncepte Smart City. Posúva tak mestský GIS od dvojrozmerných máp k interaktívnym 3D scenériám, čo prináša nové možnosti analýzy a prezentácie dát pre odborníkov aj verejnosť. Na GIS konferenciách, ale aj vo svojej práci sa snaží opísať GIS ako kľúčový nástroj pre rozvoj.

Od apríla 2019 pôsobí ako GIS administrátor Hlavného mesta Bratislava. Jeho dlhoročné pôsobenie na Magistráte Bratislava znamená, že pozná dobre procesy, čo mu umožňuje efektívne prepájať GIS s potrebami mesta Bratislava. Snaží sa zapojiť aj akademický sektor, PRIF UK, STU a mestské organizácie. V jeho portfóliu je aj organizácia GIS konferencie GIS Slovakia, uskutočnili sa dva ročníky. Snaží sa spájať ľudí, informácie, technológie, pretože to je užitočné.

Peter Kaclík specializes in geographic information systems (GIS). Throughout his professional career, he has significantly contributed to the digitization of spatial data for Bratislava since the 1990s and has played a crucial role in developing modern geoportals for public administration. He is well-known for his extensive work at the Bratislava City Hall, where he has been involved in innovative mapping technologies and integrating various types of data into comprehensive GIS solutions. He participated in implementing advanced GIS software, ranging from early versions of ESRI ArcView and ArcGIS Pro to ArcGIS Enterprise at Bratislava City Hall.

In addition to his municipal work, he actively contributes to the Slovak GIS community as an organizer of GIS events and promoter of GIS technologies. His expertise also draws on his environmental education, where he specialized in territorial systems of ecological stability (ÚSES) and landscape-oriented planning approaches during his studies. Among his key projects is the creation and management of Bratislava’s municipal geoportal, where he oversees the entire GIS infrastructure — from desktop solutions to web-based map applications and presentations. Under his leadership, Bratislava has been recognized for professional creation and visualization of spatial data.

One of the topics he addresses is address points — comprehensively managing Slovakia’s address points and their utilization in critical infrastructure. His work also involves 3D modeling and the concept of digital city twins. Virtual city models allow experimentation and enable comparison of the city’s current state with historical data. The “Twin City” digital models serve as visualization tools for spatial changes and urban planning within the Smart City concept, thus advancing municipal GIS from two-dimensional maps to interactive 3D scenes, providing new possibilities for analysis and data presentation to both professionals and the public. At GIS conferences and in his daily work, he consistently describes GIS as a key tool for development.

Since April 2019, he has been working as a GIS administrator for the City of Bratislava. His long-standing experience at Bratislava City Hall means he has an in-depth understanding of the city’s processes, allowing him to effectively align GIS with municipal needs. He actively seeks cooperation with the academic sector, such as Comenius University (PRIF UK), Slovak University of Technology (STU), and city organizations. His portfolio also includes organizing the GIS Slovakia conference, which has had two editions so far. Peter focuses on connecting people, information, and technologies, recognizing their collective benefit.

Peter Kaclík bol aktívny pri vzniku a činnosti bratislavského klubu.akva.sk Slovenska, ktorý bol založený v roku 2006. Podieľal sa na organizovaní akvaristických podujatí v Bratislave – Akvaristická jar, leto, jeseň a zima v Bratislave“, kde sa konali aj niekedy aj výstavy a prednášky.Aj tieto akcie prispeli k prepájaniu chovateľov, výmene skúseností a popularizácii akvaristiky na Slovensku. Peter Kaclík sa venuje a venoval chovu rôznych druhov rýb a pestovaniu vodných rastlín. Nejaký čas sa aktívne zúčastňoval aj na medzinárodných súťažiach. Aktívne sa venuje vzdelávaniu a šíreniu informácií v akvaristike. Publikuje články a príspevky na akvaristických weboch a na svojich stránkach. Zhromažďuje množstvo informácií o akvaristike – od biológie rýb a rastlín, cez praktické návody, až po reportáže z akcií. Na stránke zdieľa napríklad detailné materiály o získavaní a chove živej potravy pre ryby. V^o svete akvaristiky bol činný aj ako organizátor výstav a súťaží, pravidelných búrz. Tým podporuje nielen hobby chovateľov pri získavaní nových druhov, ale aj drobné aktivity v komunite – predaj vlastných odchovov a výpestkov. Zároveň aj dnes ešte čiastočne udržiava kontakty so širšou akvaristickou scénou – spolupracuje aj s akvaristami zo zahraničia.

V^o fotografickej tvorbe Petra Kaclíka sa prejavuje cit pre atmosféru miesta. Svoje fotografie prezentoval na rôznych výstavách a aj v online komunite. Často sa zameriava na kultúru civilizácie v mestách a obciach, krajinu a prírodu. Mnohé z jeho záberov vynikajú nostalgickou náladou, autentickou atmosférou. Dosiahol viacero úspechov na fotografických súťažiach a prehliadkach: Víťaz Park Foto 2008, Cena primátora Piešťan 2009 (Fotokursalon), Čestné uznanie Fotopark 2011. Významným počinom bola jeho autorská výstava „Piešťany a okolie“ v piešťanskom Kursalone na jar 2009. Zúčastňoval kolektívnych prezentácií – Park Foto Piešťany, Fotopark Bratislava, Fotozáhrada v Bratislave. Na druhej strane priznáva, že nie všetky svoje fotografie považuje za umelecky výnimočné a sám seba neustále kriticky hodnotí. Po jednej výstave poznamenal, že len jedinú z vystavených fotiek považuje za naozaj vydarenú a že chce na sebe ďalej pracovať. Má na konte viaceré úspechy a jeho cesta ilustruje, že vášeň pre fotografiu sprevádzaná vytrvalosťou prináša ovocie. Zároveň otvorene hovorí o výzvach, čím inšpiruje nevzdávať sa a neustále sa zlepšovať.

Peter Kaclík’s photographic work showcases his keen sense for capturing the atmosphere of a place. He has presented his photographs at various exhibitions and within online communities. His work often focuses on cultural aspects of urban and rural areas, landscapes, and nature. Many of his images stand out due to their nostalgic mood and authentic atmosphere. Peter has achieved notable success in photography competitions and exhibitions, including winning Park Foto 2008, the Mayor of Piešťany Award in 2009 (Fotokursalon), and an honorable mention at Fotopark 2011. A significant milestone was his solo exhibition “Piešťany and Surroundings” held in Piešťany’s Kursalon in spring 2009. He has also participated in collective exhibitions such as Park Foto Piešťany, Fotopark Bratislava, and Fotozáhrada in Bratislava.

On the other hand, he openly acknowledges that not all of his photographs are artistically exceptional and continuously evaluates his work critically. After one exhibition, he remarked that he considered only one of the displayed photos genuinely successful and expressed his desire to continue improving his skills. His accomplishments illustrate that passion for photography, coupled with persistence, yields results. At the same time, he openly discusses challenges, inspiring others to persevere and consistently strive for improvement.

Use Facebook to Comment on this Post

Biotopy, Krajina, Obce, Považské, Príroda, Skaly, Slovenská krajina, Slovenské, Stredné Považie

Vršatec

28/01/202528/01/2025 skala

Vršatec sa nachádza nad Vršatským Podhradím.

Vršatské bradlá sú mohutným vápencovým masívom, viditeľné sú z veľkej vzdialenosti. Nad obcou sa nachádza aj hrad Vršatec. Už v roku 1244 sa spomína Vršatec (trencin.sk). Vršatské bradlá sú významná geologická a paleontologická lokalita. Nachádza sa tu veľké množstvo fosílii plytkého aj hlbokého jurského a kriedového mora, amonity, belemnity, ľaliovky, lastúrniky posidonia a mikrofosílie foraminifery, rádiolarie, prvoky calpionela (Morycowa, Mišík, 2005). Vyskytujú sa tu vzácne motýle: Parnassius apollo, Parnassius mnemosyne, Papilio machaon, Aglia tau. chrobák Rosalia alpina (Wikipedia). Vršatské bradlá sú prírodnou rezerváciou (enviroportal.sk). Sú najvýraznejším a najvyšším skalným bradlovým hrebeňom na Slovensku (550 – 830 metrov nad morom). Vápencový masív pochádza z jury (spoznaj.eu). Vršatské bradlá sú jedným z najvýraznejších prírodných útvarov na Slovensku. Je súčasťou Bielych Karpát, týči sa nad obcou Vršatské Podhradie a je viditeľný z veľkej vzdialenosti. Vršatské bradlá sú súčasťou bradlového pásma, ktoré prechádza severným údolím Váhu. Tento pás sa tiahne od Moravy až po východné Slovensko a je tvorený sériou vápencových a dolomitických útvarov, ktoré vznikli v období jury a kriedy. Najvyšším vrchom Vršatských bradiel je Chmeľová s nadmorskou výškou 925 metrov. Geologicky sú bradlá tvorené prevažne czorsztynskou bradlovou jednotkou, ktorá pozostáva z rôznych typov vápencov, vrátane krinoidových (ľaliovkových), biohermných (útesových) a kalpionelových vápencov. Tieto horniny svedčia o sedimentácii v plytkých moriach počas strednej až vrchnej jury a spodnej kriedy. V oblasti Chmeľovej sa nachádzajú aj vrstvy vulkanických hornín (Wikipédia).

Najstaršie pozostatky prítomnosti ľudí v tejto lokalite sú z mladšej až neskorej doby kamennej. Našli sa tu kamenné nástroje na Chmeľovej a v sedle medzi Bielym Vrchom a Dielom. Výraznejšie osídlenie je datované z neskorou dobou bronzovou, s ľuďmi lužických popolnicových polí. Prejavovali sa pohrebiskami a žiarovými hrobmi, niekedy prekrytými mohylami. Vyskytli sa aj stopy sídliska. V lokalite Zazámčie v okolí bývalého kúpaliska (Informačná tabuľa). Neskoršie osídlenie už je o púchovskej kultúre. Výrazné stopy zanechali slovanskí predkovia, v lokalite Medziskalie sa našli železné predmety z 9. až počiatku 10. storočia – kosa, krojidlo, radlica, motyky, nákovy, kliešte, vrták, obojručné nože, sekery. V priebehu 13. storočia sa začal stavať stredoveký hrad. Už koncom 13. storočia sa dostal do rúk Matúša Čáka. Od roku 1396 patril Ctiborovi zo Ctiboríc. Do zániku hradu v roku 1707 vystriedal mnohých majiteľov (Wikipedia). Hrad Vršatec bol postavený na neprístupných vápencových skalách a patril medzi najvyššie položené hrady na Slovensku. Jeho strategická poloha mu poskytovala prirodzenú ochranu a umožňovala kontrolu nad dôležitými obchodnými cestami. Počas svojej histórie hrad vystriedal viacerých majiteľov a v 14. storočí bol v držbe Matúša Čáka Trenčianskeho. V roku 1708 bol hrad počas Rákócziho povstania zničený a odvtedy zostal v ruinách (trencin.sk).

Vršatské bradlá sú domovom pre rozmanitú flóru a faunu. Vyskytujú sa tu vzácne druhy rastlín a živočíchov, vrátane chránených druhov motýľov, ako sú jasoň červenooký – Parnassius apollo, jasoň chochlačkový – Parnassius mnemosyne, vidlochvost feniklový – Papilio machaon a okáň hruškový – Aglia tau. Z chrobákov je významný výskyt fúzača alpského – Rosalia alpina (Wikipédia). Súčasťou širšieho okolie Krivoklátska dolina. Nachádzajú sa tu najsevernejšie výskyty teplomilných spoločenstiev vzácnych a ohrozených rastlín a živočíchov v Bielych Karpatoch, výrazne odlišných od ostatných lokalít bradlového pásma. Napr. ľan rakúsky, spriadač egrešový. Okrem toho sa tu vyskytujú orchideje, všetky tri naše druhy prilboviek, kruštík prehliadaný, jazyk jelení, jasoň chochlačkový, užovka stromová, ďateľ bielochrbtý, muchárik bielokrký. V doline sa nachádza aj Krivoklátska tiesňava. Tam sa bol zaznamený modráčik konzincový, mora piesčinová, hmyzovník Holybyho, kruštík drobnolistý, kruštík rožkatý, vemenník zelenkastý. Záver doliny tvoria tzv. Krivoklátske lúky. Vyskytuje sa tu vzácny mravec Coptoformica exsecta, päťprstnica hustokvetá, kruštík močiarny, kosatec trávolistý, hadivka obyčajná, bielokvet močiarny. Súčasťou Krivoklátskej doliny je aj Dračia studňa, jediný vodopád v Bielych Karpatoch (Informačná tabuľa).

Prvý novodobý náučný chodník bol v okolí Vršatca sprístupnený v 80-tych rokov 20. storočia. Viedol z Vršatského Podhradia do Červeného Kameňa. Rekonštruovaný bol v roku 2005. Stal sa okružným, využíval existujúce turistické chodníky. Jeho súčasná podoba je dlhá asi 6 km (Informačná tabuľa).

Vršatec is located above Vršatské Podhradie.

The Vršatské Cliffs are a massive limestone formation visible from a great distance. Above the village lies Vršatec Castle, which was first mentioned in 1244 (trencin.sk). The Vršatské Cliffs are an important geological and paleontological site. Numerous fossils from shallow and deep Jurassic and Cretaceous seas can be found here, including ammonites, belemnites, crinoids, bivalves (Posidonia), and microfossils such as foraminifera, radiolaria, and calpionella (Morycowa, Mišík, 2005). Rare butterflies such as Parnassius apollo, Parnassius mnemosyne, Papilio machaon, Aglia tau, and the beetle Rosalia alpina inhabit the area (Wikipedia). The Vršatské Cliffs are a nature reserve (enviroportal.sk) and represent the most prominent and highest rocky klippe ridge in Slovakia, with elevations ranging from 550 to 830 meters above sea level. The limestone massif originates from the Jurassic period (spoznaj.eu). The Vršatské Cliffs are one of the most striking natural formations in Slovakia, forming part of the White Carpathians. They rise above the village of Vršatské Podhradie and are visible from afar. The cliffs are part of the Klippen Belt, which stretches through the northern Váh Valley. This belt runs from Moravia to eastern Slovakia and consists of limestone and dolomitic formations from the Jurassic and Cretaceous periods. The highest peak of the Vršatské Cliffs is Chmeľová, with an elevation of 925 meters. Geologically, the cliffs are primarily part of the Czorsztyn klippe unit, composed of various types of limestones, including crinoidal (formed by crinoids), biohermal (reef), and calpionella limestones. These rocks indicate sedimentation in shallow seas during the Middle to Upper Jurassic and Lower Cretaceous. Volcanic rock layers can also be found in the Chmeľová area (Wikipedia).

The earliest traces of human presence in this area date back to the Late Stone Age. Stone tools were found on Chmeľová and in the saddle between Biely Vrch and Diel. More significant settlement is dated to the Late Bronze Age, associated with the Lusatian urnfield culture, evident from burial grounds and cremation graves, sometimes covered with mounds. Traces of a settlement were also found in the area of Zazámčie near the former swimming pool (Information board). Later settlement relates to the Púchov culture. The Slavic ancestors left significant traces, including iron tools from the 9^th to early 10^th centuries, such as scythes, plows, hoes, anvils, tongs, drills, two-handed knives, and axes, found in the Medziskalie area. In the 13^th century, construction of a medieval castle began. By the late 13^th century, the castle came under the control of Matthew Csák. In 1396, it belonged to Stibor of Stiboricz. The castle changed hands many times until its destruction in 1707 (Wikipedia). Vršatec Castle was built on inaccessible limestone rocks and was one of the highest-situated castles in Slovakia. Its strategic position provided natural protection and allowed control over important trade routes. Throughout its history, the castle had various owners, including Matthew Csák of Trenčín in the 14^th century. In 1708, it was destroyed during the Rákóczi Uprising and has remained in ruins since (trencin.sk).

The Vršatské Cliffs are home to diverse flora and fauna, including rare and protected species of butterflies such as the Apollo butterfly (Parnassius apollo), Clouded Apollo (Parnassius mnemosyne), Swallowtail (Papilio machaon), and Tau Emperor (Aglia tau). The alpine longhorn beetle (Rosalia alpina) is also notable (Wikipedia). The surrounding Krivoklát Valley is home to the northernmost occurrences of thermophilic communities of rare and endangered plants and animals in the White Carpathians, distinct from other Klippen Belt locations. Examples include Austrian flax, Egger’s oak eggar moth, and orchids like Epipactis helleborine, Platanthera bifolia, and Listera ovata. Additionally, the valley hosts Zamenis longissimus (Aesculapian snake), white-backed woodpecker (Dendrocopos leucotos), and collared flycatcher (Ficedula albicollis). The valley features the Krivoklát Gorge, home to species like the hairstreak butterfly (Cupido minimus), dune tiger moth (Coscinia cribraria), and orchids such as Himantoglossum hircinum. At the valley’s end are the Krivoklát Meadows, hosting rare ants (Coptoformica exsecta), densely flowered finger orchids (Dactylorhiza majalis), and other notable plants. The valley includes Dračia Studňa, the only waterfall in the White Carpathians (Information board).

The first modern educational trail in the Vršatec area was opened in the 1980s. It originally ran from Vršatské Podhradie to Červený Kameň and was renovated in 2005. The current circular trail is about 6 km long, utilizing existing hiking paths (Information board).

Odkazy

Literatúra

Morycowa Ezbieta & Mišík Milan, 2005. Upper Jurassic shallow-watter scleractinian coral from the Pieniny Klippen Belt (Western Carpathians, Slovakia). Geologica Carpathica, october 2005, 56, 5, pp. 415- 432

Use Facebook to Comment on this Post

Biotopy, Hory, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, TOP

Vysoké Tatry

09/01/202404/01/2025 skala

Vysoké Tatry sú asi najväčšou pýchou Slovenska. V každom prípade sú najvyšším pohorím Slovenska. Sú to zrejme najmenšie veľhory na svete a tento unikát je vhodné využiť (Peter Kaclík). Rozloha Tatranského národného parku – TANAP‑u, zriadeného na území Tatier v roku 1949, je 738 km². Žije tu viac ako 1 300 druhov fauny a flóry. S poľským Tatrzańskim Parkom Narodowym je TANAP súčasťou biosférických rezervácií UNESCO (tanap.org). Hrebeň Vysokých Tatier je dlhý len 26 km (vysoketatry.org), jeho maximálna šírka je 17 km (Wikipedia). Najvyšším vrchom Vysokých Tatier a celého Slovenska je Gerlachovský štít s nadmorskou výškou 2 655 metrov nad morom (vysoketatry.org). Z 35 dolín sú najznámejšie Kôprová, Furkotská, Mlynická, Mengusovská, Batizovská, Velická, Veľká a Malá Studená, Bielovodská, Javorová dolina, Dolina Kežmarskej Bielej vody. V^o Vysokých Tatrách sa nachádza 120 plies, napr. Štrbské pleso, Veľké Hincovo pleso, Popradské pleso, Morské oko, Wielki Staw Polski. Sneh sa tu udrží 200 – 250 dní v roku, na niektorých tienistých stráňach sa netopí vôbec, ročný úhrn zrážok tu dosahuje okolo 1 600 mm (Wikipedia). Geologicky sú jadrových pohorím, jadro Tatier vznikalo v prvohorách, v karbóne pred 210 miliónmi rokov (Janák, Plašienka, Petrík). Na reliéf mali hlavný vplyv alpínske ľadovce, ktoré v ľadových dobách dosahovali na severných stranách až 14 km (Wikipedia).

Pôvod a význam názvu Tatry nie je doteraz spoľahlivo vyriešený. Historici ho pripisujú obyvateľom, ktorí sídlili na našom území ešte pred príchodom Slovanov. Odvodzujú ho od árijského slova tamtra, tâtra s významom „temný“ alebo „tmavý“, pripisujú mu význam odvodený z ľudového slova tatra v zmysle kamenistej, neúrodnej zeme. Ako najpravdepodobnejšiu možno akceptovať mienku, že názov Tatry pochádza zo slovanského slova trtri čo znamená bralá (Melich, 1902; Czambel, 1906; Chaloupecký, 1923). Podľa vysoke-tatry.info je označenie “tamtra – tatra = hnedý, tmavý” keltské. Prvá zmienka tohto názvu je z roku 999, spomína sa Tritri montes (wikipedia.sk). V roku 1125 sa v Kosmovej kronike spomína už názov Tatri (Kele, Lučanský, 2001). Poľské písomníctvo a literatúra do prvej polovice 19. storočia Tatry označovala ako Karpak, Krempak, Sarmackie Alpy, Góry Tatarskie, Wengerskie góry. Maďari používali označenie Turtul, Turtur, Tortol apod., Tátra. Nemci Karpathen, Schnee-Gebirge, Zentralkarpathen apod (vysoke-tatry.info).

Reliéf Tatier je dielom vodných tokov a horských ľadovcov. V čase nejväčšieho rozsahu mali ľadovce vo Vysokých Tatrách plochu asi 15 000 ha. Ľadovec v Bielovodskej doline bol 14 km dlhý a 330 m hrubý (Houdek, Bohuš, 1976). Geomorfologický celok Tatry sa člení na dva podcelky: Západné Tatry a Východné Tatry. Ľaliové sedlo oddeľuje Západné a Východné Tatry. Východné Tatry sa členia na dve časti: Vysoké Tatry a Belianske Tatry (wikipedia.sk). Bielovodská dolina je najdlhšia dolina Tatier a je jedinou dolinou Tatier alpského rázu (Bohuš, 1996). Na území Tatier sa pôsobením vody vytvorilo množstvo jaskýň, v súčasnosti ich je zmapovaných okolo 330 (Houdek, Bohuš, 1976). Jazerá ľadovcového pôvodu v Tatrách majú svoje vlastné pomenovanie, na Slovensku pleso a v Poľsku staw. Nachádza sa ich v Tatrách viac ako 200. Podnebie má prevažne horský až vysokohorský ráz, snehová pokrývka pretrváva 180, v údoliach, až 250, v najvyšších oblastiach dní v roku. Veterné počasie je až 300 dní v roku. Na južnej strane dochádza často k tzv. padavým vetrom, ktoré spôsobujú vývraty a rozsiahle polomy. Najvhodnejším obdobím pre turistické výstupy v Tatrách je jeseň, kedy je počasie najstabilnejšie (wikipedia.sk).

V Tatrách je najvyššie položená osada Štrbské Pleso vo výške 1 355 nad morom. Na Lomnický štít (2632 m) vedie visutá lanovka. Najvyššie položená chata “Chata pod Rysmi” sa nachádza vo výške 2 250 metrov (vysoketatry.org). Okrem nej množstvo iných, napr. Téryho chata, Zbojnícka chata, Chata pod Soliskom, Encián (na Skalnatom plese), Skalnatá chata, Sliezsky dom, Chata pri Zelenom plese, Zamkovského chata, Rainerova chata, Bilíková chata (Wikipedia).

V najvyšších polohách žijú kamzíky a svište. Kamzík vrchovský tatranský Rupicapra rupicapra tatrica je symbolom Vysokých Tatier. V lesoch žijú aj naše veľké šelmy medveď, vlk, rys (vysoketatry.org). V osade Tatranská Polianka nedávno odkryli dávnoveké opevnené sídlisko na tzv. Žltej stene. Podľa toho bola lokalita osídlená na prelome nášho letopočtu. Dnes sú tu liečebné ústavy, liečil sa tu aj český básnik Jiří Wolker. Turistickým a lyžiarskym známym strediskom je Hrebienok na juhovýchodnom úpätí Slavkovského štítu (e‑tatry.szm.com). Symbolom Slovenska je vrch Kriváň. Niektoré ďalšie zaujímavé lokality: Malé vodopády Studeného potoka (Peter Kaclík). V Tatrách evidujeme okolo 1400 druhov rastlín (wikipedia.sk).

Belianske Tatry sú východnou časťou Vysokých Tatier. Tento 14 km dlhý vápencový hrebeň leží takmer kolmo na hlavný hrebeň Vysokých Tatier. Považujú sa za najkrajšiu a prírodne najbohatšiu časť, rastie tu napr. plesnivec alpínsky – Leontopodium alpinum (e‑tatry.szm.com). K vyhľadávaným lokalitám patrí Belianska jaskyňa.

The High Tatras are arguably the greatest pride of Slovakia and, in any case, the highest mountain range in the country. They are probably the smallest high mountains in the world, and this uniqueness should be appreciated (Peter Kaclík). The area of the Tatra National Park (TANAP), established in 1949 on the territory of the Tatras, is 738 km². It is home to more than 1,300 species of fauna and flora. Together with the Polish Tatra National Park, TANAP is part of UNESCO’s biosphere reserves (tanap.org). The High Tatras ridge is only 26 km long (vysoketatry.org), with a maximum width of 17 km (Wikipedia). The highest peak in the High Tatras and the entire Slovakia is Gerlachovský štít at an elevation of 2,655 meters above sea level (vysoketatry.org). Of the 35 valleys, the most famous include Kôprová, Furkotská, Mlynická, Mengusovská, Batizovská, Velická, Veľká and Malá Studená, Bielovodská, Javorová dolina, and Dolina Kežmarskej Bielej vody. There are 120 mountain lakes in the High Tatras, such as Štrbské pleso, Veľké Hincovo pleso, Popradské pleso, Morské oko, and Wielki Staw Polski. Snow remains here for 200 – 250 days a year, and on some shaded slopes, it doesn’t melt at all. The annual precipitation in the region reaches around 1,600 mm (Wikipedia). Geologically, they are a core mountain range, and the core of the Tatras was formed in the Paleozoic era, in the Carboniferous period, about 210 million years ago (Janák, Plašienka, Petrík). Alpine glaciers had the most significant impact on the relief, reaching up to 14 km on the northern slopes during glacial periods (Wikipedia).

The origin and meaning of the name Tatras are not reliably resolved. Historians attribute it to the inhabitants who settled in the region before the arrival of the Slavs. They derive it from the Aryan word tamtra, tâtra, meaning “dark” or “dim,” attributing a meaning derived from the folk word tatra, referring to stony, barren land. The most likely opinion suggests that the name Tatras comes from the Slavic word trtri, meaning peaks (Melich, 1902; Czambel, 1906; Chaloupecký, 1923). According to vysoke-tatry.info, the designation “tamtra – tatra = brown, dark” is Celtic. The first mention of this name dates back to the year 999, referring to Tritri montes (wikipedia.sk). In 1125, Kosmas’ chronicle already mentions the name Tatri (Kele, Lučanský, 2001). Polish literature referred to the Tatras as Karpak, Krempak, Sarmackie Alpy, Góry Tatarskie, Wengerskie góry until the first half of the 19^th century. Hungarians used the terms Turtul, Turtur, Tortol, etc., Tátra. Germans referred to them as Karpathen, Schnee-Gebirge, Zentralkarpathen, etc. (vysoke-tatry.info).

The Tatras’ relief is shaped by watercourses and mountain glaciers. At its largest extent, the glaciers in the High Tatras covered an area of about 15,000 ha. The glacier in Bielovodska dolina was 14 km long and 330 m thick (Houdek, Bohuš, 1976). The Tatras are divided into two sub-ranges: Western Tatras and Eastern Tatras, with Ľaliové sedlo separating them. The Eastern Tatras are further divided into two parts: High Tatras and Belianske Tatras (wikipedia.sk). Bielovodská dolina is the longest valley in the Tatras and is the only alpine-like valley (Bohuš, 1996). The Tatras’ terrain has given rise to numerous caves, with around 330 currently mapped (Houdek, Bohuš, 1976). Glacial lakes in the Tatras, referred to as pleso in Slovakia and staw in Poland, number over 200. The climate is predominantly mountainous to high-mountainous, with a snow cover persisting for 180 to 250 days a year, especially in the highest areas. Windy weather prevails up to 300 days a year, and the southern side often experiences so-called foehn winds, causing avalanches and extensive windthrow. The most suitable period for hiking in the Tatras is autumn when the weather is most stable (wikipedia.sk).

The highest settlement in the Tatras is Štrbské Pleso at an altitude of 1,355 meters above sea level. A cable car leads to Lomnický štít (2,632 m). The highest chalet, “Chata pod Rysmi,” is located at an altitude of 2,250 meters (vysoketatry.org). Other notable chalets include Téryho chata, Zbojnícka chata, Chata pod Soliskom, Encián (at Skalnaté pleso), Skalnatá chata, Sliezsky dom, Chata pri Zelenom plese, Zamkovského chata, Rainerova chata, and Bilíková chata (Wikipedia).

In the highest elevations, chamois and marmots thrive. Tatra chamois (Rupicapra rupicapra tatrica) is a symbol of the High Tatras. Large predators like brown bear, wolf, and lynx also inhabit the forests (vysoketatry.org). In the Tatranská Polianka settlement, an ancient fortified settlement on the so-called Žltá stena was recently discovered. According to this finding, the site was inhabited around the turn of the Common Era. Today, there are sanatoriums in the area, and Czech poet Jiří Wolker underwent treatment here. Hrebienok on the southeast slope of Slavkovský štít is a well-known tourist and ski resort (e‑tatry.szm.com). The symbol of Slovakia is the peak Kriváň. Some other interesting locations include the Small Waterfalls of Studený potok (Peter Kaclík). In the Tatras, around 1,400 species of plants are recorded (wikipedia.sk).

Die Hohen Tatra sind wahrscheinlich der größte Stolz der Slowakei und auf jeden Fall das höchste Gebirge des Landes. Sie sind wahrscheinlich das kleinste Hochgebirge der Welt, und diese Einzigartigkeit sollte geschätzt werden (Peter Kaclík). Die Fläche des Tatra-Nationalparks (TANAP), der 1949 auf dem Gebiet der Tatra eingerichtet wurde, beträgt 738 km². Hier leben mehr als 1.300 Arten von Fauna und Flora. Zusammen mit dem polnischen Tatra-Nationalpark ist der TANAP Teil der UNESCO-Biosphärenreservate (tanap.org). Der Kamm der Hohen Tatra ist nur 26 km lang (vysoketatry.org), bei einer maximalen Breite von 17 km (Wikipedia). Der höchste Gipfel der Hohen Tatra und der gesamten Slowakei ist der Gerlachovský štít mit einer Höhe von 2.655 Metern über dem Meeresspiegel (vysoketatry.org). Von den 35 Tälern sind die bekanntesten Kôprová, Furkotská, Mlynická, Mengusovská, Batizovská, Velická, Veľká und Malá Studená, Bielovodská, Javorová dolina und Dolina Kežmarskej Bielej vody. Es gibt 120 Bergseen in der Hohen Tatra, wie Štrbské pleso, Veľké Hincovo pleso, Popradské pleso, Morské oko und Wielki Staw Polski. Der Schnee bleibt hier 200 – 250 Tage im Jahr liegen, und auf einigen schattigen Hängen schmilzt er überhaupt nicht. Die jährliche Niederschlagsmenge in der Region beträgt etwa 1.600 mm (Wikipedia). Geologisch gesehen handelt es sich um ein Kerngebirge, und der Kern der Tatra entstand im Paläozoikum, im Karbon vor etwa 210 Millionen Jahren (Janák, Plašienka, Petrík). Alpengletscher hatten den größten Einfluss auf das Relief und erreichten während der Eiszeiten bis zu 14 km an den Nordhängen (Wikipedia).

Der Ursprung und die Bedeutung des Namens Tatras sind bisher nicht zuverlässig geklärt. Historiker schreiben ihn den Bewohnern zu, die sich in der Region niederließen, noch bevor die Slawen kamen. Sie leiten ihn von dem arischen Wort tamtra, tâtra ab, was “dunkel” oder “düster” bedeutet, und schreiben ihm eine Bedeutung vom Volksausdruck tatra zu, der eine steinige, unfruchtbare Erde bedeutet. Die wahrscheinlichste Meinung legt nahe, dass der Name Tatras aus dem slawischen Wort trtri stammt, was Gipfel bedeutet (Melich, 1902; Czambel, 1906; Chaloupecký, 1923). Laut vysoke-tatry.info ist die Bezeichnung “tamtra – tatra = braun, dunkel” keltisch. Die erste Erwähnung dieses Namens stammt aus dem Jahr 999 und bezieht sich auf Tritri montes (wikipedia.sk). Im Jahr 1125 erwähnt die Chronik von Kosmas bereits den Namen Tatri (Kele, Lučanský, 2001). Die polnische Literatur bezeichnete die Tatra bis zur ersten Hälfte des 19. Jahrhunderts als Karpak, Krempak, Sarmackie Alpy, Góry Tatarskie, Wengerskie góry. Ungarn verwendeten die Begriffe Turtul, Turtur, Tortol usw., Tátra. Die Deutschen nannten sie Karpathen, Schnee-Gebirge, Zentralkarpathen usw. (vysoke-tatry.info).

Das Relief der Tatras wird von Wasserläufen und Berggletschern geformt. In ihrer größten Ausdehnung bedeckten die Gletscher in den Hohen Tatra eine Fläche von etwa 15.000 ha. Der Gletscher in Bielovodska dolina war 14 km lang und 330 m dick (Houdek, Bohuš, 1976). Die Tatra ist in zwei Teilgebiete unterteilt: Westtatra und Osttatra, wobei Ľaliové sedlo sie voneinander trennt. Die Osttatra ist weiter in zwei Teile unterteilt: Hohe Tatra und Belianske Tatras (wikipedia.sk). Bielovodská dolina ist das längste Tal in der Tatra und das einzige alpinartige Tal (Bohuš, 1996). Auf dem Gebiet der Tatra gibt es aufgrund der Wassereinwirkung viele Höhlen, von denen derzeit etwa 330 kartiert sind (Houdek, Bohuš, 1976). Gletscherseen in den Tatra, in der Slowakei Pleso und in Polen Staw genannt, gibt es über 200. Das Klima ist überwiegend gebirgig bis hochgebirgig, wobei eine Schneedecke für 180 bis 250 Tage im Jahr, besonders in den höchsten Gebieten, bestehen bleibt. Windiges Wetter herrscht bis zu 300 Tagen im Jahr vor, und auf der Südseite treten häufig sogenannte Föhnwinde auf, die Lawinen und ausgedehnte Windwürfe verursachen. Die günstigste Zeit für Wanderungen in der Tatra ist der Herbst, wenn das Wetter am stabilsten ist (wikipedia.sk).

Die höchste Siedlung in der Tatra ist Štrbské Pleso auf einer Höhe von 1.355 Metern über dem Meeresspiegel. Eine Seilbahn führt zum Lomnický štít (2.632 m). Die höchste Hütte, “Chata pod Rysmi”, befindet sich auf einer Höhe von 2.250 Metern (vysoketatry.org). Weitere bekannte Hütten sind Téryho chata, Zbojnícka chata, Chata pod Soliskom, Encián (am Skalnaté pleso), Skalnatá chata, Sliezsky dom, Chata pri Zelenom plese, Zamkovského chata, Rainerova chata und Bilíková chata (Wikipedia).

In den höchsten Lagen leben Gämsen und Murmeltiere. Die Tatra-Gämse (Rupicapra rupicapra tatrica) ist ein Symbol der Hohen Tatra. Große Raubtiere wie Braunbär, Wolf und Luchs bewohnen ebenfalls die Wälder (vysoketatry.org). In der Siedlung Tatranská Polianka wurde vor kurzem eine antike befestigte Siedlung an der sogenannten Žltá stena entdeckt. Nach dieser Entdeckung war der Ort um die Zeitenwende besiedelt. Heute gibt es hier Sanatorien, und der tschechische Dichter Jiří Wolker wurde hier behandelt. Hrebienok am Südosthang des Slavkovský štít ist ein bekannter Touristen- und Skiresort (e‑tatry.szm.com). Das Symbol der Slowakei ist der Gipfel Kriváň. Einige andere interessante Orte sind die Kleinen Wasserfälle des Studený potok (Peter Kaclík). In der Tatra sind rund 1.400 Pflanzenarten verzeichnet (wikipedia.sk).

Vysoké Tatry są prawdopodobnie największym dumą Słowacji. W każdym razie są najwyższym pasmem górskim na Słowacji. To prawdopodobnie najmniejsze góry na świecie, a ta unikalność zasługuje na wykorzystanie (Peter Kaclík). Powierzchnia Tatrzańskiego Parku Narodowego – TANAP‑u, utworzonego na terenie Tatr w 1949 roku, wynosi 738 km². Żyje tu ponad 1300 gatunków fauny i flory. Wspólnie z polskim Tatrzańskim Parkiem Narodowym, TANAP jest częścią rezerwatów biosfery UNESCO (tanap.org). Grzbiet Wysokich Tatr ma zaledwie 26 km długości (vysoketatry.org), a jego maksymalna szerokość wynosi 17 km (Wikipedia). Najwyższym szczytem Wysokich Tatr i całej Słowacji jest Gerlachovský štít, osiągający wysokość 2655 metrów nad poziomem morza (vysoketatry.org). Spośród 35 dolin najbardziej znane to Kôprová, Furkotská, Mlynická, Mengusovská, Batizovská, Velická, Veľká i Malá Studená, Bielovodská, Javorová dolina, Dolina Kežmarskej Bielej vody. W Tatrach Wysokich znajduje się 120 stawów, takich jak Štrbské pleso, Veľké Hincovo pleso, Popradské pleso, Morské oko, Wielki Staw Polski. Śnieg utrzymuje się tu przez 200 – 250 dni w roku, w niektórych zacienionych miejscach nie topnieje wcale, a roczna suma opadów wynosi około 1600 mm (Wikipedia). Geologicznie są to góry pierwotne, jądro Tatr kształtowało się w paleozoiku, w karbonie, około 210 milionów lat temu (Janák, Plašienka, Petrík). Na rzeźbę terenu miały główny wpływ lodowce alpejskie, które w epoce lodowcowej sięgały nawet 14 km na północnych stokach (Wikipedia).

Pochodzenie i znaczenie nazwy Tatr nie zostało dotąd jednoznacznie rozwiązane. Historycy przypisują ją mieszkańcom, którzy zamieszkiwali nasze tereny jeszcze przed przybyciem Słowian. Wywodzą ją od arijskiego słowa tamtra, tâtra, oznaczającego „ciemny” lub „mroczny”, przypisują mu znaczenie zaczerpnięte z ludowego słowa tatra w sensie kamienistej, jałowej ziemi. Najbardziej prawdopodobnym zdaniem może być, że nazwa Tatry pochodzi od słowiańskiego słowa trtri, oznaczającego „kamienne” (Melich, 1902; Czambel, 1906; Chaloupecký, 1923). Według wysoke-tatry.info określenie “tamtra – tatra = kasztanowy, ciemny” jest celtyckie. Pierwsza wzmianka o tej nazwie pochodzi z roku 999, wspomina o Tritri montes (wikipedia.sk). W 1125 roku w Kronice Kosmasa już wspomina się o nazwie Tatri (Kele, Lučanský, 2001). Polska literatura i literatura do pierwszej połowy XIX wieku nazywała Tatry jako Karpak, Krempak, Sarmackie Alpy, Góry Tatarskie, Wengerskie góry. Węgrzy używali nazwy Turtul, Turtur, Tortol itp., Tátra. Niemcy nazywali je Karpaty, Góry Śnieżne, Karpaty Centralne itp. (vysoke-tatry.info).

Rzeźba Tatr to dzieło cieków wodnych i górskich lodowców. W czasie największego rozwoju lodowce w Wysokich Tatrach miały powierzchnię około 15 000 ha. Lodowiec w Dolinie Bielovodskiej miał 14 km długości i 330 m grubości (Houdek, Bohuš, 1976). Geomorfologiczna jednostka Tatr dzieli się na dwie podjednostki: Tatry Zachodnie i Tatry Wschodnie. Przełęcz Łalowe oddziela Tatry Zachodnie od Wschodnich. Tatry Wschodnie dzielą się na dwie części: Wysokie Tatry i Tatry Bielskie (wikipedia.sk). Dolina Bielovodská to najdłuższa dolina Tatr i jedyna o alpejskim charakterze (Bohuš, 1996). Na obszarze Tatr, pod wpływem wody, powstało wiele jaskiń, obecnie zmapowano ich około 330 (Houdek, Bohuš, 1976). Jeziora polodowcowe w Tatrach mają swoje własne nazwy, na Słowacji to pleso, a w Polsce staw. Jest ich w Tatrach ponad 200. Klimat jest przeważnie górski do wysokogórskiego, pokrywa śnieżna utrzymuje się przez 180, w dolinach nawet do 250 dni w roku. Wiatrowa pogoda występuje nawet przez 300 dni w roku. Na południowym stoku często występują tzw. wiatry opadowe, powodujące zawroty głowy i rozległe przewroty drzew. Najlepszym okresem na wspinaczkę turystyczną w Tatrach jest jesień, gdy pogoda jest najstabilniejsza (wikipedia.sk).

Najwyżej położoną osadą w Tatrach jest Štrbské Pleso, leżące na wysokości 1355 nad poziomem morza. Na Lomnický štít (2632 m) prowadzi kolejka linowa. Najwyżej położonym schroniskiem “Chata pod Rysmi” znajduje się na wysokości 2250 metrów (vysoketatry.org). Oprócz niego istnieje wiele innych, na przykład Chaty Téryego, Zbojnícka chata, Chata pod Soliskom, Encián (na Skalnatom plese), Skalnatá chata, Sliezsky dom, Chata pri Zelenom plese, Zamkovského chata, Rainerova chata, Bilíková chata (Wikipedia).

W najwyższych partiach żyją kozice i świstaki. Kozica górska tatranska Rupicapra rupicapra tatrica jest symbolem Wysokich Tatr. W lasach żyją także nasze duże drapieżniki: niedźwiedź, wilk, ryś (vysoketatry.org). W osadzie Tatranská Polianka niedawno odkryto pradawne umocnione osiedle na tzw. Żółtej ścianie. Według tego miejsce było zamieszkane na przełomie naszej ery. Dziś znajdują się tu sanatoria, leczył się tu również czeski poeta Jiří Wolker. Popularnym ośrodkiem turystycznym i narciarskim jest Hrebienok na południowo-wschodnim zboczu Slavkovského štítu (e‑tatry.szm.com). Symbolem Słowacji jest szczyt Kriváň. Kilka innych interesujących miejsc to Malé vodopády Studeného potoka (Peter Kaclík). W Tatrach rejestrujemy około 1400 gatunków roślin (wikipedia.sk).

Belianske Tatry to wschodnia część Wysokich Tatr. Ten 14 km długi grzbiet wapienny leży prawie prostopadle do głównego grzbietu Wysokich Tatr. Uważane są za najpiękniejszą i przyrodniczo najbogatszą część, rośnie tu m.in. stokrotka alpejska – Leontopodium alpinum (e‑tatry.szm.com). Do popularnych miejsc należy Jaskinia Beliańska.

Niektoré príspevky

Odkazy

Ján Melich, 1902: Szláv jövevényszavaink (Zo slovanských jazykov prevzaté slová), Nyelvtud. közlemények
Samo Czambel, 1906: Slovenská reč I.
Václav Chaloupecký, 1923: Staré Slovensko
František Kele, Milan Lučanský, 2001: Tatry, Knižní klub, Praha
Ivan Houdek, Ivan Bohuš, 1976: Osudy Tatier, Vydavateľstvo Šport, Bratislava
Ivan Bohuš: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, vydali Štátne lesy TANAPu, Tatranská Lomnica, 1996, ISBN 80−967522−7−8
Marián Janák, Dušan Plašienka, Igor Petrík – Excursion to the Tatra Mountains, Central Western Carpathians: Tectonometamorphic Records of Variscan and Alpine Oorogeny
tatry.nfo.sk
vysoke-tatry.info
tanap.sk
tatry.cz
portaltatra.sk
Vysoké Tatry FB
Vysoké Tatry na Facebooku
Wikipedia
Wikipedia

Use Facebook to Comment on this Post

Organizmy, Príroda, Vtáky, Živočíchy

Labute

01/01/202405/01/2025 skala

Labute patria medzi veľké vodné vtáky, sú známe svojou majestátnou veľkosťou a nádherným vzhľadom. Majú dlhé krky, krátke nohy a široké krídla. Ich telo je obvykle pokryté hustým perím, ktoré môže byť biele, šedé, hnedé alebo čierne. Ich dlhé krky im umožňujú dosiahnuť do hlbších vôd po potravu. Hniezdia na brehoch jazier, rybníkov, ich hniezda sú veľké. Labute sú verné svojim hniezdnym lokalitám. Labute hlasno trúbia, najmä počas hniezdenia a teritoriálnych obranných správ. Ich hlasové prejavy môžu slúžiť na komunikáciu medzi jednotlivcami a vyjadrenie emocionálnych stavov. Labute majú aj symbolický význam v kultúre a umení. Sú považované za symbol elegancie a krásy. Ich obraz sa často vyskytuje v literatúre, hudbe a výtvarnom umení.

Swans belong to the group of large water birds, known for their majestic size and beautiful appearance. They have long necks, short legs, and broad wings. Their bodies are usually covered in dense feathers that can be white, gray, brown, or black. The long necks of swans allow them to reach into deeper waters for food. They nest on the shores of lakes and ponds, and their nests are sizable. Swans are faithful to their nesting sites. Swans are known for their loud trumpeting, especially during nesting and territorial defense displays. Their vocalizations serve for communication between individuals and expressing emotional states. Swans also hold symbolic significance in culture and art. They are considered symbols of elegance and beauty. Their image frequently appears in literature, music, and visual arts.

TOP

Všetky

Pod Kolonádnym mostom čakajú na kŕmenie od okoloidúcich

Pod Kolonádnym mostom, napravo Adam Trajan

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Devín – mestská časť Bratislavy

10/06/202231/12/2024 skala

Devín leží pri sútoku riek Morava a Dunaj v nadmorskej výške 158 metrov nad morom. Na ploche 13.98 km² tu žije 1382 obyvateľov. Maďarský názov pre Devín je Dévény, nemecký Theben. Nachádza sa tu zrúcanina hradu Devín, gotický kostol svätého Kríža – Panny Márie z druhej polovice 13. storočia a pomník padlým hrdinom I. a II. svetovej vojny (Wikipedia).

Najstaršie osídlenie v Devíne je známe z neolitu – príchod neolitických roľníkov 5 000 – 3 500 rokov pred n. l. V staršej dobe železnej je zrejme najvýznamnejším objavom nález obilnej jamy, v ktorej sa našla v klasoch pôvodne uložená v tom čase pestovaná pšenica dvojzrnná – Triticum dicoccum. V období mladšej doby železnej je územie späté s Keltami. V období 1. – 4. storočia bolo územie súčasťou opevňovacieho systému Limes Romanus, ako jedno z predhradí rímskeho Carnunta (sazp.sk). Koncom 1. storočia pred n. l. sa tu usadzovali aj rímski obchodníci (Goláň et al.). Našli sa tu rímske mince (Richard Miške). V 1. storočí tu Rimania postavili strážnu stanicu, sídlila tu posádka légie z Carnunta. Po jej opustení v 4. storočí sa v nej usadili Slovania (Goláň et al.). Našli sa tu aj starogermánske urnové hroby (sazp.sk). Po Germánoch (najmä Markomanoch a Kvádoch) sa našiel staroveký chlieb. Podľa analýzy bol pšenično – ražný (hradiska.sk). Medzi prvé písomné zmienky o Devíne patri listina z roku 1237 pod názvom Villa Thebyn. Mestečko bolo poddané Devínskemu hradu. V roku 1568 získalo od cisára Maximiliána osamostatnenie a privilégia. V 16. storočí bolo významným trhovým miestom, existovali tu viaceré cechy: lodníkov, rybárov, hrnčiarov, obuvníkov a vinohradníkov. Prekvitalo pestovanie ovocia a zeleniny. V roku 1829 bola založená Dunajsko-paroplavebná spoločnosť. Devínu významne prospel v rokoch 1870 – 1890 Lafranconiho kameňolom, ktorý dodával kameň na reguláciu Dunaja. Vinice sa na území Devína spomínajú už v roku 1254, avšak Devín je známy ríbezľovým vínom, s výrobou ktorého začal v roku 1922 Alois Sonntag. Do konca druhej svetovej vojny tu žili Nemci, Maďari, Slováci, Židia aj Chorváti. Súčasťou Bratislavy je Devín od roku 1946 (devin.sk).

Devín is located at the confluence of the Morava and Danube rivers at an altitude of 158 meters above sea level. With an area of 13.98 km², it is home to 1382 inhabitants. The Hungarian name for Devín is Dévény, and the German name is Theben. Here, you can find the ruins of Devín Castle, the Gothic Church of the Holy Cross – Virgin Mary from the second half of the 13^th century, and a monument to the fallen heroes of World War I and II (Wikipedia).

The oldest settlement in Devín dates back to the Neolithic period – the arrival of Neolithic farmers 5,000 – 3,500 years BC. The most significant discovery from the early Iron Age is likely the finding of a grain pit containing originally stored einkorn wheat – Triticum dicoccum. The territory was associated with the Celts during the late Iron Age. From the 1^st to the 4^th century, the area was part of the Roman defensive system, the Limes Romanus, as one of the outposts of the Roman Carnuntum (sazp.sk). At the end of the 1^st century BC, Roman traders also settled here. Roman coins were found here (Richard Miške). In the 1^st century, the Romans built a guard station here, inhabited by a legion from Carnuntum. After its abandonment in the 4^th century, Slavs settled in the area (Goláň et al.). Ancient Germanic urn graves were also found here (sazp.sk). An ancient loaf of bread was found, likely of wheat and rye (hradiska.sk). The earliest written mention of Devín dates back to a document from 1237 under the name Villa Thebyn. The town was subject to Devín Castle. In 1568, it gained independence and privileges from Emperor Maximilian. In the 16^th century, it was a significant market town with various guilds: boatmen, fishermen, potters, shoemakers, and winemakers. The cultivation of fruits and vegetables flourished. In 1829, the Danube Steam Navigation Company was founded. Devín significantly benefited from Lafranconi’s quarry from 1870 to 1890, which supplied stone for the regulation of the Danube. Vineyards have been mentioned in the Devín area since 1254, but Devín is known for its currant wine, production of which began in 1922 by Alois Sonntag. Until the end of World War II, Germans, Hungarians, Slovaks, Jews, and Croats lived here. Devín has been part of Bratislava since 1946 (devin.sk).

Devín liegt an der Mündung der Flüsse Morava und Donau in einer Höhe von 158 Metern über dem Meeresspiegel. Auf einer Fläche von 13,98 km² leben hier 1382 Einwohner. Der ungarische Name für Devín lautet Dévény und der deutsche Name ist Theben. Hier befinden sich die Ruinen der Burg Devín, die gotische Kirche des Heiligen Kreuzes – Jungfrau Maria aus der zweiten Hälfte des 13. Jahrhunderts und ein Denkmal für die gefallenen Helden des Ersten und Zweiten Weltkriegs (Wikipedia).

Die älteste Siedlung in Devín stammt aus der Jungsteinzeit – der Ankunft neolithischer Bauern vor 5.000 bis 3.500 Jahren v. Chr. Die bedeutendste Entdeckung aus der frühen Eisenzeit ist wahrscheinlich der Fund einer Korngrube, die ursprünglich eingelagerten Emmer-Weizen enthielt – Triticum dicoccum. Das Gebiet war während der späten Eisenzeit mit den Kelten verbunden. Von 1. bis 4. Jahrhundert gehörte das Gebiet zum römischen Verteidigungssystem, dem Limes Romanus, als eine der Außenposten des römischen Carnuntum (sazp.sk). Am Ende des 1. Jahrhunderts v. Chr. ließen sich auch römische Händler hier nieder. Römische Münzen wurden hier gefunden (Richard Miške). Im 1. Jahrhundert errichteten die Römer hier eine Wachstation, in der eine Legion aus Carnuntum stationiert war. Nach ihrer Aufgabe im 4. Jahrhundert siedelten sich Slawen in der Gegend an (Goláň et al.). Hier wurden auch antike germanische Urnengräber gefunden (sazp.sk). Ein antikes Brot wurde gefunden, wahrscheinlich aus Weizen und Roggen (hradiska.sk). Die früheste schriftliche Erwähnung von Devín stammt aus einem Dokument von 1237 unter dem Namen Villa Thebyn. Die Stadt stand unter der Herrschaft von Devín Castle. Im Jahr 1568 erlangte sie Unabhängigkeit und Privilegien vom Kaiser Maximilian. Im 16. Jahrhundert war es eine bedeutende Marktstadt mit verschiedenen Zünften: Bootsfahrer, Fischer, Töpfer, Schuhmacher und Winzer. Der Anbau von Obst und Gemüse blühte auf. Im Jahr 1829 wurde die Donau-Dampfschifffahrtsgesellschaft gegründet. Devín profitierte von Lafranconis Steinbruch von 1870 bis 1890, der Steine für die Regulierung der Donau lieferte. Weinberge sind seit 1254 im Gebiet von

Devín erwähnt, aber Devín ist bekannt für seinen Johannisbeerenwein, dessen Produktion 1922 von Alois Sonntag begann. Bis zum Ende des Zweiten Weltkriegs lebten hier Deutsche, Ungarn, Slowaken, Juden und Kroaten. Devín gehört seit 1946 zu Bratislava (devin.sk).

Dévény a Morava és a Duna folyók összefolyásánál fekszik, 158 méteres tengerszint feletti magasságban. Területe 13,98 km², és 1382 lakosa van. A Dévény magyar neve Dévény, a német neve pedig Theben. Itt található a Dévényi várnak a romja, a Szent Kereszt – Szűz Mária gótikus templom a 13. század második feléből és egy emlékmű az I. és II. világháborúban elesetteknek (Wikipédia).

Dévény legrégebbi települése a neolitikumból származik – a neolitikus földművesek érkezése 5.000 – 3.500 évvel ezelőtt. Az ókorban talált kenyérsütő gödör a legjelentősebb felfedezés az idősebb vaskorban, amelyben eredetileg tároltak kétszemű tönkölybúzát – Triticum dicoccum. A terület a keltákkal volt összekapcsolva a késő vaskorban. Az 1. és 4. század között a terület része volt a római védelmi rendszernek, a Limes Romanusnak, mint a római Carnuntum egyik elővárosa (sazp.sk). Kr. U. végén római kereskedők is letelepedtek itt. Római érméket találtak itt (Richard Miške). Az 1. században a rómaiak itt egy őrsállást építettek, amelyet egy legion telepített Carnuntumból. Feladását követően, a 4. században a területen szlávok telepedtek le (Goláň et al.). Itt is találtak ógermán urnatemetőket (sazp.sk). Az ókorban találtak egy kenyérféléket. Valószínűleg búzából és rozsból készült (hradiska.sk). A Dévény legrégebbi írásos említése egy 1237-es okiratból származik a Villa Thebyn néven. A város a Dévényi várhoz tartozott. 1568-ban kapott függetlenséget és kiváltságokat I. Maximilián császártól. A 16. században jelentős piaci város volt különböző céhekkel: hajóskapitányok, halászok, fazekasok, cipészek és borászok. Gyümölcs- és zöldségtermesztése virágzott. 1829-ben alapították a Dunai Gőzhajózási Társaságot. Dévény jelentős előnyre tett szert Lafranconi kőbányájából 1870 és 1890 között, amely kőt szállított a Duna szabályozásához. Szőlőültetvényekről már 1254 óta említés van Dévény területén, de Dévény a ribizlivirág boráról ismert, amelynek gyártását 1922-ben Alois Sonntag kezdte el. A második világháború végéig itt éltek németek, magyarok, szlovákok, zsidók és horvátok. Dévény 1946 óta része Bratislavának (devin.sk).

Literatúra

Goláň Karol, Kropilák Miroslav, Ratkoš Peter, Tibenský Ján, 1961: Československé dejiny, Redakcia M. Kropilák. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Osveta, 384 p, 40. Rozklad patriarchálneho rodového zriadenia 4, p. 21.

Odkazy

TOP