2011-2015, 2012, 2014, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Zamagurie, Zamagurské

Červený Kláštor

skala
Hits: 3434

Čer­ve­ný Kláš­tor leží na súto­ku rie­ky Duna­jec a poto­ka Lip­ník, je cen­trom ces­tov­né­ho ruchu v Zama­gu­rí. Deji­ny obce sú zvia­za­né s kláš­to­rom, kto­rý v roku 1319 zalo­žil Kakaš Ber­ze­vi­ci (cer​ve​nyk​las​tor​.sk). Jeho pome­no­va­nie je aj Lech­nic­ký kláš­tor (Wiki​pe​dia​.sk). Názov obce je odvo­de­ný od čer­ve­nej kry­ti­ny na stre­che kláš­to­ra Jána, na návrh prvé­ho pri­ora. V rokoch 1329 až 1563 bol síd­lom kar­tu­ziá­nov, v rokoch 1704 – 1782 kamal­du­lov. V rokoch 1956 – 1966 bol kláš­tor obno­ve­ný a sprí­stup­ne­ný verej­nos­ti (cer​ve​nyk​las​tor​.sk). 

V roku 1543 bol vyplie­ne­ný kláš­tor na Kláš­to­ris­ku v Slo­ven­skom raji lúpež­ným rytie­rom Mate­jom Bašom. Mní­si sa pre­sťa­ho­va­li na čas do Čer­ve­né­ho Kláš­to­ra, len­že ten vyplie­ni­li voja­ci z hra­du Duna­jec (Nede­ca) v roku 1545. Násled­kom toho mní­si opus­ti­li aj ten­to pries­tor. V roku 1563 bol kar­tu­zián­sky kláš­tor pri obci Lech­ni­ca zru­še­ný. Kamal­du­li zís­ka­li kláš­tor od nit­rian­ske­ho bis­ku­pa Ladi­sla­va Maťa­šov­ské­ho. Pre­sta­va­li ho v baro­ko­vom štý­le (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk) a pre­me­no­va­li ho na Kláš­tor pus­tov­ní­kov hory Troch korún. Kamal­du­li boli bene­dik­tí­ni, pome­no­va­ní pod­ľa mater­ské­ho kláš­to­ra v Camal­do­li pri Arez­ze v Tos­kán­sku (Wiki​pe​dia​.sk). 

Vte­dy vznik­lo v kláš­to­re význam­né lite­rár­no – pre­kla­da­teľ­ské a jazy­ko­ved­né cen­trum. Výraz­nou osob­nos­ťou bol páter Romu­ald Had­bav­ný, kto­rý je pova­žo­va­ný za spo­lu­au­to­ra prvé­ho pre­kla­du Pís­ma svä­té­ho do zápa­do­slo­ven­ské­ho jazy­ka v roku 1750, s pres­nou gra­ma­tic­kou a pra­vo­pis­nou nor­mou. Význam­ným bol aj Slov­ník latinsko-​slovenský (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk). V roku 1754 v Čer­ve­nom Kláš­to­re bola zalo­že­ná leká­reň, kto­rá bola zná­ma aj za hra­ni­ca­mi Spi­ša, naj­mä za správ­cov­stva frát­ra Cyp­riá­na v rokoch 1756 až 1775 (cer​ve​nyk​las​tor​.sk). Cyp­rián pes­to­val lie­či­vé rast­li­ny, zosta­vil roz­siah­ly her­bár (cer​ve​nyk​las​tor​.sk), v roku 1766. Obsa­hu­je 283 exem­plá­rov, pri kaž­dom je názov latin­ský, nemec­ký, gréc­ky, poľ­ský a slo­ven­ský. Obsa­hu­je poznat­ky o cho­ro­bách a o ich lie­če­ní (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk).

Cyp­rián, vlast­ným menom Franz Ignatz Jäsch­ke sa naro­dil 28.7.1724 v Pol­kov­ciach v nemec­kou Sliez­sku (dnes v Poľ­sku). Bol vše­stran­ne vzde­la­ný, štu­do­val vo Wroc­la­wi, zaobe­ral sa medi­cí­nou, bota­ni­kou, far­má­ci­ou, alchý­mi­ou, mecha­ni­kou a koz­mo­ló­gi­ou. Do Čer­ve­né­ho Kláš­to­ra pri­šiel v roku 1756 a žil tu až do svo­jej smr­ti v roku 1775. Cyp­rián lie­čil odvar­mi z bylín, tink­tú­ra­mi, čaj­mi, vedel naprá­vať zlo­me­ni­ny, púš­ťať žilou. Legen­da o Cyp­riá­no­vi hovo­rí o tom, že Cyp­riá­na lákal ves­mír. Závi­del orlo­vi ako sa vzná­ša do výšin. Zostro­jil lie­ta­jú­ci stroj, na kto­rom sa z Troch korún vznie­sol pohá­ňa­ný lás­kou ku švár­nej pas­tier­ke. Anjel zazrel jeho obraz až na dne ple­sa Mor­ské oko, kde ho bles­kom zra­zil na zem. Na tom­to mies­te vyrá­stla ska­la – veža a dodnes sa nazý­va Mních (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk).

V obci sú kúpe­le Smer­džon­ka, zame­ra­né na kož­né cho­ro­by a cho­ro­by pohy­bo­vé­ho apa­rá­tu a neuro­lo­gic­kých cho­rôb. Na začiat­ku obce sa nachá­dza ryb­ník na plo­che 3 ha. Most (láv­ka) cez rie­ku, kto­rý je v obci umož­ňu­je pre­chod pre chod­cov a cyk­lis­tov na poľ­skú časť Pie­nin, otvo­re­ná bola 12.8.2006 – je naj­dl­h­ším (149.95 m) záves­ným mos­tom z lepe­né­ho dre­va v Euró­pe (cer​ve​nyk​las​tor​.sk).

Čer­ve­ný Kláš­tor is situ­ated at the con­flu­en­ce of the Duna­jec River and Lip­ník Stre­am, ser­ving as the cen­ter of tou­rism in Zama­gu­rí. The his­to­ry of the vil­la­ge is clo­se­ly tied to the monas­te­ry foun­ded in 1319 by Kakaš Ber­ze­vi­ci, also kno­wn as Lech­nic­ký kláš­tor (Wiki​pe​dia​.sk). The name of the vil­la­ge is deri­ved from the red roofing tiles on the roof of the monas­te­ry of St. John, as sug­ges­ted by the first pri­or. From 1329 to 1563, it was the resi­den­ce of Cart­hu­sians, and from 1704 to 1782, it was inha­bi­ted by Camal­do­le­se monks. The monas­te­ry was res­to­red and ope­ned to the pub­lic bet­we­en 1956 and 1966 (cer​ve​nyk​las​tor​.sk).

In 1543, the Kláš­to­ris­ko monas­te­ry in Slo­vak Para­di­se was plun­de­red by the marau­ding knight Matej Baša. The monks tem­po­ra­ri­ly relo­ca­ted to Čer­ve­ný Kláš­tor, only to be pil­la­ged by sol­diers from Duna­jec Cast­le (Nie­dzi­ca) in 1545. As a result, the monks aban­do­ned the area. The Cart­hu­sian monas­te­ry near Lech­ni­ca was dis­sol­ved in 1563. The Camal­do­le­se monks obtai­ned the monas­te­ry from the Nit­ra Bis­hop Ladi­slav Maťa­šov­ský. They recons­truc­ted it in the Baro­que sty­le (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk) and rena­med it the Monas­te­ry of the Her­mi­ta­ge of Three Cro­wns. The Camal­do­le­se were a branch of the Bene­dic­ti­nes, named after the mot­her monas­te­ry in Camal­do­li near Arez­zo in Tus­ca­ny (Wiki​pe​dia​.sk).

During this time, the monas­te­ry beca­me a sig­ni­fi­cant lite­ra­ry, trans­la­ti­onal, and lin­gu­is­tic cen­ter. Fat­her Romu­ald Had­bav­ný, con­si­de­red a co-​author of the first trans­la­ti­on of the Holy Scrip­tu­re into the wes­tern Slo­vak lan­gu­age in 1750, pla­y­ed a pro­mi­nent role. He was also kno­wn for the Latin-​Slovak Dic­ti­ona­ry (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk). In 1754, a phar­ma­cy was foun­ded in Čer­ve­ný Kláš­tor, reno­wned even bey­ond the Spiš regi­on, espe­cial­ly under the admi­ni­stra­ti­on of friar Cyp­rián from 1756 to 1775 (cer​ve​nyk​las​tor​.sk). Cyp­rián cul­ti­va­ted medi­ci­nal plants, com­pi­led an exten­si­ve her­ba­rium (cer​ve​nyk​las​tor​.sk) in 1766, con­tai­ning 283 spe­ci­mens with names in Latin, Ger­man, Gre­ek, Polish, and Slo­vak, along with infor­ma­ti­on about dise­a­ses and the­ir tre­at­ment (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk).

Cyp­rián, born Franz Ignatz Jäsch­ke on July 28, 1724, in Pol­ko­witz in Ger­man Sile­sia (now in Poland), was a poly­math, stu­dy­ing medi­ci­ne, bota­ny, phar­ma­cy, alche­my, mecha­nics, and cos­mo­lo­gy. He arri­ved in Čer­ve­ný Kláš­tor in 1756 and lived the­re until his death in 1775. Cyp­rián tre­a­ted ail­ments with her­bal infu­si­ons, tinc­tu­res, and teas, prac­ti­ced bone-​setting, and blo­od­let­ting. The legend of Cyp­rián tells that the uni­ver­se lured him. Envi­ous of an eag­le soaring into the heights, he cons­truc­ted a fly­ing machi­ne on which he ascen­ded from Three Cro­wns, pro­pel­led by love for a beau­ti­ful shep­her­dess. An angel saw his ima­ge at the bot­tom of the Sea Eye pond, stri­king him down with light­ning. A rock for­ma­ti­on cal­led the Monk (Mních) emer­ged at this spot and remains so named to this day (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk).

The vil­la­ge is home to the Smer­džon­ka Spa, spe­cia­li­zing in skin dise­a­ses, mus­cu­los­ke­le­tal disor­ders, and neuro­lo­gi­cal con­di­ti­ons. At the begin­ning of the vil­la­ge, the­re is a 3‑hectare pond. The brid­ge (footb­rid­ge) over the river, allo­wing pas­sa­ge for pedes­trians and cyc­lists to the Polish part of Pie­ni­ny, was ope­ned on August 12, 2006. It is the lon­gest (149.95 m) sus­pen­ded wooden brid­ge in Euro­pe (cer​ve​nyk​las​tor​.sk).

Čer­ve­ný Kláš­tor leży na skr­zy­żo­wa­niu rze­ki Duna­jec i poto­ku Lip­ník, pełni­ąc fun­kc­ję cen­trum turys­ty­ki w regi­onie Zama­gu­rí. His­to­ria wios­ki jest ści­śle zwi­ąza­na z klasz­to­rem zało­żo­nym w 1319 roku przez Kaka­ša Ber­ze­vi­ci, zna­ne­go również jako Lech­nic­ký kláš­tor (Wiki​pe​dia​.sk). Nazwa wios­ki wywo­dzi się od czer­wo­nych dachó­wek klasz­to­ru św. Jana, zasu­ge­ro­wa­nej przez pier­ws­ze­go prze­ora. W latach 1329 – 1563 był sie­dzi­bą kar­tu­zów, a w latach 1704 – 1782 zamiesz­ki­wa­ny był przez mni­chów kame­du­łów. Klasz­tor został odres­tau­ro­wa­ny i udos­tęp­ni­ony pub­licz­no­ści w latach 1956 – 1966 (cer​ve​nyk​las​tor​.sk).

W 1543 r. klasz­tor Kláš­to­ris­ko w Sło­wac­kim Raju został złu­pi­ony przez rycer­za Mate­ja Bašę. Mni­si prze­nie­śli się tymc­za­so­wo do Čer­ve­ný Kláš­tor, aby być spląd­ro­wa­ny­mi przez żołnier­zy z zamku Duna­jec (Nie­dzi­ca) w 1545 r. W rezul­ta­cie mni­si opu­ści­li to miejs­ce. Kar­tuz­ja­ńs­ki klasz­tor pod Lech­ni­cą został zlik­wi­do­wa­ny w 1563 r. Mni­si kame­du­li otr­zy­ma­li klasz­tor od bis­ku­pa Nit­ry, Ladi­sla­va Maťa­šov­ské­ho. Odbu­do­wa­li go w sty­lu baro­ko­wym (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk) i zmie­ni­li nazwę na Klasz­tor Pus­tel­ni­ków Góry Trzech Koron. Kame­du­li byli odła­mem bene­dyk­ty­nów, nazwa­nym na cze­ść macier­zys­te­go klasz­to­ru w Camal­do­li koło Arez­zo we Włos­zech (Wiki​pe​dia​.sk).

W tym cza­sie klasz­tor stał się znac­zącym ośrod­kiem lite­rac­kim, trans­la­cyj­nym i języ­ko­wym. Ojciec Romu­ald Had­bav­ný, uwa­ża­ny za wspó­łau­to­ra pier­ws­ze­go prze­kła­du Pis­ma Świ­ęte­go na zachod­ni­osło­wac­ki w 1750 r., odeg­rał w nim znac­zącą rolę. Zna­ny był również ze Sło­wni­ka łacińsko-​słowackiego (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk). W 1754 r. w Čer­ve­ný Kláš­tor zało­żo­no apte­kę, zna­ną nawet poza regi­onem Spis­za, zwłaszc­za pod rząda­mi zakon­ni­ka Cyp­riá­na w latach 1756 – 1775 (cer​ve​nyk​las​tor​.sk). Cyp­rian upra­wiał rośli­ny lecz­nic­ze, spor­ządził obszer­ny her­barz (cer​ve​nyk​las​tor​.sk) w 1766 r., zawie­ra­jący 283 oka­zy z nazwa­mi łaci­ńs­ki­mi, nie­miec­ki­mi, grec­ki­mi, pol­ski­mi i sło­wac­ki­mi, oraz infor­mac­je o cho­ro­bach i ich lec­ze­niu (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk).

Cyp­rian, uro­dzo­ny jako Franz Ignatz Jäsch­ke 28 lip­ca 1724 r. w Pol­ko­witz na Śląs­ku Nie­miec­kim (obe­cnie w Pols­ce), był wie­los­tron­nie wyksz­ta­łco­ny, stu­diu­jąc medy­cy­nę, bota­ni­kę, far­mac­ję, alche­mię, mecha­ni­kę i kos­mo­lo­gię. Przy­był do Čer­ve­ný Kláš­tor w 1756 r. i miesz­kał tam do swo­jej śmier­ci w 1775 r. Cyp­rian lec­zył rozt­wo­ra­mi zioło­wy­mi, nale­wka­mi i her­ba­ta­mi, prak­ty­ko­wał nasta­wia­nie zła­mań i pobie­ra­nie krwi. Legen­da o Cyp­ria­nie gło­si, że wsze­chświat go kusił. Zazdros­ny o orła unos­zące­go się w górę, skons­tru­ował lata­jący pojazd, na któ­rym wzni­ó­sł się z Gór Trzech Koron, napędza­ny miło­ścią do pięk­nej pas­ter­ki. Ani­oł dostr­ze­gł jego obraz na dnie sta­wu Mor­ské oko, uder­zył go błys­kiem i pows­ta­ła ska­ła nazwa­na Mnich (Mních), któ­ra nosi tę nazwę do dziś (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk).

Wios­ka jest domem dla uzdro­wis­ka Smer­džon­ka, spec­ja­li­zu­jące­go się w lec­ze­niu cho­rób skó­ry, schor­zeń ukła­du ruchu i cho­rób neuro­lo­gicz­nych. Na poc­ząt­ku wios­ki znaj­du­je się staw o powierzch­ni 3 ha. Most (kład­ka) przez rze­kę, umo­żli­wia­jący prze­jście pies­zym i rower­zys­tom do pol­skiej części Pie­nin, został otwar­ty 12 sierp­nia 2006 r. Jest to naj­dłu­żs­zy (149,95 m) wis­zący dre­wnia­ny most w Euro­pie (cer​ve​nyk​las​tor​.sk).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2014, Biotopy, Časová línia, Hory, Krajina, Liptov, Organizmy, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina, Stromy

Važec

skala
Hits: 2919

Važec leží v Lip­tov­skej kot­li­ne, v údo­lí Bie­le­ho Váhu v nad­mor­skej výš­ke 788 met­rov nad morom. Nemec­ký názov pre obec je Waags­dorf, maďar­ský Váz­sec. Na plo­che 59.68 km2 (Wiki­pe­dia) tu žije tak­mer 2 500 oby­va­te­ľov (vyso​ke​-tat​ry​.info). Cho­tár­ne náz­vy ​„Turie pole“, Tura­pu­la sved­čia o sta­ro­by­los­ti osíd­le­nia (Michal Hybe­na). Obec zalo­žil šol­týs Ger­hardt v roku 1280. Vlast­ník­mi obce boli naj­mä Szen­ti­vá­ny­i­ov­ci, Szm­rec­zá­ny­i­ov­ci a Baá­nov­ci (vyso​ke​-tat​ry​.info). V roku 1310 sa spo­mí­na osa­da Bilan­sko pri Bilan­skej vode (obec​va​zec​.sk). V roku 1931 tak­mer celá obec, cha­rak­te­ris­tic­ká dre­ve­ni­ca­mi, vyho­re­la. Važec bol vďač­ným mies­tom tvor­by mno­hých malia­rov, dôklad­ne ho pre­skú­ma­li náro­do­pis­ci, pre­to­že tra­dí­cie ľudo­vé­ho odie­va­nia, zvy­kov a ume­nia sa zacho­va­li v nešty­li­zo­va­nej a čis­tej podo­be až do záve­ru 20. sto­ro­čia. K obci sa via­že Važec­ká jas­ky­ňa s kvap­ľo­vou výzdo­bou (vyso​ke​-tat​ry​.info). Pome­no­va­nie obce pochá­dza od rie­ky Váh (Michal Hybe­na). Važec je cha­rak­te­ris­tic­ký ľudo­vým sta­vi­teľ­stvom, kto­ré nesie cha­rak­te­ris­tic­ké zna­ky hor­ských oblas­tí. Pôvod­né zru­bo­vé jed­no­pries­to­ro­vé domy – ​“Dre­ve­ni­ce” sa sta­va­li v nepra­vi­del­nom zosku­pe­ní. Sta­va­li sa pre­važ­ne zo smre­ko­vé­ho dre­va, pri­čom na zákla­dy, prieč­ky a sýp­ky sa pou­ží­val rieč­ny kameň spá­ja­ný hli­ne­nou mal­tou. Cha­rak­te­ris­tic­ký je aj ľudo­vý kroj. Šil sa s ľano­vé­ho plát­na a bie­le­ho súk­na, kto­ré boli vyrá­ba­né z ľanu a vlny. Pou­ží­va­la sa aj kožu­ši­na. Zacho­va­la sa for­ma dlhé­ho koše­ľo­vi­té­ho ode­vu (Michal Hybe­na).

Važec is situ­ated in the Lip­tov Basin, in the val­ley of the Whi­te Váh river, at an ele­va­ti­on of 788 meters abo­ve sea level. The Ger­man name for the vil­la­ge is Waags­dorf, and in Hun­ga­rian, it is kno­wn as Váz­sec. Cove­ring an area of 59.68 km² (Wiki­pe­dia), it is home to near­ly 2,500 resi­dents (vyso​ke​-tat​ry​.info). Field names like ​“Turie pole” and Tura­pu­la indi­ca­te the ancient his­to­ry of sett­le­ment (Michal Hybe­na). The vil­la­ge was foun­ded by the bai­liff Ger­hardt in 1280. Owners of the vil­la­ge inc­lu­ded the Szen­ti­vá­ny­i­ov­ci, Szm­rec­zá­ny­i­ov­ci, and Baá­nov­ci fami­lies (vyso​ke​-tat​ry​.info). In 1310, the sett­le­ment Bilan­sko near Bilan­ská voda is men­ti­oned (obec​va​zec​.sk). In 1931, almost the enti­re vil­la­ge, cha­rac­te­ri­zed by wooden cot­ta­ges, bur­ned down. Važec was an app­re­cia­ti­ve pla­ce for the work of many pain­ters; eth­nog­rap­hers exten­si­ve­ly stu­died it becau­se tra­di­ti­ons of folk clot­hing, cus­toms, and art were pre­ser­ved in an un-​stylized and pure form until the end of the 20th cen­tu­ry. The Važec­ká Cave with sta­lac­ti­te deco­ra­ti­ons is asso­cia­ted with the vil­la­ge (vyso​ke​-tat​ry​.info). The vil­la­ge­’s name comes from the Váh River (Michal Hybe­na). Važec is cha­rac­te­ri­zed by folk archi­tec­tu­re bea­ring dis­tinc­ti­ve fea­tu­res of moun­tai­nous regi­ons. Ori­gi­nal log single-​room hou­ses, kno­wn as ​“Dre­ve­ni­ce,” were built in irre­gu­lar clus­ters. They were main­ly cons­truc­ted from spru­ce wood, using river sto­nes and clay mor­tar for foun­da­ti­ons, par­ti­ti­ons, and gra­na­ries. The folk cos­tu­me is also cha­rac­te­ris­tic, made of linen and whi­te cloth from linen and wool. Fur was also used, and the long shirt-​like gar­ment form has been pre­ser­ved (Michal Hybena).

Lite­ra­tú­ra

Hyben Michal, 1981: Važec, Osve­ta, Mar­tin, Osve­ta, 344 pp.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Horné Považie, Krajina, Obce, Polia, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Šuja

skala
Hits: 2443

Šuja je obec v Rajec­kej kot­li­ne, leží v povo­dí Raj­čian­ky, na úpä­tí Srnia­ka (obec​su​ja​.eu). Leží v nad­mor­skej výš­ke 467 met­rov nad morom. Roz­lo­ha obce je 2.42 km2 (Wiki­pe­dia). Žije v nej 333 oby­va­te­ľov. Od roka 1997 nie je súčas­ťou Raj­ca (obec​su​ja​.eu). Obec nebo­la samos­tat­ná od roku 1971 do polo­vi­ce roku 1997 (obec​su​ja​.eu). V minu­los­ti sa obec nazý­va­la Chya, Sch­wgye, Swya, Suya, Sujo, Suja. Na úze­mí obce sa našli min­ce kelt­ské­ho kme­ňa Era­vis­kov (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku). V oblas­ti Šuje exis­to­va­lo síd­lis­ko Púchov­skej kul­tú­ry z pre­lo­mu leto­poč­tov (Wiki­pe­dia). Naj­star­šie písom­né zmien­ky o obci sú z roku 1393, pat­ri­la pod Lie­tav­ské pan­stvo. V roku 1598 mala 11 domov, v roku 1720 v 45 domoch žilo 304 oby­va­te­ľov. Zaobe­ra­li sa poľ­no­hos­po­dár­stvom, vče­lár­stvom, cho­vom oviec a dobyt­ka (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku). Gas­tro­no­mic­ké zvlášt­nos­ti Šuje sú špe­cia­li­ty zo žiab, oba­rec, úhrab­ky, pod­les­ní­ky, dotrie­pa­ná kaša, kapus­to­vé haluš­ky, fán­ky (obec​su​ja​.eu). V mar­ci sa v Šuji koná Rajec­ký Boro­šo­vec, špor­to­vé bežec­ké podu­ja­tie (obec​su​ja​.eu).

Neďa­le­ko od obce sa nachá­dza Šuj­ské raše­li­nis­ko (obec​su​ja​.eu). Od roku 1983 je prí­rod­nou rezer­vá­ci­ou. Na neprie­pust­nom štr­ko­vi­tom pod­lo­ží sa vytvo­ri­li raše­lin­né vrstvy s výsky­tom slatinno-​rašelinových spo­lo­čens­tiev (obec​su​ja​.eu). Ras­tie tu napr. Pri­mu­la fari­no­sa, Pin­gu­icu­la vul­ga­ris, Salix ros­ma­ri­ni­fo­lia, Meny­ant­hes tri­fo­lia­ta, Epi­pac­tis palus­tris, Gym­na­de­nia conop­sea, Utri­cu­la­ria minor, Ele­ocha­ris quinqu­ef­lo­ra, Carex viri­du­la, Trol­lius altis­si­mus. Žijú tu cen­né spo­lo­čen­stvá mäk­ký­šov, vážok, kôrov­cov, vážok. Napr. rak rieč­ny Asta­cus asta­cus, mlok bod­ko­va­ný Tri­tu­rus vul­ga­ris, kun­ka žltob­ru­chá Bom­bi­na varie­ga­ta, ropu­cha oby­čaj­ná Bufo bufo, ros­nič­ka zele­ná Hyla arbo­rea, jaš­te­ri­ca živo­ro­dá Zooto­ca vivi­pa­ra, vre­te­ni­cu sever­ská Vipe­ra berus, užov­ka oboj­ko­vá Natrix natrix, vydra rieč­na Lut­ra lut­ra, hla­váč bie­lo­p­lut­vý Cot­tus gobio (Daniel Baláž, Daniel Dítě, Tomáš Flajs, J. Gal­čík, Michal Kalaš, Jozef Máj­sky, Pavol Polák, Eva Stan­ko­vá, Peter Urban, A. Zátu­rec­ký).

Šuja is a vil­la­ge in the Rajec­ká kot­li­na (Rajec­ká Basin), situ­ated in the Raj­čian­ka river basin at the foot­hills of Srniak. It is loca­ted at an alti­tu­de of 467 meters abo­ve sea level. The vil­la­ge covers an area of 2.42 km² (Wiki­pe­dia) and is home to 333 resi­dents. Sin­ce 1997, it has not been part of Rajec (obec​su​ja​.eu). The vil­la­ge was not inde­pen­dent from 1971 until the midd­le of 1997 (obec​su​ja​.eu). In the past, the vil­la­ge had vari­ous names like Chya, Sch­wgye, Swya, Suya, Sujo, Suja. Coins of the Cel­tic tri­be Era­vis­ci were found in the vil­la­ge­’s ter­ri­to­ry (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku). The­re was a sett­le­ment of the Púchov cul­tu­re in the Šuja area around the turn of the era (Wiki­pe­dia). The ear­liest writ­ten records of the vil­la­ge date back to 1393, when it belo­n­ged to the Lie­ta­va esta­te. In 1598, it had 11 hou­ses, and by 1720, the­re were 304 inha­bi­tants living in 45 hou­ses. The vil­la­gers were enga­ged in agri­cul­tu­re, bee­ke­e­ping, and the bre­e­ding of she­ep and catt­le (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku). Gas­tro­no­mic spe­cial­ties of Šuja inc­lu­de frog dis­hes, stew, ragouts, fora­ged dis­hes, mas­hed por­rid­ge, cab­ba­ge dum­plings, and doug­hnuts (obec​su​ja​.eu). In March, Šuja hosts the Rajec­ký Boro­šo­vec, a sports cross-​country event (obec​su​ja​.eu).

Near the vil­la­ge, you can find the Šuj­ské raše­li­nis­ko (Šuja Peat Bog) (obec​su​ja​.eu). Sin­ce 1983, it has been a natu­ral reser­ve. On imper­me­ab­le gra­vel sub­stra­te, lay­ers of peat with occur­ren­ces of marsh-​peat com­mu­ni­ties have for­med (obec​su​ja​.eu). Flo­ra inc­lu­des spe­cies like Pri­mu­la fari­no­sa, Pin­gu­icu­la vul­ga­ris, Salix ros­ma­ri­ni­fo­lia, Meny­ant­hes tri­fo­lia­ta, Epi­pac­tis palus­tris, Gym­na­de­nia conop­sea, Utri­cu­la­ria minor, Ele­ocha­ris quinqu­ef­lo­ra, Carex viri­du­la, Trol­lius altis­si­mus. The bog is home to valu­ab­le com­mu­ni­ties of mol­lusks, dra­gon­flies, beet­les, and amp­hi­bians, such as Asta­cus asta­cus, Tri­tu­rus vul­ga­ris, Bom­bi­na varie­ga­ta, Bufo bufo, Hyla arbo­rea, Zooto­ca vivi­pa­ra, Vipe­ra berus, Natrix natrix, Lut­ra lut­ra, and Cot­tus gobio (Daniel Baláž, Daniel Dítě, Tomáš Flajs, J. Gal­čík, Michal Kalaš, Jozef Máj­sky, Pavol Polák, Eva Stan­ko­vá, Peter Urban, A. Záturecký).

Lite­ra­tú­ra

Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 1977, Veda, Bra­ti­sla­va, 3. časť, 536 pp.

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Obce, Polia, Slovenská krajina, Slovenské, Turčianske, Turiec, Typ krajiny

Košťany nad Turcom

skala
Hits: 1579

Koš­ťa­ny nad Tur­com ležia na nive rie­ky Turiec v nad­mor­skej výš­ke 410 met­rov nad morom (kos​ta​ny​nad​tur​com​.sk). Na plo­che 6.44 km2 tu žije 1 330 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1323 (kos​ta​ny​nad​tur​com​.sk), zmien­ka je o vil­la Cos­chan (Richard Lac­ko). Názov obce sa odvo­dzu­je od slo­va ​“kosť”. V obci sa nachá­dza rokokovo-​klasicistický kaš­tieľ z dru­hej polo­vi­ce 18. sto­ro­čia. Renesančno-​baroková dre­ve­ná zvo­ni­ca z 19. sto­ro­čia je prvým objek­tom pre­ne­se­ným do Múzea slo­ven­skej dedi­ny v Mar­ti­ne (kos​ta​ny​nad​tur​com​.sk). V juho­vý­chod­nej čas­ti obce je situ­ova­ná Rut­kai­ov­ská kúria z roku 1775. Bola viac­krát pozme­ne­ná, ale napriek tomu si zacho­va­la svoj ori­gi­nál­ny cha­rak­ter. V roku 1999 bola reštau­ro­va­ná a upra­vo­va­ná (Ľubi­ca Szerdová-​Veľasová). Ľudo­vú archi­tek­tú­ru z 19. sto­ro­čia si mož­no všim­núť v Koš­ťa­noch – cha­rak­te­ris­tic­ké oblú­ko­vé brá­ny (turie​con​li​ne​.sk).

Koš­ťa­ny nad Tur­com is situ­ated on the banks of the Turiec River at an ele­va­ti­on of 410 meters abo­ve sea level (kos​ta​ny​nad​tur​com​.sk). Cove­ring an area of 6.44 km², the vil­la­ge is home to 1,330 resi­dents (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1323 (kos​ta​ny​nad​tur​com​.sk), refer­ring to it as ​“vil­la Cos­chan” (Richard Lac­ko). The name of the vil­la­ge is deri­ved from the word ​“kosť,” mea­ning ​“bone” in Slovak.

Wit­hin the vil­la­ge stands a Rococo-​Classical man­si­on dating from the second half of the 18th cen­tu­ry. Addi­ti­onal­ly, the­re is a Renaissance-​Baroque wooden bell tower from the 19th cen­tu­ry, which was the first object trans­fer­red to the Muse­um of Slo­vak Vil­la­ge in Mar­tin (kos​ta​ny​nad​tur​com​.sk). In the sout­he­ast part of the vil­la­ge, one can find the Rut­kai­ov­ská manor hou­se from 1775. Des­pi­te under­go­ing mul­tip­le modi­fi­ca­ti­ons, it has retai­ned its ori­gi­nal cha­rac­ter and under­went res­to­ra­ti­on and reno­va­ti­ons in 1999 (Ľubi­ca Szerdová-​Veľasová). Notab­le in Koš­ťa­ny are the cha­rac­te­ris­tic arched gates repre­sen­ting folk archi­tec­tu­re from the 19th cen­tu­ry (turie​con​li​ne​.sk).

Lite­ra­tú­ra

Richard Lac­ko, 1993: Koš­ťa­ny nad Tur­com, Neo­gra­fia, Martin.

Ľubi­ca Szerdová-​Veľasová, 2012: Národ­né kul­túr­ne pamiat­ky na Slo­ven­sku, Okres Mar­tin, Kapi­to­la Kúria, Slo­vart, Bra­ti­sla­va, p. 394 – 397.

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2014, Biotopy, Časová línia, Jazerá, Jazerá, Krajina, Plesá, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny

Jazierka lásky pri Štrbskom plese

skala
Hits: 7368

Na Štr­b­skom ple­se nie je samoz­rej­me zau­jí­ma­vé a pek­né len ple­so, ale aj jeho oko­lie. Ba čo viac, kúsok pod úrov­ňou plies sa nachá­dza­jú aj ďal­šie vod­né plo­chy – Jazier­ka lás­ky (Peter Kac­lík). Pôvod­ný názov Jazie­rok lás­ky bol Štr­b­ské ryb­ní­ky. Pou­ží­va­li sa na odchov pstru­hov (tat​ry​.sk). Zalo­že­né boli Jozef Szen­ti­vá­ny­im, kon­com 19. sto­ro­čia (str​ba​.sk). Väč­ší ryb­ník sa nazý­val Joze­fov ryb­ník, men­ší Miku­lá­šov ryb­ník (Ivan Bohuš). Na dne väč­šie­ho jazier­ka sa nachá­dza od roku 1940 slo­ven­ský dvoj­kríž (str​ba​.sk). Dnes sú mies­tom na pre­chádz­ku, oddych (tat​ry​.sk). Nachá­dza­jú sa neďa­le­ko od cen­trál­ne­ho par­ko­vis­ka Štr­b­ské­ho ple­sa, veľ­mi blíz­ko ces­ty (str​ba​.sk). Jazier­ka napá­ja potok Mly­ni­ca (Oskár Maž­gút).

At Štr­b­ské Ple­so, the charm extends bey­ond the lake itself to its sur­roun­dings. Notab­ly, just below the lake­’s sur­fa­ce, the­re are addi­ti­onal water fea­tu­res kno­wn as the ​“Jazier­ka lás­ky” or ​“Love Ponds” (Peter Kac­lík). Ori­gi­nal­ly named Štr­b­ské Ryb­ní­ky, the­se ponds were ori­gi­nal­ly estab­lis­hed for trout bre­e­ding (tat​ry​.sk). Foun­ded by Jozef Szen­ti­vá­nyi in the late 19th cen­tu­ry (str​ba​.sk), the lar­ger pond was cal­led Joze­fov ryb­ník, and the smal­ler one Miku­lá­šov ryb­ník (Ivan Bohuš). Sin­ce 1940, the Slo­vak doub­le cross has been situ­ated at the bot­tom of the lar­ger pond (str​ba​.sk). Today, they ser­ve as a pea­ce­ful wal­king and rela­xa­ti­on spot (tat​ry​.sk), con­ve­nien­tly loca­ted near the cen­tral par­king area of Štr­b­ské Ple­so, in clo­se pro­xi­mi­ty to the road (str​ba​.sk). The ponds are fed by the Mly­ni­ca stre­am (Oskár Mažgút).

Lite­ra­tú­ra

Bohuš Ivan, 1996: Od A po Z o náz­voch Vyso­kých Tatier. 1. vyda­nie, Tatrans­ká Lom­ni­ca: Štát­ne lesy TANA­Pu, p. 457, ISBN 80−967522−7−8.

Use Facebook to Comment on this Post