2011-2015, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Krajina, Rakúsko, Zahraničie

Braunsberg – vrch nad Hainburgom

Hits: 3605

Brauns­berg je kopec nad Hain­bur­gom. Je z neho pek­ný výhľad na Bra­ti­sla­vu, hrad Devín.

Naj­star­šie význam­né osíd­le­nie Brauns­ber­gu je z doby halš­tat­skej, v 7. až 6. sto­ro­čí pred naším leto­poč­tom. Kedy­si bol osíd­le­ný Kelt­mi. Na západ­nej stra­ne kop­ca je napo­do­be­ni­na stráž­nej kelt­skej veže (Hara­tí­ko­vá). Je jed­ným z troch kelt­ských hra­dísk v oblas­ti Uhor­skej brá­ny. Vrch dosa­hu­je 376 met­rov nad morom. Devín ako ďal­šie hra­dis­ko sa nachá­dza nece­lé 2 km seve­ro­vý­chod­ne. Naj­výz­nam­nej­ším bolo oppi­dum na Bra­ti­slav­skom hra­de. Pred­po­kla­dá sa, že hra­dis­ká vybu­do­va­li pred 2000 rok­mi Bójo­via (Urban). Na Brauns­ber­gu čas­to cho­dia mode­lá­ri so svo­ji­mi model­mi lie­tať. Je zau­jí­ma­vé sle­do­vať túto ich vášeň.


Brauns­berg is a hill abo­ve Hain­burg. The­re is a beau­ti­ful view of Bra­ti­sla­va and Devin Cast­le from it.

The oldest sig­ni­fi­cant sett­le­ment on Brauns­berg dates back to the Halls­tatt peri­od, around the 7th to 6th cen­tu­ries BCE. It was once inha­bi­ted by Celts. On the wes­tern side of the hill, the­re is a repli­ca of a Cel­tic watch­to­wer (Hara­tí­ko­vá). It is one of three Cel­tic hill­forts in the area of the Hun­ga­rian Gate. The sum­mit rea­ches 376 meters abo­ve sea level. Devin, anot­her hill­fort, is loca­ted less than 2 km to the nort­he­ast. The most sig­ni­fi­cant was the oppi­dum at Bra­ti­sla­va Cast­le. It is assu­med that the for­ti­fi­ca­ti­ons were built by the Boii over 2000 years ago (Urban). Model airc­raft ent­hu­siasts often fre­qu­ent Brauns­berg to fly the­ir models, making it inte­res­ting to obser­ve the­ir passion.


Brauns­berg ist ein Hügel ober­halb von Hain­burg. Von dort aus hat man einen schönen Blick auf Bra­ti­sla­va und die Burg Devin.

Die ältes­te bede­uten­de Sied­lung auf dem Brauns­berg stammt aus der Halls­tatt­ze­it, etwa im 7. bis 6. Jahr­hun­dert v. Chr. Er war einst von Kel­ten bewohnt. Auf der West­se­i­te des Hügels befin­det sich eine Nach­bil­dung eines kel­tis­chen Wach­turms (Hara­tí­ko­vá). Es ist eines von drei kel­tis­chen Oppi­da in der Gegend des Ungar­to­res. Der Gip­fel erre­icht eine Höhe von 376 Metern über dem Mee­ress­pie­gel. Devin, ein wei­te­res Oppi­dum, liegt weni­ger als 2 km nor­döst­lich. Das bede­utend­ste war das Oppi­dum auf der Burg Bra­ti­sla­va. Es wird ange­nom­men, dass die Bóier vor über 2000 Jah­ren die Befes­ti­gun­gen errich­te­ten (Urban). Modellflugzeug-​Enthusiasten besu­chen den Brauns­berg oft, um ihre Model­le flie­gen zu las­sen, was es inte­res­sant macht, ihre Lei­den­schaft zu beobachten.


Lite­ra­tú­ra

Ausg­ra­bun­gen am Brauns­berg, in: Otto Hel­mut Urban, Kata­log: Archa­e­olo­gie in Hain­burg, Auss­tel­lung im Wienertor-​Museum, Wien 1990, 13 – 20.

Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, 2009, Časová línia, Grécko, Krajina, Zahraničie

Grécko – staroveká krajina

Hits: 7238

Gréc­ko leží na juhu Euró­py. Je to kra­ji­na z boha­tou his­tó­ri­ou. Rozp­res­tie­ra sa na roz­lo­he 131 957 km2, žije tu tak­mer 11 mili­ó­nov oby­va­te­ľov. Roč­ne Gréc­ko nav­ští­vi viac ako 11 mili­ó­nov turis­tov (wal​kers​.sk). Hlav­ným mes­tom sú Até­ny

Ku Gréc­ku pat­rí asi 2000 ostro­vov, pre­važ­ne v Egej­skom mori. Medzi zná­me a veľ­ké pat­rí Kré­ta a Rho­dos. Už od sta­ro­ve­ku sa Gréc­ko roz­de­ľu­je na Make­do­niu na seve­re, Trá­kiu na seve­ro­vý­cho­de, Epi­rus na stre­do­zá­pa­de, Tesá­liu na stre­do­vý­cho­de, Rumé­liu ja juhu, Pelo­po­né­zu, Kré­tu, Egej­ské a Ión­ske ostro­vy. Medzi veľ­ké mes­tá pat­rí napr. Solún, Pire­us, Lari­sa, Xant­hi, Argos, Irak­lio, Korint. Gréc­ke deji­ny sú veľ­mi boha­té, jed­ny z naj­dl­h­ších a naj­výz­nam­nej­ších. Pred prí­cho­dom Gré­kov žili na úze­mí Gréc­ka Pelas­go­viaMinoj­ci. V 43 tisíc­ro­čí pred n.l do Gréc­ka pre­nik­li prvé gréc­ke kme­ne – Acháj­ci, kto­rí vytvo­ri­li prvú – Mykén­sku kul­tú­ru. Neskôr ich nasle­do­va­li ďal­šie kme­ne – Dóri, Ióni, Aiolo­via, Epi­ró­ti, Mace­dón­ci. Gréc­ka kul­tú­ra polo­ži­la zákla­dy európ­skej kul­tú­ry. Do 17. sto­ro­čia pat­ri­la medzi naj­kul­túr­nej­šie európ­ske cen­trá aj Kré­ta, kde vlád­li Benát­ča­nia (wiki​pe​dia​.sk). 

Kul­tú­ra súčas­né­ho Gréc­ka vychá­dza pre­dov­šet­kým z byzant­ských a zo sta­ro­ve­kých tra­dí­cií. Gréc­ka kul­tú­ra ako celok má bliž­šie k orien­tál­nym kra­ji­nám, ako k Euró­pe. Gré­ci sa radi zabá­va­jú pri hud­be, tan­ci, jed­le aj víne. Ľudo­vá hud­ba a tra­dič­né tan­ce sú naj­po­pu­lár­nej­šie a naj­viac udr­žia­va­né zo všet­kých európ­skych kra­jín. Dokon­ca aj dnes vzni­ka­jú nové ľudo­vé pies­ne. Vše­obec­ne zná­ma je gréc­ka lite­ra­tú­ra. V 9. sto­ro­čí pred n.l žil Homér. Veľ­mi zná­mi sú Sofo­kles, Euri­pi­des, Aichi­los, Aris­to­fa­nes, Hero­do­tos, Pla­tón, Aris­to­te­les. Gréc­ka kuchy­ňa je typic­ká stre­do­mor­ská. Pou­ží­va sa veľ­ké množ­stvo oli­vo­vé­ho ole­ja. Gréc­ko pat­rí medzi najob­ľú­be­nej­šie turis­tic­ké des­ti­ná­cie, hoj­ne nav­šte­vo­va­né sú ostro­vy Kré­ta, Rho­dos, Les­bos, Kefa­ló­nia, Kor­fu, Thas­sos, Zakynt­hos, polo­strov Chla­ki­di­ki. Za pamiat­ka­mi sa cho­dí do tých­to miest: Até­ny, Téby, Del­fy, Myké­ny, Spar­ta, Knos­sos, Itha­ka (wiki​pe​dia​.sk).


Gre­e­ce is loca­ted in sout­hern Euro­pe. It is a coun­try with a rich his­to­ry, cove­ring an area of 131,957 km², and is home to near­ly 11 mil­li­on inha­bi­tants. More than 11 mil­li­on tou­rists visit Gre­e­ce annu­al­ly (wal​kers​.sk). The capi­tal city is Athens.

Gre­e­ce inc­lu­des about 2000 islands, pri­ma­ri­ly in the Aege­an Sea. Among the well-​known and lar­ge islands are Cre­te and Rho­des. Sin­ce ancient times, Gre­e­ce has been divi­ded into Mace­do­nia in the north, Thra­ce in the nort­he­ast, Epi­rus in the nort­hwest, Thes­sa­ly in the nort­he­ast, Rume­lia in the south, Pelo­pon­ne­se, Cre­te, the Aege­an, and Ionian Islands. Major cities inc­lu­de Thes­sa­lo­ni­ki, Pira­e­us, Laris­sa, Xant­hi, Argos, Herak­li­on, Corinth. Gre­ek his­to­ry is very rich, being one of the lon­gest and most sig­ni­fi­cant. Befo­re the arri­val of the Gre­eks, Pelas­gians and Mino­ans lived in the ter­ri­to­ry of Gre­e­ce. In the 4th3rd mil­len­nium BC, the first Gre­ek tri­bes – Acha­e­ans, who cre­a­ted the first Myce­na­e­an cul­tu­re, penet­ra­ted Gre­e­ce. They were fol­lo­wed by other tri­bes – Dorians, Ionians, Aeolians, Epi­ro­tes, Mace­do­nians. Gre­ek cul­tu­re laid the foun­da­ti­ons of Euro­pe­an cul­tu­re. Until the 17th cen­tu­ry, Cre­te, ruled by the Vene­tians, was one of the most cul­tu­red Euro­pe­an cen­ters (wiki​pe​dia​.sk).

Con­tem­po­ra­ry Gre­ek cul­tu­re is pri­ma­ri­ly influ­en­ced by Byzan­ti­ne and ancient tra­di­ti­ons. Gre­ek cul­tu­re as a who­le is clo­ser to orien­tal coun­tries than to Euro­pe. Gre­eks enjoy enter­tain­ment through music, dan­ce, food, and wine. Folk music and tra­di­ti­onal dan­ces are the most popu­lar and well-​preserved among all Euro­pe­an coun­tries. Even today, new folk songs are being cre­a­ted. Gre­ek lite­ra­tu­re is wide­ly kno­wn, with Homer living in the 9th cen­tu­ry BC. Other famous figu­res inc­lu­de Sop­hoc­les, Euri­pi­des, Aes­chy­lus, Aris­top­ha­nes, Hero­do­tus, Pla­to, Aris­tot­le. Gre­ek cuisi­ne is typi­cal­ly Medi­ter­ra­ne­an, with the abun­dant use of oli­ve oil. Gre­e­ce is among the most popu­lar tou­rist des­ti­na­ti­ons, with islands such as Cre­te, Rho­des, Les­bos, Kefa­lo­nia, Cor­fu, Thas­sos, Zakynt­hos, and the Chal­ki­di­ki Penin­su­la being hea­vi­ly visi­ted. Tou­rists also explo­re his­to­ri­cal sites in cities like Athens, The­bes, Delp­hi, Myce­nae, Spar­ta, Knos­sos, Itha­ca (wiki​pe​dia​.sk).


Η Ελλάδα βρίσκεται στη νότια Ευρώπη. Είναι μια χώρα με πλούσια ιστορία, καλύπτοντας μια έκταση 131.957 τ.χλμ. και φιλοξενεί σχεδόν 11 εκατομμύρια κατοίκους. Περισσότεροι από 11 εκατομμύρια τουρίστες επισκέπτονται την Ελλάδα ετησίως (wal​kers​.sk). Η πρωτεύουσα είναι η Αθήνα.

Η Ελλάδα περιλαμβάνει περίπου 2000 νησιά, κυρίως στο Αιγαίο Πέλαγος. Μεταξύ των γνωστών και μεγάλων νησιών περιλαμβάνονται η Κρήτη και ο Ρόδος. Από την αρχαιότητα, η Ελλάδα χωρίζεται σε Μακεδονία στα βόρεια, Θράκη στα βορειοανατολικά, Ήπειρο στα κεντροδυτικά, Θεσσαλία στα κεντροανατολικά, Ρουμελία στα νότια, Πελοπόννησο, Κρήτη, Αιγαίο και Ιόνιο Νησιά. Σημαντικές πόλεις περιλαμβάνουν τη Θεσσαλονίκη, τον Πειραιά, τη Λάρισα, την Ξάνθη, το Άργος, το Ηράκλειο, την Κόρινθο. Η ελληνική ιστορία είναι πολύ πλούσια, αποτελώντας μία από τις πιο μακρόχρονες και σημαντικές. Πριν από την άφιξη των Ελλήνων, ζούσαν στην περιοχή της Ελλάδας οι Πελασγοί και οι Μινωίτες. Στον 4ο – 3ο χιλιετία π.Χ., οι πρώτοι ελληνικοί φυλετικοί οικισμοί, οι Αχαιοί, εισήλθαν στην Ελλάδα, δημιουργώντας τον πρώτο πολιτισμό, την Μυκηναϊκή. Ακολούθησαν άλλες φυλές – Δωριείς, Ίωνες, Αιολείς, Ηπειρώτες, Μακεδόνες. Η ελληνική πολιτιστική κληρονομιά τέθηκε τα θεμέλια του ευρωπαϊκού πολιτισμού. Μέχρι τον 17ο αιώνα, η Κρήτη, κυριαρχούμενη από τους Βενετσιάνους, ήταν ένα από τα πιο καλλιεργημένα ευρωπαϊκά κέντρα (wiki​pe​dia​.sk).

Η σύγχρονη ελληνική κουλτούρα επηρεάζεται κυρίως από βυζαντινές και αρχαίες παραδόσεις. Η ελληνική κουλτούρα συνολικά βρίσκεται πιο κοντά σε ανατολικές χώρες παρά στην Ευρώπη. Οι Έλληνες απολαμβάνουν τη διασκέδαση μέσω μουσικής, χορού, φαγητού και κρασιού. Η λαϊκή μουσική και τα παραδοσιακά χορευτικά είναι τα πιο δημοφιλή και καλά διατηρημένα ανάμεσα σε όλες τις ευρωπαϊκές χώρες. Ακόμα και σήμερα δημιουργούνται νέα λαϊκά τραγούδια. Η ελληνική λογοτεχνία είναι ευρέως γνωστή, με τον Όμηρο να ζει στον 9ο αιώνα π.Χ. Άλλα διάσημα πρόσωπα περιλαμβάνουν τους Σοφοκλή, Ευριπίδη, Αισχύλο, Αριστοφάνη, Ηρόδοτο, Πλάτων, Αριστοτέλη. Η ελληνική κουζίνα είναι τυπικά μεσογειακή, με την έντονη χρήση ελαιολάδου. Η Ελλάδα βρίσκεται ανάμεσα στα πιο δημοφιλή τουριστικά προορισμούς, με τα νησιά όπως η Κρήτη, η Ρόδος, η Λέσβος, η Κεφαλονιά, η Κέρκυρα, η Θάσος, το Ζάκυνθο, και ο χερσαίος τόπος Χαλκιδική να είναι πολύ επισκεφθημένα. Οι τουρίστες εξερευνούν επίσης ιστορικούς χώρους σε πόλεις όπως Αθήνα, Θήβες, Δελφοί, Μυκήνες, Σπάρτη, Κνωσός, Ιθάκη (wiki​pe​dia​.sk).


Prís­pev­ky

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, 2015, Časová línia, Krajina, Poľsko, TOP, Zahraničie

Poľsko

Hits: 3603

V Poľ­sku žije na 312 679 km2 tak­mer 39 mili­ó­nov oby­va­te­ľov. Rzecz­pos­po­li­ta Pol­ska je 9‑tym naj­väč­ším európ­skym štá­tom. Je roz­de­le­ný na 16 voj­vod­stiev. Pome­no­va­nie Poľ­sko sa odvo­dzu­je od náz­vu kme­ňa Poľa­nia, kto­rý žil v čas­ti Poľ­ska. Slo­vo Pola­nie sa dá pre­lo­žiť ako obý­va­jú­ci otvo­re­né polia (Wiki­pe­dia)

Tak­mer celé úze­mie Poľ­ska je nížin­né­ho cha­rak­te­ru, prie­mer­ná nad­mor­ská výš­ka je 173 met­rov nad morom. Hory sú len na juhu – Sude­ty a Kar­pa­ty (aj Vyso­ké Tat­ry). Naj­vyš­ší bod Poľ­ska sú Rysy, 2 499 met­rov nad morom. Na seve­re Poľ­ska je pobre­žie Balt­ské­ho mora. V Poľ­sku je 9 300 jazier, zacho­va­lo sa tu via­ce­ro pra­le­sov, napr. Bia­lo­vež­ský pra­les, poľ­sky Pus­za Bia­lo­wies­ka. V Bia­lo­vež­skom pra­le­se, ako jedi­nom v Euró­pe, žijú vo voľ­nej prí­ro­de zub­ry európ­ske. V Poľ­sku pre­vlá­da stre­do­európ­ska les­ná vege­tá­cia na seve­re a v hor­ských oblas­tiach a step­ná vege­tá­cia na výcho­de kra­ji­ny. Lesy pokrý­va­jú asi 30 % úze­mia. Šte­tín­sky záliv je oblasť ochra­ny vtác­tva, močiar­ne oblas­ti v Pod­la­sii, Mazur­sku, War­mii a Pomo­ran­sku sú chrá­ne­né. Nachá­dza sa tu 23 národ­ných par­kov (Wiki­pe­dia).

Poľ­sko má záze­mie pre turiz­mus vybu­do­va­né na vyso­kej úrov­ni. Má 16 oblas­tí UNESCO. Naj­nav­šte­vo­va­nej­šie mes­tá sú Var­ša­va, Lub­lin, Kra­kov, Wie­licz­ka, Boch­nia, Wado­wi­ce, Osvien­čím, Zako­pa­ne, Čens­to­cho­vá, Vroc­lav, Poznaň, Hniez­dno, Šte­tín, Gdan­sk. Prí­rod­né oblas­ti: Tat­ry, Pod­ha­lie, Gor­ce, Bes­ky­dy, Svä­tok­ríž­ske hory, Krko­no­še, Bia­lo­vež­ský národ­ný park, Biebr­zan­ský národ­ný park, jaze­ro Sniar­dwy, Šte­tín­sky záliv, pobre­žie Balt­ské­ho mora (Wiki­pe­dia).

Zná­mi poľ­skí hudob­ní skla­da­te­lia: Fry­de­ryk Cho­pin, Zbig­niew Pre­is­ner, Woj­ciech Kilar. Pre­slá­ve­ná je poľ­ská fil­mo­vá tvor­ba, reži­sé­ri: Andr­zej Waj­da, Krzysz­tof Kie­ślo­ws­ki, Krzysz­tof Zanus­si (Wiki­pe­dia). Zná­mi sú aj poľ­skí her­ci. Ja sám poľ­skú fil­mo­vú ško­lu pova­žu­jem za jed­nu z naj­lep­ších a navy­še našej men­ta­li­te blíz­ku. Polia­ci vždy ink­li­no­va­li ku Fran­cúz­sku, čo je vid­no aj v nie­kto­rých fil­mo­vých pro­jek­toch. Z oblas­ti vedy je zná­my Maria Curie Sklo­do­ws­ka. Polia­kom bol pápež Ján Pavol II., vlast­ným menom Karol Wojtyla.

V 6. sto­ro­čí obý­va­li úze­mie slo­van­ské kme­ne, kto­ré boli zjed­no­te­né v 10. sto­ro­čí (sme​.sk). Rok 966 je rokom zalo­že­nia Poľ­ska (Encyk­lo­pe­dia PWN w trzech tomach, 1999). Krá­ľov­stvom sa Poľ­sko sta­lo v roku 1025 za Bole­slav I. Chrab­ré­ho. Väč­šiu časť svo­jej his­tó­rie bolo Poľ­sko nezá­vis­lým a mno­ho­ná­rod­nost­ným štá­tom s mno­hý­mi vie­ro­vyz­na­nia­mi. V roku 1798 bolo roz­de­le­né medzi Prus­ko, Rus­ko a Rakús­ko. Nezá­vis­losť zís­ka­lo až v roku 1918 po 1. sve­to­vej voj­ne (Wiki­pe­dia). V 12. sto­ro­čí sa Poľ­sko roz­pad­lo na men­šie štá­ty, kto­ré boli spus­to­še­né mon­gol­mi v roku 1241. Za vlá­dy Jage­lov­cov uzav­re­lo Poľ­sko spo­je­nec­tvo s Lit­vou – Kre­ws­ká únia. Spo­loč­ne sa sa im poda­ri­lo pora­ziť Rád nemec­kých rytie­rov. V roku 1569 sa Poľ­sko sta­lo súčas­ťou únie s Lit­vou. Do roku 1795. Spo­je­nie s Lit­vou pri­nies­lo radi­kál­ny nárast počtu oby­va­te­ľov Poľ­ska. Kon­com 16. sto­ro­čia dosia­hol pri­bliž­ne 9 mili­ó­nov. Oko­lo roku 1772 dosa­ho­val počet oby­va­te­ľov 1314 mili­ó­nov, pri­čom oko­lo 60 %, neho­vo­ri­la po poľ­sky, ale naj­mä po ukra­jin­sky a bie­lo­rus­ky (Wiki­pe­dia). 

V roku 1918 v Poľ­sku viac ako tre­ti­nu tvo­ri­li men­ši­ny, naj­mä Židia, Ukra­jin­ci, Bie­lo­ru­si a Nemci. Poľ­sko je dnes tak­mer jed­no­ná­rod­nou kra­ji­nou, men­ši­ny netvo­ria viac ako 5%. Polia­ci pat­ria do zápa­do­slo­van­skej jazy­ko­vej sku­pi­ny. 90 % Polia­kov je rím­sko­ka­to­líc­ke­ho vyzna­nia, 7.5 % je bez vyzna­nia. Z veľ­kej 3 mili­ó­no­vej židov­skej men­ši­ny po 2. sve­to­vej voj­ne zosta­lo menej ako 10 000 prí­sluš­ní­kov. 17. sto­ro­čí vypuk­lo kozác­ke povs­ta­nie vede­né Boh­da­nom Chmel­nic­kým, ako násle­dok polo­ni­zá­cie východ­ných oblas­tí a vied­li k odcu­dze­niu Rusí­nov Poľ­sku – pri­pá­ja­niu tých­to úze­mí k Rus­ku (dnes oblas­ti Ukra­ji­ny). Poľ­sko vied­lo voj­ny pro­ti Rádu nemec­kých rytie­rov, Prus­ku, Švéd­sku, Krym­ské­mu cha­ná­tu, Tur­kom až do roku 1699. Cen­trál­na vlá­da slab­la a Poľ­sko sa stá­lo závis­lé od Rus­ka. 3. mája 1791 Polia­ci schvá­li­li ako prví v Euró­pe písa­nú ústa­vu, avšak reform­ný pro­ces zasta­vi­lo dele­nie kra­ji­ny medzi Prus­ko, Rus­ko a Rakús­ko. Počas napo­le­on­ských vojen bolo Poľ­sko obno­ve­né pod náz­vom Var­šav­ské voj­vod­stvo (Wiki­pe­dia).

Po poráž­ke Napo­le­ona v roku 1815 vznik­lo Poľ­ské krá­ľov­stvo, na jeho čele však stál rus­ký cár. Rus­ký cár bol z čela toh­to útva­ru zosa­de­ný v roku 1831, avšak ten poľ­ský par­la­ment roz­pus­til a Poľ­sko sa sta­lo súčas­ťou Rus­ka ako Pri­vis­lin­skij Kraj. Dokon­ca po roku 1863 sa sta­la ruš­ti­na úrad­nou rečou a poľš­ti­na bola zaká­za­ná. K obno­ve­niu Poľ­ska doš­lo až po 1. sve­to­vej voj­ne, 11. novem­bra 1918. V rokoch 191819 vybo­jo­va­lo úze­mie východ­nej Halí­če s Ukra­ji­nou. V rokoch 191921 bolo Poľ­sko napad­nu­té Rus­kom, ale svo­ju nezá­vis­losť Poľ­sko obhá­ji­lo. V roku 1920 sa súčas­ťou Poľ­ska sta­li aj Tešín­sko, a čas­ti Spi­šaOra­vy. 1. sep­tem­bra Poľ­sko napad­li Nemci, čím sa zača­la 2. sve­to­vá voj­na. Po voj­ne si Rus­ko pone­cha­lo východ­nú časť Poľ­ska obý­va­nú hlav­ne Bie­lo­rus­mi a Ukra­jin­ca­mi (Wiki­pe­dia).


In Poland, near­ly 39 mil­li­on inha­bi­tants live wit­hin an area of 312,679 km². The Repub­lic of Poland is the 9th lar­gest Euro­pe­an coun­try and is divi­ded into 16 voivo­des­hips. The name Poland is deri­ved from the Pola­nie tri­be, who inha­bi­ted a part of the coun­try. The word Pola­nie” can be trans­la­ted as peop­le living in open fields (Wiki­pe­dia).

Almost the enti­re ter­ri­to­ry of Poland is of lowland cha­rac­ter, with an ave­ra­ge ele­va­ti­on of 173 meters abo­ve sea level. Moun­tains are only found in the south, name­ly the Sude­tes and Car­pat­hians (inc­lu­ding the High Tatras). The hig­hest point in Poland is Rysy, stan­ding at 2,499 meters abo­ve sea level. The nort­hern part of Poland bor­ders the Bal­tic Sea. Poland boasts 9,300 lakes, pre­ser­ving seve­ral pri­me­val forests, such as the Bia­ło­wie­ża Forest (Puszc­za Bia­ło­wies­ka), whe­re Euro­pe­an bison live fre­e­ly in the­ir natu­ral habi­tat. Poland exhi­bits Cen­tral Euro­pe­an forest vege­ta­ti­on in the north and moun­tai­nous regi­ons, whi­le step­pe vege­ta­ti­on pre­vails in the eas­tern part of the coun­try. Forests cover app­ro­xi­ma­te­ly 30% of the ter­ri­to­ry. The Szc­ze­cin Lago­on is a bird pro­tec­ti­on area, and mars­hy regi­ons in Pod­la­sie, Masu­ria, War­mia, and Pome­ra­nia are also pro­tec­ted. Poland is home to 23 nati­onal parks (Wiki­pe­dia).

Poland has well-​developed tou­rism infras­truc­tu­re, inc­lu­ding 16 UNESCO-​listed sites. The most visi­ted cities inc­lu­de War­saw, Lub­lin, Kra­kow, Wie­licz­ka, Boch­nia, Wado­wi­ce, Ausch­witz, Zako­pa­ne, Częs­to­cho­wa, Wro­cław, Poznań, Gniez­no, Szc­ze­cin, and Gda­ńsk. Notab­le natu­ral are­as inc­lu­de the Tat­ra Moun­tains, Pod­ha­le, Gor­ce, Bes­kids, Świ­ętokr­zys­kie Moun­tains, Kar­ko­nos­ze, Bia­ło­wie­ża Nati­onal Park, Biebr­za Nati­onal Park, Lake Śniar­dwy, Szc­ze­cin Lago­on, and the Bal­tic Sea coast (Wiki­pe­dia).

Reno­wned Polish com­po­sers inc­lu­de Fry­de­ryk Cho­pin, Zbig­niew Pre­is­ner, and Woj­ciech Kilar. Polish cine­ma­tog­rap­hy is celeb­ra­ted, with direc­tors like Andr­zej Waj­da, Krzysz­tof Kie­ślo­ws­ki, and Krzysz­tof Zanus­si. Famous Polish actors con­tri­bu­te to the coun­try­’s vib­rant film indus­try. Per­so­nal­ly, I con­si­der the Polish film scho­ol to be one of the best, clo­se­ly alig­ned with our men­ta­li­ty. Poles have alwa­ys inc­li­ned towards Fran­ce, which is evi­dent in some film pro­jects. In the field of scien­ce, Maria Curie Skło­do­ws­ka is well-​known. Pope John Paul II, born Karol Woj­ty­ła, was also of Polish descent.

In the 6th cen­tu­ry, Sla­vic tri­bes inha­bi­ted the ter­ri­to­ry, which was uni­fied in the 10th cen­tu­ry (sme​.sk). The year 966 marks the foun­da­ti­on of Poland (Encyk­lo­pe­dia PWN w trzech tomach, 1999). Poland beca­me a king­dom in 1025 under Bole­sław I the Bra­ve. Throug­hout much of its his­to­ry, Poland was an inde­pen­dent and multi-​ethnic sta­te with diver­se reli­gi­ous beliefs. In 1795, it was divi­ded among Prus­sia, Rus­sia, and Aus­tria. Inde­pen­den­ce was regai­ned only in 1918 after World War I (Wiki­pe­dia). In the 12th cen­tu­ry, Poland frag­men­ted into smal­ler sta­tes, devas­ta­ted by the Mon­gols in 1241. Under the rule of the Jagiel­lon dynas­ty, Poland for­med an allian­ce with Lit­hu­ania — the Uni­on of Kre­wo. Toget­her, they defe­a­ted the Teuto­nic Order. In 1569, Poland beca­me part of the Polish – Lit­hu­anian Com­mon­we­alth until 1795. The uni­on with Lit­hu­ania led to a radi­cal inc­re­a­se in Polan­d’s popu­la­ti­on, rea­ching around 9 mil­li­on by the late 16th cen­tu­ry. Around 1772, the popu­la­ti­on rea­ched 13 – 14 mil­li­on, with about 60% not spe­a­king Polish but main­ly Ukrai­nian and Bela­ru­sian (Wiki­pe­dia).

In 1918, over a third of Polan­d’s popu­la­ti­on com­pri­sed mino­ri­ties, espe­cial­ly Jews, Ukrai­nians, Bela­ru­sians, and Ger­mans. Today, Poland is almost a mono-​ethnic coun­try, with mino­ri­ties making up less than 5%. Poles belo­ng to the West Sla­vic lan­gu­age group. 90% of Poles are Roman Cat­ho­lic, whi­le 7.5% are wit­hout reli­gi­ous affi­lia­ti­on. Of the once 3 million-​strong Jewish mino­ri­ty befo­re World War II, fewer than 10,000 remain. In the 17th cen­tu­ry, a Cos­sack upri­sing led by Boh­dan Khmel­nyt­sky erup­ted due to the Polo­ni­za­ti­on of eas­tern regi­ons, resul­ting in the alie­na­ti­on of Rut­he­nians to Rus­sia (now are­as of Ukrai­ne). Poland fought wars against the Teuto­nic Order, Prus­sia, Swe­den, the Cri­me­an Kha­na­te, and the Otto­mans until 1699. The cen­tral govern­ment wea­ke­ned, and Poland beca­me depen­dent on Rus­sia. On May 3, 1791, Poles app­ro­ved Euro­pe­’s first writ­ten cons­ti­tu­ti­on, but the reform pro­cess was hal­ted by the par­ti­ti­oning of the coun­try among Prus­sia, Rus­sia, and Aus­tria. During the Napo­le­onic Wars, Poland was res­to­red as the Duchy of War­saw in 1807 but was ruled by the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the

offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 11, 1918. In 1815, after Napo­le­on’s defe­at, the Con­gress King­dom of Poland was estab­lis­hed, but it was under the rule of the Rus­sian Tsar. The Tsar was depo­sed in 1831, dis­sol­ving the Polish par­lia­ment, and Poland beca­me part of Rus­sia as the Vis­tu­la Land. Even after 1863, Rus­sian beca­me the offi­cial lan­gu­age, and Polish was ban­ned. The res­to­ra­ti­on of Poland occur­red only after World War I, on Novem­ber 111918.


W Pols­ce miesz­ka pra­wie 39 mili­onów miesz­ka­ńców na obszar­ze 312 679 km². Rzecz­pos­po­li­ta Pol­ska jest dzie­wi­ątym co do wiel­ko­ści państ­wem euro­pej­skim i podzie­lo­na jest na 16 woje­wó­dztw. Nazwa Pol­ska wywo­dzi się od nazwy ple­mie­nia Polan, któ­re zamiesz­ki­wa­ło część obsza­ru Pol­ski. Sło­wo Pola­nie” można prze­tłu­mac­zyć jako ludzie zamiesz­ku­jący otwar­te pola (Wiki­pe­dia).

Pra­wie całe tery­to­rium Pol­ski ma cha­rak­ter nizin­ne­go kra­job­ra­zu, śred­nia wyso­ko­ść nad pozi­omem mor­za wyno­si 173 met­ry. Góry znaj­du­ją się tyl­ko na połud­niu – Sude­ty i Kar­pa­ty (w tym Tat­ry). Naj­wy­żs­zym punk­tem Pol­ski są Rysy, wznos­zące się na wyso­ko­ść 2499 met­rów nad pozi­omem mor­za. Północ­na część Pol­ski gra­nic­zy z Mor­zem Bałtyc­kim. Pol­ska może poszc­zy­cić się 9300 jezi­ora­mi, zacho­wa­ło się tu kil­ka pier­wot­nych lasów, takich jak Puszc­za Bia­ło­wies­ka, gdzie euro­pej­skie żub­ry żyją w natu­ral­nym śro­do­wis­ku. Pol­ska cha­rak­te­ry­zu­je się środ­ko­wo­euro­pej­ską roślin­no­ścią leśną na półno­cy i w obsza­rach gór­skich oraz roślin­no­ścią ste­po­wą na wscho­dzie kra­ju. Lasy zaj­mu­ją oko­ło 30% powierzch­ni. Zato­ka Szc­ze­ci­ńs­ka jest obsza­rem ochro­ny pta­ków, a obsza­ry bagien­ne na Pod­la­siu, Mazu­rach, War­mii i Pomor­zu są chro­ni­one. Pol­ska ma 23 par­ki naro­do­we (Wiki­pe­dia).

Pol­ska posia­da rozwi­ni­ętą infras­truk­tu­rę turys­tycz­ną, w tym 16 obiek­tów wpi­sa­nych na lis­tę UNESCO. Najc­zęściej odwie­dza­ne mias­ta to Wars­za­wa, Lub­lin, Kra­ków, Wie­licz­ka, Boch­nia, Wado­wi­ce, Oświ­ęcim, Zako­pa­ne, Częs­to­cho­wa, Wro­cław, Poznań, Gniez­no, Szc­ze­cin i Gda­ńsk. Zna­ne obsza­ry przy­rod­nic­ze to Tat­ry, Pod­ha­le, Gor­ce, Bes­ki­dy, Góry Świ­ętokr­zys­kie, Kar­ko­nos­ze, Bia­ło­wies­ki Park Naro­do­wy, Biebr­za­ńs­ki Park Naro­do­wy, jezi­oro Śniar­dwy, Zato­ka Szc­ze­ci­ńs­ka i wybr­ze­że Bałty­ku (Wiki­pe­dia).

Zna­ni pols­cy kom­po­zy­tor­zy to Fry­de­ryk Cho­pin, Zbig­niew Pre­is­ner i Woj­ciech Kilar. Pol­ska kine­ma­to­gra­fia jest ceni­ona, a wśród reży­se­rów znaj­du­ją się tacy twór­cy jak Andr­zej Waj­da, Krzysz­tof Kie­ślo­ws­ki i Krzysz­tof Zanus­si. Zna­ni pols­cy aktor­zy przyc­zy­nia­ją się do kwit­nącej bra­nży fil­mo­wej w kra­ju. Oso­bi­ście uwa­żam pol­ską szko­łę fil­mo­wą za jed­ną z naj­leps­zych, ści­śle zwi­ąza­nych z naszą men­tal­no­ścią. Pola­cy zaws­ze mie­li ink­li­nac­je ku Franc­ji, co widać także w nie­któ­rych pro­jek­tach fil­mo­wych. W dzie­dzi­nie nauki zna­na jest Maria Curie-​Skłodowska. Pola­kiem był papież Jan Paweł II, a jego pra­wdzi­we imię to Karol Wojtyła.

W VI wie­ku tery­to­rium zamiesz­ki­wa­ły sło­wia­ńs­kie ple­mi­ona, któ­re zjed­noc­zy­ły się w X wie­ku (sme​.sk). Rok 966 to rok zało­że­nia Pol­ski (Encyk­lo­pe­dia PWN w trzech tomach, 1999). Pol­ska sta­ła się kró­lest­wem w 1025 roku za pano­wa­nia Bole­sła­wa Chrob­re­go. Przez więks­zo­ść swo­jej his­to­rii Pol­ska była nie­pod­le­głym i wie­lo­na­ro­do­wym państ­wem o wie­lu wyz­na­niach reli­gij­nych. W 1795 roku zosta­ła podzie­lo­na między Pru­sy, Ros­ję i Aus­trię. Nie­pod­le­gło­ść odzys­ka­ła dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej (Wiki­pe­dia). W XII wie­ku Pol­ska roz­pa­dła się na mniejs­ze państ­wa, któ­re zosta­ły zniszc­zo­ne przez Mon­go­łów w 1241 roku. Pod pano­wa­niem Jagiel­lo­nów Pol­ska nawi­ąza­ła sojusz z Lit­wą – Unię w Kre­wie. Razem uda­ło im się poko­nać zakon krzy­żac­ki. W 1569 roku Pol­ska sta­ła się częścią Polsko-​Litewskiej Wiel­kiej Unii do 1795 roku. Zwi­ązek z Lit­wą przy­ni­ó­sł rady­kal­ny wzrost licz­by lud­no­ści Pol­ski. Koniec XVI wie­ku osi­ąg­nął oko­ło 9 mili­onów. Oko­ło roku 1772 licz­ba lud­no­ści wyni­osła 13 – 14 mili­onów, z cze­go oko­ło 60% nie mówi­ło po pol­sku, głó­wnie po ukrai­ńs­ku i bia­ło­rus­ku (Wiki­pe­dia).

W 1918 roku ponad jed­ną trze­cią popu­lac­ji Pol­ski sta­no­wi­li przed­sta­wi­cie­le mniejs­zo­ści, głó­wnie Żydzi, Ukrai­ńcy, Bia­ło­ru­si­ni i Niem­cy. Obe­cnie Pol­ska jest nie­mal mono­et­nicz­nym kra­jem, mniejs­zo­ści nie sta­no­wią więcej niż 5%. Pola­cy nale­żą do zachod­ni­osło­wia­ńs­kiej gru­py języ­ko­wej. 90% Pola­ków to kato­li­cy, 7,5% jest bez wyz­na­nia. Z nieg­dyś 3‑milionowej żydo­ws­kiej mniejs­zo­ści przed II woj­ną świa­to­wą pozos­ta­ło mniej niż 10 000 osób. W XVII wie­ku wybu­chło pows­ta­nie kozac­kie pod wodzą Boh­da­na Chmiel­nic­kie­go jako wynik polo­ni­zac­ji wschod­nich obsza­rów i dopro­wa­dzi­ło do oder­wa­nia Rusi­nów od Pol­ski – dołąc­ze­nia tych obsza­rów do Ros­ji (dzi­siejs­ze obszary

Ukrai­ny). Pol­ska pro­wa­dzi­ła woj­ny prze­ci­wko Zako­no­wi Krzy­żac­kie­mu, Pru­som, Szwec­ji, Cha­na­to­wi Krym­skie­mu, Tur­kom aż do 1699 roku. Cen­tral­na wła­dza osła­bła, a Pol­ska sta­ła się zale­żna od Ros­ji. 3 maja 1791 roku Pola­cy zatwier­dzi­li jako pier­wsi w Euro­pie pisa­ną kons­ty­tuc­ję, jed­nak pro­ces reform zatr­zy­ma­ło podział kra­ju między Pru­sy, Ros­ję i Aus­trię. Podc­zas wojen napo­le­ońs­kich Pol­ska zosta­ła przy­wró­co­na pod nazwą Ksi­ęst­wo Wars­za­ws­kie w 1807 roku, ale była rządzo­na przez rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku. W 1815 roku po klęs­ce Napo­le­ona utwor­zo­no Kró­lest­wo Pol­skie, ale było ono pod rząda­mi rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku. W 1815 roku po klęs­ce Napo­le­ona utwor­zo­no Kró­lest­wo Pol­skie, ale było ono pod rząda­mi rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku. W 1815 roku po klęs­ce Napo­le­ona utwor­zo­no Kró­lest­wo Pol­skie, ale było ono pod rząda­mi rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku. W 1815 roku po klęs­ce Napo­le­ona utwor­zo­no Kró­lest­wo Pol­skie, ale było ono pod rząda­mi rosyj­skie­go cara. Car został oba­lo­ny w 1831 roku, rozwi­ąza­no pol­ski par­la­ment, a Pol­ska sta­ła się częścią Ros­ji jako Kraj Nadwi­śla­ńs­ki. Nawet po 1863 roku rosyj­ski stał się języ­kiem urzędo­wym, a pol­ski został zaka­za­ny. Do przy­wró­ce­nia Pol­ski doszło dopie­ro po I woj­nie świa­to­wej, 11 lis­to­pa­da 1918 roku.


Nie­kto­ré príspevky

Odka­zy

Lite­ra­tú­ra:

  • Encyk­lo­pe­dia PWN w trzech tomach, tom 2 J‑P. Var­ša­va, 1999: Wyda­wnict­wo Nauko­we PWN SA, ISBN 8301128445., p. 899.

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Nízke Tatry, Slovenská krajina, TOP

Nízke Tatry

Hits: 3128

Níz­ke Tat­ry ležia medzi rie­ka­mi VáhHron. Tiah­nu sa 80 kilo­met­rom zo zápa­du na východ (niz​ke​tat​ry​.sk). Ich roz­lo­ha je 1242 km2. Ozna­če­nie poho­ria zavie­dol Dionýz Štúr v roku 1860, pôvod­ne ako Niž­né Tat­ry. Neskôr ten­to názov Ján Hun­fal­vy nespráv­ne pre­lo­žil do maďar­či­ny ako Níz­ke Tat­ry (Wiki­pe­dia). Vlád­ne tu kon­ti­nen­tál­na hor­ská klí­ma. Vyš­ší úhrn zrá­žok je na sever­ných sva­hoch, pri­čom západ­ná časť je mier­ne vlh­kej­šia. Sne­ho­vá pokrýv­ka dosa­hu­je nad hra­ni­cou lesa dva met­re. Drží sa 110210 dní v roku (Jozef Veľ­ký). Sú dru­hým naj­nav­šte­vo­va­nej­ším poho­rím Slo­ven­ska. Naj­mä vo východ­nej čas­ti, medzi Čer­to­vi­cou a Krá­ľo­vou hoľou je prí­ro­da zacho­va­lej­šia. V Níz­kych Tat­rách sa nachá­dza via­ce­ro jas­kýň: Bys­trian­ska, Demä­nov­ská ľado­vá, Demä­nov­ská jas­ky­ňa slo­bo­dy, Važec­ká, Jas­ky­ňa mŕt­vych neto­pie­rov. V roku 1978 boli Níz­ke Tat­ry na plo­che 81 095 hek­tá­rov vyhlá­se­né za Národ­ný park Níz­ke Tat­ryNAPANT (niz​ke​tat​ry​.sk). Naj­vyš­ším vrchom Níz­kych Tatier je Ďum­bier – týči sa do výš­ky 2 043 met­rov nad morom. Pod Krá­ľo­vou hoľou pra­me­nia šty­ri rie­ky: Váh, Hron, Hni­lec a Hor­nád. Brá­nou Níz­kych Tatier je zo sever­nej stra­ny Demä­nov­ská doli­na, z juž­nej stra­ny Mýto pod Ďum­bie­rom a Tále, a hor­ské sed­lá Dono­va­ly a Čer­to­vi­ca (visit​lip​tov​.sk). Níz­ke Tat­ry sa čle­nia na Ďum­bier­ske Tat­ry v západ­nej a Krá­ľo­vo­hoľ­ské Tat­ry vo východ­nej čas­ti, kto­ré sú odde­le­né údo­lia­mi rie­čok Boca a Štiav­nič­ka (Dušan Kočic­ký, Boris Iva­nič). Nie­kto­ré zná­me vrcho­ly: Ďum­bier, Cho­pok, Dere­še, Cha­be­nec, Krá­ľo­vá hoľa, Poľa­na, Kra­ko­va hoľa, Ďur­ko­vá, Andrej­co­vá (Wiki­pe­dia).


The Low Tatras are situ­ated bet­we­en the Váh and Hron rivers, stret­ching 80 kilo­me­ters from west to east (niz​ke​tat​ry​.sk). The­ir area covers 1242 km². The name of the moun­tain ran­ge was intro­du­ced by Dionýz Štúr in 1860, ori­gi­nal­ly as Niž­né Tat­ry” (Lower Tatras). Later, this name was incor­rect­ly trans­la­ted into Hun­ga­rian as Níz­ke Tat­ry” by Ján Hun­fal­vy (Wiki­pe­dia). The regi­on expe­rien­ces a con­ti­nen­tal moun­tain cli­ma­te, with hig­her pre­ci­pi­ta­ti­on on the nort­hern slo­pes, and the wes­tern part being slight­ly more humid. The snow cover rea­ches two meters abo­ve the tree line, las­ting for 110210 days a year (Jozef Veľ­ký). They are the second most visi­ted moun­tain ran­ge in Slo­va­kia. Par­ti­cu­lar­ly in the eas­tern part, bet­we­en Čer­to­vi­ca and Krá­ľo­va hoľa, the natu­re is more pre­ser­ved. The Low Tatras host seve­ral caves, inc­lu­ding Bys­trian­ska, Demä­nov­ská ľado­vá, Demä­nov­ská jas­ky­ňa slo­bo­dy, Važec­ká, and Jas­ky­ňa mŕt­vych neto­pie­rov. In 1978, the Low Tatras, cove­ring an area of 81,095 hec­ta­res, were dec­la­red the Low Tatras Nati­onal Park – NAPANT (niz​ke​tat​ry​.sk). The hig­hest peak of the Low Tatras is Ďum­bier, rea­ching an ele­va­ti­on of 2,043 meters abo­ve sea level. Four rivers ori­gi­na­te below Krá­ľo­va hoľa: Váh, Hron, Hni­lec, and Hor­nád. The nort­hern gate­way to the Low Tatras is Demä­nov­ská Doli­na, whi­le the sout­hern side is repre­sen­ted by Mýto pod Ďum­bie­rom and Tále, and moun­tain sadd­les Dono­va­ly and Čer­to­vi­ca (visit​lip​tov​.sk). The Low Tatras are divi­ded into Ďum­bier Tatras in the west and Krá­ľo­vo­hoľ­ské Tatras in the east, sepa­ra­ted by the val­le­ys of the Boca and Štiav­nič­ka rivers (Dušan Kočic­ký, Boris Iva­nič). Some well-​known peaks inc­lu­de Ďum­bier, Cho­pok, Dere­še, Cha­be­nec, Krá­ľo­vá hoľa, Poľa­na, Kra­ko­va hoľa, Ďur­ko­vá, and Andrej­co­vá (Wiki­pe­dia).


Die Nie­de­ren Tat­ra lie­gen zwis­chen den Flüs­sen Váh und Hron und ers­trec­ken sich über 80 Kilo­me­ter von Wes­ten nach Osten (niz​ke​tat​ry​.sk). Ihre Flä­che bet­rägt 1242 km². Den Namen des Gebir­ges führ­te Dionýz Štúr im Jahr 1860 ein, urs­prün­glich als Niž­né Tat­ry“ (Unte­re Tat­ra). Spä­ter wur­de die­ser Name von Ján Hun­fal­vy irr­tüm­lich ins Unga­ris­che als Níz­ke Tat­ry“ über­setzt (Wiki­pe­dia). Die Regi­on erlebt ein kon­ti­nen­ta­les Bergk­li­ma, mit höhe­ren Nie­dersch­lä­gen an den Nord­hän­gen und der west­li­che Teil ist etwas feuch­ter. Die Schne­e­dec­ke erre­icht über der Baumg­ren­ze zwei Meter und dau­ert 110210 Tage im Jahr (Jozef Veľ­ký). Sie sind das zwe­it­me­ist­be­such­te Gebir­ge in der Slo­wa­kei. Ins­be­son­de­re im öst­li­chen Teil zwis­chen Čer­to­vi­ca und Krá­ľo­va hoľa ist die Natur bes­ser erhal­ten. Die Nie­de­ren Tat­ra beher­ber­gen meh­re­re Höh­len, darun­ter Bys­trian­ska, Demä­nov­ská ľado­vá, Demä­nov­ská jas­ky­ňa slo­bo­dy, Važec­ká und Jas­ky­ňa mŕt­vych neto­pie­rov. 1978 wur­den die Nie­de­ren Tat­ra mit einer Flä­che von 81.095 Hek­tar zum Nati­onal­park Níz­ke Tat­ry – NAPANT erk­lärt (niz​ke​tat​ry​.sk). Der höchs­te Gip­fel der Nie­de­ren Tat­ra ist Ďum­bier, der eine Höhe von 2.043 Metern über dem Mee­ress­pie­gel erre­icht. Vier Flüs­se ents­prin­gen unter­halb von Krá­ľo­va hoľa: Váh, Hron, Hni­lec und Hor­nád. Das Nord­tor zu den Nie­de­ren Tat­ra ist die Demä­nov­ská Doli­na, wäh­rend die Süd­se­i­te von Mýto pod Ďum­bie­rom und Tále sowie den Gebir­gs­päs­sen Dono­va­ly und Čer­to­vi­ca reprä­sen­tiert wird (visit​lip​tov​.sk). Die Nie­de­ren Tat­ra sind in die Ďumbier-​Tatra im Wes­ten und die Krá­ľo­vo­hoľ­ské Tat­ra im Osten unter­te­ilt, get­rennt durch die Täler der Flüs­se Boca und Štiav­nič­ka (Dušan Kočic­ký, Boris Iva­nič). Eini­ge bekann­te Gip­fel sind Ďum­bier, Cho­pok, Dere­še, Cha­be­nec, Krá­ľo­vá hoľa, Poľa­na, Kra­ko­va hoľa, Ďur­ko­vá und Andrej­co­vá (Wiki­pe­dia).


Az Alacsony-​Tátra a Váh és a Hron foly­ók között terül el, nyugat­ról kelet­re 80 kilo­mé­ter hoss­zan (niz​ke​tat​ry​.sk). Terüle­te 1242 km². A hegy­ség nevét Dionýz Štúr vezet­te be 1860-​ban, ere­de­ti­leg Niž­né Tat­ry” (Alsó-​Tátra) néven. Később ezt a nevet Ján Hun­fal­vy hibá­san for­dí­tot­ta le magy­ar­ra Níz­ke Tat­ry” néven (Wiki­pe­dia). A régió kon­ti­nen­tá­lis hegy­sé­gi éghaj­la­tot tapasz­tal, a csa­pa­dék maga­sabb észa­ki lej­tőkön van, és a nyuga­ti rész kis­sé ned­ve­sebb. A hóta­ka­ró két métert ér el az erdőha­tár felett, és éven­te 110210 napig tart (Jozef Veľ­ký). Ezek a máso­dik leg­lá­to­ga­tot­tabb hegy­ek Szlo­vá­kiá­ban. Különösen kele­ten, a Čer­to­vi­ca és a Krá­ľo­va hoľa közöt­ti terüle­ten a ter­més­zet job­ban megőr­zött. Az Alacsony-​Tátrában több bar­lang is talál­ha­tó, köz­tük a Bys­trian­ska, Demä­nov­ská ľado­vá, Demä­nov­ská jas­ky­ňa slo­bo­dy, Važec­ká és a Jas­ky­ňa mŕt­vych neto­pie­rov. 1978-​ban az Alacsony-​Tátrát, ame­ly 81 095 hek­tá­ros terüle­tet fed le, a Níz­ke Tat­ry Nemze­ti Park­ká nyil­vá­ní­tot­ták (niz​ke​tat​ry​.sk). Az Alacsony-​Tátra leg­ma­ga­sabb csúc­sa a Ďum­bier, ame­ly ten­gers­zint felet­ti 2 043 méte­res magas­ság­ban emel­ke­dik. Négy folyó ered Krá­ľo­va hoľa alatt: Váh, Hron, Hni­lec és Hor­nád. Az Alacsony-​Tátra észa­ki kapu­ja a Demänovská-​völgy, míg a déli oldalt a Mýto pod Ďum­bie­rom és Tále, vala­mint a Dono­va­ly és a Čer­to­vi­ca hegyc­súc­sok kép­vi­se­lik (visit​lip​tov​.sk). Az Alacsony-​Tátrát Ďumbier-​Tátra és Krá­ľo­vo­hoľ­ské Tát­ra rész­re oszt­ják, ame­ly­eket a Boca és Štiav­nič­ka foly­ók völ­gy­ei válasz­ta­nak el (Dušan Kočic­ký, Boris Iva­nič). Néhá­ny jól ismert csúcs közé tar­to­zik a Ďum­bier, Cho­pok, Dere­še, Cha­be­nec, Krá­ľo­vá hoľa, Poľa­na, Kra­ko­va hoľa, Ďur­ko­vá és Andrej­co­vá (Wiki­pe­dia).


Nis­kie Tat­ry leżą między rze­ka­mi Wáh i Hron. Roz­ci­ąga­ją się na dłu­go­ść 80 kilo­met­rów z zacho­du na wschód (niz​ke​tat​ry​.sk). Ich powierzch­nia wyno­si 1242 km². Okre­śle­nie gór wpro­wa­dził Dionýz Štúr w roku 1860, pier­wot­nie jako Tat­ry Niżs­ze. Później ten ter­min został błęd­nie prze­tłu­mac­zo­ny na węgier­ski jako Nis­kie Tat­ry przez Jána Hun­fal­vy­’e­go (Wiki­pe­dia). Panu­je tutaj kon­ty­nen­tal­ny kli­mat gór­ski. Więks­za suma opa­dów wys­tępu­je na północ­nych sto­kach, przy czym zachod­nia część jest nie­co bar­dziej wil­got­na. Pokry­wa śnie­żna sięga dwóch met­rów ponad gra­ni­cą lasu. Trwa od 110 do 210 dni w roku (Jozef Veľ­ký). Są dru­gi­mi najc­zęściej odwie­dza­ny­mi góra­mi na Sło­wac­ji. Szc­ze­gól­nie w części wschod­niej, między Čer­to­vi­cą a Krá­ľo­vou hoľą, przy­ro­da jest lepiej zacho­wa­na. W Nis­kich Tat­rach znaj­du­je się kil­ka jas­kiń: Bys­trian­ska, Demä­nov­ská ľado­vá, Demä­nov­ská jas­ky­ňa slo­bo­dy, Važec­ká, Jas­ky­ňa mŕt­vych neto­pie­rov. W 1978 roku Nis­kie Tat­ry o powierzch­ni 81 095 hek­ta­rów zosta­ły ogłos­zo­ne Naro­do­wym Par­kiem Nis­kie Tat­ry – NAPANT (niz​ke​tat​ry​.sk). Naj­wy­żs­zym szc­zy­tem Nis­kich Tatr jest Ďum­bier – wznos­zący się na wyso­ko­ść 2 043 met­rów nad pozi­omem mor­za. Spod Krá­ľo­vou hoľou wypły­wa­ją czte­ry rze­ki: Wáh, Hron, Hni­lec i Hor­nád. Bra­ma Nis­kich Tatr znaj­du­je się od półno­cy w Doli­nie Demä­nov­skiej, od połud­nia w Mýto pod Ďum­bie­rom i Tále, a prze­łęc­ze gór­skie Dono­va­ly i Čer­to­vi­ca (visit​lip​tov​.sk). Nis­kie Tat­ry dzie­lą się na Tat­ry Ďum­bier­skie na zacho­dzie i Tat­ry Krá­ľo­vo­hoľ­skie na wscho­dzie, oddzie­lo­ne doli­na­mi rzek Boca i Štiav­nič­ka (Dušan Kočic­ký, Boris Iva­nič). Nie­któ­re zna­ne szc­zy­ty to: Ďum­bier, Cho­pok, Dere­še, Cha­be­nec, Krá­ľo­vá hoľa, Poľa­na, Kra­ko­va hoľa, Ďur­ko­vá, Andrej­co­vá (Wiki­pe­dia).


Lite­ra­tú­ra

  • Veľ­ký Jozef a kolek­tív, 1980: Encyk­lo­pé­dia Slo­ven­ska IV. zvä­zok N‑Q, Veda, Bra­ti­sla­va, p. 100 – 103

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Informácie, Stránka

Návštevnosť – analýza

Hits: 11593

Ana­lý­za pochá­dza z mera­ní posky­to­va­te­ľa webo­vé­ho pries­to­ru, v minu­los­ti, dnes, Goog­le Ana­ly­tics. Goog­le Ana­ly­tics bol nasa­de­ný 19.9.2007. Strán­ky som mal svoj­ho času napr. na adre­se ska​la​.host​.sk, ska​la​.home​.sk apod, asi od roku 2002. Výsled­ky tu pre­zen­to­va­né sú modi­fi­ko­va­né a čas­to tren­do­vé pre rele­van­tnosť podá­va­nej infor­má­cie. Zhru­ba od 1.4.2011 si robím pre­hľa­dy z logov pod­ľa vlast­ných nasta­ve­ní. Dnes už mám všet­ky video­záz­na­my pre­su­nu­té na You­tu­be.

  • 15.1.2015: 791 člán­kov: Foto­gra­fia – 508 (64 %), Akva­ris­ti­ka – 218 (28 %), Osob­ná – 65 (8 %)
  • 29.4.2013: 729 člán­kov: Foto­gra­fia – 433 (59 %), Akva­ris­ti­ka – 216 (30 %), Osob­ná – 80 (11 %), 
  • 6.8.2012: 694 člán­kov: Foto­gra­fia – 400 (58 %), Akva­ris­ti­ka – 214 (31 %), Osob­ná – 80 (12 %),
  • 6.3.2012: 658 člán­kov: Foto­gra­fia – 364 (55 %), Akva­ris­ti­ka – 214 (33 %), Osob­ná – 80 (12 %),
  • 13.7.2010: 465 člán­kov: Foto­gra­fia – 200 (43 %), Akva­ris­ti­ka – 168 (36 %), Osob­ná – 97 (21 %).

Pod­ľa webp​ries​tor​.com

  • cel­ko­vý traf­fic odke­dy exis­tu­je domé­na sozo​.sk ku 15.1.2015 je 2.26 TB,
  • tak­mer 3.74 mili­ó­na náv­štev­ní­kov z tak­mer 1.86 mili­ó­na miest vyko­na­lo tak­mer 102.8 mili­ó­na hitov na nie­čo viac než 25.3 mili­ó­na stránkach,
  • náv­štev­ní­ci našli viac ako 2.77 mili­ó­na url adries, cez viac ako 246 tisíc odka­zo­va­čov a pomo­cou tak­mer 230 tisíc agen­tov, dostup­nosť dopy­tov je 97.69 %,
  • 925 náv­štev den­ne, jed­na náv­šte­va vyko­ná 27.5 hitov a pre­zrie si 6.8 strá­nok, jed­no načí­ta­nie robí 23.7 kB, jed­na náv­šte­va 652.95 kB, 6 288 strá­nok sa načí­ta den­ne, 25 456 načí­ta­ní denne
  • ku 1.1.2015 mesač­ný trend hitov: WordP­ress AKVA 244 20030.85 %, Gre­ga­rius 191 06224.13 %, Foto­gra­fie (všet­ky) 104 97013.26 %, WordP­ress FOTO 78 8699.96 %, Kľú­čo­vé slo­vá AKVA 48 4626.12 %, Kľú­čo­vé slo­vá FOTO 30 5773.86 %, Piwik 29 1143.68 %, WordP­ress OSOBNÁ 29 0083.66 %, Rekla­ma 13 3721.69 %, Kľú­čo­vé slo­vá OSOBNÁ 4 4950.57 %, Auto­ri AKVA 2 0170.25 %, Kate­gó­rie AKVA 1 9240.24 %, iCa­len­dar 1 8600.23 %, Zdro­je AKVA 1 5360.19%, Auto­ri FOTO 4070.05 %, Zdro­je FOTO 1990.03 %, phprs 130.00 %,
  • v roku 2014: WordP­ress AKVA 3 036 83131.17 %, Gre­ga­rius 2 385 55524.49 %, Foto­gra­fie (všet­ky) 1 286 94113.21 %, WordP­ress FOTO 942 2039.67 %, Kľú­čo­vé slo­vá AKVA 558 2555.73 %, Piwik 369 9033.79 %, Kľú­čo­vé slo­vá FOTO 348 7253.58 %, WordP­ress OSOBNÁ 343 2103.52 %, Rekla­ma 182 6631.87 %, Kľú­čo­vé slo­vá OSOBNÁ 116 2101.19 %,
  • cel­ko­vý stav: WordP­ress AKVA 8 726 54631.56 %, Foto­gra­fie (všet­ky) 5 469 87619.78 %, Gre­ga­rius 4 047 99814.64 %, WordP­ress FOTO 3 280 96111.86 %, Kľú­čo­vé slo­vá AKVA 1 294 6054.68 %, WordP­ress OSOBNÁ 1 201 6494.35 %, iCa­len­dar 843 3743.05 %, Kľú­čo­vé slo­vá FOTO 765 1742.77 %, Rekla­ma 645 9152.34 %, Piwik 570 3642.06 %, Kľú­čo­vé slo­vá OSOBNÁ 351 7091.27 %, phprs 165 5040.60 %, Kate­gó­ria FOTO 114 1250.41 %, Kate­gó­rie AKVA 44 8790.16 %, Zdro­je AKVA 41 5640.15 %, Auto­ri AKVA 38 9310.14 %, Auto­ri FOTO 25 9400.09 %, Zdro­je FOTO 23 7900.09 %
  • mesač­ný trend traf­fi­cu (MB): Foto­gra­fie (všet­ky) 3 31227.78 %, Kľú­čo­vé slo­vá AKVA 1 99816.76 %, WordP­ress AKVA 1 85515.57 %, Gre­ga­rius 1 0979.20 %, WordP­ress FOTO 1 0108.47 %, Kľú­čo­vé slo­vá FOTO 7606.37 %, WordP­ress OSOBNÁ 3993.35 %, Kľú­čo­vé slo­vá OSOBNÁ 3162.65 %, Kate­gó­rie FOTO 2422.03 %, Piwik 2121.78 %, Kate­gó­rie AKVA 1441.20 %, Auto­ri AKVA 1271.07 %, Rekla­ma 1130.95 %, Zdro­je AKVA 1010.85 %, Zdro­je FOTO 530.45 %, Auto­ri FOTO 530.45 %, Pris­pie­va­te­lia AKVA 450.38, Zdro­je OSOBNÁ 240.20 %, Pris­pie­va­te­lia FOTO 230.19 %, Kate­gó­rie OSOBNÁ 180.15 %, Auto­ri OSOBNÁ 170.14 %
  • v roku 2014 (GB): Foto­gra­fie (všet­ky) 38.4226.85 %, WordP­ress AKVA 26.6518.63 %, Kľú­čo­vé slo­vá AKVA 21.1514.78 %, Gre­ga­rius 13.429.38 %, WordP­ress FOTO 13.299.29 %, Kľú­čo­vé slo­vá FOTO 8.065.63 %, WordP­ress OSOBNÁ 5.263.68 %, Kľú­čo­vé slo­vá OSOBNÁ 3.552.48 %, Kate­gó­rie FOTO 2.631.84 %, Piwik 2.241.57 %, Rekla­ma 1.651.15 %, Kate­gó­rie AKVA 1.551.08 %,
  • Cel­ko­vý stav traf­fi­cu (GB): Foto­gra­fie (všet­ky) 160.9742.40 %, WordP­ress AKVA 56.3514.84 %, Kľú­čo­vé slo­vá AKVA 37.669.92 %, WordP­ress FOTO 32.208.48 %, Gre­ga­rius 29.387.74 %, Kľú­čo­vé slo­vá FOTO 15.444.07 %, WordP­ress OSOBNÁ 11.723.09 %, Kľú­čo­vé slo­vá OSOBNÁ 8.892.34 %, Rekla­ma 5.861.54 %, Kate­gó­rie FOTO 5.171.36 %, Piwik 3.140.83 %, Kate­gó­rie AKVA 2.560.68 %, Zdro­je AKVA 2.310.61 %, Auto­ri AKVA 2.070.54 %, Zdro­je FOTO 1.510.40 %, Auto­ri FOTO 1.310.34 %, Zdro­je OSOBNÁ 0.920.24 %, Pris­pie­va­te­lia AKVA 0.850.22 %, Pris­pie­va­te­lia FOTO 0.520.14 %, Kate­gó­rie OSOBNÁ 0.510.13 %, Auto­ri OSOBNÁ 0.310.08 %,
  • ku 1.1.2015 mesač­ný trend refer­re­rov: akva​.sk 1 515, akva​rij​ni​.cz 707, vis​senp​ra​at​jes​.nl 510, face​bo​ok​.com 372, sez​nam​.cz 247, skysc​ra​per​ci​ty​.com 178, rybic​ky​.net 100
  • pod­ľa roč­ných tren­dov: akva​.sk, vis​senp​ra​at​jes​.nl, akva​ma​nia​.sk, skysc​ra​per​ci​ty​.com, denis​.wz​.cz, cory​cats​.sk, cich​lid​por​tal​.sk, sez​nam​.cz, zoojo​mis​.sk, face​bo​ok​.com, tulu​lum​.blog​.cz, blo​.gs,
  • v roku 2014: akva​.sk 23 310, vis​senp​ra​at​jes​.nl 7 399, akva​rij​ni​.cz 5 422, face​bo​ok​.com 3 798, sez​nam​.cz 3 468, skysc​ra​per​ci​ty​.com 2 497, rybic​ky​.net 1 539, wp​.me 1294, sport​.alie​xirs​.it 907, cen​trum​.cz 654, semalt​.com 576, bra​ti​sla​va​gu​ide​.com 515, mojas​vad​ba​.sk 489, you​tu​be​.com 406, mesh​jour​na​list​.com 389, maniak​va​.sweb​.cz 339, cho​va​te​lia​.sk 317, kduz​.com 312, forum​.splen​dens​po​wer​.cz 270, cich​lid​por​tal​.sk 264, akva​ris​ta​.cz 241, akva​rium​.napa​dy​.net 233, tulu​lum​.blog​.cz 229, akva​ma​la​wi​.com 223, blo​.gs 215,
  • cel­ko­vý stav: akva​.sk 278 599, cich​lid​por​tal​.sk 45 103, vis​senp​ra​at​jes​.nl 26 590, akva​ma​nia​.sk 19 610, denis​.wz​.cz 12 484, skysc​ra​per​ci​ty​.com 10 107, cory​cats​.sk 8 704, face​bo​ok​.com 7 668, eri​ma​su​ly​.blo​ger​.hr 4 785, zoojo​mis​.sk 4 419, tery​.sk 3 463, sez​nam​.cz 3 239, tulu​lum​.blog​.cz 1 970, blo​.gs 1 876, stuf​fi​.blog​.cz 1 970, akva​ry​um​ku​lu​bu​.org 1 573, zahir​.akva​ry​um​.com 1 466, dhvez​dic​ka​.blog​.cz 1 364, www​.bra​ti​sla​va​gu​ide​.com 1 339, akva​fish​.blog​.cz 1 236, ifau​na​.sk 1 180, aqu​arium​fo​rum​.com 1 107, hack​bank​.gen​.tr 1 022
  • ku 1.1.2015 mesač­ný trend traf­fi­cu z kra­jín v %: USA 41.53, Slo­ven­sko 35.44, Čes­ko 7.46, Nemec­ko 4.39, Rus­ko 2.94, Fran­cúz­sko 1.36, Ukra­ji­na 0.76, Kana­da 0.33, Čína 0.21
  • pod­ľa roč­ných tren­dov náv­štev: USA 38.71, Slo­ven­sko 23.93, Čína 14.40, Čes­ko 3.87, Nemec­ko 2.21, Holand­sko 2.15, Rus­ko 2.04, Ukra­ji­na 1.55, Fran­cúz­sko 1.41, Írsko 1.03
  • v roku 2014: Slo­ven­sko 43.22 %, USA 38.28 %, Čes­ko 8.87 %, Nemec­ko 4.82 %, Rus­ko 2.26 %, Fran­cúz­sko 1.12 %
  • cel­ko­vý stav v %: USA 34.26, Slo­ven­sko 31.51, Čína 10.87, Čes­ko 4.36, Holand­sko 2.11, Nemec­ko 2.01, Rus­ko 1.84, Ukra­ji­na 1.36, Fran­cúz­sko 1.16, Írsko 0.76, Veľ­ká Bri­tá­nia 0.74, Japon­sko 0.64, Kana­da 0.49, Poľ­sko 0.48, Nór­sko 0.43, Turec­ko 0.41, Island 0.41, Bel­gic­ko 0.36, Švéd­sko 0.29, Bra­zí­li 0.24, Rakús­ko 0.24, Taj­wan 0.22, Chor­vát­sko 0.22, Talian­sko 0.20, Maďar­sko 0.19, Mol­dav­sko 0.15, Rumun­sko 0.15, Špa­niel­sko 0.14,
  • pod­ľa roč­ných tren­dov z tých­to miest v %: Bra­ti­sla­va 15.21, Moun­tain View, US 5.97, Zheng Zhou, Čína 5.64, Šan­ghaj 5.55, Red­mond, US 4.48, Men­lo Park, US 4.01, Ban­ská Bys­tri­ca 3.15, Pra­ha 2.72, Holts­vil­le, US 2.67, New York 2.37, Bei Jing, Čina 2.03, Atlan­ta, Geor­gia, US 1.59, Colo­ra­do Springs, Colo­ra­do, US 1.44, Mos­kva 1.43, Bro­ok­lyn, US 1.34, Chi­ca­go 1.20, Bris­tow, Vir­gi­nia, US 1.17, Ash­burn, US 1.15, Seatt­le 1.09, Kijev 1.04, Dub­lin 1.01,
  • cel­ko­vo: Bra­ti­sla­va 23.16, Moun­tain View, US 5.30, Ban­ská Bys­tri­ca 4.93, Red­mond, US 4.69, Zheng Zhou, Čína 4.69, Šan­ghaj 4.64, Men­lo Park, US 3.60, Pra­ha 3.35, New York 2.48, Holts­vil­le, US 2.23, Atlan­ta, Geor­gia, US 2.06, Bei Jing, Čina 2.01, Bro­ok­lyn, US 1.92, Chi­ca­go 1.86, Koši­ce 1.56, Mos­kva 1.48, Colo­ra­do Springs, Colo­ra­do, US 1.44, Seatt­le 1.15, Bris­tow, Vir­gi­nia, US 1.13, Ash­burn, US 1.12, Amster­dam 1.03, Kijev 1.02,
  • na plat­for­me roč­né tren­dy v %: Win­do­ws Seven 34.96, Win­do­ws XP 27.55, Win­do­ws Vis­ta 4.78, Linux 4.37, Andro­id 2.82, Mac 1.68, Win­do­ws NT 1.64,
  • v roku 2014: Win­do­ws Seven 30.85, Win­do­ws XP 7.42, Andro­id 3.40, Linux 2.61, Win­do­ws NT 2.30, Win­do­ws Vis­ta 1.63, Mac 1.25
  • cel­ko­vo: Win­do­ws XP 23.26, Win­do­ws Seven 22.46, Win­do­ws Vis­ta 5.02, Lin­xu 2.42, Andro­id 1.55, Mac 1.13, Win­do­ws NT 0.97, Win­do­ws 2003 0.57, Win­do­ws 2000 0.34, Win­do­ws 98 0.26, iOS 0.19, Win­do­ws 95 0.16, Win­do­ws ME 0.12

The ana­ly­sis is based on mea­su­re­ments from the web hos­ting pro­vi­der, his­to­ri­cal­ly using Goog­le Ana­ly­tics, span­ning from the past to the pre­sent. Goog­le Ana­ly­tics was imple­men­ted on Sep­tem­ber 19, 2007. The web­si­tes were hos­ted at add­res­ses such as ska​la​.host​.sk, ska​la​.home​.sk, etc., star­ting around the year 2002. The pre­sen­ted results have been modi­fied and often adjus­ted to ref­lect trends for the rele­van­ce of the infor­ma­ti­on pro­vi­ded. App­ro­xi­ma­te­ly sin­ce April 1, 2011, I have been gene­ra­ting over­vie­ws from logs accor­ding to my own set­tings. As of now, all video recor­dings have been trans­fer­red to YouTube.

  • On Janu­ary 15, 2015: 791 artic­les: Pho­tog­rap­hy – 508 (64%), Aqu­aris­tics – 218 (28%), Per­so­nal – 65 (8%)
  • On April 29, 2013: 729 artic­les: Pho­tog­rap­hy – 433 (59%), Aqu­aris­tics – 216 (30%), Per­so­nal – 80 (11%)
  • On August 6, 2012: 694 artic­les: Pho­tog­rap­hy – 400 (58%), Aqu­aris­tics – 214 (31%), Per­so­nal – 80 (12%)
  • On March 6, 2012658 artic­les: Pho­tog­rap­hy – 364 (55%), Aqu­aris­tics – 214 (33%), Per­so­nal – 80 (12%)
    On July 13, 2010: 465 artic­les: Pho­tog­rap­hy – 200 (43%), Aqu­aris­tics – 168 (36%), Per­so­nal – 97 (21%)

Accor­ding to webp​ries​tor​.com:

  • The total traf­fic for the domain sozo​.sk sin­ce its exis­ten­ce up to Janu­ary 15, 2015, is 2.26 TB.
  • Near­ly 3.74 mil­li­on visi­tors from almost 1.86 mil­li­on loca­ti­ons gene­ra­ted almost 102.8 mil­li­on hits on slight­ly more than 25.3 mil­li­on pages.
  • Visi­tors dis­co­ve­red more than 2.77 mil­li­on URL add­res­ses through over 246,000 refer­rers and almost 230,000 agents, with a que­ry avai­la­bi­li­ty of 97.69%.
  • The­re are 925 visits per day, with each visit resul­ting in 27.5 hits and the vie­wing of 6.8 pages. Each page load is app­ro­xi­ma­te­ly 23.7 kB, and one visit con­su­mes 652.95 kB. A total of 6,288 pages are loaded dai­ly, accu­mu­la­ting 25,456 loads daily.

Mont­hly Trend of Hits as of Janu­ary 12015:

  • WordP­ress AKVA: 244,20030.85%
  • Gre­ga­rius: 191,06224.13%
  • All Pho­tog­raphs: 104,97013.26%
  • WordP­ress FOTO: 78,8699.96%
  • Key­words AKVA: 48,4626.12%
  • Key­words FOTO: 30,5773.86%
  • Piwik: 29,1143.68%
  • WordP­ress OSOBNÁ: 29,0083.66%
  • Adver­ti­se­ment: 13,3721.69%
  • Key­words OSOBNÁ: 4,4950.57%
  • Aut­hors AKVA: 2,0170.25%
  • Cate­go­ries AKVA: 1,9240.24%
  • iCa­len­dar: 1,8600.23%
  • Sour­ces AKVA: 1,5360.19%
  • Aut­hors FOTO: 4070.05%
  • Sour­ces FOTO: 1990.03%
  • phprs: 130.00%

Year 2014

  • WordP­ress AKVA: 3,036,83131.17%
  • Gre­ga­rius: 2,385,55524.49%
  • All Pho­tog­raphs: 1,286,94113.21%
  • WordP­ress FOTO: 942,2039.67%
  • Key­words AKVA: 558,2555.73%
  • Piwik: 369,9033.79%
  • Key­words FOTO: 348,7253.58%
  • WordP­ress OSOBNÁ: 343,2103.52%
  • Adver­ti­se­ment: 182,6631.87%
  • Key­words OSOBNÁ: 116,2101.19%

Ove­rall Status

  • WordP­ress AKVA: 8,726,54631.56%
  • All Pho­tog­raphs: 5,469,87619.78%
  • Gre­ga­rius: 4,047,99814.64%
  • WordP­ress FOTO: 3,280,96111.86%
  • Key­words AKVA: 1,294,6054.68%
  • WordP­ress OSOBNÁ: 1,201,6494.35%
  • iCa­len­dar: 843,3743.05%
  • Key­words FOTO: 765,1742.77%
  • Adver­ti­se­ment: 645,9152.34%
  • Piwik: 570,3642.06%
  • Key­words OSOBNÁ: 351,7091.27%
  • phprs: 165,5040.60%
  • Cate­go­ry FOTO: 114,1250.41%
  • Cate­go­ries AKVA: 44,8790.16%
  • Sour­ces AKVA: 41,5640.15%
  • Aut­hors AKVA: 38,9310.14%
  • Aut­hors FOTO: 25,9400.09%
  • Sour­ces FOTO: 23,7900.09%

Mont­hly Trend of Traf­fic (MB):

  • All Pho­tog­raphs: 3,31227.78
  • Key­words AKVA: 1,99816.76%
  • WordP­ress AKVA: 1,85515.57%
  • Gre­ga­rius: 1,0979.20%
  • WordP­ress FOTO: 1,0108.47%
  • Key­words FOTO: 7606.37%
  • WordP­ress OSOBNÁ: 3993.35%
  • Key­words OSOBNÁ: 3162.65%
  • Cate­go­ry FOTO: 2422.03%
  • Piwik: 2121.78%
  • Cate­go­ries AKVA: 1441.20%
  • Aut­hors AKVA: 1271.07%
  • Adver­ti­se­ment: 1130.95%
  • Sour­ces AKVA: 1010.85%
  • Sour­ces FOTO: 530.45%
  • Aut­hors FOTO: 530.45%
  • Con­tri­bu­tors AKVA: 450.38%
  • Sour­ces OSOBNÁ: 240.20%
  • Con­tri­bu­tors FOTO: 230.19%
  • Cate­go­ries OSOBNÁ: 180.15%
  • Aut­hors OSOBNÁ: 170.14%

Year 2014 (GB):

  • All Pho­tog­raphs: 38.4226.85%
  • WordP­ress AKVA: 26.6518.63%
  • Key­words AKVA: 21.1514.78%
  • Gre­ga­rius: 13.429.38%
  • WordP­ress FOTO: 13.299.29%
  • Key­words FOTO: 8.065.63%
  • WordP­ress OSOBNÁ: 5.263.68%
  • Key­words OSOBNÁ: 3.552.48%
  • Cate­go­ry FOTO: 2.631.84%
  • Piwik: 2.241.57%
  • Adver­ti­se­ment: 1.651.15%

Cate­go­ries AKVA: 1.551.08%

  • Ove­rall Traf­fic Sta­tus (GB):
  • All Pho­tog­raphs: 160.9742.40%
  • WordP­ress AKVA: 56.3514.84%
  • Key­words AKVA: 37.669.92%
  • WordP­ress FOTO: 32.208.48%
  • Gre­ga­rius: 29.387.74%
  • Key­words FOTO: 15.444.07%
  • WordP­ress OSOBNÁ: 11.723.09%
  • Key­words OSOBNÁ: 8.892.34%
  • Adver­ti­se­ment: 5.861.54%
  • Cate­go­ry FOTO: 5.171.36%
  • Piwik: 3.140.83%
  • Cate­go­ries AKVA: 2.560.68%
  • Sour­ces AKVA: 2.310.61%
  • Aut­hors AKVA: 2.070.54%
  • Sour­ces FOTO: 1.510.40%
  • Aut­hors FOTO: 1.310.34%
  • Sour­ces OSOBNÁ: 0.920.24%
  • Con­tri­bu­tors AKVA: 0.850.22%
  • Con­tri­bu­tors FOTO: 0.520.14%
  • Cate­go­ries OSOBNÁ: 0.510.13%
  • Aut­hors OSOBNÁ: 0.310.08%

Mont­hly Trend of Refer­rers as of Janu­ary 12015:

  • akva​.sk: 1,515
  • akva​rij​ni​.cz: 707
  • vis​senp​ra​at​jes​.nl: 510
  • face​bo​ok​.com: 372
  • sez​nam​.cz: 247
  • skysc​ra​per​ci​ty​.com: 178
  • rybic​ky​.net: 100

Year­ly Trends

  • akva​.sk, vis​senp​ra​at​jes​.nl, akva​ma​nia​.sk, skysc​ra​per​ci​ty​.com, denis​.wz​.cz, cory​cats​.sk, cich​lid​por​tal​.sk, sez​nam​.cz, zoojo​mis​.sk, face​bo​ok​.com, tulu​lum​.blog​.cz, blo​.gs

Year 2014:

  • akva​.sk: 23,310
  • vis​senp​ra​at​jes​.nl: 7,399
  • akva​rij​ni​.cz: 5,422
  • face​bo​ok​.com: 3,798
  • sez​nam​.cz: 3,468
  • skysc​ra​per​ci​ty​.com: 2,497
  • rybic​ky​.net: 1,539
  • wp​.me: 1,294
  • sport​.alie​xirs​.it: 907
  • cen​trum​.cz: 654
  • semalt​.com: 576
  • bra​ti​sla​va​gu​ide​.com: 515
  • mojas​vad​ba​.sk: 489
  • you​tu​be​.com: 406
  • mesh​jour​na​list​.com: 389
  • maniak​va​.sweb​.cz: 339
  • cho​va​te​lia​.sk: 317
  • kduz​.com: 312
  • forum​.splen​dens​po​wer​.cz: 270
  • cich​lid​por​tal​.sk: 264
  • akva​ris​ta​.cz: 241
  • akva​rium​.napa​dy​.net: 233
  • tulu​lum​.blog​.cz: 229
  • akva​ma​la​wi​.com: 223
  • blo​.gs: 215

Ove­rall Status:

  • akva​.sk: 278,599
  • cich​lid​por​tal​.sk: 45,103
  • vis​senp​ra​at​jes​.nl: 26,590
  • akva​ma​nia​.sk: 19,610
  • denis​.wz​.cz: 12,484
  • skysc​ra​per​ci​ty​.com: 10,107
  • cory​cats​.sk: 8,704
  • face​bo​ok​.com: 7,668
  • eri​ma​su​ly​.blo​ger​.hr: 4,785
  • zoojo​mis​.sk: 4,419
  • tery​.sk: 3,463
  • sez​nam​.cz: 3,239
  • tulu​lum​.blog​.cz: 1,970
  • blo​.gs: 1,876
  • stuf​fi​.blog​.cz: 1,970
  • akva​ry​um​ku​lu​bu​.org: 1,573
  • zahir​.akva​ry​um​.com: 1,466
  • dhvez​dic​ka​.blog​.cz: 1,364
  • www​.bra​ti​sla​va​gu​ide​.com: 1,339
  • akva​fish​.blog​.cz: 1,236
  • ifau​na​.sk: 1,180
  • aqu​arium​fo​rum​.com: 1,107
  • hack​bank​.gen​.tr: 1,022

Mont­hly Trend of Traf­fic from Coun­tries in %:

  • USA: 41.53%
  • Slo­va­kia: 35.44%
  • Czech Repub­lic: 7.46%
  • Ger­ma­ny: 4.39%
  • Rus­sia: 2.94%
  • Fran­ce: 1.36%
  • Ukrai­ne: 0.76%
  • Cana­da: 0.33%
  • Chi­na: 0.21%

Year­ly Trends of Visits:

  • USA: 38.71%
  • Slo­va­kia: 23.93%
  • Chi­na: 14.40%
  • Czech Repub­lic: 3.87%
  • Ger­ma­ny: 2.21%
  • Nether­lands: 2.15%
  • Rus­sia: 2.04%
  • Ukrai­ne: 1.55%
  • Fran­ce: 1.41%
  • Ire­land: 1.03

Year 2014:

  • Slo­va­kia: 43.22%
  • USA: 38.28%
  • Czech Repub­lic: 8.87%
  • Ger­ma­ny: 4.82%
  • Rus­sia: 2.26%
  • Fran­ce: 1.12%

Ove­rall Sta­tus in %:

  • USA: 34.26%
  • Slo­va­kia: 31.51%
  • Chi­na: 10.87%
  • Czech Repub­lic: 4.36%
  • Nether­lands: 2.11%
  • Ger­ma­ny: 2.01%
  • Rus­sia: 1.84%
  • Ukrai­ne: 1.36%
  • Fran­ce: 1.16%
  • Ire­land: 0.76%, Uni­ted King­dom: 0.74%, Japan: 0.64%,
  • Cana­da: 0.49%, Poland: 0.48%, Nor­way: 0.43%, Tur­key: 0.41%, Ice­land: 0.41%
  • Bel­gium: 0.36%, Swe­den: 0.29%, Bra­zil: 0.24%, Aus­tria: 0.24%, Tai­wan: 0.22%, Cro­atia: 0.22%,
  • Ita­ly: 0.20%, Hun­ga­ry: 0.19%, Mol­do­va: 0.15%, Roma­nia: 0.15%, Spain: 0.14%

Year­ly Trends from the­se Cities in %:

  • Bra­ti­sla­va: 15.21%
  • Moun­tain View, US: 5.97%
  • Zheng Zhou, Chi­na: 5.64%
  • Shan­ghai: 5.55%, Red­mond, US: 4.48%, Men­lo Park, US: 4.01%
  • Ban­ská Bys­tri­ca: 3.15%, Pra­gue: 2.72%, Holts­vil­le, US: 2.67%
  • New York: 2.37%, Bei­jing, Chi­na: 2.03%, Atlan­ta, Geor­gia, US: 1.59%
  • Colo­ra­do Springs, Colo­ra­do, US: 1.44%, Mos­cow: 1.43%, Bro­ok­lyn, US: 1.34%
  • Chi­ca­go: 1.20%, Bris­tow, Vir­gi­nia, US: 1.17%, Ash­burn, US: 1.15%
  • Seatt­le: 1.09%, Kiev: 1.04%, Dub­lin: 1.01%

Ove­rall:

  • Bra­ti­sla­va: 23.16%, Moun­tain View, US: 5.30%, Ban­ská Bys­tri­ca: 4.93%
  • Red­mond, US: 4.69%, Zheng Zhou, Chi­na: 4.69%, Shan­ghai: 4.64%
  • Men­lo Park, US: 3.60%, Pra­gue: 3.35%, New York: 2.48%
  • Holts­vil­le, US: 2.23%, Atlan­ta, Geor­gia, US: 2.06%, Bei­jing, Chi­na: 2.01%
  • Bro­ok­lyn, US: 1.92%, Chi­ca­go: 1.86%, Koši­ce: 1.56%
  • Mos­cow: 1.48%, Colo­ra­do Springs, Colo­ra­do, US: 1.44%, Seatt­le: 1.15%
  • Bris­tow, Vir­gi­nia, US: 1.13%, Ash­burn, US: 1.12%, Amster­dam: 1.03%, Kiev: 1.02%

Plat­form Year­ly Trends in %:

  • Win­do­ws Seven: 34.96%
  • Win­do­ws XP: 27.55%
  • Win­do­ws Vis­ta: 4.78%
  • Linux: 4.37%
  • Andro­id: 2.82%
  • Mac: 1.68%
  • Win­do­ws NT: 1.64%

Year 2014:

  • Win­do­ws Seven: 30.85%
  • Win­do­ws XP: 7.42%
  • Andro­id: 3.40%
  • Linux: 2.61%
  • Win­do­ws NT: 2.30%
  • Win­do­ws Vis­ta: 1.63%
  • Mac: 1.25%

Ove­rall

  • Win­do­ws XP: 23.26%
  • Win­do­ws Seven: 22.46%
  • Win­do­ws Vis­ta: 5.02%
  • Linux: 2.42%
  • Andro­id: 1.55%
    Mac: 1.13%
  • Win­do­ws NT: 0.97%
  • Win­do­ws 2003: 0.57%
  • Win­do­ws 2000: 0.34%
  • Win­do­ws 98: 0.26%
  • iOS: 0.19%
  • Win­do­ws 95: 0.16%
  • Win­do­ws ME: 0.12%

Zo šta­tis­tík od posky­to­va­te­ľa pries­to­ru – web​sup​port​.sk a pred­tým webp​ries​tor​.com /​From the sta­tis­tics pro­vi­ded by the hos­ting pro­vi­der – web​sup​port​.sk, and pre­vi­ous­ly webp​ries​tor​.com

Rok

Traf­fic

Náv­števNor­mál­ne náv­šte­vyJedi­neč­ných návštevníkovSitesHitsStrá­nokURLsReferrersAgentsNedo­stup­nosť (%)

SPOLU

2.26 TB

3 716 0141 858 933102 779 65925 310 1112 774 184246 406229 9632.31

2014

201.21 GB412 823110 06970 670103 00911 169 3495 332 830552 58334 67622 8001.50

2013

128.98 GB360 431118 96171 51197 3568 253 9093 927 489512 97630 89917 9452.48

2012

95.76 GB234 51081 83453 73872 1374 276 6282 030 234440 47726 88117 5586.34

2011

87.08 GB325 61688 92485 752112 6525 649 8532 048 411267 57136 62227 9518.70

2010

321.53 GB441 747237 36613 994 1593 684 547289 95932 75232 0163.11

2009

310.79 GB

289 804198 33710 198 8481 817 710216 62915 87423 0840.0053

2008

793.57 GB

451 355215 46411 613 3162 809 214188 47715 89020 4250.28

2007

159.48 GB

459 519

313 602

18 703 998

1 491 612114 54414 75721 2530.52

2006

97.79 GB

289 566

235 927

7 876 032

1 029 79069 83915 08618 1963.80

2005

89.22 GB

323 415

177 442

7 666 309

777 53260 27013 06016 6854.14

2004

30.04 GB

127 130

83 963

2 877 827

314 49846 7648 37010 1981.81

2003

4.48 GB

21 854

11 678

498 128

45 43314 0951 5391 8521.17

Rok

Hits/​VisitPages/​VisitkB/​VisitSum Visit Lenght Visit Len­ght

SPOLU

27.56.80653rokovminút

2014

27.112.9251111.9515:36

2013

22.910.903707.6911:21

2012

18.28.664295.2311:37

2011

17.46.292806.748:22

2010

31.78.347637.856:22

2009

35.26.271 125

2008

25.76.221 844

2007

40.73.25363

2006

27.23.56354

2005

23.72.40289

2004

22.62.47248

2003

22.82.08215

visitsdaypagespagevisitunique_url
hitsvisittotalgbtotalpages totalvisitsday uniquepages

Pod­ľa Goog­le od 19.9.2007 do 1.1.2015
  • 563 893 náv­štev, z toho 442 230 jedi­neč­ných (78.42 %), 228 919 (40.60 %) bez odcho­du zo vstup­ných stránok, 
  • zobra­zi­lo sa 1 476 590 strá­nok, 961 548 jedi­neč­ných, 1 141 001 (77.27 %) bez odcho­dov zo vstup­ných stránok,
  • den­ný prie­mer je 254 náv­štev, zo 148 štá­tov z 6 286 miest pomo­cou 74 pre­hlia­da­čov na 30 ope­rač­ných systémoch,
  • mie­ra odcho­dov je 59.40 %, 23.04 % náv­štev­ní­kov sa na strán­ky vra­cia, frek­ven­cia náv­štev­ní­ka je 11.27,
  • tí, čo neodí­du zo vstup­nej strán­ky strá­via na sozo​.sk 5:15 minút, nav­ští­via 5.03 stránok,
  • aktu­ál­nosť náv­štev­ní­ka je 44.23 dňa, dĺž­ka náv­šte­vy (nad 11 sekúnd) je 6:02 minút, hĺb­ka 4.57 stránok,
  • zo Slo­ven­ska je 81.91 %, z Čes­ka – 7.21 %, zo zvyš­ku ostat­ných kra­jín: Turec­ko 10.29 %, Nemec­ko 9.05 %, USA 8.57, Veľ­ká Bri­tá­nia 7.76 %, Poľ­sko 7.57 %. Chor­vát­sko 4.99 %, Rakús­ko 4.09 %, Maďar­sko 3.90, Fran­cúz­sko 3.63, Srb­sko 3.61 atď.
  • Slo­vá­ci priš­li naj­mä z Bra­ti­sla­vy – 50.31 %, zo zvyš­ku: Trna­va 11.81 %, Koší­ce 11.70 %, Žili­na 9.78 %, Nit­ra 8.32 %,
  • 68.25 % náv­štev­ní­kov prí­de na sozo​.sk cez vyhľa­dá­vač, 22.50 % pria­mo, 9.72 % cez odka­zu­jú­ce strán­ky a 0.17 % cez sociál­ne služby
  • pro­stred­níc­tvom pre­hlia­da­ča Fire­fox 39.10 %, Inter­net Explo­rer 34.55 %, Chro­me 12.51 %, Ope­ra 10.11 %, Safa­ri 1.92 %, Andro­id 1.28 %
  • bežia­cich na ope­rač­nom sys­té­me Win­do­ws 94.43 %, zo zvyš­ku: Andro­id 39.70 %, Linux 23.23 %, Macin­tosh 17.89 %, iOS 13.08 %
  • medzi odka­zu­jú­ci­mi strán­ka­mi (bez vyhľa­dá­va­čov) domi­nu­je za celé obdo­bie akva​.sk 18.68 %, sez​nam​.cz 17.44 %, zoznam​.sk 9.50 %, bra​ti​sla​va​gu​ide​.com 6.51 %, face​bo​ok​.com 5.26 %, rybic​ky​.net 3.97 %, akva​ma​la​wi​.com 2.72 %, azet​.sk 1.79 %, splen​dens​po​wer​.cz 1.43 %, akva​rij​ni​.cz 1.16 %, zoohoo​.sk 1.14 %, akva​ris​ta​.cz 1.12 %, naj​.sk 1.08 %, atlas​.sk 1.04 %

Pod­ľa Goog­le rok 2014:

  • 42 846 náv­štev – 33 673 jedi­neč­ných (78.59 %), 10 283 (24.00 %) bez odchov zo vstup­ných stránok,
  • 76.00 % mie­ra odcho­dov, 74 024 zobra­ze­ných strá­nok – 61 632 jedi­neč­ných, 41 461 bez odcho­dov (56.01 %), 22.21 % vra­ca­jú­cich sa návštevníkov,
  • den­ný prie­mer je 117 náv­štev, zo 114 štá­tov z 1 379 miest pomo­cou 31 pre­hlia­da­čov na 19 ope­rač­ných systémoch,
  • tí, čo neodí­du zo vstup­nej strán­ky strá­via na sozo​.sk 7:08 minú­ty, nav­ští­via 4.03 stránok,
  • frek­ven­cia náv­štev­ní­ka 13.89 náv­štev, aktu­ál­nosť 31.89, hĺb­ka náv­šte­vy 4.04, dĺž­ka náv­šte­vy (nad 11 sekúnd) je 6:28 min,
  • zo Slo­ven­ska 84.60 %, z Čes­ka – 6.67 %, zo zvyš­ku ostat­ných kra­jín: USA 18.13 %, Nemec­ko 10.48 %, Veľ­ká Bri­tá­nia 10.02 %, Rakús­ko 7.28 %, Bra­zí­lia 7.06 %, Maďar­sko 6.18 %, Poľ­sko 4.67 %,
  • Slo­vá­ci priš­li naj­mä z Bra­ti­sla­vy 50.31 %, zo zvyš­ku: Žili­na 14.36 %, Koši­ce 9.88 %, Nit­ra 5.94 %, Trna­va 5.93 %, Pieš­ťa­ny 4.67 %, Pre­šov 4.14 %, Ban­ská Bys­tri­ca 4.02, Pop­rad 3.88 %, Micha­lov­ce 3.80 %, Lip­tov­ský Miku­láš 3.42 %, Nové Zám­ky 3.39 %, Prie­vi­dza 3.34 %, Zvo­len 3.22 %, 
  • 72.42 % náv­štev­ní­kov prí­de na sozo​.sk cez vyhľa­dá­vač, 17.61 % pria­mo 8.59 % cez odka­zu­jú­ce strán­ky, 1.37 % cez sociál­ne služby, 
  • pro­stred­níc­tvom pre­hlia­da­ča Chro­me 42.24 %, Fire­fox 23.71 %, Inter­net Explo­rer 11.28 %, Andro­id 8.28 %, Ope­ra 7.67 %, Safa­ri 6.12 %,
  • bežia­cich na ope­rač­nom sys­té­me Win­do­ws 73.75 %, zo zvyš­ku: Andro­id 66.04 %, iOS 16.51 %, Linux 9.40 %, Macin­tosh 4.95 %, Win­do­ws Pho­ne 2.14 %,
  • medzi odka­zu­jú­ci­mi strán­ka­mi (bez vyhľa­dá­va­čov) domi­nu­je za celé obdo­bie akva​.sk 27.83 %, face​bo​ok​.com 12.39 %, sez​nam​.cz 10.47 %, semalt​.com 8.60 %, ask​.com 3.51 %, rybic​ky​.net 3.30 %, bra​ti​sla​va​gu​ide​.com 2.79 %, akva​rij​ni​.cz 2.41 %, mojas​vad​ba​.sk, cen​trum​.cz, but​tons​-for​-web​si​te​.com 1.45 %

Tren­do­vo (pred­po­klad) pod­ľa Goog­le pre rok 2015:

  • 55 296 náv­štev, 44 922 jedi­neč­ných (81.24 %), 17 506 (19.97 %) bez odchov zo vstup­ných stránok,
  • 71.71 % mie­ra odcho­dov, 117 729 zobra­ze­ných strá­nok – 84 426 jedi­neč­ných, 79 927 bez odcho­dov (67.89 %), 19.47 % vra­ca­jú­cich sa náv­štev­ní­kov zo 100 štá­tov a 1 371 miest,
  • den­ný prie­mer je 151 náv­štev, pomo­cou 28 pre­hlia­da­čov na 17 ope­rač­ných systémoch,
  • tí, čo neodí­du zo vstup­nej strán­ky strá­via na sozo​.sk 5:37 minú­ty, nav­ští­via 4.23 stránok,
  • frek­ven­cia náv­štev­ní­ka 13.65 náv­štev, aktu­ál­nosť 41.21, hĺb­ka náv­šte­vy 3.94, dĺž­ka náv­šte­vy (nad 11 sekúnd) je 5:51 min,
  • zo Slo­ven­ska 83.48 %, z Čes­ka – 8.24 %, zo zvyš­ku ostat­ných kra­jín: USA 16.44 %, Nemec­ko 10.84 %, Veľ­ká Bri­tá­nia 9.99 %, Rakús­ko 6.57 %, Poľ­sko 5.52 %, Maďar­sko 5.05 %, Fran­cúz­sko 3.33 %, Bra­zí­lia 2.88 %, Špa­niel­sko 2.52 %, Írsko 2.38 %, Talian­sko 2.32 %,
  • Slo­vá­ci prí­du naj­mä z Bra­ti­sla­vy 50.01 %, zo zvyš­ku: Žili­na 11.53 %, Koši­ce 10.50 %, Trna­va 7.48 %, Nit­ra 6.85 %, Pieš­ťa­ny 4.61 %, Micha­lov­ce 4.47 %, Ban­ská Bys­tri­ca 4.43 %, Pre­šov 3.89 %, Pop­rad 3.71 %, Lip­tov­ský Miku­láš 3.65 %, Zvo­len 3.59 %, Prie­vi­dza 3.45 %, 
  • 63.30 % náv­štev­ní­kov prí­de na sozo​.sk cez vyhľa­dá­vač, 29.29 % pria­mo, 8.11 % cez odka­zu­jú­ce strán­ky a 0.61 % cez sociál­ne služby, 
  • pro­stred­níc­tvom pre­hlia­da­ča Fire­fox 33.29 %, Chro­me 30.36 %, Inter­net Explo­rer 18.41 %, Ope­ra 8.94 %, Andro­id 4.22, Safa­ri 4.14 %, 
  • bežia­cich na ope­rač­nom sys­té­me Win­do­ws 85.34 %, zo zvyš­ku: Andro­id 36.65 %, Linux 25.89 %, Macin­tosh 19.02 %, iOS 11.99 %, iPad 1.17 %, iPho­ne 1.11 %, Win­do­ws Pho­ne 1.05 %,
  • medzi odka­zu­jú­ci­mi strán­ka­mi (bez vyhľa­dá­va­čov) domi­nu­je za celé obdo­bie akva​.sk 28.46 %, face​bo​ok​.com 11.86 %, sez​nam​.cz 4.66 %, bra​ti​sla​va​gu​ide​.com 3.76 %, zoznam​.sk 3.58 %, semalt​.com 2.98, rybic​ky​.net 2.96 %, akva​rij​ni​.cz 2.46 %.

Accor­ding to Goog­le Ana­ly­tics from Sep­tem­ber 19, 2007, to Janu­ary 12015:

  • Total visits: 563,893, of which 442,230 are uni­que (78.42%).
  • Page­vie­ws: 1,476,590; Uni­que page­vie­ws: 961,548; Pages per visit: 5.03.
  • Dai­ly ave­ra­ge: 254 visits from 148 coun­tries, 6,286 cities, using 74 bro­wsers on 30 ope­ra­ting systems.
  • Boun­ce rate: 59.40%; Retur­ning visi­tors: 23.04%; Visi­tor fre­qu­en­cy: 11.27.
  • Time spent on site: 5:15 minu­tes for tho­se not lea­ving the entry page; 6.8 pages viewed.
  • Geog­rap­hi­cal dis­tri­bu­ti­on: 81.91% from Slo­va­kia, 7.21% from the Czech Repub­lic, and others.
  • Top cities: 50.31% from Bra­ti­sla­va, 11.81% from Trna­va, 11.70% from Koši­ce, 9.78% from Žili­na, 8.32% from Nitra.
  • Traf­fic sour­ces: 68.25% from search engi­nes, 22.50% direct, 9.72% from refer­ral sites, 0.17% from social services.
  • Bro­wsers: Fire­fox 39.10%, Inter­net Explo­rer 34.55%, Chro­me 12.51%, Ope­ra 10.11%, Safa­ri 1.92%, Andro­id 1.28%.
  • Ope­ra­ting sys­tems: Win­do­ws 94.43%, Andro­id 39.70%, Linux 23.23%, Macin­tosh 17.89%, iOS 13.08%.
  • Refer­ring sites: akva​.sk 18.68%, sez​nam​.cz 17.44%, zoznam​.sk 9.50%, bra​ti​sla​va​gu​ide​.com 6.51%, face​bo​ok​.com 5.26%, and others.

For the year 2014:

  • Total visits: 42,846; Uni­que visits: 33,673 (78.59%); Boun­ce rate: 76.00%.
  • Page­vie­ws: 74,024; Uni­que page­vie­ws: 61,632; Pages per visit: 4.03.
  • Dai­ly ave­ra­ge: 117 visits from 114 coun­tries, 1,379 cities, using 31 bro­wsers on 19 ope­ra­ting systems.
  • Time spent on site: 7:08 minu­tes for tho­se not lea­ving the entry page; 4.03 pages viewed.
  • Geog­rap­hi­cal dis­tri­bu­ti­on: 84.60% from Slo­va­kia, 6.67% from the Czech Repub­lic, and others.
  • Top cities: 50.31% from Bra­ti­sla­va, 14.36% from Žili­na, 9.88% from Koši­ce, 5.94% from Nit­ra, 5.93% from Trnava.
  • Traf­fic sour­ces: 72.42% from search engi­nes, 17.61% direct, 8.59% from refer­ral sites, 1.37% from social services.
  • Bro­wsers: Chro­me 42.24%, Fire­fox 23.71%, Inter­net Explo­rer 11.28%, Andro­id 8.28%, Ope­ra 7.67%, Safa­ri 6.12%.
  • Ope­ra­ting sys­tems: Win­do­ws 73.75%, Andro­id 66.04%, iOS 16.51%, Linux 9.40%, Macin­tosh 4.95%, Win­do­ws Pho­ne 2.14%.
  • Refer­ring sites: akva​.sk 27.83%, face​bo​ok​.com 12.39%, sez​nam​.cz 10.47%, semalt​.com 8.60%, ask​.com 3.51%, and others.

Pro­jec­ted trend for 2015:

  • Esti­ma­ted visits: 55,296; Uni­que visits: 44,922 (81.24%); Boun­ce rate: 71.71%.
  • Page­vie­ws: 117,729; Uni­que page­vie­ws: 84,426; Pages per visit: 4.23.
  • Dai­ly ave­ra­ge: 151 visits using 28 bro­wsers on 17 ope­ra­ting systems.
  • Time spent on site: 5:37 minu­tes for tho­se not lea­ving the entry page; 4.23 pages viewed.
  • Geog­rap­hi­cal dis­tri­bu­ti­on: 83.48% from Slo­va­kia, 8.24% from the Czech Repub­lic, and others.
  • Top cities: 50.01% from Bra­ti­sla­va, 11.53% from Žili­na, 10.50% from Koši­ce, and others.
  • Traf­fic sour­ces: 63.30% from search engi­nes, 29.29% direct, 8.11% from refer­ral sites, and 0.61% from social services.
  • Bro­wsers: Chro­me 30.36%, Fire­fox 33.29%, Inter­net Explo­rer 18.41%, and others.
  • Ope­ra­ting sys­tems: Win­do­ws 85.34%, Andro­id 36.65%, iOS 11.99%, and others.
  • Refer­ring sites: akva​.sk 28.46%, face​bo​ok​.com 11.86%, sez​nam​.cz 4.66%, and others.

Use Facebook to Comment on this Post