2011-2015, 2012, 2014, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Zamagurie, Zamagurské

Červený Kláštor

Hits: 3432

Čer­ve­ný Kláš­tor leží na súto­ku rie­ky Duna­jec a poto­ka Lip­ník, je cen­trom ces­tov­né­ho ruchu v Zama­gu­rí. Deji­ny obce sú zvia­za­né s kláš­to­rom, kto­rý v roku 1319 zalo­žil Kakaš Ber­ze­vi­ci (cer​ve​nyk​las​tor​.sk). Jeho pome­no­va­nie je aj Lech­nic­ký kláš­tor (Wiki​pe​dia​.sk). Názov obce je odvo­de­ný od čer­ve­nej kry­ti­ny na stre­che kláš­to­ra Jána, na návrh prvé­ho pri­ora. V rokoch 13291563 bol síd­lom kar­tu­ziá­nov, v rokoch 17041782 kamal­du­lov. V rokoch 19561966 bol kláš­tor obno­ve­ný a sprí­stup­ne­ný verej­nos­ti (cer​ve​nyk​las​tor​.sk)

V roku 1543 bol vyplie­ne­ný kláš­tor na Kláš­to­ris­ku v Slo­ven­skom raji lúpež­ným rytie­rom Mate­jom Bašom. Mní­si sa pre­sťa­ho­va­li na čas do Čer­ve­né­ho Kláš­to­ra, len­že ten vyplie­ni­li voja­ci z hra­du Duna­jec (Nede­cav roku 1545. Násled­kom toho mní­si opus­ti­li aj ten­to pries­tor. V roku 1563 bol kar­tu­zián­sky kláš­tor pri obci Lech­ni­ca zru­še­ný. Kamal­du­li zís­ka­li kláš­tor od nit­rian­ske­ho bis­ku­pa Ladi­sla­va Maťa­šov­ské­ho. Pre­sta­va­li ho v baro­ko­vom štý­le (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk) a pre­me­no­va­li ho na Kláš­tor pus­tov­ní­kov hory Troch korún. Kamal­du­li boli bene­dik­tí­ni, pome­no­va­ní pod­ľa mater­ské­ho kláš­to­ra v Camal­do­li pri Arez­ze v Tos­kán­sku (Wiki​pe​dia​.sk). 

Vte­dy vznik­lo v kláš­to­re význam­né lite­rár­no – pre­kla­da­teľ­ské a jazy­ko­ved­né cen­trum. Výraz­nou osob­nos­ťou bol páter Romu­ald Had­bav­ný, kto­rý je pova­žo­va­ný za spo­lu­au­to­ra prvé­ho pre­kla­du Pís­ma svä­té­ho do zápa­do­slo­ven­ské­ho jazy­ka v roku 1750, s pres­nou gra­ma­tic­kou a pra­vo­pis­nou nor­mou. Význam­ným bol aj Slov­ník latinsko-​slovenský (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk). V roku 1754 v Čer­ve­nom Kláš­to­re bola zalo­že­ná leká­reň, kto­rá bola zná­ma aj za hra­ni­ca­mi Spi­ša, naj­mä za správ­cov­stva frát­ra Cyp­riá­na v rokoch 17561775 (cer​ve​nyk​las​tor​.sk). Cyp­rián pes­to­val lie­či­vé rast­li­ny, zosta­vil roz­siah­ly her­bár (cer​ve​nyk​las​tor​.sk), v roku 1766. Obsa­hu­je 283 exem­plá­rov, pri kaž­dom je názov latin­ský, nemec­ký, gréc­ky, poľ­ský a slo­ven­ský. Obsa­hu­je poznat­ky o cho­ro­bách a o ich lie­če­ní (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk).

Cyp­rián, vlast­ným menom Franz Ignatz Jäsch­ke sa naro­dil 28.7.1724 v Pol­kov­ciach v nemec­kou Sliez­sku (dnes v Poľ­sku). Bol vše­stran­ne vzde­la­ný, štu­do­val vo Wroc­la­wi, zaobe­ral sa medi­cí­nou, bota­ni­kou, far­má­ci­ou, alchý­mi­ou, mecha­ni­kou a koz­mo­ló­gi­ou. Do Čer­ve­né­ho Kláš­to­ra pri­šiel v roku 1756 a žil tu až do svo­jej smr­ti v roku 1775. Cyp­rián lie­čil odvar­mi z bylín, tink­tú­ra­mi, čaj­mi, vedel naprá­vať zlo­me­ni­ny, púš­ťať žilou. Legen­da o Cyp­riá­no­vi hovo­rí o tom, že Cyp­riá­na lákal ves­mír. Závi­del orlo­vi ako sa vzná­ša do výšin. Zostro­jil lie­ta­jú­ci stroj, na kto­rom sa z Troch korún vznie­sol pohá­ňa­ný lás­kou ku švár­nej pas­tier­ke. Anjel zazrel jeho obraz až na dne ple­sa Mor­ské oko, kde ho bles­kom zra­zil na zem. Na tom­to mies­te vyrá­stla ska­la – veža a dodnes sa nazý­va Mních (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk).

V obci sú kúpe­le Smer­džon­ka, zame­ra­né na kož­né cho­ro­by a cho­ro­by pohy­bo­vé­ho apa­rá­tu a neuro­lo­gic­kých cho­rôb. Na začiat­ku obce sa nachá­dza ryb­ník na plo­che 3 ha. Most (láv­ka) cez rie­ku, kto­rý je v obci umož­ňu­je pre­chod pre chod­cov a cyk­lis­tov na poľ­skú časť Pie­nin, otvo­re­ná bola 12.8.2006 – je naj­dl­h­ším (149.95 m) záves­ným mos­tom z lepe­né­ho dre­va v Euró­pe (cer​ve​nyk​las​tor​.sk).


Čer­ve­ný Kláš­tor is situ­ated at the con­flu­en­ce of the Duna­jec River and Lip­ník Stre­am, ser­ving as the cen­ter of tou­rism in Zama­gu­rí. The his­to­ry of the vil­la­ge is clo­se­ly tied to the monas­te­ry foun­ded in 1319 by Kakaš Ber­ze­vi­ci, also kno­wn as Lech­nic­ký kláš­tor (Wiki​pe​dia​.sk). The name of the vil­la­ge is deri­ved from the red roofing tiles on the roof of the monas­te­ry of St. John, as sug­ges­ted by the first pri­or. From 1329 to 1563, it was the resi­den­ce of Cart­hu­sians, and from 1704 to 1782, it was inha­bi­ted by Camal­do­le­se monks. The monas­te­ry was res­to­red and ope­ned to the pub­lic bet­we­en 1956 and 1966 (cer​ve​nyk​las​tor​.sk).

In 1543, the Kláš­to­ris­ko monas­te­ry in Slo­vak Para­di­se was plun­de­red by the marau­ding knight Matej Baša. The monks tem­po­ra­ri­ly relo­ca­ted to Čer­ve­ný Kláš­tor, only to be pil­la­ged by sol­diers from Duna­jec Cast­le (Nie­dzi­ca) in 1545. As a result, the monks aban­do­ned the area. The Cart­hu­sian monas­te­ry near Lech­ni­ca was dis­sol­ved in 1563. The Camal­do­le­se monks obtai­ned the monas­te­ry from the Nit­ra Bis­hop Ladi­slav Maťa­šov­ský. They recons­truc­ted it in the Baro­que sty­le (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk) and rena­med it the Monas­te­ry of the Her­mi­ta­ge of Three Cro­wns. The Camal­do­le­se were a branch of the Bene­dic­ti­nes, named after the mot­her monas­te­ry in Camal­do­li near Arez­zo in Tus­ca­ny (Wiki​pe​dia​.sk).

During this time, the monas­te­ry beca­me a sig­ni­fi­cant lite­ra­ry, trans­la­ti­onal, and lin­gu­is­tic cen­ter. Fat­her Romu­ald Had­bav­ný, con­si­de­red a co-​author of the first trans­la­ti­on of the Holy Scrip­tu­re into the wes­tern Slo­vak lan­gu­age in 1750, pla­y­ed a pro­mi­nent role. He was also kno­wn for the Latin-​Slovak Dic­ti­ona­ry (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk). In 1754, a phar­ma­cy was foun­ded in Čer­ve­ný Kláš­tor, reno­wned even bey­ond the Spiš regi­on, espe­cial­ly under the admi­ni­stra­ti­on of friar Cyp­rián from 1756 to 1775 (cer​ve​nyk​las​tor​.sk). Cyp­rián cul­ti­va­ted medi­ci­nal plants, com­pi­led an exten­si­ve her­ba­rium (cer​ve​nyk​las​tor​.sk) in 1766, con­tai­ning 283 spe­ci­mens with names in Latin, Ger­man, Gre­ek, Polish, and Slo­vak, along with infor­ma­ti­on about dise­a­ses and the­ir tre­at­ment (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk).

Cyp­rián, born Franz Ignatz Jäsch­ke on July 28, 1724, in Pol­ko­witz in Ger­man Sile­sia (now in Poland), was a poly­math, stu­dy­ing medi­ci­ne, bota­ny, phar­ma­cy, alche­my, mecha­nics, and cos­mo­lo­gy. He arri­ved in Čer­ve­ný Kláš­tor in 1756 and lived the­re until his death in 1775. Cyp­rián tre­a­ted ail­ments with her­bal infu­si­ons, tinc­tu­res, and teas, prac­ti­ced bone-​setting, and blo­od­let­ting. The legend of Cyp­rián tells that the uni­ver­se lured him. Envi­ous of an eag­le soaring into the heights, he cons­truc­ted a fly­ing machi­ne on which he ascen­ded from Three Cro­wns, pro­pel­led by love for a beau­ti­ful shep­her­dess. An angel saw his ima­ge at the bot­tom of the Sea Eye pond, stri­king him down with light­ning. A rock for­ma­ti­on cal­led the Monk (Mních) emer­ged at this spot and remains so named to this day (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk).

The vil­la­ge is home to the Smer­džon­ka Spa, spe­cia­li­zing in skin dise­a­ses, mus­cu­los­ke­le­tal disor­ders, and neuro­lo­gi­cal con­di­ti­ons. At the begin­ning of the vil­la­ge, the­re is a 3‑hectare pond. The brid­ge (footb­rid­ge) over the river, allo­wing pas­sa­ge for pedes­trians and cyc­lists to the Polish part of Pie­ni­ny, was ope­ned on August 12, 2006. It is the lon­gest (149.95 m) sus­pen­ded wooden brid­ge in Euro­pe (cer​ve​nyk​las​tor​.sk).


Čer­ve­ný Kláš­tor leży na skr­zy­żo­wa­niu rze­ki Duna­jec i poto­ku Lip­ník, pełni­ąc fun­kc­ję cen­trum turys­ty­ki w regi­onie Zama­gu­rí. His­to­ria wios­ki jest ści­śle zwi­ąza­na z klasz­to­rem zało­żo­nym w 1319 roku przez Kaka­ša Ber­ze­vi­ci, zna­ne­go również jako Lech­nic­ký kláš­tor (Wiki​pe​dia​.sk). Nazwa wios­ki wywo­dzi się od czer­wo­nych dachó­wek klasz­to­ru św. Jana, zasu­ge­ro­wa­nej przez pier­ws­ze­go prze­ora. W latach 1329 – 1563 był sie­dzi­bą kar­tu­zów, a w latach 1704 – 1782 zamiesz­ki­wa­ny był przez mni­chów kame­du­łów. Klasz­tor został odres­tau­ro­wa­ny i udos­tęp­ni­ony pub­licz­no­ści w latach 1956 – 1966 (cer​ve​nyk​las​tor​.sk).

W 1543 r. klasz­tor Kláš­to­ris­ko w Sło­wac­kim Raju został złu­pi­ony przez rycer­za Mate­ja Bašę. Mni­si prze­nie­śli się tymc­za­so­wo do Čer­ve­ný Kláš­tor, aby być spląd­ro­wa­ny­mi przez żołnier­zy z zamku Duna­jec (Nie­dzi­ca) w 1545 r. W rezul­ta­cie mni­si opu­ści­li to miejs­ce. Kar­tuz­ja­ńs­ki klasz­tor pod Lech­ni­cą został zlik­wi­do­wa­ny w 1563 r. Mni­si kame­du­li otr­zy­ma­li klasz­tor od bis­ku­pa Nit­ry, Ladi­sla­va Maťa­šov­ské­ho. Odbu­do­wa­li go w sty­lu baro­ko­wym (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk) i zmie­ni­li nazwę na Klasz­tor Pus­tel­ni­ków Góry Trzech Koron. Kame­du­li byli odła­mem bene­dyk­ty­nów, nazwa­nym na cze­ść macier­zys­te­go klasz­to­ru w Camal­do­li koło Arez­zo we Włos­zech (Wiki​pe​dia​.sk).

W tym cza­sie klasz­tor stał się znac­zącym ośrod­kiem lite­rac­kim, trans­la­cyj­nym i języ­ko­wym. Ojciec Romu­ald Had­bav­ný, uwa­ża­ny za wspó­łau­to­ra pier­ws­ze­go prze­kła­du Pis­ma Świ­ęte­go na zachod­ni­osło­wac­ki w 1750 r., odeg­rał w nim znac­zącą rolę. Zna­ny był również ze Sło­wni­ka łacińsko-​słowackiego (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk). W 1754 r. w Čer­ve­ný Kláš­tor zało­żo­no apte­kę, zna­ną nawet poza regi­onem Spis­za, zwłaszc­za pod rząda­mi zakon­ni­ka Cyp­riá­na w latach 1756 – 1775 (cer​ve​nyk​las​tor​.sk). Cyp­rian upra­wiał rośli­ny lecz­nic­ze, spor­ządził obszer­ny her­barz (cer​ve​nyk​las​tor​.sk) w 1766 r., zawie­ra­jący 283 oka­zy z nazwa­mi łaci­ńs­ki­mi, nie­miec­ki­mi, grec­ki­mi, pol­ski­mi i sło­wac­ki­mi, oraz infor­mac­je o cho­ro­bach i ich lec­ze­niu (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk).

Cyp­rian, uro­dzo­ny jako Franz Ignatz Jäsch­ke 28 lip­ca 1724 r. w Pol­ko­witz na Śląs­ku Nie­miec­kim (obe­cnie w Pols­ce), był wie­los­tron­nie wyksz­ta­łco­ny, stu­diu­jąc medy­cy­nę, bota­ni­kę, far­mac­ję, alche­mię, mecha­ni­kę i kos­mo­lo­gię. Przy­był do Čer­ve­ný Kláš­tor w 1756 r. i miesz­kał tam do swo­jej śmier­ci w 1775 r. Cyp­rian lec­zył rozt­wo­ra­mi zioło­wy­mi, nale­wka­mi i her­ba­ta­mi, prak­ty­ko­wał nasta­wia­nie zła­mań i pobie­ra­nie krwi. Legen­da o Cyp­ria­nie gło­si, że wsze­chświat go kusił. Zazdros­ny o orła unos­zące­go się w górę, skons­tru­ował lata­jący pojazd, na któ­rym wzni­ó­sł się z Gór Trzech Koron, napędza­ny miło­ścią do pięk­nej pas­ter­ki. Ani­oł dostr­ze­gł jego obraz na dnie sta­wu Mor­ské oko, uder­zył go błys­kiem i pows­ta­ła ska­ła nazwa­na Mnich (Mních), któ­ra nosi tę nazwę do dziś (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk).

Wios­ka jest domem dla uzdro­wis­ka Smer­džon­ka, spec­ja­li­zu­jące­go się w lec­ze­niu cho­rób skó­ry, schor­zeń ukła­du ruchu i cho­rób neuro­lo­gicz­nych. Na poc­ząt­ku wios­ki znaj­du­je się staw o powierzch­ni 3 ha. Most (kład­ka) przez rze­kę, umo­żli­wia­jący prze­jście pies­zym i rower­zys­tom do pol­skiej części Pie­nin, został otwar­ty 12 sierp­nia 2006 r. Jest to naj­dłu­żs­zy (149,95 m) wis­zący dre­wnia­ny most w Euro­pie (cer​ve​nyk​las​tor​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Krajina, Malé Karpaty, Myjava, Neživé, Pamätníky, Slovenská krajina, Stavby

Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle

Hits: 4081

Myš­lien­ka mies­ta, hro­bu a pom­ní­ka Mila­na Ras­ti­sla­va Šte­fá­ni­ka je mojím vlast­ným pre­ja­vom lás­ky a úcty k veľ­kej a svet­lej pamiat­ke na naše spo­loč­né sty­ky v det­stve. Vznik­la v prvej chví­li veľ­kej boles­ti nad tra­gic­kým osu­dom, vo chví­li, keď ho, len mŕt­ve­ho, obja­la oslo­bo­de­ná zem … Spo­je­ním roz­mer­ných hmôt spiš­ské­ho tra­ver­tí­nu oštie­pa­ných tupým hra­no­lom oce­le, pre­važ­ne bie­lej far­by, ostro zare­za­ných do pros­tej ináč nedot­knu­tej krá­sy prí­ro­dy a mies­ta, či v mod­ra­vom opa­re ran­ných hmiel, či na azú­ro­vej klen­be ďale­ké­ho hori­zon­tu roz­ja­sa­né­ho sln­kom, pokú­sil som sa vytvo­riť die­lo hod­né legen­dár­ne­ho živo­ta Šte­fá­ni­kov­ho plné­ho súzvu­ku, hrdin­stva, har­mó­nia a lás­ky (Dušan Jur­ko­vič)

Mohy­la sa zača­la sta­vať v roku 1927 (Zdroj: Pamät­ník). Pred­tým tu bol jed­no­du­chý hrob v tva­re krí­ža, v kto­rom bol pocho­va­ný Šte­fá­nik spo­lu s tro­ma talian­sky­mi vojak­mi len nie­koľ­ko dní po svo­jej smr­ti (bre​zo​va​.sk). Jed­né­ho z talian­skych voja­kov na žia­dosť rodi­ny v roku 1921 pre­viez­li do Talian­ska (obno​va​.sk). Talian­ski voja­ci: Aggius­ti Gab­rie­le, Man­ci­nel­li Scot­ti (pre­ve­ze­ný) a Mer­li­ni Umber­to. Mohy­la je z tra­ver­tí­nu zo Spiš­ských Vla­chov. Dove­ze­ných bolo 194 vagó­nov (mrs​te​fa​nik​.sk).

Mohy­la je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou. Pri­po­mí­na Mila­na Ras­ti­sla­va Šte­fá­ni­ka, rodá­ka z Koša­rísk, ved­ca, poli­ti­ka, dip­lo­ma­ta, pred­sta­vi­te­ľa zahra­nič­né­ho odbo­ja za prvej sve­to­vej voj­ny, člo­ve­ka kto­rý sa význam­ne podie­ľal na vzni­ku Čes­ko­slo­ven­skej repub­li­ky (Zdroj: Pamät­ník). Šte­fá­nik sa naro­dil 21.7.1880Koša­ris­kách, zomrel 4.5.1919 (Pin­čí­ko­vá) pri letec­kom nešťas­tí v Iván­ke pri Duna­ji. Bol vojen­ský letec, astro­nóm, vedec, kto­rý stál pri zro­de novo­do­bej štát­nos­ti Čes­ko­slo­ven­skej repub­li­ky. Vplý­val na európ­sku poli­ti­ku, s myš­lien­ka­mi, názor­mi aj čin­mi ho môže­me pova­žo­vať za prvé­ho Euró­pa­na”. Pred­po­kla­dal, že nasta­ne har­mó­nia náro­dov v Euró­pe – euro­pe­i­zá­cia. Žil pod­ľa slov: Veriť, milo­vať, pra­co­vať. Jeho odkaz je dedič­stvom, kto­rým sme pris­pe­li k budo­va­niu moder­nej Euró­py (Pin­čí­ko­vá).

Mohy­la na Brad­le bola odha­le­ná 23.9.1928, jej auto­rom je Dušan Jur­ko­vič (Pin­čí­ko­vá). Brad­lo je vrch v Myjav­skej pahor­ka­ti­ne, týči sa do výš­ky 544 met­rov nad morom. Teles­né pozos­tat­ky Šte­fá­ni­ka sa nachá­dza­jú asi v hrob­ke v 10 met­ro­vej hĺb­ke pod vrcho­lom mohy­ly, spo­lu s ďal­ší­mi dvo­mi talian­mi. Dušan Jur­ko­vič pred­lo­žil po skon­če­ní dru­hej sve­to­vej voj­ny návrh na úpra­vu mohy­ly, aby roz­ší­ri­la svoj význam o pri­po­mien­ku pad­lých čes­ko­slo­ven­ských let­cov a legi­oná­rov, ale pro­jekt sa nere­a­li­zo­val. Rekon­štruk­cie sa mohy­la doč­ka­la až v roku 1989. Trva­la do roku 1996 (sme​.sk). Verej­nos­ti opäť sprí­stup­ne­ná bola 4.5.1996 (bre​zo​va​.sk). Vždy v máji sa kona­jú celo­ná­rod­né stret­nu­tia (sme​.sk). Sú vďa­kou a spo­mien­kou Slo­vá­koch, Čechov a iných Euró­pa­nov na skve­lé­ho Mila­na Ras­ti­sla­va Šte­fá­ni­ka (bre​zo​va​.sk). Celá stav­ba je posta­ve­ná z tra­ver­tí­no­vých blo­kov (wiki​pe​dia​.sk).


The idea of the pla­ce, tomb, and monu­ment of Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik is my own expres­si­on of love and res­pect for the gre­at and bright memo­ry of our sha­red child­ho­od con­nec­ti­ons. It ori­gi­na­ted in the first moment of gre­at pain over the tra­gic fate, at the moment when the libe­ra­ted land embra­ced him, life­less… By com­bi­ning mas­si­ve blocks of Spiš tra­ver­ti­ne split with a blunt ste­el chi­sel, pre­do­mi­nan­tly whi­te in color, sharp­ly cut into the sim­ple, other­wi­se untou­ched beau­ty of natu­re and the pla­ce, whet­her in the blu­ish haze of ear­ly hops, or on the azu­re vault of the dis­tant hori­zon illu­mi­na­ted by the sun, I attemp­ted to cre­a­te a work wort­hy of the legen­da­ry life of Šte­fá­nik, full of reso­nan­ce, hero­ism, har­mo­ny, and love (Dušan Jurkovič).

The mound cons­truc­ti­on began in 1927 (Sour­ce: Memo­rial). Befo­re that, the­re was a sim­ple cross-​shaped gra­ve whe­re Šte­fá­nik was buried with three Ita­lian sol­diers just a few days after his death (bre​zo​va​.sk). One of the Ita­lian sol­diers was tran­s­por­ted to Ita­ly in 1921 at the requ­est of the fami­ly (obno​va​.sk). The Ita­lian sol­diers were Aggius­ti Gab­rie­le, Man­ci­nel­li Scot­ti (tran­s­por­ted), and Mer­li­ni Umber­to. The mound is made of tra­ver­ti­ne from Spiš­ské Vla­chy, and 194 wagons of it were impor­ted (mrs​te​fa​nik​.sk).

The mound is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment, com­me­mo­ra­ting Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik, a nati­ve of Koša­ris­ká, a scien­tist, poli­ti­cian, dip­lo­mat, repre­sen­ta­ti­ve of fore­ign resis­tan­ce during World War I, a man who sig­ni­fi­can­tly con­tri­bu­ted to the cre­a­ti­on of the Cze­cho­slo­vak Repub­lic (Sour­ce: Memo­rial). Šte­fá­nik was born on July 21, 1880, in Koša­ris­ká, and pas­sed away on May 4, 1919 (Pin­čí­ko­vá) in an airp­la­ne acci­dent in Ivan­ka pri Duna­ji. He was a mili­ta­ry avia­tor, astro­no­mer, and scien­tist who pla­y­ed a cru­cial role in the estab­lish­ment of the modern Cze­cho­slo­vak sta­te. His influ­en­ce on Euro­pe­an poli­tics and his thoughts and acti­ons make him the first Euro­pe­an.” He anti­ci­pa­ted the har­mo­ny of nati­ons in Euro­pe – Euro­pe­a­ni­za­ti­on. He lived by the words: Belie­ve, love, work. His lega­cy is a con­tri­bu­ti­on to buil­ding modern Euro­pe (Pin­čí­ko­vá).

The Brad­lo Mound was unve­i­led on Sep­tem­ber 23, 1928, and its aut­hor is Dušan Jur­ko­vič (Pin­čí­ko­vá). Brad­lo is a hill in the Myja­va Hills, rising to a height of 544 meters abo­ve sea level. Šte­fá­ni­k’s remains are loca­ted app­ro­xi­ma­te­ly in a tomb 10 meters below the sum­mit of the mound, along with two other Ita­lians. After the end of World War II, Dušan Jur­ko­vič pro­po­sed modi­fy­ing the mound to expand its sig­ni­fi­can­ce to com­me­mo­ra­te fal­len Cze­cho­slo­vak avia­tors and legi­ona­ries, but the pro­ject was not rea­li­zed. The recons­truc­ti­on of the mound took pla­ce in 1989 and las­ted until 1996 (sme​.sk). It was reope­ned to the pub­lic on May 4, 1996 (bre​zo​va​.sk). Nati­onal mee­tings take pla­ce eve­ry May (sme​.sk). It stands as a gra­ti­tu­de and memo­ry of Slo­vaks, Czechs, and other Euro­pe­ans for the remar­kab­le Milan Ras­ti­slav Šte­fá­nik (bre​zo​va​.sk). The enti­re struc­tu­re is built from tra­ver­ti­ne blocks (wiki​pe​dia​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Kúpele Piešťany

Hits: 6580

Lie­či­vé účin­ky ter­mál­nej mine­rál­nej vody a sír­ne­ho bah­na boli prvý­krát opí­sa­né lekár­mi v 14. sto­ro­čí (danu​bius​ho​tels​.sk). Vra­ví sa dokon­ca, že lie­či­vé účin­ky pra­me­ňov obja­vi­li rím­ski voja­ci. Oddy­cho­va­li po dlhej a namá­ha­vej ces­te na roz­bah­ne­nej lúke pri Váhu. Po tom­to oddy­chu vraj neoby­čaj­ne svie­ži pokra­čo­va­li v ces­te (pies​ta​ny​-spa​.info). His­tó­ria mes­ta Pieš­ťa­ny je úzko spä­tá s roz­vo­jom kúpeľ­níc­tva16. sto­ro­čí. Prvý pod­rob­ný opis pra­me­ňov pochá­dza od pre­fek­ta Šariš­ské­ho hra­du a krá­ľov­ské­ho rad­cu Jura­ja Werh­ne­ra z roku 1545. Neskor­šie opi­sy pochá­dza­jú od leká­ra rakús­kych cisá­rov Johan­na Cra­ta de Craf­he­i­ma z roku 1571, od osob­né­ho leká­ra pápe­ža Six­ta V. Andrea Bac­ciu­sa Elpi­dia­nu­sa z roku 1588, od nemec­ké­ho ces­to­va­te­ľa Mar­ti­na Zeil­le­ra z roku 1632. Naj­sláv­nej­ší opis kúpe­ľov pochá­dza od Ada­ma Tra­jan v bás­ni Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae z roku 1642. V roku 1772 sa v Pieš­ťa­noch obja­vu­je význam­ný bal­neo­lóg, pro­fe­sor Hein­rich J. von Cranz. Až po jeho náv­šte­ve posta­vi­li prvú stá­lu budo­vu kúpe­ľov, dovte­dy sa pou­ží­va­li iba jamy vyko­pa­né v zemi.


The hea­ling effects of ther­mal mine­ral water and sul­fur mud were first desc­ri­bed by phy­si­cians in the 14th cen­tu­ry (danu​bius​ho​tels​.sk). It is even said that the hea­ling effects of the springs were dis­co­ve­red by Roman sol­diers. They res­ted on a mud­dy mea­dow near the Váh River after a long and exhaus­ting jour­ney. After this rest, they repor­ted­ly con­ti­nu­ed the­ir jour­ney remar­kab­ly ref­res­hed (pies​ta​ny​-spa​.info). The his­to­ry of the town of Pieš­ťa­ny is clo­se­ly tied to the deve­lop­ment of bal­neo­lo­gy in the 16th cen­tu­ry. The first detai­led desc­rip­ti­on of the springs comes from the pre­fect of Šariš Cast­le and roy­al coun­ci­lor Juraj Werh­ner in 1545. Later desc­rip­ti­ons are from the phy­si­cian of the Aus­trian empe­rors Johann Cra­to de Craf­he­im in 1571, the per­so­nal phy­si­cian of Pope Six­tus V. Andrea Bac­ciu­sa Elpi­dia­nu­sa in 1588, and the Ger­man tra­ve­ler Mar­tin Zeil­ler in 1632. The most famous desc­rip­ti­on of the baths comes from Adam Tra­jan in the poem Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae” from 1642. In 1772, the sig­ni­fi­cant bal­neo­lo­gist, Pro­fes­sor Hein­rich J. von Cranz, appe­a­red in Pieš­ťa­ny. Only after his visit did they cons­truct the first per­ma­nent bath­hou­se; until then, they used pits dug in the ground.


Die hei­len­den Wir­kun­gen von Thermal-​Mineralwasser und Sch­we­felsch­lamm wur­den ers­tmals von Ärz­ten im 14. Jahr­hun­dert besch­rie­ben (danu​bius​ho​tels​.sk). Es wird sogar gesagt, dass römis­che Sol­da­ten die hei­len­den Wir­kun­gen der Quel­len ent­dec­kten. Sie ruh­ten sich nach einer lan­gen und ans­tren­gen­den Rei­se auf einer sch­lam­mi­gen Wie­se am Fluss Waag aus. Nach die­ser Ruhe­pau­se setz­ten sie angeb­lich ihre Rei­se außer­ge­wöhn­lich erf­rischt fort (pies​ta​ny​-spa​.info). Die Ges­chich­te der Stadt Pieš­ťa­ny ist eng mit der Ent­wick­lung der Bal­neo­lo­gie im 16. Jahr­hun­dert ver­bun­den. Die ers­te detail­lier­te Besch­re­i­bung der Quel­len stammt von dem Prä­fek­ten des Sch­los­ses Šariš und könig­li­chen Rat Juraj Werh­ner aus dem Jahr 1545. Spä­te­re Besch­re­i­bun­gen stam­men von dem Arzt der öster­re­i­chis­chen Kai­ser Johann Cra­to de Craf­he­im im Jahr 1571, vom per­sön­li­chen Arzt von Papst Six­tus V. Andrea Bac­ciu­sa Elpi­dia­nu­sa im Jahr 1588 und vom deuts­chen Rei­sen­den Mar­tin Zeil­ler im Jahr 1632. Die berühm­tes­te Besch­re­i­bung der Bäder stammt von Adam Tra­jan in dem Gedicht Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae” aus dem Jahr 1642. Im Jahr 1772 ers­chien der bede­uten­de Bal­neo­lo­ge, Pro­fes­sor Hein­rich J. von Cranz, in Pieš­ťa­ny. Erst nach sei­nem Besuch wur­de das ers­te dau­er­haf­te Bade­haus errich­tet; bis dahin ver­wen­de­te man Gru­ben, die im Boden geg­ra­ben waren.


Začiat­kom 19. sto­ro­čia dal Jozef Erdödy vybu­do­vať v kla­si­cis­tic­kom štý­le prvé muro­va­né kúpeľ­né budo­vy, kto­ré boli dobu­do­vá­va­né a pre­sta­vo­va­né v prie­be­hu celé­ho 19. sto­ro­čia. (Wiki­pé­dia). Pred Win­te­rov­ca­mi mali v pre­náj­me kúpe­le vie­den­ský pod­ni­ka­teľ Sch­midt a hlo­hov­ský inži­nier Skar­nit­zel. O kúpe­le sa nesta­ra­li, ich stav bol vte­dy kata­stro­fál­ny. V rokoch 18891940 boli Ale­xan­der, Imrich a Ľudo­vít Win­ter vedú­ci pra­cov­ní­ci fir­my Ale­xan­der Win­ter a syno­via, pod­nik gene­rál­ne­ho pre­náj­mu kúpe­ľov”. Tes­ne pred kon­com voj­ny, 18.9.1918 pod­pí­sal Win­ter s gró­fom Vilia­mom Erdödym zmlu­vu na pre­dĺže­nie pre­náj­mu kúpe­ľov o 90 rokov (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Ale­xan­dra Win­te­ra na pod­ni­ka­teľ­ský roz­mach inšpi­ro­va­la aj vlá­da Uhor­ska, kto­ré si v roku 1867 vybo­jo­va­lo istú nezá­vis­losť od Habs­bur­gov­cov. Vlá­da vyzva­la obča­nov, aby kaž­dá pod­ni­kal samos­tat­ne z vlast­nej sily a z vlast­ných pros­tried­kov”. Ale­xan­der Win­ter sa výzvou nad­chol a roz­ho­dol sa pre­na­jať si Pieš­ťan­ské kúpe­le. Do Pieš­ťan vte­dy cho­die­va­lo v lete len asi 1 000 pacien­tov, kto­rí ale zväč­ša nebý­va­li v Kur­ho­te­li, kde bolo 30 izieb. Vybu­do­val kúpeľ­nú Robot­níc­ku nemoc­ni­cu, v kto­rej sa moh­li lie­čiť aj nema­jet­ní ľudia ak nákla­dy bol ochot­ný zná­šať zamest­ná­va­teľ, ale­bo obec. Nasle­do­val veľ­ký sta­veb­ný roz­mach. Budo­va­li sa ochran­né hrá­dze pro­ti povod­niam, nové kúpeľ­né pries­to­ry, pro­me­ná­dy, par­ky, kaviar­ne, hote­ly, kúpa­lis­ko, gol­fo­vé ihris­ko, múze­um, dláž­di­li sa ces­ty, budo­va­la kana­li­zá­cia, vodo­vod …Napr. aj seces­ný hotel Ther­mia Pala­ce (Eva Čobe­jo­vá).


Begin­ning of the 19th cen­tu­ry, Jozef Erdödy had the first brick bath­hou­ses built in the neoc­las­si­cal sty­le, which were expan­ded and reno­va­ted throug­hout the enti­re 19th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). Befo­re the Win­ters, Vien­na entrep­re­ne­ur Sch­midt and Hlo­ho­vec engi­ne­er Skar­nit­zel lea­sed the baths. They neg­lec­ted the baths, and the­ir con­di­ti­on was catas­trop­hic. From 1889 to 1940, Ale­xan­der, Imrich, and Ľudo­vít Win­ter were the lea­ding figu­res in the com­pa­ny Ale­xan­der Win­ter and Sons, a busi­ness for the gene­ral lea­se of baths.” Short­ly befo­re the end of the war, on Sep­tem­ber 18, 1918, Win­ter sig­ned an agre­e­ment with Count Viliam Erdödy to extend the lea­se of the baths for 90 years (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). The ins­pi­ra­ti­on for Ale­xan­der Win­te­r’s entrep­re­ne­urial suc­cess also came from the govern­ment of Hun­ga­ry, which, in 1867, had won a cer­tain inde­pen­den­ce from the Habs­bur­gs. The govern­ment cal­led on citi­zens to under­ta­ke inde­pen­den­tly from the­ir own strength and resour­ces.” Ale­xan­der Win­ter was ent­hu­sias­tic about this call and deci­ded to lea­se the Pieš­ťa­ny baths. At that time, only about 1,000 patients visi­ted Pieš­ťa­ny in the sum­mer, and most of them did not stay at the Kur­ho­tel, which had 30 rooms. He built the Wor­kers’ Hos­pi­tal, whe­re even the less for­tu­na­te could rece­i­ve tre­at­ment if the emplo­y­er or the muni­ci­pa­li­ty was wil­ling to bear the costs. This was fol­lo­wed by a major cons­truc­ti­on boom. Pro­tec­ti­ve embank­ments were built against flo­ods, new spa are­as, pro­me­na­des, parks, cafes, hotels, a swim­ming pool, a golf cour­se, a muse­um, roads were paved, and sewa­ge and water supp­ly sys­tems were built. For exam­ple, the Art Nouveau-​style Ther­mia Pala­ce hotel (Eva Čobejová).


Zu Beginn des 19. Jahr­hun­derts ließ Jozef Erdödy die ers­ten gemau­er­ten Bade­hä­u­ser im neok­las­si­zis­tis­chen Stil errich­ten, die im Lau­fe des gesam­ten 19. Jahr­hun­derts erwe­i­tert und reno­viert wur­den (Wiki­pe­dia). Vor den Win­ters hat­ten der Wie­ner Unter­neh­mer Sch­midt und der Inge­nie­ur Skar­nit­zel aus Hlo­ho­vec die Bäder gepach­tet. Sie küm­mer­ten sich nicht um die Bäder, und ihr Zus­tand war kata­strop­hal. Von 1889 bis 1940 waren Ale­xan­der, Imrich und Ľudo­vít Win­ter füh­ren­de Mitar­be­i­ter des Unter­neh­mens Ale­xan­der Win­ter und Söh­ne, ein Unter­neh­men für die all­ge­me­i­ne Ver­mie­tung von Bädern”. Kurz vor Krieg­sen­de, am 18. Sep­tem­ber 1918, unter­ze­ich­ne­te Win­ter mit Graf Viliam Erdödy einen Ver­trag zur Ver­län­ge­rung der Bäder­pacht um 90 Jah­re (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 4). Die Ins­pi­ra­ti­on für den unter­neh­me­ris­chen Erfolg von Ale­xan­der Win­ter kam auch von der unga­ris­chen Regie­rung, die 1867 eine gewis­se Unab­hän­gig­ke­it von den Habs­bur­gern gewon­nen hat­te. Die Regie­rung rief die Bür­ger dazu auf, unab­hän­gig von ihrer eige­nen Kraft und ihren eige­nen Res­sour­cen zu han­deln”. Ale­xan­der Win­ter war von die­sem Auf­ruf bege­is­tert und besch­loss, die Bäder von Pieš­ťa­ny zu pach­ten. Zu die­ser Zeit besuch­ten im Som­mer nur etwa 1.000 Patien­ten Pieš­ťa­ny, von denen die meis­ten nicht im Kur­ho­tel über­nach­te­ten, das 30 Zim­mer hat­te. Er bau­te das Arbe­i­terk­ran­ken­haus, in dem auch weni­ger begüter­te Men­schen behan­delt wer­den konn­ten, wenn der Arbe­it­ge­ber oder die Geme­in­de bere­it war, die Kos­ten zu tra­gen. Dies wur­de von einem gro­ßen Bau­bo­om beg­le­i­tet. Es wur­den Schut­zwäl­le gegen Übersch­wem­mun­gen, neue Kur­ge­bie­te, Pro­me­na­den, Parks, Cafés, Hotels, ein Sch­wimm­bad, ein Golf­platz, ein Muse­um, Stra­ßen wur­den gepf­las­tert und Abwasser- und Was­ser­ver­sor­gungs­sys­te­me gebaut. Beis­piel­swe­i­se das Jugendstil-​Hotel Ther­mia Pala­ce (Eva Čobejová).


V novem­bri 1938 sa Ľudo­vít Win­ter dozve­del, že gróf Viliam Erdödy je prívr­žen­com Hit­le­ra a chce odpre­dať kúpe­le isté­mu nemec­ké­mu kon­zor­ciu. V mar­ci 1939 pre­to navrhol pre­zi­den­to­vi Tiso­vi, že odo­vzda­jú kúpe­le účas­tin­nej spo­loč­nos­ti, len žia­da­jú pone­chať dvom Win­te­rov­com skrom­né zamest­na­nie. Tiso vycí­til nebez­pe­čen­stvo a podal návrh vlá­de na pre­vza­tie kúpe­ľov. Celý maje­tok sa na zákla­de vlád­ne­ho uzne­se­nia dostal pod núte­nú sprá­vu. 20.10.1940 boli kúpe­le od Erdödy­ov­cov vyvlast­ne­né a sta­li sa majet­kom štá­tu (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 5). Ter­mál­ne pra­me­ne sú v pova­žan­skom zlo­mo­vom pás­me, v hĺb­ke 2 000 met­rov. Voda sa aku­mu­lu­je v bur­gi­dal­ských (miocén­nych) sedi­men­toch Podu­naj­skej pan­vy. Pra­me­ne sú sírnato-​hydrouhličitanové, vápenato-​horčíkaté, a sír­ne. Ich tep­lo­ta je 6769 °C, s obsa­hom oko­lo 1.5 g/​l mine­rál­nych látok a s obsa­hom ply­nov, naj­mä siro­vo­dí­ka. Kapa­ci­ta zachy­te­ných žrie­diel je viac ako 3 mili­ó­ny lit­rov vody za deň (Cam­bel, B, 1962). Dlho­do­bá reak­cia ter­mál­nej vody s mäk­ký­mi hor­ni­na­mi a špe­ci­fic­ká bak­te­riál­na mik­rof­ló­ra tvo­rí bah­no, vďa­ka kto­ré­mu kúpe­le vďa­čia za svo­ju dob­rú povesť (inter​spa​.sk). Bah­no dob­re vedie tep­lo, chlad­ne šty­ri­krát pomal­šie ako voda, má vyso­kú vis­ko­zi­tu (danu​bius​ho​tels​.sk). Väč­ši­na pra­me­ňov, kto­ré vyvie­ra­jú na Kúpeľ­nom ostro­ve je zachy­te­ná v hĺb­kach 5060 met­rov, čím sa vylú­či­la mož­nosť kon­ta­mi­ná­cie s povr­cho­vou vodou, kon­štan­tnosť tep­lo­ty (slo​ven​ske​.info). Vďa­ka tomu sa v Pieš­ťa­noch úspeš­ne roz­ví­ja bal­neo­te­ra­pia, vodo­lieč­ba, reha­bi­li­tá­cia. Lie­či sa tu množ­stvo poú­ra­zo­vých sta­vov, cho­ro­by pohy­bo­vé­ho ústro­jen­stva apod..


In Novem­ber 1938, Ľudo­vít Win­ter lear­ned that Count Viliam Erdödy was a sup­por­ter of Hit­ler and wan­ted to sell the baths to a cer­tain Ger­man con­sor­tium. In March 1939, he pro­po­sed to Pre­si­dent Tiso that they hand over the baths to a par­ti­ci­pa­ting com­pa­ny, requ­es­ting only to lea­ve modest emplo­y­ment for the two Win­ters. Tiso sen­sed dan­ger and sub­mit­ted a pro­po­sal to the govern­ment to take over the baths. The enti­re pro­per­ty was pla­ced under for­ced admi­ni­stra­ti­on based on a govern­ment reso­lu­ti­on. On Octo­ber 20, 1940, the baths were exprop­ria­ted from the Erdödys and beca­me sta­te pro­per­ty (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, No. 38, p. 5). Ther­mal springs are in the Považ­ský Ino­vec fault zone, at a depth of 2,000 meters. Water accu­mu­la­tes in the Bur­gi­da­lian (Mioce­ne) sedi­ments of the Danu­be Basin. The springs are sulfur-​hydrocarbonate, calcium-​magnesium, and sul­fur. The­ir tem­pe­ra­tu­re is 67 – 69 °C, with a con­tent of around 1.5 g/​l of mine­ral sub­stan­ces and a gas con­tent, espe­cial­ly hyd­ro­gen sul­fi­de. The capa­ci­ty of cap­tu­red wells is more than 3 mil­li­on liters of water per day (Cam­bel, B, 1962). The long-​term reac­ti­on of ther­mal water with soft rocks and spe­ci­fic bac­te­rial mic­rof­lo­ra forms mud, thanks to which the baths owe the­ir good repu­ta­ti­on (inter​spa​.sk). Mud con­ducts heat well, cools four times slo­wer than water, and has high vis­co­si­ty (danu​bius​ho​tels​.sk). Most of the springs that emer­ge on the Spa Island are cap­tu­red at depths of 50 – 60 meters, eli­mi­na­ting the possi­bi­li­ty of con­ta­mi­na­ti­on with sur­fa­ce water, ensu­ring cons­tant tem­pe­ra­tu­re (slo​ven​ske​.info). Thanks to this, in Pieš­ťa­ny, bal­neo­t­he­ra­py, hyd­ro­t­he­ra­py, and reha­bi­li­ta­ti­on are suc­cess­ful­ly deve­lo­ped. It tre­ats a varie­ty of post-​traumatic con­di­ti­ons, dise­a­ses of the mus­cu­los­ke­le­tal sys­tem, etc.


Im Novem­ber 1938 erfuhr Ľudo­vít Win­ter, dass Graf Viliam Erdödy ein Anhän­ger Hit­lers ist und die Bäder an ein bes­timm­tes deuts­ches Kon­sor­tium ver­kau­fen möch­te. Im März 1939 sch­lug er daher Prä­si­dent Tiso vor, die Bäder einer teil­neh­men­den Gesells­chaft zu über­ge­ben und bat nur darum, den bei­den Win­ters bes­che­i­de­ne Arbe­itsp­lät­ze zu belas­sen. Tiso spür­te die Gefahr und reich­te einen Vorsch­lag bei der Regie­rung ein, die Bäder zu über­neh­men. Der gesam­te Besitz wur­de aufg­rund eines Regie­rungs­besch­lus­ses unter Zwangs­ver­wal­tung ges­tellt. Am 20. Okto­ber 1940 wur­den die Bäder von den Erdödys ente­ig­net und wur­den Sta­ats­be­sitz (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 5). Die Ther­ma­lqu­el­len lie­gen im Považ­ský Inovec-​Fehlerbereich in einer Tie­fe von 2.000 Metern. Das Was­ser sam­melt sich in den bur­gi­dal­ských (miozä­nen) Sedi­men­ten des Donau­bec­kens. Die Quel­len sind schwefelhaltig-​hydrogencarbonat‑, calcium-​magnesium- und sch­we­fel­hal­tig. Ihre Tem­pe­ra­tur bet­rägt 67 – 69 °C, mit einem Gehalt von etwa 1,5 g/​l Mine­rals­tof­fen und einem Gas­ge­halt, ins­be­son­de­re Sch­we­fe­lwas­sers­toff. Die Kapa­zi­tät der gefan­ge­nen Brun­nen bet­rägt mehr als 3 Mil­li­onen Liter Was­ser pro Tag (Cam­bel, B, 1962). Die langf­ris­ti­ge Reak­ti­on von Ther­ma­lwas­ser mit wei­chen Ges­te­i­nen und spe­zi­fis­cher bak­te­riel­ler Mik­rof­lo­ra bil­det Sch­lamm, dem die Bäder ihren guten Ruf ver­dan­ken (inter​spa​.sk). Sch­lamm lei­tet Wär­me gut, kühlt vier­mal lang­sa­mer als Was­ser und hat eine hohe Vis­ko­si­tät (danu​bius​ho​tels​.sk). Die meis­ten Quel­len, die auf der Kurin­sel ents­prin­gen, wer­den in Tie­fen von 50 – 60 Metern gefan­gen, wodurch die Mög­lich­ke­it einer Kon­ta­mi­na­ti­on mit Oberf­lä­chen­was­ser aus­gesch­los­sen ist, was eine kons­tan­te Tem­pe­ra­tur gewähr­le­is­tet (slo​ven​ske​.info). Dank des­sen ent­wic­kelt sich in Pieš­ťa­ny die Bal­neo­t­he­ra­pie, Hyd­ro­t­he­ra­pie und Reha­bi­li­ta­ti­on erfolg­re­ich. Es behan­delt eine Viel­zahl von postt­rau­ma­tis­chen Zus­tän­den, Kran­khe­i­ten des Bewe­gung­sap­pa­ra­tes usw.


Pávy pat­ria ku kúpe­ľom v Pieš­ťa­noch. Po vyše 30 roč­nej pre­stáv­ke nad­via­za­li pieš­ťan­ské kúpe­le na tra­dí­ciu cho­vu pávov na Kúpeľ­nom ostro­ve, s kto­rou zača­li už Win­te­rov­ci. Pod­ľa poves­ti prá­ve páv odha­lil lie­čeb­né účin­ky ter­mál­nych vôd a bah­na (Jana Beňač­ko­vá, Kor­nel Duf­fek, Ladis­la Ďurač­ka, Dušan Knap, Sta­ni­slav Kra­toch­víl, 2007: Pávy opäť na Kúpeľ­nom ostro­ve, Revue Pieš­ťa­ny Nr. 1, p. 1213). Edo Kľu­bi­ca Seke­ra v mesač­ní­ku Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae, No. 2 – 3 v roku 1948 zve­rej­nil povesť, v kto­rej si pre­c­hlad­nu­tý páv vši­mol, že jeho pobyt v bah­ne pri rie­ke, mu pro­spie­va. Najprv boli za jazier­ka­mi, dnes sú na pomer­ne veľ­kej plo­che, hneď za valom, za Kolo­nád­nym mos­tom po ľavej stra­ne. Inak pove­da­né – pred kúpa­lis­kom EVA a neďa­le­ko od jazie­rok. Okrem páva korun­ka­té­ho Pavo cris­ta­tus sa tu nachá­dza­jú aj iné vtá­ky: bažant zla­tý – Chry­so­lop­hus pic­tus, bažant strie­bor­ný – Gen­na­e­us nyct­he­me­rus, bažant krá­ľov­ský – Syr­ma­ti­cus ree­ve­sii, hrd­lič­ka chi­cho­ta­vá – Strep­to­pe­lia rose­og­ri­sea (Infor­mač­ná tabu­ľa) Ther­mia Pala­ce – je dnes päť­hviez­dič­ko­vý hotel, mimo­cho­dom bol prvým, kto­rý spl­nil také­to kri­té­ria. Je to nád­her­ná budo­va za Kolo­nád­nym mos­tom, o kto­ré­ho posta­ve­nie sa v roku 1912 zaslú­žil Ľudo­vít Win­ter (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Vo feb­ru­ári 1917 tu roko­va­li o vede­ní voj­ny tra­ja cisá­ri, Wil­helm II Hohen­zol­lern, rakús­ky cisár Karol I. Habs­burg a bul­har­ský cár Fer­di­nand I. Koburg. (Wiki­pé­dia). Odpo­rú­čam si ju pozrieť z oboch strán.


Pea­fo­wls are part of the spa expe­rien­ce in Pieš­ťa­ny. After a bre­ak of over 30 years, the Pieš­ťa­ny spas revi­ved the tra­di­ti­on of pea­fo­wl bre­e­ding on Spa Island, which was star­ted by the Win­ters. Accor­ding to legend, it was a pea­fo­wl that reve­a­led the hea­ling effects of ther­mal waters and mud (Jana Beňač­ko­vá, Kor­nel Duf­fek, Ladis­la Ďurač­ka, Dušan Knap, Sta­ni­slav Kra­toch­víl, 2007: Pea­fo­wls back on Spa Island, Revue Pieš­ťa­ny No. 1, p. 12 – 13). Edo Kľu­bi­ca Seke­ra pub­lis­hed a sto­ry in the Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae maga­zi­ne, No. 2 – 3 in 1948, whe­re a chil­ly pea­fo­wl noti­ced that its stay in the mud by the river was bene­fi­cial. Ini­tial­ly, they were behind the lakes, but today they are in a rela­ti­ve­ly lar­ge area just behind the dam, behind the Kolo­nád­ny Brid­ge on the left side. In other words, in front of the EVA swim­ming pool and near the lakes. In addi­ti­on to the cro­wned pea­fo­wl Pavo cris­ta­tus, other birds are also found here: gol­den phe­a­sant – Chry­so­lop­hus pic­tus, sil­ver phe­a­sant – Gen­na­e­us nyct­he­me­rus, roy­al phe­a­sant – Syr­ma­ti­cus ree­ve­sii, laug­hing dove – Strep­to­pe­lia rose­og­ri­sea (Infor­ma­ti­on board) Ther­mia Pala­ce – is a five-​star hotel today, inci­den­tal­ly, it was the first to meet such cri­te­ria. It is a beau­ti­ful buil­ding behind the Kolo­nád­ny Brid­ge, who­se cons­truc­ti­on was cre­di­ted to Ľudo­vít Win­ter in 1912 (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, No. 38, p. 4). In Feb­ru­ary 1917, three empe­rors, Wil­helm II Hohen­zol­lern, Aus­trian Empe­ror Karl I, and Bul­ga­rian Tsar Fer­di­nand I, nego­tia­ted the con­duct of the war here (Wiki­pe­dia). I recom­mend looking at it from both sides.


Pfau­en gehören zu den Bädern in Pieš­ťa­ny. Nach einer über 30-​jährigen Pau­se knüpf­ten die Bäder von Pieš­ťa­ny an die Tra­di­ti­on der Pfle­ge von Pfau­en auf der Kúpeľ­ný Insel an, die bere­its von den Win­ters begon­nen wur­de. Legen­de nach war es ein Pfau, der die hei­len­de Wir­kung von Ther­ma­lwas­ser und Sch­lamm ent­hüll­te (Jana Beňač­ko­vá, Kor­nel Duf­fek, Ladis­la Ďurač­ka, Dušan Knap, Sta­ni­slav Kra­toch­víl, 2007: Pfau­en wie­der auf der Kúpeľ­ný Insel, Revue Pieš­ťa­ny Nr. 1, S. 12 – 13). Edo Kľu­bi­ca Seke­ra veröf­fen­tlich­te eine Ges­chich­te im Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae Maga­zin, Nr. 2 – 3 im Jahr 1948, in der ein frie­ren­der Pfau bemer­kte, dass sein Aufent­halt im Sch­lamm am Fluss vor­te­il­haft war. Anfangs waren sie hin­ter den Seen, heute sind sie in einem rela­tiv gro­ßen Bere­ich direkt hin­ter dem Damm, hin­ter der Kolonádny-​Brücke auf der lin­ken Sei­te. Mit ande­ren Wor­ten, vor dem Sch­wimm­bad EVA und in der Nähe der Seen. Neben dem gek­rön­ten Pfau Pavo cris­ta­tus fin­den sich hier auch ande­re Vögel: Gold­fa­san – Chry­so­lop­hus pic­tus, Sil­ber­fa­san – Gen­na­e­us nyct­he­me­rus, Königs­fa­san – Syr­ma­ti­cus ree­ve­sii, Lach­tau­be – Strep­to­pe­lia rose­og­ri­sea (Infor­ma­ti­ons­ta­fel) Ther­mia Pala­ce – ist heute ein Fünf-​Sterne-​Hotel, übri­gens war es das ers­te, das sol­che Kri­te­rien erfüll­te. Es ist ein wun­ders­chönes Gebä­u­de hin­ter der Kolonádny-​Brücke, des­sen Bau im Jahr 1912 Ľudo­vít Win­ter zu ver­dan­ken ist (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 4). Im Feb­ru­ar 1917 ver­han­del­ten hier drei Kai­ser, Wil­helm II Hohen­zol­lern, der öster­re­i­chis­che Kai­ser Karl I. und der bul­ga­ris­che Zar Fer­di­nand I., über die Kriegs­füh­rung (Wiki­pe­dia). Ich emp­feh­le, es von bei­den Sei­ten zu betrachten.


Irma je budo­va kúpe­ľov, v kto­rej pre­bie­ha­jú mno­hé pro­ce­dú­ry. Suse­dí s Ther­mi­ou, z kto­rou je spo­je­ná chod­bou. Kúpe­le Irma nesú meno po gróf­ke Erdődy­o­vej. V Irme je bah­nis­ko posta­ve­né pria­mo na ter­mál­nom pra­me­ni, čo je európ­sky uni­kát. Už od roku 1912 tu pre­bie­ha švéd­ska gym­nas­ti­ka, elek­tro­lieč­ba, štvor­va­nič­ko­vé kúpe­le, inha­la­tó­rium. Dnes tu je aj zrkad­lis­ko, bah­nis­ko, trakč­ný bazén, reha­bi­li­tač­ná časť, vaňo­vé odde­le­nie, suchý uhli­či­tý kúpeľ, sau­na, suchá trak­cia. Pre­bie­ha tu vodo­lieč­ba, mag­ne­to­te­ra­pia, fit­nes a mno­hé iné (Jana Beňač­ko­vá, Tomáš Hud­co­vič, 2007: Kom­fort a luxus v Kúpeľ­nom dome Irma, Revue Pieš­ťa­ny, No. 2, p. 56). Pro Pat­ria – je dnes bal­neo­te­ra­pe­utic­ké a uby­to­va­cie zaria­de­nie. Posta­ve­ná bola v roku 1916 (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Ako malý som v nej kedy­si bol reha­bi­li­to­va­ný aj ja. Fon­tá­na pre­zi­den­tov pred Irmou bola pome­no­va­ná pri prí­le­ži­tos­ti stret­nu­tia pre­zi­den­tov kra­jín V4-​ky 12. – 13. sep­tem­bra 2008.


Irma is a spa buil­ding whe­re many pro­ce­du­res take pla­ce. It is adja­cent to Ther­mia and con­nec­ted by a cor­ri­dor. The Irma Spa bears the name of Coun­tess Erdődy. In Irma, the­re is a mud pool direct­ly built on the ther­mal spring, which is a Euro­pe­an uni­que fea­tu­re. Sin­ce 1912, Swe­dish gym­nas­tics, elect­rot­he­ra­py, four-​cell baths, and an inha­la­to­rium have been offe­red here. Today, it also fea­tu­res a mir­ror room, mud pool, trac­ti­on pool, reha­bi­li­ta­ti­on sec­ti­on, tub depart­ment, dry car­bon bath, sau­na, dry trac­ti­on, hyd­ro­t­he­ra­py, mag­ne­tot­he­ra­py, fit­ness, and many more (Jana Beňač­ko­vá, Tomáš Hud­co­vič, 2007: Com­fort and Luxu­ry in the Irma Spa Hou­se, Revue Pieš­ťa­ny, No. 2, p. 5 – 6). Pro Pat­ria is a bal­neo­t­he­ra­pe­utic and accom­mo­da­ti­on faci­li­ty today, built in 1916 (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, No. 38, p. 4). I was reha­bi­li­ta­ted the­re when I was litt­le. The Pre­si­dents’ Foun­tain in front of Irma was named on the occa­si­on of the mee­ting of the V4 coun­tries’ pre­si­dents on Sep­tem­ber 12 – 132008.


Irma ist ein Kur­haus, in dem vie­le Behand­lun­gen statt­fin­den. Es liegt neben Ther­mia und ist durch einen Gang ver­bun­den. Das Irma Spa trägt den Namen der Grä­fin Erdődy. In Irma befin­det sich ein Sch­lamm­bec­ken, das direkt über der Ther­ma­lqu­el­le gebaut wur­de, was in Euro­pa ein­zi­gar­tig ist. Seit 1912 wer­den hier sch­we­dis­che Gym­nas­tik, Elek­tro­t­he­ra­pie, Vier­zel­len­bä­der und ein Inha­la­to­rium ange­bo­ten. Heute gibt es auch einen Spie­gel­raum, ein Sch­lamm­bec­ken, ein Trak­ti­ons­bec­ken, einen Reha­bi­li­ta­ti­ons­be­re­ich, eine Wan­ne­nab­te­i­lung, ein troc­ke­nes Koh­len­sä­u­re­bad, eine Sau­na, eine troc­ke­ne Trak­ti­on, Hyd­ro­t­he­ra­pie, Mag­ne­tot­he­ra­pie, Fit­ness und vie­les mehr (Jana Beňač­ko­vá, Tomáš Hud­co­vič, 2007: Kom­fort und Luxus im Irma Spa Hou­se, Revue Pieš­ťa­ny, Nr. 2, S. 5 – 6). Pro Pat­ria ist heute eine bal­neo­t­he­ra­pe­utis­che und Unter­kunft­se­in­rich­tung, erbaut im Jahr 1916 (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 4). Ich wur­de als Kind dort reha­bi­li­tiert. Der Brun­nen der Prä­si­den­ten vor Irma wur­de anläss­lich des Tref­fens der Prä­si­den­ten der V4-​Länder am 12. – 13. Sep­tem­ber 2008 benannt.


Lite­ra­tú­ra

  • Cam­bel Bohu­slav, 1962: Mine­rál­ne vody. In Buday T., Cam­bel B., Maheš M. eds., 1962: Vysvet­liv­ky k pre­hľad­nej geolo­gic­kej mape ČSSR 1:200 000, list Wien – Bra­ti­sla­va, Geofond, Bra­ti­sla­va, 248 pp..

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Hont, Krajina, Ľudská príroda, Príroda, Slovenská krajina, Vodné nádrže

Tajch Vindšachtské jazero

Hits: 4302

Vind­šacht­ské jaze­ro je v obci Štiav­nic­ké Bane. Je jed­ným z 24 taj­chov v oko­lí Ban­skej Štiav­ni­ce, v Chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Štiav­nic­ké vrchy. Je súčas­ťou loka­li­ty Sve­to­vé­ho kul­túr­ne­ho dedič­stva Ban­ská Štiav­ni­ca”. Z infor­mač­nej tabu­le som sa dozve­del, že tajch dal návrh poza­sta­viť Matej Kor­nel Hell v roku 1710. Hrá­dza bola posta­ve­ná v rokoch 17121715. Cie­ľom bola ochra­na štôl­ne Hor­ná Bie­be­ro­vá pred pod­zem­nou vodou. V roku 17291747 bola opra­ve­ná Samu­e­lom Miko­ví­nym. Opráv si Vind­šach­ta vyžia­da­la v 18. sto­ro­čí, okrem spo­mí­na­ných, via­ce­ro. Tajch mal dva samos­tat­né zber­né jar­ky: Hlav­ný piar­gs­ky jarokŠiro­ký jarok. Náhon­ný jarok bol vybu­do­va­ný v roku 1715. Voda z neho sa naj­skôr využí­va­la na vod­ný pohon s brz­dia­cim zaria­de­ním na dopra­vu rudy a hlu­ši­ny v ban­ských šach­tách. Neskôr voda slú­ži­la pre potre­by stúp pod šach­tou Leopold. Pre­pa­do­vá voda s vyčer­pa­nou ban­skou vodou sa využí­va­la aj na pohon úprav­níc­kych zaria­de­níŠte­ful­tov­skej doli­ne. Neskôr sa voda s náhon­né­ho jar­ku pou­ží­va­la na pohon vod­nos­tĺp­co­vých čer­pa­cích zaria­de­ní. Dneš­né pome­ry hovo­ria o tom, že objem nádr­že pri maxi­mál­nej hla­di­ne je 305 800 m3, plo­cha 44 000 m2, maxi­mál­na hĺb­ka je 14.2 m, dĺž­ka hrá­dze 237.1 m (Infor­mač­ná tabu­ľa). Leží v nad­mor­skej výš­ke 688 met­rov nad morom (uvzsr​.sk). Tajch je pria­mo napo­je­ný na Hor­ný Dekýš­sky jarok, dal sa však napúš­ťať aj z Počú­va­del­ské­ho taj­chu cez zná­mu výhyb­ku“ jar­ko­vé­ho sys­té­mu na Kríž­nej, pro­stred­níc­tvom Rich­ňav­ských taj­chov a cez tajch Bako­mi. Tajch Veľ­ká Vind­šach­ta je spo­lu s niž­ším taj­chom Evič­ka už sto­ro­čie vyhľa­dá­va­ným stre­dis­kom oddy­chu, rekre­ácie a vod­ných špor­tov (baj​komk​taj​chom​.sk).

Tajch slú­žil na záso­bo­va­nie vody pre potre­by ban­ské­ho prie­mys­lu, naj­mä pre pohá­ňa­nie vod­ných kolies na ťaž­bu a spra­co­va­nie rudy. Základ­ným prin­cí­pom fun­go­va­nia taj­chov bolo hro­ma­de­nie vody z prí­to­kov pomo­cou prieh­ra­dy. Násled­ne sa táto voda využí­va­la na pohá­ňa­nie vod­ných zaria­de­ní pro­stred­níc­tvom špe­ciál­nych vod­ných náho­nov. Tajch Vind­šacht­ské jaze­ro bol súčas­ťou roz­siah­lej sie­te taj­chov, kto­rá zabez­pe­čo­va­la sta­bil­ný zdroj vody pre potre­by ban­ské­ho prie­mys­lu. Bol aj sym­bo­lom tech­nic­kej vyspe­los­ti stre­do­ve­kých ban­ských inži­nie­rov. Ich stav­ba vyža­do­va­la pre­cíz­ne mera­nie a plá­no­va­nie, a ich údrž­ba si vyža­do­va­la neus­tá­lu starostlivosť.

V súčas­nos­ti je Tajch Vind­šacht­ské jaze­ro nie­len tech­nic­kým pamät­ní­kom minu­los­ti, ale aj prí­rod­ným a rekre­ač­ným úze­mím. Oko­lie jaze­ra je obľú­be­ným mies­tom pre turis­ti­ku a oddych, kde náv­štev­ní­ci môžu obja­vo­vať his­tó­riu a krá­sy prí­ro­dy. Tajch Vind­šacht­ské jaze­ro ostá­va dôle­ži­tým spo­jen­com medzi minu­los­ťou a súčas­nos­ťou, pri­po­mí­na­júc nám význam a vývoj ban­ské­ho prie­mys­lu, kto­rý ovplyv­nil for­mo­va­nie kra­ji­ny a spo­loč­nos­ti na Slovensku.


Vind­šach­ta Lake is situ­ated in the vil­la­ge of Štiav­nic­ké Bane and is one of the 24 reser­vo­irs in the vici­ni­ty of Ban­ská Štiav­ni­ca, wit­hin the Pro­tec­ted Lands­ca­pe Area of Štiav­nic­ké Vrchy. It is part of the UNESCO World Heri­ta­ge site Ban­ská Štiav­ni­ca.” From the infor­ma­ti­on board, I lear­ned that the con­cept for the reser­vo­ir was pro­po­sed by Matej Kor­nel Hell in 1710. The dam was cons­truc­ted bet­we­en 1712 and 1715 with the aim of pro­tec­ting the Upper Bie­be­ro­vá Adit from under­ground water. Samu­el Miko­ví­ny repai­red it in 1729 and 1747. The Vind­šach­ta Shaft requ­ired mul­tip­le repairs in the 18th cen­tu­ry, in addi­ti­on to the men­ti­oned ones. The reser­vo­ir had two sepa­ra­te drai­na­ge dit­ches: the Main Piar­gs­ky Ditch and the Wide Ditch. The supp­ly ditch was built in 1715. Ini­tial­ly, its water was used for water-​powered tran­s­por­ta­ti­on of ore and gan­gue in the mining shafts with a bra­king devi­ce. Later, the water ser­ved the needs of the Leopold shaft. The overf­low water, along with the dep­le­ted mining water, was also used to power the pro­ces­sing faci­li­ties in the Šte­ful­tov­ska Val­ley. Later, the water from the supp­ly ditch was used to dri­ve water-​column pum­ping devi­ces. Cur­rent con­di­ti­ons sta­te that the reser­vo­ir’s volu­me at maxi­mum capa­ci­ty is 305,800 m³, the area is 44,000 m², the maxi­mum depth is 14.2 m, and the dam’s length is 237.1 m (Infor­ma­ti­on board). It is loca­ted at an ele­va­ti­on of 688 meters abo­ve sea level (uvzsr​.sk). The reser­vo­ir is direct­ly con­nec­ted to the Upper Dekýš Ditch but could also be fil­led from the Počú­va­del­ské Reser­vo­ir through the well-​known switch” of the ditch sys­tem to Kríž­na, via the Rich­ňa­va Reser­vo­irs and the Bako­mi Reser­vo­ir. Vind­šach­ta Lake, along with the lower Evič­ka Reser­vo­ir, has been a popu­lar cen­ter for rela­xa­ti­on, rec­re­a­ti­on, and water sports for cen­tu­ries (baj​komk​taj​chom​.sk).

The reser­vo­ir ser­ved as a water supp­ly for the needs of the mining indus­try, espe­cial­ly for powe­ring water whe­els used in ore extrac­ti­on and pro­ces­sing. The fun­da­men­tal prin­cip­le of how reser­vo­irs ope­ra­ted invol­ved accu­mu­la­ting water from tri­bu­ta­ries using a dam. Sub­se­qu­en­tly, this water was uti­li­zed to dri­ve water-​powered machi­ne­ry through spe­cia­li­zed water chan­nels. Vind­šach­ta Lake Reser­vo­ir was part of an exten­si­ve network of reser­vo­irs that ensu­red a stab­le water sour­ce for the mining indus­try­’s requ­ire­ments. It also sto­od as a sym­bol of the tech­ni­cal pro­fi­cien­cy of medie­val mining engi­ne­ers. The­ir cons­truc­ti­on requ­ired pre­ci­se mea­su­re­ment and plan­ning, and the­ir main­te­nan­ce deman­ded con­ti­nu­ous care.

Today, Vind­šach­ta Lake Reser­vo­ir is not only a tech­ni­cal monu­ment of the past but also a natu­ral and rec­re­a­ti­onal area. The lake­’s sur­roun­dings are a popu­lar des­ti­na­ti­on for hiking and rela­xa­ti­on, whe­re visi­tors can explo­re the his­to­ry and beau­ty of natu­re. Vind­šach­ta Lake Reser­vo­ir remains an essen­tial link bet­we­en the past and the pre­sent, remin­ding us of the sig­ni­fi­can­ce and evo­lu­ti­on of the mining indus­try that influ­en­ced the sha­ping of the lands­ca­pe and socie­ty in Slovakia.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Chorvátske, Chorvátsko, Európske, Krajina, Mestá, Mestá, Typ krajiny, Zahraničie

Jelsa – obľúbené miesto mnohých v minulosti aj dnes

Hits: 4186

Jel­sa je men­šie mes­to. Leží medzi dvo­ma naj­vyš­ší­mi ostrov­ný­mi vrchol­mi – na zápa­de Sv. Niko­la a na výcho­de Hum. Na juhu sa týči Vrh, Samo­to­racGozd. Jel­sa bola nav­šte­vo­va­ná čas­to už v stre­do­ve­ku mno­hý­mi dob­ro­druh­mi, prí­ro­do­ved­ca­mi, etno­lóg­mi a arche­ológ­mi (hva​rin​fo​.com). Jel­sa vznik­la v 13. sto­ro­čí (islandh​var​.com). Jel­sa je pokoj­né prí­stav­né mes­to, his­to­ric­ké­ho cha­rak­te­ru. Leží na sever­nom pobre­ží ostro­va Hvar. Cen­trum si zacho­va­lo his­to­ric­ký cha­rak­ter s úzky­mi ulič­ka­mi. Kos­tol svä­té­ho Iva­na je v rene­sanč­nom slo­hu. Nachá­dza­jú sa tu aj veľ­mi pek­né pláže.


Jel­sa is a smal­ler town situ­ated bet­we­en two of the hig­hest island peaks – St. Niko­la to the west and Hum to the east. To the south, it is bor­de­red by Vrh, Samo­to­rac, and Gozd. Jel­sa has been fre­qu­en­ted sin­ce medie­val times by many adven­tu­rers, natu­ra­lists, eth­no­lo­gists, and archa­e­olo­gists (hva​rin​fo​.com). The town of Jel­sa was estab­lis­hed in the 13th cen­tu­ry (islandh​var​.com). Jel­sa is a pea­ce­ful har­bor town with a his­to­ri­cal cha­rac­ter situ­ated on the nort­hern coast of the island of Hvar. The cen­ter has pre­ser­ved it.s his­to­ri­cal charm with nar­row stre­ets. The Church of St. John is in the Renais­san­ce sty­le. The­re are also very beau­ti­ful bea­ches in the area.


Jel­sa je man­je mjes­to. Smješ­te­no je izme­đu dva naj­vi­ša otoč­na vrha – na zapa­du Sv. Niko­la i na isto­ku Hum. Na jugu se uzdi­žu Vrh, Samo­to­rac i Gozd. Jel­su su čes­to posje­ći­va­li još u sredn­jem vije­ku mno­gi istra­ži­va­či, pri­ro­dos­lov­ci, etno­lo­zi i arhe­olo­zi (hva​rin​fo​.com). Jel­sa je nasta­la u 13. stol­je­ću (islandh​var​.com). Jel­sa je mir­no lukaš­ko mjes­to s povi­jes­nim karak­te­rom. Smješ­te­no je na sje­ver­noj oba­li oto­ka Hva­ra. Nje­zi­no sre­diš­te zadr­ža­lo je povi­jes­ni šarm s uskim uli­ca­ma. Crkva sv. Iva­na je u rene­sans­nom sti­lu. U oko­li­ci se nala­ze i vrlo lije­pe plaže.


Odka­zy


Use Facebook to Comment on this Post