2006, 2006-2010, 2008, 2011, 2011-2015, 2013, Akvaristika, Časová línia, Farebné živorodky, Organizmy, Príroda, Ryby, TOP, Živočíchy, Živorodky

Poecilia reticulata

Hits: 33937

Poeci­la reti­cu­la­ta Peters, 1859 pat­rí do pod­če­ľa­de Poeci­li­nae, do čeľa­de Poecil­li­dae, radu , trie­dy Acti­nop­te­ri­gii. Syno­ny­má:  Peters, 1859 De Filip­pi, 1861 Günt­her, 1866; Girar­di­nus gup­pii Günt­her, 1866 Jor­dan et Gil­bert, 1883 Jor­dan, 1887; Acant­hop­ha­ce­lus reti­cu­la­tus Eigen­mann, 1907 Eigen­mann, 1910 Bou­len­ger, 1912 Bou­len­ger, 1912 Lan­ger, 1913 Regan, 1913 Mile­ws­ki, 1920. Slo­ven­ský názov je živo­rod­ka dúho­vá. Pou­ží­va sa aj pome­no­va­nie je Pat­rí medzi . Je to vše­obec­ne zná­my druh akvá­ri­ových rýb. Aj u nás sa zrej­me s národ­ným náz­vom  stre­tol asi kaž­dý dospe­lý člo­vek. Čas­to sa im komo­lí meno na gub­ky, guby a podob­ne, a to aj medzi odbor­ník­mi – čo len naz­na­ču­je ich veľ­kú popu­la­ri­tu. Iným čas­tým náz­vom pre gup­ky je pávie očko. Toto krás­ne pome­no­va­nie má pôvod v prí­rod­nej for­me P. reti­cu­la­ta, kto­rá má na tele fareb­ne obrú­be­nú tma­vú škvr­nu, orien­to­va­nú zväč­ša k hor­né­mu okra­ju chvos­to­vej plutvy. 

Pôvod­né roz­ší­re­nie je vo Vene­zu­e­le, dnes jej are­ál zasa­hu­je východ­nú Ama­zó­niu, Vene­zu­e­lu, , sever­nú Bra­zí­liu a Guay­anu – povo­die Ori­no­ka a takis­to dnes  náj­de­me napr. v Aus­trá­lii, na Kube, na Hava­ji, v juho­vý­chod­nej Ázii, vo východ­nej a juž­nej Afri­ke, v Juž­nej Ame­ri­ke až po USA na seve­re, v Rus­ku, v juž­nom Špa­niel­sku, Gréc­ku, Talian­sku, Čes­ku a  nevy­ní­ma­júc. Kom­plet­nej­ší zoznam evi­du­je Fish­Ba­se. [1] Druh P. reti­cu­la­ta sa pris­pô­so­bil svoj­mu pro­stre­diu a začí­na stá­le viac pre­ja­vo­vať pôvod­ná prí­rod­ná for­ma. Keď porov­nám divo­ké gup­ky z Vene­zu­e­ly a gup­ky chy­te­né v Bra­zí­lii, tak vidím jas­né pre­sa­dzo­va­nie pôvod­nej gene­tic­kej výba­vy. Divo­ká  zase raz víťa­zí. Gup­ky sa nachá­dza­jú tam kde je tep­lá , oby­čaj­ne v ter­mál­nych pra­me­ňoch. Viem, že sa nachá­dza­jú v are­áli Slov­naf­tu, počul som o via­ce­rých iných výsky­toch a viem, že sú v ter­mál­nych jazier­kach v Piešťanoch.

Sam­ček v prí­ro­de dosa­hu­je 3,5 cm, samič­ka 6 cm [2]. Žijú prie­mer­ne 812 mesia­cov. P. reti­cu­la­ta sa vyzna­ču­je veľ­kým pohlav­ným dimor­fiz­mom. Sam­ček je ove­ľa fareb­nej­ší, vzras­tom men­ší, štíh­lej­ší a má Gono­pó­dium je pohlav­ným orgá­nom a je modi­fi­ká­ci­ou 3 až 5 lúča rit­nej plut­vy. Samič­ka je ovál­nej­šia, v dospe­los­ti väč­šia, rit­nú plut­vu má nor­mál­nu a má škvr­nu gra­vi­di­ty v bruš­nej čas­ti tela. Základ­ná far­ba oboch pohla­ví je sivá. Gup­ka je veľ­mi pria­teľ­ská ryba zväč­ša plá­va­jú­ca v stred­nej a dol­nej čas­ti akvá­ria. Ak cho­vá­te veľ­ké množ­stvo gupiek v jed­nej nádr­ži, tak sa  zdru­žu­jú v celom vod­nom stĺp­ci. V prí­pa­de, že kŕmi­te tak, že ruku máte v akvá­riu,  vám zve­da­vo a nebo­jác­ne obli­zu­jú prs­ty. Zau­jí­ma­vé je aj chy­ta­nie gupiek do , pre­to­že ony sa chy­ta­jú čas­to až prí­liš ľah­ko – ak chce­te chy­tiť jed­nu jedi­nú, ľah­ko sa sta­ne, že ich máte v sieť­ke aj 20. Chy­tiť jed­no­du­cho do  gup­ku medzi sto iný­mi je prob­lém. Čím je vyš­šia počet­nosť, tým sú zve­da­vej­šie a nebojácnejšie.

Chov gupiek je celo­sve­to­vo roz­ší­re­ný, čo je spô­so­be­né asi aj tým, že ide snáď o naj­va­ria­bil­nej­ší druh ryby, cho­va­ný v slad­ko­vod­ných akvá­riách a to nie­len čo sa týka sfar­be­nia, ale aj tva­ru. Exis­tu­je množ­stvo tva­ro­vých a fareb­ných foriem P. reti­cu­la­ta. Keď­že gup­ka pred­sta­vu­je a pred­sta­vo­va­la vždy pre akva­ris­tov výzvu, doš­lo k veľ­kým zme­nám nie­len v jej vzhľa­de, ale aj v náro­koch cho­vu. Chov gupiek bol kedy­si bez­prob­lé­mo­vý. Asi ste aj vy poču­li akva­ris­tov a zná­mych, kto­rí vra­ve­li, že  cho­vať nebol nikdy prob­lém, a že to nemô­že byť prob­lém ani dnes. Dneš­né , kto­ré dosta­ne­te kúpiť v akva­ris­ti­ke, prí­pad­ne od cho­va­te­ľa, sa dajú opí­sať ako chú­los­ti­vé ryby. Svo­jim nárok­mi sa dosť odli­šu­jú od svo­jich prí­buz­ných z minu­los­ti. Dnes sú  sil­ne pre­šlach­te­né a sta­li aj menej odol­ný­mi. V minu­los­ti  nebo­li vôbec chú­los­ti­vé, ale dnes je to inak. Čas­to sa cho­va­te­ľo­vi sta­ne, že si zakú­pi neja­ké , pri­dá ich ku svo­jim a najprv zahy­nú tie nové a neskôr aj jeho sta­ré. Ak chce­te cho­vať , ide­ál­ne je nájsť si ces­tu k cho­va­te­ľo­vi, kto­rý si udr­žu­je čis­tú líniu. Pomer pohla­ví odpo­rú­čam 3:1 a viac v pros­pech sami­čiek. Sam­ce čas­to nedo­ži­čia pokoj samič­kám, pre­to je vhod­né cho­vať viac sami­čiek ako sam­cov. Gup­ky tole­ru­jú širo­ké pás­mo para­met­rov vody. Za ide­ál­ne hod­no­ty cho­vu pova­žu­jem tep­lo­tu 2227°C, 1020°, ph 7.5. Sú schop­né, naj­mä v dospe­los­ti, pokiaľ nepat­ria ku chú­los­ti­vým typom, zná­šať aj veľ­ké zaso­le­nie. Pro­fi­to­va­nie gupiek v pieš­ťan­ských jazier­kach je toho dôka­zom. Pieš­ťan­ské  sú totiž napá­ja­né vodou, kto­rá je veľ­mi boha­tá na síru a iné mine­rá­ly. Do jazie­rok ľudia púš­ťa­jú čas od času rôz­ne ryby, ale pre­ží­va­jú len  a Poeci­lia reti­cu­la­ta. Sú to dru­hy, kto­ré sú voči tomu­to fak­to­ru rezis­tent­né. Nie­kto­rí  doká­za­li akli­ma­ti­zo­vať gup­ky postup­ným pri­vy­ka­ním dokon­ca na mor­skú vodu. Cho­va­jú tak gup­ky v mor­skej vode ako krmi­vo. V prí­pa­de, že máte ambí­cie zúčast­niť sa súťa­ží, je vhod­né gup­ky cho­vať v akvá­riách s rast­li­na­mi, pre­to­že v nich sa gup­ky cítia lep­šie a lep­šie aj vyze­ra­jú. Chov gupiek si teda vyža­du­je viac akvá­rií, ide­ál­ne je, ak kaž­dá for­ma má svo­je . Zvlášť pre dospe­lé ryby, mlaď, dospie­va­jú­ce jedin­ce. Ku gup­kám sa do spo­lo­čen­ské­ho akvá­ria hodia iné  ako napr. pla­ty, , ďalej , pan­cier­nič­ky rodu . Neho­dia sa k nim väč­šie dru­hy cich­líd – napr. , laby­rint­ky – napr.  ryby – napr.  partipentazona.

Nie­kto­rí  pri­dá­va­jú do akvá­rií, kde cho­va­jú gup­ky soľ. Naj­mä tí, kto­rí cho­va­jú gup­ky bez dna a bez rast­lín. V kaž­dom prí­pa­de sa gup­ka cíti v sla­nej vode dob­re a lep­šie odo­lá­va nástra­hám cho­rôb. Odpo­rú­ča­ná dáv­ka  pre ne sú dve poliev­ko­vé lyži­ce na 40 lit­rov vody. Na soľ je tre­ba rybič­ky pri­vyk­núť postup­ne a pou­žiť len vte­dy, ak to iným rybám neva­dí. Gup­ky majú rela­tív­ne dlhé chvos­ty a čas­to pre­to viac trpia rôz­ny­mi cho­ro­ba­mi. A keď­že gup­ky veľa zože­rú a veľa odpa­du aj vypro­du­ku­jú, tre­ba dbať na čis­to­tu vody, aj dna. Jeden môj kama­rát nazý­va gup­ky a  vďa­ka tej­to vlast­nos­ti kom­bajn :-). Gup­ky v noci oddy­chu­jú ležiac na dne, chvos­ty sa dotý­ka­jú dna a vte­dy im hro­zí náka­za. Dno nesmie obsa­ho­vať veľa det­ri­tu, účin­ná  je dob­rým pred­po­kla­dom vašich zdra­vých rýb. Gup­ky doslo­va milu­jú čerstvú vodu a ak sa im veľ­mi čas­to mení , ras­tú veľ­mi rých­lo a sú vo výbor­nej kon­dí­cii. Ide­ál­na je kon­ti­nu­ál­na výme­na vody.

Gup­ky sú všež­ra­vé. Vhod­nou potra­vou sú , patent­ky, , moina, , ide­ál­ne v živom sta­ve. Mra­ze­né krmi­vo toh­to typu sta­čí namo­čiť do akvá­ria a pár­krát s ním roz­ví­riť hla­di­nu a ryby nakŕ­mi­te. Ak chce­te aby samič­ky gupiek kva­lit­ne rodi­li, poskyt­ni­te im  čier­ne­ho komá­ra, prá­ve toho, kto­rý nám ľuďom vie nie­ke­dy tak veľ­mi znep­rí­jem­niť život – komá­ra pisk­ľa­vé­ho – Culex pipiens. Gup­ky sú ria­sož­ra­vé, vhod­nou potra­vou je  apod. Pre doras­ta­jú­ce mla­dé gup­ky sa hodí nálev­ník. S rados­ťou prij­mú napr. nelie­ta­vé  Dro­sop­hi­la mela­no­gas­ter a je to prá­ve , na kto­rý sa pri kŕme­ní rýb vše­obec­ne naj­viac zabú­da. Vhod­né sú samoz­rej­me , ale­bo , menej už vloč­ko­vé suché , kto­ré sú ponú­ka­né v akva­ris­tic­kých obchodoch.

Roz­mno­žo­va­nie gupiek je jed­no­du­ché, často­krát sa môže v nádr­žiach akva­ris­tov diať aj pro­ti ich vôli. Sam­če­ko­via, nezried­ka aj tra­ja naraz nahá­ňa­jú vytrva­lo samič­ku, kto­rá ale zvy­čaj­ne zo začiat­ku igno­ru­je ich akti­vi­tu. Keď ale samič­ka pri­vo­lí, sam­ček pomo­cou pohlav­né­ho orgá­nu, gono­pó­dia, kopu­lu­je. Samič­ka je schop­ná držať si sper­mie v záso­be a rodiť aj v ďal­ších 34 nasle­du­jú­cich vrhoch. Aj pre­to je nevy­hnut­né, ak chce­te zacho­vať líniu – tvar a fareb­nosť rodi­čov, zame­dziť mie­ša­niu gene­tic­ké­ho mate­riá­lu. Gra­vid­né samič­ky je mož­né izo­lo­vať v pôrod­nič­kách, napr. v takých, kto­ré dosta­ne­te v obcho­de, ale­bo si zostro­jí­te napr. zo záh­rad­níc­ke­ho ple­ti­va kôš. Ple­ti­vo sta­čí zošiť a kôš upev­niť na . Ale­bo sa môže­te inšpi­ro­vať a spra­viť si pôrod­nič­ku pomo­cou  a ple­ti­va. Samoz­rej­me môže­te nechať samič­ku odro­diť v spo­loč­nom akvá­riu a neskôr mla­dé vychy­tať. Gup­ky si nie­ke­dy svo­je potom­stvo žerú nie­ke­dy, ale ak chce­te mať potom­stvo, je dob­ré mať  dob­re zaras­te­né rast­li­na­mi. Gup­ky sú schop­né rodiť mla­dé kaž­dý mesiac – peri­ó­da trvá zhru­ba 28 dní. Prie­mer­ný počet mla­dých je 40 jedin­cov – pohy­bu­je sa od 30 do 70, nie­ke­dy aj viac ako 100 mla­dých. Nie­ke­dy sa sta­ne, že samič­ka vrh­ne len zopár mla­dých. Dbaj­te na to, aby ste, ak pre­kla­dá­te samič­ku pred pôro­dom, neme­ni­li dras­tic­ky , naj­mä aby ste nezvý­ši­li tep­lo­tu. Zvý­še­ná tep­lo­ta by moh­la mať za násle­dok pred­čas­ný pôrod – nedos­ta­toč­ne vyvi­nu­té jedin­ce až mŕt­ve jedin­ce. Samič­ka je po pôro­de vyčer­pa­ná, je bež­né, že sa jej v tom­to čase zhor­ší zdra­vot­ný stav.

Čo je ove­ľa väč­ší prob­lém, je mla­dé odcho­vať. Ako hovo­rí Ivan Vyslú­žil: Gup­ku roz­mno­ží aj žia­čik, ale odcho­vá iba cho­va­teľ.“ Naro­de­né mla­dé gup­ky sú rela­tív­ne veľ­kým rybím plô­di­kom – dosa­hu­jú oko­lo 1 cm. Najprv ras­tú pomal­šie, po dvoch týžd­ňoch sa ich  pri dob­rom kŕme­ní roz­beh­ne. Tak ako aj pri iných rybách, gup­ky do veľ­kos­ti dvoch cen­ti­met­rov je vhod­né kŕmiť čo naj­dô­sled­nej­šie. Naj­lep­šou mož­nos­ťou ako podá­vať potra­vu takým­to mla­dým gup­kám, je čo naj­čas­tej­šie a po malých dáv­kach. Samoz­rej­me ide­ál­ne je živé krmi­vo, kto­ré sa pohy­bu­je v celom vod­nom stĺp­ci akvá­ria. Takým­to požia­dav­kám vyho­vie Arte­mia sali­na, a nálev­ník . Ako­náh­le sa dá roz­lí­šiť , mlaď roz­deľ­te pod­ľa pohla­via. Sam­če­ko­via pohlav­ne dospie­va­jú vo veku dvoch mesia­cov, samič­ky o mesiac neskôr. Samič­ky so sam­ca­mi daj­te doko­py vte­dy, ak chce­te, aby sa spo­lu pári­li. Pokiaľ to nie je nevy­hnut­né, vyhý­baj­te sa pre­dov­šet­kým súro­de­nec­ké­mu páre­niu.

Gup­ky trpia čas­to cho­ro­ba­mi, kto­ré nevie­me diag­nos­ti­fi­ko­vať – čas­to hynú bez zjav­nej prí­či­ny a veľ­mi rých­lo. Jed­nou zo závaž­ných cho­rôb, pos­ti­hu­jú­cich tie­to ryby je bak­te­riál­ny roz­pad plu­tiev spô­so­be­ný bak­té­ria­mi Pse­udo­mo­nas,  a iný­mi. Inou cho­ro­bou je myko­bak­te­ri­ó­za, kto­rá je len veľ­mi ťaž­ko lie­či­teľ­ná. Ich­ti­of­ti­ri­ó­za – zná­ma medzi akva­ris­ta­mi ako  je menej váž­na choroba.

P. reti­cu­la­ta si istot­ne svo­je význam­né mies­to v akva­ris­ti­ke zaslú­ži a zasta­ne, veď napo­kon sú to prá­ve gup­ky, pre kto­ré sa kona­jú Maj­strov­stvá Euró­py, aj Maj­strov­stvá sve­ta, a iné medzi­ná­rod­né a  a . Exis­tu­je medzi­ná­rod­ná orga­ni­zá­cia IKGH (Inter­na­ti­ona­le Kura­to­rium -Hoch­zucht), kto­rá jed­not­li­vé orga­ni­zá­cie zaobe­ra­jú­ce sa cho­vom P. reti­cu­la­ta zdru­žu­je a koor­di­nu­je [4]. Súťa­ží sa pod­ľa vypra­co­va­né­ho štan­dar­du IHS. [5] Zväč­ša súťa­žia triá sam­če­kov, ale čoraz viac sa pre­sa­dzu­jú aj páry. Kate­gó­rie sú urče­né pod­ľa tva­ru chvos­to­vej plut­vy: trian­gel, kruh, dvoj­me­čík, dol­ný , hor­ný , rýľ, , šer­pa.


Poeci­lia reti­cu­la­ta Peters, 1859 belo­ngs to the sub­fa­mi­ly Poeci­li­nae, the fami­ly Poecil­li­dae, the order Cyp­ri­no­don­ti­for­mes, and the class Acti­nop­te­ri­gii. Syno­nyms: Poeci­lia reti­cu­la­ta Peters, 1859; Lebis­tes poeci­li­oides De Filip­pi, 1861; Girar­di­nus reti­cu­la­tus Günt­her, 1866; Girar­di­nus gup­pii Günt­her, 1866; Poeci­li­oides reti­cu­la­tus Jor­dan et Gil­bert, 1883; Hete­ran­dria gup­pyi Jor­dan, 1887; Acant­hop­ha­ce­lus reti­cu­la­tus Eigen­mann, 1907; Acant­hop­ha­ce­lus gup­pii Eigen­mann, 1910; Girar­di­nus poeci­lo­ides Bou­len­ger, 1912; Girar­di­nus peter­si Bou­len­ger, 1912; Poeci­lia poeci­lo­ides Lan­ger, 1913; Lebis­tes reti­cu­la­tus Regan, 1913; Gla­ri­dicht­hys reti­cu­la­tus Mile­ws­ki, 1920. The Slo­vak name is živo­rod­ka dúho­vá. The name gup­ka dúho­vá is also used. It belo­ngs to live­be­a­rers. It is a gene­ral­ly kno­wn spe­cies of aqu­arium fish. Pro­bab­ly eve­ry­o­ne in Slo­va­kia has encoun­te­red the nati­onal name gup­ky. Often the­ir name is dis­tor­ted to gub­ky, guby, and simi­lar, even among experts – which only indi­ca­tes the­ir gre­at popu­la­ri­ty. Anot­her com­mon name for gup­pies is pávie očko. This beau­ti­ful name ori­gi­na­tes from the natu­ral form of P. reti­cu­la­ta, which has a dark spot on the body, usu­al­ly orien­ted towards the upper edge of the cau­dal fin.

The ori­gi­nal dis­tri­bu­ti­on is in Vene­zu­e­la, but today its ran­ge extends to the eas­tern Ama­zon, Vene­zu­e­la, Tri­ni­dad and Toba­go, Bar­ba­dos, nort­hern Bra­zil, and Guy­ana – the Ori­no­co River basin, and gup­pies can now be found in Aus­tra­lia, Cuba, Hawaii, Sout­he­ast Asia, eas­tern and sout­hern Afri­ca, South Ame­ri­ca up to the nort­hern Uni­ted Sta­tes, Rus­sia, sout­hern Spain, Gre­e­ce, Ita­ly, the Czech Repub­lic, and Slo­va­kia, among others. A more com­pre­hen­si­ve list is pro­vi­ded by Fish­Ba­se. The spe­cies P. reti­cu­la­ta has adap­ted to its envi­ron­ment and is inc­re­a­sin­gly sho­wing its ori­gi­nal natu­ral form. When I com­pa­re wild gup­pies from Vene­zu­e­la with tho­se caught in Bra­zil, I see a cle­ar domi­nan­ce of the ori­gi­nal gene­tic make­up. Wild natu­re wins once again. Gup­pies are found whe­re the water is warm, usu­al­ly in ther­mal springs. I know they are found in the area of Slov­naft, I’ve heard about seve­ral other occur­ren­ces, and I know they are in ther­mal ponds in Piešťany.

In natu­re, the male rea­ches 3.5 cm, the fema­le 6 cm. They live an ave­ra­ge of 8 – 12 months. P. reti­cu­la­ta is cha­rac­te­ri­zed by sig­ni­fi­cant sexu­al dimorp­hism. The male is much more color­ful, smal­ler in size, slim­mer, and has a gono­po­dium. The gono­po­dium is the male repro­duc­ti­ve organ and is a modi­fi­ca­ti­on of the 3rd to 5th ray of the anal fin. The fema­le is more oval, lar­ger in adult­ho­od, has a nor­mal anal fin, and has a gra­vid spot on the abdo­mi­nal part of the body. The basic color of both sexes is gray. Gup­py is a very friend­ly fish, usu­al­ly swim­ming in the midd­le and lower part of the aqu­arium. If you keep a lar­ge num­ber of gup­pies in one tank, they group toget­her in the enti­re water column. If you feed them with your hand in the aqu­arium, gup­pies curi­ous­ly and fear­less­ly lick your fin­gers. Cat­ching gup­pies with a net is also inte­res­ting becau­se they are often caught too easi­ly – if you want to catch just one, it’s easy to end up with 20 in the net. Sim­ply cat­ching a gup­py in a net among a hun­dred others is a prob­lem. The more the­re are, the more curi­ous and fear­less they become.

The bre­e­ding of gup­pies is wides­pre­ad worl­dwi­de, per­haps becau­se they are one of the most variab­le spe­cies of fish kept in fres­hwa­ter aqu­ariums, not only in terms of color but also in sha­pe. The­re are many morp­ho­lo­gi­cal and color forms of P. reti­cu­la­ta. Sin­ce gup­pies have alwa­ys been and still are a chal­len­ge for aqu­arists, the­re have been sig­ni­fi­cant chan­ges not only in the­ir appe­a­ran­ce but also in the requ­ire­ments for bre­e­ding. Kee­ping gup­pies was once trouble-​free. You may have heard aqu­arists and acqu­ain­tan­ces say that kee­ping gup­pies was never a prob­lem and that it can­not be a prob­lem today. The gup­pies avai­lab­le for pur­cha­se in pet sto­res or from bre­e­ders today can be desc­ri­bed as deli­ca­te fish. The­ir demands dif­fer sig­ni­fi­can­tly from the­ir rela­ti­ves in the past. Toda­y­’s gup­pies are hea­vi­ly bred and have beco­me less resi­lient. In the past, gup­pies were not deli­ca­te at all, but today it is dif­fe­rent. It often hap­pens to bre­e­ders that they buy some gup­pies, add them to the­ir tank, and first the new ones perish, and later the­ir old ones do too. If you want to keep gup­pies, it is ide­al to find a path to a bre­e­der who main­tains a cle­an line­a­ge. I recom­mend a sex ratio of 3:1 or more in favor of fema­les. Males often do not give fema­les pea­ce, so it is suitab­le to keep more fema­les than males. Gup­pies tole­ra­te a wide ran­ge of water para­me­ters. I con­si­der the ide­al bre­e­ding valu­es to be a tem­pe­ra­tu­re of 22 – 27°C, 10 – 20°dGH, pH 7.5. They are capab­le, espe­cial­ly in adult­ho­od, if they do not belo­ng to deli­ca­te types, of tole­ra­ting high sali­ni­ty. The pro­fi­ta­bi­li­ty of gup­pies in Pieš­ťa­ny ponds is pro­of of this. Pieš­ťa­ny ponds are fed by water rich in sul­fur and other mine­rals. Peop­le occa­si­onal­ly rele­a­se vari­ous fish into the ponds, but only Poeci­lia sphe­nops and Poeci­lia reti­cu­la­ta sur­vi­ve. The­se are spe­cies that are resis­tant to this fac­tor. Some bre­e­ders have mana­ged to acc­li­ma­te gup­pies gra­du­al­ly even to sea­wa­ter. They keep gup­pies in sea­wa­ter as feed. If you have ambi­ti­ons to par­ti­ci­pa­te in com­pe­ti­ti­ons, it is advi­sab­le to keep gup­pies in aqu­ariums with plants becau­se they feel and look bet­ter in them. The­re­fo­re, bre­e­ding gup­pies requ­ires more aqu­ariums. Ide­al­ly, each form should have its own aqu­arium, espe­cial­ly for adult fish, young, and ado­les­cent indi­vi­du­als. Other live­be­a­rers such as pla­ties, sword­tails, mol­lies, tetras, and Cory­do­ras cat­fish are suitab­le for kee­ping with gup­pies in a com­mu­ni­ty tank. Lar­ger cich­lid spe­cies, such as angel­fish, laby­rinth fish, such as bet­tas, and carp-​like fish, such as Pun­tius par­ti­pen­ta­zo­na, are not suitab­le for them.

Some bre­e­ders add salt to the aqu­ariums whe­re they keep gup­pies, espe­cial­ly tho­se who keep gup­pies wit­hout sub­stra­te and wit­hout plants. In any case, gup­pies feel good in sal­ty water and bet­ter resist dise­a­se. The recom­men­ded dose of salt for them is two tab­les­po­ons per 40 liters of water. Gup­pies should be gra­du­al­ly accus­to­med to salt, and it should only be used if it does not bot­her other fish. Gup­pies have rela­ti­ve­ly long tails and often suf­fer from vari­ous dise­a­ses. And sin­ce gup­pies eat a lot and pro­du­ce a lot of was­te, water and bot­tom cle­an­li­ness must be main­tai­ned. One of my friends calls gup­pies and sword­tails a com­bi­ne” becau­se of this fea­tu­re. Gup­pies rest at the bot­tom at night, the­ir tails tou­ching the bot­tom, and they are at risk of infec­ti­on. The bot­tom must not con­tain much det­ri­tus, effec­ti­ve fil­tra­ti­on is a good pre­re­qu­isi­te for your healt­hy fish. Gup­pies lite­ral­ly love fresh water, and if you chan­ge the water very often, they grow very quick­ly and are in excel­lent con­di­ti­on. Con­ti­nu­ous water exchan­ge is ideal.

Gup­pies are omni­vo­rous. Suitab­le food inc­lu­des thre­ad­fin, mosqu­ito lar­vae, cyc­lops, moina, arte­mia, ide­al­ly live. Fro­zen food of this type is suf­fi­cient to soak in the aqu­arium and swirl a few times to feed the fish. If you want the fema­le gup­pies to give birth well, pro­vi­de them with lar­vae of the black mosqu­ito, the one that some­ti­mes makes human life so unp­le­a­sant – the Culex pipiens mosqu­ito. Gup­pies are her­bi­vo­rous, suitab­le food inc­lu­des spi­ru­li­na, blan­ched spi­nach, let­tu­ce, etc. A suitab­le food for young gro­wing gup­pies is infu­so­ria. They rea­di­ly accept, for exam­ple, non-​flying fru­it flies Dro­sop­hi­la mela­no­gas­ter, and it is pre­ci­se­ly insects that are most for­got­ten when fee­ding fish in gene­ral. Of cour­se, mic­ro­or­ga­nisms are suitab­le, as well as grin­dal worms, less so dry fla­ke foods offe­red in pet stores.

Bre­e­ding gup­pies is sim­ple; often it can hap­pen in aqu­arists’ tanks against the­ir will. Males, often even three at once, per­sis­ten­tly cha­se the fema­le, who usu­al­ly igno­res the­ir acti­vi­ty at first. But when the fema­le agre­es, the male copu­la­tes using the gono­po­dium. The fema­le is able to sto­re sperm and give birth in the next 3 – 4 sub­se­qu­ent bro­ods. The­re­fo­re, if you want to pre­ser­ve the line­a­ge – the sha­pe and color of the parents, you need to pre­vent the mixing of gene­tic mate­rial. Preg­nant fema­les can be iso­la­ted in bre­e­ding traps, for exam­ple, tho­se avai­lab­le in sto­res or tho­se you can make from gar­den mesh bas­kets. It is enough to stitch the mesh and attach the bas­ket to the aqu­arium. Or you can get ins­pi­red and make a bre­e­ding trap using a PET bott­le and mesh. Of cour­se, you can let the fema­le give birth in a com­mon tank and later catch the young. Some­ti­mes gup­pies eat the­ir offs­pring, but if you want offs­pring, it is good to have the aqu­arium well plan­ted with plants. Gup­pies are capab­le of giving birth eve­ry month – the peri­od lasts about 28 days. The ave­ra­ge num­ber of offs­pring is 40 indi­vi­du­als – ran­ging from 30 to 70, some­ti­mes even more than 100 offs­pring. Some­ti­mes it hap­pens that the fema­le only gives birth to a few young. Make sure that if you move the fema­le befo­re giving birth, you do not dras­ti­cal­ly chan­ge the water para­me­ters, espe­cial­ly to avo­id rai­sing the tem­pe­ra­tu­re. Inc­re­a­sed tem­pe­ra­tu­re could result in pre­ma­tu­re birth – insuf­fi­cien­tly deve­lo­ped indi­vi­du­als or even dead ones. The fema­le is exhaus­ted after giving birth; it is com­mon for her health to dete­ri­ora­te during this time.

What is a much big­ger prob­lem is rai­sing the young. As Ivan Vyslú­žil says, A scho­ol­child can bre­ed a gup­py, but only a bre­e­der can rai­se it.” Newborn gup­py fry are rela­ti­ve­ly lar­ge fish fry – rea­ching about 1 cm. They ini­tial­ly grow slo­wer, but after two weeks of good fee­ding, the­ir gro­wth acce­le­ra­tes. Just like with other fish, it is suitab­le to feed gup­pies dili­gen­tly until they reach two cen­ti­me­ters in size. The best way to feed such young gup­pies is as often as possib­le and in small por­ti­ons. Of cour­se, live food that moves throug­hout the water column of the aqu­arium is ide­al. The­se demands are met by the salt­wa­ter bri­ne shrimp – Arte­mia sali­na, and infu­so­ria – Para­me­cium cau­da­tum. As soon as the gen­der can be dis­tin­gu­is­hed, divi­de the fry by gen­der. Males reach sexu­al matu­ri­ty at the age of two months, fema­les one month later. Put fema­les with males toget­her only if you want them to mate. If it is not neces­sa­ry, avo­id sib­ling mating abo­ve all.

Gup­pies often suf­fer from dise­a­ses that we can­not diag­no­se – they often perish wit­hout appa­rent cau­se and very quick­ly. One of the seri­ous dise­a­ses affec­ting the­se fish is fin rot cau­sed by bac­te­ria Pse­udo­mo­nas, Aero­mo­nas, and others. Anot­her dise­a­se is myco­bac­te­ri­osis, which is very dif­fi­cult to tre­at. Icht­hy­opht­hi­ria­sis – kno­wn among aqu­arists as whi­te spot dise­a­se – is a less seri­ous disease.

P. reti­cu­la­ta cer­tain­ly deser­ves its sig­ni­fi­cant pla­ce in aqu­aris­tics and holds it, as gup­pies are the rea­son for the Euro­pe­an Cham­pi­ons­hips, World Cham­pi­ons­hips, and other inter­na­ti­onal and nati­onal com­pe­ti­ti­ons and exhi­bi­ti­ons. The­re is an inter­na­ti­onal orga­ni­za­ti­on, IKGH (Inter­na­ti­ona­le Kura­to­rium Guppy-​Hochzucht), which brings toget­her and coor­di­na­tes indi­vi­du­al orga­ni­za­ti­ons dea­ling with the bre­e­ding of P. reti­cu­la­ta. Com­pe­ti­ti­ons are held accor­ding to the deve­lo­ped IHS stan­dard. Typi­cal­ly, com­pe­ti­ti­ons invol­ve tri­os of males, but pairs are inc­re­a­sin­gly making the­ir mark. Cate­go­ries are deter­mi­ned by the sha­pe of the cau­dal fin: trian­gle, circ­le, doub­le sword, lower sword, upper sword, lyre, fan, flag, sho­vel, fla­me, need­le, sherpa.


Poeci­lia reti­cu­la­ta Peters, 1859 gehört zur Unter­fa­mi­lie Poeci­li­nae, zur Fami­lie Poecil­li­dae, zur Ord­nung Cyp­ri­no­don­ti­for­mes und zur Klas­se Acti­nop­te­ri­gii. Syno­ny­me: Poeci­lia reti­cu­la­ta Peters, 1859; Lebis­tes poeci­li­oides De Filip­pi, 1861; Girar­di­nus reti­cu­la­tus Günt­her, 1866; Girar­di­nus gup­pii Günt­her, 1866; Poeci­li­oides reti­cu­la­tus Jor­dan et Gil­bert, 1883; Hete­ran­dria gup­pyi Jor­dan, 1887; Acant­hop­ha­ce­lus reti­cu­la­tus Eigen­mann, 1907; Acant­hop­ha­ce­lus gup­pii Eigen­mann, 1910; Girar­di­nus poeci­lo­ides Bou­len­ger, 1912; Girar­di­nus peter­si Bou­len­ger, 1912; Poeci­lia poeci­lo­ides Lan­ger, 1913; Lebis­tes reti­cu­la­tus Regan, 1913; Gla­ri­dicht­hys reti­cu­la­tus Mile­ws­ki, 1920. Der slo­wa­kis­che Name lau­tet Regen­bo­gen­kärpf­ling. Es wird auch als Gup­py bez­e­ich­net. Es gehört zu den lebend gebä­ren­den Fis­chen. Es ist eine all­ge­me­in bekann­te Art von Aqu­arium­fis­chen. Auch hier ist wahrs­che­in­lich jeder Erwach­se­ne schon ein­mal auf den lan­de­süb­li­chen Namen Gup­py ges­to­ßen. Oft wird der Name zu Gub­ky, Guby usw. ver­kürzt, auch unter Fach­le­uten – was ihre gro­ße Beliebt­he­it nur ver­de­ut­licht. Ein wei­te­rer geb­rä­uch­li­cher Name für Gup­pies ist Pfau­e­nau­ge. Die­se schöne Bez­e­ich­nung stammt von der natür­li­chen Form P. reti­cu­la­ta, die einen far­bi­gen dunk­len Fleck auf dem Kör­per hat, der nor­ma­ler­we­i­se zum obe­ren Rand der Sch­wanzf­los­se hin aus­ge­rich­tet ist.

Die urs­prün­gli­che Verb­re­i­tung liegt in Vene­zu­e­la, heute reicht ihr Verb­re­i­tungs­ge­biet in den öst­li­chen Ama­zo­nas, nach Vene­zu­e­la, Tri­ni­dad und Toba­go, Bar­ba­dos, dem nörd­li­chen Bra­si­lien und Guy­ana – das Ein­zugs­ge­biet des Ori­no­ko und heute fin­den sich Gup­pies auch in Aus­tra­lien, Kuba, Hawaii, Südos­ta­sien, Ost- und Südaf­ri­ka, Süda­me­ri­ka bis in den Nor­den der USA, Russ­land, Süds­pa­nien, Grie­chen­land, Ita­lien, Tsche­chien und auch in der Slo­wa­kei. Eine umfas­sen­de­re Lis­te führt Fish­Ba­se auf. Die Art P. reti­cu­la­ta hat sich an ihre Umge­bung ange­passt und beginnt immer mehr, ihre urs­prün­gli­che natür­li­che Form zu zei­gen. Wenn ich wil­de Gup­pies aus Vene­zu­e­la und in Bra­si­lien gefan­ge­ne Gup­pies verg­le­i­che, sehe ich eine kla­re Durch­set­zung des urs­prün­gli­chen gene­tis­chen Mate­rials. Die wil­de Natur siegt ein­mal mehr. Gup­pies leben dort, wo das Was­ser warm ist, nor­ma­ler­we­i­se in Ther­ma­lqu­el­len. Ich weiß, dass sie im Gebiet von Slov­naft vor­kom­men, ich habe von meh­re­ren ande­ren Vor­kom­men gehört und ich weiß, dass sie in Ther­mal­te­i­chen in Pieš­ťa­ny zu fin­den sind.

Das Männ­chen erre­icht in der Natur eine Größe von 3,5 cm, das Weib­chen 6 cm. Sie leben durch­schnitt­lich 8 – 12 Mona­te. P. reti­cu­la­ta zeich­net sich durch einen deut­li­chen Gesch­lechts­di­morp­his­mus aus. Das Männ­chen ist far­ben­fro­her, kle­i­ner und sch­lan­ker im Wachs­tum und hat ein Gono­po­dium. Das Gono­po­dium ist ein Gesch­lecht­sor­gan und eine Modi­fi­ka­ti­on von 3 bis 5 Strah­len der Analf­los­se. Das Weib­chen ist ova­ler, größer im Erwach­se­ne­nal­ter, hat eine nor­ma­le Afterf­los­se und einen Träch­tig­ke­itsf­leck im Bauch­be­re­ich. Die Grund­far­be bei­der Gesch­lech­ter ist grau. Gup­py ist ein sehr fre­und­li­cher Fisch, der nor­ma­ler­we­i­se im mitt­le­ren und unte­ren Teil des Aqu­ariums sch­wimmt. Wenn Sie eine gro­ße Anzahl von Gup­pies in einem Tank hal­ten, ver­sam­meln sie sich im gesam­ten Was­ser­sä­u­len­be­re­ich. Wenn Sie füt­tern, wäh­rend Ihre Hand im Aqu­arium ist, lec­ken Ihnen die Gup­pies neugie­rig und furcht­los die Fin­ger. Es ist auch inte­res­sant, Gup­pies in ein Netz zu fan­gen, denn sie wer­den oft viel zu leicht gefan­gen – wenn Sie ver­su­chen, nur eines zu fan­gen, lan­den oft 20 in Ihrem Netz. Es ist eine Heraus­for­de­rung, einen ein­zel­nen Gup­py aus hun­dert ande­ren zu fan­gen. Je größer die Popu­la­ti­on, des­to neugie­ri­ger und furcht­lo­ser sind sie.

Die Zucht von Gup­pies ist welt­we­it verb­re­i­tet, was wohl auch daran liegt, dass es sich um eine der varia­bels­ten Arten von Süßwas­ser­fis­chen han­delt, die in Aqu­arien gehal­ten wer­den, nicht nur in Bez­ug auf die Far­be, son­dern auch auf die Form. Es gibt vie­le For­men und Farb­va­rian­ten von P. reti­cu­la­ta. Da Gup­pies schon immer eine Heraus­for­de­rung für Aqu­aria­ner dars­tell­ten, gab es nicht nur gro­ße Verän­de­run­gen in ihrem Aus­se­hen, son­dern auch in den Zuch­tan­for­de­run­gen. Die Zucht von Gup­pies war früher unkom­pli­ziert. Sie haben viel­le­icht auch Aqu­aria­ner und Bekann­te gehört, die sag­ten, dass die Zucht von Gup­pies nie ein Prob­lem war und dass es heute auch kein Prob­lem sein kann. Die heuti­gen Gup­pies, die Sie im Zoofach­han­del oder beim Züch­ter kau­fen kön­nen, sind als emp­find­li­che Fis­che zu besch­re­i­ben. Sie unters­che­i­den sich in ihren Anfor­de­run­gen stark von ihren Vor­fah­ren. Heuti­ge Gup­pies sind stark gek­re­uzt und sind auch weni­ger widers­tands­fä­hig gewor­den. Früher waren Gup­pies über­haupt nicht emp­find­lich, aber heute ist das anders. Es pas­siert oft, dass ein Züch­ter eini­ge Gup­pies kauft, sie zu sei­nen vor­han­de­nen hin­zu­fügt und zuerst die neuen und spä­ter auch sei­ne alten Gup­pies ster­ben. Wenn Sie Gup­pies züch­ten möch­ten, ist es ide­al, einen Züch­ter zu finden,

der eine sau­be­re Linie behält. Ich emp­feh­le ein Gesch­lech­ter­ver­hält­nis von 3:1 oder mehr zuguns­ten der Weib­chen. Männ­chen stören die Weib­chen oft und des­halb ist es rat­sam, mehr Weib­chen als Männ­chen zu hal­ten. Gup­pies tole­rie­ren ein bre­i­tes Spek­trum von Was­ser­pa­ra­me­tern. Die ide­a­len Zucht­be­din­gun­gen sind eine Tem­pe­ra­tur von 22 – 27°C, 10 – 20°dGH und ein pH-​Wert von 7,5. Sie sind in der Lage, ins­be­son­de­re im Erwach­se­ne­nal­ter, wenn sie nicht zu den emp­find­li­chen Typen gehören, auch hohe Salz­kon­zen­tra­ti­onen zu tole­rie­ren. Das Gede­i­hen von Gup­pies in den Tei­chen von Pieš­ťa­ny ist ein Bewe­is dafür. Die Tei­che von Pieš­ťa­ny wer­den näm­lich mit Was­ser ges­pe­ist, das reich an Sch­we­fel und ande­ren Mine­ra­lien ist. Die Men­schen set­zen gele­gen­tlich vers­chie­de­ne Fis­char­ten in die Tei­che ein, aber nur Poeci­lia sphe­nops und Poeci­lia reti­cu­la­ta über­le­ben. Es sind Arten, die gegen die­sen Fak­tor resis­tent sind. Eini­ge Züch­ter haben es sogar ges­chafft, Gup­pies all­mäh­lich an Meer­was­ser zu gewöh­nen. Sie züch­ten Gup­pies in Meer­was­ser als Fut­ter. Wenn Sie Ambi­ti­onen haben, an Wett­be­wer­ben teil­zu­neh­men, ist es rat­sam, Gup­pies in Aqu­arien mit Pflan­zen zu hal­ten, da sie sich darin woh­ler füh­len und bes­ser aus­se­hen. Die Zucht von Gup­pies erfor­dert also meh­re­re Aqu­arien, ide­a­ler­we­i­se soll­te jede Form ihr eige­nes Aqu­arium haben. Beson­ders für erwach­se­ne Fis­che, Jung­fis­che und heran­wach­sen­de Jung­tie­re. Zu Gup­pies pas­sen in ein Gesells­chaft­sa­qu­arium ande­re lebend­ge­bä­ren­de Fis­che wie z.B. Pla­tys, Sch­wertt­rä­ger, Mol­lys, aber auch Salm­ler, Pan­zer­wel­se der Gat­tung Cory­do­ras. Größe­re Arten von Bunt­bars­chen wie z.B. Ska­la­re, Laby­rinth­fis­che wie z.B. Kampf­fis­che und Karp­fen­fis­che wie z.B. Pun­tius par­ti­pen­ta­zo­na pas­sen nicht zu ihnen.

Eini­ge Züch­ter fügen den Aqu­arien, in denen sie Gup­pies züch­ten, Salz hin­zu. Vor allem die­je­ni­gen, die Gup­pies ohne Boden­grund und ohne Pflan­zen hal­ten. Auf jeden Fall füh­len sich Gup­pies in sal­zi­gem Was­ser gut und widers­te­hen den Gefah­ren von Kran­khe­i­ten bes­ser. Die emp­foh­le­ne Salz­men­ge für sie bet­rägt zwei Ess­löf­fel pro 40 Liter Was­ser. Die Fis­che müs­sen all­mäh­lich an das Salz gewöhnt wer­den und nur dann ver­wen­den, wenn es ande­ren Fis­chen nichts aus­macht. Gup­pies haben rela­tiv lan­ge Sch­wän­ze und lei­den daher häu­fi­ger unter vers­chie­de­nen Kran­khe­i­ten. Und da Gup­pies viel fres­sen und viel Abfall pro­du­zie­ren, müs­sen Sie auf die Sau­ber­ke­it des Was­sers und des Bodens ach­ten. Ein Fre­und von mir nennt Gup­pies und Sch­wertt­rä­ger aufg­rund die­ser Eigen­schaft Kom­bi­mas­chi­nen” :-). Gup­pies ruhen nachts am Boden, ihre Sch­wän­ze berüh­ren den Boden und in die­ser Zeit sind sie anfäl­lig für Infek­ti­onen. Der Boden darf nicht viel Det­ri­tus ent­hal­ten, eine effi­zien­te Fil­tra­ti­on ist eine gute Voraus­set­zung für Ihre gesun­den Fis­che. Gup­pies lie­ben fris­ches Was­ser buchs­täb­lich und wenn das Was­ser sehr oft gewech­selt wird, wach­sen sie sehr schnell und sind in aus­ge­ze­ich­ne­ter Ver­fas­sung. Ein kon­ti­nu­ier­li­cher Was­ser­wech­sel ist ideal.

Gup­pies sind Allesf­res­ser. Gee­ig­ne­tes Fut­ter sind Mik­ro­or­ga­nis­men, Müc­ken­lar­ven, Cyc­lops, Moina, Arte­mia, ide­a­ler­we­i­se leben­dig. Gef­ro­re­nes Fut­ter die­ser Art reicht aus, um es ins Aqu­arium zu geben und die Oberf­lä­che ein paar Mal zu durch­rüh­ren, bevor Sie die Fis­che füt­tern. Wenn Sie möch­ten, dass Guppy-​Weibchen quali­ta­tiv hoch­wer­ti­ge Jung­tie­re gebä­ren, geben Sie ihnen Lar­ven der sch­war­zen Flie­ge, genau jene, die uns manch­mal das Leben so sch­wer machen kön­nen – die Stech­müc­ke Culex pipiens. Gup­pies fres­sen Algen, gee­ig­ne­tes Fut­ter ist Spi­ru­li­na, gekoch­ter Spi­nat, Salat usw. Für heran­wach­sen­de jun­ge Gup­pies eig­net sich der Nähr­tier­kul­tur­fisch. Sie neh­men auch ger­ne flu­gun­fä­hi­ge Fruchtf­lie­gen Dro­sop­hi­la mela­no­gas­ter an, und das ist gera­de das Insekt, das beim Füt­tern von Fis­chen all­ge­me­in am meis­ten ver­ges­sen wird. Natür­lich sind auch Mik­ro­wür­mer oder Grin­da­lwür­mer gee­ig­net, weni­ger aber Flocken- oder Pel­let­fut­ter, das in Zoofach­ges­chäf­ten ange­bo­ten wird.

Die Ver­meh­rung von Gup­pies ist ein­fach, oft kann es auch gegen den Wil­len der Aqu­aria­ner in ihren Tanks statt­fin­den. Männ­chen, oft sogar drei auf ein­mal, jagen har­tnäc­kig ein Weib­chen, das ihre Akti­vi­tät nor­ma­ler­we­i­se zu Beginn igno­riert. Wenn das Weib­chen jedoch nach­gibt, paart sich das Männ­chen mit Hil­fe sei­nes Gesch­lecht­sor­gans, des Gono­po­diums. Das Weib­chen ist in der Lage, die Sper­mien zu spe­i­chern und auch in den nächs­ten 3 – 4 Wür­fen zu gebä­ren. Des­halb ist es uner­läss­lich, wenn Sie die Linie erhal­ten wol­len – die Form und Far­be der Eltern -, das Ver­mis­chen des gene­tis­chen Mate­rials zu ver­hin­dern. Sch­wan­ge­re Weib­chen kön­nen in geburts­för­dern­den Ein­rich­tun­gen iso­liert wer­den, z.B. in sol­chen, die Sie im Ges­chäft bekom­men, oder Sie kön­nen eine aus Gar­ten­draht gebau­te Kis­te ver­wen­den. Es reicht aus, den Draht zu nähen und die Kis­te am Aqu­arium zu befes­ti­gen. Oder Sie kön­nen sich ins­pi­rie­ren las­sen und eine geburts­för­dern­de Ein­rich­tung aus einer PET-​Flasche und Draht bau­en. Natür­lich kön­nen Sie das Weib­chen auch im geme­in­sa­men Aqu­arium gebä­ren las­sen und die jun­gen spä­ter heraus­fan­gen. Manch­mal fres­sen die Gup­pies ihren Nach­wuchs, aber wenn Sie Nach­wuchs haben möch­ten, ist es gut, dass das Aqu­arium gut mit Pflan­zen bewach­sen ist. Gup­pies sind in der Lage, jeden Monat Nach­wuchs zu gebä­ren – der Zeit­raum dau­ert etwa 28 Tage. Die durch­schnitt­li­che Anzahl der Jun­gen bet­rägt 40 Indi­vi­du­en – sie vari­iert von 30 bis 70, manch­mal sogar mehr als 100 Jung­tie­re. Manch­mal kommt es vor, dass das Weib­chen nur ein paar Jun­ge wirft. Ach­ten Sie darauf, dass Sie, wenn Sie das Weib­chen kurz vor der Geburt ver­set­zen, die Was­ser­pa­ra­me­ter nicht dras­tisch ändern, ins­be­son­de­re soll­ten Sie die Tem­pe­ra­tur nicht erhöhen. Eine erhöh­te Tem­pe­ra­tur könn­te dazu füh­ren, dass die Geburt vor­ze­i­tig erfolgt – unzu­re­i­chend ent­wic­kel­te Indi­vi­du­en oder sogar tote Indi­vi­du­en. Das Weib­chen ist nach der Geburt ers­chöpft, es ist üblich, dass sich ihr Gesund­he­its­zus­tand in die­ser Zeit verschlechtert.

Ein viel größe­res Prob­lem ist es, die Jung­tie­re auf­zu­zie­hen. Wie Ivan Vyslú­žil sagt: Ein Schüler kann einen Gup­py ver­meh­ren, aber nur ein Züch­ter kann ihn auf­zie­hen.” Gebo­re­ne Guppy-​Jungtiere sind rela­tiv gro­ße Fisch­lar­ven – sie erre­i­chen etwa 1 cm. Zuerst wach­sen sie lang­sa­mer, nach zwei Wochen besch­le­unigt sich ihr Wachs­tum bei guter Füt­te­rung. Wie auch bei ande­ren Fis­chen ist es rat­sam, Gup­pies bis zu einer Größe von zwei Zen­ti­me­tern so kon­se­qu­ent wie mög­lich zu füt­tern. Die bes­te Mög­lich­ke­it, sol­chen jun­gen Gup­pies Fut­ter zu geben, ist so oft wie mög­lich und in kle­i­nen Por­ti­onen zu füt­tern. Natür­lich ist leben­di­ges Fut­ter ide­al, das sich im gesam­ten Was­ser­sä­u­len des Aqu­ariums bewegt. Die­se Anfor­de­run­gen erfüllt das Salzwasser-​Krebstier Arte­mia sali­na und der Wim­per­tier Para­me­cium cau­da­tum. Sobald das Gesch­lecht fests­tell­bar ist, tren­nen Sie die Jun­gen nach Gesch­lecht. Männ­chen erre­i­chen im Alter von zwei Mona­ten die Gesch­lechts­re­i­fe, Weib­chen einen Monat spä­ter. Geben Sie Weib­chen mit Männ­chen zusam­men, wenn Sie wol­len, dass sie sich paa­ren. Ver­me­i­den Sie vor allem Inzucht, es sei denn, es ist unbe­dingt erforderlich.

Gup­pies lei­den oft an Kran­khe­i­ten, die wir nicht diag­nos­ti­zie­ren kön­nen – sie ster­ben oft ohne offen­sicht­li­chen Grund und sehr schnell. Eine der sch­wer­wie­gen­den Kran­khe­i­ten, die die­se Fis­che bet­ref­fen, ist die bak­te­riel­le Flos­sen­fä­u­le, verur­sacht durch Bak­te­rien wie Pse­udo­mo­nas, Aero­mo­nas und ande­re. Eine ande­re Kran­khe­it ist die Myko­bak­te­ri­ose, die nur sehr sch­wer zu behan­deln ist. Die Icht­hy­opht­hi­ri­ose – unter Aqu­aria­nern als Pünkt­chen­kran­khe­it bekannt – ist eine weni­ger sch­wer­wie­gen­de Krankheit.

P. reti­cu­la­ta ver­dient sicher­lich sei­nen wich­ti­gen Platz in der Aqu­aris­tik und nimmt ihn auch ein, sch­lie­ßlich sind es gera­de Gup­pies, für die Europa- und Welt­me­is­ters­chaf­ten sowie ande­re inter­na­ti­ona­le und nati­ona­le Wett­be­wer­be und Auss­tel­lun­gen verans­tal­tet wer­den. Es gibt eine inter­na­ti­ona­le Orga­ni­sa­ti­on, die IKGH (Inter­na­ti­ona­le Kura­to­rium Guppy-​Hochzucht), die die ein­zel­nen Orga­ni­sa­ti­onen, die sich mit der Zucht von P. reti­cu­la­ta befas­sen, vere­int und koor­di­niert. Sie kon­kur­rie­ren nach dem von IHS ers­tell­ten Stan­dard. In der Regel kon­kur­rie­ren Tri­os von Männ­chen, aber immer mehr auch Paa­re. Die Kate­go­rien sind nach der Form der Sch­wanzf­los­se defi­niert: Dre­ieck, Kre­is, Doppelsch­wert, unte­res Sch­wert, obe­res Sch­wert, Lyra, Fächer, Fah­ne, Wur­zel, Flam­me, Nadel, Schaufel.


Lite­ra­tú­ra:

[1http://​www​.fish​ba​se​.org/

[2http://64.95.130.5/

[4http://​www​.ikgh​.nl/

[5IHS

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2005, 2006, 2006-2010, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2014, Časová línia, Do roku 2005, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Piešťany – pokojné kúpeľné mesto na Považí

Hits: 64722

Pieš­ťa­ny sú krás­ne mes­to, pre­dov­šet­kým pre­to, lebo tu sa dá vní­mať pokoj. V Pieš­ťa­noch sa ľudia nepo­náh­ľa­jú. Vlád­ne tu poho­da, pri­čom mes­to žije kul­túr­ne, je cel­kom pek­ne upra­ve­né. Par­ky zabe­ra­jú roz­siah­lu plo­chu, v mes­te vlád­ne turis­tic­ký ruch. Mes­to leží 162 met­rov nad morom, GPS 48°3503“ zeme­pis­nej šír­ky a 17°5001“ zeme­pis­nej dĺž­ky. Roz­lo­ha mes­ta je 44,201 km2. Sto­py osíd­le­nia oko­lia pochá­dza­jú už zo štvr­to­hor­né­ho ple­is­to­cé­nu. Kamen­né nástro­je člo­ve­ka nean­der­tál­ske­ho typu boli obja­ve­né v neďa­le­kej obci Ban­ka a v jas­ky­ni Čer­to­va pec. V posled­nej dobe ľado­vej sa ku neza­mŕ­za­jú­cim pra­me­ňom sťa­ho­val lovec mamu­tov. Pra­me­ne vyhľa­dá­va­li oby­va­te­lia nesko­rej i mlad­šej doby kamen­nej, no naj­mä z doby bron­zo­vej. V oko­lí sú sto­py po ľuďoch maďa­rov­skej kul­tú­ry, vys­trie­da­nej ľuď­mi mohy­lo­vej a čačian­skej kul­tú­ry. V mlad­šej dobe želez­nej, asi v 4. sto­ro­čí pred Kris­tom, pri­chá­dza­jú Kel­ti. V prvom až štvr­tom sto­ro­čí tu bolo osíd­le­nie ger­mán­sky­mi Kvád­mi. V pia­tom až šies­tom sto­ro­čí do oblas­ti pri­chá­dza­jú prvé slo­van­ské kme­ne. Časy Veľ­kej Mora­vy z 9. sto­ro­čia pri­po­mí­na veľ­mož­ský dvo­rec v blíz­kom Duco­vom. V rokoch 1299, 13011321 boli Pieš­ťa­ny súčasť pan­stva Matú­ša Čáka Tren­čian­ske­ho. Pieš­ťa­ny boli aj krá­ľov­ským majet­kom a súčas­ťou hrad­né­ho pan­stva Tema­tín. V roku 1348 daro­val kráľ Ľudo­vít I. hrad a pan­stvo Tema­tín magis­tro­vi Miku­lá­šo­vi Kon­to­vi. Po vymre­tí toh­to rodu ich od krá­ľa Ľudo­ví­ta II. zís­kal Ale­xej Thur­zo (Wiki­pé­dia).

V minu­los­ti boli Pieš­ťa­ny spo­me­nu­té v his­tó­rii ako Pes­sen, Pest­hy­en (Mod​ro​va​.eu​.sk). Názov Pieš­ťa­ny je odvo­de­ný od pies­či­té­ho cha­rak­te­ru pod­lo­žia napla­ve­nín Váhu. His­to­ric­ké náz­vy Pieš­ťan: 1113 – Pes­can, 1299 – Pek­chen, 1348 – Posse­en, 1357 – Pechen, 1429 – Pes­tien, Pes­ty­en, 1435 – Pes­ty­én, 1436 – Pest­hy­en, 1442 – Piest­hen, 1546 – Pes­tien, 1552 – Pes­ti­ien, 1564 – Pyš­ten, 1588 – Pes­tien, 1642 – Pis­tin, 1689 – Pös­té­ny, 1709 – Pus­tin, 1742 – Pus­te­ny, 1745 – Pöst­he­ni­mu, Piest­han, Pisch­tan, 1747- Piss­te­ny, 1774 – Püs­tin, Piessc­ža­ny, Tep­licz, Tep­lic­ze, 1786 – Pűsch­tin, Pie­ča­ny, 1787 – Tep­licz, 1808 – Pös­té­ny, Püs­té­ny, Pjess­ča­ny, Pěss­ťa­ny, 18631907 – Pös­ty­én, 1913 – Pös­ty­é­ny, do 1918 – Pis­ty­an, Pis­ty­án, Pies­ty­an, Píš­ťa­ny, Pyst­jan, Pys­ty­an, Pys­ty­án, 1920 – Pieš­ťa­ny. Maďar­sky sú Pieš­ťa­ny Pös­ty­én, nemec­ky Pis­ty­an, poľ­sky Piesc­za­ny. Prvá písom­ná zmien­ka pochá­dza z roku 1113 zo Zobor­skej lis­ti­ny vyda­nej uhor­ským krá­ľom Kolo­ma­nom I.. His­tó­ria mes­ta je úzko spä­tá s roz­vo­jom kúpeľ­níc­tva16. sto­ro­čí. Prvý pod­rob­ný opis pra­me­ňov pochá­dza od pre­fek­ta Šariš­ské­ho hra­du a krá­ľov­ské­ho rad­cu Jura­ja Werh­ne­ra z roku 1545. Neskor­šie opi­sy pochá­dza­jú od leká­ra rakús­kych cisá­rov Johan­na Cra­ta de Craf­he­i­ma z roku 1571, od osob­né­ho leká­ra pápe­ža Six­ta V. Andrea Bac­ciu­sa Elpi­dia­nu­sa z roku 1588, od nemec­ké­ho ces­to­va­te­ľa Mar­ti­na Zeil­le­ra z roku 1632 a naj­sláv­nej­ší opis pochá­dza od Ada­ma Tra­ja­na v bás­ni Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae z roku 1642 (Wiki­pe­dia).  V roku 1598 bolo v Pieš­ťa­noch 144 domov (obec​lu​ka​.sk). 

V roku 1642 dosta­li Pieš­ťa­ny mest­ské výsa­dy a jar­moč­né prá­vo a vyví­ja­li sa ako zeme­pan­ské mes­teč­ko. V 18. sto­ro­čí vzni­ká oko­lo pra­me­ňov kúpeľ­ná osa­da Tep­li­ce. V jej cen­tre stál uby­to­va­cí hos­ti­nec a pan­ský dom pre šľach­tu. Osa­da sa postup­ne spo­ji­la s obcou Pieš­ťa­ny a dnes tvo­rí his­to­ric­ké cen­trum. V roku 1720 daro­val panov­ník Karol VI. pan­stvo Hlo­ho­vec (Pieš­ťa­ny pat­ri­li pod Hlo­ho­vec) Jáno­vi Leopol­do­vi Erdödy­mu, kto­rým pat­ri­lo mes­to až do roku 1848 a kúpe­le do roku 1940. V roku 1802 nav­ští­vil Pieš­ťa­ny Ludwig van Beet­ho­ven. Kata­stro­fic­ké roz­me­ry mala na Pieš­ťa­ny povo­deň 26.8.1813, kedy boli poško­de­né všet­ky budo­vy (Med­ny­an­ský A., 1971) (Wiki­pé­dia).

Pieš­ťa­ny, rov­na­ko ako mno­ho iných miest západ­nej Euró­py, ale aj Slo­ven­ska, zaží­va­jú pokles sta­vu oby­va­teľ­stva. Dnes žije v Pieš­ťa­noch menej ako 30 000 oby­va­te­ľov. V roku 1731 tu pod­ľa dostup­ných pra­me­ňov žilo 1 488 ľudí (Wiki­pé­dia), v roku 19107 379, v roku 194514 519, v roku 197022 963, v roku 198030 731 (Drob­ný D., Micha­lec P., Bača R., Hovor­ka J., 1993), v roku 199133 176 (Mest­ská a obec­ná šta­tis­ti­ka, Úda­je ku 31.12.1991). Neďa­le­ko od cen­tra mes­ta, na okra­ji par­ku sa nachá­dza Dom ume­nia, v kto­rej čas­to hos­ťu­jú rôz­ne diva­del­né a taneč­né súbo­ry, koná sa tu množ­stvo výstav, sála sa pou­ží­va ako kino apod.. Inou, pomer­ne zná­mou je Malá scé­na Mest­ské­ho kul­túr­ne­ho stre­dis­ka – medzi Pieš­ťan­ca­mi zná­me ako Kras­ko”. V Pieš­ťa­noch je zastú­pe­né vyso­ké škols­tvo Inšti­tú­tom fyzi­ote­ra­pie, bal­neo­ló­gie a reha­bi­li­tá­ce Uni­ver­zi­ty svä­té­ho Cyri­la a Meto­da v Trna­ve. Gym­ná­zia sú tu dve: Pier­ra de Cou­ber­ti­na a svä­té­ho Micha­la Archan­je­la. Zná­ma je Hote­lo­vá aka­dé­mia Ľudo­ví­ta Win­te­ra. Na úze­mí mes­ta pôso­bia tri múzeá. Hlav­ná budo­va Bal­neo­lo­gic­ké­ho múzea je situ­ova­ná do budo­vy Kúpeľ­nej dvo­ra­ny. Pod jeho sprá­vu pat­rí pamät­ná izba Iva­na Kras­ku na náb­re­ží Váhu medzi Kolo­nád­nym a Kra­jin­ským mos­tom, Vila dokto­ra Lis­ku a asi 6 km vzdia­le­né hra­dis­ko Kos­to­lec. Vojen­ské his­to­ric­ké múze­um je v are­áli letic­ka a bohu­žiaľ sprí­stup­ne­ná je iba časť expo­ná­tov a otvo­re­né je iba sezón­ne (Wiki­pé­dia). Vete­ran Car Club Pieš­ťa­ny má svo­je múze­um situ­ova­né v neďa­le­kých Mora­va­noch. Význam­ný­mi pod­nik­mi v minu­los­ti bola Tes­la Pieš­ťa­ny, dnes naj­mä ON Semi­con­duc­tor (Wiki­pé­dia). Chi­ra­na Pieš­ťa­ny vyrá­ba­la zdra­vot­níc­ke zaria­de­nia a dnes sa vlast­ne rozdro­bi­la na množ­stvo men­ších firiem. Význam­ným pra­co­vis­kom aj dnes v oblas­ti met­ro­ló­gie, skú­šob­níc­tva, nor­ma­li­zá­cie a cer­ti­fi­ká­cie je Tech­nic­ký skú­šob­ný ústav Pieš­ťa­ny, š. p. – TSÚ (Wiki­pé­dia).

V Pieš­ťa­noch sa od roku 1955 koná Pieš­ťan­ský hudob­ný fes­ti­val. Od roku 1999 Pieš­ťan­ské orga­no­vé dni. Pra­vi­del­ne začiat­kom leta sa koná Otvo­re­nie kúpeľ­nej sezó­ny. Obno­ve­ná bola aj tra­dí­cia Sochy pieš­ťan­ských par­kov, od roku 2006 sa pra­vi­del­ne usku­toč­ňu­je fil­mo­vý fes­ti­val Cine­ma­tik. Ďal­ší­mi fil­mo­vý­mi fes­ti­val­mi sú Kine­a­ma, Astro­film a Euro­tour. V lete už tra­dič­ne sa koná Truck Coun­try, Coun­try Lode­ni­ca. Súťaž v aran­žo­va­ní kve­tov Vic­to­ria Regia, kto­rej vrcho­lom je ale­go­ric­ký sprie­vod, sa koná kon­com leta a je ukon­če­ním let­nej kúpeľ­nej sezó­ny. Na letis­ku sa konal v nedáv­nej minu­los­ti hudob­ný fes­ti­val Hodok­vas. Túto šta­fe­tu pre­vzal fes­ti­val Gra­pe. Od roku 2010 vznik­la tra­dí­cia Carat Tuning Pár­ty, od 2011 fes­ti­val elek­tro­nic­kej hud­by BeeF­ree. Koná­va­li sa tú aj Národ­né letec­ké dni, kto­ré boli od roku 2011 pre­su­nu­té do Slia­ču (Wiki­pé­dia). Od roku 1959 infor­mu­je o mes­te Revue Pieš­ťa­ny, kto­rý bol kedy­si mesač­ní­kom, dnes vychá­dza štvť­roč­ne. Týž­den­ník Pieš­ťan­ský týž­deň vychá­dza od roku 1991 a s ním ma via­že aj osob­ná skú­se­nosť, keď­že som ho cca od jeho tre­tie­ho vyda­nia pre­dá­val ako kol­por­tér do roku 1995. Od kon­ca roku 2010 sa Pieš­ťa­ny pýšia vlast­nou roz­hla­so­vou sta­ni­cou Rádio Pieš­ťa­ny, kto­rá vysie­la ma 90.2 MHz (Wiki­pé­dia).

Z Pieš­ťan pochá­dza herec Marián Geiš­berg, zná­ma mode­rá­tor­ka Ale­na Heri­ba­no­vá, kano­is­ta Sla­vo­mír Kňa­zo­vic­ký, kaja­kár Róbert Erban, kaja­kár­ka Mar­ce­la Erba­no­vá, plav­ky­ňa Mar­ti­na Morav­co­vá, hoke­jis­ti Bran­ko Radi­vo­je­vič a Michel Mik­lík, fut­ba­lis­ta Filip Hološ­ko, tenis­tki Mag­da­lé­na Rybá­ri­ko­vá a Domi­ni­ka Cibul­ko­vá. V minu­los­ti tu pôso­bi­li mno­hí umel­ci: Miloš Bazov­ský, Zolo Palu­gay, Gej­za Vámoš, Ivan Kras­ko, Jozef Dodo Šošo­ka (Wiki­pé­dia), her­ci Juraj Sle­zá­ček, Marián Vaj­da, hudob­ník Pat­rik Vrbov­ský (Ryt­mus), tenis­ti Lukáš Lac­ko, horo­lo­zec Vla­di­mír Plu­lík. Pôso­bi­li tu bás­nik, pro­zaik Ivan Kras­ko, dra­ma­tik a spi­so­va­teľ Ivan Sto­do­la, maliar Mar­tin Ben­ka, Alojz Kli­mo, spi­so­va­teľ a maliar Jan­ko Ale­xy, sochár Valér Vav­ro, dže­zo­vý hudob­ník Jozef Dodo Šošoka.


Pieš­ťa­ny, a beau­ti­ful town kno­wn for its sere­ne ambian­ce, holds a spe­cial pla­ce, pri­ma­ri­ly becau­se it exu­des tra­nqu­ili­ty. In Pieš­ťa­ny, life moves at a lei­su­re­ly pace, fos­te­ring a sen­se of ease, whi­le the city thri­ves cul­tu­ral­ly and remains well-​maintained. Exten­si­ve parks gra­ce the lands­ca­pe, and the town buz­zes with tou­rist acti­vi­ty. Situ­ated 162 meters abo­ve sea level, with GPS coor­di­na­tes 48°3503″ lati­tu­de and 17°5001″ lon­gi­tu­de, Pieš­ťa­ny covers an area of 44.201 km². Tra­ces of sett­le­ment in the sur­roun­ding are­as date back to the Quater­na­ry Ple­is­to­ce­ne. Tools from the Nean­dert­hal era were dis­co­ve­red in the near­by vil­la­ge of Ban­ka and in the Čer­to­va pec cave.

During the late Sto­ne Age and, more pro­mi­nen­tly, the Bron­ze Age, peop­le sought out the non-​freezing springs in the regi­on. The pre­sen­ce of the Magy­ar cul­tu­re, suc­ce­e­ded by the cul­tu­res of the Mochov­ce and Čaka­ny, is evi­dent in the vici­ni­ty. In the late Iron Age, around the 4th cen­tu­ry BCE, the Celts arri­ved. In the 5th to 6th cen­tu­ries, the Ger­ma­nic Quadi sett­led in the area. The first Sla­vic tri­bes came to the regi­on in the 5th to 6th cen­tu­ries. The era of Gre­at Mora­via in the 9th cen­tu­ry is ref­lec­ted in the grand court in near­by Duco­vé. From 1299 to 1321, Pieš­ťa­ny belo­n­ged to the domain of Matúš Čák of Tren­čín. It was also a roy­al pro­per­ty and part of the Tema­tín Cast­le domain. In 1348, King Lou­is I gran­ted Tema­tín Cast­le and esta­te to Mas­ter Nicho­las Kont of Königs­berg. After the extinc­ti­on of this line­a­ge, they came under the owners­hip of Ale­xius Thur­zo, appo­in­ted by King Lou­is II (Wiki­pe­dia).

Throug­hout his­to­ry, Pieš­ťa­ny was men­ti­oned by vari­ous names such as Pes­sen and Pest­hy­en. The name Pieš­ťa­ny” is deri­ved from the san­dy cha­rac­ter of the Váh river­bed depo­sits. His­to­ri­cal names for Pieš­ťa­ny inc­lu­de Pes­can (1113), Pek­chen (1299), Posse­en (1348), Pechen (1357), Pes­tien (1429), Pes­ty­en (1435), and many more. The first writ­ten men­ti­on dates back to 1113 in the Zobor Char­ter issu­ed by King Colo­man I of Hun­ga­ry. The town’s his­to­ry is clo­se­ly tied to the deve­lop­ment of spa cul­tu­re in the 16th cen­tu­ry. The first detai­led desc­rip­ti­on of the springs comes from Geor­ge Werh­ner, pre­fect of Šariš Cast­le and roy­al coun­se­lor, in 1545. Later desc­rip­ti­ons were pro­vi­ded by the Aus­trian impe­rial phy­si­cian Johann Cra­to von Krafft­he­im in 1571, Pope Six­tus V’s per­so­nal phy­si­cian Andrea Bac­cius Elpi­dia­nus in 1588, and Ger­man tra­ve­ler Mar­tin Zeil­ler in 1632. The most famous desc­rip­ti­on is Adam Tra­ja­n’s poem Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae” from 1642 (Wiki­pe­dia).

In 1598, Pieš­ťa­ny had 144 hou­ses. In 1642, Pieš­ťa­ny gai­ned town pri­vi­le­ges and mar­ket rights, evol­ving into a mano­rial town. In the 18th cen­tu­ry, the spa sett­le­ment Tep­li­ce deve­lo­ped around the springs. In its cen­ter sto­od an accom­mo­da­ti­on inn and a manor hou­se for the nobi­li­ty. The sett­le­ment gra­du­al­ly mer­ged with the town of Pieš­ťa­ny, for­ming the his­to­ric cen­ter we see today. In 1720, Char­les VI dona­ted the Hlo­ho­vec esta­te (to which Pieš­ťa­ny belo­n­ged) to Ján Leopold Erdödy, who owned the town until 1848 and the spa until 1940. In 1802, Ludwig van Beet­ho­ven visi­ted Pieš­ťa­ny. A catas­trop­hic flo­od on August 26, 1813, cau­sed exten­si­ve dama­ge to all buil­dings (Med­ny­an­ský A., 1971) (Wiki­pe­dia).

Like many other cities in Wes­tern Euro­pe and Slo­va­kia, Pieš­ťa­ny is expe­rien­cing a dec­li­ne in popu­la­ti­on. Today, Pieš­ťa­ny is home to less than 30,000 resi­dents. In 1731, accor­ding to avai­lab­le sour­ces, the town had 1,488 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The popu­la­ti­on con­ti­nu­ed to grow over the years: 7,379 in 1910, 14,519 in 1945, 22,963 in 1970, and 30,731 in 1980 (Drob­ný D., Micha­lec P., Bača R., Hovor­ka J., 1993). As of 1991, the popu­la­ti­on was 33,176 (Muni­ci­pal and Local Sta­tis­tics, Data as of Decem­ber 311991).

Not far from the city cen­ter, on the edge of the park, stands the Hou­se of Arts, hos­ting vari­ous the­a­ter and dan­ce groups and hos­ting nume­rous exhi­bi­ti­ons. Anot­her well-​known venue is the Small Sta­ge of the Muni­ci­pal Cul­tu­ral Cen­ter, kno­wn among the locals as Kras­ko.” Pieš­ťa­ny is home to the Ins­ti­tu­te of Phy­si­ot­he­ra­py, Bal­neo­lo­gy, and Reha­bi­li­ta­ti­on of the Uni­ver­si­ty of St. Cyril and Met­ho­dius in Trna­va. The­re are two high scho­ols, Pier­re de Cou­ber­tin and St. Micha­el the Archan­gel Gym­na­sium. The reno­wned Hotel Aca­de­my of Ľudo­vít Win­ter is also loca­ted in Pieš­ťa­ny. The city has three muse­ums, with the main buil­ding of the Bal­neo­lo­gi­cal Muse­um situ­ated in the Kúpeľ­ná dvo­ra­na buil­ding. It over­se­es the memo­rial room of Ivan Kras­ko on the Váh embank­ment bet­we­en Kolo­nád­ny and Kra­jin­ský brid­ges, Vil­la of Dr. Lis­ka, and the Kos­to­lec hill­fort about 6 km away. The Mili­ta­ry His­to­ry Muse­um is in the air­port area, and unfor­tu­na­te­ly, only a part of the exhi­bits is acces­sib­le sea­so­nal­ly (Wiki­pe­dia). The Vete­ran Car Club Pieš­ťa­ny has its muse­um in the near­by Mora­va­ny. A sig­ni­fi­cant pre­sen­ce in the field of met­ro­lo­gy, tes­ting, stan­dar­di­za­ti­on, and cer­ti­fi­ca­ti­on is the Tech­ni­cal Tes­ting Ins­ti­tu­te Pieš­ťa­ny, š. p. – TSÚ (Wiki­pe­dia).

Sin­ce 1955, the Pieš­ťa­ny Music Fes­ti­val has been held annu­al­ly. Sin­ce 1999, Pieš­ťan­ské orga­no­vé dni (Pieš­ťa­ny Organ Days) takes pla­ce. The ope­ning of the bat­hing sea­son is a regu­lar event at the begin­ning of sum­mer. The tra­di­ti­on of the Sculp­tu­res of Pieš­ťa­ny Parks was revi­ved, and sin­ce 2006, the Cine­ma­tik film fes­ti­val has been held regu­lar­ly. Other film fes­ti­vals inc­lu­de Kine­a­ma, Astro­film, and Euro­tour. In sum­mer, Truck Coun­try and Coun­try Lode­ni­ca fes­ti­vals are tra­di­ti­onal events. The Vic­to­ria Regia flo­wer arran­ge­ment com­pe­ti­ti­on, fea­tu­ring an alle­go­ri­cal pro­ces­si­on, takes pla­ce at the end of sum­mer, mar­king the conc­lu­si­on of the sum­mer bat­hing sea­son. The Hodok­vas music fes­ti­val was held at the air­port until recen­tly. This baton was pas­sed to the Gra­pe fes­ti­val. Sin­ce 2010, the Carat Tuning Par­ty has beco­me a tra­di­ti­on, fol­lo­wed by the elect­ro­nic music fes­ti­val BeeF­ree from 2011. Nati­onal Avia­ti­on Days, which took pla­ce in Pieš­ťa­ny, were moved to Sliač in 2011 (Wiki­pe­dia). Sin­ce 1959, the city has been cove­red by Revue Pieš­ťa­ny, which was once a mont­hly maga­zi­ne and is now pub­lis­hed quar­ter­ly. The week­ly Pieš­ťan­ský týž­deň has been in exis­ten­ce sin­ce 1991. I have a per­so­nal con­nec­ti­on to it, as I wor­ked as a stre­et ven­dor sel­ling it until 1995. Sin­ce the end of 2010, Pieš­ťa­ny boasts its own radio sta­ti­on, Rádio Pieš­ťa­ny, bro­ad­cas­ting on 90.2 MHz (Wiki­pe­dia).

Pieš­ťa­ny has been the birthp­la­ce of seve­ral notab­le indi­vi­du­als, inc­lu­ding actor Marián Geiš­berg, well-​known pre­sen­ter Ale­na Heri­ba­no­vá, cano­eist Sla­vo­mír Kňa­zo­vic­ký, kay­akers Róbert Erban and Mar­ce­la Erba­no­vá, swim­mer Mar­ti­na Morav­co­vá, hoc­key pla­y­ers Bran­ko Radi­vo­je­vič and Michel Mik­lík, and foot­bal­ler Filip Hološ­ko. In the past, many artists were asso­cia­ted with Pieš­ťa­ny, such as Miloš Bazov­ský, Zolo Palu­gay, Gej­za Vámoš, Ivan Kras­ko, and Jozef Dodo Šošo­ka (Wiki­pe­dia).


Pieš­ťa­ny, eine wun­ders­chöne Stadt, die vor allem durch ihre fried­li­che Atmo­sp­hä­re bes­ticht, nimmt einen beson­de­ren Platz ein, weil hier Ruhe spür­bar ist. In Pieš­ťa­ny bewegt sich das Leben in gemäch­li­chem Tem­po, wodurch eine Atmo­sp­hä­re der Gelas­sen­he­it ents­teht, wäh­rend die Stadt kul­tu­rell blüht und gut gepf­legt ist. Aus­ge­dehn­te Parks sch­müc­ken das Stadt­bild, und die Stadt pul­siert vor tou­ris­tis­cher Akti­vi­tät. Gele­gen auf 162 Metern über dem Mee­ress­pie­gel, mit GPS-​Koordinaten von 48°3503″ Bre­i­ten­grad und 17°5001″ Län­gen­grad, ers­trec­kt sich Pieš­ťa­ny über eine Flä­che von 44,201 km². Spu­ren der Besied­lung in den umlie­gen­den Gebie­ten rei­chen bis ins Quar­tä­re Ple­is­to­zän zurück. Werk­ze­uge aus der Neandertaler-​Ära wur­den im nahe­ge­le­ge­nen Dorf Ban­ka und in der Höh­le Čer­to­va pec entdeckt.

Wäh­rend der spä­ten Ste­in­ze­it und beson­ders in der Bron­ze­ze­it such­ten die Men­schen die nicht gef­rie­ren­den Quel­len in der Regi­on auf. Die Anwe­sen­he­it der Magy­aren­kul­tur, gefolgt von den Kul­tu­ren von Mochov­ce und Čaka­ny, ist in der Umge­bung ersicht­lich. In der spä­ten Eisen­ze­it, etwa im 4. Jahr­hun­dert v. Chr., kamen die Kel­ten an. Im 5. bis 6. Jahr­hun­dert lie­ßen sich die ger­ma­nis­chen Quaden in der Gegend nie­der. Die ers­ten sla­wis­chen Stäm­me kamen im 5. bis 6. Jahr­hun­dert in die Regi­on. Die Zeit von Gro­ßmäh­ren im 9. Jahr­hun­dert spie­gelt sich in der gro­ßen Burg in der Nähe von Duco­vé wider. Von 1299 bis 1321 gehör­te Pieš­ťa­ny zum Gebiet von Matúš Čák von Tren­čín. Es war auch könig­li­cher Besitz und Teil des Tematín-​Burgbezirks. Im Jahr 1348 schenk­te König Ludwig I. Tematín-​Burg und ‑land dem Magis­ter Niko­laus Kont von Königs­berg. Nach dem Auss­ter­ben die­ser Linie kamen sie in den Besitz von Ale­xius Thur­zo, ernannt von König Ludwig II. (Wiki­pe­dia).

Im Lau­fe der Ges­chich­te wur­de Pieš­ťa­ny unter vers­chie­de­nen Namen wie Pes­sen und Pest­hy­en erwähnt. Der Name Pieš­ťa­ny” lei­tet sich vom san­di­gen Cha­rak­ter der Abla­ge­run­gen im Fluss­bett der Waag ab. His­to­ris­che Namen für Pieš­ťa­ny sind Pes­can (1113), Pek­chen (1299), Posse­en (1348), Pechen (1357), Pes­tien (1429), Pes­ty­en (1435) und vie­le mehr. Die ers­te sch­rift­li­che Erwäh­nung stammt aus dem Jahr 1113 in der Zobo­rer Urkun­de von König Kolo­man I. von Ungarn. Die Ges­chich­te der Stadt ist eng mit der Ent­wick­lung der Bade­kul­tur im 16. Jahr­hun­dert ver­bun­den. Die ers­te aus­führ­li­che Besch­re­i­bung der Quel­len stammt von Georg Werh­ner, Prä­fekt des Sch­los­ses Šariš und könig­li­cher Rat­ge­ber, aus dem Jahr 1545. Spä­te­re Besch­re­i­bun­gen stam­men vom öster­re­i­chis­chen Hofarzt Johann Cra­to von Krafft­he­im im Jahr 1571, vom per­sön­li­chen Arzt von Papst Six­tus V. Andrea Bac­cius Elpi­dia­nus im Jahr 1588 und vom deuts­chen Rei­sen­den Mar­tin Zeil­ler im Jahr 1632. Die berühm­tes­te Besch­re­i­bung stammt aus Adam Tra­jans Gedicht Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae” von 1642 (Wiki­pe­dia).

Im Jahr 1598 hat­te Pieš­ťa­ny 144 Häu­ser. Im Jahr 1642 erhielt Pieš­ťa­ny Stadt­rech­te und Mar­k­trech­te und ent­wic­kel­te sich zu einer herrs­chaft­li­chen Stadt. Im 18. Jahr­hun­dert ents­tand um die Quel­len herum die Bade­ko­lo­nie Tep­li­ce. In ihrem Zen­trum stand ein Unter­kunfts­gast­haus und ein Her­ren­haus für den Adel. Die Kolo­nie versch­molz all­mäh­lich mit der Stadt Pieš­ťa­ny und bil­det heute das his­to­ris­che Zen­trum, das wir sehen. Im Jahr 1720 schenk­te Karl VI. das Gut Hlo­ho­vec (zu dem Pieš­ťa­ny gehör­te) Ján Leopold Erdödy, der die Stadt bis 1848 und das Bad bis 1940 besaß. Im Jahr 1802 besuch­te Ludwig van Beet­ho­ven Pieš­ťa­ny. Eine kata­strop­ha­le Flut am 26. August 1813 verur­sach­te erheb­li­che Schä­den an allen Gebä­u­den (Med­ny­an­ský A., 1971) (Wiki­pe­dia).

Wie vie­le ande­re Städ­te in Wes­te­uro­pa und der Slo­wa­kei erlebt Pieš­ťa­ny einen Rück­gang der Bevöl­ke­rung. Heute leben in Pieš­ťa­ny weni­ger als 30.000 Ein­woh­ner. Im Jahr 1731 hat­te die Stadt nach ver­füg­ba­ren Quel­len 1.488 Ein­woh­ner (Wiki­pe­dia). Die Bevöl­ke­rung wuchs im Lau­fe der Jah­re wei­ter: 7.379 im Jahr 1910, 14.519 im Jahr 1945, 22.963 im Jahr 1970 und 30.731 im Jahr 1980 (Drob­ný D., Micha­lec P., Bača R., Hovor­ka J., 1993). Im Jahr 1991 bet­rug die Bevöl­ke­rung 33.176 (Stadt- und Geme­in­de­sta­tis­tik, Daten vom 31. Dezem­ber 1991).

Nicht weit vom Stadt­zen­trum ent­fernt, am Ran­de des Parks, steht das Haus der Küns­te, das vers­chie­de­ne Theater- und Tanzg­rup­pen beher­bergt und zahl­re­i­che Auss­tel­lun­gen verans­tal­tet. Ein wei­te­rer bekann­ter Verans­tal­tung­sort ist die Kle­i­ne Büh­ne des Städ­tis­chen Kul­tur­zen­trums, die bei den Ein­he­i­mis­chen als Kras­ko” bekannt ist. In Pieš­ťa­ny befin­det sich das Ins­ti­tut für Phy­si­ot­he­ra­pie, Bal­neo­lo­gie und Reha­bi­li­ta­ti­on der Uni­ver­si­tät St. Kyrill und Met­hod in Trna­va. Es gibt zwei Gym­na­sien, Pier­re de Cou­ber­tin und St. Micha­el the Archan­gel Gym­na­sium. Die renom­mier­te Hote­la­ka­de­mie von Ľudo­vít Win­ter befin­det sich eben­falls in Pieš­ťa­ny. Die Stadt hat drei Muse­en, wobei sich das Haupt­ge­bä­u­de des Bal­neo­lo­gis­chen Muse­ums in der Kúpeľ­ná dvo­ra­na (Bade­hal­le) befin­det. Darüber hinaus unters­te­hen ihm das Gedenk­zim­mer von Ivan Kras­ko zwis­chen den Kolon­na­den und der Kra­jin­ský most (Lan­desb­rüc­ke), die Vil­la von Dr. Lis­ka und die etwa 6 km ent­fern­te Bur­gs­tät­te Kos­to­lec. Das Mili­tär­ges­chichts­mu­se­um befin­det sich auf dem Gelän­de des Flug­plat­zes und ist lei­der nur tei­lwe­i­se und sai­so­nal zugän­glich (Wiki­pe­dia). Der Vete­ran Car Club Pieš­ťa­ny bet­re­ibt ein Muse­um in der Nähe von Mora­va­ny. Die Tech­nis­che Prüfung­sans­talt Pieš­ťa­ny, eine Ein­rich­tung für Met­ro­lo­gie, Prüfung, Nor­mung und Zer­ti­fi­zie­rung, ist auch heute noch von Bedeutung.

Der Pieš­ťan­ský hudob­ný fes­ti­val fin­det seit 1955 in Pieš­ťa­ny statt. Seit 1999 gibt es die Pieš­ťan­ské orga­no­vé dni. Regel­mä­ßig zu Beginn des Som­mers wird die Bade­sai­son eröff­net. Die Tra­di­ti­on der Skulp­tu­ren der Pieš­ťa­ny Parks wur­de wie­der­be­lebt, und seit 2006 fin­det regel­mä­ßig das Film­fes­ti­val Cine­ma­tik statt. Zu den wei­te­ren Film­fes­ti­vals gehören Kine­a­ma, Astro­film und Euro­tour. Im Som­mer fin­det tra­di­ti­onell Truck Coun­try und Coun­try Lode­ni­ca statt. Der Wett­be­werb im Blu­men­sch­muck Vic­to­ria Regia, mit einem alle­go­ris­chen Umzug als Höhe­punkt, fin­det am Ende des Som­mers statt und mar­kiert das Ende der Som­mer­sai­son. In der jün­ge­ren Ver­gan­gen­he­it fand auf dem Flug­ha­fen das Musik­fes­ti­val Hodok­vas statt. Die­se Rol­le über­nahm spä­ter das Gra­pe Fes­ti­val. Seit 2010 gibt es die Tra­di­ti­on der Carat Tuning Par­ty und seit 2011 das Elek­tro­nik­mu­sik­fes­ti­val BeeF­ree. Es gab auch die Nati­ona­len Luft­fa­hr­t­ta­ge, die 2011 nach Sliač ver­legt wur­den (Wiki­pe­dia). Seit 1959 infor­miert die Revue Pieš­ťa­ny über die Stadt, die früher monat­lich ers­chien und heute vier­tel­jähr­lich heraus­ge­ge­ben wird. Die wöchen­tli­che Zeitsch­rift Pieš­ťan­ský týž­deň gibt es seit 1991, und damit ver­bin­de ich auch per­sön­li­che Erfah­run­gen, da ich sie als Stra­ßen­ver­kä­u­fer bis 1995 ver­kauft habe. Seit Ende 2010 kann Pieš­ťa­ny mit ihrem eige­nen Radi­osen­der, Rádio Pieš­ťa­ny, auf 90,2 MHz glän­zen (Wiki­pe­dia).

Zu den Per­sön­lich­ke­i­ten, die aus Pieš­ťa­ny stam­men, gehören der Schaus­pie­ler Marián Geiš­berg, die bekann­te Mode­ra­to­rin Ale­na Heri­ba­no­vá, der Kanu­te Sla­vo­mír Kňa­zo­vic­ký, die Kajak­fah­rer Róbert Erban und Mar­ce­la Erba­no­vá, die Sch­wim­me­rin Mar­ti­na Morav­co­vá, die Eis­hoc­ke­ys­pie­ler Bran­ko Radi­vo­je­vič und Michel Mik­lík, der Fußbal­ler Filip Hološ­ko, die Ten­niss­pie­le­rin­nen Mag­da­lé­na Rybá­ri­ko­vá und Domi­ni­ka Cibul­ko­vá. In der Ver­gan­gen­he­it waren vie­le Künst­ler mit Pieš­ťa­ny ver­bun­den, wie Miloš Bazov­ský, Zolo Palu­gay, Gej­za Vámoš, Ivan Kras­ko und Jozef Dodo Šošo­ka (Wiki­pe­dia), sowie die Schaus­pie­ler Juraj Sle­zá­ček, Marián Vaj­da, der Musi­ker Pat­rik Vrbov­ský (Ryt­mus), die Ten­niss­pie­ler Lukáš Lac­ko und der Uhr­ma­cher Vla­di­mír Plu­lík. Hier haben auch der Dich­ter, Pro­sasch­rifts­tel­ler Ivan Kras­ko, der Dra­ma­ti­ker und Sch­rifts­tel­ler Ivan Sto­do­la, der Maler Mar­tin Ben­ka, Alojz Kli­mo, der Sch­rifts­tel­ler und Maler Jan­ko Ale­xy, der Bild­hau­er Valér Vav­ro und der Jazz­mu­si­ker Jozef Dodo Šošo­ka gewirkt.


بييشتياني هي مدينة جميلة، قبل كل شيء بسبب السلام الذي يمكن أن يشعر به الإنسان هنا. في بييشتيان، الناس لا يستعجلون. الهدوء هو السائد هنا، والمدينة تعيش حياة ثقافية، وهي منظمة بشكل جيد. الحدائق تشغل مساحة واسعة، ويزين الحياة السياحية المدينة. تقع المدينة على ارتفاع 162 مترًا فوق سطح البحر، وإحداثياتها الجغرافية هي 48°3503“ خط العرض و 17°5001“ خط الطول. مساحة المدينة تبلغ 44،201 كم². تعود آثار الاستيطان في المنطقة إلى العصر الرابع من العصر الجليدي. تم اكتشاف أدوات الإنسان من نوع نياندرتال في قرية بانكا وفي مغارة تشيرتوفا بيك”. خلال الفترة الأخيرة من العصر الجليدي، انتقل صياد الفيلة إلى الينابيع الذي لا يتجمد. سكان العصور الحجرية المتأخرة والبرونزية خاصةً كانوا يبحثون عن هذه الينابيع. هناك آثار لثقافة المجريين وتليها آثار ثقافة الموهيلا وثقافة تشاتش. في العصور الحديثة من الحديد، حوالي القرن الرابع قبل الميلاد، ظهر الكلت. في القرون الأولى حتى الرابعة، كانت هناك استيطانات للقواد الجرمان. في القرون الخامسة والسادسة، دخلت القبائل السلافية الأولى إلى المنطقة. يذكر القصر النبيل في دوتشوف في القرب من بييشتيان أيام الدولة المورافية في القرن التاسع. في الفترة من 1299، 13011321، كانت بييشتيان جزءًا من أملاك ماتوش تشاكا ترينتشيان. كانت بييشتيان أيضًا ملكية ملكية وجزءًا من المنطقة الحصينة تيماتين. في عام 1348، قدم الملك لودفيك الأول قلعة وأملاك تيماتين إلى الماجستير نيكولاس كونت. بعد انقراض هذا النسل، حصل عليهم ألكسي ثورزو من الملك لودفيك التاني (ويكيبيديا).

في الماضي، ذكرت بييشتيان باسم بيسين” و بيستهين”. اشتق اسم بييشتيان من الطابع الرملي لتكوينات فاهو على طول نهر الفاهو. التسميات التاريخية لبييشتيان: 1113 – بيسكان، 1299 – بيكشين، 1348 – بوسين، 1357 – بيتشين، 1429 – بيستين، 1546 – بيستين، 1552 – بيستيين، 1564 – بيشتين، 1588 – بيستين، 1642 – بيستين، 1689 – بوستين، 1709 – بوستين، 1742 – بوستيني، 1745 – بوستينيمو، 1774 – بوستين، بييشياني، تبليتش، تبليتشي، 1786 – بوشتين، بيتشاني، 1787 – تبليتش، 1808 – بوستين، بوستين، بييشياني، بيستاني، 18631907 – بوستيان، 1913 – بوستيان، حتى عام 1918 – بيستيان، بيستيان، بيستيان، بيشتيان، بيستيان، بيشتيان، بيشتيان، 1920 – بييشتيان. باللغة المجرية، تعرف بييشتيان باسم بوشتين”، بالألمانية بيستيان”، وبالبولندية بيشتشاني”. أول ذكر كتابي يعود إلى عام 1113 من خلال وثيقة زوبور الصادرة عن الملك الهنغاري كولومان الأول. ترتبط تاريخ المدينة ارتباطًا وثيقًا بتطور علاجات الاستحمام في القرن السادس عشر. أول وصف مفصل للينابيع يعود إلى متصرف قلعة شاريش ومستشار الملك جورج فيرهنر في عام 1545. الوصف لاحقًا جاء من الطبيب النمساوي جوهان كراتا دي كرافهايما في عام 1571، ومن الطبيب الشخصي للبابا سيكستوس الخامس أندريا باشيوسا إلبيديانوس في عام 1588، ومن المسافر الألماني مارتن زيلر في عام 1632، وأشهر وصف من آدم ترايان في قصيدته سالوبيريماي بيستينينسيس ثيرماي” في عام 1642 (ويكيبيديا). في عام 1598، كان هناك 144 منزلًا في بييشتيان (obec​lu​ka​.sk).

في عام 1642، حصلت بييشتاني على الامتيازات الحضرية وحقوق المعرض وتطورت كمدينة ريفية. في القرن الثامن عشر، نشأت قرية حمام حول المياه العلاجية. في وسطها كان هناك نزل للإقامة وقصر للنبلاء. تدمجت القرية تدريجياً مع بلدة بييشتاني وتشكل اليوم المركز التاريخي. في عام 1720، قدم الحاكم كارول السادس مقاطعة خلوهوفيتس (كانت بييشتاني تتبع خلوهوفيتس) إلى يان ليوبولد إيردوديم، الذي كان يملك المدينة حتى عام 1848 والعلاجات الحرارية حتى عام 1940. في عام 1802، زار لودفيغ فان بيتهوفن بييشتاني. كان للفيضان الذي وقع في 26 أغسطس 1813 أبعادٌ كارثية، حيث تضررت جميع المباني (Med­ny­an­ský A., 1971) (Wiki­pe­dia).

تعاني بييشتاني، مثل العديد من المدن في أوروبا الغربية وأيضًا في سلوفاكيا، من تراجع في عدد السكان. اليوم، يعيش في بييشتاني أقل من 30,000 نسمة. في عام 1731، عاش فيها، وفقًا للمصادر المتاحة، 1,488 شخصًا (ويكيبيديا)، في عام 19107,379، في عام 194514,519، في عام 197022,963، في عام 198030,731 (Drob­ný D., Micha­lec P., Bača R., Hovor­ka J., 1993)، في عام 199133,176 (الإحصاء البلدي والقروي، بيانات حتى 31.12.1991). قرب مركز المدينة، على حافة الحديقة، يقع دوم أومينيا”، حيث يستضيف العديد من الفرق المسرحية والرقصية، وتُقام هنا العديد من المعارض، ويُستخدم القاع كصالة سينما، ومن بين المعالم البارزة الأخرى الساحة الصغيرة في مركز المركز الثقافي المحلي – المعروفة بين سكان بييشتاني باسم كراسكو”. في بييشتاني، يُمثل معهد الفيزيوتيرابي والبالنيولوجيا والتأهيل التابع لجامعة سانت سيريل وميثوديوس في ترنافا التعليم العالي. هناك مدرستان ثانويتان: بيير دو كوبرتان” و“سانت ميخايل آركانجيل”. معروفة أيضًا أكاديمية لودوفيتا فينتير للفندق. في المدينة، هناك ثلاثة متاحف. يتم وضع المبنى الرئيسي للمتحف البالنولوجي في مبنى كوبيلنا دفورانا”. تحت إدارته، تشمل غرفة الذاكرة لإيفان كراسكو على ضفاف نهر فاهو بين جسر كولونادني وجسر كراينسكي، فيلا الدكتور ليسكو، ومستوطنة كوستوليتش التي تبعد حوالي 6 كم. يقع متحف التاريخ العسكري في محيط المطار ولكن يُفترض فتح جزء من المعروضات ويكون مفتوحًا موسميًا فقط (ويكيبيديا). يمتلك نادي السيارات الفتيان في بييشتاني متحفه الخاص في مورافان. كانت شركة تيسلا بييشتاني من بين الشركات البارزة في الماضي، واليوم يشكل شركة ON Semi­con­duc­tor النشاط الرئيسي (ويكيبيديا). كانت كيرانا بييشتاني تصنع أجهزة طبية، واليوم تم تجزئتها إلى العديد من الشركات الصغيرة. يعتبر المعهد الفني للاختبار في بييشتاني (TSÚ) مكانًا هامًا حتى اليوم في مجال الميترولوجيا واختبار المواد والتوحيد والتصديق (ويكيبيديا).

في بييشتاني، يتم تنظيم مهرجان بييشتانسكي الموسيقي منذ عام 1955. بدءًا من عام 1999، تقام أيضًا أيام الأرغان” في بييشتاني. في بداية كل صيف، يتم افتتاح موسم الحمام. تم استعادة أيضًا تقليد تماثيل حدائق بييشتاني، ومنذ عام 2006 يُعقد بانتظام مهرجان السينما Cine­ma­tik. بين المهرجانات السينمائية الأخرى تذكر Kine­a­ma و Astro­film و Euro­tour. في الصيف، يتم تنظيم فعاليات تقليدية مثل Truck Coun­try و Coun­try Lode­ni­ca. يُجرى كذلك مسابقة ترتيب الزهور فيكتوريا ريجيا”، التي يكون ذروتها موكب استعراضي، وتُقام في نهاية الصيف كختام لموسم الحمام الصيفي. في الماضي، أُقيم مهرجان الموسيقى هودوكفاس” في المطار، واستلم هذا التقليد مهرجان غريب”. منذ عام 2010، أصبحت تقام فعاليات Carat Tuning Par­ty بشكل تقليدي، ومنذ عام 2011 يتم تنظيم مهرجان الموسيقى الإلكترونية BeeF­ree. في الماضي، كانت هناك أيضًا أيام الطيران الوطنية، التي تم نقلها إلى سلياتش منذ عام 2011 (ويكيبيديا). منذ عام 1959، تقدم مجلة ريفيو بييشتاني” المعلومات حول المدينة، والتي كانت في السابق شهرية وتُصدر اليوم كل ربع سنوي. تصدر أسبوعية بييشتانسكي تيدنيك” منذ عام 1991، وترتبط بها تجربة شخصية، حيث قمت ببيعها كتاجر جوال منذ العدد الثالث حتى عام 1995. منذ نهاية عام 2010، تفتخر بييشتاني بمحطة راديو خاصة بها، راديو بييشتاني، والتي تبث على تردد 90.2 ميجاهرتز (ويكيبيديا).

من بييشتاني أيضًا، نجد الممثل ماريان غيشبرغ، المذيعة الشهيرة ألينا هيريبانوفا، لاعب الكانو سلافومير كنيازوفيتش، لاعب الكاياك روبرت إربان، لاعبة الكاياك مارسيلا إربانوفا، السباحة مارتينا مورافكوفا، لاعبي الهوكي برانكو راديفويفيتش وميشيل ميكليك، لاعب كرة القدم فيليب هولوشكو، لاعبي التنس ماجدالينا ريباريكوفا ودومينيكا تسيبولكوفا. في الماضي، عاش العديد من الفنانين في المدينة مثل ميلوش بازوفسكي، زولو بالوجاي، جيزا فاموش، إيفان كراسكو، جوزيف دودو شوشوكا (ويكيبيديا)، الممثلين يوراي سليزاتشيك، ماريان فياجدا، الموسيقي باتريك فيربوفسكي (ريتموس)، لاعبي التنس لوكاس لاتكو، صانع الساعات فلاديمير بلوليك. عمل فيها الشاعر والكاتب إيفان كراسكو، الكاتب والمسرحي إيفان ستودولا، الرسام مارتن بينكا، ألويز كليمو، الكاتب والفنان جانكو أليكسي، النحات فالير فافرو، وعازف الموسيقى الجاز جوزيف دودو شوشوكا.


Lite­ra­tú­ra

  • Drob­ný Dušan, Micha­lec Peter, Bača Róbert, Hovor­ka Ján, 1993: Pieš­ťa­ny tro­chu inak, PMDD, Pieš­ťa­ny, ISBN 8096699202
  • Med­ny­an­ský Alojz, 1971: Maleb­ná ces­ta dolu Váhom, Tat­ran, Bra­ti­sla­va, p. 57188

Odka­zy

Rie­ka Váh Rym­ple­ro­va važi­na – Medzi kúpa­lis­kom Sĺňa­va a Rat­nov­skou záto­kou sa nachá­dza tzv. Rym­ple­ro­va važi­na. Pred viac ako sto rok­mi to bol are­ál mäk­ké­ho lúhu s pre­vlá­da­jú­cou vŕbou bie­lou – Salix alba, topo­ľom čier­nym – Popu­lus nig­ra, topo­ľom bie­lym – Popu­lus alba a topo­ľom sivým – Popu­lus x canes­cens. Ras­tú tu črem­chy, hloh, baza, kro­vi­té vŕby. Na bre­hoch poto­ka ras­tie kosa­tec žltý – Iris pse­uda­co­rus. Naj­mä v minu­los­ti to bola oblasť cho­vu hydi­ny a pase­nia dobyt­ka (Fran­ti­šek Bača – Pieš­ťan­ský týž­deň). Sĺňa­va bola vybu­do­va­ná v rokoch 19561959 (ŠOP SR). Sĺňa­va - vod­ná nádrž Sĺňa­va vznik­la zahra­de­ním rie­ky Váh. Pri pre­chádz­kach na náb­re­ží Váhu mož­no zazrieť naj­roz­lič­nej­šie dru­hy vod­né­ho vtác­tva. Pozor­nosť vzbu­dzu­jú pre­dov­šet­kým majes­tát­ne labu­te hrbo­zo­bé. Naj­rad­šej sa zhro­maž­ďu­jú spo­lu s čaj­ka­mi sme­ji­vý­mi a kači­ca­mi divý­mi pod Kolo­ná­do­vým mos­tom, kde ich už tra­dič­ne pri­kr­mu­jú nie­len deti, ale i mno­hí náv­štev­ní­ci Pieš­ťan. Naj­mä v zim­ných mesia­coch sa k labu­tiam pri­pá­ja­jú aj kači­ce divé, lys­ky čier­ne. Údo­lím Váhu sa tiah­ne dôle­ži­tá mig­rač­ná ces­ta vtá­kov. Vod­nú nádrž Sĺňa­va, využí­va­jú ope­ren­ci pri jar­nom a jesen­nom ťahu ako odpo­čin­ko­vú sta­ni­cu na svo­jich ďale­kých ces­tách. Nie­kto­ré dru­hy čajok a kačíc zo sever­nej Euró­py, hlav­ne z Pobal­tia a Rus­ka, na Sĺňa­ve i zimu­jú. Vďa­ka priaz­ni­vým mik­ro­kli­ma­tic­kým pod­mien­kam, kto­ré súvi­sia s ter­mál­ny­mi pra­meň­mi, urči­té úse­ky vod­ných plôch neza­mŕ­za­jú ani v sil­ných mra­zoch. Pre­to pat­rí Sĺňa­va medzi naj­výz­nam­nej­šie zimo­vis­ká vod­né­ho vtác­tvaSR. Na Vtá­čom ostro­ve upro­stred Sĺňa­vy kaž­do­roč­ne vyhniez­di nie­koľ­ko tisíc párov čajok sme­ji­vých. K zau­jí­ma­vos­tiam pat­rí, že prá­ve tu zahniez­di­la prvý­krát na Slo­ven­sku aj veľ­ká čaj­ka bie­lo­hla­vá a čaj­ka sivá. Naj­väč­šiu pozor­nosť si však zaslu­hu­je hniezd­na koló­nia rybá­ra rieč­ne­ho. Ten­to štíh­ly vzduš­ný akro­bat je zara­de­ný do Čer­ve­nej kni­hy ohro­ze­ných dru­hov a pre­to vyža­du­je prí­snu ochra­nu. Na Sĺňa­ve pre­bie­ha inten­zív­ny orni­to­lo­gic­ký výskum. Dlho­roč­né výsku­my pre­uká­za­li význam a dôle­ži­tosť tej­to loka­li­ty pre vod­né a pri vode žijú­ce vtác­tvo. Pre­to bola Sĺňa­va v roku 1980 zara­de­ná do sie­te chrá­ne­ných úze­mí. V súčas­nos­ti má šta­tút chrá­ne­né­ho are­álu a jeho roz­lo­ha je 430 hek­tá­rov (Kor­nel Duffek).

Cen­trum Kur­sa­lon – reštau­rá­cia, pries­tor pre kona­nie spo­lo­čen­ských a kul­túr­nych podu­ja­tí. Pod­ľa Tibo­ra Urbán­ka (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4) Kur­sa­lon bola prvá repre­zen­ta­tív­na budo­va posta­ve­ná Ľudo­ví­tom Win­te­rom v roku 1894 (pies​ta​ny​.sk). Kur­sa­lon je mlad­ší názov celé­ho objek­tu, v kto­rom je od roku 1928 múze­um, a kto­rý nesie názov Kúpeľ­ná dvo­ra­na (ies​ta​ny​.sk). Kapl­n­ka Bož­ské­ho srd­ca Ježi­šov­ho – sa nachá­dza pred Kolo­nád­nym mos­tom. Je to novo­go­tic­ká stav­ba posta­ve­ná v roku 1897 (pies​ta​ny​.sk). Vic­to­ria Regia – Hotel Vic­to­ria Regia je na začiat­ku Win­te­ro­vej uli­ce, opro­ti hote­lu Lipa. Ide o pôvod­ne kla­si­cis­tic­kú vilu Türöky­ho19. sto­ro­čia, pre­sta­va­nú na roman­tic­kú (pies​ta​ny​.sk). Evan­je­lic­ký kos­tol (Win­te­ro­va 1) – je jed­no­lo­ďo­vý gotic­ký chrám posta­ve­ný v roku 1905 (pies​ta​ny​.sk). Sta­rá leká­reň na Win­te­ro­vej uli­ci má boha­tú seces­nú výzdo­bu na hlav­nej fasá­de. Na ulič­nej fasá­de je posled­ný skri­ňo­vý seces­ný výklad s pôvod­ný­mi rekla­ma­mi lekár­ne (pies​ta​ny​.sk). Ria­di­teľ­stvo kúpe­ľov na Win­te­ro­vej 29 je naj­star­šou funkč­nou budo­vou v mes­te (pies​ta​ny​.sk). Vojen­ský kúpeľ­ný ústav na Tep­lic­kej 81 vybu­do­va­li v roku 1863. Od prvo­po­čiat­ku slú­žil uby­to­va­niu a stra­vo­va­niu kúpeľ­ných pacien­tov z radov prí­sluš­ní­kov armá­dy (pies​ta​ny​.sk). Zele­ný strom na Win­te­ro­vej uli­ci bol za dobu svo­jej exis­ten­cie rezi­den­ci­ou nájom­cu a ria­di­te­ľa kúpe­ľov, hote­lom a nako­niec sa stal lie­čeb­ným domom (pies​ta​ny​.sk). Lie­čeb­ný dom Slo­van bol pôvod­ne funkč­ný hotel Grand Hotel Roy­al, posta­ve­ný v roku 1906. Veľ­ko­le­po zdo­be­ná sála slú­ži­la ako kon­cert­né audi­tó­rium, uspo­ra­dú­va­li sa v nej medzi­ná­rod­né kon­fe­ren­cie a iné význam­né podu­ja­tia. Od roku 1986 je objekt uzat­vo­re­ný (pies​ta​ny​.sk). Slo­van bol pýchou Pieš­ťan, dnes bohu­žiaľ je jeho han­bou. Chát­ra čoraz viac, všet­ky sna­hy čokoľ­vek s kedy­si krás­nym hote­lom, zly­ha­li. Bojím sa toho, že celý objekt bude asa­no­va­ný. Hotel Lipa bol posta­ve­ný v roku 1912 (pies​ta​ny​.sk). V 90-​tych rokov 20. sto­ro­čia Lipu pos­ti­hol požiar a odvte­dy je zničená.

Mos­ty Kolo­nád­ny most – spá­ja cen­trum mes­ta s kúpeľ­ným ostro­vom. Bol posta­ve­ný v roku 1933 (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Nápis na ňom Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae” pochá­dza z roku 1642 a zna­me­ná Uzdra­vu­jú­ce pieš­ťan­ské kúpe­le” (Pieš­ťan­ské infor­mač­né cen­trum). Bar­lo­la­mač – die­lo Rober­ta Küh­ma­y­era sa nachá­dza začiat­ku Kolo­nád­ne­ho mos­ta, je sym­bo­lom Pieš­ťan. Pod­ľa pra­me­ňa, Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4, kres­liar Artur Hey­er naski­co­val Ľudo­ví­to­vi Win­te­ro­vi obraz Láma­ča bar­lí”, kto­rý dal Ľudo­vít paten­to­vať. Neskôr, v roku 1930 dal bar­lo­la­ma­ča zveč­niť do bron­zu (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Kra­jin­ský most – na mies­te, kde je teraz Kra­jin­ský most, bol pred­tým sta­rý dre­ve­ný most Erdödy­ov­cov. V roku 1932 Ľudo­vít Win­ter posta­vil efekt­ný most, kto­rý umož­nil posta­viť prí­jaz­do­vú ces­tu ku Ther­mii (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4).Vešadlové roz­pä­tie oblú­ka je 52 met­rov. Nos­ná kon­štruk­cia je zlo­že­ná z dvoch hor­ných upnu­tých oblú­kov. Pre­to sa tomu­to mos­tu čas­to hovo­rí aj oblú­ko­vý. V tej dobe pat­ril k najod­váž­nej­ším most­ným kon­štruk­ciám u nás. V roku 1932 bola na mos­te pamät­ná tabu­ľa s nápi­som: Most prvé­ho pre­zi­den­ta Čes­ko­slo­ven­skej repub­li­ky T. G. Masa­ry­ka pome­no­va­ný Slo­ven­skou kra­ji­nou na pamäť jeho 80. naro­de­nín (18501930).” Nemci cez dru­hú sve­to­vú voj­nu, keď Pieš­ťa­ny opúš­ťa­li v noci z 3. na 4. aprí­la 1945, most poško­di­li. Soviet­ska armá­da hneď 5. aprí­la zača­la most opra­vo­vať a čosko­ro ho aj opra­vi­la a dopl­ni­la o sta­vid­lo na sta­bi­li­zá­ciu hla­di­ny Obto­ko­vé­ho rame­na (More­to­vá D., 2012, Revue Pieš­ťa­ny, Nr. 1 , p. 26 – 28).

Uli­ce Úze­mie dneš­né­ho Flo­re­átu bola do roku 1918 zápla­vo­vým úze­mím, plný vege­tá­cie. Vte­dy ho Ľudo­vít Win­ter kúpil od gró­fa Vilia­ma Erdödy­ho. Nazval ho Flo­re­át (z latin­či­ny – nech rozk­vi­tá) (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Na cin­to­rí­ne na Bra­ti­slav­skej ces­te sa nachá­dza Pamät­ník obe­tí holo­kaus­tu. Na Šte­fá­ni­ko­vej uli­ci sa nachá­dza Pra­nier – pies­kov­co­vý stĺp han­by vytvo­re­ný oko­lo roku 1830. Čel­nú stra­nu pra­nie­ra zdo­bí nápis: Newo­lám žád­ne­ho, prí­mam kaž­dé­ho”. Ku stĺpu pri­pú­ta­va­li delik­ven­ta za nohy a oko­lo pása oko­va­mi (pies​ta​ny​.sk).

Budo­vy Sta­rý kláš­tor je na Det­vian­skej uli­ci č. 9. Pred­sta­vu­je pozos­tat­ky naj­star­šej muro­va­nej sak­rál­nej budo­vy na úze­mí dneš­né­ho mes­ta. Pochá­dza zo 14. sto­ro­čia. Na plo­che lode chrá­mo­vej stav­by sa nachá­dza­jú zvyš­ky zákla­dov star­šej budo­vy, zrej­me román­skej kamen­nej stav­by. Naj­star­šie tu náj­de­né min­ce pochá­dza­jú z čias vlá­dy uhor­ské­ho krá­ľa Kolo­ma­na I. (10951116). O Sta­rom kláš­to­re sa uva­žo­va­lo ako o kláš­to­re tem­plá­rov, avšak ide iba o legen­du (Kru­pa V., Klčo M., 2004: Sta­rý kláš­tor v Pieš­ťa­noch, arche­olo­gic­ký výskum loka­li­ty v rokoch 19911994, Zbor­ník Pamiat­ky Trna­vy a trnav­ské­ho kra­ja, č. 7, Trna­va). Dnes zosta­li z kláš­to­ra už len ruiny. Ružo­vý mlyn – Ružo­vý mlyn dal posta­viť v roku 1917 Ľudo­vít Win­ter ako výkrm­ňu oší­pa­ných (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Dnes už je žltý, odke­dy ho dali opra­viť ;-). Dom ume­nia je prvá mimob­ra­ti­slav­ská stav­ba divad­la po 2. sve­to­vej voj­ne, rea­li­zo­va­ná v rokoch 19741979 (pies​ta​ny​.sk).


The Váh River – Rym­ple­r’s Pond: Bet­we­en the Sĺňa­va swim­ming pool and the Rat­nov­ská bay, the­re is the so-​called Rym­ple­r’s Pond. Over a hun­dred years ago, it was an area of soft mea­dow domi­na­ted by whi­te wil­low (Salix alba), black pop­lar (Popu­lus nig­ra), whi­te pop­lar (Popu­lus alba), and grey pop­lar (Popu­lus x canes­cens). Vari­ous spe­cies of vege­ta­ti­on such as hawt­horn, buc­kt­horn, elder­ber­ry, and bus­hy wil­lo­ws grow in the area. Yel­low iris (Iris pse­uda­co­rus) gro­ws along the stre­am banks. In the past, it was used for poul­try far­ming and catt­le gra­zing (Fran­ti­šek Bača – Pieš­ťan­ský týž­deň). Sĺňa­va was built bet­we­en 1956 – 1959 (ŠOP SR). Sĺňa­va – a reser­vo­ir for­med by dam­ming the Váh River. Vari­ous water­fo­wl can be obser­ved during walks along the Váh embank­ment, with swans being par­ti­cu­lar­ly majes­tic. They often gat­her with laug­hing gulls and wild ducks under the Kolo­ná­do­vý Brid­ge, whe­re, tra­di­ti­onal­ly, they are fed not only by chil­dren but also by many visi­tors to Pieš­ťa­ny. Espe­cial­ly in win­ter months, wild ducks and black coots join the swans. The Váh Val­ley ser­ves as an impor­tant mig­ra­ti­on rou­te for birds. Sĺňa­va, with its favo­rab­le mic­roc­li­ma­tic con­di­ti­ons rela­ted to ther­mal springs, has sec­ti­ons of water that do not fre­e­ze even in seve­re frosts. The­re­fo­re, Sĺňa­va is among the most sig­ni­fi­cant win­te­ring grounds for water­fo­wl in Slo­va­kia. Eve­ry year, seve­ral thou­sand pairs of laug­hing gulls nest on the Bird Island in the midd­le of Sĺňa­va. It’s note­wort­hy that the gre­at black-​headed gull and the com­mon gull also nested here for the first time in Slo­va­kia. Howe­ver, the nesting colo­ny of the com­mon tern is of par­ti­cu­lar inte­rest. This slen­der, aerial acro­bat is lis­ted in the Red Book of endan­ge­red spe­cies, requ­iring strict pro­tec­ti­on. Inten­si­ve ornit­ho­lo­gi­cal rese­arch takes pla­ce at Sĺňa­va. Long-​term stu­dies have demon­stra­ted the impor­tan­ce of this loca­ti­on for water and water-​associated bird spe­cies. Con­se­qu­en­tly, Sĺňa­va was inc­lu­ded in the network of pro­tec­ted are­as in 1980 and cur­ren­tly holds the sta­tus of a pro­tec­ted area with an area of 430 hec­ta­res (Kor­nel Duffek).

Kur­sa­lon Cen­ter – a res­tau­rant and spa­ce for social and cul­tu­ral events. Accor­ding to Tibor Urbá­nek (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4), Kur­sa­lon was the first repre­sen­ta­ti­ve buil­ding cons­truc­ted by Ľudo­vít Win­ter in 1894 (pies​ta​ny​.sk). Kur­sa­lon is a more recent name for the enti­re faci­li­ty, which has hou­sed a muse­um sin­ce 1928, kno­wn as the Kúpeľ­ná Dvo­ra­na (Bath Hou­se) (pies​ta​ny​.sk). Cha­pel of the Divi­ne Heart of Jesus – loca­ted in front of the Kolo­ná­do­vý Brid­ge. It is a neo-​Gothic struc­tu­re built in 1897 (pies​ta​ny​.sk). Vic­to­ria Regia – Hotel Vic­to­ria Regia is at the begin­ning of Win­te­ro­va Stre­et, across from the Lipa Hotel. Ori­gi­nal­ly a clas­si­cist vil­la belo­n­ging to Türöky from the 19th cen­tu­ry, it was later trans­for­med into a roman­tic sty­le (pies​ta​ny​.sk). Evan­ge­li­cal Church (Win­te­ro­va 1) – a single-​nave Got­hic church built in 1905 (pies​ta​ny​.sk). The Old Phar­ma­cy on Win­te­ro­va Stre­et boasts rich Seces­si­onist deco­ra­ti­on on its main faca­de. The stre­et faca­de fea­tu­res the last sho­wca­se with ori­gi­nal phar­ma­cy adver­ti­se­ments in Seces­si­onist sty­le (pies​ta​ny​.sk). The Admi­ni­stra­ti­on Buil­ding of the Spa on Win­te­ro­va 29 is the oldest func­ti­onal buil­ding in the city (pies​ta​ny​.sk). The Mili­ta­ry Spa Ins­ti­tu­te on Tep­lic­ka 81 was estab­lis­hed in 1863. Ini­tial­ly, it ser­ved as accom­mo­da­ti­on and cate­ring for spa patients from the army (pies​ta​ny​.sk). The Gre­en Tree on Win­te­ro­va Stre­et was the resi­den­ce for the les­see and direc­tor of the spa during its exis­ten­ce. It ser­ved as a hotel and even­tu­al­ly beca­me a medi­cal faci­li­ty (pies​ta​ny​.sk). The Slo­van Medi­cal Faci­li­ty was ori­gi­nal­ly the Grand Hotel Roy­al, built in 1906. The grand hall was mag­ni­fi­cen­tly deco­ra­ted and ser­ved as a con­cert audi­to­rium, hos­ting inter­na­ti­onal con­fe­ren­ces and other sig­ni­fi­cant events. Sin­ce 1986, the faci­li­ty has been clo­sed and has fal­len into dis­re­pair, unfor­tu­na­te­ly tar­nis­hing the pri­de of Pieš­ťa­ny (pies​ta​ny​.sk). The Lipa Hotel was built in 1912 (pies​ta​ny​.sk). In the 1990s, Lipa was affec­ted by a fire and has been in ruins sin­ce then.

Brid­ges Kolo­nád­ny Brid­ge – con­nects the city cen­ter with the spa island. It was built in 1933 (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). The insc­rip­ti­on on it, Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae,” dates back to 1642 and means Hea­ling Pieš­ťa­ny Baths” (Pieš­ťan­ské infor­mač­né cen­trum). Bar­lo­la­mač – Robert Küh­ma­y­er’s work is loca­ted at the begin­ning of the Kolo­nád­ny Brid­ge and is a sym­bol of Pieš­ťa­ny. Accor­ding to sour­ces, Artur Hey­er sket­ched the pain­ting Láma­ča bar­lí” for Ľudo­vít Win­ter, which he paten­ted. Later, in 1930, the bar­lo­la­mač was cast in bron­ze (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Kra­jin­ský Brid­ge – at the site whe­re the Kra­jin­ský Brid­ge now stands, the­re used to be the old wooden brid­ge of the Erdödy fami­ly. In 1932, Ľudo­vít Win­ter built an impres­si­ve brid­ge, allo­wing for the cons­truc­ti­on of the access road to Ther­mia (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). The span of the brid­ge­’s arch is 52 meters. The sup­por­ting struc­tu­re con­sists of two upper atta­ched arches, making it often refer­red to as an arch brid­ge. At that time, it was con­si­de­red one of the most daring brid­ge cons­truc­ti­ons in the coun­try. In 1932, a memo­rial pla­que with the insc­rip­ti­on Brid­ge of the first Pre­si­dent of Cze­cho­slo­va­kia T.G. Masa­ryk named by the Slo­vak coun­try­si­de in memo­ry of his 80th birth­day (18501930)” was pla­ced on the brid­ge. During the Second World War, when the Ger­mans left Pieš­ťa­ny on the night of April 3 – 4, 1945, they dama­ged the brid­ge. The Soviet army imme­dia­te­ly star­ted repai­ring the brid­ge on April 5 and soon com­ple­ted the repairs, adding a weir to sta­bi­li­ze the water level of the Obto­ko­vé rame­no (More­to­vá D., 2012, Revue Pieš­ťa­ny, Nr. 1, p. 26 – 28).

Stre­ets The area of toda­y­’s Flo­re­át was a flo­odp­lain until 1918, full of vege­ta­ti­on. At that time, Ľudo­vít Win­ter pur­cha­sed it from Count Viliam Erdödy. He named it Flo­re­át (from Latin – let it blo­om) (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). The Holo­caust Vic­tims Memo­rial is loca­ted at the ceme­te­ry on Bra­ti­slav­ská Stre­et. On Šte­fá­ni­ko­va Stre­et, the­re is Pra­nier – a sand­sto­ne pil­lar of sha­me cre­a­ted around 1830. The front of the pra­nier is ador­ned with the insc­rip­ti­on: I don’t turn any­o­ne away; I take eve­ry­o­ne.” Deli­nqu­ents were tied to the pil­lar by the­ir feet and secu­red around the waist with chains (pies​ta​ny​.sk).

Buil­dings The Old Monas­te­ry is on Det­vian­ská Stre­et No. 9, repre­sen­ting the rem­nants of the oldest brick sac­ral buil­ding on the ter­ri­to­ry of the cur­rent city. It dates back to the 14th cen­tu­ry, with the nave of the church buil­ding con­tai­ning rem­nants of the foun­da­ti­ons of an older struc­tu­re, like­ly a Roma­ne­sque sto­ne buil­ding. The oldest coins found here date back to the reign of Hun­ga­rian King Kolo­man I (10951116). The Old Monas­te­ry now remains only in ruins. Ružo­vý Mlyn (Pink Mill) – Ružo­vý Mlyn was built by Ľudo­vít Win­ter in 1917 as a pigs­ty (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). It is yel­low now, sin­ce it was repai­red 😉 Dom ume­nia (Hou­se of Art) is the first non-​Bratislava the­a­ter buil­ding after World War II, rea­li­zed in the years 19741979 (pies​ta​ny​.sk).


Die Váh – Rym­ple­ro­va Važi­na: Zwis­chen dem Sĺňava-​Schwimmbad und der Ratnovská-​Bucht befin­det sich die soge­nann­te Rym­ple­ro­va Važi­na. Vor über hun­dert Jah­ren war es ein Gebiet mit wei­chen Wie­sen, die von wei­ßer Wei­de (Salix alba), Sch­war­zer Pap­pel (Popu­lus nig­ra), Wei­ßer Pap­pel (Popu­lus alba) und Grau­er Pap­pel (Popu­lus x canes­cens) domi­niert wur­de. Vers­chie­de­ne Pflan­ze­nar­ten wie Wei­ßdorn, Faul­baum, Holun­der und bus­chi­ge Wei­den wach­sen in der Gegend. Gel­be Sch­wert­li­lien (Iris pse­uda­co­rus) wach­sen entlang der Bachu­fer. In der Ver­gan­gen­he­it wur­de es für die Gef­lügel­zucht und die Wei­de­wirts­chaft genutzt (Fran­ti­šek Bača – Pieš­ťan­ský týž­deň). Die Sĺňa­va wur­de zwis­chen 1956 und 1959 errich­tet (ŠOP SR). Sĺňa­va – ein Stau­see, der durch das Aufs­tau­en des Flus­ses Váh ents­tan­den ist. Bei Spa­zier­gän­gen am Váh-​Ufer kön­nen vers­chie­dens­te Arten von Was­ser­vögeln beobach­tet wer­den. Sch­wä­ne sind beson­ders majes­tä­tisch und sam­meln sich oft mit Lach­möwen und Wil­den­ten unter der Kolonádový-​Brücke, wo sie tra­di­ti­onell nicht nur von Kin­dern, son­dern auch von vie­len Besu­chern von Pieš­ťa­ny gefüt­tert wer­den. Beson­ders in den Win­ter­mo­na­ten sch­lie­ßen sich den Sch­wä­nen auch Wil­den­ten und Sch­warz­koh­len an. Das Váh-​Tal dient als wich­ti­ge Zugs­trec­ke für Vögel. Aufg­rund der güns­ti­gen mik­ro­kli­ma­tis­chen Bedin­gun­gen im Zusam­men­hang mit Ther­ma­lqu­el­len frie­ren bes­timm­te Abschnit­te des Was­sers selbst bei star­kem Frost nicht ein. Daher gehört Sĺňa­va zu den bede­utend­sten Win­te­rqu­ar­tie­ren für Was­ser­vögel in der Slo­wa­kei. Jedes Jahr brüten meh­re­re tau­send Paa­re Lach­möwen auf der Voge­lin­sel in der Mit­te von Sĺňa­va. Es ist erwäh­nen­swert, dass hier auch die Gro­ße Raub­möwe und die Sturm­möwe ers­tmals in der Slo­wa­kei brüte­ten. Beson­de­re Auf­merk­sam­ke­it ver­dient jedoch die Brut­ko­lo­nie des Fluss­se­e­ad­lers. Die­ser sch­lan­ke, luf­ti­ge Akro­bat ist im Roten Buch der gefä­hr­de­ten Arten auf­ge­fü­hrt und erfor­dert einen stren­gen Schutz. Inten­si­ve ornit­ho­lo­gis­che Fors­chun­gen fin­den in Sĺňa­va statt. Lang­jäh­ri­ge Stu­dien haben die Bede­utung die­ses Ortes für Was­ser­vögel nach­ge­wie­sen. Daher wur­de Sĺňa­va 1980 in das Netzwerk der Schutz­ge­bie­te auf­ge­nom­men und hat der­ze­it den Sta­tus eines ges­chütz­ten Gebiets mit einer Flä­che von 430 Hek­tar (Kor­nel Duffek).

Kur­sa­lon Cen­ter – ein Res­tau­rant und Raum für gesells­chaft­li­che und kul­tu­rel­le Verans­tal­tun­gen. Laut Tibor Urbá­nek (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 4) war der Kur­sa­lon das ers­te reprä­sen­ta­ti­ve Gebä­u­de, das von Ľudo­vít Win­ter im Jahr 1894 erbaut wur­de (pies​ta​ny​.sk). Kur­sa­lon ist ein neue­rer Name für das gesam­te Gebä­u­de, das seit 1928 ein Muse­um beher­bergt und als Kúpeľ­ná Dvo­ra­na (Bade­haus) bekannt ist (pies​ta​ny​.sk). Kapel­le des Gött­li­chen Her­zens Jesu – befin­det sich vor der Kolonádový-​Brücke. Es ist ein neugo­tis­ches Gebä­u­de, das 1897 erbaut wur­de (pies​ta​ny​.sk). Vic­to­ria Regia – Das Hotel Vic­to­ria Regia befin­det sich am Anfang der Winterova-​Straße, gege­nüber dem Lipa Hotel. Urs­prün­glich eine klas­si­zis­tis­che Vil­la aus dem 19. Jahr­hun­dert, gehört sie Türöky, wur­de spä­ter in einen roman­tis­chen Stil umge­baut (pies​ta​ny​.sk). Evan­ge­lis­che Kir­che (Win­te­ro­va 1) – eine gotis­che Ein­zels­chiff­kir­che, erbaut im Jahr 1905 (pies​ta​ny​.sk). Die Alte Apot­he­ke in der Winterova-​Straße ist mit rei­chen seces­si­onis­tis­chen Ver­zie­run­gen an der Haupt­fas­sa­de ver­se­hen. An der Stra­ßen­fas­sa­de befin­det sich das letz­te Schau­fens­ter mit ori­gi­na­len Apot­he­ke­nan­ze­i­gen im Sezes­si­onss­til (pies​ta​ny​.sk). Das Ver­wal­tungs­ge­bä­u­de des Kurorts auf der Win­te­ro­va 29 ist das ältes­te funk­ti­onie­ren­de Gebä­u­de in der Stadt (pies​ta​ny​.sk). Das Mili­tär­ku­rins­ti­tut auf der Tep­lic­ka 81 wur­de 1863 errich­tet. Von Anfang an dien­te es der Unterb­rin­gung und Verpf­le­gung von Kur­bad­pa­tien­ten aus der Armee (pies​ta​ny​.sk). Der Grüne Baum auf der Winterova-​Straße war wäh­rend sei­ner Exis­tenz die Resi­denz des Mie­ters und Direk­tors des Kurorts, ein Hotel und wur­de sch­lie­ßlich ein Sana­to­rium (pies​ta​ny​.sk). Das Slo­van Sana­to­rium war urs­prün­glich das Grand Hotel Roy­al, erbaut im Jahr 1906. Der präch­tig gesch­müc­kte Saal dien­te als Kon­zert­sa­al und Gast­ge­ber für inter­na­ti­ona­le Kon­fe­ren­zen und ande­re bede­uten­de Verans­tal­tun­gen. Seit 1986 ist die Ein­rich­tung gesch­los­sen und ver­fiel lei­der, was die Stadt Pieš­ťa­ny bet­rifft (pies​ta​ny​.sk). Das Lipa Hotel wur­de 1912 erbaut (pies​ta​ny​.sk). In den 1990er Jah­ren wur­de Lipa von einem Brand heim­ge­sucht und ist seit­dem eine Ruine.

Brüc­ken Kolonádny-​Brücke – ver­bin­det das Stadt­zen­trum mit der Kurin­sel. Sie wur­de 1933 gebaut (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 4). Die Insch­rift darauf, Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae”, stammt aus dem Jahr 1642 und bede­utet Hei­len­de Bäder von Pieš­ťa­ny” (Pieš­ťan­ské infor­mač­né cen­trum). Bar­lo­la­mač – Das Werk von Robert Küh­ma­y­er befin­det sich am Anfang der Kolonádny-​Brücke und ist ein Sym­bol von Pieš­ťa­ny. Gemäß den Quel­len skiz­zier­te Artur Hey­er das Gemäl­de Láma­ča bar­lí” für Ľudo­vít Win­ter, das Ľudo­vít paten­tie­ren ließ. Spä­ter, im Jahr 1930, wur­de der Bar­lo­la­mač in Bron­ze gegos­sen (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 4). Krajinský-​Brücke – Am Stan­dort der heuti­gen Krajinský-​Brücke befand sich zuvor die alte höl­zer­ne Erdödy-​Brücke. Im Jahr 1932 bau­te Ľudo­vít Win­ter eine bee­in­druc­ken­de Brüc­ke, die den Zugang zur Ther­mia ermög­lich­te (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 4). Die Spann­we­i­te des Bogens bet­rägt 52 Meter. Die Trags­truk­tur bes­teht aus zwei obe­ren Bögen und wird daher oft als Bogenb­rüc­ke bez­e­ich­net. Zu die­ser Zeit gehör­te die­se Brüc­ke zu den gewag­tes­ten Brüc­ken­kons­truk­ti­onen bei uns. Im Jahr 1932 wur­de an der Brüc­ke eine Gedenk­ta­fel mit der Insch­rift angeb­racht: Brüc­ke des ers­ten Prä­si­den­ten der Tsche­chos­lo­wa­kis­chen Repub­lik T. G. Masa­ryk, benannt von der Slo­wa­kis­chen Lands­chaft zum Geden­ken an sei­nen 80. Geburts­tag (18501930)”. Die Deuts­chen bes­chä­dig­ten die Brüc­ke wäh­rend des Zwe­i­ten Weltk­riegs, als sie Pieš­ťa­ny in der Nacht vom 3. auf den 4. April 1945 ver­lie­ßen. Die Rote Armee begann sofort am 5. April mit der Repa­ra­tur der Brüc­ke und führ­te sie bald durch und füg­te ein Wehr zur Sta­bi­li­sie­rung des Was­sers­tands des Obto­ko­vé rame­no hin­zu (More­to­vá D., 2012, Revue Pieš­ťa­ny, Nr. 1, S. 26 – 28).

Stra­ßen Das Gebiet des heuti­gen Flo­re­át war bis 1918 ein Übersch­wem­mungs­ge­biet, vol­ler Vege­ta­ti­on. Damals kauf­te es Ľudo­vít Win­ter von Graf Viliam Erdödy. Er nann­te es Flo­re­át (aus dem Late­i­nis­chen – lass es aufb­lühen) (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 4). Am Fried­hof in der Bratislavská-​Straße befin­det sich das Mahn­mal für die Opfer des Holo­causts. In der Štefánikova-​Straße befin­det sich der Pra­nier – eine Sand­ste­in­sä­u­le der Schan­de, die um 1830 ges­chaf­fen wur­de. Die Vor­der­se­i­te des Pra­niers ist mit der Insch­rift ver­ziert: Ich wei­se nie­man­den ab; ich neh­me jeden.” Deli­nqu­en­ten wur­den mit den Füßen am Pfahl befes­tigt und um die Tail­le mit Ket­ten gesi­chert (pies​ta​ny​.sk).

Gebä­u­de Das Alte Klos­ter befin­det sich in der Detvianská-​Straße Nr. 9 und stellt die Über­res­te des ältes­ten gemau­er­ten sak­ra­len Gebä­u­des auf dem Gebiet der heuti­gen Stadt dar. Es stammt aus dem 14. Jahr­hun­dert, wobei das Kir­chen­schiff Über­res­te der Grund­mau­ern eines älte­ren Gebä­u­des ent­hält, das wahrs­che­in­lich ein roma­nis­ches Ste­in­bau­werk war. Die ältes­ten hier gefun­de­nen Mün­zen stam­men aus der Zeit der Herrs­chaft des unga­ris­chen Königs Kolo­man I. (10951116). Das Alte Klos­ter ble­ibt heute nur in Ruinen übrig. Ružo­vý Mlyn (Rosa Müh­le) – Ružo­vý Mlyn wur­de 1917 von Ľudo­vít Win­ter als Sch­we­i­nes­tall errich­tet (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 4). Er ist jetzt gelb, seit er repa­riert wur­de 😉 Dom ume­nia (Haus der Kunst) ist das ers­te außer­halb von Bra­ti­sla­va gebau­te The­a­ter­ge­bä­u­de nach dem Zwe­i­ten Weltk­rieg, rea­li­siert in den Jah­ren 19741979 (pies​ta​ny​.sk).


نهر فاه – ريمبليروفا فاجينا: بين حمام السباحة Sĺňa­va وخليج Rat­nov­skou يقع ما يسمى بـ Rym­ple­ro­va Važi­na. كانت هذه المنطقة قبل أكثر من مائة عام موقعًا للمروج الناعمة مع سيطرة الصفصاف الأبيض – Salix alba والقلقاس الأسود – Popu­lus nig­ra والقلقاس الأبيض – Popu­lus alba والقلقاس الرمادي – Popu­lus x canes­cens. ينمو هنا الزملاء والنيرة والبرعم والصفصاف الكثيف. على ضفاف الجدول ينمو قرنفل أصفر – Iris pse­uda­co­rus. في الماضي بشكل خاص ، كانت هذه منطقة لتربية الدواجن ورعي الماشية (Fran­ti­šek Bača – Pieš­ťan­ský týž­deň). تم بناء Sĺňa­va بين عامي 1956 و 1959 (ŠOP SR). Sĺňa­va – السد المائي Sĺňa­va تكون ناتجة عن إغلاق نهر Váh. خلال السير على كورنيش Váh ، يمكن أن تشاهد مجموعة متنوعة من أنواع الطيور المائية. تثير انتباههم بشكل خاص البجع المهيبة ذات المنقار. يتجمعون بشكل رئيسي مع نورس الضحك والبط البري تحت جسر Kolo­ná­do­vý ، حيث يتم تغذيتهم تقليديًا ليس فقط من قبل الأطفال ولكن أيضًا من قبل العديد من زوار Pieš­ťa­ny. خاصة في أشهر الشتاء ، تنضم البط البري والذكور السوداء إلى البجع. يمتد وادي Váh بمسار هجرة هام للطيور. يستخدمون السد المائي Sĺňa­va كمحطة استراحة أثناء رحلاتهم الطويلة خلال هجرة الربيع والخريف. تزور بعض أنواع النورس والبط من شمال أوروبا ، خاصة من بحر البلطيق وروسيا ، Sĺňa­va أيضًا خلال فصل الشتاء. بفضل الظروف الميكروكليمية المواتية المرتبطة بالينابيع الحرارية ، لا تتجمد بعض الأجزاء من المسطحات المائية حتى في درجات الصقيع الشديدة. لذلك ، تعتبر Sĺňa­va واحدة من أهم مناطق التزاوج للطيور المائية في جمهورية سلوفاكيا. كل عام ، يتزاوج عدة آلاف من أزواج نورس الضحك على جزيرة الطيور في وسط Sĺňa­va. من بين الملاحظات الشيقة ، تمت التفاف النورس الكبير لأول مرة في سلوفاكيا هنا وأيضًا النورس الرمادي. ومع ذلك ، يستحق أكبر اهتمام تجمع الصيد لصيد الأسماك. هذا الفنان الجوي الرشيق مدرج في الكتاب الأحمر للأنواع المهددة وبالتالي يتطلب حماية صارمة. يجري في Sĺňa­va بحث طيوري مكثف. أثبتت الدراسات على مر السنين أهمية هذا الموقع للطيور المائية والتي تعيش بالقرب من الماء. لهذا السبب تم تضمين Sĺňa­va في عام 1980 في شبكة المناطق المحمية. حاليًا ، يحمل مكانًا محميًا ومساحته 430 هكتارًا (كورنيل دوفيك).

نهر فاه Rym­ple­ro­va važi­na – بين حمام الشمس وخليج Rat­nov­skou يقع ما يسمى važi­na Rym­ple­ro­va. قبل أكثر من مائة عام كانت هناك منطقة للأراضي الرطبة مع سيادة الصفصاف الأبيض – Salix alba والتوت الأسود – Popu­lus nig­ra والتوت الأبيض – Popu­lus alba والتوت الرمادي – Popu­lus x canes­cens. هنا ينمو الأفرع والشوك، الحمضيات، والصفصاف الشجيرات. على ضفاف الجدول ينمو السوسن الأصفر – Iris pse­uda­co­rus. في الماضي بالخصوص كانت هذه المنطقة مخصصة لتربية الدواجن ورعي الماشية (Fran­ti­šek Bača – Pieš­ťan­ský týž­deň). بنيت Sĺňa­va في الفترة من 1956 إلى 1959 (ŠOP SR). Sĺňa­va – الخزان المائي Sĺňa­va نشأت من خلال سد نهر Váh. أثناء التجول على طول ضفاف نهر Váh يمكن رؤية مجموعة متنوعة من الطيور المائية. تجذب الانتباه بشكل خاص البجع المهيبة ذات المنقار المحدب. يجتمعون بسعادة مع النورس والبط البري تحت جسر Kolo­ná­do­vý، حيث يتم تغذيتهم بانتظام ليس فقط من قبل الأطفال ولكن أيضًا من قبل العديد من زوار Pieš­ťa­ny. خاصة في أشهر الشتاء، تنضم البط إلى البجع، والبط الأسود. يمتد عبر وادي Váh ممر هجرة هام للطيور. يستخدمون خزان Sĺňa­va كمحطة استراحة أثناء هجرتهم الربيعية والخريفية على طول رحلاتهم البعيدة. بعض أنواع النورس والبط من شمال أوروبا، خاصة من البلطيق وروسيا، يقيمون على Sĺňa­va أثناء فصل الشتاء أيضًا. بفضل الظروف المناخية المواتية المرتبطة بالينابيع الحرارية، لا تتجمد بعض المناطق من الأحواض المائية حتى في درجات الحرارة الباردة. لذلك، Sĺňa­va تعتبر من بين أهم المواقع لتزايد الطيور المائية في جمهورية سلوفاكيا. على جزيرة الطيور في وسط Sĺňa­va تتكاثف كل عام عدة آلاف من أزواج البجع الضاحكة. يعتبر من بين المعالم المميزة أن هنا تعشش لأول مرة في سلوفاكيا طائر البجع الأبيض الكبير والبجع الرمادي. ومع ذلك، يستحق الاهتمام بشكل خاص مستوطنة الصياد الجوي. هذا الرياضي الهوائي النحيف مدرج في كتاب الطيور الحمراء المعرضة للخطر وبالتالي يتطلب حماية صارمة. يتم إجراء أبحاث مكثفة في Sĺňa­va حول الطيور. أظهرت الأبحاث على مدى السنوات الطويلة أهمية هذا الموقع للطيور المائية والتي تعيش على حافة الماء. لذا، تمت إضافة Sĺňa­va إلى شبكة المناطق المحمية في عام 1980. حاليًا، يحمل الشكل القانوني للمنطقة هوية منطقة محمية ومساحتها 430 هكتارًا (Kor­nel Duffek).

جسر الكولوناد – يربط وسط المدينة بجزيرة الحمامات. تم بناءه في عام 1933 (Urbá­nek T.، 2008، Pieš­ťan­ský týž­deň، Nr. 38، ص 4). الكتابة عليه Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae” تعود إلى عام 1642 وتعني الحمامات البيستانية المفيدة” (مركز معلومات بيشتيان). Bar­lo­la­mač – عمل روبرت كيهماير يقع في بداية جسر الكولوناد، وهو رمز لبيشتان. وفقًا للمصدر، Urbá­nek T.، 2008، Pieš­ťan­ský týž­deň، Nr. 38، ص 4، قد رسم الرسام أرتور هاير صورة Láma­ča bar­lí” للودوفيت فينتر، الذي منحه براءة اختراع. في وقت لاحق، في عام 1930، قام بتحويل اللوحة إلى البرونز (Urbá­nek T.، 2008، Pieš­ťan­ský týž­deň، Nr. 38، ص 4). جسر الريف – في الموقع الذي يوجد فيه الآن جسر الريف، كان هناك في السابق جسر خشبي قديم يعود إلى Erdödy­ov­cov. في عام 1932، قام لودوفيت فينتر ببناء جسر رائع، مما سمح ببناء طريق الوصول إلى ثيرميا (Urbá­nek T.، 2008، Pieš­ťan­ský týž­deň، Nr. 38، ص 4). مدى القوس الذي يتدلى هو 52 مترًا. الهيكل الداعم مكون من قوسين علويين متصلين. لذلك يطلق على هذا الجسر في كثير من الأحيان اسم جسر القوس”. كان ينتمي في ذلك الوقت إلى أكثر الهياكل الجسرية جرأة في بلادنا. في عام 1932، تم وضع لوحة تذكارية على الجسر مكتوب عليها: جسر أول رئيس لجمهورية تشيكوسلوفاكيا T. G. Masa­ryk يسمى من قبل الطبيعة السلوفاكية تكريمًا لذكرى عيد ميلاده الثمانين (18501930)”. خلال الحرب العالمية الثانية، خرب الألمان الجسر عندما غادروا بيشتياني في ليلة 3 إلى 4 إبريل 1945. بدأ الجيش السوفيتي إصلاح الجسر في 5 إبريل وقام بإصلاحه قريبًا وأضاف حاجزًا لتثبيت مستوى فرع Obto­ko­vé (More­to­vá D.، 2012، Revue Pieš­ťa­ny، Nr. 1، ص 26 – 28).

شارع فلوريات اليوم كان منطقة فيضانات مليئة بالنباتات حتى عام 1918. في ذلك الوقت، اشتراه لودوفيت فينتر من الكونت فيليام إردودي. أطلق عليه اسم فلوريات (من اللاتينية – ليزهر) (Urbá­nek T.، 2008، Pieš­ťan­ský týž­deň، Nr. 38، ص 4). في مقبرة على طريق براتيسلافا، يقع نصب تذكاري لضحايا الهولوكوست. في شارع شتيفانيك، هناك Pra­nier – عمود من الحجر الرملي للعار تم إنشاؤه حوالي عام 1830. يزين الجهة الأمامية للعمود عبارة: Newo­lám žád­ne­ho, prí­mam kaž­dé­ho”. ربما كانوا يقيدون المجرم بالسلاسل من قدميه وحول خصره (pies​ta​ny​.sk).

مبانٍ
الدير القديم يقع في شارع ديتفيانسكا رقم 9. يُعتبر آثار أقدم مبنى ديني مبنى بالطوب على أرض المدينة الحالية. يعود تاريخه إلى القرن 14. تقع بقايا أساس المبنى الروماني الحجري على سطح هيكل الكنيسة، ويُعتقد أنه يعود إلى مبنى أقدم. تعود أقدم عملات تم العثور عليها هنا إلى عهد الملك الهنغاري كولومان الأول (10951116). تم التفكير في الدير القديم كدير لفرسان المعبد، ولكن هذا ليس سوى أسطورة (Kru­pa V.، Klčo M.، 2004: Sta­rý kláš­tor v Pieš­ťa­noch، arche­olo­gic­ký výskum loka­li­ty v rokoch 19911994، Zbor­ník Pamiat­ky Trna­vy a trnav­ské­ho kra­ja، č. 7، Trna­va). اليوم، لم يتبق سوى الأطلال من الدير. مطحنة روز – بنى لودوفيت فينتر مطحنة روز في عام 1917 كمربى للخنازير (Urbá­nek T.، 2008، Pieš­ťan­ský týž­deň، Nr. 38، ص 4). اليوم، إنه أصفر بالفعل، منذ أن قاموا بإصلاحه ؛-). دار الفن هي أول مبنى للمسرح خارج براتيسلافا بعد الحرب العالمية الثانية، تم تنفيذه في الفترة من عام 1974 إلى عام 1979 (pies​ta​ny​.sk).



Cen­trum

Pieš­ťa­ny a Váh

Ostat­né

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Dokumenty, Dolné Považie, Hory, Krajina, Považské, Príroda, Prírodné, Slovenská krajina, Slovenské, TOP, V čase

Dych zimy v Považskom Inovci

Hits: 2825

Autor: Kor­nel Duffek

Keď sa Pieš­ťan­ca opý­ta­te, kto­ré hory pova­žu­je za svo­je, naj­čas­tej­šie vám odpo­vie, že Považ­ský Ino­vec. Malé Kar­pa­ty síce tiež majú svoj pôvab, ale pred­sa sú len ďalej. V prí­pa­de Považ­ské­ho Inov­ca však sta­čí prejsť Kra­jin­ský most a už môže­te stú­pať pria­mo do hôr. A nie sú to hoci­ja­ké hory – sú pre­špi­ko­va­né his­tó­ri­ou. Náj­de­te v nich sko­ro všet­ky kul­túr­ne vrstvy – od pra­ve­kých lov­cov až po sta­rých Slo­va­nov. Nachá­dza sa tu veľ­ká kon­cen­trá­cia román­skych rotúnd, snáď naj­väč­šia na úze­mí Slo­ven­ska, a zvyš­ky stre­do­ve­kých hra­dov. A to sme ešte neho­vo­ri­li o krás­nych prí­rod­ných sce­né­riách a kra­so­vých jas­ky­niach ako je Čer­to­va pec.

Považ­ský Ino­vec býva prí­ťaž­li­vý a zau­jí­ma­vý nie­len v plnom kve­te, ale v kaž­dom roč­nom obdo­bí, zimu nevy­ní­ma­júc. V čase, keď pad­nú na kra­ji­nu hmlymra­zy, a šofé­ri začí­na­jú šom­rať na rizi­ko­vé poča­sie, vzni­ká v horách čosi roz­práv­ko­vé – kaž­dý strom, konár, steb­lo, suchý list či ihlič­ka sa oba­ľu­je do bie­lych kryš­tá­li­kov. Je to dych zimy, kto­rý spra­vid­la netr­vá dlho. Pre­to musí­te to divad­lo prí­ro­dy sle­do­vať veľ­mi inten­zív­ne, aby vám neuni­kol žiad­ny detail. Najk­raj­ší pohľad na jem­ný srieň sa naskyt­ne vte­dy, keď zasvie­ti sln­ko. Čas­to sa však stá­va, že sln­ko svie­ti prí­liš inten­zív­ne a vte­dy bie­le kryš­tá­li­ky začí­na­jú opa­dá­vať a strá­cať – zra­zu je po pred­sta­ve­ní. Ešte šťas­tie, že máte pri sebe foto­apa­rát, s kto­rým aspoň zlo­mok toho, čo ste vide­li, zachy­ti­li. Doma na disp­le­ji počí­ta­ča zis­tí­te, že to všet­ko nebol iba pre­lud, ale sku­toč­nosť. A potom sa mož­no zamys­lí­te nad hra­vos­ťou a pre­men­li­vos­ťou prírody.

Je veľ­ká vymo­že­nosť pre kaž­dé mes­to, keď má svo­ju rie­ku či svo­je hory. Pieš­ťa­ny majú obo­je. VáhPovaž­ský Ino­vec. A ešte aj čosi navy­še – ter­mál­ne lie­či­vé pra­me­ne.


When you ask some­one from Pieš­ťa­ny which moun­tains they con­si­der the­ir own, most often they will tell you Považ­ský Ino­vec. Whi­le the Small Car­pat­hians also have the­ir charm, they are a bit fart­her away. In the case of Považ­ský Ino­vec, howe­ver, you just need to cross the Kra­jin­ský brid­ge, and you can start ascen­ding right into the moun­tains. And the­se are not just any moun­tains — they are infu­sed with his­to­ry. You can find almost all cul­tu­ral lay­ers here, from pre­his­to­ric hun­ters to the ancient Slavs. The­re is a lar­ge con­cen­tra­ti­on of Roma­ne­sque rotun­das, per­haps the lar­gest in Slo­va­kia, and the rem­nants of medie­val cast­les. And tha­t’s not to men­ti­on the beau­ti­ful natu­ral sce­ne­ry and karst caves like Čer­to­va pec.

Považ­ský Ino­vec is att­rac­ti­ve and inte­res­ting not only in full blo­om but in eve­ry sea­son, inc­lu­ding win­ter. At the time when mists and frosts fall on the lands­ca­pe, and dri­vers begin to com­plain about ris­ky weat­her, somet­hing magi­cal hap­pens in the moun­tains — eve­ry tree, branch, stem, dry leaf, or need­le is cove­red in whi­te crys­tals. It’s the bre­ath of win­ter, which usu­al­ly does­n’t last long. The­re­fo­re, you have to inten­se­ly watch this natu­re play to not miss any detail. The most beau­ti­ful view of the deli­ca­te frost occurs when the sun shi­nes. Howe­ver, it often hap­pens that the sun shi­nes too inten­se­ly, and then the whi­te crys­tals begin to fall and disap­pe­ar, sud­den­ly ending the per­for­man­ce. Luc­ki­ly, you have a came­ra with you to cap­tu­re at least a frac­ti­on of what you saw. At home on the com­pu­ter scre­en, you rea­li­ze that it was not just a pre­lu­de but a rea­li­ty. And then, you might ref­lect on the pla­y­ful­ness and varia­bi­li­ty of nature.

It is a gre­at advan­ta­ge for any town to have its river or moun­tains. Pieš­ťa­ny has both. The Váh River and Považ­ský Ino­vec. And even a litt­le extra — ther­mal hea­ling springs.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Tekov, Typ krajiny

Slobodné kráľovské mesto Kremnica

Hits: 2637

Krem­ni­ca je baníc­ke mes­to, v kto­rom sa od 10. sto­ro­čia ťaží zla­to a strieb­ro. Jeho nemec­ké pome­no­va­nie je Krem­nitz, maďar­ské Kör­möc­bá­nya, latin­ské Crem­ni­cium. Na roz­lo­he 43.13 km2 tu žije 5 356 oby­va­te­ľov. Leží v Krem­nic­kých vrchoch v sever­nej čas­ti Teko­va. Od roku 1328 je slo­bod­ným krá­ľov­ským mes­tom. Bola pre­zý­va­ná aj ako Zla­tá Krem­ni­ca. Min­cov­ňa v Krem­ni­ci je naj­star­šou min­cov­ňou na sve­te, fun­gu­je dodnes od roku 1328 (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o Krem­ni­ci je z roku 1328. His­to­ric­ké náz­vy mes­ta: Crem­nych­ba­na, Krem­ni­cia, Crem­nic, Crem­nech, Crem­necz, Crem­nuch, Cremp­nuch, Chremp­ni­chya, Crem­ni­cia, Kremb­ni­cia. Na začiat­ku 15. sto­ro­čia žilo v Krem­ni­ci asi v 250 domoch 3 000 oby­va­te­ľov. V 15. a 16. sto­ro­čí sa povr­cho­vé ložis­ká vyčer­pa­li a ban­ská ťaž­ba zača­la upa­dať. V 18. sto­ro­čí tu pôso­bi­li vo väč­šom počte želia­ri, baní­ci, tesá­ri, čiž­má­ri, deb­ná­ri, klo­buč­ní­ci, ková­či, murá­ri, zámoč­ní­ci, mäsia­ri, zlat­ní­ci, súken­ní­ci, kraj­čí­ri, kožuš­ni­ci, gar­bia­ri, šev­ci, min­cia­ri, kra­má­ri. V roku 1880 pos­tih­lo mes­to zeme­tra­se­nie zrú­te­ním sta­rých šácht a štôl­ní. Do začiat­ku 20. sto­ro­čia mali v mes­te pre­va­hu Nemci (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 2. časť). Krem­nic­ké zla­té duká­ty – flo­ré­ny, pat­ri­li k naj­hod­not­nej­ším min­ciam v Euró­pe. Vyra­zi­li ich 21.5 mili­ó­nov (mint​.sk). Mest­ský hrad je národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou (Wiki­pe­dia). Kar­ner – rotun­da svä­té­ho Ondre­ja z 13. sto­ro­čia. Kos­tol svä­tej Kata­rí­ny je dolo­že­ný zo 14. sto­ro­čia. Gotic­ká socha Mado­ny je zo začiat­ku 16 sto­ro­čia. Špi­tál­sky kos­tol svä­tej Alž­be­ty je z kon­ca 14. sto­ro­čia. Baro­ko­vá kláš­tor fran­tiš­ká­nov s kos­to­lom je zo 17. sto­ro­čia. Neskôr bol roz­ší­re­ný o lore­tán­sku kapl­n­ku. V 15. sto­ro­čí vznik­la v Krem­ni­ci cir­kev­ná kniž­ni­ca. V roku 1739 kniž­ni­ca fran­tiš­ká­nov. Nachá­dza­jú sa v nej aj prvo­tla­če z Nemec­ka a Talian­ska. V kniž­ni­ci a archí­ve rím­sko­ka­to­líc­kej fary sú stre­do­ve­ké ruko­pis­né kóde­xy zo 14. a 15. sto­ro­čia. Aj mno­hé ďal­šie kniž­ni­ce obsa­hu­jú veľ­mi cen­né tla­če. V Krem­ni­ci sa zacho­va­li ban­ské dvoj­pod­laž­né domy z kon­ca 17. a začiat­ku 18. sto­ro­čia. V 16. a 17. sto­ro­čí tu vyrá­ba­li orga­ny Matej Burian a Mar­tin Stir­bitz (e‑obce.sk).

Neďa­le­ko od Krem­ni­ce sa nachá­dza­jú rekre­ač­né stre­dis­ká Skal­ka a Kra­hu­le. Bie­la sto­pa sú pre­te­ky v bežec­kom lyžo­va­ní s boha­tou his­tó­ri­ou. Ter­mál­ne kúpa­lis­ko Kata­rí­na napá­ja ter­mál­ny pra­meň, kto­ré­ho voda je mier­ne rádi­oak­tív­na a sil­ne mine­ra­li­zo­va­ná. Tep­lo­ta vody pri výto­ku je 36°C, má lie­čeb­né účin­ky (Wiki­pe­dia). Oby­va­te­lia mes­ta boli okrem domá­cich aj z Talian­ska, Bavor­ska, Rakús­ka, Sliez­ska a Čiech (min­cia­ri z Kut­nej Hory) (visitk​rem​ni​ca​.com). Krem­ni­ca sa sta­la jed­ným z cen­tier býva­lých nemec­kých jazy­ko­vých ostro­vov na stred­nom Slo­ven­sku, kto­ré sa až v 20. sto­ro­čí zača­li nazý­vať Hau­er­land. Medzi osob­nos­ti mes­ta pat­rí: pro­zaik Gus­táv Kazi­mír Zechenter-​Laskomerský, spi­so­va­teľ Jozef Cíger-​Hronský, herec Ladi­slav Chu­dík, hus­lis­ta Peter Micha­li­ca, bas­ket­ba­lis­ta Sta­ni­slav Kro­pi­lák, cho­dec Jozef Pri­bi­li­nec (Wiki­pe­dia), hudob­ný skla­da­teľ Ján Levo­slav Bel­la (e‑obce.sk).

Usku­toč­ňu­je sa tu via­ce­ro ume­lec­kých a špor­to­vých podu­ja­tí. Krem­nic­ké gagy je európ­sky fes­ti­val humo­ru a sati­ry, kto­rý sa koná kon­com augus­ta od roku 1980. Hud­ba pod dia­man­to­vou klen­bou je hudob­ný fes­ti­val Pet­ra Micha­li­cu. Krem­nic­ký hrad­ný organ je medzi­ná­rod­ný orga­no­vý fes­ti­val, kto­rý sa koná od roku 1996 v kos­to­le svä­tej Kata­rí­ny. Krem­nic­ká Baš­ta je folk­o­vý a akus­tic­ký fes­ti­val. Cecho­vé hody sú novým podu­ja­tím poria­da­ným od roku 2009 (Wiki­pe­dia). Ďal­ším podu­ja­tím je Bel­lov fes­ti­val dycho­vých hudieb (visitk​rem​ni​ca​.com).


Krem­ni­ca is a mining town that has been extrac­ting gold and sil­ver sin­ce the 10th cen­tu­ry. Its Ger­man name is Krem­nitz, Hun­ga­rian Kör­möc­bá­nya, and Latin Crem­ni­cium. With an area of 43.13 km², it is home to 5,356 inha­bi­tants. It is situ­ated in the Krem­ni­ca Moun­tains in the nort­hern part of Tekov. Sin­ce 1328, it has been a free roy­al town and was also kno­wn as Gol­den Krem­ni­ca. The Krem­ni­ca Mint is the worl­d’s oldest con­ti­nu­ous­ly ope­ra­ting mint, func­ti­oning sin­ce 1328 (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of Krem­ni­ca dates back to 1328. His­to­ri­cal names of the town inc­lu­de Crem­nych­ba­na, Krem­ni­cia, Crem­nic, Crem­nech, Crem­necz, Crem­nuch, Cremp­nuch, Chremp­ni­chya, Crem­ni­cia, and Kremb­ni­cia. In the ear­ly 15th cen­tu­ry, Krem­ni­ca had around 3,000 inha­bi­tants living in about 250 hou­ses. As sur­fa­ce depo­sits were dep­le­ted in the 15th and 16th cen­tu­ries, sur­fa­ce mining dec­li­ned. In the 18th cen­tu­ry, vari­ous crafts­men and pro­fes­si­onals such as blacks­miths, miners, car­pen­ters, cobb­lers, coopers, hat­ters, locks­miths, but­chers, golds­miths, tai­lors, fur­riers, tan­ners, sho­ema­kers, min­ters, and shop­ke­e­pers wor­ked in the town. In 1880, an eart­hqu­ake cau­sed the col­lap­se of old shafts and gal­le­ries. Until the ear­ly 20th cen­tu­ry, Ger­mans were the majo­ri­ty in the town (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, Part 2). Krem­ni­ca­’s gold ducats – flo­rins were among the most valu­ab­le coins in Euro­pe, with 21.5 mil­li­on pie­ces min­ted (mint​.sk). The Muni­ci­pal Cast­le is a nati­onal cul­tu­ral monu­ment (Wiki­pe­dia). The Kar­ner – Rotun­da of St. Andrew from the 13th cen­tu­ry, the Church of St. Cat­he­ri­ne docu­men­ted from the 14th cen­tu­ry, and the Got­hic Madon­na sta­tue from the ear­ly 16th cen­tu­ry are notab­le his­to­ri­cal sites. The Hos­pi­tal Church of St. Eli­za­beth dates back to the late 14th cen­tu­ry, and the Baro­que Fran­cis­can Monas­te­ry with a church is from the 17th cen­tu­ry, expan­ded later with a Lore­to cha­pel. In the 15th cen­tu­ry, a church lib­ra­ry was estab­lis­hed in Krem­ni­ca, fol­lo­wed by the Fran­cis­can lib­ra­ry in 1739. The­se lib­ra­ries con­tain incu­na­bu­la from Ger­ma­ny and Ita­ly. The church lib­ra­ry and archi­ves of the Roman Cat­ho­lic parish hou­se medie­val manusc­ript codi­ces from the 14th and 15th cen­tu­ries. Many other lib­ra­ries in Krem­ni­ca also hou­se valu­ab­le prints. Two-​story mining hou­ses from the late 17th and ear­ly 18th cen­tu­ries are still pre­ser­ved. In the 16th and 17th cen­tu­ries, organs were craf­ted by Matej Burian and Mar­tin Stir­bitz (e‑obce.sk).

Rec­re­a­ti­onal resorts Skal­ka and Kra­hu­le are loca­ted near Krem­ni­ca. Bie­la sto­pa is a cross-​country ski­ing com­pe­ti­ti­on with a rich his­to­ry. The Kata­rí­na Ther­mal Pool is supp­lied by a ther­mal spring with slight­ly radi­oac­ti­ve and high­ly mine­ra­li­zed water, kno­wn for its the­ra­pe­utic effects, with a tem­pe­ra­tu­re of 36°C at the out­let (Wiki­pe­dia). Besi­des locals, resi­dents of Krem­ni­ca inc­lu­ded peop­le from Ita­ly, Bava­ria, Aus­tria, Sile­sia, and Bohe­mia (min­ters from Kut­ná Hora) (visitk​rem​ni​ca​.com). Krem­ni­ca beca­me one of the cen­ters of the for­mer Ger­man lan­gu­age islands in cen­tral Slo­va­kia, col­lec­ti­ve­ly kno­wn as Hau­er­land, a term that emer­ged in the 20th cen­tu­ry. Notab­le per­so­na­li­ties from the town inc­lu­de the pro­se wri­ter Gus­táv Kazi­mír Zechenter-​Laskomerský, wri­ter Jozef Cíger-​Hronský, actor Ladi­slav Chu­dík, violi­nist Peter Micha­li­ca, bas­ket­ball pla­y­er Sta­ni­slav Kro­pi­lák, race­wal­ker Jozef Pri­bi­li­nec (Wiki­pe­dia), and com­po­ser Ján Levo­slav Bel­la (e‑obce.sk).

Seve­ral artis­tic and spor­ting events take pla­ce in Krem­ni­ca. Krem­nic­ké gagy is a Euro­pe­an fes­ti­val of humor and sati­re held sin­ce 1980 at the end of August. Hud­ba pod dia­man­to­vou klen­bou is a music fes­ti­val ini­tia­ted by Peter Micha­li­ca. Krem­nic­ký hrad­ný organ is an inter­na­ti­onal organ fes­ti­val held sin­ce 1996 in the Church of St. Cat­he­ri­ne. Krem­nic­ká Baš­ta is a folk and acous­tic fes­ti­val. Cecho­vé hody is a new event orga­ni­zed sin­ce 2009 (Wiki­pe­dia). Anot­her event is the Bel­lov Fes­ti­val of brass bands (visitk​rem​ni​ca​.com).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské

Banka – obec pri Piešťanoch

Hits: 3050

Ban­ka sa nachá­dza na ľavom bre­hu rie­ky Váh, na úpä­tí Považ­ské­ho Inov­ca, v tes­nej blíz­kos­ti Pieš­ťan. Na 8.58 km2 tu žije 2174 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Prvá písom­ná zmien­ka o obci pochá­dza z roku 1348 (Šte­fan Gre­go­rič­ka). Je dolo­že­né pra­ve­ké osíd­le­nie v tej­to oblas­ti. V minu­los­ti tu boli bro­dy cez Váh. Našli sa tu aj kos­tro­vé pozos­tat­ky mamu­ta. Nikdy neza­mŕ­za­jú­ce prí­rod­né ter­mál­ne pra­me­ne vied­li prav­de­po­dob­ne k priaz­ni­vej mik­ro­klí­me, k rela­tív­ne kli­ma­tic­ky priaz­ni­vej­šie­mu pro­stre­diu pre zver. Okrem mamu­tov sa tu našli aj pozos­tat­ky roso­má­ka, jas­kyn­né­ho med­ve­ďa, polár­nej líš­ky, vlka, snež­né­ho zaja­ca. Našlo sa tu naj­dl­h­šie zná­me škra­bad­lo z mla­dé­ho pale­oli­tu na Slo­ven­sku (obec​ban​ka​.sk). Na vyvý­še­ni­nách nad obcou bol do 13. sto­ro­čia prav­de­po­dob­ne hrad Bana (Mod​ro​va​.eu​.sk). Pod­ľa obec​ban​ka​.sk šlo o hrad Baňa. Vraj tu stál už v čase vpá­du nomád­skych ugro­fín­skych kme­ňov. Pred­po­kla­dá sa, že hrad stál na mies­te dneš­né­ho rím­sko­ka­to­líc­ke­ho kos­to­la svä­té­ho Mar­ti­na, prí­pad­ne v jeho oko­lí (obec​ban​ka​.sk). V prie­be­hu 13. sto­ro­čia zani­kol. V minu­los­ti bola Ban­ka spo­me­nu­tá v his­tó­rii ako Bany­ka (Mod​ro​va​.eu​.sk), Banya (Šte­fan Gre­go­rič­ka). Z Ban­ky je dolo­že­né osíd­le­nie aj z rím­skej doby. Rov­na­ko sta­ro­slo­ven­ské (obec​ban​ka​.sk). V roku 1599 Ban­ku spus­to­ši­li Tur­ci (Wiki­pe­dia).

Oko­lo Ban­ky sme­rom na Bac­chus vilu boli kedy­si vinoh­ra­dy. Medzi kúpeľ­ným ostro­vom a Ban­kou pre­pra­vo­va­la ľudí kom­pa. Fun­go­va­la do začiat­ku 20. sto­ro­čia. V roku 1828 žilo v Ban­ke 451 oby­va­te­ľov v 64 domoch. Dedi­či Joze­fa Erdödy­ho vlast­ni­li v Ban­ke kaš­tieľ, veľ­kos­ta­tok a pôdu (obec​ban​ka​.sk). Obec Ban­ka bola v rokoch 1973 – 1995 súčas­ťou Pieš­ťan (Šte­fan Gre­go­rič­ka). V kata­stri obce sa nachá­dza leso­park Čer­ve­ná veža (il15​.cz), lyžiar­ske stre­dis­ko Ahoj (skg​.sk), vrch Hav­ran, Bac­cus Vil­la, na kto­rej vraj Beet­ho­ven vraj skom­po­no­val soná­tu mesač­né­ho svi­tu (Wiki­pe­dia), ter­mál­ne kúpa­lis­ko Sĺňa­va, kto­ré je ale bohu­žiaľ už dlhý čas zavre­té (skg​.sk).


The vil­la­ge is loca­ted on the left bank of the Váh River, at the foot­hills of the Považ­ský Ino­vec, in clo­se pro­xi­mi­ty to Pieš­ťa­ny. It covers an area of 8.58 km² and is home to 2,174 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1348 (Šte­fan Gre­go­rič­ka). Pre­his­to­ric sett­le­ment in this area has been docu­men­ted, and in the past, the­re were fords across the Váh River. Mam­moth ske­le­tal remains were dis­co­ve­red here, along­si­de rem­nants of other ani­mals like the wol­ve­ri­ne, cave bear, polar fox, wolf, and Arc­tic hare. The pre­sen­ce of never-​freezing natu­ral ther­mal springs like­ly con­tri­bu­ted to a favo­rab­le mic­roc­li­ma­te, cre­a­ting a rela­ti­ve­ly climate-​friendly envi­ron­ment for wild­li­fe. In addi­ti­on to mam­moths, the longest-​known scra­per from the Young Pale­olit­hic era in Slo­va­kia was found here (obec​ban​ka​.sk).

Ele­va­ted abo­ve the vil­la­ge, the­re was like­ly a cast­le cal­led Bana until the 13th cen­tu­ry, accor­ding to Mod​ro​va​.eu​.sk. Accor­ding to obec​ban​ka​.sk, this was the Baňa Cast­le, belie­ved to have exis­ted during the inva­si­on of noma­dic Ugric-​Finnish tri­bes. It is pre­su­med that the cast­le sto­od in the loca­ti­on of toda­y­’s Roman Cat­ho­lic Church of St. Mar­tin or its vici­ni­ty (obec​ban​ka​.sk). It cea­sed to exist during the 13th cen­tu­ry. In his­to­ry, Ban­ka was men­ti­oned as Bany­ka (Mod​ro​va​.eu​.sk) or Banya (Šte­fan Gre­go­rič­ka). Evi­den­ce of sett­le­ment in Ban­ka dates back to Roman times and Old Slo­vak times (obec​ban​ka​.sk). In 1599, Ban­ka was devas­ta­ted by the Turks (Wiki­pe­dia).

Vine­y­ards once sur­roun­ded Ban­ka toward Bac­chus Vil­la. A fer­ry tran­s­por­ted peop­le bet­we­en the spa island and Ban­ka, ope­ra­ting until the ear­ly 20th cen­tu­ry. In 1828, Ban­ka had 451 inha­bi­tants living in 64 hou­ses. The heirs of Jozef Erdödy owned a man­si­on, an esta­te, and land in Ban­ka (obec​ban​ka​.sk). From 1973 to 1995, Ban­ka was part of Pieš­ťa­ny (Šte­fan Gre­go­rič­ka). The vil­la­ge­’s cadas­tral area inc­lu­des the Čer­ve­ná veža forest park (il15​.cz), the Ahoj ski resort (skg​.sk), the Hav­ran hill, Bac­cus Vil­la (whe­re Beet­ho­ven sup­po­sed­ly com­po­sed the Moon­light Sona­ta, accor­ding to Wiki­pe­dia), and the Sĺňa­va ther­mal bath, which has unfor­tu­na­te­ly been clo­sed for a long time (skg​.sk).


القرية تقع على الضفة اليسرى لنهر فاه، عند سفح Považ­ský Ino­vec، على مقربة من بييشتياني. تغطي مساحة قدرها 8.58 كم مربع ويسكنها 2,174 نسمة (ويكيبيديا). تعود أول ذكر كتابي للقرية إلى عام 1348 (شتيفان جريجوريكا). تم توثيق الاستيطان ما قبل التاريخ في هذه المنطقة. في الماضي، كانت هناك معابر عبر نهر فاه. تم اكتشاف بقايا هياكل الكتفين هنا، جنبًا إلى جنب مع بقايا حيوانات أخرى مثل الوولفرين والدب الكهفي والثعلب القطبي والذئب والأرنب القطبي. كان هناك أيضًا بقايا أداة تجليد معروفة باسم البلوز الطويلة من العصر الفلكلوري الشاب في سلوفاكيا (obec​ban​ka​.sk).

كان هناك على الأرجح قلعة تُدعى بانا حتى القرن الثالث عشر، وفقًا لـ Mod​ro​va​.eu​.sk. وفقًا لـ obec​ban​ka​.sk، كانت هذه قلعة باينا، ويُعتقد أنها كانت موجودة خلال غزو قبائل الأوغور الفنلندية الرحل. يفترض أن القلعة كانت تقف في مكان كنيسة القديس مارتن الكاثوليكية الرومانية الحالية أو محيطها (obec​ban​ka​.sk). توقفت عن الوجود خلال القرن الثالث عشر. في التاريخ، ذكرت بانكا باسم بانيكا (Mod​ro​va​.eu​.sk) أو بانيا (شتيفان جريجوريكا). يعود دليل الاستيطان في بانكا إلى العصور الرومانية والسلوفاكية القديمة (obec​ban​ka​.sk). في عام 1599، دمرت بانكا من قبل الأتراك (ويكيبيديا).

كانت الكروم في الماضي تحيط ببانكا باتجاه فيلا باخوس. كانت هناك عبَّارة تنقل الناس بين جزيرة السبا وبانكا، وكانت تعمل حتى بداية القرن العشرين. في عام 1828، كانت بانكا تضم 451 نسمة يعيشون في 64 منزلاً. كانت ورثة جوزيف إردودي يمتلكون قصرًا ومزرعة وأراضي في بانكا (obec​ban​ka​.sk). كانت بانكا جزءًا من بييشتياني من عام 1973 إلى 1995 (شتيفان جريجوريكا). يشمل القطاع القري الغابة المحمية Čer­ve­ná veža (il15​.cz)، ومنتجع التزلج Ahoj (skg​.sk)، وتل هافران، وفيلا باخوس (حيث قالت ويكيبيديا إن بيتهوفن قام بتأليف سوناتا الضوء المكتمل)، والحمام الحراري Sĺňa­va، الذي كان مغلقًا لفترة طويلة (skg​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post