Ľudia, Fotografie

Čestná stráž

skala
Hits: 11141

Dominantnou úlohou útvaru čestnej stráže je reprezentácia prezidenta Slovenskej republiky, ozbrojených síl Slovenskej republiky a Slovenskej republiky. Vykonáva čestné stráženie sídla prezidenta a hostí prezidenta v jeho sídle. Vykonáva vojenské pocty, najmä pri oficiálnych návštevách predstaviteľov iných štátov. V čase , vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu plní úlohy ochrany prezidenta (mil.sk). Čestné stráženie sa vykonáva po celú dobu prítomnosti prezidenta v Prezidentskom paláci, spravidla v pracovných dňoch od 8.00 hod. do 18.00 hod. Striedanie strážnych sa koná každých 60 minút, každú celú hodinu. Striedanie stráží sa koná cez pracovné dni o 12.00 hod (prezident.sk). Dôstojníci Čestnej stráže sú vyzbrojení šabľou dlhou 985 mm. Čepeľ je z ušľachtilej ocele, pošva zo smrekového dreva potiahnutého kožou. Mužstvo je pri zvláštnych príležitostiach vyzbrojené kresadlovou puškou s hlavňou dlhou 1080 mm. Útvar tiež používa samonabíjaciu pušku vzoru 52 a pušku vzoru 52/57, obe československej výroby (mil.sk).

Jednotka čestnej stráže bola zriadená prvý krát koncom roka 1968. Po vzniku Slovenskej republiky sa strážny prápor reorganizoval na Pluk hradnej a čestnej stráže. Mal dva prápory, jeden plní úlohy pre prezidenta Slovenskej republiky a druhy pre ostatných ústavných činiteľov a najvyšších vojenských predstaviteľov. Miesta výkonu čestného stráženia boli Bratislavský hrad, Primaciálny palác a od 30.9.1996 Grassalkovičov palác (Prezidentský). Od 1.8.2001 vznikol samostatný útvar Čestnej stráže prezidenta Slovenskej republiky (mil.sk). Osobitnú pozornosť si zasluhujú aj uniformy Čestnej stráže, ktoré majú výrazne reprezentačný charakter. Sú ladené do bielo-modro-červenej farebnej kombinácie slovenských národných farieb a doplnené zlatými detailmi. Pri niektorých príležitostiach sa používajú aj historické uniformy, ktoré majú odkazovať na a symboliku slovenskej vojenskej histórie.

Ja som v rokoch 1999 – 2000 absolvoval základnú vojenskú službu ako člen čestnej stráže prezidenta SR. Okrem čestného stráženia sme chodili „vítať“ rôznych štátnikov, diplomatov, stavali sa špaliere. Možno, tí ktorí vedia akú úlohu zvykol mať pisár na „vojne“, tak si vedia predstaviť, čo to asi pre mňa znamenalo. Okrem iného sme bežne používali vyjadrenia typu: ideme postaviť plné pocty, štátnu akciu, potrebujem 30 vojakov požičať z druhej roty, od vládnych čestňákov :-). Počas svojho ročného pobytu som dvakrát mohol prísť v uniforme Čestnej stráže . Párkrát som v takejto slávnostnej uniforme bol v historickej budove Slovenského národného divadla v prezidentskej lóži. Musím povedať, že to malo šmrnc. Raz som mal na sebe aj historickú uniformu, aká je tu – mil.sk. Bola mimoriadne pohodlná. Pokiaľ viem, časom sa začala používať oveľa viac ().

Slávnostné ceremoniály čestnej stráže medzi výrazné vizuálne štátu a sú neodmysliteľnou súčasťou protokolu. Tréning príslušníkov čestnej stráže je veľmi náročný – dôraz sa kladie na disciplínu, presnosť, zosúladenie krokov i estetiku pohybov. Zahraniční turisti často prirovnávajú striedanie stráží v Bratislave k podobným ceremoniálom v Londýne, Prahe alebo Budapešti, hoci má svoje špecifické slovenské črty.

Čestná stráž prezidenta Slovenskej republiky je súčasťou Ozbrojených síl SR a patrí pod Vojenskú kanceláriu prezidenta SR. Táto kancelária zabezpečuje velenie útvaru a plní jeho nadriadenú organizačnú funkciu (Wikipedia). K 14. októbru 2024 útvar čestnej stráže tvorí 172 mužov a 20 žien. Od svojho vzniku sa útvar zúčastnil na viac ako 5 000 protokolárnych aktivitách, ako sú oficiálne návštevy či vojenské pocty (teraz.sk). Okrem reprezentácie štátu sa Čestná stráž zapája do rôznych charitatívnych aktivít – pomáha Liga proti rakovine, onkologickému oddeleniu nemocnice na Kramároch či Slovenskému Červenému krížu, a účinkuje aj v galaprogramoch (stvr.sk).

The dominant role of the Guard of Honour unit is the representation of the President of the Slovak Republic, the Armed Forces of the Slovak Republic, and the Slovak Republic itself. It performs ceremonial guarding of the president’s residence and his guests at the residence. It provides military honours, especially during official visits of representatives of other states. In times of war, state of war, state of emergency, or crisis, it fulfils the tasks of protecting the president (mil.sk). Ceremonial guarding is carried out throughout the president’s presence in the Presidential Palace, usually on working days from 8:00 a.m. to 6:00 p.m. The guards change every 60 minutes, at every full hour. The ceremonial changing of the guards takes place on working days at 12:00 noon (prezident.sk). Officers of the Guard of Honour are equipped with a sabre measuring 985 mm in length. The blade is made of high-quality steel, and the scabbard is made of spruce wood covered with leather. The enlisted men are, on special occasions, equipped with a flintlock rifle with a barrel length of 1080 mm. The unit also uses the self-loading rifle model 52 and the rifle model 52/57, both of Czechoslovak manufacture (mil.sk).

The Guard of Honour unit was established for the first time at the end of 1968. After the establishment of the Slovak Republic, the guard battalion was reorganized into the Regiment of Castle and Guard of Honour. It had two battalions, one fulfilling duties for the President of the Slovak Republic and the other for other constitutional officials and the highest military representatives. The places of ceremonial guarding included Castle, the Primate’s Palace, and, since 30 September 1996, the Grassalkovich Palace (the Presidential Palace). On 1 August 2001, the independent unit of the Guard of Honour of the President of the Slovak Republic was created (mil.sk). Special attention is also deserved by the uniforms of the Guard of Honour, which have a distinctly representative character. They are designed in the white-blue-red colour scheme of the Slovak national colours and complemented with golden details. On certain occasions, historical uniforms are also used, which are meant to refer to the traditions and symbolism of Slovak military history.

In the years 1999 – 2000, I completed my compulsory military service as a member of the Guard of Honour of the President of the Slovak Republic. In addition to ceremonial guarding, we would go to “welcome” various statesmen and diplomats and form honour cordons. Perhaps those who know the role that a clerk usually had during “the army” can imagine what this might have meant for me. Among other things, we commonly used expressions such as: we are going to set up full honours, a state event, I need to borrow 30 soldiers from the second company, from the government guards :-). During my year of service, I was allowed twice to come home in the Guard of Honour uniform. Several times, I wore this ceremonial uniform in the historical building of the Slovak National Theatre in the presidential box. I must say it had style. Once I also wore a historical uniform like the one here – mil.sk. It was extremely comfortable. As far as I know, over time it began to be used much more (Peter Kaclík).

The ceremonial activities of the Guard of Honour are among the most significant visual symbols of the state and form an inseparable part of protocol. Training of Guard of Honour members is very demanding – emphasis is placed on discipline, precision, synchronization of steps, and the aesthetics of movements. Foreign tourists often compare the changing of the guard in Bratislava to similar ceremonies in London, Prague, or Budapest, although it has its own specifically Slovak features.

The Guard of Honour of the President of the Slovak Republic is part of the Armed Forces of the Slovak Republic and falls under the Military Office of the President of the Slovak Republic. This office ensures the command of the unit and fulfils its superior organizational role (Wikipedia). As of 14 October 2024, the Guard of Honour unit consisted of 172 men and 20 women. Since its establishment, the unit has participated in more than 5,000 protocol activities, such as official visits and military honours (teraz.sk). In addition to representing the state, the Guard of Honour also engages in various charitable activities – supporting the League Against Cancer, the oncology department of the hospital at Kramáre, and the Slovak Red Cross, and performing at gala programs (stvr.sk).

Reportáže, Ľudia, Reportáže zo Slovenska, Fotografie, Podunajské reportáže, Karnevaly

Veľký letný karneval v Senci

skala
Hits: 4359

V Senci sa koná každoročný Veľký letný karneval. Priťahuje obyvateľov aj návštevníkov z okolitých obcí a miest, ponúkajúc zábavu, kultúru a rôznorodé aktivity pre všetky vekové kategórie.

Tento farebný a živý festival sa tradične koná posledný piatok školského roka (velkyletnykarneval.sk). Prvý ročník Veľkého letného karnevalu sa uskutočnil v roku 1996. Odvtedy sa podujatie koná pravidelne každý rok (senec.sk). Pôvodnou myšlienkou bolo vytvoriť podujatie, ktoré by spojilo obyvateľov mesta Senec a poskytlo im priestor na kreatívne vyjadrenie prostredníctvom masiek a kostýmov. Karneval začína v popoludňajších hodinách na pešej zóne v centre Senca. Účastníci v pestrofarebných maskách a kostýmoch sa zhromažďujú, aby sa zúčastnili na sprievode mestom. Sprievod vedie cez hlavné mesta a smeruje k Slnečným jazerám, kde pokračuje bohatý kultúrny program. Počas sprievodu môžu diváci vidieť rôzne tematické , tanečné súbory (slovakia.travel), divadelné predstavenia (velkyletnykarneval.sk), hudobné kapely, šermiarov, jazdcov na koňoch, zbrojnošov, mažoretiek, gajdošských súborov a ďalších umeleckých skupín. Počas celého dňa prebiehajú na rôznych miestach mesta rôzne , vrátane detských predstavení, tanečných vystúpení a hudobných koncertov (slovakia.travel).

Jedným z hlavných lákadiel karnevalu je súťaž o najlepšiu masku. Porota hodnotí originalitu, nápaditosť a prevedenie masiek. Pre sú pripravené rôzne aktivity, ako napríklad maľovanie na tvár, tvorivé dielne či hry (velkyletnykarneval.sk). Prípravy na karneval začínajú už niekoľko mesiacov pred samotným podujatím (senec.sk). Organizátori spolupracujú s miestnymi školami, kultúrnymi inštitúciami a dobrovoľníkmi, aby zabezpečili hladký priebeh akcie. Výroba masiek a kostýmov je často výsledkom spoločného úsilia rodín, priateľov či školských tried (velkyletnykarneval.sk).

Rok 2015

Po druhýkrát som zvečnil karneval v roku 2015.

Rok 2009

V Senci sa konal aj v roku 2009 „Veľký letný karneval„, tentokrát 26.6.2009. Ja som sa zúčastnil po prvý krát. Predtým som počúval o tomto karnevale samé chvály, tak som bol veľmi zvedavý. Musím povedať, že som bol nadšený a to predovšetkým kvôli dvom veciam. Po prvé videl som, že ak sa dá ľuďom priestor, tak sú tvoriví a nielen to, ale aj tvoria. Po druhé, atmosféra bola výborná, sa tešili. Tento rok pritom hrozilo, že všetci zmokneme, hodinu predtým bola zatiahnutá obloha a lialo a lialo. Asi polhodinu pred šiestou večer vykuklo a chvalabohu vykukli aj ľudia.

The Great Summer Carnival is held annually in Senec. It attracts both locals and visitors from surrounding towns and villages, offering entertainment, culture, and a variety of activities for all age groups.

This colorful and lively festival traditionally takes place on the last Friday of the school year (velkyletnykarneval.sk). The first edition of the Great Summer Carnival was held in 1996, and since then, the event has been organized annually (senec.sk). The original idea was to create an event that would bring together the residents of Senec and provide them with a platform for creative expression through masks and costumes. The carnival starts in the afternoon on the pedestrian zone in the center of Senec. Participants dressed in colorful masks and costumes gather to take part in a parade through the town. The parade route leads through the main streets and ends at Sunny Lakes, where a rich cultural program continues. Along the parade route, spectators can enjoy various themed groups, dance ensembles (slovakia.travel), theater performances (velkyletnykarneval.sk), music bands, fencers, horse riders, knights, majorettes, bagpipe groups, and other artistic performances. Throughout the day, different parts of the city host various events, including children’s performances, dance shows, and live music concerts (slovakia.travel).

One of the main attractions of the carnival is the Best Costume Competition. A jury evaluates originality, creativity, and execution of the costumes. Various activities for children are also available, such as face painting, creative workshops, and games (velkyletnykarneval.sk). Preparations for the carnival begin months in advance (senec.sk). Organizers collaborate with local schools, cultural institutions, and volunteers to ensure the smooth execution of the event. The creation of masks and costumes is often a collective effort involving families, friends, and school classes (velkyletnykarneval.sk).

Year 2015

For the second time, I captured the carnival in 2015.

Year 2009

The Great Summer Carnival was also held in Senec in 2009, on June 26, 2009. It was my first time attending. Before that, I had heard many great things about this carnival, so I was really curious. I have to say that I was thrilled, especially for two reasons.

First, I saw that when people are given space, they are creative, and not only that, but they actually create. Second, the atmosphere was amazing, and people were having fun. That year, we were worried about rain—an hour before the event, the sky was overcast, and it was pouring rain. Then, about half an hour before six in the evening, the sun came out, and thankfully, so did the people.

A Nagy Nyári Karnevál évente megrendezésre kerül Szenicen (Senec). Ez az esemény vonzza a helyieket és a látogatókat a környező falvakból és városokból, és szórakozást, kultúrát és változatos programokat kínál minden korosztály számára.

Ez a színes és élénk fesztivál hagyományosan az iskolai év utolsó péntekén kerül megrendezésre (velkyletnykarneval.sk). Az első Nagy Nyári Karnevált 1996-ban tartották, és azóta évente megrendezik (senec.sk). Az eredeti ötlet az volt, hogy összehozza Szenic lakóit, és lehetőséget biztosítson számukra a kreatív önkifejezésre maszkok és jelmezek segítségével.

A karnevál délután kezdődik Szenic sétálóövezetében. A résztvevők színes maszkokban és jelmezekben gyülekeznek, hogy felvonuljanak a városon keresztül. A felvonulás a főutcákon halad, és a Napfényes Tavaknál (Slnečné ) ér véget, ahol egy gazdag kulturális program folytatódik. A felvonulás során a nézők különféle tematikus csoportokat, tánccsoportokat (slovakia.travel), színházi előadásokat (velkyletnykarneval.sk), zenekarokat, kardvívókat, lovasokat, lovagokat, mazsoretteket, dudás együtteseket és más művészeti csoportokat láthatnak. A nap folyamán a város különböző pontjain különféle programok zajlanak, beleértve gyermekelőadásokat, táncbemutatókat és élőzenei koncerteket (slovakia.travel).

A karnevál egyik fő attrakciója a legjobb maszk versenye. A zsűri értékeli az eredetiséget, a kreativitást és a kivitelezést. A gyermekek számára különböző programok állnak rendelkezésre, például arcfestés, kézműves foglalkozások és játékok (velkyletnykarneval.sk). A karnevál előkészületei hónapokkal a rendezvény előtt kezdődnek (senec.sk). A szervezők helyi iskolákkal, kulturális intézményekkel és önkéntesekkel működnek együtt a rendezvény sikeres lebonyolítása érdekében. A maszkok és jelmezek készítése gyakran közös családi, baráti vagy iskolai osztályok együttműködésének eredménye (velkyletnykarneval.sk).

2015

Másodszor örökítettem meg a karnevált 2015-ben.

2009

A Nagy Nyári Karnevált Szenicén 2009-ben is megrendezték, méghozzá június 26-án. Ez volt az első alkalom, hogy részt vettem rajta. Korábban csak dicséreteket hallottam erről a karneválról, ezért nagyon kíváncsi voltam.

Azt kell mondanom, hogy el voltam ragadtatva, különösen két dolog miatt.

Először is láttam, hogy ha az emberek lehetőséget kapnak, akkor kreatívak, és nemcsak gondolkodnak, hanem alkotnak is. Másodszor, a hangulat fantasztikus volt, és mindenki élvezte az eseményt. Ebben az évben esőre volt kilátás – egy órával a rendezvény előtt az ég borult volt, és szakadt az eső. Aztán fél órával hat előtt kisütött a nap, és szerencsére az emberek is előbújtak.

Veliki Letnji Karneval održava se svake godine u Senci. Ovaj događaj privlači lokalne stanovnike i posetioce iz okolnih sela i gradova, nudeći zabavu, kulturu i raznovrsne aktivnosti za sve uzraste.

Ovaj šareni i živopisan festival tradicionalno se održava poslednjeg petka školske godine (velkyletnykarneval.sk). Prvi Veliki Letnji Karneval održan je 1996. godine, a od tada se organizuje svake godine (senec.sk). Originalna ideja bila je da se okupi stanovništvo Senca i omogući im prostor za kreativno izražavanje kroz maske i kostime.

Karneval počinje popodne na pešačkoj zoni u centru Senca. Učesnici obučeni u šarene maske i kostime okupljaju se kako bi učestvovali u paradi kroz grad. Parada prolazi glavnim ulicama i završava se na Suncanim Jezerima, gde se nastavlja bogat kulturni program. Tokom parade, posetioci mogu videti različite tematske grupe, plesne ansamble (slovakia.travel), pozorišne predstave (velkyletnykarneval.sk), muzičke bendove, mačevaoce, konjanike, vitezove, mažoretkinje, gajdaške ansamble i druge umetničke grupe. Tokom celog dana, na raznim mestima u gradu održavaju se brojna dešavanja, uključujući dečje predstave, plesne nastupe i muzičke koncerte (slovakia.travel).

Jedna od glavnih atrakcija karnevala je takmičenje za najbolju masku. Žiri ocenjuje originalnost, kreativnost i izradu maski. Za decu su pripremljene razne aktivnosti, poput oslikavanja lica, kreativnih radionica i igara (velkyletnykarneval.sk). Pripreme za karneval počinju nekoliko meseci unapred (senec.sk). Organizatori sarađuju sa lokalnim školama, kulturnim institucijama i volonterima kako bi osigurali uspešnu realizaciju događaja. Izrada maski i kostima često je rezultat zajedničkog truda porodica, prijatelja i školskih razreda (velkyletnykarneval.sk).

2015

Drugi put sam zabeležio karneval 2015. godine.

2009

Veliki Letnji Karneval održan je u Senci i 2009. godine, tačnije 26. juna 2009. Ovo je bilo prvi put da sam učestvovao. Pre toga sam čuo samo pohvale o ovom karnevalu, pa sam bio veoma radoznao.

Moram da kažem da sam bio oduševljen, posebno iz dva razloga.

Prvo, video sam da kada se ljudima pruži prilika, oni su kreativni, ne samo da razmišljaju, već i stvaraju. Drugo, atmosfera je bila fantastična, ljudi su se istinski zabavljali. Te godine je postojala pretnja kišom – sat vremena pre događaja, nebo je bilo prekriveno oblacima i kiša je pljuštala. Onda, pola sata pre šest uveče, sunce je zasijalo, i na sreću, pojavili su se i ljudi.

 

 

,

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Fotografie, Šariš

Prešov – mesto hudby

skala
Hits: 3093

Prešov, maďarsky Eperjes, nemecky Eperies / Preschau, rusky Prjašev, poľsky Preszów, latinsky Fragopolis / Eperiessinum (Wikipedia.sk), Langdorf, Aperiascinum (Michal Kaliňák). Jedna hypotéza hovorí o tom, že pôvodný názov mesta Eperies je odvodený od maďarského slova „eper“ – jahoda. Slovenský historik Uličný tvrdí, že pomenovanie Prešov korení v slovanskom mene (Peter Švorc a kol, 1997, p 14). Je centrom Šariša a Prešovského samosprávneho kraja. Leží v Košickej kotline, medzi Slánskymi vrchmi a Šarišskou vrchovinou v nadmorskej výške cca 255 metrov nad morom. Mesto má dve , Torysu a Sekčov. Ku 1.1.2005 tu žilo 91 205 obyvateľov, čo je tretí najvyšší počet obyvateľov na Slovensku (presov.sk). Má štyri mestské časti: Prešov, Nižná Šebastová, Solivar, Šalgovík (Wikipedia.sk). Počiatky siahajú až do doby kamennej. Slovanské osídlenie je doložené z prelomu 8. a 9. storočia. Prvá písomná zmienka je v listine kráľa Belu IV. z roku 1247. Slobodným kráľovským mestom je Prešov od roku 1374. Od roku 1412 patril do Pentapolitany – spoločenstva piatich kráľovských miest spolu s Košicami, Bardejovom, Levočou a Sabinovom (Wikipedia.sk). V 14. a 15. storočí sa tešil mimoriadnym hospodárskym rozvojom. Pre mesto je rok 1687 známy prešovskými jatkami (Caraffove jatky), kedy boli na námestí kruto popravení 24 mešťania za podporu Imricha Tököliho, vodcovi protihabsburského povstania. V roku 1816 došlo k zriadeniu gréckokatolíckej diecézy, vďaka čomu sem začalo prichádzať viac Rusínov. Veľký hospodársky význam pre mesto mala výroba (Wikipedia.sk) – Solivar Prešov, ktorý „zničili“ demokrati po roku 2010. 1.11.1918 došlo k tzv. Prešovskej vzbure – bolo popravených 41 vojakov a dvaja civilisti. Pod vplyvom revolúcie v Budapešti odopreli niektorí vojaci poslušnosť a následne rabovali obchody. Neskôr boli zaistení a napriek tomu, že nedošlo ku stratám na životoch, boli odsúdení na trest smrti (Peter Švorc a kol, 1997, p 33).

Historické jadro mesta je národnou kultúrnou pamiatkou (presov.sk). Je tu množstvo pamiatok, napr.: gréckokatolícky chrám svätého Jána Krstiteľa, palác Klobušických, Šarišská galéria, Neptúnova fontána, Rákocziho palác, rímskokatolícky farský kostol svätého Mikuláša, súsošie Immaculaty, Bosákova banka, Caraffova väznica (presov.sk), Chrám svätého Alexandra Nevského, Kalvária, vodohospodárska stavba Kumšt (Wikipedia.sk). Sídli tu Jonáša Záborského, organizujú sa tu Dni mesta Prešov, Muvina – Medzinárodná súťažná prehliadka vín, Prešovský trojičný jarmok, Prešovská hudobná , Prešovská hudobná , JAZZ Prešov, Deň Zeme (presov.sk). Vďaka hudobnému životu a úspechom hudobnej produkcie si mesto vyslúžilo prezývku „slovenský Seattle“ (Radek Antl, presov.info/sk, Michal Frank), resp. mesto hudby (Wikipedia.sk). Niektorí hudobníci a kapely: Ivan Tásler, Peha, Katka Knechtová, Chiki liki tu-a, Katka Koščová, Peter Lipa, David Kollar, Komajota, Peter Nagy. Pravidelne sa tu koná festival študentského umenia Akademický Prešov, Prešovská hudobná jar, Soľnobanský jarmok, Festival paličkovanej čipky, Festival zlej hudby, Prešovský trojičný jarmok a festival skupín historického šermu a remesiel, Prešovské kultúrne leto, Festival Sigord, Prešovská hudobná jeseň, JAZZ Prešov, Gorazdov literárny Prešov a mnoho ďalších (Wikipedia.sk). Nachádza sa tu Prešovská univerzita z ôsmimi fakultami a Fakulta výrobných technológií Technickej univerzity v Košiciach, Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia. Okrem toho cca 34 stredných škôl. Prešovská hádzaná má silný cveng v celej Európe najmä vďaka klubu Tatran Prešov (presov.sk). Futbalový Tatran Prešov už taký úspešný nie je ani v rámci Slovenska. Medzi prešovské : spisovateľ, novinár a historik Jonáš Záborský, spisovateľka Milka Zimková, herec a režisér Ján Borodáč a Peter Rašev, herci Juraj Kukura, Jozef Stražan a Kveta Stražanová, režišér Fero Fenič, zahraničný spravodajca Slovenského rozhlasu v Tel Avive Yehuda Lahav / Štefan Weizslovits, futbalista Ladislav Pavlovič, hokejista Igor Liba, prvá Miss Československa Ivana Christová (Wikipedia.sk).

Prešov, maďarsky Eperjes, nemecky Eperies / Preschau, rusky Prjašev, poľsky Preszów, latinsky Fragopolis / Eperiessinum (Wikipedia.sk), Langdorf, Aperiascinum (Michal Kaliňák). Jedna hypotéza hovorí o tom, že pôvodný názov mesta Eperies je odvodený od maďarského slova „eper“ – jahoda. Slovenský historik Uličný tvrdí, že pomenovanie Prešov korení v slovanskom mene Preš (Peter Švorc a kol, 1997, p 14). Je centrom Šariša a Prešovského samosprávneho kraja. Leží v Košickej kotline, medzi Slánskymi vrchmi a Šarišskou vrchovinou v nadmorskej výške cca 255 metrov nad morom. Mesto má dve rieky, Torysu a Sekčov. Ku 1.1.2005 tu žilo 91 205 obyvateľov, čo je tretí najvyšší počet obyvateľov na Slovensku (presov.sk). Má štyri mestské časti: Prešov, Nižná Šebastová, Solivar, Šalgovík (Wikipedia.sk). Počiatky osídlenia siahajú až do doby kamennej. Slovanské osídlenie je doložené z prelomu 8. a 9. storočia. Prvá písomná zmienka je v listine kráľa Belu IV. z roku 1247. Slobodným kráľovským mestom je Prešov od roku 1374. Od roku 1412 patril do Pentapolitany – spoločenstva piatich kráľovských miest spolu s Košicami, Bardejovom, Levočou a Sabinovom (Wikipedia.sk). V 14. a 15. storočí sa tešil mimoriadnym hospodárskym rozvojom. Pre mesto je rok 1687 známy prešovskými jatkami (Caraffove jatky), kedy boli na námestí kruto popravení 24 mešťania za podporu Imricha Tököliho, vodcovi protihabsburského povstania. V roku 1816 došlo k zriadeniu gréckokatolíckej diecézy, vďaka čomu sem začalo prichádzať viac Rusínov. Veľký hospodársky význam pre mesto mala výroba soli (Wikipedia.sk) – Solivar Prešov, ktorý „zničili“ demokrati po roku 2010. 1.11.1918 došlo k tzv. Prešovskej vzbure – bolo popravených 41 vojakov a dvaja civilisti. Pod vplyvom revolúcie v Budapešti odopreli niektorí vojaci poslušnosť a následne rabovali obchody. Neskôr boli zaistení a napriek tomu, že nedošlo ku stratám na životoch, boli odsúdení na trest smrti (Peter Švorc a kol, 1997, p 33).

Historické jadro mesta je národnou kultúrnou pamiatkou (presov.sk). Je tu množstvo pamiatok, napr.: gréckokatolícky chrám svätého Jána Krstiteľa, palác Klobušických, Šarišská galéria, Neptúnova fontána, Rákocziho palác, rímskokatolícky farský kostol svätého Mikuláša, súsošie Immaculaty, Bosákova banka, Caraffova väznica (presov.sk), Chrám svätého Alexandra Nevského, Kalvária, vodohospodárska stavba Kumšt (Wikipedia.sk). Sídli tu Divadlo Jonáša Záborského, organizujú sa tu Dni mesta Prešov, Muvina – Medzinárodná súťažná prehliadka vín, Prešovský trojičný jarmok, Prešovská hudobná jar, Prešovská hudobná jeseň, JAZZ Prešov, Deň Zeme (presov.sk). Vďaka hudobnému životu a úspechom hudobnej produkcie si mesto vyslúžilo prezývku „slovenský Seattle“ (Radek Antl, presov.info/sk, Michal Frank), resp. mesto hudby (Wikipedia.sk). Niektorí hudobníci a kapely: Ivan Tásler, Peha, Katka Knechtová, Chiki liki tu-a, Katka Koščová, Peter Lipa, David Kollar, Komajota, Peter Nagy. Pravidelne sa tu koná festival študentského umenia Akademický Prešov, Prešovská hudobná jar, Soľnobanský jarmok, Festival paličkovanej čipky, Festival zlej hudby, Prešovský trojičný jarmok a festival skupín historického šermu a remesiel, Prešovské kultúrne leto, Festival Sigord, Prešovská hudobná jeseň, JAZZ Prešov, Gorazdov literárny Prešov a mnoho ďalších (Wikipedia.sk). Nachádza sa tu Prešovská univerzita z ôsmimi fakultami a Fakulta výrobných technológií Technickej univerzity v Košiciach, Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia. Okrem toho cca 34 stredných škôl. Prešovská hádzaná má silný cveng v celej Európe najmä vďaka klubu Tatran Prešov (presov.sk). Futbalový Tatran Prešov už taký úspešný nie je ani v rámci Slovenska. Medzi prešovské osobnosti patria: spisovateľ, novinár a historik Jonáš Záborský, spisovateľka Milka Zimková, herec a režisér Ján Borodáč a Peter Rašev, herci Juraj Kukura, Jozef Stražan a Kveta Stražanová, režišér Fero Fenič, zahraničný spravodajca Slovenského rozhlasu v Tel Avive Yehuda Lahav / Štefan Weizslovits, futbalista Ladislav Pavlovič, hokejista Igor Liba, prvá Miss Československa Ivana Christová (Wikipedia.sk).

Prešov, in Hungarian Eperjes, in German Eperies / Preschau, in Russian Prjašev, in Polish Preszów, in Latin Fragopolis / Eperiessinum (Wikipedia.sk), Langdorf, Aperiascinum ( Kaliňák). One hypothesis suggests that the original name of the city, Eperies, is derived from the Hungarian word „eper“ – strawberry. Slovak historian Uličný argues that the name Prešov roots in the Slavic name Preš (Peter Švorc et al., 1997, p. 14). It is the center of and the Prešov self-governing region. It lies in the Košice Basin, between the Slánske Mountains and the Šariš Highlands, at an altitude of about 255 meters above sea level. The city has two rivers, Torysa and Sekčov. As of January 1, 2005, the population was 91,205, making it the third-largest city in Slovakia (presov.sk). It has four boroughs: Prešov, Nižná Šebastová, Solivar, and Šalgovík (Wikipedia.sk). The settlement’s origins date back to the Stone Age. Slavic settlement is documented from the 8th to 9th centuries. The first written mention is in a document by King Béla IV from 1247. Prešov has been a free royal town since 1374. Since 1412, it has been part of Pentapolitana – a community of five royal towns, along with Košice, Bardejov, Levoča, and Sabinov (Wikipedia.sk). In the 14th and 15th centuries, it experienced remarkable economic development. The year 1687 is significant for Prešov because of the „Caraff’s slaughter,“ when 24 citizens were brutally executed in the square for supporting Imrich Tököli, the leader of the anti-Habsburg uprising. In 1816, the establishment of the Greek Catholic diocese brought more Rusyns to the area. The salt production in Solivar, Prešov, had a major economic impact (Wikipedia.sk), though it was „destroyed“ by democrats after 2010. On November 1, 1918, the so-called Prešov Uprising occurred, during which 41 soldiers and two civilians were executed. Under the influence of the revolution in Budapest, some soldiers refused obedience and proceeded to loot stores. They were later apprehended and, despite there being no loss of life, were sentenced to death (Peter Švorc et al., 1997, p. 33).

The historical core of the city is a national cultural monument (presov.sk). It boasts several landmarks, such as the Greek Catholic Church of St. John the Baptist, Klobušických Palace, Šariš Gallery, Neptune’s Fountain, Rákóczi Palace, Roman Catholic Parish Church of St. Nicholas, the Immaculata statue, Bosák’s Bank, Caraff’s Prison (presov.sk), the Church of St. Alexander Nevsky, Calvary, and the Kumšt hydro-engineering building (Wikipedia.sk). The city is home to the Jonáš Záborský Theatre, and various events are organized, including Prešov City Days, Muvina – International Wine Festival, Prešov Triple Market, Prešov Music Spring, Prešov Music Autumn, JAZZ Prešov, Earth Day (presov.sk). Due to its vibrant music scene and achievements, the city has earned the nickname „Slovak Seattle“ (Radek Antl, presov.info/sk, Michal Frank), or „city of music“ (Wikipedia.sk). Some notable musicians and bands include Ivan Tásler, Peha, Katka Knechtová, Chiki liki tu-a, Katka Koščová, Peter Lipa, David Kollar, Komajota, Peter Nagy. Festivals held regularly include the Academic Prešov Student Art Festival, Prešov Music Spring, Salt Market Festival, Bobbin Lace Festival, Bad Music Festival, Prešov Triple Market, Historical Fencing and Crafts Festival, Prešov Cultural Summer, Sigord Festival, Prešov Music Autumn, JAZZ Prešov, Gorazd’s Literary Prešov, and many others (Wikipedia.sk). Prešov University, with eight faculties, and the Faculty of Production Technologies of the Technical University of Košice, as well as the International Business School ISM Slovakia, are located here. Additionally, there are around 34 secondary schools. Prešov Handball is well-known throughout Europe, particularly due to the Tatran Prešov club (presov.sk). The local football club, Tatran Prešov, isn’t as successful even within Slovakia. Prominent figures from Prešov include the writer, journalist, and historian Jonáš Záborský, writer Milka Zimková, actor and director Ján Borodáč and Peter Rašev, actors Juraj Kukura, Jozef Stražan, and Kveta Stražanová, director Fero Fenič, Slovak Radio foreign correspondent Yehuda Lahav / Štefan Weizslovits in Tel Aviv, footballer Ladislav Pavlovič, hockey player Igor Liba, and first Miss Czechoslovakia Ivana Christová (Wikipedia.sk).

Prešov, known in Hungarian as Eperjes, in German as Eperies / Preschau, in Russian as Prjašev, in Polish as Preszów, in Latin as Fragopolis / Eperiessinum (Wikipedia.sk), Langdorf, Aperiascinum (Michal Kaliňák), has an interesting history surrounding its name. One theory suggests that the original name „Eperies“ is derived from the Hungarian word „eper,“ meaning „strawberry.“ Slovak historian Uličný argues that the name Prešov has roots in the Slavic name „Preš“ (Peter Švorc et al., 1997, p. 14). The city is the center of the Šariš region and Prešovský self-governing region. It lies in the Košice Basin, between the Slánske Mountains and the Šariš Upland, at an altitude of approximately 255 meters above sea level. Two rivers, Torysa and Sekčov, flow through the city. As of January 1, 2005, the population was 91,205, making it the third most populous city in Slovakia (presov.sk). It consists of four urban districts: Prešov, Nižná Šebastová, Solivar, and Šalgovík (Wikipedia.sk). The city’s settlement dates back to the Stone Age, with Slavic settlements documented from the turn of the 8th and 9th centuries. The first written mention is from a document by King Béla IV in 1247. Prešov has held the status of a free royal town since 1374 and became part of the Pentapolitan association of five royal towns, along with Košice, Bardejov, Levoča, and Sabinov, starting in 1412 (Wikipedia.sk). The city experienced significant economic growth in the 14th and 15th centuries. The year 1687 is known for the „Prešov Massacre“ (Caraff’s Massacre), when 24 citizens were executed for supporting Imre Tököli, leader of the anti-Habsburg rebellion. In 1816, the Greek Catholic diocese was established, bringing more Rusyns to the city. Salt production was of great economic importance to the city (Wikipedia.sk), with Solivar Prešov, which was „destroyed“ by the democratic forces after 2010. On November 1, 1918, the Prešov Uprising occurred, with 41 soldiers and two civilians being executed. Due to the revolution in Budapest, some soldiers refused to follow orders, and later engaged in looting. Although there were no casualties, they were sentenced to death (Peter Švorc et al., 1997, p. 33).

The historic core of the city is a national cultural monument (presov.sk). There are many notable landmarks, such as the Greek Catholic Church of St. John the Baptist, the Klobušický Palace, the Šariš Gallery, the Neptune Fountain, the Rákóczi Palace, the Roman Catholic Church of St. Nicholas, the Immaculata statue, Bosák’s Bank, the Caraff Prison (presov.sk), the Church of St. Alexander Nevsky, the Calvary, and the Kumšt hydrological structure (Wikipedia.sk). Prešov is also home to the Jonáš Záborský Theatre, hosts the city’s annual Days of Prešov, the Muvina International Wine Competition, the Prešov Trinity Fair, the Prešov Music Spring, Prešov Music Autumn, JAZZ Prešov, Earth Day (presov.sk), and the city has earned the nickname „Slovak Seattle“ (Radek Antl, presov.info/sk, Michal Frank), or the „City of Music“ (Wikipedia.sk), due to its thriving music scene. Some musicians and bands associated with Prešov include Ivan Tásler, Peha, Katka Knechtová, Chiki liki tu-a, Katka Koščová, Peter Lipa, David Kollar, Komajota, Peter Nagy. The city regularly hosts events like the Academic Prešov Student Arts Festival, Prešov Music Spring, Solnobansky Market, Lace Making Festival, Festival of Bad Music, Prešov Trinity Fair, Historical Swordsmanship and Crafts Festival, Prešov Cultural Summer, Sigord Festival, Prešov Music Autumn, JAZZ Prešov, Gorazd Literary Prešov, and many more (Wikipedia.sk). The city is home to Prešov University with eight faculties, the Faculty of Manufacturing Technologies of the Technical University of Košice, and the ISM Slovakia International Business School, along with around 34 secondary schools. Prešov handball has a strong reputation in Europe, especially thanks to the Tatran Prešov club (presov.sk). The city’s football team, Tatran Prešov, is no longer as successful domestically. Notable people from Prešov include writer, journalist, and historian Jonáš Záborský, writer Milka Zimková, actor and director Ján Borodáč and Peter Rašev, actors Juraj Kukura, Jozef Stražan, and Kveta Stražanová, director Fero Fenič, Slovak Radio foreign correspondent in Tel Aviv Yehuda Lahav / Štefan Weizslovits, footballer Ladislav Pavlovič, hockey player Igor Liba, and the first Miss Czechoslovakia Ivana Christová (Wikipedia.sk).

Пряшів, по-угорськи Eperjes, по-німецьки Eperies / Preschau, по-русски Prjašev, по-польськи Preszów, по-латинськи Fragopolis / Eperiessinum (Wikipedia.sk), Langdorf, Aperiascinum (Michal Kaliňák). Одна гипотеза стверджує, що оригінальна назва міста Eperies походить від угорського слова „eper“ — полуниця. Словенський історик Улічний вважає, що назва Пряшів має слов’янське походження і бере початок від імені Преш (Петро Шворц та інші, 1997, с. 14). Це є центр Шариша та Пряшівського автономного округу. Місто розташоване в Кошицькій низині, між Сланськими горами та Шаришським підвищенням на висоті близько 255 метрів над рівнем моря. Місто має дві річки, Торису та Секчов. Станом на 1 січня 2005 року в місті проживало 91 205 осіб, що робить його третім за чисельністю населення містом у Словаччині (presov.sk). Місто має чотири райони: Пряшів, Нижня Шебастова, Соливар та Шальговік (Wikipedia.sk). Початки заселення сягали ще кам’яної доби. Слов’янське поселення датовано кінцем 8 — початком 9 століття. Перше письмове згадування зустрічається у грамоті короля Бели IV 1247 року. Пряшів є вільним королівським містом з 1374 року. З 1412 року місто входило в Пентаполітану — спільноту п’яти королівських міст разом з Кошицею, Бардеєвом, Левочею та Сабіновим (Wikipedia.sk). В 14-15 століттях місто переживало винятковий економічний розвиток. 1687 рік знаменний подіями на пряшівському майдані, коли було жорстоко страчено 24 міщан за підтримку Імриха Текелі, лідера антигабсбурзького повстання. У 1816 році створено греко-католицьку єпархію, що призвело до прибуття більших потоків Русинів. Важливу економічну роль в місті відігравала сільське виробництво (Wikipedia.sk), яке „зруйнували“ демократи після 2010 року. 1 листопада 1918 року відбулася так звана Пряшівська повстання, в результаті якої було страчено 41 військового та двох цивільних осіб. Під впливом революції в Будапешті частина солдатів відмовилась від виконання наказів і здійснила пограбування магазинів. Пізніше вони були затримані, і, незважаючи на відсутність людських втрат, були засуджені до смертної кари (Петро Шворц та інші, 1997, с. 33).

Історичний центр міста є національною культурною пам’яткою (presov.sk). Тут розташовані численні пам’ятки, зокрема: греко-католицький храм святого Івана Хрестителя, палац Клобушицьких, Шаришська галерея, фонтан Нептуна, палац Ракоці, римо-католицький кафедральний собор святого Миколая, статуя Непорочного зачаття, Босака банківська установка, в’язниця Карафа (presov.sk), храм святого Олександра Невського, Кальварія, гідротехнічна споруда Кумшт (Wikipedia.sk). Тут розташовані Пряшівський театр і проводяться численні заходи: Дні міста Пряшів, міжнародний конкурс вин Muvina, Пряшівський трійковий базар, Пряшівська музична весна, Пряшівська музична осінь, JAZZ Prešov, День Землі (presov.sk). Через музичний розвиток та здобутки в музиці місто отримало прізвисько „словенський Сіетл“ (Radek Antl, presov.info/sk, Michal Frank), або „місто музики“ (Wikipedia.sk).

Prešov, maďarsky Eperjes, nemecky Eperies / Preschau, rusky Prjašev, poľsky Preszów, latinsky Fragopolis / Eperiessinum (Wikipedia.sk), Langdorf, Aperiascinum (Michal Kaliňák). Jedna hypotéza hovorí o tom, že pôvodný názov mesta Eperies je odvodený od maďarského slova „eper“ – jahoda. Slovenský historik Uličný tvrdí, že pomenovanie Prešov korení v slovanskom mene Preš (Peter Švorc a kol, 1997, p 14). Je centrom Šariša a Prešovského samosprávneho kraja. Leží v Košickej kotline, medzi Slánskymi vrchmi a Šarišskou vrchovinou v nadmorskej výške cca 255 metrov nad morom. Mesto má dve rieky, Torysu a Sekčov. Ku 1.1.2005 tu žilo 91 205 obyvateľov, čo je tretí najvyšší počet obyvateľov na Slovensku (presov.sk). Má štyri mestské časti: Prešov, Nižná Šebastová, Solivar, Šalgovík (Wikipedia.sk). Počiatky osídlenia siahajú až do doby kamennej. Slovanské osídlenie je doložené z prelomu 8. a 9. storočia. Prvá písomná zmienka je v listine kráľa Belu IV. z roku 1247. Slobodným kráľovským mestom je Prešov od roku 1374. Od roku 1412 patril do Pentapolitany – spoločenstva piatich kráľovských miest spolu s Košicami, Bardejovom, Levočou a Sabinovom (Wikipedia.sk). V 14. a 15. storočí sa tešil mimoriadnym hospodárskym rozvojom. Pre mesto je rok 1687 známy prešovskými jatkami (Caraffove jatky), kedy boli na námestí kruto popravení 24 mešťania za podporu Imricha Tököliho, vodcovi protihabsburského povstania. V roku 1816 došlo k zriadeniu gréckokatolíckej diecézy, vďaka čomu sem začalo prichádzať viac Rusínov. Veľký hospodársky význam pre mesto mala výroba soli (Wikipedia.sk) – Solivar Prešov, ktorý „zničili“ demokrati po roku 2010. 1.11.1918 došlo k tzv. Prešovskej vzbure – bolo popravených 41 vojakov a dvaja civilisti. Pod vplyvom revolúcie v Budapešti odopreli niektorí vojaci poslušnosť a následne rabovali obchody. Neskôr boli zaistení a napriek tomu, že nedošlo ku stratám na životoch, boli odsúdení na trest smrti (Peter Švorc a kol, 1997, p 33).

Historické jadro mesta je národnou kultúrnou pamiatkou (presov.sk). Je tu množstvo pamiatok, napr.: gréckokatolícky chrám svätého Jána Krstiteľa, palác Klobušických, Šarišská galéria, Neptúnova fontána, Rákocziho palác, rímskokatolícky farský kostol svätého Mikuláša, súsošie Immaculaty, Bosákova banka, Caraffova väznica (presov.sk), Chrám svätého Alexandra Nevského, Kalvária, vodohospodárska stavba Kumšt (Wikipedia.sk). Sídli tu Divadlo Jonáša Záborského, organizujú sa tu Dni mesta Prešov, Muvina – Medzinárodná súťažná prehliadka vín, Prešovský trojičný jarmok, Prešovská hudobná jar, Prešovská hudobná jeseň, JAZZ Prešov, Deň Zeme (presov.sk). Vďaka hudobnému životu a úspechom hudobnej produkcie si mesto vyslúžilo prezývku „slovenský Seattle“ (Radek Antl, presov.info/sk, Michal Frank), resp. mesto hudby (Wikipedia.sk). Niektorí hudobníci a kapely: Ivan Tásler, Peha, Katka Knechtová, Chiki liki tu-a, Katka Koščová, Peter Lipa, David Kollar, Komajota, Peter Nagy. Pravidelne sa tu koná festival študentského umenia Akademický Prešov, Prešovská hudobná jar, Soľnobanský jarmok, Festival paličkovanej čipky, Festival zlej hudby, Prešovský trojičný jarmok a festival skupín historického šermu a remesiel, Prešovské kultúrne leto, Festival Sigord, Prešovská hudobná jeseň, JAZZ Prešov, Gorazdov literárny Prešov a mnoho ďalších (Wikipedia.sk). Nachádza sa tu Prešovská univerzita z ôsmimi fakultami a Fakulta výrobných technológií Technickej univerzity v Košiciach, Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia. Okrem toho cca 34 stredných škôl. Prešovská hádzaná má silný cveng v celej Európe najmä vďaka klubu Tatran Prešov (presov.sk). Futbalový Tatran Prešov už taký úspešný nie je ani v rámci Slovenska. Medzi prešovské osobnosti patria: spisovateľ, novinár a historik Jonáš Záborský, spisovateľka Milka Zimková, herec a režisér Ján Borodáč a Peter Rašev, herci Juraj Kukura, Jozef Stražan a Kveta Stražanová, režišér Fero Fenič, zahraničný spravodajca Slovenského rozhlasu v Tel Avive Yehuda Lahav / Štefan Weizslovits, futbalista Ladislav Pavlovič, hokejista Igor Liba, prvá Miss Československa Ivana Christová (Wikipedia.sk).

TOP

Všetky

Krajina, Slovensko, Spiš, TOP, Fotografie

Spiš

skala
Hits: 3213

je kraj na severe Slovenska, na východ od Vysokých Tatier. Nemecky je Spiš Zips (Wikipedia.sk), latinsky Scepusium, maďarsky Szepes, poľsky Spisz. Spišskej stolici vládli rody Zápoľských, Turzovcov, Csákyovcov (Wikipedia.sk). Je to kraj turisticky a kultúrne atraktívny. Ponúka viacero národných parkov: na severozápade regiónu Tatranský národný park, okrem toho , Slovenský raj, Nízke Tatry (Wikipedia.sk). ako Levoča, Kežmarok, lokality Spišské Podhradie, Spišský hrad, Spišská Sobota. Lyžiarske strediská Krompachy – Plejsy, Ždiar – Bachledova dolina (Wikipedia.sk). V Slovenskom raji sa nachádza s dĺžkou 18.5 km druhá najdlhšia jaskyňa na Slovensku – Stratená jaskyňa. Okrem toho je známa Dobšinská ľadová jaskyňa a jaskyňa Psie diery. Krasové tiesňavy Suchej Belej, Veľkého Sokola sú považované za najkrajšie na Slovensku (rajportal.sk). Spiš je región, ktorý nie vždy patril k Slovensku (Wikipedia.sk). V 11. storočí bol Spiš z juhu obsadzovaný Uhorským a zo severu Poľskom kráľovstvom. Do roku 1802 existovala Provincia X spišských kopijníkov (Parvus comitatus – Sedes superior), ktorá požívala výhody. Od roku 1726 boli centrom provincie Betlanovce. Kopijníci boli zemania. Uhorský kráľ Žigmund Luxemburský dal z neskoršie vzniknutej Provincie 24 spišských miest, 13 z nich do poľského zálohu, ktorý trval 360 rokov. Ocitli sa v ňom napr. Poprad, Spišská Sobota, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, , Podolínec. Predmetom zálohu bol len ekonomický prospech. O koniec zálohu sa vojensky postarala až v druhej polovici 18. storočia Mária Terézia. V roku 1614 sa na Spiši konala Luteránska synoda, tiež nazývaná Spišská synoda, na ktorej sa rokovalo o protestantskej organizácii.(Wikipedia.sk). Po vzniku Československa v roku 1918 malo územné nároky na Spiš po rieku Poprad. Poľskí vojaci boli 8.12.1918 porazení pri Kežmarku. V júni 1919 došlo opäť k obsadeniu Poľskom. Do roku 1925 boli tieto spory (aj na Hornej Orave) pomerne intenzívne. Opäť rozhoreli v októbri 1938 a v máji 1945 (Wikipedia.sk). Od 12. storočia sem prichádzali nemeckí kolonisti, od 14. storočia vyššie polohy osídľujú Rusíni a Ukrajinci, s ktorými prišlo aj iné náboženstvo. Hladným strediskom Židov bola obec Huncovce. Od 15. storočia tu žijú aj Rómovia (spis.sk). Na severe Spiša, podobne aj na Orave a v poľskom Spiši a Orave žije goralská menšina, ktorá vznikla v dôsledku troch migračných vĺn. Poľská vláda ich v roku 1918 považovala za Poliakov (Gotkiewicz M., 1969). Po roku 1945 boli z regiónu vyhnaní , takmer všetci. Etnicky nemecká je obec Chmeľnica pri Starej Ľubovni (Wikipedia.sk).

Spiš is a region in northern Slovakia, east of the High Tatras. In German, Spiš is called Zips (Wikipedia.sk), in Latin, it’s referred to as Scepusium, in Hungarian, it’s Szepes, and in Polish, it’s Spisz. The Spiš County was ruled by the Zápoľský, Turzovci, and Csáky families (Wikipedia.sk). It is a region that is both touristically and culturally attractive, offering several national parks: Tatranský National Park in the northwest, Pieniny, Slovak Paradise, and Low Tatras (Wikipedia.sk). Cities like Levoča, Kežmarok, sites like Spišské Podhradie, Spiš Castle, and Spišská Sobota. Ski resorts like Krompachy – Plejsy, Ždiar – Bachledova Dolina (Wikipedia.sk). In Slovak Paradise, the second-longest cave in Slovakia, Stratená Cave, stretches for 18.5 km. Other notable caves include Dobšinská Ice Cave and Psie Diery Cave. The karst gorges of Suchá Belá and Veľký Sokol are considered the most beautiful in Slovakia (rajportal.sk).

Spiš is a region that hasn’t always been part of Slovakia (Wikipedia.sk). In the 11th century, Spiš was contested by the Kingdom of Hungary from the south and the Kingdom of Poland from the north. Until 1802, there existed the Province X of Spiš spearmen (Parvus comitatus – Sedes superior), which enjoyed privileges. From 1726, Betlanovce became the center of the province. The spearmen were landowners. King Sigismund of Luxembourg granted 24 Spiš towns, 13 of them to the Polish pledge, which lasted for 360 years. Towns like Poprad, Spišská Sobota, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, Stará Ľubovňa, Podolínec were part of the pledge, which was only for economic benefit. The end of the pledge was militarily secured only in the second half of the 18th century by Maria Theresa. In 1614, the Lutheran Synod, also known as the Spiš Synod, took place in Spiš, discussing Protestant organization (Wikipedia.sk).

Spiš ist eine Region im Norden der Slowakei, östlich der Hohen Tatra. Auf Deutsch wird Spiš als Zips bezeichnet (Wikipedia.sk), auf Latein als Scepusium, auf Ungarisch als Szepes und auf Polnisch als Spisz. Die Spišer Stuhlregion wurde von den Familien Zápoľský, Turzovci und Csáky regiert (Wikipedia.sk). Es ist eine sowohl touristisch als auch kulturell attraktive Region, die mehrere Nationalparks bietet: Im Nordwesten die Tatra-Nationalpark, dazu Pieninen, Slowakisches Paradies und Niedere Tatra (Wikipedia.sk). Städte wie Levoča, Kežmarok, Orte wie Spišské Podhradie, Spišský hrad und Spišská Sobota. Skigebiete wie Krompachy – Plejsy, Ždiar – Bachledova Dolina (Wikipedia.sk). Im Slowakischen Paradies befindet sich mit einer Länge von 18,5 km die zweitlängste Höhle der Slowakei – die Stratená-Höhle. Daneben sind die Dobšinská ľadová jaskyňa und die Psie Diery-Höhle bekannt. Die Karstschluchten von Suchá Belá und Veľký Sokol gelten als die schönsten in der Slowakei (rajportal.sk).

Spiš ist eine Region, die nicht immer zu der Slowakei gehörte (Wikipedia.sk). Im 11. Jahrhundert wurde Spiš von Süden vom Königreich Ungarn und von Norden vom Königreich Polen umkämpft. Bis 1802 existierte die Provinz X der Spišer Spießbürger (Parvus comitatus – Sedes superior), die Privilegien genoss. Ab 1726 wurde Betlanovce das Zentrum der Provinz. Die Spießbürger waren Landbesitzer. König Sigismund von Luxemburg gewährte 24 Städten in Spiš, von denen 13 an das polnische Pfand gingen und das 360 Jahre dauerte. Städte wie Poprad, Spišská Sobota, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, Stará Ľubovňa, Podolínec waren Teil des Pfandes, das nur wirtschaftlichen Nutzen brachte. Das Ende des Pfandes wurde erst in der zweiten Hälfte des 18. Jahrhunderts durch Maria Theresia militärisch gesichert. 1614 fand die Lutheranische Synode, auch als Spišer Synode bekannt, in Spiš statt und diskutierte die protestantische Organisation (Wikipedia.sk).

Spisz to region na północy Słowacji, na wschód od Wysokich Tatr. Po polsku jest nazywany Spiszem (Wikipedia.sk), po łacinie Scepusium, po węgiersku Szepes, a po słowacku Spiš. Regionem spodziewanej krainy turystycznej i kulturalnej, oferującej kilka parków narodowych: na północny zachód od regionu znajduje się Tatrzański Park Narodowy, oprócz tego Pieniny, Słowacki Raj i Niżne (Wikipedia.sk). Miasta takie jak Levoča, Kežmarok, miejsca takie jak Spišské Podhradie, Spišský hrad i Spišská Sobota. Ośrodki narciarskie, takie jak Krompachy – Plejsy, Ždiar – Bachledova Dolina (Wikipedia.sk). W Słowackim Raju znajduje się druga co do długości jaskinia na Słowacji – Jaskinia Stratená o długości 18,5 km. Oprócz tego znane są Jaskinia Lodu Dobšinská i Jaskinia Psie Diery. Wąwozy krasowe Suchej Belej i Veľkého Sokola uważane są za najpiękniejsze na Słowacji (rajportal.sk).

Spisz to region, który nie zawsze należał do Słowacji (Wikipedia.sk). W XI wieku Spisz był okupowany od południa przez Królestwo Węgier, a od północy przez Królestwo Polskie. Do 1802 roku istniała Provinz X spišskich rycerzy (Parvus comitatus – Sedes superior), ciesząca się przywilejami. Od 1726 roku Betlanovce były centrum prowincji. Rycerze byli ziemianami. Węgierski król Zygmunta Luksemburski przyznał 24 miastom w Spiszu, z których 13 poszło pod polskie zastaw, który trwał 360 lat. Miasta takie jak Poprad, Spišská Sobota, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, Stará Ľubovňa, Podolínec były częścią zastawu, który przynosił korzyści tylko ekonomiczne. Koniec zastawu został zapewniony militarnie dopiero w drugiej połowie XVIII wieku przez Marię Teresę. W 1614 roku odbyła się na Spiszu Synoda Luterańska, znana również jako Synoda Spišska, na której omawiano organizację protestancką (Wikipedia.sk).

Niektoré príspevky

,

Krajina, Slovensko, Zahraničie, Typ krajiny, Príroda, Rakúsko, Podunajsko, TOP, Biotopy, Fotografie, Rieky, Rieky

Dunaj

skala
Hits: 5783

patrí ku väčším riekam na svete.

V rámci Dunaj sa pri Bratislave nachádza územie európskeho významu Bratislavské luhy. Predstavuje cenné pozostatky zachovaných lužných lesov pozdĺž Dunaja na rozlohe 668.23 ha. Územie luhov v Bratislave má za sebou aj bohatú vojenskú históriu. Toto územie, kedysi známe ako súčasť Železnej opony v prísne stráženom hraničnom páse, dnes nazývame Zeleným pásom, nakoľko dlhodobým obmedzením ľudských aktivít tu dostali voľný priestor prírodné procesy a vytvorili tak kus hodnotnej prírody. Taktiež sa tu nachádzajú unikátne zásoby kvalitnej pitnej , najrozsiahlejšie v celej strednej Európe, a viacero vodných zdrojov, ktoré zásobujú hlavné mesto a jeho okolie (broz.sk). Lužné sú pomenúvané ako zamokrené pralesy mierneho pásma (Informačná tabuľa). Územie je pokryté vŕbovo-topoľovými a dubovo-brestovo-jaseňovými lužnými lesmi, ale aj pozostatkami lesostepí (broz.sk). 

Nachádzajú sa tu významné rastlinné spoločenstvá stojatých vôd a vodných tokov. Bútľavé a popadané kmene obýva množstvo živočíchov. Má šesť častí: prírodnú rezerváciu Slovanský ostrov v mestskej časti . Je to ostrov obkolesený ramenom Dunaja – Devínskym ramenom. Chránený areál Sihoť leží na ostrove, z jednej strany je obkolesený hlavným tokom Dunaja a z druhej Karloveským ramenom – posledným voľne tečúcim ramenom Dunaja na Slovensku. Dynamika tečúcej vody tu umožňuje vznik štrkových lavíc a kolmých brehov, ktoré predstavujú významné hniezdne a potravné pre viaceré druhy vtákov. Na území ostrova bola v roku 1882 vykopaná prvá studňa a v roku 1886 spustená do prevádzky prvá mestská vodáreň. Ostrov je pre verejnosť sprístupnený len niekoľkokrát do roka (broz.sk).

Chránený areál Pečniansky les sa nachádza na mieste bývalého dunajského ostrova. Kedysi tu mali Bratislavčania svoje a ovocné sady, vo veľkom sa tu pestovali višne, ktoré poskytovali materiál na výrobu fajok a vychádzkových paličiek preslávených aj za hranicami. Nachádza sa tu aj malá zemná pevnosť z čias napoleónskych vojen a niekoľko železobetónových bunkrov československej armády. Výnimočný je úsek brehu Dunaja od rakúskej hranice po most Lafranconi, ktorý je neopevnený, na rozdiel od väčšiny brehov Dunaja na Slovensku. Chránený areál Soví les – leží na pravej strane Dunaja neďaleko Prístavného mosta. Prírodná rezervácia Starý háj je starý dunajský ostrov obkolesený riečnym ramenom, v starších častiach nadobudli porasty stromov pralesný charakter. Chránený areál Chorvátske rameno predstavuje najzachovalejší úsek bývalého dunajského ramena s priľahlým lužným lesom medzi Dolnozemskou cestou a dunajskou hrádzou (broz.sk).

V 80-tych rokoch 20. storočia dochádzalo na slovenskom úseku Dunaja ku poklesu hladiny podzemných vôd, ktoré spôsobovalo najmä nadmerná ťažba štrku v súvislosti s vodnými dielami u nás a v Rakúsku. Následkom toho sa znížila kvalita lužných lesov, začali vysychať a nastal prechod ku suchomilnejším spoločenstvám. Navyše dochádzalo ku nahrádzaniu pôvodných drevín, nepôvodnými rýchlorastúcimi. Lužné lesy sú limitované vysokou hladinou podzemnej vody, mäkký lúh dokonca periodickými záplavami (Informačná tabuľa).

V mäkkom lúhu rastú vŕby, napr. Salix fragilis, S. alba, S. triadra, topole Populus alba, P. nigra, P x canescens. V tvrdom lúhu jasň Fraxinus excelsior, F. angustifolia, bresty Ulmus minor, U. laevis, dub Quercus robur, Padus avium, Viburnum lantana, Swida sanguinea. V bylinnom podraste rastie napr. Gallium palustre, Lysimachia vulgaris, Mentha aquatica, Lythrum salicaria, Calystegia sepium, Caltha palustris, Carex riparia (Informačná tabuľa).

Dunaj patrí medzi významné vtáčie územia IBA. Množstvo druhov vtákov využíva ramená aj samotný tok Dunaja, početne sa tu zhromažďujú husi, volavky, kormorány, potápky, čajky, labute a kačice. Hniezdiť by tu mohli volavka Egretta garzetta, orliak morský Heliaetus albicilla, haja Milvus migrans, vodné  Ixobrychus minutus, Sterna hirundo, Tringa totanus. Vyskytuje sa tu napr. bobor Castor fiber, mlok Triturus vulgaris, a T. dobrogicus, rosnička Hyla arborea, žaby Rana arvalis, R. lessonae, R. dalmatina, R. klepton esculenta, R. ridibunda, Bombina bombina, Bufo bufo, B. viridis, Pelobates fuscus, užovka Natrix natrix, Elaphe longissima, množstvo druhov motýľov, chrobákov, hmyzu, netopierov, rýb a iných živočíchov  (Informačná tabuľa).

The Danube is one of the larger rivers in the world.

Within the Danube River, near , lies the territory of European significance called Bratislava Floodplains (Bratislavské luhy). It represents valuable remnants of preserved riparian forests along the Danube, covering an area of 668.23 hectares. The floodplain area in Bratislava has a rich military history, once known as part of the Iron Curtain in a strictly guarded border zone. Today, it is referred to as the Green Belt, as long-term restrictions on human activities have allowed natural processes to take place, creating a piece of valuable nature. The area also holds unique resources of high-quality drinking water, the most extensive in Central Europe, and several water sources supplying the capital and its surroundings. The floodplain forests are characterized as wetland primeval forests of the temperate zone.

There are significant plant communities of standing water and watercourses in the area. Various animals inhabit the willow trees and fallen trunks. The territory consists of six parts: the nature reserve Slovanský ostrov in the Devín district, Sihoť protected area located on an island surrounded by the main flow of the Danube, Starý háj natural reserve, Pečniansky les protected area, Soví les protected area, and Chorvátske rameno protected area.

In the 1980s, there was a decline in the groundwater level on the Slovak stretch of the Danube due to excessive gravel mining related to water management works in Slovakia and Austria. This led to a decrease in the quality of riparian forests, causing them to dry out and transition to more xerophilous communities. Additionally, the original trees were being replaced by non-native fast-growing species. Floodplain forests are limited by a high groundwater level, soft floodplain even experiences periodic floods.

The soft floodplain hosts willows such as Salix fragilis, S. alba, S. triadra, and poplars like Populus alba, P. nigra, P x canescens. In the hard floodplain, ash trees (Fraxinus excelsior, F. angustifolia), elms (Ulmus minor, U. laevis), oaks (Quercus robur), bird cherry (Padus avium), guelder rose (Viburnum lantana), and dogwood (Swida sanguinea) thrive, among others.

The Danube is recognized as an Important Bird Area (IBA). Various bird species use the river branches and the Danube itself. Geese, herons, cormorants, grebes, gulls, swans, and ducks gather in significant numbers. Potential nesting birds include the little egret (Egretta garzetta), white-tailed eagle (Heliaetus albicilla), red kite (Milvus migrans), little bittern (Ixobrychus minutus), common tern (Sterna hirundo), and redshank (Tringa totanus). Animals like the European beaver (Castor fiber), newts (Triturus vulgaris, T. dobrogicus), tree frog (Hyla arborea), various species of frogs, toads, snakes (Natrix natrix, Elaphe longissima), numerous butterfly species, beetles, insects, bats, fish, and other wildlife are present in the area.

Die Donau gehört zu den größeren Flüssen der Welt.

Im Rahmen der Donau, in der Nähe von Bratislava, liegt das Gebiet von europäischer Bedeutung namens Bratislavaer Auen (Bratislavské luhy). Es stellt wertvolle Überreste erhaltener Auenwälder entlang der Donau auf einer Fläche von 668,23 Hektar dar. Das Auenland in Bratislava hat eine reiche Militärgeschichte, einst bekannt als Teil des Eisernen Vorhangs in einer streng bewachten Grenzzone. Heute wird es als Grüngürtel bezeichnet, da langfristige Einschränkungen für menschliche Aktivitäten natürlichen Prozessen Raum gegeben haben und so ein wertvolles Stück Natur entstanden ist. Das Gebiet beherbergt auch einzigartige Ressourcen für hochwertiges Trinkwasser, das umfangreichste in Mitteleuropa, sowie mehrere Wasserquellen, die die Hauptstadt und ihre Umgebung versorgen. Die Auenwälder werden als Feuchtwaldurwälder der gemäßigten Zone charakterisiert.

Es gibt bedeutende Pflanzengemeinschaften stehender Gewässer und Wasserläufe in der Gegend. Verschiedene Tiere bewohnen die Weidenbäume und umgefallenen Baumstämme. Das Gebiet besteht aus sechs Teilen: dem Naturschutzgebiet Slovanský ostrov im Stadtteil Devín, dem Naturschutzgebiet Sihoť auf einer von der Hauptströmung der Donau umgebenen Insel, dem Naturreservat Starý háj, dem Naturschutzgebiet Pečniansky les, dem Naturschutzgebiet Soví les und dem Naturschutzgebiet Chorvátske rameno.

In den 1980er Jahren gab es auf dem slowakischen Abschnitt der Donau einen Rückgang des Grundwasserspiegels aufgrund übermäßiger Kiesgewinnung im Zusammenhang mit Wasserbauprojekten in der Slowakei und Österreich. Dies führte zu einer Abnahme der Qualität der Auenwälder, die dazu führte, dass sie austrockneten und zu xerophilen Gemeinschaften übergingen. Darüber hinaus wurden die ursprünglichen Bäume durch nicht heimische, schnell wachsende Arten ersetzt. Auenwälder sind durch einen hohen Grundwasserspiegel begrenzt, der weiche Auen erlebt sogar periodische Überschwemmungen.

Die weiche Aue beherbergt Weiden wie Salix fragilis, S. alba, S. triadra und Pappeln wie Populus alba, P. nigra, P x canescens. In der harten Aue gedeihen Eschen (Fraxinus excelsior, F. angustifolia), Ulmen (Ulmus minor, U. laevis), Eichen (Quercus robur), Vogelkirsche (Padus avium), Schneeball (Viburnum lantana) und Hartriegel (Swida sanguinea), unter anderem.

Die Donau ist als Important Bird Area (IBA) anerkannt. Verschiedene Vogelarten nutzen die Flussarme und die Donau selbst. Gänse, Reiher, Kormorane, Lappentaucher, Möwen, Schwäne und Enten versammeln sich in signifikanter Zahl. Mögliche Brutvögel sind der Seidenreiher (Egretta garzetta), der Seeadler (Heliaetus albicilla), der Rotmilan (Milvus migrans), der Zwergrohrdommel (Ixobrychus minutus), die Flussseeschwalbe (Sterna hirundo) und der Rotschenkel (Tringa totanus). Tiere wie der Europäische Biber (Castor fiber), Molche (Triturus vulgaris, T. dobrogicus), Laubfrosch (Hyla arborea), verschiedene Arten von Fröschen, Kröten, Schlangen (Natrix natrix, Elaphe longissima), zahlreiche Schmetterlingsarten, Käfer, Insekten, Fledermäuse, Fische und andere Wildtiere sind in der Gegend präsent.

A Duna a világ nagyobb folyói közé tartozik.

A Duna keretében, Pozsonytól nem messze, a Bratislavské luhy nevű európai jelentőségű terület található. Ez egy értékes maradványokat megőrző ártéri erdőket tartalmazó terület a Duna mentén 668,23 hektáros területen. A pozsonyi ártéri terület gazdag katonai történelemmel rendelkezik, egykor a Vasfüggöny részeként volt ismert, egy szigorúan őrzött határövezet részeként. Ma Zöld övnek hívják, mivel a hosszú távú emberi tevékenységek korlátozása lehetővé tette a természetes folyamatoknak a térnyerést, és így értékes természeti terület alakult ki. A terület egyedülálló forrásokat is tartalmaz jó minőségű ivóvíz, a Közép-Európában legnagyobb mennyiségben, valamint számos vízbefolyás, amely ellátja a fővárost és környékét. Az ártéri erdőket a mérsékelt éghajlati övezet mocsári erdőjének nevezik.

A területen jelentős állóvízi és vízfolyások élő növényközösségei találhatók. A füzesek és a ledőlt törzsek otthont adnak számos állatnak. A terület hat részből áll: a Slovanský ostrov természetvédelmi terület a Devíni városrészben, a Sihoť természetvédelmi terület, amelyet a Duna fő áramlata és a Karloveský ága vesz körbe, a Starý háj természetvédelmi terület, a Pečniansky les természetvédelmi terület, a Soví les természetvédelmi terület és a Chorvátske rameno természetvédelmi terület.

A 80-as években a Duna szlovákiai szakaszán a talajvízszint csökkenése volt tapasztalható a túlzott kavicsbányászat miatt, amely az osztrákországi és szlovákiai vízépítési projektekkel volt összefüggésben. Ez a folyamat csökkentette az ártéri erdők minőségét, ami szárazabbá vált és xerofit közösségekké alakult át. Emellett az eredeti fákat nem őshonos, gyorsan növő fajok váltották fel. Az ártéri erdőket a magas talajvízszint korlátozza, a lágy ártér akár időszakos áradásoknak is kitett.

A lágy ártéren fűzfák, például a Salix fragilis, S. alba, S. triadra, és nyárak, például a Populus alba, P. nigra, P x canescens, növekednek. A kemény ártéren kőris (Fraxinus excelsior, F. angustifolia), szilva (Ulmus minor, U. laevis), tölgy (Quercus robur), madárcseresznye (Padus avium), kőris (Viburnum lantana) és hajnalka (Swida sanguinea) is található.

A Duna az Important Bird Area (IBA) elnevezést viseli. Különböző madárfajok használják a folyóágakat és magát a Dunát. Lúdak, kócsagok, kormoránok, búvárok, sirályok, hattyúk és kacsák jelentős számban gyűlnek össze. Lehetséges költőmadarak a kis kócsag (Egretta garzetta), a fehérhátú tengeri sas (Heliaetus albicilla), a vörös kánya (Milvus migrans), a búbos vöcsök (Ixobrychus minutus), a parti csér (Sterna hirundo) és a piroslábú szárcsa (Tringa totanus). Az állatok között szerepel a hód (Castor fiber), a szalamandra (Triturus vulgaris, T. dobrogicus), az európai fábanca (Hyla arborea), a békák különböző fajai, a sügér (Rana arvalis, R. lessonae, R. dalmatina, R. klepton esculenta, R. ridibunda, Bombina bombina, Bufo bufo, B. viridis), a barna sikló (Natrix natrix), a sima sikló (Elaphe longissima), számos lepkefaj, bogarak, rovarok, denevérek, halak és egyéb vadvilág.

, , , ,