Akvaristika, Údržba

Transport a nakladanie s rastlinami a rybami

Hits: 9030

Pri kúpe a aj rast­lín by sme si mali najprv poriad­ne poob­ze­rať. Ryby musia vyze­rať zdra­vo. Nepri­ro­dze­ne zele­ná, mod­rá, prí­pad­ne žltá voda je prav­de­po­dob­ne zna­kom momen­tál­nej ale­bo pred­chá­dza­jú­cej lieč­by. Rov­na­ko prá­ve pou­ží­va­ná UV lam­pa musí v nás vyvo­lať otáz­ky. V prí­pa­de, že vie­me, že tovar v obcho­de je prá­ve dove­ze­ný, maj­me rad­šej trpez­li­vosť, často­krát naj­mä dovo­zo­vé ryby a prá­ve dove­ze­né ryby sa ešte pre­rie­dia. Ich prí­pad­ný letec­ký tran­s­port je veľ­mi stre­su­jú­ci, stra­ty sú úpl­ne bež­né. Ryby by sa pod­ľa dru­hu rýb mali sprá­vať adek­vát­ne, nesmú byť apa­tic­ké nesmú byť na nich bada­teľ­né zna­ky cho­ro­by, ples­ní, odpa­dá­va­jú­cich plu­tiev, okú­sa­ných čas­tí tela apod. V opač­nom prí­pa­de, rad­šej počkaj­me, než sa ryby tro­chu akli­ma­ti­zu­jú prí­pad­ne vylie­čia. Na dru­hej stra­ne mali by sme vedieť, že prí­tom­nosť množ­stva ľudí, viac-​menej pro­vi­zór­ne pod­mien­ky v tej kto­rej akva­ris­ti­ke rybám spô­so­bu­jú rybám stres, že ryby nie sú doko­na­le vyfarbené.

Rast­li­ny môže­me posu­dzo­vať tole­ran­tnej­šie, pre­to­že v obcho­doch tak­mer nikdy nema­jú opti­mál­ne pod­mien­ky. Trpia viac ako ryby, len ich pre­jav nie je ľudom tak bada­teľ­ný, úči­nok sa pre­ja­ví neskôr, zato však symp­tó­my zme­ny sa udr­žia dlh­šie časo­vé obdo­bie. Rast­li­ny by v ide­ál­nom prí­pa­de mali kupo­vať také, kto­ré pôso­bia svie­žim doj­mom. Pri tran­s­por­te rýb aj rast­lín je vhod­né pri­hlia­dať na urči­té vedo­mos­ti. Ryby pre­ná­ša­me naj­čas­tej­šie v poly­ety­lé­no­vých sáči­koch. Potre­bu­jú pries­tor, avšak tre­ba pri­hlia­dať na sil­ne uzav­re­tý sys­tém sáč­ku – nepre­há­ňaj­te to s vodou. Je dôle­ži­té, aby vo vode bol kys­lík, a ten sa pri uzav­re­tí pries­to­ru gumič­kou dostá­va len z pries­to­ru nad vodou. Tak­že voda by mala sia­hať maxi­mál­ne do polo­vi­ce sáči­ku, odpo­rú­čam do tre­ti­ny.. Neus­tá­ly pohyb pri tran­s­por­te doká­že zabez­pe­čiť neus­tá­le zmie­ša­va­nie vody so vzdu­chom. Vzduch je mož­né natla­ko­vať prí­stro­jom. Exis­tu­jú dokon­ca aj kys­lí­ko­vé tab­let­ky, ich pou­ží­va­nie je však pomer­ne vzác­ne, pre­to­že nie sú prá­ve tým pra­vým. Okrem iné­ho sa roz­púš­ťa­jú sa pomer­ne rých­lo. Naj­mä ak je pH vody vyš­šie, môže dôjsť k prí­liš vyso­kej kon­cen­trá­cii kys­lí­ka, ale­bo k nežia­du­cim meta­bo­lic­kým pro­ce­som vo vode. Vhod­né je mať prí­pad­ne k dis­po­zí­cii aj vzdu­cho­va­cí motor­ček, s kame­ňom na vzdu­cho­va­nie naj­mä počas pokoj­nej fázy tran­s­por­tu. Napr. pri pre­no­se v ter­mo­bo­xe. Exis­tu­jú ver­zie aj na bater­ky, čo sa hodí napr. do auta, vla­ku apod.. Pri­hlia­dať musí­me na tep­lo­tu. V prí­pa­de ak je zima, a ryby, prí­pad­ne rast­li­ny by moh­li byť vysta­ve­né chla­du, je tre­ba zabez­pe­čiť aby boli tie­to vply­vy minimalizované.

Ak pre­ná­ša­me väč­šie množ­stvo, vhod­né je kli­ma­ti­zo­va­né auto, ter­mo­box, dre­vot­ries­ko­vá ška­tu­ľa oblo­že­ná polys­ty­ré­nom apod. Exis­tu­jú aj tab­let­ky, kto­ré pro­du­ku­jú tep­lo, ich pou­ží­va­nie však je málo roz­ší­re­né. V men­šom merít­ku, sáčik ochrá­ni­me vlast­ným telom – skry­je­me ho pod kabát, pod sve­ter apod. Pri tran­s­por­te sú ryby v pro­stre­dí, kto­ré nezod­po­ve­dá ich pred­sta­vám, sú stre­so­va­né, pre­to sa v tom­to prí­pa­de pri­klá­ňam ku apli­ká­cii neja­ké­ho neut­ra­li­zé­ra, kto­rý ustá­li pome­ry vo vode a ukľud­ní aj ryby – jed­ným z takých je aj Aqu­atan od fir­my SERA. Pomô­že aj tma. Ak pre­ná­ša­me rast­li­ny na krát­ky čas, voda je tak­mer nad­by­toč­ná v sáči­ku. Oby­čaj­ne sta­čí, aby boli rast­li­ny ako­by oro­se­né – len vytia­hnu­té z vody. Ak mie­ni­me rast­li­ny pre­ná­šať dlh­šiu dobu – viac ako 10 hodín – zale­je­me ich vodou len mier­ne. Prob­lé­mom pri tran­s­por­te vod­ných rast­lín je to, že sa vo vode lámu. V prí­pa­de, že napr. veziem akvá­ri­um s ryba­mi v aute, vypus­ti­me vodu sko­ro až na dno, pri­kry­me ho. Tak­to sa dá naj­lep­šie pre­niesť. Zásad­ný prob­lém je vypus­te­nie rýb. Pre­to­že voda, kto­rá je v sáči­ku je urči­te iná ako je tá vaša v akvá­riu. Okrem iné­ho môže byť zdro­jom náka­zy. Keď si pri­ne­sie­me ryby, rast­li­ny, mali by sme postu­po­vať tak­to. Pri­pra­ví­me si ved­ro a sieť­ku. Najprv je nut­né vyrov­nať tep­lo­ty – tej kto­rá je v sáči­ku a tej, kto­rá je vo vašom akvá­riu. To dosiah­ne­me tým, že sáčik pono­rí­me na pol­ho­di­nu do nádr­že. Potom sáčik pre­le­je­me do ved­ra, na kto­rom je polo­že­ná sieť­ka. Násled­ne ryby zo sieť­ky pre­ne­sie­me do akvá­ria, ide­ál­ne do karan­tén­nej nádr­že. Ak si trú­fa­te, ryby je ohľa­du­pl­nej­šie mož­né pre­niesť do akvá­ria mok­rou rukou.. V prvom rade, nikdy nemie­šaj­te vodu z cudzie­ho zdro­ja s tou vašou.

Use Facebook to Comment on this Post

2008, Časová línia, Chovateľské reportáže, Chovateľské veľtrhy, Reportáže

Zierfische und Aquarium – akvaristický veľtrh v Duisburgu

Hits: 3374

Ide o cho­va­teľ­ský veľ­trh, kto­rý sa ale dosť líši od iné­ho kona­né­ho v Nürn­ber­gu. Veľ­mi sa mi páči­lo, že duis­bur­gs­ký veľ­trh na mňa pôso­bil “tep­lo”. Nebol to biz­nis, hon­ba za veľ­kých obcho­dom, za peniaz­mi. Skôr som mal pocit, že ide o uspo­ko­je­nie oby­čaj­ných malých zákaz­ní­kov, ba dokon­ca čas­to až o pro­pa­gá­ciu akva­ris­ti­ky. Na veľ­kej plo­che sa tam pre­zen­to­va­li aj nie­kto­ré ini­cia­tí­vy ako Gar­ne­len forum, Cich­li­den Tage a napo­kon aj Dis­kus Cham­pi­onat a Bewer­tungss­chau des EHBBC – výsta­va bojov­níc. Výsta­vis­ko nav­ští­vi­lo nesku­toč­né množ­stvo ľudí, cca 40 000, výsta­va trva­la od 2.10 do 10.10.2008. Záu­jem bol asi o všet­ko, o vod­né rast­li­ny, o tech­ni­ku, lite­ra­tú­ru, ryby, výsta­vu ter­čov­cov. Tovar bol roz­ma­ni­tý, ponu­ka láka­la, ja sa urči­te do Duis­bur­gu vrá­tim. Z veľ­tr­hu sme šli do akva­ris­ti­ky Hob­by ZOO Till­mann.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Technika

Osvetlenie akvária

Hits: 26414

Svet­lo je pod­stat­nou abi­otic­kou zlož­kou, kto­rou sa musí akva­ris­ta v byte zapo­die­vať. Za jeho výdat­nej pomo­ci pre­bie­ha­jú v akvá­riu bio­lo­gic­ké bio­che­mic­ké aj fyzi­kál­ne pro­ce­sy. Keď­že v mier­nom pás­me, v kto­rom sa nachá­dzam ja, a asi aj väč­ši­na z vás, kde je dĺž­ka slneč­né­ho svi­tu od jese­ne do jari nedos­ta­toč­ná, zabez­pe­če­nie ume­lé­ho osvet­le­nia je nevy­hnut­né. Samot­né slneč­né lúče sú síce pri­már­nym zdro­jom ener­gie, avšak nie sú prí­liš žia­du­ce v akva­ris­ti­ke. Dôvo­dom je to, že lúče v prí­ro­de nedo­pa­da­jú mimo hla­di­ny. V ume­lých nádr­žiach však dopa­da­jú na boč­né ste­ny, čo je čas­to dôvo­dom rias na čel­nom skle aj vo vode. Navy­še vod­né toky tečú v doli­nách, a tie sú neraz zare­za­né v kra­ji­ne, v ska­lách. Z geomor­fo­lo­gic­ké­ho hľa­dis­ka sa dá pred­po­kla­dať, že vod­ný tok tečie v zvl­ne­nom pro­fi­le. To zna­me­ná, že slneč­né lúče ťaž­šie pre­ni­ka­jú do vody v nich ako u nás v dome či byte. Voda v prí­ro­de je okrem toho čas­to zne­čis­te­ná, ale­bo jed­no­du­cho zafar­be­ná.. Aj pre­to odpo­rú­čam mať akvá­ri­um v tmav­šej čas­ti miest­nos­ti, a svie­tiť počas dná rad­šej ume­lým svet­lo. Je len samoz­rej­mé, že slneč­né­ho svet­la sa celé­mu kom­ple­tu prav­de­po­dob­ne aj tak dosta­ne dosť. Ani rybám by sa asi nepá­či­lo neus­tá­le plá­vať v tme. Svo­ju úlo­hu má aj este­tic­ké a funkč­né hľa­dis­ko, naj­mä pri pozo­ro­va­ní živo­ta v akvá­riu. Ryby nedo­ká­žu prí­liš svet­lo pri­jí­mať oča­mi. Nie do takej mie­ry ako cicav­ce, ale­bo hmyz. Je to mož­no zvlášt­ne, ale evo­luč­ne nedo­siah­li taký stup­ňa vývo­ja, ako by sme si asi na prvý pohľad mys­le­li. Ryby pri­jí­ma­jú svet­lo hlav­ne kožou, celým povr­chom tela.

Pri nad­byt­ku svet­la v akvá­riu, vzni­ka­jú zele­né ria­sy, pri nedos­tat­ku svet­la, hne­dé ria­sy. Kedy­si sa pou­ží­va­li v cho­va­teľ­stve vôbec žia­rov­ky. Už dáv­nej­šie sa od toho upus­ti­lo. Je to vhod­né napr. pre pla­zy do terá­ria, kde ten­to skve­lý vyná­lez slú­ži skôr ako zdroj tep­la, ako svet­la. Náj­du prí­pad­ne uplat­ne­nie pre rast­lin­né akvá­ria ak akva­ris­ta nemá iný zdroj tep­lé­ho svet­la. Pre­to­že rast­li­ny pre­fe­ru­jú skôr tep­lú zlož­ku fareb­né­ho spek­tra, kto­rú posky­tu­je bež­ná žia­rov­ka. Je to podob­né ako u sucho­zem­ských rast­lín. Chlo­ro­fyl je obsia­hnu­tý aj vo vod­ných rast­li­nách, len ria­sy obsa­hu­jú iný typ chlo­ro­fy­lu. Sucho­zem­ské rast­li­ny majú foto­syn­te­tic­kú účin­nosť iba 1 %, tak­že je to z ľud­ské­ho pohľa­du, mrha­nie ener­gie. Je to zaprí­či­ne­né špe­cia­li­zá­ci­ou enzý­mov, chlo­ro­fy­lu a širo­ko­pás­mo­vos­ťou spek­tra pri­ro­dze­né­ho svet­la. Žia­rov­ky odo­vzdá­va­jú akva­ris­to­vi ener­giu tak, že 20 % sa trans­for­mu­je na svet­lo a 80 % na tep­lo. Ten­to stav nie je veľ­mi žia­du­ci. Akva­ris­ta potre­bu­je z osvet­le­nia zís­kať svet­lo, tep­lo je nad­by­toč­né. Navy­še zabez­pe­čiť dosta­toč­né žia­rov­ko­vé osvet­le­nie pre napr. väč­šiu nádrž môže byť prob­lém. Prob­lé­mom je aj to, že žia­rov­ko­vé svet­lo je bodo­vé. Tie­to nedos­tat­ky však nema­jú žia­riv­ky. Ich svet­lo sa šíri rov­no­mer­nej­šie a ener­giu odo­vzdá­va zhru­ba v opač­nom pome­re ako žia­rov­ka – 85% svet­lo, 15% tep­lo. Exis­tu­jú rôz­ne odpo­rú­ča­nia, pre žia­rov­ky odpo­rú­čam 1 – 2 W na 1 l objemu.

Pre žia­riv­ko­vé tru­bi­ce – na 1 dm2 plo­chy dna mini­mál­ne 1W, opti­mál­ne 1.5 – 2 W pri nádr­žiach do výš­ky 50 cm. Tí čo chcú pes­to­vať rast­li­ny môžu pou­žiť ešte vyš­šie výko­ny, avšak potom hro­zí vyso­ká kon­cen­trá­cia rias. Samoz­rej­me, že to nie je len o wat­toch. Zále­ží na sve­tel­nom toku, na tom akej kva­li­ty je dané svet­lo, či posky­tu­je tep­lú bie­lu, stu­de­nú bie­lu, mod­ré, čer­ve­né svet­lo, atď. Para­met­re by mali byť uve­de­né na tru­bi­ciach, odpo­rú­čam si to riad­ne pred kúpou pre­štu­do­vať. Bež­ne sa pou­ží­va­jú tru­bi­ce, kto­rých tep­lo­ta far­by je od 3500 – do 25000 Kel­vi­nov. Pre rast­lin­né akvá­ri­um odpo­rú­čam tep­lej­šie far­by – pod 5000K. Pre bež­né­ho akva­ris­tu 6500 K, pre mor­ské­ho akva­ris­tu nad 9300 K. Pou­ži­teľ­nosť tru­bíc je čas­to u špe­ciál­nych akva­ris­tic­kých tru­bíc 0.5 – 0.75 roka. To je veľ­mi krát­ka doba. Po nej je dob­ré tru­bi­ce vyme­niť, ich účin­nosť kle­sá až na 50%. Oby­čaj­nej­šie tru­bi­ce, vydr­žia účin­ne ove­ľa dlh­šie. Pri všet­kých tru­bi­ciach, s kto­rý­mi som sa dote­raz stre­tol, bola uve­de­ná život­nosť 8 000 – 10 000 hodín. Avšak špe­ciál­ne tru­bi­ce nedo­siah­nu za 0.5 roka 10 000 sve­tel­ných hodín a ich výkon­nosť pri­tom rapíd­ne kle­sá. Iné tru­bi­ce pri kon­ci život­nos­ti ešte stá­le majú 80 – 90 % účin­nosť. Pre­fe­ru­jem tru­bi­ce Phi­lips, Osram. V kaž­dom prí­pa­de je dob­ré mať poru­ke neja­ké náh­rad­né tru­bi­ce.

Pre vyš­šiu život­nosť tru­bíc je ide­ál­ne mať medzi vypí­na­čom a štar­té­rom pred­rad­ník. Svet­lo sa bude spí­nať naraz, a výraz­ne sa pre­dĺži život­nosť tru­bi­ce. Ako alter­na­tí­va ku line­ár­nym žia­riv­kám – tru­bi­ciam je mož­né pou­žiť aj kom­pakt­né žia­riv­ky. Tie sú napo­kon dnes už bež­ne dostup­né v hyper­mar­ke­toch. Ich účin­nosť je samoz­rej­me niž­šia. Pre akvá­ria vyš­šie ako 50 cm sa odpo­rú­čam tzv. HQI výboj­ky. Tie sú schop­né účin­nej­šie pre­svie­tiť vyš­ší vod­ný stĺpec ako žia­riv­ky. Pre to, aby naša nádrž pros­pe­ro­va­la je ide­ál­ne mať pra­vi­del­né, resp. objek­tív­ne kon­tro­lo­va­teľ­né spí­na­nie svet­la. Je to lep­šie rie­še­nie ako sa spo­lie­hať na ľud­ský fak­tor. Kom­ple­ty s rast­li­na­mi by mali mať dosta­tok svet­la počas dňa 12 – 14 hodín,. Pred­sta­va, že sta­čí posky­to­vať pros­pe­ru­jú­ce­mu akvá­riu svet­lo iba večer je myl­ná. Vod­né rast­li­ny sú skôr schop­né pris­pô­so­biť sa sla­bé­mu zdro­ju osvet­le­nia ako jeho nedos­ta­toč­nej dĺž­ke. Pre opti­mál­ne zabez­pe­če­nie pra­vi­del­né­mu sve­tel­né­ho reži­mu sú ide­ál­ne spí­na­cie hodi­ny. Pra­vi­del­nosť reži­mu vplý­va výraz­ne aj na akti­vi­tu a cel­ko­vé sprá­va­nie rýb. Nie­kto­ré ryby dokon­ca začnú inak plá­vať. Je to zná­me napr. o neón­kach. Ak im poskyt­ne­me boč­né svet­lo, kto­ré nedo­pa­dá zvr­chu, tak sa sta­ne, že neón­ky začnú úpl­ne mimo­voľ­ne plá­vať šik­mo. Ako by sa im naklo­ni­la zem – sna­žia ja plá­vať kol­mo na smer dopa­da­jú­cich lúčov. Napr. živo­rod­ky veľ­mi rých­lo “oží­va­jú” po zasvie­te­ní po pred­chá­dza­jú­cej “tme”, cich­li­dám sa narú­ša bio­ryt­mus a ove­ľa dlh­šie im trvá, než ich “pre­sved­čím” aby sa aspoň tro­chu rozp­lá­va­li. Dru­há stra­na min­ce je zase fakt, že pri tme nie sú také “sle­pé”. Napo­kon sami dob­re vie­me, že tma a svet­lo vplý­va výraz­ne aj na člo­ve­ka. Prob­lé­mom je, že spí­na­cie hodi­ny trpia na vyso­kú indukč­nú záťaž. Naj­pou­ží­va­nej­šie žia­riv­ko­vé tru­bi­ce majú vyso­kú indukč­nú záťaž, napriek rela­tív­ne níz­ke­mu odbe­ru prú­du. Pre­to odpo­rú­čam mecha­nic­ké spí­na­cie hodi­ny, ale­bo pre­ve­re­né digi­tál­ne. Mám skú­se­nosť, že digi­tál­ne spí­na­cie hodi­ny sa čas­to resetovali.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Živočíchy

Fyziológia rýb a rastlín

Hits: 14775

Ryby

Krv­ný obeh rýb je jed­no­du­chý, ner­vo­vá sústa­va obdob­ne – tvo­rí ju jed­no­du­chý mozog mie­cha. Ryby dýcha­jú žiab­ra­mi, no nie­kto­rým dru­hom sa vyvi­nu­lo aj iný prí­jem vzdu­chu. Napr. pan­cier­ni­ky dýcha­jú črev­nou sliz­ni­cou atmo­sfé­ric­ký kys­lík. Laby­rint­kám na rov­na­ký účel slú­ži tzv. laby­rint. Laby­rint je pomer­ne zlo­ži­tý ústroj, kto­rý sa vyví­ja napr. bojov­ni­ciam, gura­mám po 50 dni ich živo­ta. Akva­rij­né ryby sa doží­va­jú 0.5 až 20 rokov. Pre veľ­mi hru­bé porov­na­nie sa dá uva­žo­vať, že men­šie dru­hy sa doží­va­jú niž­šie­ho veku a väč­šie dru­hy vyš­šie­ho. Napr. neón­ky sa doží­va­jú 2 – 3 roky, dánia, tet­ry, gup­ky 4 – 5 rokov, kap­ro­zúb­ky 1 – 4 roky, prí­sav­ní­ky Ancis­trus - 8 – 10 rokov, no väč­šie cich­li­dy aj 10 až 20 rokov. Sum­če­ky Cory­do­ras sa neraz doži­jú 18 rokov. Akva­ri­ové ryby ras­tú postup­ne. Dá sa pove­dať, že ras­tú celý svoj život. Vše­obec­ne mož­no pri porov­na­ní s prí­ro­dou kon­šta­to­vať, že ned­ra­vé dru­hy oby­čaj­ne nedo­sa­hu­jú veľ­kos­ti v prí­ro­de, naopak dru­hy dra­vé čas­to pre­kra­ču­jú veľ­kos­ti v prí­ro­de. Je to spô­so­be­né kon­ku­ren­ci­ou a našou sta­rost­li­vos­ťoukŕme­ním. Ak však nepos­ky­tu­je­me našim rybám dosta­tok pries­to­ru, ryby jed­no­du­cho tak veľ­mi naras­tú – ak bude­me cho­vať napr. aka­ru mod­rú v akvá­riu o obje­me 20 lit­rov, nepo­ras­tie ani zďa­le­ka do plnej veľ­kos­ti. Ak jej ale­bo v podob­nej situ­ácii poskyt­ne­me rybám časom väč­šiu nádrž, vedia náh­le narásť. Prí­pad­ne ryby nám ras­tú, ale vo väč­šej nádr­ži ras­tú ove­ľa rých­lej­šie. Nie­kto­ré ryby napr. nedos­ta­nú správ­nu stra­vu a akva­ris­ti vra­via, že sú tzv. sek­nu­té. Môže to byť spô­so­be­né napr. tým, že sú kŕme­né inak ako boli u iné­ho akva­ris­tu. Dôvo­dov na poma­lý rast, resp. jeho zasta­ve­nie je však neúre­kom. Sú nie­kto­ré taxó­ny, kto­ré ras­tú rých­lej­šie gene­tic­ky. Ide napr. o kap­ro­zúb­ky, kto­ré sa musia za jedi­nú sezó­nu – pol­ro­ka, naro­diť, dospieť, roz­mno­žo­vať sa a čosko­ro aj zomrieť.

Ryby sa vyzna­ču­jú pre­men­li­vou tep­lo­tou tela – pat­ria medzi poiki­lo­term­né živo­čí­chy – to zna­me­ná, že si nedo­ká­žu zabez­pe­čiť vlast­né tep­lo, sú v tom­to sme­re závis­lé od tep­lo­ty oko­li­té­ho pro­stre­dia. V pra­xi – ryba nachá­dza­jú­ca sa vo vode s tep­lo­tou 25°C má tep­lo­tu tela rov­na­ko 25°C. Je dob­re si uve­do­miť, že voda ma inú tepel­né vlast­nos­ti ako napr. vzduch, prí­pad­ne kov. Na jej zahria­tie je tre­ba väč­šie množ­stvo ener­gie ako pri vzdu­chu. To zna­me­ná, že aj na ochla­de­nie je tre­ba vyvi­núť viac úsi­lia. Pod­rob­nej­šie sa tými­to ener­ge­tic­ký­mi náklad­mi zaobe­rá iný člá­nok.

Mož­no ste si všim­li, že veľ­ká vod­ná nádrž doká­že ovplyv­niť oko­li­tú klí­mu. Voda drží tep­lo, kto­ré v lete ochla­dzu­je a v zime otep­ľu­je. Podob­ne sa sprá­va aj more. Vo vode sa ove­ľa rých­lej­šie strá­ca aj tep­lo náš­ho tela – vte­dy keď vstú­pi­me vo vody, asi 200 krát rých­lej­šie pri rov­na­kej tep­lo­te ako na vzdu­chu. Tepel­né vlast­nos­ti vody je vhod­né poznať. Vo vyš­šej tep­lo­te vody sa ryby čas­to cítia lep­šie, no táto tep­lo­ta zni­žu­je ich vek – keď­že pat­ria medzi orga­niz­my, kto­ré si neve­dia udr­žať stá­lu tep­lo­tu tela, ich meta­bo­liz­mus je pri vyš­šej tep­lo­te na akú sú gene­tic­ky adap­to­va­né, una­vo­va­ný viac. Vyš­šia tep­lo­ta doká­že život­ný cyk­lus rýb zní­žiť aj na polo­vi­cu. Vyš­šia tep­lo­ta zni­žu­je časom kon­dí­ciu, obra­ny­schop­nosť. Krát­ko­do­bo ryby vydr­žia aj vyso­ké a veľ­mi níz­ke tep­lo­ty. Tep­lo­ta kto­rú sú schop­né zniesť je 43°C. Po pre­kro­če­ní tej­to hra­ni­ce sa ryby dusia, strá­ca­jú koor­di­ná­ciu a kapú. Podob­ne sa sprá­va­jú aj po zní­že­ní tep­lo­ty pod 5°C. Je samoz­rej­mé, že nie­kto­ré dru­hy sú odol­nej­šie viac, iné menej. Samoz­rej­me mám na mys­li bež­né dru­hy tro­pic­ké­ho a subt­ro­pic­ké­ho pásma.

Svet­lo ryby vní­ma­jú pomer­ne sla­bo. V porov­na­ní tre­bárs z cicav­ca­mi, hmy­zom, hla­vo­nož­ca­mi je to pomer­ne sla­bé. Ich krát­ko­zra­ké oči nepat­ria medzi ich dob­re vyvi­nu­té zmys­ly. Ryby nema­jú vieč­ka, ani slz­né žľa­zy. Ryby poču­jú infra­zvuk. O ich príj­me a spra­co­va­ní zvu­ku toho veľa nevie­me. V kaž­dom prí­pa­de, naše bež­né zvu­ky nepo­ču­jú – ak sa vám to zdá – tak potom rea­gu­jú na vlne­nie, ale náš roz­ho­vor urči­te nepo­ču­jú. Ich slu­cho­vé ústro­je sú skôr orgá­nom rov­no­vá­hy. Boč­ná čia­ra je orgán, kto­rý doká­že veľ­mi veľa. Pomo­cou neho sa vedia napr. osle­pe­né jedin­ce orien­to­vať. Dokon­ca veľ­mi bez­peč­ne. Prav­de­po­dob­ne ním veľ­mi pres­ne vní­ma­jú vlne­nie, tlak, smer, prú­de­nie, elek­tro­mag­ne­tic­ké vzru­chy, potra­vu, pre­káž­ky, kto­ré doká­žu naj­lep­šie spra­co­vať a násled­ne sa pod­ľa nich riadiť.

Ryby majú aj hma­to­vé a čucho­vé bun­ky. Chu­ťo­vé bun­ky sa nachá­dza­jú aj v ústach ako by sme moh­li pred­po­kla­dať, no veľ­ká časť sa nachá­dza na plut­vách. Je to zau­jí­ma­vé, ale ryba sa dot­kne potra­vy plut­vou a vie, či je sústo môže chu­tiť, ale­bo nie. Ryby sa vyzna­ču­jú pohlav­ným dimor­fiz­mom. Zau­jí­ma­vý je však fakt, že nie­kto­ré dru­hy živo­ro­diek doká­žu za urči­tých okol­nos­tí zme­niť pohla­vie. Ten­to jav sa vysky­tu­je naj­mä u mečú­ňa mexic­ké­hoXip­hop­ho­rus hel­le­ri. V prí­pa­de, že sa v akvá­riu nachá­dza vyso­ká pre­va­ha sami­čiek – je teda nedos­ta­tok sam­cov, môžu sa nie­kto­ré samič­ky zme­niť na sam­ca – naras­tie im mečík, gono­pó­dium atď. Mno­ho však z takých­to sam­cov je neplod­ných. Mne samé­mu sa to v mojej pra­xi sta­lo, keď som cho­val dlh­ší čas mečú­ne. Zme­na pohla­via sa vysky­tu­je aj u iných dru­hov živo­ro­diek, nie však tak čas­to ako u X. hel­le­ri. Z hľa­dis­ka plod­nos­ti Xip­hop­ho­rus hel­le­ri je zau­jí­ma­vé, že čím neskôr dôj­de ku začiat­ku ras­tu mečí­ka sam­cov – vlast­ne ku dospie­va­niu, tým je sam­ček spra­vid­la plod­nej­ší. Ako však naz­na­ču­jem v pred­chá­dza­jú­com odstav­ci, ak k tomu dôj­de zme­nou pohla­via, čas­to sú sam­ci úpl­ne neplod­ní. Takz­va­ný sko­rí sam­ci, kto­rým sa mečík a gono­pó­dium tvo­rí v sko­rom veku majú vyš­šiu dis­po­zí­ciu k neplodnosti.


Rast­li­ny

Rast­li­ny žijú­ce pod vodou, resp. vod­né rast­li­ny vysky­tu­jú­ce sa v akva­ris­ti­ke sú veľ­mi blíz­ke prí­buz­né svo­jim sucho­zem­ským ekvi­va­len­tom. Rov­na­ko obsa­hu­jú ciev­ne zväz­ky, kto­ré sa nazý­va­jú žil­na­ti­na. Tie­to cie­vy a cie­vi­ce sú oby­čaj­ne dob­re vidi­teľ­né. Rast­li­ny dýcha­jú počas celé­ho 24 hodi­no­vé­ho cyk­lu, cez deň – resp. za dostat­ku svet­la pri­jí­ma­jú oxid uhli­či­tý a vodu a tvo­ria z tej­to neús­troj­nej hmo­ty sacha­ri­dy (sta­veb­né lát­ky) naj­mä pre kon­zu­men­tov a živo­to­dar­ný kys­lík. Na roz­diel od sucho­zem­ských rast­lín sú vod­né­mu pro­stre­diu pris­pô­so­be­né tak, že prí­jem živín, dýcha­nie pre­bie­ha celým povr­chom rast­li­ny (čas­to aj kore­ňom). Vod­né rast­li­ny nema­jú prie­du­chy – sucho­zem­ské rast­li­ny majú prie­du­chy na spod­nej stra­ne lis­tov. Rast­li­ny pro­du­ku­jú pro­stred­níc­tvom foto­syn­té­zy kys­lík. V prí­pa­de, že vidí­me pro­duk­ciu kys­lí­ka rast­li­na­mi – bub­lin­ky, kon­cen­trá­cia kys­lí­ka v bun­ke stúp­la nad 40 mg/​l. Avšak vzhľa­dom na dosť roz­diel­ne fyzi­kál­ne a che­mic­ké pod­mien­ky a cel­ko­vý cha­rak­ter vod­ných rast­lín, foto­syn­té­za vod­ných rast­lín pre­bie­ha ove­ľa pomal­šie ako u rast­lín sucho­zem­ských – teda aj ras­to­vé prí­ras­t­ky sú pre­to menšie.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post