2009, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny

Tematín a Tematínske kopce

Hits: 5436

Tematín je zrúcanina hradu na západnom Slovensku v pohorí Považský Inovec (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, Tematín, Západoslovenské vydavateľské stredisko v Bratislave). Táto národná kultúrna pamiatka je súčasťou Tematínskych vrchov, ktoré sú chráneným územím a od roku 2004 patria medzi územia Európskeho významu Natura 2000 (Regina Hulmanová). Hrad bol vybudovaný v juhozápadnej časti Považského Inovca na vápencovo-dolomitovom podloží temena bočnej rázsochy vybiehajúcej západne od Bezovca medzi Lúčanskou a Hrádockou dolinou. S nadmorskou výškou 564 metrov patrí medzi najvyššie položené hrady Slovenska. Patrí do katastra obce Lúka (Wikipedia).

Vznikol pravdepodobne bezprostredne po mongolskom vpáde v roku 1242 na mieste staršieho hradiska o ktorého slovanskom pôvode by mohol napovedať rozbor názvu zloženého pravdepodobne zo slov „temä„, označujúceho temeno, a staroslovanského slova pre ohradené miesta „týn“ (Wikipedia). V zápisoch z poslednej tretiny 13. storočia ja zachytený názov Temetyn (webgarden.cz).

Prvý písomný doklad o ňom pochádza z roku 1270 (Dušan Jurčacko). Hrad už od svojho vzniku plnil signalizačnú a strážnu funkciu a spolu s Trenčianskym, Beckovským a Čachtickým hradom bol súčasťou ochrany severozápadných priesmykov Uhorska. Chránil aj dôležitý brod cez Váh, spomínaný v listine z roku 1453 (Wikipedia). Bol vybudovaný ako kráľovský hrad, slúžiaci na doplnenie hraničných opevnení (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, Tematín, Západoslovenské vydavateľské stredisko v Bratislave). Spomínané hrady boli pomocou ohňových signálov a vlajok vizuálne dostupné (tematin.org).

V 13. storočí sa hradu násilne zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. Začiatkom 17. storočia sa hrad dostal do rúk Stanislavovi Turzovi. Turzo sa postaral o zdokonalenie obrany predhradia. Prizval benátskeho zbrojárskeho majstra Angela Ricciardiho. V polovici 17. storočia sa stali spolumajiteľmi Tematína Berčéniovci. Zaujímavosťou je, že na hrade sa narodil v roku 1665 Mikuláš Berčéni, neskorší hlavný veliteľ vojsk Františka II. Rákocziho. Viaceré zariadenia z Tematínskeho hradu skončili v kaštieli v Brunovciach, vzhľadom na fakt, že Berčéniovci stavali už dlhšiu dobu tento kaštieľ. Počas povstaní Františka II. Rákocziho dal Mikuláš Berčéni hrad opraviť, dokonca zriadil na ňom stálu vojenskú posádku (tematin.org).

Hrad tvoril: horný hrad – nádvorie, gotická hranolová veža, gotická útočisková veža – bergfrit, vstupná brána, vrcholnogotický palác, renesančný palác, juhozápadný rondel, juhovýchodný bastión, kaplnka, hospodárske budovy, prvé predbránie, východná bašta, tretia brána, severné predhradie, severovýchodná a západná bašta, druhá brána s priekopou, predsunuté opevnenie, druhé predhradie (Zdroj: Informačná tabuľa). Vojsko Mikuláša Berčéniho 22.1.1710 utrpelo v protihabsburgských vojnových ťaženiach porážku. On sám sa ukryl na hrade, odkiaľ sa mu podarilo uniknúť, ale cisárske vojská Tematín krátko na to zničili. Odvtedy hrad chátra (tematin.org).

O záchranu Tematínu sa snažia dve občianske združenia: Občianske združenie „Hrad Tematín“ a Združenie na záchranu hradu Tematín. Pri prácach používajú ako stavebný materiál vypadané kamene a do malty sa nepridáva cement, ale len vápno. Klasický betón by pil vodu, rozpínal sa a tlačil na pôvodné kamene (Zdroj: Piešťanský týždeň). V minulosti sa hrad čistil len od náletovej zelene, k samotnej sanácií murív vo väčšom rozmere nedošlo. Združenie OZ Hrad Tematín používa ako materiál prechodnú fázu medzi vápencom a dolomitom, ktorý väčšinou pochádza z miestnych zdrojov. Zrúcanina trpí statickými poruchami kavernóznym vypadaním muriva, ale aj líniovými poruchami – trhlinami. K tomuto stavu prispeli aj návštevníci hradu, keď skúšali svoje lezecké schopnosti, alebo zhadzovali uvoľnené murivo, čo sa niektorým aj stalo osudným. Geologické podložie hradu je narúšané aj krasovými javmi. Pred murovaním prebieha proces historicko – architektonického výskumu a schvaľovanie postupu na pamiatkovom úrade (Mojmír Choma, Barbora Šusteková, Matúš Žemlička, Ján Barič).

Prírodná rezervácia Tematínske kopce bola vyhlásená v roku 1976. Zaraďuje sa medzi štyri najzaujímavejšie oblasti tohto typu v Európe. Rozprestiera sa od nivy rieky Váh až po zrúcaniny hradu Tematín (obecluka.sk), na ploche 2471 hektárov. Na tejto pozoruhodnej geobotanickej oblasti na južných svahov Považského Inovca s vápencovo – dolomitovým podložím sa dobre darí západokarpatskej vegetácii. Prevažuje teplomilná flóra a fauna. Už od skorých jarných dní sa v svetlých bučinách rastú kobercovito snežienky, neskôr chochlačky. Na skalách chlpaté poniklece veľkokveté a prostredné. Veľmi rozšíreným je aj hlaváčik jarný, ktorý tu nazývali čiernym korením a jeho čerstvý koreň sa používal na liečenie domácich zvierat, najmä ošípaných a oviec (obecluka.sk).

Na formovaní xerotermných spoločenstiev Tematínskych vrchov sa okrem pôdnoklimatických pomerov výrazne podieľa aj orientácia svahov – najextrémnejšie biotopy sa vyvinuli na južných svahoch tvorených drobivým dolomitom. Z historického hľadiska sa na procese aridizácie a expanzii teplo a suchomilných spoločenstiev významne podieľal človek – podstatná časť lesov tu bola odstránená v období tureckých vojen. Vo vyšších polohách a na severne orientovaných svahoch sa tu zachovali aj pôvodné horské karpatské spoločenstvá – napr. dubovo-hrabové lesy karpatské s ostrovčekmi dubovo-cerových lesov a dubových xerotermofilných lesov. Vo vyšších polohách bukové lesy vápnomilné a podhorské bukové lesy, na malých plochách – skalnatých hrebeňoch sa vyvinuli sutinové lipovo-javorové lesy (sopsr.sk). Rastie tu napr. Onosma visianii, Dianthus praecox subsp. lumnitzerii, Adonis vernalis, Dictamnus albus, Verbascum phoeniceum, Lunaria rediviva. Z orchidejí napr. Anacamptis pyramidalis, Limodorum abortivum. Jedinú izolovanú lokalitu v rámci Slovenska tu má ostrica alpínska – Carex haleriana.

Tematín je dominantou prírodnej rezervácie Tematínske kopce, ktorá je jedinečná prelínaním karpatskej a panónskej flóry. Rastie tu na južných svahoch dub plstnatý Quercus pubescens, endemická jarabina Dominova Sorbus dominii, jaseň mannový Fraxinus ornus, introdukovaná borovica čierna Pinus nigra. Na severných svahoch prevláda buk Fagus sylvatica a hrab Carpinus betulus. Suchú a teplomilnú flóru zastupuje poniklec veľkokvetý Pulsatila grandis, chudôbka Draba lasiocarpa, rod kavyľ Stipa, zvonček sibírsky Campanula sibirica, lykovec voňavý Daphne cneourum, viaceré orchidei ako Orichis pallens, Dactylorhiza majalis, D. sambucina. Endemitom je nevädzník bádenský var. tematínsky Colymbada badensis var. tematinensis. Zo živočíchov tu žijú dva zriedkavé fúzače, fúzač alpský Rosalia alpina, a fúzač dubový Plagionotus arcuatus. Z iných je to napr. svižník Cicindela campestris, bystruška Carabus coriaceus, jašterica zelená Lacerta viridis, orol kráľovský Aquila heliaca (piestany.sk). Dva kriticky ohrozené druhy slimákov Vertigo moulinsiana a Trichina filicina. Vzácna je sága stepná – Saga pedo a cikády Tibicen plebejus a Cicada orni. Žije tu roháč veľký – Lucanus cervus, slovenský endemit Brachysomus slovacicus, užovka stromová – Zamenis longissimus, Coronella austriaca, výr skalný Bubo bubo, lelek lesný Caprimulgus europaeus, Dendrocopos leucotos, Ficedula parva, jazvec lesný Meles meles, obojživelníky Bombina variegata, Bufo viridis, Rana dalmatina, netopiere Rhinolophus hipposideros, Barbastella barbastellus, Pipistrellus pipistrellus, Myotis mystacinus, Nyctalus noctula, Myotis myotis, Eptesicus serotinus.

V Tematínskych vrchoch a v priľahlej nive Váhu bolo zistených okolo dvoch tisíc druhov motýľov – najviac na Slovensku. Vidlochvosty, perlovce, Parnassius mnemosyne, Marumba quercus, Hyloicus pinastri, Libelloides macaronius, Polyommatus slovacus – modráčik slovenský, Euplagia quadripunctaria.

Odkazy:

Videozáznamy:

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Časová línia, Gemer, Krajina, Slovenská krajina

Slavec

Hits: 1242

Obec Slavec vznikla v 13. storočí osamostatnením z Brzotína. Prvá písomná zmienka je z roku 1243. Historické názvy obce: Zalouchhaza, Zavalya, Szalóka, Szalócz, Salovec. Ku obci sa viažu viaceré archeologické náleziská: Maštaľná jaskyňa, jaskynné sídlo z mladšej doby kamennej, doby bronzovej a staršej doby železnej. A jaskyňa Ľudmila, jaskynné sídlisko z mladšej doby kamennej, staršej doby železnej a zo stredoveku. V Gombaseku sídlisko založené začiatkom 14. storočia. Obec má miestne časti: Vidová a osady Gombasek a Hámor. V 16. – 17. storočí bola obec vystavená tureckým nájazdom a drancovaniu cisárskych vojsk. V 19. storočí tu bol hámor Rimamuránskej spoločnosti a vo Vidovej vznikla huta a elektráreň. V minulosti sa obyvatelia zaoberali prevažne poľnohospodárstvom, pastierstvom, pálením vápna a hutníctvom. Obyvatelia už v stredoveku pálili uhlie pre železiarske podniky (slavec.sk).

Obec Slavec sa nachádza v strede Národného parku Slovenský kras (slavec.sk), v nadmorskej výške 232 metrov nad morom (Wikipedia). Rozloha obce je 17.53 km(slavec.sk). Žije tu 463 obyvateľov. Najvýznamnejšou pamiatkou je areál zaniknutého gotického kláštora Paulínov zo 14. storočia v časti Gombasek (Wikipedia). Gombasecká jaskyňa, ktorá je súčasťou svetového dedičstva UNESCO sa nachádza v katastri obce. Vyskytuje sa tu kvalitný vápenec, kameňolom Gombasek na svahu Plešiveckej planiny funguje od roku 1906. Je však pravda, že značne znižuje estetickú hodnotu krajiny. Rastú tu najmä teplomilné druhy rastlín, ktoré sú veľmi náročné na teplo (slavec.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské mestá

Kúpele Piešťany

Hits: 5008

Liečivé účinky termálnej minerálnej vody a sírneho bahna boli prvýkrát opísané lekármi v 14. storočí (danubiushotels.sk). Vraví sa dokonca, že liečivé účinky prameňov objavili rímski vojaci. Oddychovali po dlhej a namáhavej ceste na rozbahnenej lúke pri Váhu. Po tomto oddychu vraj neobyčajne svieži pokračovali v ceste (piestany-spa.info). História mesta Piešťany je úzko spätá s rozvojom kúpeľníctva v 16. storočí. Prvý podrobný opis prameňov pochádza od prefekta Šarišského hradu a kráľovského radcu Juraja Werhnera z roku 1545. Neskoršie opisy pochádzajú od lekára rakúskych cisárov Johanna Crata de Crafheima z roku 1571, od osobného lekára pápeža Sixta V. Andrea Bacciusa Elpidianusa z roku 1588, od nemeckého cestovateľa Martina Zeillera z roku 1632. Najslávnejší opis kúpeľov pochádza od Adama Trajan v básni Saluberrimae Pistinienses Thermae z roku 1642. V roku 1772 sa v Piešťanoch objavuje významný balneológ, profesor Heinrich J. von Cranz. Až po jeho návšteve postavili prvú stálu budovu kúpeľov, dovtedy sa používali iba jamy vykopané v zemi.

Začiatkom 19. storočia dal Jozef Erdödy vybudovať v klasicistickom štýle prvé murované kúpeľné budovy, ktoré boli dobudovávané a prestavované v priebehu celého 19. storočia. (Wikipédia). Pred Winterovcami mali v prenájme kúpele viedenský podnikateľ Schmidt a hlohovský inžinier Skarnitzel. O kúpele sa nestarali, ich stav bol vtedy katastrofálny. V rokoch 1889 – 1940 boli Alexander, Imrich a Ľudovít Winter vedúci pracovníci firmy „Alexander Winter a synovia, podnik generálneho prenájmu kúpeľov“. Tesne pred koncom vojny, 18.9.1918 podpísal Winter s grófom Viliamom Erdödym zmluvu na predĺženie prenájmu kúpeľov o 90 rokov (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Alexandra Wintera na podnikateľský rozmach inšpirovala aj vláda Uhorska, ktoré si v roku 1867 vybojovalo istú nezávislosť od Habsburgovcov. Vláda vyzvala občanov, aby „každá podnikal samostatne z vlastnej sily a z vlastných prostriedkov“. Alexander Winter sa výzvou nadchol a rozhodol sa prenajať si Piešťanské kúpele. Do Piešťan vtedy chodievalo v lete len asi 1 000 pacientov, ktorí ale zväčša nebývali v Kurhoteli, kde bolo 30 izieb. Vybudoval kúpeľnú Robotnícku nemocnicu, v ktorej sa mohli liečiť aj nemajetní ľudia ak náklady bol ochotný znášať zamestnávateľ, alebo obec. Nasledoval veľký stavebný rozmach. Budovali sa ochranné hrádze proti povodniam, nové kúpeľné priestory, promenády, parky, kaviarne, hotely, kúpalisko, golfové ihrisko, múzeum, dláždili sa cesty, budovala kanalizácia, vodovod …Napr. aj secesný hotel Thermia Palace (Eva Čobejová).

V novembri 1938 sa Ľudovít Winter dozvedel, že gróf Viliam Erdödy je prívržencom Hitlera a chce odpredať kúpele istému nemeckému konzorciu. V marci 1939 preto navrhol prezidentovi Tisovi, že odovzdajú kúpele účastinnej spoločnosti, len žiadajú ponechať dvom Winterovcom skromné zamestnanie. Tiso vycítil nebezpečenstvo a podal návrh vláde na prevzatie kúpeľov. Celý majetok sa na základe vládneho uznesenia dostal pod nútenú správu. 20.10.1940 boli kúpele od Erdödyovcov vyvlastnené a stali sa majetkom štátu (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 5). Termálne pramene sú v považanskom zlomovom pásme, v hĺbke 2 000 metrov. Voda sa akumuluje v burgidalských (miocénnych) sedimentoch Podunajskej panvy. Pramene sú sírnato-hydrouhličitanové, vápenato-horčíkaté, a sírne. Ich teplota je 67 – 69 °C, s obsahom okolo 1.5 g/l minerálnych látok a s obsahom plynov, najmä sirovodíka. Kapacita zachytených žriediel je viac ako 3 milióny litrov vody za deň (Cambel, B, 1962). Dlhodobá reakcia termálnej vody s mäkkými horninami a špecifická bakteriálna mikroflóra tvorí bahno, vďaka ktorému kúpele vďačia za svoju dobrú povesť (interspa.sk). Bahno dobre vedie teplo, chladne štyrikrát pomalšie ako voda, má vysokú viskozitu (danubiushotels.sk). Väčšina prameňov, ktoré vyvierajú na Kúpeľnom ostrove je zachytená v hĺbkach 50 – 60 metrov, čím sa vylúčila možnosť kontaminácie s povrchovou vodou, konštantnosť teploty (slovenske.info). Vďaka tomu sa v Piešťanoch úspešne rozvíja balneoterapia, vodoliečba, rehabilitácia. Lieči sa tu množstvo poúrazových stavov, choroby pohybového ústrojenstva apod..

Pávy patria ku kúpeľom v Piešťanoch. Po vyše 30 ročnej prestávke nadviazali piešťanské kúpele na tradíciu chovu pávov na Kúpeľnom ostrove, s ktorou začali už Winterovci. Podľa povesti práve páv odhalil liečebné účinky termálnych vôd a bahna (Jana Beňačková, Kornel Duffek, Ladisla Ďuračka, Dušan Knap, Stanislav Kratochvíl, 2007: Pávy opäť na Kúpeľnom ostrove, Revue Piešťany Nr. 1, p. 12 – 13). Edo Kľubica Sekera v mesačníku Saluberrimae Pistinienses Thermae, No. 2-3 v roku 1948 zverejnil povesť, v ktorej si prechladnutý páv všimol, že jeho pobyt v bahne pri rieke, mu prospieva. Najprv boli za jazierkami, dnes sú na pomerne veľkej ploche, hneď za valom, za Kolonádnym mostom po ľavej strane. Inak povedané – pred kúpaliskom EVA a neďaleko od jazierok. Okrem páva korunkatého Pavo cristatus sa tu nachádzajú aj iné vtáky: bažant zlatý – Chrysolophus pictus, bažant strieborný – Gennaeus nycthemerus, bažant kráľovský – Syrmaticus reevesii, hrdlička chichotavá – Streptopelia roseogrisea (Informačná tabuľa) Thermia Palace – je dnes päťhviezdičkový hotel, mimochodom bol prvým, ktorý splnil takéto kritéria. Je to nádherná budova za Kolonádnym mostom, o ktorého postavenie sa v roku 1912 zaslúžil Ľudovít Winter (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Vo februári 1917 tu rokovali o vedení vojny traja cisári, Wilhelm II Hohenzollern, rakúsky cisár Karol I. Habsburg a bulharský cár Ferdinand I. Koburg. (Wikipédia). Odporúčam si ju pozrieť z oboch strán.

Irma je budova kúpeľov, v ktorej prebiehajú mnohé procedúry. Susedí s Thermiou, z ktorou je spojená chodbou. Kúpele Irma nesú meno po grófke Erdődyovej. V Irme je bahnisko postavené priamo na termálnom prameni, čo je európsky unikát. Už od roku 1912 tu prebieha švédska gymnastika, elektroliečba, štvorvaničkové kúpele, inhalatórium. Dnes tu je aj zrkadlisko, bahnisko, trakčný bazén, rehabilitačná časť, vaňové oddelenie, suchý uhličitý kúpeľ, sauna, suchá trakcia. Prebieha tu vodoliečba, magnetoterapia, fitnes a mnohé iné (Jana Beňačková, Tomáš Hudcovič, 2007: Komfort a luxus v Kúpeľnom dome Irma, Revue Piešťany, No. 2, p. 5 – 6). Pro Patria – je dnes balneoterapeutické a ubytovacie zariadenie. Postavená bola v roku 1916 (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Ako malý som v nej kedysi bol rehabilitovaný aj ja. Fontána prezidentov pred Irmou bola pomenovaná pri príležitosti stretnutia prezidentov krajín V4-ky 12.-13. septembra 2008.

Literatúra:

  • Cambel Bohuslav, 1962: Minerálne vody. In Buday T., Cambel B., Maheš M. eds., 1962: Vysvetlivky k prehľadnej geologickej mape ČSSR 1:200 000, list Wien – Bratislava, Geofond, Bratislava, 248 pp..

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2007, 2010, Bratislavské reportáže, Časová línia, Fotografické reportáže, Reportáže, Slovenské reportáže

Fotomaratón Bratislava

Hits: 5477

Myšlienka fotomaratónov sa ujala v mnohých mestách. Ide vlastne o to, aby sa ľudia prejavili, aby rozvíjali svoju tvorivosť, aby robili niečo pekné, užitočné. Mne sa tá myšlienka páči, najmä kvôli aspektu fantázie.

Rok 2011

  • Nultý štiavnický fotomaratón
  • Štiavnický fotomaratón – videoreportáž
  • Hlohovský Fotomaratón – 12 tém, 6 hodín a TY

Rok 2010

18. septembra som sa zúčastnil Bratislavského Fotomaratónu. Témy boli tieto: Prvý plán, Zaostri, Krik, V zrkadle, Cudzinec, Na horúcej stope, Imunita, Tancovala, V špagetách, Voyeur, Nestíham, Košice.

Rok 2009

29.8.2009 som mal v úmysle zúčastniť sa Fotomaratónu v Piešťanoch. Naplánoval som si kvôli tomu cestu z Bratislavy do Piešťan. Bohužiaľ organizátor podujatia presunul podujatie o týždeň neskôr bez predchádzajúceho upovedomenia. Pre neustály dážď. Myslím, že nemusím zdôrazniť, že ma to naštvalo :-).

19.9.2009 sa uskutočnil Fotomaratón v Bratislave. V rovnakom termíne ako Park Foto v Piešťanoch. Ja som dal prednosť akcii v Piešťanoch.

Rok 2008

27.9.2008 som sa zúčastnil opäť Fotomaratónu v Bratislave. Tentokrát som už lepšie vedel, do čoho idem, tak som sa lepšie pripravil. Spravil som aj zopár záberov pred akciou. Akcia sa mi páčila, myslím že témy boli vybraté skvele. Predpokladám, že ich vymyslel jeden človek. Témy boli tieto: Kto som, Cez okno, Kam ideme, Po moste, Teplo, teplejšie, Rozdiely láske pristanú, Odvrátená tvár, Zhora, Čo je to, Na hrane, Zajtra letím, Dovidenia.

Rok 2007

Dňa 22.9.2007 som sa zúčastnil súťaže „Fotomaratón Bratislava 2007“. Pravidlá boli takéto: formát JPG, bez úprav v počítači, jedna na jednu tému, v poradí od 1 do 12 + fotografia registračného čísla za 6 hodín. Fotografie tu zverejnené, sú upravené oproti odovzdaným. Témy boli tieto: Sobota, My ľudia, Versus, Voľné miesta, Staré múry, staré príbehy, Keď ju miluješ, nie je čo riešiť, Ukážem ti niečo, Tu som rád, Štruktúra, Pot, Spomaľ, Reštart

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post