2006-2010, 2007, 2008, 2009, Časová línia, Organizmy, Príroda, Rastliny, V čase

Leto – obdobie tepla, slnka a dozrievania

Hits: 3259

Leto je krás­ne obdo­bie roka, kto­ré nám pri­ná­ša slneč­né lúče a tep­lo, čo zvy­čaj­ne evo­ku­je pocit slo­bo­dy. Prí­ro­da vte­dy oplý­va bohat­stvom farieb, vôní a chu­tí. Tep­lé poča­sie láka von. Počas leta dozrie­va­jú plo­dy na stro­moch, polia sa zafar­bu­jú do zla­tis­ta a kve­ty kvit­nú vo všet­kých mož­ných far­bách. Záh­ra­dy sú plné živo­ta, a to nie­len kvô­li rast­li­nám, ale aj kvô­li roz­ma­ni­té­mu hmy­zu a spe­vu vtá­kov. Leto je obdo­bím, kedy prí­ro­da vyze­rá, cíti sa a znie inak. Leto nám ponú­ka prí­le­ži­tosť ochut­nať čerstvé bobu­le, slad­ké meló­ny, šťav­na­té bros­ky­ne a mno­ho ďal­ších lahô­dok, kto­ré nám prí­ro­da dáva. Ovo­cie a zele­ni­na dozrie­va­jú na sln­ku, zís­ka­va­jú plnú chuť a vôňu, a ponú­ka­jú nám záži­tok pre zmysly. 

Leto je tiež obdo­bím aktív­nych dovo­le­niek a zážit­kov. Ľudia vyhľa­dá­va­jú prí­le­ži­tos­ti na ces­to­va­nie, kem­po­va­nie, výle­ty a obja­vo­va­nie nových miest. Prí­rod­né sce­né­rie, his­to­ric­ké pamiat­ky a kul­túr­ne podu­ja­tia sa stá­va­jú mies­tom dob­ro­druž­stva a pozná­va­nia. Avšak, let­né obdo­bie pri­ná­ša aj výzvy, naj­mä v oblas­ti ochra­ny pred sln­kom a udr­žia­va­nia hyd­ra­tá­cie. Je dôle­ži­té chrá­niť svo­ju pokož­ku pred nad­mer­ným slneč­ným žia­re­ním, piť dosť vody a sta­rost­li­vo sa sta­rať o svo­je zdra­vie v teple.


Sum­mer is a beau­ti­ful time of the year that brings us suns­hi­ne and warmth, typi­cal­ly evo­king a sen­se of fre­e­dom. Natu­re flou­ris­hes with a wealth of colors, scents, and fla­vors during this sea­son. The warm weat­her bec­kons us out­do­ors. Fru­its ripen on tre­es, fields take on a gol­den hue, and flo­wers blo­om in a myriad of colors. Gar­dens come ali­ve, not only with plants but also with diver­se insects and the melo­dies of birds. Sum­mer is a time when natu­re looks, feels, and sounds different.

Sum­mer offers us the oppor­tu­ni­ty to tas­te fresh ber­ries, swe­et melons, juicy pea­ches, and many other delights that natu­re pro­vi­des. Fru­its and vege­tab­les ripen in the sun, acqu­iring full fla­vor and aro­ma, offe­ring a sen­so­ry expe­rien­ce. It’s also a sea­son of acti­ve vaca­ti­ons and adven­tu­res. Peop­le seek oppor­tu­ni­ties for tra­vel, cam­ping, excur­si­ons, and explo­ring new pla­ces. Natu­ral lands­ca­pes, his­to­ri­cal land­marks, and cul­tu­ral events beco­me the backd­rop for adven­tu­re and dis­co­ve­ry. Howe­ver, the sum­mer sea­son brings chal­len­ges, espe­cial­ly in terms of sun pro­tec­ti­on and hyd­ra­ti­on. It’s impor­tant to shield your skin from exces­si­ve sun­light, drink enough water, and take care of your health in the heat.


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny

Tematín a Tematínske kopce

Hits: 7216

Tema­tín je zrú­ca­ni­na hra­du na západ­nom Slo­ven­sku v poho­rí Považ­ský Ino­vec (Ondrej­ka Jozef, 1966: Bec­kov, Tema­tín, Zápa­do­slo­ven­ské vyda­va­teľ­ské stre­dis­ko v Bra­ti­sla­ve). Táto národ­ná kul­túr­na pamiat­ka je súčas­ťou Tema­tín­skych vrchov, kto­ré sú chrá­ne­ným úze­mím a od roku 2004 pat­ria medzi úze­mia Európ­ske­ho význa­mu Natu­ra 2000 (Regi­na Hul­ma­no­vá). Hrad bol vybu­do­va­ný v juho­zá­pad­nej čas­ti Považ­ské­ho Inov­ca na vápencovo-​dolomitovom pod­lo­ží teme­na boč­nej ráz­so­chy vybie­ha­jú­cej západ­ne od Bez­ov­ca medzi Lúčan­skou a Hrá­doc­kou doli­nou. S nad­mor­skou výš­kou 564 met­rov pat­rí medzi naj­vyš­šie polo­že­né hra­dy Slo­ven­ska. Pat­rí do kata­stra obce Lúka (Wiki­pe­dia).

Vzni­kol prav­de­po­dob­ne bez­pro­stred­ne po mon­gol­skom vpá­de v roku 1242 na mies­te star­šie­ho hra­dis­ka o kto­ré­ho slo­van­skom pôvo­de by mohol napo­ve­dať roz­bor náz­vu zlo­že­né­ho prav­de­po­dob­ne zo slov temä”, ozna­ču­jú­ce­ho teme­no, a sta­ro­slo­van­ské­ho slo­va pre ohra­de­né mies­ta týn” (Wiki­pe­dia). V zápi­soch z posled­nej tre­ti­ny 13. sto­ro­čia ja zachy­te­ný názov Teme­tyn (web​gar​den​.cz).

Prvý písom­ný doklad o ňom pochá­dza z roku 1270 (Dušan Jur­čac­ko). Hrad už od svoj­ho vzni­ku plnil sig­na­li­zač­nú a stráž­nu fun­kciu a spo­lu s Tren­čian­skym, Bec­kov­ským a Čach­tic­kým hra­dom bol súčas­ťou ochra­ny seve­ro­zá­pad­ných pries­my­kov Uhor­ska. Chrá­nil aj dôle­ži­tý brod cez Váh, spo­mí­na­ný v lis­ti­ne z roku 1453 (Wiki­pe­dia). Bol vybu­do­va­ný ako krá­ľov­ský hrad, slú­žia­ci na dopl­ne­nie hra­nič­ných opev­ne­ní (Ondrej­ka Jozef, 1966: Bec­kov, Tema­tín, Zápa­do­slo­ven­ské vyda­va­teľ­ské stre­dis­ko v Bra­ti­sla­ve). Spo­mí­na­né hra­dy boli pomo­cou ohňo­vých sig­ná­lov a vla­jok vizu­ál­ne dostup­né (tema​tin​.org).

V 13. sto­ro­čí sa hra­du násil­ne zmoc­nil Matúš Čák Tren­čian­sky. Začiat­kom 17. sto­ro­čia sa hrad dostal do rúk Sta­ni­sla­vo­vi Tur­zo­vi. Tur­zo sa posta­ral o zdo­ko­na­le­nie obra­ny pred­hra­dia. Pri­zval benát­ske­ho zbro­jár­ske­ho maj­stra Ange­la Ric­ciar­di­ho. V polo­vi­ci 17. sto­ro­čia sa sta­li spo­lu­ma­ji­teľ­mi Tema­tí­na Ber­čé­ni­ov­ci. Zau­jí­ma­vos­ťou je, že na hra­de sa naro­dil v roku 1665 Miku­láš Ber­čé­ni, neskor­ší hlav­ný veli­teľ voj­sk Fran­tiš­ka II. Rákoc­zi­ho. Via­ce­ré zaria­de­nia z Tema­tín­ske­ho hra­du skon­či­li v kaš­tie­li v Bru­nov­ciach, vzhľa­dom na fakt, že Ber­čé­ni­ov­ci sta­va­li už dlh­šiu dobu ten­to kaš­tieľ. Počas povs­ta­ní Fran­tiš­ka II. Rákoc­zi­ho dal Miku­láš Ber­čé­ni hrad opra­viť, dokon­ca zria­dil na ňom stá­lu vojen­skú posád­ku (tema​tin​.org).

Hrad tvo­ril: hor­ný hrad – nádvo­rie, gotic­ká hra­no­lo­vá veža, gotic­ká úto­čis­ko­vá veža – bergf­rit, vstup­ná brá­na, vrchol­no­go­tic­ký palác, rene­sanč­ný palác, juho­zá­pad­ný ron­del, juho­vý­chod­ný bas­ti­ón, kapl­n­ka, hos­po­dár­ske budo­vy, prvé predb­rá­nie, východ­ná baš­ta, tre­tia brá­na, sever­né pred­hra­die, seve­ro­vý­chod­ná a západ­ná baš­ta, dru­há brá­na s prie­ko­pou, pred­su­nu­té opev­ne­nie, dru­hé pred­hra­die (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). Voj­sko Miku­lá­ša Ber­čé­ni­ho 22.1.1710 utr­pe­lo v pro­ti­habs­bur­gs­kých voj­no­vých ťaže­niach poráž­ku. On sám sa ukryl na hra­de, odkiaľ sa mu poda­ri­lo unik­núť, ale cisár­ske voj­ská Tema­tín krát­ko na to zni­či­li. Odvte­dy hrad chát­ra (tema​tin​.org).

O záchra­nu Tema­tí­nu sa sna­žia dve občian­ske zdru­že­nia: Občian­ske zdru­že­nie Hrad Tema­tín”Zdru­že­nie na záchra­nu hra­du Tema­tín. Pri prá­cach pou­ží­va­jú ako sta­veb­ný mate­riál vypa­da­né kame­ne a do mal­ty sa nepri­dá­va cement, ale len váp­no. Kla­sic­ký betón by pil vodu, roz­pí­nal sa a tla­čil na pôvod­né kame­ne (Zdroj: Pieš­ťan­ský týž­deň). V minu­los­ti sa hrad čis­til len od nále­to­vej zele­ne, k samot­nej saná­cií murív vo väč­šom roz­me­re nedoš­lo. Zdru­že­nie OZ Hrad Tema­tín pou­ží­va ako mate­riál pre­chod­nú fázu medzi vápen­com a dolo­mi­tom, kto­rý väč­ši­nou pochá­dza z miest­nych zdro­jov. Zrú­ca­ni­na trpí sta­tic­ký­mi poru­cha­mi kaver­nóz­nym vypa­da­ním muri­va, ale aj líni­ový­mi poru­cha­mi – trh­li­na­mi. K tomu­to sta­vu pris­pe­li aj náv­štev­ní­ci hra­du, keď skú­ša­li svo­je lezec­ké schop­nos­ti, ale­bo zha­dzo­va­li uvoľ­ne­né muri­vo, čo sa nie­kto­rým aj sta­lo osud­ným. Geolo­gic­ké pod­lo­žie hra­du je narú­ša­né aj kra­so­vý­mi jav­mi. Pred muro­va­ním pre­bie­ha pro­ces his­to­ric­ko – archi­tek­to­nic­ké­ho výsku­mu a sch­va­ľo­va­nie postu­pu na pamiat­ko­vom úra­de (Moj­mír Cho­ma, Bar­bo­ra Šus­te­ko­vá, Matúš Žem­lič­ka, Ján Barič).

Prí­rod­ná rezer­vá­cia Tema­tín­ske kop­ce bola vyhlá­se­ná v roku 1976. Zara­ďu­je sa medzi šty­ri naj­zau­jí­ma­vej­šie oblas­ti toh­to typu v Euró­pe. Rozp­res­tie­ra sa od nivy rie­ky Váh až po zrú­ca­ni­ny hra­du Tema­tín (obec​lu​ka​.sk), na plo­che 2471 hek­tá­rov. Na tej­to pozo­ru­hod­nej geobo­ta­nic­kej oblas­ti na juž­ných sva­hov Považ­ské­ho Inov­ca s vápen­co­vo – dolo­mi­to­vým pod­lo­žím sa dob­re darí zápa­do­kar­pat­skej vege­tá­cii. Pre­va­žu­je tep­lo­mil­ná fló­ra a fau­na. Už od sko­rých jar­ných dní sa v svet­lých buči­nách ras­tú kober­co­vi­to sne­žien­ky, neskôr choch­lač­ky. Na ska­lách chl­pa­té ponik­le­ce veľ­ko­kve­té a pro­stred­né. Veľ­mi roz­ší­re­ným je aj hla­vá­čik jar­ný, kto­rý tu nazý­va­li čier­nym kore­ním a jeho čerstvý koreň sa pou­ží­val na lie­če­nie domá­cich zvie­rat, naj­mä oší­pa­ných a oviec (obec​lu​ka​.sk).

Na for­mo­va­ní xero­term­ných spo­lo­čens­tiev Tema­tín­skych vrchov sa okrem pôd­nok­li­ma­tic­kých pome­rov výraz­ne podie­ľa aj orien­tá­cia sva­hov – najex­trém­nej­šie bio­to­py sa vyvi­nu­li na juž­ných sva­hoch tvo­re­ných dro­bi­vým dolo­mi­tom. Z his­to­ric­ké­ho hľa­dis­ka sa na pro­ce­se ari­di­zá­cie a expan­zii tep­lo a sucho­mil­ných spo­lo­čens­tiev význam­ne podie­ľal člo­vek – pod­stat­ná časť lesov tu bola odstrá­ne­ná v obdo­bí turec­kých vojen. Vo vyš­ších polo­hách a na sever­ne orien­to­va­ných sva­hoch sa tu zacho­va­li aj pôvod­né hor­ské kar­pat­ské spo­lo­čen­stvá – napr. dubovo-​hrabové lesy kar­pat­ské s ostrov­ček­mi dubovo-​cerových lesov a dubo­vých xero­ter­mo­fil­ných lesov. Vo vyš­ších polo­hách buko­vé lesy váp­no­mil­né a pod­hor­ské buko­vé lesy, na malých plo­chách – skal­na­tých hre­be­ňoch sa vyvi­nu­li suti­no­vé lipovo-​javorové lesy (sopsr​.sk). Ras­tie tu napr. Onos­ma visia­nii, Diant­hus pra­e­cox sub­sp. lum­nit­ze­rii, Ado­nis ver­na­lis, Dic­tam­nus albus, Ver­bas­cum pho­eni­ce­um, Luna­ria redi­viva. Z orchi­de­jí napr. Ana­camp­tis pyra­mi­da­lis, Limo­do­rum abor­ti­vum. Jedi­nú izo­lo­va­nú loka­li­tu v rám­ci Slo­ven­ska tu má ostri­ca alpín­ska – Carex hale­ria­na.

Tema­tín je domi­nan­tou prí­rod­nej rezer­vá­cie Tema­tín­ske kop­ce, kto­rá je jedi­neč­ná pre­lí­na­ním kar­pat­skej a panón­skej fló­ry. Ras­tie tu na juž­ných sva­hoch dub plst­na­tý Quer­cus pubes­cens, ende­mic­ká jara­bi­na Domi­no­va Sor­bus domi­nii, jaseň man­no­vý Fra­xi­nus ornus, intro­du­ko­va­ná boro­vi­ca čier­na Pinus nig­ra. Na sever­ných sva­hoch pre­vlá­da buk Fagus syl­va­ti­ca hrab Car­pi­nus betu­lus. Suchú a tep­lo­mil­nú fló­ru zastu­pu­je ponik­lec veľ­ko­kve­tý Pul­sa­ti­la gran­dis, chu­dôb­ka Dra­ba lasi­ocar­pa, rod kavyľ Sti­pa, zvon­ček sibír­sky Cam­pa­nu­la sibi­ri­ca, lyko­vec voňa­vý Daph­ne cne­ou­rum, via­ce­ré orchi­dei ako Ori­chis pal­lens, Dac­ty­lor­hi­za maja­lis, D. sam­bu­ci­na. Ende­mi­tom je nevädz­ník báden­ský var. tema­tín­sky Colym­ba­da baden­sis var. tema­ti­nen­sis. Zo živo­čí­chov tu žijú dva zried­ka­vé fúza­če, fúzač alp­ský Rosa­lia alpi­na, a fúzač dubo­vý Pla­gi­ono­tus arcu­atus. Z iných je to napr. sviž­ník Cicin­de­la cam­pes­tris, bys­truš­ka Cara­bus coria­ce­us, jaš­te­ri­ca zele­ná Lacer­ta viri­dis, orol krá­ľov­ský Aqu­ila helia­ca (pies​ta​ny​.sk). Dva kri­tic­ky ohro­ze­né dru­hy sli­má­kov Ver­ti­go mou­lin­sia­na a Tri­chi­na fili­ci­na. Vzác­na je sága step­ná – Saga pedo a ciká­dy Tibi­cen ple­be­jusCica­da orni. Žije tu roháč veľ­ký – Luca­nus cer­vus, slo­ven­ský ende­mit Bra­chy­so­mus slo­va­ci­cus, užov­ka stro­mo­vá – Zame­nis lon­gis­si­mus, Coro­nel­la aus­tria­ca, výr skal­ný Bubo bubo, lelek les­ný Cap­ri­mul­gus euro­pa­e­us, Den­dro­co­pos leuco­tos, Fice­du­la par­va, jaz­vec les­ný Meles meles, oboj­ži­vel­ní­ky Bom­bi­na varie­ga­ta, Bufo viri­dis, Rana dal­ma­ti­na, neto­pie­re Rhi­no­lop­hus hip­po­si­de­ros, Bar­bas­tel­la bar­bas­tel­lus, Pipi­strel­lus pipi­strel­lus, Myo­tis mys­ta­ci­nus, Nyc­ta­lus noc­tu­la, Myo­tis myo­tis, Epte­si­cus serotinus.

V Tema­tín­skych vrchoch a v pri­ľah­lej nive Váhu bolo zis­te­ných oko­lo dvoch tisíc dru­hov motý­ľov – naj­viac na Slo­ven­sku. Vid­lo­chvos­ty, per­lov­ce, Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, Marum­ba quer­cus, Hylo­icus pinas­tri, Libel­lo­ides maca­ro­nius, Poly­om­ma­tus slo­va­cus – mod­rá­čik slo­ven­ský, Eup­la­gia quadripunctaria.

Odka­zy:

Video­záz­na­my:

Use Facebook to Comment on this Post

2003, 2004, 2006, 2006-2010, 2007, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, 2015, Časová línia, Do roku 2005, Organizmy, Príroda, Živočíchy

Vtáky

Hits: 33683

Vtá­ky – latin­sky Aves pat­ria medzi sta­vov­ce, zahŕňa­jú viac ako desať­ti­síc zná­mych dru­hov, kto­ré sa vysky­tu­jú po celom sve­te. Vtá­ky majú množ­stvo bio­lo­gic­kých cha­rak­te­ris­tík, kto­ré ich odli­šu­jú od iných sku­pín živo­čí­chov. Vtá­ky sú jedi­nou sku­pi­nou sta­vov­cov, kto­rá má schop­nosť lie­ta­nia. Ich pred­né kon­ča­ti­ny sú pre­me­ne­né na kríd­la, kto­ré umož­ňu­jú vzduš­ný let. Vtá­ky majú duté kos­ti, do kto­rých pľú­ca vhá­ňa­jú vzduch. Ich telo je pokry­té perím, kto­ré môže mať rôz­ne far­by a vzo­ry. Perie posky­tu­je izo­lá­ciu pred tep­lom aj chla­dom a je dôle­ži­té pre leto­vé vlast­nos­ti vtá­kov. Kla­dú vaj­cia s tvrdou škru­pi­nou. Inku­bá­cia vajec môže pre­bie­hať na zemi, v hniez­de ale­bo pri­pev­ne­ná na tele rodi­ča. Vtá­ky majú rôz­ne tva­ry zobá­kov a kon­ča­tín pris­pô­so­be­ných na rôz­ne spô­so­by potra­vi­ny. Zobá­ky môžu slú­žiť na zachy­tá­va­nie, láma­nie, ale­bo lov potra­vy. Pre­ja­vu­jú rôz­ne for­my sociál­ne­ho sprá­va­nia, vrá­ta­ne hniez­de­nia v koló­niách, mig­rá­cie a spo­lu­prá­ce pri hľa­da­ní potra­vy. Majú dob­re vyvi­nu­tý hla­so­vý apa­rát, kto­rý pou­ží­va­jú na voka­li­zá­ciu vrá­ta­ne spe­vu, hlas­né­ho vola­nia a komu­ni­ká­cie s iný­mi jedin­ca­mi. Nie­ke­dy vtá­ky prak­ti­zu­jú ovo­vi­vi­pa­riu, čo zna­me­ná, že vaj­cia sa vyví­ja­jú v tele sami­ce a mlá­ďa­tá sa rodia ako už plne vyvi­nu­té jedince.


Birds, scien­ti­fi­cal­ly kno­wn as Aves, belo­ng to the class of ver­teb­ra­tes and encom­pass more than ten thou­sand kno­wn spe­cies dis­tri­bu­ted worl­dwi­de. Birds exhi­bit nume­rous bio­lo­gi­cal cha­rac­te­ris­tics that dis­tin­gu­ish them from other groups of ani­mals. They are the only group of ver­teb­ra­tes with the abi­li­ty to fly, thanks to the­ir fore­limbs modi­fied into wings.

Birds have hol­low bones that faci­li­ta­te air sac res­pi­ra­ti­on, a uni­que res­pi­ra­to­ry sys­tem that enhan­ces the­ir effi­cien­cy during flight. The­ir bodies are cove­red with feat­hers, disp­la­y­ing vari­ous colors and pat­terns. Feat­hers pro­vi­de insu­la­ti­on against both heat and cold and are cru­cial for the flight capa­bi­li­ties of birds. Birds lay eggs with hard shells, and the incu­ba­ti­on of eggs can occur on the ground, in nests, or even atta­ched to the body of a parent.

The beaks and limbs of birds come in vari­ous sha­pes, adap­ted for dif­fe­rent fee­ding stra­te­gies. Beaks ser­ve func­ti­ons such as gras­ping, bre­a­king, or cap­tu­ring prey. Birds exhi­bit diver­se forms of social beha­vi­or, inc­lu­ding nesting in colo­nies, mig­ra­ti­on, and coope­ra­ti­on in fora­ging. They possess a well-​developed vocal appa­ra­tus used for voca­li­za­ti­on, inc­lu­ding sin­ging, loud cal­ling, and com­mu­ni­ca­ti­on with other individuals.

Birds are kno­wn for the­ir diver­se and intri­ca­te songs, used for com­mu­ni­ca­ti­on and estab­lis­hing ter­ri­to­ry. Some spe­cies even mimic sounds from the­ir envi­ron­ment. Occa­si­onal­ly, birds prac­ti­ce ovo­vi­vi­pa­ri­ty, whe­re eggs deve­lop insi­de the fema­le­’s body, and the offs­pring are born as ful­ly deve­lo­ped indi­vi­du­als. The­se uni­que bio­lo­gi­cal fea­tu­res allow birds to adapt to vari­ous envi­ron­ments and lifes­ty­les, from soaring through the skies to fora­ging on the ground.


Zoznam dru­hov (27)

  • Anas pla­tyr­hyn­chos – kači­ca divá
  • Anser anser – hus divá
  • Aqu­ila chra­sa­ëtos – orol skalný
  • Ardea alba – volav­ka biela
  • A. cine­rea – volav­ka popolavá
  • Bubo bubo – výr skalný
  • Cert­hia fami­lia­ris – kôrov­ník dlhoprstý
  • Helia­ëtus albi­cil­la – orliak morský
  • Cico­nia cico­nia – bocian biely
  • Colum­ba livia domes­ti­ca – holub divý, domes­ti­fi­ko­va­ná forma
  • Cor­vus corax – krka­vec čierny
  • Cyg­nus olor – labuť spevavá
  • Erit­ha­cus rube­cu­la – čer­vien­ka obyčajná
  • Fal­co cher­rug – sokol rároh
  • Fuli­ca atra – lys­ka čierna
  • Gal­lus gal­lus – kura divá
  • Mota­cil­la alba – tra­so­chvost biely
  • Nyc­ti­co­rax nyc­ti­co­rax – chav­koš nočný
  • Parus cae­ru­le­us – sýkor­ka belasá
  • P. major – sýkor­ka veľká
  • Pas­ser domes­ti­cus – vra­bec domový
  • Pavo cris­ta­tus – páv korunkatý
  • Pele­ca­nus onoc­ro­ta­lus – peli­kán ružový
  • Pha­lac­ro­co­rax car­bo – kormorán
  • Tur­dus meru­la – drozd čierny
  • Tur­dus phi­lo­me­los – drozd plavý
  • Tyto alba – pla­mien­ka driemavá

Odka­zy:


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Gemer, Krajina, Slovenská krajina

Slavec

Hits: 2432

Obec Sla­vec vznik­la v 13. sto­ro­čí osa­mos­tat­ne­ním z Brzo­tí­na. Prvá písom­ná zmien­ka je z roku 1243. His­to­ric­ké náz­vy obce: Zalouch­ha­za, Zava­lya, Sza­ló­ka, Sza­lócz, Salo­vec. Ku obci sa via­žu via­ce­ré arche­olo­gic­ké nále­zis­ká: Maš­taľ­ná jas­ky­ňa, jas­kyn­né síd­lo z mlad­šej doby kamen­nej, doby bron­zo­vej a star­šej doby želez­nej. A jas­ky­ňa Ľud­mi­la, jas­kyn­né síd­lis­ko z mlad­šej doby kamen­nej, star­šej doby želez­nej a zo stre­do­ve­ku. Gom­ba­se­ku síd­lis­ko zalo­že­né začiat­kom 14. sto­ro­čia. Obec má miest­ne čas­ti: Vido­vá a osa­dy Gom­ba­sek a Hámor. 16. – 17. sto­ro­čí bola obec vysta­ve­ná turec­kým nájaz­dom a dran­co­va­niu cisár­skych voj­sk. V 19. sto­ro­čí tu bol hámor Rima­mu­rán­skej spo­loč­nos­ti a vo Vido­vej vznik­la huta a elek­trá­reň. V minu­los­ti sa oby­va­te­lia zaobe­ra­li pre­važ­ne poľ­no­hos­po­dár­stvom, pas­tier­stvom, pále­ním váp­na a hut­níc­tvom. Oby­va­te­lia už v stre­do­ve­ku páli­li uhlie pre žele­ziar­ske pod­ni­ky (sla​vec​.sk).

Obec Sla­vec sa nachá­dza v stre­de Národ­né­ho par­ku Slo­ven­ský kras (sla​vec​.sk), v nad­mor­skej výš­ke 232 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia). Roz­lo­ha obce je 17.53 km2 (sla​vec​.sk). Žije tu 463 oby­va­te­ľov. Naj­výz­nam­nej­šou pamiat­kou je are­ál zanik­nu­té­ho gotic­ké­ho kláš­to­ra Pau­lí­nov zo 14. sto­ro­čia v čas­ti Gom­ba­sek (Wiki­pe­dia). Gom­ba­sec­ká jas­ky­ňa, kto­rá je súčas­ťou sve­to­vé­ho dedič­stva UNESCO sa nachá­dza v kata­stri obce. Vysky­tu­je sa tu kva­lit­ný vápe­nec, kame­ňo­lom Gom­ba­sek na sva­hu Ple­ši­vec­kej pla­ni­ny fun­gu­je od roku 1906. Je však prav­da, že znač­ne zni­žu­je este­tic­kú hod­no­tu kra­ji­ny. Ras­tú tu naj­mä tep­lo­mil­né dru­hy rast­lín, kto­ré sú veľ­mi nároč­né na tep­lo (sla​vec​.sk).


The vil­la­ge of Sla­vec ori­gi­na­ted in the 13th cen­tu­ry through its inde­pen­den­ce from Brzo­tín. The first writ­ten men­ti­on is from 1243. His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Zalouch­ha­za, Zava­lya, Sza­ló­ka, Sza­lócz, Salo­vec. The regi­on is asso­cia­ted with seve­ral archa­e­olo­gi­cal sites: Maš­taľ­ná Cave, a cave sett­le­ment from the Neolit­hic, Bron­ze Age, and Iron Age. And the cave Ľud­mi­la, a cave sett­le­ment from the Neolit­hic, Iron Age, and the medie­val peri­od. In Gom­ba­sek, a sett­le­ment was foun­ded at the begin­ning of the 14th cen­tu­ry. The vil­la­ge has local parts: Vido­vá, and the ham­lets of Gom­ba­sek and Hámor. In the 16th-​17th cen­tu­ries, the vil­la­ge faced attacks from the Otto­man Empi­re and pil­la­ging by impe­rial for­ces. In the 19th cen­tu­ry, the­re was a ham­mer mill of the Rima­mu­ráňs­ka Com­pa­ny and a smel­ter and power plant in Vido­vá. His­to­ri­cal­ly, resi­dents were main­ly enga­ged in agri­cul­tu­re, her­ding, lime bur­ning, and metal­lur­gy. In medie­val times, resi­dents pro­du­ced coal for iron­works (sla​vec​.sk).

The vil­la­ge of Sla­vec is loca­ted in the cen­ter of the Slo­vak Karst Nati­onal Park, at an ele­va­ti­on of 232 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia). The area of the vil­la­ge is 17.53 km² (sla​vec​.sk). It is home to 463 inha­bi­tants. The most sig­ni­fi­cant land­mark is the com­plex of the extinct Got­hic Pau­li­ne monas­te­ry from the 14th cen­tu­ry in the part of Gom­ba­sek (Wiki­pe­dia). The Gom­ba­sec­ká Cave, which is part of the UNESCO World Heri­ta­ge, is loca­ted in the vil­la­ge­’s cadas­tre. Quali­ty limes­to­ne is found here, and the Gom­ba­sek quar­ry on the slo­pe of Ple­ši­vec­ká Pla­ni­na has been in ope­ra­ti­on sin­ce 1906. Howe­ver, it sig­ni­fi­can­tly dimi­nis­hes the aest­he­tic value of the lands­ca­pe. Warm-​loving plant spe­cies, high­ly deman­ding of warmth, pri­ma­ri­ly grow in this area (sla​vec​.sk).


A Sla­vec a 13. szá­zad­ban jött lét­re, mint önál­ló tele­pülés a Brzo­tín­ból való kivá­lá­sá­val. Az első írá­sos emlí­tés 1243-​ból szár­ma­zik. A tele­pülés tör­té­nel­mi nevei közé tar­to­zik a Zalouch­ha­za, Zava­lya, Sza­ló­ka, Sza­lócz, Salo­vec. A terület szá­mos régés­ze­ti lelőhe­ly­hez kapc­so­ló­dik: a Maštaľná-​barlang, ahol a neoli­ti­kum, a bronz­kor és a vaskor marad­vá­ny­ai talál­ha­tók. És a Ľudmila-​barlang, ahol a neoli­ti­kum, a vaskor és a közép­kor marad­vá­ny­ai lát­ha­tók. Gom­ba­sek­ben egy tele­pülést az 14. szá­zad ele­jén ala­pí­tot­tak. A falu helyi rés­zek­ből áll: Vido­vá és a Gom­ba­sek és Hámor tele­pülé­sek. A 16. és 17. szá­zad­ban a falut az Osz­mán Biro­da­lom táma­dá­sai­nak és a csás­zá­ri erők fosz­to­ga­tá­sá­nak volt kité­ve. A 19. szá­zad­ban volt egy hámor a Rima­mu­ráňs­ka Tár­sa­ság­tól, és a Vido­vá­ban kohás­zat és erőmű is lét­re­jött. Tör­té­nel­mi­leg a lako­sok főként mezőgaz­da­ság­gal, állat­te­ny­ész­tés­sel, més­zé­ge­tés­sel és fémi­par­ral fog­lal­koz­tak. A közép­kor­ban a lako­sok vasi­pa­ri üze­mek szá­má­ra szé­nét ter­mel­ték (sla​vec​.sk).

A Sla­vec falu köz­pon­ti elhe­ly­ez­ke­dé­sű a Szlo­vák Karszt Nemze­ti Park­ban, ten­gers­zint felet­ti magas­sá­ga 232 méter (Wiki­pe­dia). A falu terüle­te 17,53 km² (sla​vec​.sk). Itt él 463 lakos. A leg­je­len­tősebb lát­ni­va­ló a kihalt góti­kus pál­ma­fa kolos­tor kom­ple­xu­ma a Gom­ba­sek rés­zén (Wiki­pe­dia). A Gombasecká-​barlang, ame­ly a UNESCO Vilá­görök­ség rés­ze, a falu kata­strá­lis terüle­tén talál­ha­tó. Itt minősé­gi mész­kő talál­ha­tó, és a Ple­ši­vec­ká Pla­ni­na lej­tőjén lévő Gom­ba­sek kőfej­tő 1906 óta működik. Azon­ban szá­mot­te­vően csök­ken­ti a táj esz­té­ti­kai érté­két. Az itt élő növé­ny­fa­jok főként meleg­ked­ve­lők és nagy meleg­sé­get igé­ny­el­nek (sla​vec​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Kúpele Piešťany

Hits: 6591

Lie­či­vé účin­ky ter­mál­nej mine­rál­nej vody a sír­ne­ho bah­na boli prvý­krát opí­sa­né lekár­mi v 14. sto­ro­čí (danu​bius​ho​tels​.sk). Vra­ví sa dokon­ca, že lie­či­vé účin­ky pra­me­ňov obja­vi­li rím­ski voja­ci. Oddy­cho­va­li po dlhej a namá­ha­vej ces­te na roz­bah­ne­nej lúke pri Váhu. Po tom­to oddy­chu vraj neoby­čaj­ne svie­ži pokra­čo­va­li v ces­te (pies​ta​ny​-spa​.info). His­tó­ria mes­ta Pieš­ťa­ny je úzko spä­tá s roz­vo­jom kúpeľ­níc­tva16. sto­ro­čí. Prvý pod­rob­ný opis pra­me­ňov pochá­dza od pre­fek­ta Šariš­ské­ho hra­du a krá­ľov­ské­ho rad­cu Jura­ja Werh­ne­ra z roku 1545. Neskor­šie opi­sy pochá­dza­jú od leká­ra rakús­kych cisá­rov Johan­na Cra­ta de Craf­he­i­ma z roku 1571, od osob­né­ho leká­ra pápe­ža Six­ta V. Andrea Bac­ciu­sa Elpi­dia­nu­sa z roku 1588, od nemec­ké­ho ces­to­va­te­ľa Mar­ti­na Zeil­le­ra z roku 1632. Naj­sláv­nej­ší opis kúpe­ľov pochá­dza od Ada­ma Tra­jan v bás­ni Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae z roku 1642. V roku 1772 sa v Pieš­ťa­noch obja­vu­je význam­ný bal­neo­lóg, pro­fe­sor Hein­rich J. von Cranz. Až po jeho náv­šte­ve posta­vi­li prvú stá­lu budo­vu kúpe­ľov, dovte­dy sa pou­ží­va­li iba jamy vyko­pa­né v zemi.


The hea­ling effects of ther­mal mine­ral water and sul­fur mud were first desc­ri­bed by phy­si­cians in the 14th cen­tu­ry (danu​bius​ho​tels​.sk). It is even said that the hea­ling effects of the springs were dis­co­ve­red by Roman sol­diers. They res­ted on a mud­dy mea­dow near the Váh River after a long and exhaus­ting jour­ney. After this rest, they repor­ted­ly con­ti­nu­ed the­ir jour­ney remar­kab­ly ref­res­hed (pies​ta​ny​-spa​.info). The his­to­ry of the town of Pieš­ťa­ny is clo­se­ly tied to the deve­lop­ment of bal­neo­lo­gy in the 16th cen­tu­ry. The first detai­led desc­rip­ti­on of the springs comes from the pre­fect of Šariš Cast­le and roy­al coun­ci­lor Juraj Werh­ner in 1545. Later desc­rip­ti­ons are from the phy­si­cian of the Aus­trian empe­rors Johann Cra­to de Craf­he­im in 1571, the per­so­nal phy­si­cian of Pope Six­tus V. Andrea Bac­ciu­sa Elpi­dia­nu­sa in 1588, and the Ger­man tra­ve­ler Mar­tin Zeil­ler in 1632. The most famous desc­rip­ti­on of the baths comes from Adam Tra­jan in the poem Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae” from 1642. In 1772, the sig­ni­fi­cant bal­neo­lo­gist, Pro­fes­sor Hein­rich J. von Cranz, appe­a­red in Pieš­ťa­ny. Only after his visit did they cons­truct the first per­ma­nent bath­hou­se; until then, they used pits dug in the ground.


Die hei­len­den Wir­kun­gen von Thermal-​Mineralwasser und Sch­we­felsch­lamm wur­den ers­tmals von Ärz­ten im 14. Jahr­hun­dert besch­rie­ben (danu​bius​ho​tels​.sk). Es wird sogar gesagt, dass römis­che Sol­da­ten die hei­len­den Wir­kun­gen der Quel­len ent­dec­kten. Sie ruh­ten sich nach einer lan­gen und ans­tren­gen­den Rei­se auf einer sch­lam­mi­gen Wie­se am Fluss Waag aus. Nach die­ser Ruhe­pau­se setz­ten sie angeb­lich ihre Rei­se außer­ge­wöhn­lich erf­rischt fort (pies​ta​ny​-spa​.info). Die Ges­chich­te der Stadt Pieš­ťa­ny ist eng mit der Ent­wick­lung der Bal­neo­lo­gie im 16. Jahr­hun­dert ver­bun­den. Die ers­te detail­lier­te Besch­re­i­bung der Quel­len stammt von dem Prä­fek­ten des Sch­los­ses Šariš und könig­li­chen Rat Juraj Werh­ner aus dem Jahr 1545. Spä­te­re Besch­re­i­bun­gen stam­men von dem Arzt der öster­re­i­chis­chen Kai­ser Johann Cra­to de Craf­he­im im Jahr 1571, vom per­sön­li­chen Arzt von Papst Six­tus V. Andrea Bac­ciu­sa Elpi­dia­nu­sa im Jahr 1588 und vom deuts­chen Rei­sen­den Mar­tin Zeil­ler im Jahr 1632. Die berühm­tes­te Besch­re­i­bung der Bäder stammt von Adam Tra­jan in dem Gedicht Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae” aus dem Jahr 1642. Im Jahr 1772 ers­chien der bede­uten­de Bal­neo­lo­ge, Pro­fes­sor Hein­rich J. von Cranz, in Pieš­ťa­ny. Erst nach sei­nem Besuch wur­de das ers­te dau­er­haf­te Bade­haus errich­tet; bis dahin ver­wen­de­te man Gru­ben, die im Boden geg­ra­ben waren.


Začiat­kom 19. sto­ro­čia dal Jozef Erdödy vybu­do­vať v kla­si­cis­tic­kom štý­le prvé muro­va­né kúpeľ­né budo­vy, kto­ré boli dobu­do­vá­va­né a pre­sta­vo­va­né v prie­be­hu celé­ho 19. sto­ro­čia. (Wiki­pé­dia). Pred Win­te­rov­ca­mi mali v pre­náj­me kúpe­le vie­den­ský pod­ni­ka­teľ Sch­midt a hlo­hov­ský inži­nier Skar­nit­zel. O kúpe­le sa nesta­ra­li, ich stav bol vte­dy kata­stro­fál­ny. V rokoch 18891940 boli Ale­xan­der, Imrich a Ľudo­vít Win­ter vedú­ci pra­cov­ní­ci fir­my Ale­xan­der Win­ter a syno­via, pod­nik gene­rál­ne­ho pre­náj­mu kúpe­ľov”. Tes­ne pred kon­com voj­ny, 18.9.1918 pod­pí­sal Win­ter s gró­fom Vilia­mom Erdödym zmlu­vu na pre­dĺže­nie pre­náj­mu kúpe­ľov o 90 rokov (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Ale­xan­dra Win­te­ra na pod­ni­ka­teľ­ský roz­mach inšpi­ro­va­la aj vlá­da Uhor­ska, kto­ré si v roku 1867 vybo­jo­va­lo istú nezá­vis­losť od Habs­bur­gov­cov. Vlá­da vyzva­la obča­nov, aby kaž­dá pod­ni­kal samos­tat­ne z vlast­nej sily a z vlast­ných pros­tried­kov”. Ale­xan­der Win­ter sa výzvou nad­chol a roz­ho­dol sa pre­na­jať si Pieš­ťan­ské kúpe­le. Do Pieš­ťan vte­dy cho­die­va­lo v lete len asi 1 000 pacien­tov, kto­rí ale zväč­ša nebý­va­li v Kur­ho­te­li, kde bolo 30 izieb. Vybu­do­val kúpeľ­nú Robot­níc­ku nemoc­ni­cu, v kto­rej sa moh­li lie­čiť aj nema­jet­ní ľudia ak nákla­dy bol ochot­ný zná­šať zamest­ná­va­teľ, ale­bo obec. Nasle­do­val veľ­ký sta­veb­ný roz­mach. Budo­va­li sa ochran­né hrá­dze pro­ti povod­niam, nové kúpeľ­né pries­to­ry, pro­me­ná­dy, par­ky, kaviar­ne, hote­ly, kúpa­lis­ko, gol­fo­vé ihris­ko, múze­um, dláž­di­li sa ces­ty, budo­va­la kana­li­zá­cia, vodo­vod …Napr. aj seces­ný hotel Ther­mia Pala­ce (Eva Čobe­jo­vá).


Begin­ning of the 19th cen­tu­ry, Jozef Erdödy had the first brick bath­hou­ses built in the neoc­las­si­cal sty­le, which were expan­ded and reno­va­ted throug­hout the enti­re 19th cen­tu­ry (Wiki­pe­dia). Befo­re the Win­ters, Vien­na entrep­re­ne­ur Sch­midt and Hlo­ho­vec engi­ne­er Skar­nit­zel lea­sed the baths. They neg­lec­ted the baths, and the­ir con­di­ti­on was catas­trop­hic. From 1889 to 1940, Ale­xan­der, Imrich, and Ľudo­vít Win­ter were the lea­ding figu­res in the com­pa­ny Ale­xan­der Win­ter and Sons, a busi­ness for the gene­ral lea­se of baths.” Short­ly befo­re the end of the war, on Sep­tem­ber 18, 1918, Win­ter sig­ned an agre­e­ment with Count Viliam Erdödy to extend the lea­se of the baths for 90 years (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). The ins­pi­ra­ti­on for Ale­xan­der Win­te­r’s entrep­re­ne­urial suc­cess also came from the govern­ment of Hun­ga­ry, which, in 1867, had won a cer­tain inde­pen­den­ce from the Habs­bur­gs. The govern­ment cal­led on citi­zens to under­ta­ke inde­pen­den­tly from the­ir own strength and resour­ces.” Ale­xan­der Win­ter was ent­hu­sias­tic about this call and deci­ded to lea­se the Pieš­ťa­ny baths. At that time, only about 1,000 patients visi­ted Pieš­ťa­ny in the sum­mer, and most of them did not stay at the Kur­ho­tel, which had 30 rooms. He built the Wor­kers’ Hos­pi­tal, whe­re even the less for­tu­na­te could rece­i­ve tre­at­ment if the emplo­y­er or the muni­ci­pa­li­ty was wil­ling to bear the costs. This was fol­lo­wed by a major cons­truc­ti­on boom. Pro­tec­ti­ve embank­ments were built against flo­ods, new spa are­as, pro­me­na­des, parks, cafes, hotels, a swim­ming pool, a golf cour­se, a muse­um, roads were paved, and sewa­ge and water supp­ly sys­tems were built. For exam­ple, the Art Nouveau-​style Ther­mia Pala­ce hotel (Eva Čobejová).


Zu Beginn des 19. Jahr­hun­derts ließ Jozef Erdödy die ers­ten gemau­er­ten Bade­hä­u­ser im neok­las­si­zis­tis­chen Stil errich­ten, die im Lau­fe des gesam­ten 19. Jahr­hun­derts erwe­i­tert und reno­viert wur­den (Wiki­pe­dia). Vor den Win­ters hat­ten der Wie­ner Unter­neh­mer Sch­midt und der Inge­nie­ur Skar­nit­zel aus Hlo­ho­vec die Bäder gepach­tet. Sie küm­mer­ten sich nicht um die Bäder, und ihr Zus­tand war kata­strop­hal. Von 1889 bis 1940 waren Ale­xan­der, Imrich und Ľudo­vít Win­ter füh­ren­de Mitar­be­i­ter des Unter­neh­mens Ale­xan­der Win­ter und Söh­ne, ein Unter­neh­men für die all­ge­me­i­ne Ver­mie­tung von Bädern”. Kurz vor Krieg­sen­de, am 18. Sep­tem­ber 1918, unter­ze­ich­ne­te Win­ter mit Graf Viliam Erdödy einen Ver­trag zur Ver­län­ge­rung der Bäder­pacht um 90 Jah­re (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 4). Die Ins­pi­ra­ti­on für den unter­neh­me­ris­chen Erfolg von Ale­xan­der Win­ter kam auch von der unga­ris­chen Regie­rung, die 1867 eine gewis­se Unab­hän­gig­ke­it von den Habs­bur­gern gewon­nen hat­te. Die Regie­rung rief die Bür­ger dazu auf, unab­hän­gig von ihrer eige­nen Kraft und ihren eige­nen Res­sour­cen zu han­deln”. Ale­xan­der Win­ter war von die­sem Auf­ruf bege­is­tert und besch­loss, die Bäder von Pieš­ťa­ny zu pach­ten. Zu die­ser Zeit besuch­ten im Som­mer nur etwa 1.000 Patien­ten Pieš­ťa­ny, von denen die meis­ten nicht im Kur­ho­tel über­nach­te­ten, das 30 Zim­mer hat­te. Er bau­te das Arbe­i­terk­ran­ken­haus, in dem auch weni­ger begüter­te Men­schen behan­delt wer­den konn­ten, wenn der Arbe­it­ge­ber oder die Geme­in­de bere­it war, die Kos­ten zu tra­gen. Dies wur­de von einem gro­ßen Bau­bo­om beg­le­i­tet. Es wur­den Schut­zwäl­le gegen Übersch­wem­mun­gen, neue Kur­ge­bie­te, Pro­me­na­den, Parks, Cafés, Hotels, ein Sch­wimm­bad, ein Golf­platz, ein Muse­um, Stra­ßen wur­den gepf­las­tert und Abwasser- und Was­ser­ver­sor­gungs­sys­te­me gebaut. Beis­piel­swe­i­se das Jugendstil-​Hotel Ther­mia Pala­ce (Eva Čobejová).


V novem­bri 1938 sa Ľudo­vít Win­ter dozve­del, že gróf Viliam Erdödy je prívr­žen­com Hit­le­ra a chce odpre­dať kúpe­le isté­mu nemec­ké­mu kon­zor­ciu. V mar­ci 1939 pre­to navrhol pre­zi­den­to­vi Tiso­vi, že odo­vzda­jú kúpe­le účas­tin­nej spo­loč­nos­ti, len žia­da­jú pone­chať dvom Win­te­rov­com skrom­né zamest­na­nie. Tiso vycí­til nebez­pe­čen­stvo a podal návrh vlá­de na pre­vza­tie kúpe­ľov. Celý maje­tok sa na zákla­de vlád­ne­ho uzne­se­nia dostal pod núte­nú sprá­vu. 20.10.1940 boli kúpe­le od Erdödy­ov­cov vyvlast­ne­né a sta­li sa majet­kom štá­tu (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 5). Ter­mál­ne pra­me­ne sú v pova­žan­skom zlo­mo­vom pás­me, v hĺb­ke 2 000 met­rov. Voda sa aku­mu­lu­je v bur­gi­dal­ských (miocén­nych) sedi­men­toch Podu­naj­skej pan­vy. Pra­me­ne sú sírnato-​hydrouhličitanové, vápenato-​horčíkaté, a sír­ne. Ich tep­lo­ta je 6769 °C, s obsa­hom oko­lo 1.5 g/​l mine­rál­nych látok a s obsa­hom ply­nov, naj­mä siro­vo­dí­ka. Kapa­ci­ta zachy­te­ných žrie­diel je viac ako 3 mili­ó­ny lit­rov vody za deň (Cam­bel, B, 1962). Dlho­do­bá reak­cia ter­mál­nej vody s mäk­ký­mi hor­ni­na­mi a špe­ci­fic­ká bak­te­riál­na mik­rof­ló­ra tvo­rí bah­no, vďa­ka kto­ré­mu kúpe­le vďa­čia za svo­ju dob­rú povesť (inter​spa​.sk). Bah­no dob­re vedie tep­lo, chlad­ne šty­ri­krát pomal­šie ako voda, má vyso­kú vis­ko­zi­tu (danu​bius​ho​tels​.sk). Väč­ši­na pra­me­ňov, kto­ré vyvie­ra­jú na Kúpeľ­nom ostro­ve je zachy­te­ná v hĺb­kach 5060 met­rov, čím sa vylú­či­la mož­nosť kon­ta­mi­ná­cie s povr­cho­vou vodou, kon­štan­tnosť tep­lo­ty (slo​ven​ske​.info). Vďa­ka tomu sa v Pieš­ťa­noch úspeš­ne roz­ví­ja bal­neo­te­ra­pia, vodo­lieč­ba, reha­bi­li­tá­cia. Lie­či sa tu množ­stvo poú­ra­zo­vých sta­vov, cho­ro­by pohy­bo­vé­ho ústro­jen­stva apod..


In Novem­ber 1938, Ľudo­vít Win­ter lear­ned that Count Viliam Erdödy was a sup­por­ter of Hit­ler and wan­ted to sell the baths to a cer­tain Ger­man con­sor­tium. In March 1939, he pro­po­sed to Pre­si­dent Tiso that they hand over the baths to a par­ti­ci­pa­ting com­pa­ny, requ­es­ting only to lea­ve modest emplo­y­ment for the two Win­ters. Tiso sen­sed dan­ger and sub­mit­ted a pro­po­sal to the govern­ment to take over the baths. The enti­re pro­per­ty was pla­ced under for­ced admi­ni­stra­ti­on based on a govern­ment reso­lu­ti­on. On Octo­ber 20, 1940, the baths were exprop­ria­ted from the Erdödys and beca­me sta­te pro­per­ty (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, No. 38, p. 5). Ther­mal springs are in the Považ­ský Ino­vec fault zone, at a depth of 2,000 meters. Water accu­mu­la­tes in the Bur­gi­da­lian (Mioce­ne) sedi­ments of the Danu­be Basin. The springs are sulfur-​hydrocarbonate, calcium-​magnesium, and sul­fur. The­ir tem­pe­ra­tu­re is 67 – 69 °C, with a con­tent of around 1.5 g/​l of mine­ral sub­stan­ces and a gas con­tent, espe­cial­ly hyd­ro­gen sul­fi­de. The capa­ci­ty of cap­tu­red wells is more than 3 mil­li­on liters of water per day (Cam­bel, B, 1962). The long-​term reac­ti­on of ther­mal water with soft rocks and spe­ci­fic bac­te­rial mic­rof­lo­ra forms mud, thanks to which the baths owe the­ir good repu­ta­ti­on (inter​spa​.sk). Mud con­ducts heat well, cools four times slo­wer than water, and has high vis­co­si­ty (danu​bius​ho​tels​.sk). Most of the springs that emer­ge on the Spa Island are cap­tu­red at depths of 50 – 60 meters, eli­mi­na­ting the possi­bi­li­ty of con­ta­mi­na­ti­on with sur­fa­ce water, ensu­ring cons­tant tem­pe­ra­tu­re (slo​ven​ske​.info). Thanks to this, in Pieš­ťa­ny, bal­neo­t­he­ra­py, hyd­ro­t­he­ra­py, and reha­bi­li­ta­ti­on are suc­cess­ful­ly deve­lo­ped. It tre­ats a varie­ty of post-​traumatic con­di­ti­ons, dise­a­ses of the mus­cu­los­ke­le­tal sys­tem, etc.


Im Novem­ber 1938 erfuhr Ľudo­vít Win­ter, dass Graf Viliam Erdödy ein Anhän­ger Hit­lers ist und die Bäder an ein bes­timm­tes deuts­ches Kon­sor­tium ver­kau­fen möch­te. Im März 1939 sch­lug er daher Prä­si­dent Tiso vor, die Bäder einer teil­neh­men­den Gesells­chaft zu über­ge­ben und bat nur darum, den bei­den Win­ters bes­che­i­de­ne Arbe­itsp­lät­ze zu belas­sen. Tiso spür­te die Gefahr und reich­te einen Vorsch­lag bei der Regie­rung ein, die Bäder zu über­neh­men. Der gesam­te Besitz wur­de aufg­rund eines Regie­rungs­besch­lus­ses unter Zwangs­ver­wal­tung ges­tellt. Am 20. Okto­ber 1940 wur­den die Bäder von den Erdödys ente­ig­net und wur­den Sta­ats­be­sitz (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 5). Die Ther­ma­lqu­el­len lie­gen im Považ­ský Inovec-​Fehlerbereich in einer Tie­fe von 2.000 Metern. Das Was­ser sam­melt sich in den bur­gi­dal­ských (miozä­nen) Sedi­men­ten des Donau­bec­kens. Die Quel­len sind schwefelhaltig-​hydrogencarbonat‑, calcium-​magnesium- und sch­we­fel­hal­tig. Ihre Tem­pe­ra­tur bet­rägt 67 – 69 °C, mit einem Gehalt von etwa 1,5 g/​l Mine­rals­tof­fen und einem Gas­ge­halt, ins­be­son­de­re Sch­we­fe­lwas­sers­toff. Die Kapa­zi­tät der gefan­ge­nen Brun­nen bet­rägt mehr als 3 Mil­li­onen Liter Was­ser pro Tag (Cam­bel, B, 1962). Die langf­ris­ti­ge Reak­ti­on von Ther­ma­lwas­ser mit wei­chen Ges­te­i­nen und spe­zi­fis­cher bak­te­riel­ler Mik­rof­lo­ra bil­det Sch­lamm, dem die Bäder ihren guten Ruf ver­dan­ken (inter​spa​.sk). Sch­lamm lei­tet Wär­me gut, kühlt vier­mal lang­sa­mer als Was­ser und hat eine hohe Vis­ko­si­tät (danu​bius​ho​tels​.sk). Die meis­ten Quel­len, die auf der Kurin­sel ents­prin­gen, wer­den in Tie­fen von 50 – 60 Metern gefan­gen, wodurch die Mög­lich­ke­it einer Kon­ta­mi­na­ti­on mit Oberf­lä­chen­was­ser aus­gesch­los­sen ist, was eine kons­tan­te Tem­pe­ra­tur gewähr­le­is­tet (slo​ven​ske​.info). Dank des­sen ent­wic­kelt sich in Pieš­ťa­ny die Bal­neo­t­he­ra­pie, Hyd­ro­t­he­ra­pie und Reha­bi­li­ta­ti­on erfolg­re­ich. Es behan­delt eine Viel­zahl von postt­rau­ma­tis­chen Zus­tän­den, Kran­khe­i­ten des Bewe­gung­sap­pa­ra­tes usw.


Pávy pat­ria ku kúpe­ľom v Pieš­ťa­noch. Po vyše 30 roč­nej pre­stáv­ke nad­via­za­li pieš­ťan­ské kúpe­le na tra­dí­ciu cho­vu pávov na Kúpeľ­nom ostro­ve, s kto­rou zača­li už Win­te­rov­ci. Pod­ľa poves­ti prá­ve páv odha­lil lie­čeb­né účin­ky ter­mál­nych vôd a bah­na (Jana Beňač­ko­vá, Kor­nel Duf­fek, Ladis­la Ďurač­ka, Dušan Knap, Sta­ni­slav Kra­toch­víl, 2007: Pávy opäť na Kúpeľ­nom ostro­ve, Revue Pieš­ťa­ny Nr. 1, p. 1213). Edo Kľu­bi­ca Seke­ra v mesač­ní­ku Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae, No. 2 – 3 v roku 1948 zve­rej­nil povesť, v kto­rej si pre­c­hlad­nu­tý páv vši­mol, že jeho pobyt v bah­ne pri rie­ke, mu pro­spie­va. Najprv boli za jazier­ka­mi, dnes sú na pomer­ne veľ­kej plo­che, hneď za valom, za Kolo­nád­nym mos­tom po ľavej stra­ne. Inak pove­da­né – pred kúpa­lis­kom EVA a neďa­le­ko od jazie­rok. Okrem páva korun­ka­té­ho Pavo cris­ta­tus sa tu nachá­dza­jú aj iné vtá­ky: bažant zla­tý – Chry­so­lop­hus pic­tus, bažant strie­bor­ný – Gen­na­e­us nyct­he­me­rus, bažant krá­ľov­ský – Syr­ma­ti­cus ree­ve­sii, hrd­lič­ka chi­cho­ta­vá – Strep­to­pe­lia rose­og­ri­sea (Infor­mač­ná tabu­ľa) Ther­mia Pala­ce – je dnes päť­hviez­dič­ko­vý hotel, mimo­cho­dom bol prvým, kto­rý spl­nil také­to kri­té­ria. Je to nád­her­ná budo­va za Kolo­nád­nym mos­tom, o kto­ré­ho posta­ve­nie sa v roku 1912 zaslú­žil Ľudo­vít Win­ter (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Vo feb­ru­ári 1917 tu roko­va­li o vede­ní voj­ny tra­ja cisá­ri, Wil­helm II Hohen­zol­lern, rakús­ky cisár Karol I. Habs­burg a bul­har­ský cár Fer­di­nand I. Koburg. (Wiki­pé­dia). Odpo­rú­čam si ju pozrieť z oboch strán.


Pea­fo­wls are part of the spa expe­rien­ce in Pieš­ťa­ny. After a bre­ak of over 30 years, the Pieš­ťa­ny spas revi­ved the tra­di­ti­on of pea­fo­wl bre­e­ding on Spa Island, which was star­ted by the Win­ters. Accor­ding to legend, it was a pea­fo­wl that reve­a­led the hea­ling effects of ther­mal waters and mud (Jana Beňač­ko­vá, Kor­nel Duf­fek, Ladis­la Ďurač­ka, Dušan Knap, Sta­ni­slav Kra­toch­víl, 2007: Pea­fo­wls back on Spa Island, Revue Pieš­ťa­ny No. 1, p. 12 – 13). Edo Kľu­bi­ca Seke­ra pub­lis­hed a sto­ry in the Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae maga­zi­ne, No. 2 – 3 in 1948, whe­re a chil­ly pea­fo­wl noti­ced that its stay in the mud by the river was bene­fi­cial. Ini­tial­ly, they were behind the lakes, but today they are in a rela­ti­ve­ly lar­ge area just behind the dam, behind the Kolo­nád­ny Brid­ge on the left side. In other words, in front of the EVA swim­ming pool and near the lakes. In addi­ti­on to the cro­wned pea­fo­wl Pavo cris­ta­tus, other birds are also found here: gol­den phe­a­sant – Chry­so­lop­hus pic­tus, sil­ver phe­a­sant – Gen­na­e­us nyct­he­me­rus, roy­al phe­a­sant – Syr­ma­ti­cus ree­ve­sii, laug­hing dove – Strep­to­pe­lia rose­og­ri­sea (Infor­ma­ti­on board) Ther­mia Pala­ce – is a five-​star hotel today, inci­den­tal­ly, it was the first to meet such cri­te­ria. It is a beau­ti­ful buil­ding behind the Kolo­nád­ny Brid­ge, who­se cons­truc­ti­on was cre­di­ted to Ľudo­vít Win­ter in 1912 (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, No. 38, p. 4). In Feb­ru­ary 1917, three empe­rors, Wil­helm II Hohen­zol­lern, Aus­trian Empe­ror Karl I, and Bul­ga­rian Tsar Fer­di­nand I, nego­tia­ted the con­duct of the war here (Wiki­pe­dia). I recom­mend looking at it from both sides.


Pfau­en gehören zu den Bädern in Pieš­ťa­ny. Nach einer über 30-​jährigen Pau­se knüpf­ten die Bäder von Pieš­ťa­ny an die Tra­di­ti­on der Pfle­ge von Pfau­en auf der Kúpeľ­ný Insel an, die bere­its von den Win­ters begon­nen wur­de. Legen­de nach war es ein Pfau, der die hei­len­de Wir­kung von Ther­ma­lwas­ser und Sch­lamm ent­hüll­te (Jana Beňač­ko­vá, Kor­nel Duf­fek, Ladis­la Ďurač­ka, Dušan Knap, Sta­ni­slav Kra­toch­víl, 2007: Pfau­en wie­der auf der Kúpeľ­ný Insel, Revue Pieš­ťa­ny Nr. 1, S. 12 – 13). Edo Kľu­bi­ca Seke­ra veröf­fen­tlich­te eine Ges­chich­te im Salu­ber­ri­mae Pis­ti­nien­ses Ther­mae Maga­zin, Nr. 2 – 3 im Jahr 1948, in der ein frie­ren­der Pfau bemer­kte, dass sein Aufent­halt im Sch­lamm am Fluss vor­te­il­haft war. Anfangs waren sie hin­ter den Seen, heute sind sie in einem rela­tiv gro­ßen Bere­ich direkt hin­ter dem Damm, hin­ter der Kolonádny-​Brücke auf der lin­ken Sei­te. Mit ande­ren Wor­ten, vor dem Sch­wimm­bad EVA und in der Nähe der Seen. Neben dem gek­rön­ten Pfau Pavo cris­ta­tus fin­den sich hier auch ande­re Vögel: Gold­fa­san – Chry­so­lop­hus pic­tus, Sil­ber­fa­san – Gen­na­e­us nyct­he­me­rus, Königs­fa­san – Syr­ma­ti­cus ree­ve­sii, Lach­tau­be – Strep­to­pe­lia rose­og­ri­sea (Infor­ma­ti­ons­ta­fel) Ther­mia Pala­ce – ist heute ein Fünf-​Sterne-​Hotel, übri­gens war es das ers­te, das sol­che Kri­te­rien erfüll­te. Es ist ein wun­ders­chönes Gebä­u­de hin­ter der Kolonádny-​Brücke, des­sen Bau im Jahr 1912 Ľudo­vít Win­ter zu ver­dan­ken ist (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 4). Im Feb­ru­ar 1917 ver­han­del­ten hier drei Kai­ser, Wil­helm II Hohen­zol­lern, der öster­re­i­chis­che Kai­ser Karl I. und der bul­ga­ris­che Zar Fer­di­nand I., über die Kriegs­füh­rung (Wiki­pe­dia). Ich emp­feh­le, es von bei­den Sei­ten zu betrachten.


Irma je budo­va kúpe­ľov, v kto­rej pre­bie­ha­jú mno­hé pro­ce­dú­ry. Suse­dí s Ther­mi­ou, z kto­rou je spo­je­ná chod­bou. Kúpe­le Irma nesú meno po gróf­ke Erdődy­o­vej. V Irme je bah­nis­ko posta­ve­né pria­mo na ter­mál­nom pra­me­ni, čo je európ­sky uni­kát. Už od roku 1912 tu pre­bie­ha švéd­ska gym­nas­ti­ka, elek­tro­lieč­ba, štvor­va­nič­ko­vé kúpe­le, inha­la­tó­rium. Dnes tu je aj zrkad­lis­ko, bah­nis­ko, trakč­ný bazén, reha­bi­li­tač­ná časť, vaňo­vé odde­le­nie, suchý uhli­či­tý kúpeľ, sau­na, suchá trak­cia. Pre­bie­ha tu vodo­lieč­ba, mag­ne­to­te­ra­pia, fit­nes a mno­hé iné (Jana Beňač­ko­vá, Tomáš Hud­co­vič, 2007: Kom­fort a luxus v Kúpeľ­nom dome Irma, Revue Pieš­ťa­ny, No. 2, p. 56). Pro Pat­ria – je dnes bal­neo­te­ra­pe­utic­ké a uby­to­va­cie zaria­de­nie. Posta­ve­ná bola v roku 1916 (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, p. 4). Ako malý som v nej kedy­si bol reha­bi­li­to­va­ný aj ja. Fon­tá­na pre­zi­den­tov pred Irmou bola pome­no­va­ná pri prí­le­ži­tos­ti stret­nu­tia pre­zi­den­tov kra­jín V4-​ky 12. – 13. sep­tem­bra 2008.


Irma is a spa buil­ding whe­re many pro­ce­du­res take pla­ce. It is adja­cent to Ther­mia and con­nec­ted by a cor­ri­dor. The Irma Spa bears the name of Coun­tess Erdődy. In Irma, the­re is a mud pool direct­ly built on the ther­mal spring, which is a Euro­pe­an uni­que fea­tu­re. Sin­ce 1912, Swe­dish gym­nas­tics, elect­rot­he­ra­py, four-​cell baths, and an inha­la­to­rium have been offe­red here. Today, it also fea­tu­res a mir­ror room, mud pool, trac­ti­on pool, reha­bi­li­ta­ti­on sec­ti­on, tub depart­ment, dry car­bon bath, sau­na, dry trac­ti­on, hyd­ro­t­he­ra­py, mag­ne­tot­he­ra­py, fit­ness, and many more (Jana Beňač­ko­vá, Tomáš Hud­co­vič, 2007: Com­fort and Luxu­ry in the Irma Spa Hou­se, Revue Pieš­ťa­ny, No. 2, p. 5 – 6). Pro Pat­ria is a bal­neo­t­he­ra­pe­utic and accom­mo­da­ti­on faci­li­ty today, built in 1916 (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, No. 38, p. 4). I was reha­bi­li­ta­ted the­re when I was litt­le. The Pre­si­dents’ Foun­tain in front of Irma was named on the occa­si­on of the mee­ting of the V4 coun­tries’ pre­si­dents on Sep­tem­ber 12 – 132008.


Irma ist ein Kur­haus, in dem vie­le Behand­lun­gen statt­fin­den. Es liegt neben Ther­mia und ist durch einen Gang ver­bun­den. Das Irma Spa trägt den Namen der Grä­fin Erdődy. In Irma befin­det sich ein Sch­lamm­bec­ken, das direkt über der Ther­ma­lqu­el­le gebaut wur­de, was in Euro­pa ein­zi­gar­tig ist. Seit 1912 wer­den hier sch­we­dis­che Gym­nas­tik, Elek­tro­t­he­ra­pie, Vier­zel­len­bä­der und ein Inha­la­to­rium ange­bo­ten. Heute gibt es auch einen Spie­gel­raum, ein Sch­lamm­bec­ken, ein Trak­ti­ons­bec­ken, einen Reha­bi­li­ta­ti­ons­be­re­ich, eine Wan­ne­nab­te­i­lung, ein troc­ke­nes Koh­len­sä­u­re­bad, eine Sau­na, eine troc­ke­ne Trak­ti­on, Hyd­ro­t­he­ra­pie, Mag­ne­tot­he­ra­pie, Fit­ness und vie­les mehr (Jana Beňač­ko­vá, Tomáš Hud­co­vič, 2007: Kom­fort und Luxus im Irma Spa Hou­se, Revue Pieš­ťa­ny, Nr. 2, S. 5 – 6). Pro Pat­ria ist heute eine bal­neo­t­he­ra­pe­utis­che und Unter­kunft­se­in­rich­tung, erbaut im Jahr 1916 (Urbá­nek T., 2008, Pieš­ťan­ský týž­deň, Nr. 38, S. 4). Ich wur­de als Kind dort reha­bi­li­tiert. Der Brun­nen der Prä­si­den­ten vor Irma wur­de anläss­lich des Tref­fens der Prä­si­den­ten der V4-​Länder am 12. – 13. Sep­tem­ber 2008 benannt.


Lite­ra­tú­ra

  • Cam­bel Bohu­slav, 1962: Mine­rál­ne vody. In Buday T., Cam­bel B., Maheš M. eds., 1962: Vysvet­liv­ky k pre­hľad­nej geolo­gic­kej mape ČSSR 1:200 000, list Wien – Bra­ti­sla­va, Geofond, Bra­ti­sla­va, 248 pp..

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post