2006-2010, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2015, Časová línia, Príroda, TOP

Príroda krásna, pretrvávajúca

Hits: 3455

Prí­ro­da je jed­ným z naj­hod­not­nej­ších darov, kto­ré sme dosta­li. V dneš­nej dobe, kedy sme čoraz viac sved­ka­mi zme­ny klí­my, odles­ňo­va­nia a ďal­ších envi­ron­men­tál­nych prob­lé­mov, je dôle­ži­té si uve­do­miť, že naša prí­ro­da tu bude pokoj­ne aj bez nás. My potre­bu­je­me v sku­toč­nos­ti zabez­pe­čiť vlast­nú exis­ten­ciu, prí­ro­da si s nami pora­dí aj keď sa bude­me sprá­vať ako­koľ­vek. Ak bude­me dosta­toč­ne ničiť to čo nám umož­ňu­je žiť, tak odra­zom bude limit, kto­rý bude pre nás otáz­kou pre­ži­tia. Je to exis­ten­ci­onál­ny prob­lém. Sta­čí si len uve­do­miť, čo zna­me­ná žiť bez vody. Prí­ro­da nás obklo­pu­je vša­de. Od hor­ských vrcho­lov a pes­trých lesov po plá­že, mok­ra­de, jaze­rá. Prí­ro­da nás inšpi­ru­je a posky­tu­je nám prí­le­ži­tosť sa od nej učiť a v nej žiť. Krá­sy prí­ro­dy môžu pre­tr­vať iba vte­dy, ak si uve­do­mí­me hod­no­ty, to z čoho sme vyšli, ak ku nej bude­me pre­uka­zo­vať úctu.

Prí­ro­da čelí hroz­bám, kto­ré sú výsled­kom neu­dr­ža­teľ­né­ho ľud­ské­ho vply­vu. To pek­né doká­že člo­vek veľ­mi ľah­ko zni­čiť, ale prí­ro­da sama má také roz­me­ry, kto­ré nie je našťas­tie v mož­nos­tiach člo­ve­ka zni­čiť. Prí­ro­da je pries­to­ro­čas, bez kto­ré­ho nie je mož­né uva­žo­vať o exis­ten­cii. Prí­ro­da v širo­kom zmys­le je vznik, pod­sta­ta a vývoj vecí. Ochra­na prí­ro­dy nie je len potreb­ná, ale aj nevy­hnut­ná pre našu vlast­nú exis­ten­ciu. Prí­ro­da nám posky­tu­je vzduch, vodu, potra­vu a ďal­šie neoce­ni­teľ­né zdro­je. Zabez­pe­če­nie udr­ža­teľ­né­ho hos­po­dá­re­nia s prí­rod­ný­mi zdroj­mi a pod­po­ra envi­ron­men­tál­nych ini­cia­tív sú kľú­čo­vé aj pre eko­no­mi­ku. Aby sme moh­li pris­pieť k trvác­nos­ti prí­ro­dy, je dôle­ži­té zme­niť náš život­ný štýl. Malé kro­ky, ako recyk­lá­cia, mini­ma­li­zá­cia odpa­du, pod­po­ra miest­nych pro­duk­tov a pes­to­va­nie uve­do­me­los­ti o eko­lo­gic­kých otáz­kach, môžu mať veľ­ký dopad. Udr­ža­teľ­ný život­ný štýl nám umož­ňu­je uží­vať si krá­su prírody.


Natu­re is one of the most pre­ci­ous gifts we have rece­i­ved. In toda­y­’s world, whe­re we are inc­re­a­sin­gly wit­nes­sing cli­ma­te chan­ge, defo­re­sta­ti­on, and other envi­ron­men­tal issu­es, it is impor­tant to rea­li­ze that natu­re will per­sist pea­ce­ful­ly even wit­hout us. In rea­li­ty, we need to ensu­re our own exis­ten­ce, as natu­re will mana­ge wit­hout us no mat­ter how we beha­ve. If we con­ti­nue to des­troy what enab­les us to live, the reper­cus­si­on will be a limit that beco­mes a ques­ti­on of sur­vi­val. It’s an exis­ten­tial prob­lem. Just ima­gi­ne what it means to live wit­hout water. Natu­re sur­rounds us eve­ry­whe­re, from moun­tain peaks and diver­se forests to bea­ches, wet­lands, and lakes. Natu­re ins­pi­res us and pro­vi­des us with an oppor­tu­ni­ty to learn from it and live wit­hin it. The beau­ty of natu­re can endu­re only if we recog­ni­ze its value and show it the res­pect it deserves.

Natu­re faces thre­ats that result from unsus­tai­nab­le human impact. What is beau­ti­ful, man can easi­ly des­troy, but natu­re itself has dimen­si­ons that, for­tu­na­te­ly, are bey­ond human capa­bi­li­ties to des­troy. Natu­re is time­less spa­ce wit­hout which exis­ten­ce is incon­ce­i­vab­le. Natu­re, in the bro­adest sen­se, is the ori­gin, essen­ce, and deve­lop­ment of things. Pro­tec­ting natu­re is not only neces­sa­ry but also essen­tial for our own exis­ten­ce. Natu­re pro­vi­des us with air, water, food, and other inva­lu­ab­le resour­ces. Ensu­ring sus­tai­nab­le mana­ge­ment of natu­ral resour­ces and sup­por­ting envi­ron­men­tal ini­tia­ti­ves are cru­cial for the eco­no­my as well. To con­tri­bu­te to the sus­tai­na­bi­li­ty of natu­re, it is impor­tant to chan­ge our lifes­ty­le. Small steps, such as recyc­ling, mini­mi­zing was­te, sup­por­ting local pro­ducts, and cul­ti­va­ting awa­re­ness of envi­ron­men­tal issu­es, can have a sig­ni­fi­cant impact. A sus­tai­nab­le lifes­ty­le allo­ws us to enjoy the beau­ty of natu­re whi­le pre­ser­ving it for futu­re generations.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2011, 2011-2015, Časová línia, Organizmy, Príroda, Vtáky, Živočíchy

Sýkorky

Hits: 176

Na Slo­ven­sku žije nie­koľ­ko dru­hov sýko­riek, pat­ria do čeľa­de Pari­dae. Tie­to malé a živé vtá­ky sú obľú­be­né pre svo­je pes­tro­fa­reb­né ope­re­nie a aktív­ne sprá­va­nie. Sú pomer­ne pris­pô­so­bi­vé. Sú aktív­ne a ener­gic­ké vtá­ky, kto­ré sa živia hmy­zom, seme­na­mi a inou potra­vou, kto­rú náj­du v oko­lí. Parus major, hla­va a hrd­lo sú čier­ne, boky hla­vy sú bie­lo­žl­té, chr­bát je zele­no­mod­rý, bru­cho je žlté. Je naj­väč­šou sýkor­kou na Slo­ven­sku. Hniez­di v duti­nách stro­mov. Cyanis­tes cae­ru­leus má mod­ré vrch­né čas­ti tela, žlté bru­cho a boky. Čas­to sa vysky­tu­je v záh­ra­dách, hniez­di v duti­nách stro­mov. Peri­pa­rus ater má čier­nu čiap­ku a líca, bie­ly krk a hrd­lo a hne­dý chr­bát. Žije v lesoch, zvlášť v hor­ských oblas­tiach. Hniez­di v duti­nách stro­mov. Lop­hop­ha­nes cris­ta­tus má hla­vu zdo­be­nú parož­ka­mi, vrch­ná časť tela je sivá, spod­ná časť je žltá. Pre­fe­ru­je ihlič­na­té lesy, hniez­di v duti­nách stro­mov. Poeci­le palus­tris má sivú hla­vu a krk, hne­dý chr­bát, bie­le bru­cho. Obý­va mok­ra­de a bre­hy poto­kov, hniez­di v duti­nách stromov.


In Slo­va­kia, the­re are seve­ral types of tits, belo­n­ging to the Pari­dae fami­ly. The­se litt­le, live­ly birds are popu­lar for the­ir color­ful feat­hers and acti­ve beha­vi­or. The­y­’re quite adap­tab­le and feed on insects, seeds, and wha­te­ver else they find around. Parus major has a black head and thro­at, yellowish-​white sides of the head, a greenish-​blue back, and a yel­low bel­ly. It’s the lar­gest tit in Slo­va­kia and nests in tree cavi­ties. Cyanis­tes cae­ru­le­us, with its blue upper body, yel­low bel­ly, and sides, is often spot­ted in gar­dens and nests in tree cavi­ties. Peri­pa­rus ater rocks a black cap and che­eks, a whi­te neck and thro­at, and a bro­wn back. It lives in forests, espe­cial­ly in moun­tai­nous are­as, and nests in tree cavi­ties. Lop­hop­ha­nes cris­ta­tus, spor­ting a head ador­ned with horns,” has a gray upper body and a yel­low lower body. It pre­fers coni­fe­rous forests and nests in tree cavi­ties. Poeci­le palus­tris, with its gray head and neck, bro­wn back, and whi­te bel­ly, hangs out in wet­lands and stre­am banks, nesting in tree cavities.



Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, 2013, 2014, 2015, Časová línia, Organizmy, Príroda, Vtáky, Živočíchy

Bociany

Hits: 183

Bocia­ny sú veľ­ké vtá­ky pat­ria­ce do čeľa­de Cico­ni­i­dae. Bocia­ny majú obvyk­le dlhé nohy, dlhý krk a veľ­ký zobák. Ich ope­re­nie je čas­to bie­lo ale­bo čier­no­bie­le, a majú kríd­la, kto­ré sú širo­ké a pris­pô­so­be­né na dlhé lety. Doras­ta­jú­ce mlá­ďa­tá môžu mať odliš­né ope­re­nie. Bocia­ny sú väč­ši­nou mäsož­ra­vé a ich stra­va zahŕňa ryby, oboj­ži­vel­ní­ky, malé cicav­ce, hmyz a iné drob­né živo­čí­chy. Bocia­ny čas­to loví potra­vu chô­dzou po plyt­kých vodách ale­bo sústav­ne hľa­da­jú v poliach. Väč­ši­na dru­hov bocia­nov hniez­di vyso­ko na stro­moch, budo­vách ale­bo na bocia­ních hniez­dach, kto­ré si samy posta­via. Hniez­de­nie je dôle­ži­tou súčas­ťou sprá­va­nia bocia­nov a môže sym­bo­li­zo­vať spo­je­nie s urči­tým mies­tom. Mno­hé dru­hy bocia­nov mig­ru­jú. Bocia­ny pou­ží­va­jú rôz­ne zvu­ky a pohy­by na komu­ni­ká­ciu. Ich hla­so­vé pre­ja­vy môžu slú­žiť na vola­nie par­tne­ra, ozna­mo­va­nie nebez­pe­čen­stva ale­bo komu­ni­ká­ciu s mlá­ďa­ta­mi. V nie­kto­rých kul­tú­rach sú bocia­ny pova­žo­va­né za sym­bol šťas­tia, plod­nos­ti ale­bo dob­rej budúc­nos­ti. Legen­da hovo­rí, že pri­ná­ša­jú novorodeniatka.


Storks are lar­ge birds belo­n­ging to the fami­ly Cico­ni­i­dae. Storks typi­cal­ly have long legs, a long neck, and a lar­ge beak. The­ir plu­ma­ge is often whi­te or black and whi­te, and they have bro­ad wings adap­ted for long flights. Gro­wing chicks may have dif­fe­rent plu­ma­ge. Storks are most­ly car­ni­vo­rous, and the­ir diet inc­lu­des fish, amp­hi­bians, small mam­mals, insects, and other small orga­nisms. Storks often fora­ge for food by wal­king in shal­low waters or sys­te­ma­ti­cal­ly sear­ching in fields. Most stork spe­cies nest high in tre­es, on buil­dings, or on stork nests that they cons­truct them­sel­ves. Nesting is a cru­cial part of stork beha­vi­or and can sym­bo­li­ze a con­nec­ti­on to a spe­ci­fic pla­ce. Many stork spe­cies mig­ra­te. Storks use vari­ous sounds and move­ments for com­mu­ni­ca­ti­on. The­ir voca­li­za­ti­ons can ser­ve to call a mate, announ­ce dan­ger, or com­mu­ni­ca­te with the­ir offs­pring. In some cul­tu­res, storks are con­si­de­red sym­bols of luck, fer­ti­li­ty, or a bright futu­re. Legend has it that they bring newborns.


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Organizmy, Príroda, Vtáky, Živočíchy

Kačky

Hits: 176

Kač­ky majú cha­rak­te­ris­tic­ký tvar tela s krát­ky­mi krk­mi, širo­ký­mi chvos­tmi a krát­ky­mi noha­mi, kto­ré sú umiest­ne­né na zadnej čas­ti tela. Ich zobá­ky sú širo­ké a plo­ché, čo im umož­ňu­je fil­tro­vať potra­vu z vody. Kač­ky sú prí­tom­né po celom sve­te v rôz­nych dru­hoch pro­stre­dí, od slad­ko­vod­ných jazier a riek po mor­ské pobre­žia. Sú adap­ta­bil­né, rôz­no­ro­dé. Väč­ši­na kačiek je všež­ra­vá, živí sa ryba­mi, hmy­zom, malý­mi vod­ný­mi bez­sta­vov­ca­mi, rast­li­na­mi, seme­na­mi. Hniez­dia na bre­hu vod­ných plôch ale­bo v trs­ti­ne a trá­ve. Hniez­do zvy­čaj­ne vyste­lú perím. Sami­ce kačiek sú zná­me pre svo­je ver­né hniez­de­nie a ochra­nu svo­jich mlá­ďat. Mlá­ďa­tá sú po vylia­hnu­tí schop­né plá­vať a okam­ži­te sa pri­dá­va­jú ku svo­jej mat­ke. Sú čas­to sociál­ne a tvo­ria sku­pi­ny, zvlášť počas mig­rá­cie ale­bo v zime. Majú dôle­ži­tú úlo­hu v eko­sys­té­me, regu­lu­jú popu­lá­cie bez­sta­vov­cov a pris­pie­va­jú k rozp­ty­lu semien vod­ných rast­lín. Nie­kto­ré kač­ky domes­ti­ko­va­né a cho­va­né pre mäso, vaj­cia ale­bo ako domá­ce zvieratá.


Ducks have a cha­rac­te­ris­tic body sha­pe with short necks, wide tails, and short legs loca­ted towards the rear of the­ir bodies. The­ir bills are bro­ad and flat, allo­wing them to fil­ter food from the water. Ducks are pre­sent worl­dwi­de in vari­ous envi­ron­ments, from fres­hwa­ter lakes and rivers to coas­tal are­as. They are adap­tab­le and diver­se. Most ducks are omni­vo­rous, fee­ding on fish, insects, small aqu­atic inver­teb­ra­tes, plants, and seeds. They nest on the sho­res of water bodies or in reeds and grass. Nests are usu­al­ly lined with feat­hers. Fema­le ducks are kno­wn for the­ir faith­ful nesting and pro­tec­ti­on of the­ir offs­pring. Duck­lings are capab­le of swim­ming and imme­dia­te­ly join the­ir mot­her after hat­ching. Ducks are often social and form groups, espe­cial­ly during mig­ra­ti­on or in win­ter. They play a cru­cial role in eco­sys­tems, regu­la­ting inver­teb­ra­te popu­la­ti­ons and con­tri­bu­ting to the dis­per­sal of seeds from aqu­atic plants. Some ducks are domes­ti­ca­ted and rai­sed for meat, eggs, or as pets.


Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Organizmy, Príroda, Vtáky, Živočíchy

Dravé vtáky

Hits: 169

Ako drav­ce sa ozna­ču­jú tie sku­pi­ny vtá­kov, kto­ré sa vyzna­ču­jú lovec­kým sprá­va­ním a schop­nos­ťou ulo­viť iné živo­čí­chy. Majú výraz­né ostré pazú­ry a sil­né zobá­ky, kto­ré sú pris­pô­so­be­né na chy­ta­nie a spra­co­va­nie mäsa ich koris­ti. Ich dob­rý zrak a výbor­né lie­ta­cie schop­nos­ti im umož­ňu­jú efek­tív­ne lov vo vzdu­chu. Lovia iné vtá­ky, malé cicav­ce, pla­zy apod.. Mno­hé dru­hy drav­cov majú vyhra­de­né teri­tó­rium, kto­ré agre­sív­ne brá­nia pred iný­mi drav­ca­mi. Teri­tó­rium zahŕňa mies­to na hniez­de­nie a lov. Hniez­de­nie drav­cov môže pre­bie­hať na ska­lách, stro­moch ale­bo dokon­ca na ume­lých kon­štruk­ciách, ako sú elek­tric­ké stĺpy. Drav­ce sú obvyk­le soli­tár­ne, čo zna­me­ná, že väč­ši­nu času trá­via samy. Nie­kto­ré dru­hy však môžu byť sociál­ne a tvo­ria sku­pi­ny, naj­mä počas mig­rá­cie ale­bo pri love­ní. Nie­kto­ré dru­hy drav­cov sú ohro­ze­né a čelia rôz­nym hroz­bám, vrá­ta­ne strát prí­rod­né­ho pro­stre­dia, pre­na­sle­do­va­nia a otra­vy z poľ­no­hos­po­dár­skych pes­ti­cí­dov.

Drav­ce majú v kul­tú­re rôz­ne sym­bo­lic­ké význa­my, od síl a odva­hy po prí­rod­né inštink­ty. V his­tó­rii sa čas­to obja­vu­jú v mýtoch, legen­dách a heral­di­ke. Sú dôle­ži­tou súčas­ťou eko­sys­té­mov, kde regu­lu­jú popu­lá­cie iných dru­hov, kto­ré lovia. Ich uni­kát­ne pris­pô­so­be­nie na lovec­ký život­ný štýl ich robí jed­ným z naj­po­zo­ru­hod­nej­ších a bio­lo­gic­ky fas­ci­nu­jú­cich vtákov.


Birds of prey, or rap­tors, are cha­rac­te­ri­zed as groups of birds that exhi­bit hun­ting beha­vi­or and possess the abi­li­ty to cap­tu­re other ani­mals. They have dis­tinc­ti­ve sharp talons and strong beaks adap­ted for cat­ching and pro­ces­sing the meat of the­ir prey. The­ir excel­lent visi­on and fly­ing abi­li­ties enab­le them to effi­cien­tly hunt in the air, pre­y­ing on other birds, small mam­mals, repti­les, etc. Many spe­cies of birds of prey estab­lish ter­ri­to­ries that they agg­res­si­ve­ly defend against other rap­tors. The­se ter­ri­to­ries inc­lu­de are­as for nesting and hun­ting. Nesting among birds of prey can occur on cliffs, tre­es, or even on arti­fi­cial struc­tu­res such as elect­ri­cal poles.

Birds of prey are typi­cal­ly soli­ta­ry, mea­ning they spend most of the­ir time alo­ne. Howe­ver, some spe­cies can be social and form groups, espe­cial­ly during mig­ra­ti­on or hun­ting. Some spe­cies of birds of prey are endan­ge­red and face vari­ous thre­ats, inc­lu­ding habi­tat loss, per­se­cu­ti­on, and poiso­ning from agri­cul­tu­ral pesticides.

In cul­tu­re, birds of prey car­ry vari­ous sym­bo­lic mea­nings, repre­sen­ting strength, cou­ra­ge, and natu­ral ins­tincts. Throug­hout his­to­ry, they fre­qu­en­tly appe­ar in myths, legends, and heral­dry. Birds of prey play a cru­cial role in eco­sys­tems by regu­la­ting the popu­la­ti­ons of other spe­cies they prey upon. The­ir uni­que adap­ta­ti­ons for a pre­da­to­ry lifes­ty­le make them some of the most remar­kab­le and bio­lo­gi­cal­ly fas­ci­na­ting birds.


Use Facebook to Comment on this Post