2012, 2013, 2014, Časová línia, Krajina, Rakúsko, TOP, Zahraničie

Rakúsko – náš sused

Hits: 3165

Rakúsko (Österreich / Austria) je náš južný sused. Sme s ním spojený aj historicky. Jej hlavné mesto je Viedeň / Wien / Vienna. Bežný pozdrav v Rakúsku je „Grüss Gott“ – Pozdrav pánboh.

Názov Österreich znamená východnú ríšu. Pochádza zo staronemeckého Ostarrichi, čo bol označenie pre Východnú marku – Marchia orientalis – najvýchodnejšie územie s nemeckým obyvateľstvom. Pomenovanie Rakúsko je odvodené od pohraničného hradu Ratgoz, dnes Raabs, ktorý leží pri sútoku moravskej a nemeckej Dyje (Lutterer, Kropáček, Huňáček, 1976). Delí sa na 9 spolkových krajín (Bundesländer): Burgenland, Niederösterrech (Dolné Rakúsko), Oberösterreich (Horné Rakúsko), Kärtnen (Korutánsko), Salzburg (Salzburgsko, Steiermark (Štajersko), Tirol (Tirolsko), Wien (Viedeň) a Vorarlberg (Vorarlbersko), v ktorých žije asi 8.5 milióna obyvateľov (Wikipedia.sk). Celková rozloha Rakúska je 83871 km(Wikipedia.cs). Väčšinu Rakúska zaberá masív Álp. Rakúsko je druhá najhornatejšia krajina v Európe. Vďaka Alpám je veľká časť územia neobývaná (Wikipedia.sk). Brennerský priesmyk dopravne spája Alpy od severu na juh. Už od staroveku je veľmi významný na ceste do strednej Európy, Talianska, Stredomoria (info-tour.info). Najvyšším vrchom rakúskych Álp je Glossglockner, ktorý stúpa do výšky 3798 metrov ad morom. Priemerná snehová pokrývka v tejto oblasti v zime je viac ako 5 metrov. Často až do letných mesiacov sa na horskej ceste nachádzajú snehové záveje. Snehové pluhy tu občas odstraňujú sneh uprostred leta. Zrážky, prevažne snehové sa tu vyskytujú 250 dní do roka. Ročná priemerná teplota na ceste je -3°C (info-tour.info).

Každý tretí Rakúšan žije v piatich veľkých mestách: vo Viedni, v Grazi, v Linzi, v Salzburgu alebo v Innsbrucku (Wikipedia.sk). V Salzburgu je množstvo zachovaných historických pamiatok, preto je niekedy nazývaný aj Rímom severu (info-tour.info). Rakúsky tok Dunaja je celý splavný. Najväčšie jazerá sú Neusiedler See (Neziderské) a Bodamské – hraničné, a Atterské jazero (Wikipedia.sk).  Typickým rysom alpského počasia sú zmeny teploty, smeru a sily vetra. Studený horský vietor, sa v údoliach rýchlo otepľuje, čo má za následok vznik padavých vetrov typu fénu. Často spôsobujú rýchle topenie snehu a záplavy. Zrážky sú najčastejšie v horských svahoch obrátených na západ a severozápad – proti smeru prevládajúcich vetrov. V Salzburgských Alpách je ročný úhrn až 2400 mm. Naproti tomu v Panónskej nížine ani 600 mm. 600 km2 zaberajú najmä vo Vysokých Taurách ľadovce. S tým súvisí 580 jazier, prevažne ľadovcového pôvodu. Najmä v Centrálnych Alpách. Cez Rakúsko tečie v dĺžke 350 km Dunaj (info-tour.info). 

Na území dnešného Rakúska bola medzi rokmi 700 – 450 pred n. l. haltšatská kultúra (Wikipedia.sk). V rokoch 1000 – 400 pred n. l. tu žili Ilýri (info-tour.info). Od roku 450 pred n.l. do zhruba prelomu letopočtov tu žili Kelti (laténska kultúra). V 1. až 5. storočí tu boli rímske provincie Norikum, Récia a Panónia. V 5. storočí nastali germánske a húnske vpády. V 6. storočí slovanské. V 8. storočí Bavori. V 9. storočí patrilo severovýchodné Rakúsko k Veľkej Morave. Ostatná časť podliehala Bavorsku, ktoré patrilo pod Franskú ríšu. Tzv. Východná marka (predtým Avarská) tvorila základ dnešného Rakúska. V prvej polovici 10. storočia bola obsadená starými Maďarmi. Po roku 955 sa stala markou Východofranskej ríše. Od konca 10. storočia je doložené označenie „Rakúsko“. Od roku 1156 bolo správne vedené ako vojvodstvo rímsko-nemeckej ríše. Po vymretí Babenbergovcov (976 – 1251) vznikli spory medzi českými Přemyslovcami a uhorskými Arpádovcami. V roku 1278 porazil Rudolf I. Habsburský Přemysla Otakara II. a vytvoril základ panstva Habsburgovcov. Korutánsko pripadlo v roku 1335 Habsburskému Rakúsku. V ďalšom vývoji sa ku Rakúsku pripojili Čechy a Uhorsko (1526), v 1556 sa stal panovník Ferdinand I. aj cisárom Rímskonemeckej ríše (Wikipedia.sk).

V roku 1804 došlo ku zmene na rakúske cisárstvo, v roku 1806 zanikla aj Rímskonemecká ríša. Po revolúcii v rokoch 1848-49 nastúpil v monarchi tvrdý policajný režim, tzv. Bachov absolutizmus. V roku 1867 bolo cisárstvo transformované na Rakúsko-Uhorsko. Po 1. svetovej vojne bolo Rakúsko-Uhorsko porazené, čoho následkom bol jeho rozpad na nástupnícke štáty. Tzv. Prvá rakúska republika existovala v medzivojnovom období rokov 1918 až 1938. V roku 1933 sa konal neúspešný fašistický Dollfusov pokus o prevrat. V roku 1938 prišlo ku pripojeniu Rakúska ku Nemecku – ku anšlusu. Po druhej svetovej vojne vznikla pod správou víťazných mocností tzv. Druhá rakúska republika. Od roku 1955 je Rakúsko nezávislé a neutrálne (Wikipedia.sk). Okolo roku 1527 žilo v Rakúsku 1.5 milióna obyvateľov. V roku 1810 už viac ako 3 milióny. V roku 1900 takmer 6 miliónov. 98 % rakúšanov hovorí po nemecky. Neexistuje rakúska spisovná nemčina, ale rakúske varianty nemčiny vykazujú odchýlky štandardnej nemčiny. Sú zachytené v Rakúskom slovníku. Vyskytujú sa predovšetkým dva dialekty: Alamanni a Bavorčina (Wikipedia.cs). 

Štátnou hymnou je sklabba Land der Berge, Land am Strome – Zem hôr, zem riek (vseorakousku.cz). V Rakúsku žili a pôsobili mnohí svetoznámi hudobní skladatelia: Wolfgang Amadeus Mozart, Joseph Haydn, Franz Schubert, Johann Strauss starší aj mladší, Gustav Mahler, dirigent Herbert von Karajan. Maliari: Gustav Klimt, Oskar Kokoschk, Egon Schiele, fyzici: Wolfgang Pauli, Erwin Schrödinger, Ludwig Boltzmann, zakladateľ psychoanalýzy Sigmund Freud, etológ Konrad Lorenz, výrobca automobilov Ferdinand Porscheekonóm Friedrich August von Hayek (Wikipedia.cs). Známe sú lyžiarske strediská: Flachau, Altenmarkt, Schladming, Ramsau, Dachstein, Kitzbühel, Hintertux, Kaprun – Zell Am See, Bad Gastein (info-tour.info).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2007, 2008, 2009, 2011, 2012, 2013, Časová línia, Jazerá, Príroda, Rastliny, Živočíchy

Jazierka v Piešťanoch

Hits: 9671

S nápadom vybudovať jazierka údajne prišiel bulharský ex-cár Ferdinand I. Coburg pri prechádzke s Imrichom Winterom. Vybudované boli v rokoch 1934-35. (Informačná tabuľa pred jazierkami). Sú to tri väčšie jazierka a jedno menšie. Každé z nich je trochu inak zariadené. Nachádzajú sa v časti, ktorú nazývame Kúpeľný ostrov. Do jazierok vteká termálna voda. Druhové bohatstvo rýb v jazierkach nie je vysoké, aj kvôli vysokému obsahu rozpustených látok v termálnej vode. Hlavnými obyvateľmi sú ryby: gupky ( Poecilia reticulata), molinézie (Poecilia sphenops), mečovky (Xiphophorus helleri), koikapre ( Cyprinus carpio) a karasy ( Carassius auratus). Nevychovaní chovatelia tam občas hodia svoje ryby, ktoré už nechcú. Tieto ryby však obyčajne nemajú v jazierku dlhú životnosť. Niektoré sa udržia, napr. Archocentrus nigrofasciatus, Oreochromis mozambicus.

Osobitná kapitola sú korytnačky písmenkové Trachemys scripta. Pred rokom 2005 ich tam bolo neúnosné množstvo. Chápem, že deťom sa korytnačky rátajú, ale 30 korytnačiek v jazierku je dozaista priveľa. Korytnačky „odkladajú“ do jazierok tí, ktorí sa ich potrebujú zbaviť. Apelujem na všetkých záujemcov o chov korytnačiek, aby si zvážili pred kúpou svoje možnosti. Z iných živočíchov sa v jazierkach tu vyskytujú skokany rodu Rana. Z rastlín sú tu zastúpené rôzne druhy lekien a lotosov Nymphaea, Nelumbo, viktória kráľovskáVictoria amazonica, puškvorecAcorus, kalmusCalamus, pálkaTypha minima, prasličkaEquisetum, kosatecIris (Informačná tabuľa pred jazierkami). V blízkom okolí rastie bambus. Po krajoch rastú rôzne okrasné kvety. Neďaleko rastie Gingko biloba a iné exotické druhy drevín. Asi v roku 2007 po prvý krát vyvstal problém s kačicami. V priebehu leta so do jazierok natrvalo nasťahoval jeden pár Anas platyrhynchos. Vypadalo to celkom milo, lenže kačky sa rýchlo prispôsobili. Najmä turisti ich chodili kŕmiť, kačice stratili väčšinu ostražitosti a po nejakom čase sa pridali ďalšie. Nebolo problém vidieť desať kačiek v jazierkach. Časom ale nastalo chladnejšie počasie a turisti prestali v takej miere kačice prikrmovať. Kačky si však už na svoje nové prostredie zvykli a pustili do lekien a iných rastlín, ktoré mali k dispozícii. Na konci roka to vypadalo, že jazierka sú zničené.

Reakcia prišla – po čase sa na jazierkach objavilo „pletivo“, ktoré celkom účinne kačkám bránilo. V tom čase však už bolo trochu neskoro a zelené časti rastlín boli vyšklbané až na dno. Lekná majú našťastie korene veľmi hlboko a na jar sa obnovili. Na jar nasledujúceho roku jazierkam pomohli tým, že tam nasadili nové lekná, ktoré sa pestujú v skleníkoch. V roku 2008 sa tiež objavilo nad leknami pletivo ako zábrana proti kačkám. Nepovažujem to za dobré riešenie. Nebolo by vhodnejšie informovať a vychovávať turistov a domácich, ktorí chcú prikrmovať kačky, aby to nerobili. Napokon aj ryby. V rámci toho by si kúpele mohli robiť dobrú reklamu. Zdá sa mi to rozumnejšie, ako postávanie kúpeľnej polície o kúsok vyššie a striehnutie na cyklistov a korčuliarov. Pletivo je reštrikčné opatrenie a dosť neestetické. Informovanie je prevenčné, okrem toho vzbudí vyšší dojem starostlivosti a profesionality. Viem, že je milé kŕmiť kačičky a rybičky, ale následky sú nežiaduce. Navyše popri informovaní by kúpele mohli zabezpečiť, aby turisti nehádzali do jazierok mince, čím trpia najmä viktórie. Viem, že kúpele by museli investovať, ale som presvedčený o tom, že by sa to kúpeľom vrátilo.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2007, 2008, 2009, 2010, 2011, 2012, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Slovenská krajina, Slovenské mestá

Kúpele Piešťany

Hits: 5757

Liečivé účinky termálnej minerálnej vody a sírneho bahna boli prvýkrát opísané lekármi v 14. storočí (danubiushotels.sk). Vraví sa dokonca, že liečivé účinky prameňov objavili rímski vojaci. Oddychovali po dlhej a namáhavej ceste na rozbahnenej lúke pri Váhu. Po tomto oddychu vraj neobyčajne svieži pokračovali v ceste (piestany-spa.info). História mesta Piešťany je úzko spätá s rozvojom kúpeľníctva v 16. storočí. Prvý podrobný opis prameňov pochádza od prefekta Šarišského hradu a kráľovského radcu Juraja Werhnera z roku 1545. Neskoršie opisy pochádzajú od lekára rakúskych cisárov Johanna Crata de Crafheima z roku 1571, od osobného lekára pápeža Sixta V. Andrea Bacciusa Elpidianusa z roku 1588, od nemeckého cestovateľa Martina Zeillera z roku 1632. Najslávnejší opis kúpeľov pochádza od Adama Trajan v básni Saluberrimae Pistinienses Thermae z roku 1642. V roku 1772 sa v Piešťanoch objavuje významný balneológ, profesor Heinrich J. von Cranz. Až po jeho návšteve postavili prvú stálu budovu kúpeľov, dovtedy sa používali iba jamy vykopané v zemi.

Začiatkom 19. storočia dal Jozef Erdödy vybudovať v klasicistickom štýle prvé murované kúpeľné budovy, ktoré boli dobudovávané a prestavované v priebehu celého 19. storočia. (Wikipédia). Pred Winterovcami mali v prenájme kúpele viedenský podnikateľ Schmidt a hlohovský inžinier Skarnitzel. O kúpele sa nestarali, ich stav bol vtedy katastrofálny. V rokoch 1889 – 1940 boli Alexander, Imrich a Ľudovít Winter vedúci pracovníci firmy „Alexander Winter a synovia, podnik generálneho prenájmu kúpeľov“. Tesne pred koncom vojny, 18.9.1918 podpísal Winter s grófom Viliamom Erdödym zmluvu na predĺženie prenájmu kúpeľov o 90 rokov (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Alexandra Wintera na podnikateľský rozmach inšpirovala aj vláda Uhorska, ktoré si v roku 1867 vybojovalo istú nezávislosť od Habsburgovcov. Vláda vyzvala občanov, aby „každá podnikal samostatne z vlastnej sily a z vlastných prostriedkov“. Alexander Winter sa výzvou nadchol a rozhodol sa prenajať si Piešťanské kúpele. Do Piešťan vtedy chodievalo v lete len asi 1 000 pacientov, ktorí ale zväčša nebývali v Kurhoteli, kde bolo 30 izieb. Vybudoval kúpeľnú Robotnícku nemocnicu, v ktorej sa mohli liečiť aj nemajetní ľudia ak náklady bol ochotný znášať zamestnávateľ, alebo obec. Nasledoval veľký stavebný rozmach. Budovali sa ochranné hrádze proti povodniam, nové kúpeľné priestory, promenády, parky, kaviarne, hotely, kúpalisko, golfové ihrisko, múzeum, dláždili sa cesty, budovala kanalizácia, vodovod …Napr. aj secesný hotel Thermia Palace (Eva Čobejová).

V novembri 1938 sa Ľudovít Winter dozvedel, že gróf Viliam Erdödy je prívržencom Hitlera a chce odpredať kúpele istému nemeckému konzorciu. V marci 1939 preto navrhol prezidentovi Tisovi, že odovzdajú kúpele účastinnej spoločnosti, len žiadajú ponechať dvom Winterovcom skromné zamestnanie. Tiso vycítil nebezpečenstvo a podal návrh vláde na prevzatie kúpeľov. Celý majetok sa na základe vládneho uznesenia dostal pod nútenú správu. 20.10.1940 boli kúpele od Erdödyovcov vyvlastnené a stali sa majetkom štátu (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 5). Termálne pramene sú v považanskom zlomovom pásme, v hĺbke 2 000 metrov. Voda sa akumuluje v burgidalských (miocénnych) sedimentoch Podunajskej panvy. Pramene sú sírnato-hydrouhličitanové, vápenato-horčíkaté, a sírne. Ich teplota je 67 – 69 °C, s obsahom okolo 1.5 g/l minerálnych látok a s obsahom plynov, najmä sirovodíka. Kapacita zachytených žriediel je viac ako 3 milióny litrov vody za deň (Cambel, B, 1962). Dlhodobá reakcia termálnej vody s mäkkými horninami a špecifická bakteriálna mikroflóra tvorí bahno, vďaka ktorému kúpele vďačia za svoju dobrú povesť (interspa.sk). Bahno dobre vedie teplo, chladne štyrikrát pomalšie ako voda, má vysokú viskozitu (danubiushotels.sk). Väčšina prameňov, ktoré vyvierajú na Kúpeľnom ostrove je zachytená v hĺbkach 50 – 60 metrov, čím sa vylúčila možnosť kontaminácie s povrchovou vodou, konštantnosť teploty (slovenske.info). Vďaka tomu sa v Piešťanoch úspešne rozvíja balneoterapia, vodoliečba, rehabilitácia. Lieči sa tu množstvo poúrazových stavov, choroby pohybového ústrojenstva apod..

Pávy patria ku kúpeľom v Piešťanoch. Po vyše 30 ročnej prestávke nadviazali piešťanské kúpele na tradíciu chovu pávov na Kúpeľnom ostrove, s ktorou začali už Winterovci. Podľa povesti práve páv odhalil liečebné účinky termálnych vôd a bahna (Jana Beňačková, Kornel Duffek, Ladisla Ďuračka, Dušan Knap, Stanislav Kratochvíl, 2007: Pávy opäť na Kúpeľnom ostrove, Revue Piešťany Nr. 1, p. 12 – 13). Edo Kľubica Sekera v mesačníku Saluberrimae Pistinienses Thermae, No. 2-3 v roku 1948 zverejnil povesť, v ktorej si prechladnutý páv všimol, že jeho pobyt v bahne pri rieke, mu prospieva. Najprv boli za jazierkami, dnes sú na pomerne veľkej ploche, hneď za valom, za Kolonádnym mostom po ľavej strane. Inak povedané – pred kúpaliskom EVA a neďaleko od jazierok. Okrem páva korunkatého Pavo cristatus sa tu nachádzajú aj iné vtáky: bažant zlatý – Chrysolophus pictus, bažant strieborný – Gennaeus nycthemerus, bažant kráľovský – Syrmaticus reevesii, hrdlička chichotavá – Streptopelia roseogrisea (Informačná tabuľa) Thermia Palace – je dnes päťhviezdičkový hotel, mimochodom bol prvým, ktorý splnil takéto kritéria. Je to nádherná budova za Kolonádnym mostom, o ktorého postavenie sa v roku 1912 zaslúžil Ľudovít Winter (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Vo februári 1917 tu rokovali o vedení vojny traja cisári, Wilhelm II Hohenzollern, rakúsky cisár Karol I. Habsburg a bulharský cár Ferdinand I. Koburg. (Wikipédia). Odporúčam si ju pozrieť z oboch strán.

Irma je budova kúpeľov, v ktorej prebiehajú mnohé procedúry. Susedí s Thermiou, z ktorou je spojená chodbou. Kúpele Irma nesú meno po grófke Erdődyovej. V Irme je bahnisko postavené priamo na termálnom prameni, čo je európsky unikát. Už od roku 1912 tu prebieha švédska gymnastika, elektroliečba, štvorvaničkové kúpele, inhalatórium. Dnes tu je aj zrkadlisko, bahnisko, trakčný bazén, rehabilitačná časť, vaňové oddelenie, suchý uhličitý kúpeľ, sauna, suchá trakcia. Prebieha tu vodoliečba, magnetoterapia, fitnes a mnohé iné (Jana Beňačková, Tomáš Hudcovič, 2007: Komfort a luxus v Kúpeľnom dome Irma, Revue Piešťany, No. 2, p. 5 – 6). Pro Patria – je dnes balneoterapeutické a ubytovacie zariadenie. Postavená bola v roku 1916 (Urbánek T., 2008, Piešťanský týždeň, Nr. 38, p. 4). Ako malý som v nej kedysi bol rehabilitovaný aj ja. Fontána prezidentov pred Irmou bola pomenovaná pri príležitosti stretnutia prezidentov krajín V4-ky 12.-13. septembra 2008.

Literatúra

  • Cambel Bohuslav, 1962: Minerálne vody. In Buday T., Cambel B., Maheš M. eds., 1962: Vysvetlivky k prehľadnej geologickej mape ČSSR 1:200 000, list Wien – Bratislava, Geofond, Bratislava, 248 pp..

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post