Moravany nad Váhom – lokalita mnohých archeologických vykopávok

Moravany sa nachádzajú pri ústí potoka Striebornica, asi 5 km od Piešťan. Rozloha Moravian je necelých 11 km², na ktorých žije 2041 obyvateľov. Obec bola podľa nálezov sídlom lovcov mamutov a neskôr sídliskom volútovej a lengyelskej kultúry. Našli sa tu bohaté nálezy štiepaných kamenných nástrojov, zbraní, šperkov a platík. V roku 1938 sa tu našla soška ženy vyrezávaná z mamutieho kla, Venuša z Moravian, ktorej vek sa odhaduje na 22 800 rokov. Je to najstarší doklad výtvarného prejavu na Slovensku (wikipedia.sk). Má len 7.5 cm. Pred rokom 1967 bola v Nemecku. Po smrti nemeckého archeológa Lothara Zotza ju na Slovensko doniesla jeho asistentka Gisela Freundová. Bola nájdená medzi rokmi 1925 – 1937. Uvádza sa, že bola nájdená pri orbe v lokalite Podkovica pri Piešťanoch (nitra.sme.sk). Do rúk Lothara Zotza sa vraj dostala od kúpeľného hosťa. Zotz tvrdil, že v Moravanoch našiel úžasné veci, napr. aj ďalšiu Venušu, vysokú viac ako 30 cm. Nálezy posielal do Praha sa vo virvare 2. svetovej vojny stratili (Anton Števko). Slovenská pošta vydala 20.10.2006 príležitostnú poštovú známku Moravianska Venuša. Grafickú úpravu známky a ryteckú transkripciu diela vytvoril Arnold Feke (telecom.gov.sk). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1348 – pod názvom Marwan. V 18. storočí bola v Moravanoch kompa. V obci sa nachádza pôvodne renesančný kaštieľ zo 16. storočia. Neskôr bol zbarokizovaný. V doline Striebornice je malá vodná nádrž, okolo ktorej je rekreačná oblasť. Na konci Výtockej doliny je malé krasové územie – Sokolie skaly (wikipedia.sk).

Známa je lokalita Výtoky, ktorá sa nachádza za Striebornicou.

Vedie k nej aj náučný chodník, ktorý vedie chodník popod Sokolie skaly so zachovanou pôvodnou teplomilnou faunou a flórou. V týchto skalách sú jaskyne osídlené už v mladšej dobe kamennej (moravany.sk).