Reportáže, Krajina, Slovensko, Príroda, Reportáže zo Slovenska, Dolné Považie, Oslavy, Považské reportáže, Biotopy, Fotografie, Les

Marhát

skala
Hits: 13498

Vrch Marhát je najvyšším bodom Krahulčích vrchov, leží v nadmorskej výške 748.2 metrov. vrchu bolo – výšinné sídlisko z neskorej doby bronzovej a staršej doby železnej. Hallštaské hradisko bolo opevnené valom s kamennou deštrukciou. Hradisko tvorilo významnú funkciu strážneho bodu obchodnej trasy cez Považský Inovec z Ponitria na . sa zachovali na juhovýchodných svahoch (idnes.cz). Pomenovanie Marhát sa odvodzuje od názvov „Marharii, “, čo bolo pomenovanie pre staromoravské (rotundajurko.sk). Neskôr sa trasa presunula a hradisko stratilo svoj význam ako strážny bod. V okolí sa našla a ojedinele aj nálezy železných a bronzových predmetov z neskorej doby bronzovej a z doby železnej. Z halštatskej doby železný sekeromlat a skýtske strelky. Neďaleko hradiska na južnom svahu Marhátu sa našlo osem otvorených nákrčníkov so stočenými očkami na koncoch, otvorený nákrčník so zašpicatenými koncami, dva kosáky s jazykovitou rukoväťou, sekerka s tuľajkou a postranným uškom, dláto s tuľajkou, dva tyčinkovité s geometricky rytou výzdobou a plechový špirálovitý náramok bez výzdoby z doby 8. storočia p.n.l.. Nález spadá do lužickej kultúry. Z doby laténskej pochádza strieborná bójska minca s okrídleným koníkom z polovice 2. st. pnl., fragmenty spôn a strelky so spätným háčikom a spona s voľnou pätkou. Približne polovica sídlisk z doby haltštatskej v okolí sa nachádza v okolí hradiska Marhát (nitrianskablatnica.sk). V 9. storočí vzniklo na Marháte výšinné hradisko, zrejme útočištné refúgium (Marek).

Marhát tvorí hradbu chrániacu predovšetkým , Vozokany a . Vďaka geologickým pomerom je tu terén veľmi členitý. Je pravdepodobné, že najmä historický kontext, majestátnosť a blízkosť Marhátu podnietila okolo roku 1947 blatničanov ku vzniku silvestrovských výstupov. Dňa 28. októbra 1947 blatničania postavili na vrchu veľký železný ako vďaku Pánu Bohu za ochranu počas 2. svetovej (mana2.sk). Iniciátorom stavby bol vtedajší blatnický kňaz Ján Laktiš (mana2.sk). Na tomto kríži bol nápis „Bože, ochraňuj turistov“. Neskôr bola na Marháte postavená rozhľadňa, z ktorej bol pekný pohľad na okolie. Od jesene 2008 je postavená nová, 17 metrov rozhľadňa. Je z nej vidno na Tematín, Čachtice, , Gymeš a Oponice (Piešťanský týždeň). Vraj za ideálnych podmienok je z Marhátu vidno hranice Česka, Maďarska aj Rakúska (rotundajurko.sk). Na najvyššom bode je dnes už nový kríž.

sa konajú vždy 31. decembra. Od roku sa výstupy začali organizovať pod hlavičkou organizovaných turistov. Aj dnes organizuje výstupy Klub slovenských turistov . Vďaka nim účastníci výstupu dostanú diplom, ktorý ocenia predovšetkým . Celkom zaujímavým nápadom bol Marhátsky eurodukát v roku 2008. Na vrchole čaká turistov malé občerstvenie – slaninka, nejaká špekačka, čaj. Pripravené sú ohniská. Mnohým padne vhod po fyzickej námahe doplniť si sily, zabaviť sa, alebo sa aspoň pozdraviť a zaželať si šťastný nový rok. Poniektorí si aj spoločne zaspievajú. Mnohí sa takto stretnú iba na Silvestra. Každý rok prebehne spoločné fotografovanie pod transparentom. Tieto a aj iné podobné sú potom peknou spomienkou. Niektoré z týchto fotografií z minulosti sa nachádzajú na prístreškoch pod rozhľadňou. Navyše bezovecký klub má kroniku z takýchto fotografií. Archivované sú aj vrcholové knihy, ktoré sa nachádzajú pod rozhľadňou. Nachádzajú sa v nich mnohé zaujímavé odkazy, z ktorých je možné si urobiť pestrý obraz o tom, kto a odkiaľ na Marhát prichádza. Oficiálne sa končí akcia na obed. Napriek tomu, mnohí prichádzajú na Marhát aj neskôr. V posledných ročníkoch presiahla návštevnosť tisíc účastníkov.

Trúfam si povedať, že sa mení aj správanie ľudí, ktorí sem prichádzajú. Sú každým rokom miernejší. Vzhľadom na nižšiu kapacitu Marhátu sa na vrchole a tesne pod ním ľudia viac separujú do skupiniek. Napokon mnohí sem chodia v skupinách. Účastníci rešpektujú aj žiadosť o zdržanie používať zábavnú pyrotechniku v horách. Hluk je povolený len formou výbuchov smiechu a výstrelov sektu.

na Marháte je vždy iná ako v nižších polohách, odkiaľ sa zvyčajne začína. Iste predstavuje čaro, pre ktoré sú mnohí ochotní šliapať do kopcov. Stáva sa, že dole je a hore je snehová perina. Občas je na stromoch. Niekedy silno fúka, inokedy je zas krajina zaliata slnkom. Na Marhát sa dá ísť rôznymi trasami. Každá je trochu iná, dajú sa vybrať cesty kratšie, ľahšie, vhodné pre aj pre bežky. Väčšina si pravdepodobne vyberie cestu z Nitrianskej . Na tejto trase sa ide cez „Jurka“, čo je románska rotunda sv. Juraja, ktorá je druhou najstaršou stavbou z Veľkej Moravy u nás. Pravidelne sa tu konajú viackrát do roka púte. Trošku iný charakter poskytuje najkratšia trasa z Vozokán, resp. z Lipovníka. Veľmi častá je trasa z Výtokov. Najmä dolu z Marhátu sa dá prejsť na lopári veľmi rýchlo práve na . Menej časté trasy sú z Modrovej , zo Starej Lehoty, z Bezovca, z Havrana, zo Zlatého vrchu, z Tematínu. Samozrejme dá sa vyjsť autom na a ísť iba odtiaľ.

Ja považujem za najkrajšiu trasu z Modrovej horárne a zo Starej Lehoty. Zvyčajne sa však odveziem autobusom do Vozokán, vyšliapem na Marhát a naspäť pokračujem cez Jelenie jamy, Gonove lazy až na Výtoky. Prechádzam okolo Striebornice, cez Moravany, kde sa niekedy zastavím najesť, následne prejdem cez kúpeľný ostrov až do Piešťan. Po príchode som príjemne unavený po prejdených kilometroch a mám pocit, že som urobil niečo dobré pre seba aj druhých. V  roku 2009 bolo najkrajšie , aké som počas svojich výstupoch absolvoval. V nižších polohách boli lesy ponorene do hmly, vyššie vykúkalo , ktoré pálilo na pevnú snehovú pokrývku a do toho presvitalo modré nebo s oblakmi. Dúfam, že som vás inšpiroval ku možnosti ako sa dá osláviť posledný deň v roku.

Na konci roka 2007 nás autobus doviezol z Piešťan do Nitrianskej Blatnice. Potom začala moja cesta hore po vlastných :-). Aj tento rok prišlo na „vrch“ kopec ľudí. Ja som prišiel zhruba o 11-ej. Putoval som po krásnej, zasneženej krajine. hore pripravili ohnisko, kde sa opekalo, zohrievalo, odovzdávali sa , , , slaninky …. Postupne, keďže mi bola aj zima, som sa vybral naspäť, ale inou cestou. Šiel som na Jelenie jamy, na rázcestie a z neho som zišiel na Gonove lazy. Z nich som pokračoval cez Výtoky, Moravany až do Piešťan.

Peak Marhát is the highest point of the Krahulčie , situated at an elevation of 748.2 meters above sea level. The summit hosted prehistoric settlements, including a hillfort from the late Bronze Age and early Iron Age. The Hallstatt hillfort was fortified with an embankment and stone structure, serving as a crucial guard point for the trade route across Považský Inovec from Ponitria to Považie. Terraced settlements have been preserved on the southeast slopes (idnes.cz). The name Marhát is derived from the names „Marharii, Mereheni,“ which referred to ancient Moravian tribes (rotundajurko.sk). As the trade route shifted over time, the significance of the hillfort as a guard post diminished. Ceramics and occasional findings of iron and bronze objects from the late Bronze Age and Iron Age have been discovered in the vicinity. Noteworthy artifacts include an Iron Age axe-hammer and Scythian arrows. Eight open neck rings with coiled ends, a neck ring with pointed ends, two sickles with tongue-shaped handles, an axe with a socket, a chisel with a socket, two rod-shaped bracelets with geometrically incised decorations, and a spiral-like metal bracelet without ornamentation from the 8th century BCE were found near the hillfort. This discovery is associated with the Lusatian culture. From the La Tène period, a silver Boii coin with a winged horse from the mid-2nd century BCE, fragments of buckles, and arrows with a barbed hook and a buckle with a free heel have been unearthed. Approximately half of the settlements from the Hallstatt period in the vicinity are located around the Marhát hillfort (nitrianskablatnica.sk). In the 9th century, a hillfort refuge was established on Marhát (Marek).

Marhát forms a barrier primarily protecting the villages of Nitrianska , , and Lipovník. Due to geological conditions, the terrain is very rugged. The historical context, majesty, and proximity of Marhát likely inspired the tradition of New Year’s Eve hikes, which began around 1947. On October 28, 1947, the people of Blatnica erected a large iron cross on the summit as thanks to God for protection during World War II (mana2.sk). The initiative for the construction came from the then-priest of Blatnica, Ján Laktiš (mana2.sk). The cross bore the inscription „God, protect the tourists.“ Later, an observation tower was built on Marhát, offering a beautiful view of the surroundings. Since the fall of 2008, a new 17-meter-high observation tower has been in place. provides a view of the castles , , Uhrovec, Gymeš, and Oponice (). Supposedly, under ideal conditions, the borders of the Republic, Hungary, and Austria can be seen from Marhát (rotundajurko.sk). A new cross has now been placed at the highest point.

Climbs are always organized on December 31. Since 1971, these climbs have been organized under the auspices of organized tourists. Today, the climbs are organized by the Slovak Tourist Club TJ Bezovec Piešťany. Participants receive a diploma, primarily appreciated by children. An interesting idea was the Marhát euro-ducat in 2008. A small refreshment awaits tourists at the summit – bacon, sausages, tea. Fireplaces are prepared. Many find it useful to replenish their strength, have some fun, or at least greet and wish each other a happy New Year. Some even sing together. Many only meet this way on New Year’s Eve. Every year, a group photo is taken under the banner. These and other similar photos are a memory. Some of these photos from the past are on the shelters under the observation tower. The Bezovec club also has a chronicle of such photos. Summit books, containing many interesting references, are also archived under the observation tower. They offer a diverse picture of who comes to Marhát and from where. The event officially ends at lunchtime. Nevertheless, many continue to visit Marhát later. In recent years, attendance has exceeded a thousand participants.

I dare say that the behavior of people coming here is changing. They are more considerate each year. Due to the lower capacity of Marhát, people tend to separate into smaller groups at the summit and just below. Many come in groups. Participants also respect the request to refrain from using pyrotechnics in the mountains. Noise is allowed only in the form of bursts of laughter and sect shots.

The landscape on Marhát is always different from the lower elevations where the climb usually begins. It undoubtedly possesses a charm for which many are willing to tread the hills. It happens that there is mud at the bottom and a snowy blanket on top. Occasionally, there are innovations on the trees. Sometimes, it blows strongly; other times, the landscape is bathed in sunlight. Marhát can be reached by various routes, each slightly different. Shorter, easier routes suitable for bicycles and cross-country skis can be chosen. Most likely, many will opt for the route from Nitrianska Blatnica. On this route, you pass through „,“ a Romanesque rotunda of St. George, the second oldest structure from Great Moravia in our region. Pilgrimages are regularly held here several times a year. A slightly different character is provided by the shortest route from Vozokany or Lipovník. The route from Výtoky is very common. Especially downhill from Marhát to Výtoky can be done on sleds very quickly. Less common routes are from Modrá horárna, Stara Lehotka, Bezovec, , , and Tematín. Of course, you can drive by car to Jelenie jamy and go only from there.

I consider the most beautiful route to be from Modrá horárna and Stara Lehotka. Usually, however, I take the bus to Vozokany, climb to Marhát, and then continue back through Jelenie jamy, Gonove lazy, to Výtoky. I pass by Striebornica, through Moravany, where I sometimes stop for a meal. Then I cross the spa island to Piešťany. Upon arrival, I am pleasantly tired after the kilometers walked, and I feel that I have done something good for myself and others. In 2009, the weather was the most beautiful I had experienced during my climbs. In the lower altitudes, the forests were shrouded in fog, while higher up, the sun peeked out, shining on the solid snow cover beneath a blue sky with clouds. I hope I have inspired you with a way to celebrate the last day of the year.

At the end of 2007, the bus took us from Piešťany to Nitrianska Blatnica. Then my journey upwards began on my own :-). This year, a lot of people came to the “ summit.“ I arrived around 11 AM. I wandered through the beautiful, snowy landscape. Organizers had prepared a bonfire at the top, where people grilled, warmed up, registered, and received tea, sausages, and bacon. Gradually, since I was also cold, I set off back, but by a different route. I went to Jelenie jamy, to the crossroads, and from there, I descended to Gonove lazy. From there, I continued through Výtoky, Moravany, all the way to Piešťany.

Odkazy

Trasa – Marhát – Piešťany – rok 2010

V roku 2010 som na Marhát prišiel veľmi neskoro, na vrchu už nebol skoro nikto. Pre fotografovanie to bolo svojím spôsobom veľmi vhodné. Navyše krajina bola v ten deň naozaj kvalitne zasnežená.

Trasa Vozokany – Marhát – Piešťany – rok 2009

Trasa Nitrianska Blatnica – Marhát – Piešťany – rok 2007

TOP

Všetky

, ,

Krajina, Slovensko, Dolné Považie, TOP, Fotografie

Považský Inovec – jadrové pohorie na západnom Slovensku

skala
Hits: 11326

Považský je jadrové pohorie západnom Slovensku. Patrí do Fatransko-tatranskej . Pri jeho dĺžke 48 km a premenlivej šírke 15 až 25 km zaberá rozlohu 600 km². Najvyšším bodom členitej je vrch Inovec (1 042 m n.m.). Má zložitú geologickú stavbu. Je bohatý na minerálnych vôd. Stretávajú sa tu teplomilné a rastlín. Ľudské osídlenie je tu doložené od staršej kamennej doby. Najmä v severnej časti je pomerne vysoký výskyt prameňov minerálnej – takzvané . Medzi najdôležitejšie pramene vyvierajúce cez tektonické zlomy v Piešťanoch, v oblasti Kúpeľného ostrova. Ide o vzácny druh liečivej vody dosahujúcej teplotu až 60 °C. Živočíchy sa tu vyskytujú v hojnom množstve. Od zástupcov hmyzu (fuzáče, , rôzne ) cez (, ), (slepúch, , vretenica), (z dravcov ojedinele a , , , zo spevavcov napr. , žltochvosty, ) (Wikipedia). Pomenovanie „Inovec“ súvisí s tým, že vrchol najvyššej sa často zaleskne podobne ako (infoglobe.sk). Medzi najvýznamnejšie patrí veľkomoravský dvorec nad obcou , kostolík svätého Juraja pri Nitrianskej Blatnici, Beckov, , Tematín a . V jaskyni pod Havranom sa našlo najstaršie na Slovensku (skonline.sk). Zaujímavými lokalitami je aj napr. Zoofarma Modrová, vrch Marhát.

is a volcanic mountain range in western , belonging to the – region. Stretching for 48 km with a variable width of 15 to 25 km, covers an area of 600 km². The highest point of this diverse terrain is the peak Inovec at an elevation of 1,042 meters above sea level. The region has a complex geological structure and is rich in mineral water springs. The mountain range exhibits a variety of flora, with both thermophilic (heat-loving) and mountainous plant species thriving in the area. Human settlement in this region dates back to the Stone Age. Particularly in the northern part, there is a relatively high occurrence of mineral water springs, known locally as „kyselky.“ Among the most important springs are the thermal waters emerging through tectonic faults in , in the area of Kúpeľný . These thermal waters are a rare type of healing water reaching temperatures of up to 60 °C.

The area is abundant in wildlife, hosting various insects (beetles, stag beetles, different butterflies), amphibians (spotted salamander, frogs), reptiles (slowworms, lizards, vipers), birds (birds of prey such as the golden eagle and peregrine falcon, owls, hawks, and passerines like tits, wagtails, woodpeckers), among others. The name „Inovec“ is related to the fact that the summit of the highest mountain often glows similarly to an innovation. Among the notable landmarks are the Great Moravian court in Kostolec above the village of Ducové, the church of St. George near , and the castles of , Topoľčany, , and Hlohovec. The cave Čertova pec under has revealed the oldest cave settlement in Slovakia. Other interesting locations include and the peak.

Niektoré

, , , ,

Krajina, Slovensko, Príroda, Dolné Považie, Dokumenty, Slovenské dokumenty, Dokumenty v čase, Dokumenty z prírody, Považské dokumenty, Hory, Biotopy, Fotografie

Dych zimy v Považskom Inovci

skala
Hits: 3234

Autor:

Keď sa Piešťanca opýtate, ktoré považuje za svoje, najčastejšie vám odpovie, že Považský Inovec. Malé Karpaty síce tiež majú svoj pôvab, ale predsa sú len ďalej. V prípade Považského Inovca však stačí prejsť a už môžete stúpať priamo do hôr. A nie sú to hocijaké hory – sú prešpikované históriou. Nájdete v nich skoro všetky kultúrne vrstvy – od pravekých lovcov až po starých Slovanov. Nachádza sa tu veľká románskych rotúnd, snáď najväčšia území Slovenska, a zvyšky stredovekých hradov. A to ešte nehovorili o krásnych prírodných scenériách a krasových jaskyniach ako je .

Považský býva príťažlivý a zaujímavý nielen v plnom kvete, ale v každom ročnom období, zimu nevynímajúc. V čase, keď padnú na krajinu a , a šoféri začínajú šomrať na rizikové , vzniká v horách čosi rozprávkové – každý strom, konár, steblo, suchý list či ihlička sa obaľuje do bielych kryštálikov. Je to , ktorý spravidla netrvá dlho. Preto musíte to prírody sledovať veľmi intenzívne, aby vám neunikol žiadny detail. Najkrajší pohľad na jemný sa naskytne vtedy, keď zasvieti . Často sa však stáva, že slnko svieti príliš intenzívne a vtedy začínajú opadávať a strácať – zrazu je po predstavení. Ešte , že máte pri sebe fotoaparát, s ktorým aspoň zlomok toho, čo ste videli, zachytili. na displeji počítača zistíte, že to všetko nebol iba prelud, ale skutočnosť. A potom sa možno zamyslíte nad hravosťou a premenlivosťou prírody.

Je veľká vymoženosť pre každé , keď má svoju rieku či svoje hory. Piešťany majú oboje. a Považský Inovec. A ešte aj čosi navyše – termálne liečivé pramene.

When you ask someone from which mountains they consider their own, most often they will tell you . While the Small Carpathians also have their charm, they are a bit farther away. In the case of Považský Inovec, however, you just need to cross the Krajinský bridge, and you can start ascending right into the mountains. And these are not just any mountains—they are infused with history. You can find almost all cultural layers here, from prehistoric hunters to the ancient Slavs. There is a large concentration of Romanesque rotundas, perhaps the largest in , and the remnants of medieval castles. And that’s not to mention the beautiful natural scenery and karst caves like Čertova pec.

Považský Inovec is attractive and interesting not only in full bloom but in every season, including . At the time when mists and frosts fall on the landscape, and drivers begin to complain about risky weather, something magical happens in the mountains—every tree, branch, stem, dry leaf, or needle is covered in white crystals. ‚s the breath of winter, which usually doesn’t last long. Therefore, you have to intensely watch this nature play to not miss any detail. The most beautiful view of the delicate frost occurs when the sun shines. However, it often happens that the sun shines too intensely, and then the white crystals begin to fall and disappear, suddenly ending the . Luckily, you have a camera with you to capture at least a fraction of what you saw. At home on the computer screen, you realize that it was not just a prelude but a reality. And then, you might reflect on the playfulness and variability of nature.

It is a great advantage for any town to have its river or mountains. Piešťany has both. The Váh River and Považský Inovec. And even a little extra—thermal healing springs.

, , ,

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Považské, Dolné Považie, Fotografie

Modrová – obec s dávnou minulosťou

skala
Hits: 4081

Do roku 1927 sa nazývala . Maďarský názov pre Modrovú je , nemecký , . ploche necelých 12 km2 žije asi 500 obyvateľov (wikipedia.sk). Modrová leží v členitom, zdvíhajúcom sa reliéfe Považského Inovca. Za zmienku stojí, že dávnejšej histórii pod Modrovú patrili v minulosti aj . V roku 1157 latinskí v Modrovej postavili kostolnú vežu (Modrová). Územie Modrovej bolo v 12. storočí pod právomocou hradu , nachádzajúceho sa pravdepodobne na vyvýšeninách nad obcou pri Piešťanoch. Po jeho zániku v priebehu 13. storočia jeho funkciu prebral Tematín. V minulosti bola Modrová spomenutá v histórii ako „„. V 15. storočí žilo v Modrovej odhadom 150 – 180 obyvateľov. V roku 1970 – 620, v roku 1989 – 520. V z 23. na 24. januára 1932 postihlo obec lokálne zemetrasenie s epicentrom medzi Modrovou a Starou Lehotou, kde asi v dĺžke jedného kilometra sa následkom stratil potok (Modrova.eu.sk).

Len nedávno, v roku 1991 bola neďaleko , objavená , ktorá je najväčšou v Považskom Inovci a nachádza sa nad obcou Modrová. Vchod sa nachádza na severozápadnom úbočí masívu Grnice (523 m). Jaskyňa vznikla v litologicky i farebne pestrých triasových vápencoch pôsobením dnes už neexistujúceho vodného toku. predstavujú veľmi členitý . Okrem niekoľkých menších siení ju tvoria dva väčšie spojené 10 metrovou hlbokou priepasťou. Najväčší , dažďový dóm dosahuje rozmery 20 x 15 m pri výške 8 – 10 m. V jaskyni sa okrem živej kvapľovej zastúpenej stalaktitmi a stalagmitmi vyskytuje predovšetkým pre ňu charakteristická pizolitová . Bohato sú zastúpené najmä rozmanité kríčkovité pripomínajúce podmorské . Celková jaskyne dosahuje 570 m pri hĺbke 45 m, pričom je reálny predpoklad jej ďalšieho pokračovania. Jaskyňa je uzavretá a z dôvodu nie je voľne prístupná verejnosti. Návšteva prípadných záujemcov je možná iba v sprievode členov , ktorá tu v súčasnosti vykonáva prieskum (Modrová). Najstaršou historickou pamiatkou obce je rímsko-katolícky kostol sv. Michala archanjela, roku 1157. Patrí k vzácnym historickým románskym pamiatkam a je zaradený do zoznamu stavebných kultúrnych pamiatok (Modrová).

Neďaleko od obce Modrová, vlastne ako sa hovorí, „za dedinou“, sa nachádza tzv. Zoofarma Modrová. Je to za dedinou smerom na . tu okrem iného pasienkovým spôsobom chová juhoamerické , , novozélandské , búrskeho capa, , pribudne čoskoro a bizón ( , 2008: , Nr. 42, p.6 – 8).

Ku Modrovej patrí chatová oblasť . Je asi 1.5 km za dedinou. Začína horárňou, je v nej postavených množstvo chát. V tejto doline je aj rekreačné centrum, ubytovacie zariadenie.

Until 1927, Modrová was called Veľká . The Hungarian name for Modrová is Nagymodró, and the German names are Grossmodro and Grossmodrau. The village covers an area of less than 12 km2 and is home to around 500 residents (.sk). Modrová is situated in the diverse and rising terrain of the . ‚s noteworthy that in the distant past, Piešťany was also part of the historical context beneath Modrová. In 1157, Latin colonists in Modrová erected a church tower (Modrová). The territory of Modrová in the 12th century fell under the jurisdiction of the Bana Castle, probably located on elevations near the village of Banka near Piešťany. After its demise in the 13th century, its function was taken over by . Modrová was mentioned in history as „Madro“ in the past. In the 15th century, an estimated 150 – 180 residents lived in Modrová. In 1970 – 620, in 1989 – 520. On the night of January 23 to 24, 1932, a local earthquake struck the village, centered between Modrová and Stara Lehota, causing a stream to disappear due to the earthquake (Modrova.eu.sk).

Recently, in 1991, the Modrovská Cave was discovered near the village, making it the largest in Považský Inovec, located above Modrová. The entrance is on the northwest slope of the Grnice massif (523 m). The cave formed in lithologically and colorfully varied Triassic limestones due to the action of a now nonexistent watercourse. The cave’s spaces represent a very intricate two-level labyrinth. Apart from several smaller chambers, it consists of two larger domes connected by a 10-meter-deep abyss. The largest space, the rain dome, measures 20 x 15 m with a height of 8 – 10 m. The cave features vivid dripstone decorations with stalactites and stalagmites, primarily characterized by characteristic pisolitic ornamentation. Various coral-like formations, reminiscent of underwater corals, are abundantly represented. The total length of the cave reaches 570 m at a depth of 45 m, with a realistic assumption of its further extension. The cave is closed, and for conservation reasons, it is not freely accessible to the public. Visits by interested individuals are possible only accompanied by members of the Inovec group, which currently explores the cave (Modrová). The oldest historical monument of the village is the Catholic Church of St. Michael the Archangel, built in 1157. It belongs to the rare historical Romanesque monuments and is listed among the cultural monuments (Modrová).

Not far from Modrová, actually, as they say, „behind the village,“ there is the so-called . It is located beyond the village towards Bezovec. Besides other things, Miloš Minár raises South American llamas, Scottish Highland cattle, New Zealand sheep, Burchell’s zebra, Tasmanian wallabies, and soon there will be a two-humped camel and bison (Michal Petruška, 2008: Piešťanský týždeň, Nr. 42, p.6 – 8).

Modrová also includes the cottage area Modrová horáreň, about 1.5 km beyond the village. It starts with a mountain hut, with numerous cottages built there. In this valley, there is also a recreation center, accommodation facility.

, ,

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Dolné Považie, Zrúcaniny, Umenie, Stavby, Fotografie

Tematín a Tematínske kopce

skala
Hits: 7960

Tematín je zrúcanina hradu na západnom Slovensku v pohorí Považský Inovec (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, Tematín, Západoslovenské vydavateľské stredisko v Bratislave). Táto národná kultúrna pamiatka je súčasťou Tematínskych vrchov, ktoré sú chráneným územím a od roku 2004 patria medzi územia Európskeho významu Natura 2000 (Regina Hulmanová). Hrad bol vybudovaný v juhozápadnej časti Považského Inovca na vápencovo-dolomitovom podloží temena bočnej rázsochy vybiehajúcej západne od Bezovca medzi Lúčanskou a Hrádockou dolinou. S nadmorskou výškou 564 metrov patrí medzi najvyššie položené . Patrí do katastra Lúka (Wikipedia).

Vznikol pravdepodobne bezprostredne po mongolskom vpáde v roku 1242 na mieste staršieho hradiska o ktorého slovanskom pôvode by mohol napovedať rozbor názvu zloženého pravdepodobne zo slov „„, označujúceho temeno, a staroslovanského slova pre ohradené miesta „týn“ (Wikipedia). V zápisoch z poslednej tretiny 13. storočia ja zachytený názov Temetyn (webgarden.cz).

Prvý písomný doklad o ňom pochádza z roku 1270 (Dušan Jurčacko). Hrad už od svojho vzniku plnil signalizačnú a strážnu funkciu a spolu s Trenčianskym, Beckovským a Čachtickým hradom bol súčasťou ochrany severozápadných priesmykov Uhorska. Chránil aj dôležitý brod cez Váh, spomínaný v listine z roku 1453 (Wikipedia). Bol vybudovaný ako kráľovský hrad, slúžiaci na doplnenie hraničných opevnení (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, Tematín, Západoslovenské vydavateľské stredisko v Bratislave). Spomínané hrady boli pomocou ohňových signálov a vlajok vizuálne dostupné (tematin.org).

V 13. storočí sa hradu násilne zmocnil . Začiatkom 17. storočia sa hrad dostal do rúk Stanislavovi Turzovi. Turzo sa postaral o zdokonalenie obrany predhradia. Prizval benátskeho zbrojárskeho majstra Ricciardiho. V polovici 17. storočia sa stali spolumajiteľmi Tematína . Zaujímavosťou je, že na hrade sa narodil v roku 1665 Mikuláš Berčéni, neskorší hlavný veliteľ vojsk Františka II. Rákocziho. Viaceré z Tematínskeho hradu skončili v kaštieli v Brunovciach, vzhľadom na fakt, že Berčéniovci stavali už dlhšiu dobu tento kaštieľ. Počas povstaní Františka II. Rákocziho dal Mikuláš Berčéni hrad opraviť, dokonca zriadil na ňom stálu vojenskú posádku (tematin.org).

Hrad tvoril: horný hrad – nádvorie, gotická hranolová veža, gotická útočisková veža – , vstupná , vrcholnogotický palác, renesančný palác, juhozápadný rondel, juhovýchodný bastión, kaplnka, hospodárske budovy, prvé predbránie, východná bašta, tretia brána, severné predhradie, severovýchodná a západná bašta, druhá brána s priekopou, predsunuté opevnenie, druhé predhradie (Zdroj: Informačná tabuľa). Vojsko Mikuláša Berčéniho 22.1.1710 utrpelo v protihabsburgských vojnových ťaženiach porážku. On sám sa ukryl na hrade, odkiaľ sa mu podarilo uniknúť, ale cisárske vojská Tematín krátko na to zničili. Odvtedy hrad chátra (tematin.org).

O záchranu Tematínu sa snažia dve občianske združenia: Občianske združenie „Hrad Tematín“ a Združenie na záchranu hradu Tematín. Pri prácach používajú ako stavebný materiál vypadané kamene a do malty sa nepridáva cement, ale len vápno. Klasický betón by pil vodu, rozpínal sa a tlačil na pôvodné kamene (Zdroj: Piešťanský týždeň). V minulosti sa hrad čistil len od náletovej zelene, k samotnej sanácií murív vo väčšom rozmere nedošlo. Združenie OZ Hrad Tematín používa ako materiál prechodnú fázu medzi vápencom a dolomitom, ktorý väčšinou pochádza z miestnych zdrojov. Zrúcanina trpí statickými poruchami kavernóznym vypadaním muriva, ale aj líniovými poruchami – trhlinami. K tomuto stavu prispeli aj návštevníci hradu, keď skúšali svoje lezecké schopnosti, alebo zhadzovali uvoľnené murivo, čo sa niektorým aj stalo osudným. hradu je narúšané aj krasovými javmi. Pred murovaním prebieha proces historicko – architektonického výskumu a schvaľovanie postupu na pamiatkovom úrade (Mojmír Choma, Barbora Šusteková, Matúš Žemlička, Ján Barič).

Prírodná rezervácia Tematínske kopce bola vyhlásená v roku 1976. Zaraďuje sa medzi štyri najzaujímavejšie oblasti tohto typu v Európe. Rozprestiera sa od nivy rieky Váh až po hradu Tematín (obecluka.sk), na ploche 2471 hektárov. Na tejto pozoruhodnej geobotanickej oblasti na južných svahov Považského Inovca s vápencovo – dolomitovým podložím sa dobre darí západokarpatskej vegetácii. Prevažuje teplomilná flóra a fauna. Už od skorých jarných dní sa v svetlých bučinách rastú kobercovito snežienky, neskôr chochlačky. Na skalách chlpaté poniklece veľkokveté a prostredné. Veľmi rozšíreným je aj hlaváčik jarný, ktorý tu nazývali čiernym korením a jeho čerstvý koreň sa používal na liečenie domácich zvierat, najmä ošípaných a oviec (obecluka.sk).

Na formovaní xerotermných spoločenstiev Tematínskych vrchov sa okrem pôdnoklimatických pomerov výrazne podieľa aj orientácia svahov – najextrémnejšie biotopy sa vyvinuli na južných svahoch tvorených drobivým dolomitom. Z historického hľadiska sa na procese aridizácie a expanzii teplo a suchomilných spoločenstiev významne podieľal – podstatná časť lesov tu bola odstránená v období tureckých vojen. Vo vyšších polohách a na severne orientovaných svahoch sa tu zachovali aj pôvodné horské – napr.  karpatské s ostrovčekmi dubovo-cerových lesov a dubových xerotermofilných lesov. Vo vyšších polohách bukové lesy vápnomilné a bukové lesy, na malých plochách – skalnatých hrebeňoch sa vyvinuli sutinové lipovo-javorové lesy (sopsr.sk). Rastie tu napr. Onosma visianii, Dianthus praecox subsp. lumnitzerii, Adonis vernalis, Dictamnus albus, Verbascum phoeniceum, Lunaria rediviva. Z orchidejí napr. , Limodorum abortivum. Jedinú izolovanú lokalitu v rámci Slovenska tu má ostrica alpínska – Carex haleriana.

Tematín je dominantou prírodnej rezervácie Tematínske kopce, ktorá je jedinečná prelínaním karpatskej a panónskej flóry. Rastie tu na južných svahoch Quercus pubescens, endemická Dominova Sorbus dominii, jaseň mannový Fraxinus ornus, introdukovaná borovica čierna Pinus nigra. Na severných svahoch prevláda buk Fagus sylvatica a hrab Carpinus betulus. Suchú a teplomilnú flóru zastupuje poniklec veľkokvetý , Draba lasiocarpa, rod Stipa, , Daphne cneourum, viaceré orchidei ako Orichis pallens, Dactylorhiza majalis, D. sambucina. Endemitom je nevädzník bádenský . tematínsky . Zo živočíchov tu žijú dva zriedkavé fúzače, Rosalia alpina, a . Z iných je to napr. Cicindela campestris, bystruška Carabus coriaceus, jašterica zelená Lacerta viridis, Aquila heliaca (piestany.sk). Dva kriticky ohrozené druhy slimákov Vertigo moulinsiana a Trichina filicina. Vzácna je – Saga pedo a cikády Tibicen plebejus a . Žije tu roháč veľký – Lucanus cervus, slovenský  Brachysomus slovacicus, – Zamenis longissimus, Coronella austriaca, výr skalný Bubo bubo, lelek lesný Caprimulgus europaeus, Dendrocopos leucotos, Ficedula parva, jazvec lesný Meles meles,  Bombina variegata, Bufo viridis, Rana dalmatina, netopiere Rhinolophus hipposideros, Barbastella barbastellus, Pipistrellus pipistrellus, Myotis mystacinus, Nyctalus noctula, Myotis myotis, .

V Tematínskych vrchoch a v priľahlej nive Váhu bolo zistených okolo dvoch tisíc druhov motýľov – najviac na Slovensku. Vidlochvosty, perlovce, Parnassius mnemosyne, Marumba quercus, Hyloicus pinastri, Libelloides macaronius,  – modráčik slovenský, Euplagia quadripunctaria.

Tematín is a ruin of a castle in western , located in the Považský Inovec mountain range (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, Tematín, Západoslovenské vydavateľské stredisko v Bratislave). This national cultural monument is part of the Tematín Hills, a protected area that has been designated a Natura 2000 site of European importance since 2004 (Regina Hulmanová). The castle was built in the southwestern part of Považský Inovec on a limestone-dolomite base at the peak of a side ridge extending west from between the Lúčanská and Hrádocká valleys. With an elevation of 564 meters, it is one of the highest castles in Slovakia. It belongs to the cadastral area of the village of Lúka (Wikipedia).

The castle likely originated immediately after the Mongol invasion in 1242 on the site of an older hillfort, whose Slavic origins might be indicated by an analysis of its name, probably derived from the words „temä,“ meaning crown, and the Old Slavic word for fortified places, „týn“ (Wikipedia). In records from the last third of the 13th century, the name Temetyn is documented (webgarden.cz).

The first written record of the castle dates back to 1270 (Dušan Jurčacko). Since its inception, the castle served a signaling and guarding function, and along with Trenčín, Beckov, and castles, it was part of the defense system protecting the northwestern passes of the Kingdom of Hungary. It also guarded an important ford across the Váh River, mentioned in a document from 1453 (Wikipedia). It was built as a royal castle to supplement border fortifications (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, Tematín, Západoslovenské vydavateľské stredisko v Bratislave). These castles were visually accessible to each other using fire signals and flags (tematin.org).

In the 13th century, the castle was violently seized by Matthew Csák of Trenčín. At the beginning of the 17th century, the castle came into the possession of Stanislav Turzo, who improved the outer bailey’s defenses. He invited Venetian armorer Angelo Ricciardi. In the mid-17th century, the Bercsényi family became co-owners of Tematín. Interestingly, Mikuláš Bercsényi, who later became the chief commander of Francis II Rákóczi’s troops, was born at the castle in 1665. Many items from Tematín Castle ended up in the manor house in , as the Bercsényi family had been constructing this manor for some time. During the uprisings of Francis II Rákóczi, Mikuláš Bercsényi had the castle repaired and even established a permanent military garrison there (tematin.org).

The castle comprised the upper castle with its courtyard, Gothic square tower, Gothic refuge tower – bergfried, entrance gate, high Gothic palace, Renaissance palace, southwest rondel, southeast bastion, chapel, economic buildings, first barbican, eastern bastion, third gate, northern bailey, northeast and west bastions, second gate with a moat, forward fortification, and second bailey (Source: Information board). On January 22, 1710, Mikuláš Bercsényi’s troops suffered a defeat in the anti-Habsburg wars. He hid in the castle, from where he managed to escape, but imperial troops soon destroyed Tematín. Since then, the castle has been in ruins (tematin.org).

Two civic associations are striving to save Tematín: the Civic Association „Castle Tematín“ and the Association for the Rescue of Tematín Castle. They use fallen stones as building material, and only lime is added to the mortar, not cement. Classic concrete would absorb water, expand, and press against the original stones (Source: Piešťanský týždeň). In the past, the castle was only cleared of overgrown vegetation, and no significant wall stabilization occurred. The OZ Castle Tematín association uses a transitional phase material between limestone and dolomite, mostly sourced locally. The ruin suffers from static issues like cavernous wall collapse and linear cracks. Visitors‘ activities, such as climbing and knocking down loose masonry, have also contributed to the castle’s deterioration. The geological base is disrupted by karst phenomena. Before masonry work, historical-architectural research and approval of the procedure by the Monuments Office are carried out ( Choma, Barbora Šusteková, Matúš Žemlička, Ján Barič).

The Tematín Hills Nature Reserve was established in 1976. It is one of the four most interesting areas of this type in Europe. It stretches from the floodplain of the Váh River to the ruins of Tematín Castle (obecluka.sk), covering an area of 2471 hectares. This remarkable geobotanical area on the southern slopes of Považský Inovec, with its limestone-dolomite base, is home to West Carpathian vegetation. Thermophilous flora and fauna predominate. From early spring, snowdrops carpet the light beech forests, followed later by corydalis. Large-flowered and intermediate pasque flowers bloom on the rocks. The Adonis vernalis, locally called „black pepper,“ was commonly used for treating domestic animals, especially pigs and sheep (obecluka.sk).

The formation of xerothermic communities in the Tematín Hills is significantly influenced by the orientation of the slopes – the most extreme biotopes have developed on the south-facing slopes of crumbly dolomite. Historically, human activity, notably the clearing of forests during the Turkish wars, played a significant role in the process of aridization and the expansion of warm and dry-loving communities. In higher elevations and north-facing slopes, original Carpathian mountain communities have been preserved, such as Carpathian oak-hornbeam forests with patches of oak-cer forests and xerothermophilous oak forests. In higher areas, limestone-loving and submontane beech forests are present, and on small rocky ridges, scree forests of lime and maple have developed (sopsr.sk). Notable species include Onosma visianii, Dianthus praecox subsp. lumnitzerii, Adonis vernalis, Dictamnus albus, Verbascum phoeniceum, and Lunaria rediviva. Orchid species like Anacamptis pyramidalis and Limodorum abortivum also grow here. The area is the only isolated location in Slovakia for the alpine sedge Carex haleriana.

Tematín is the dominant feature of the Tematín Hills Nature Reserve, which is unique for its blend of Carpathian and Pannonian flora. On the southern slopes, species like Quercus pubescens, the endemic Sorbus dominii, Fraxinus ornus, and the introduced Pinus nigra can be found. The northern slopes are dominated by Fagus sylvatica and Carpinus betulus. The dry and warm-loving flora includes grandis, Draba lasiocarpa, Stipa species, sibirica, , and various orchids such as Orichis pallens, Dactylorhiza majalis, and D. sambucina. The endemic Colymbada badensis var. tematinensis can also be found here. Among the fauna, two rare longhorn beetles, Rosalia alpina and Plagionotus arcuatus, inhabit the area. Other species include Cicindela campestris, Carabus coriaceus, Lacerta viridis, Aquila heliaca, and critically endangered snails Vertigo moulinsiana and Trichina filicina. Noteworthy are the steppe grasshopper Saga pedo and cicadas Tibicen plebejus and Cicada orni. The area is also home to Lucanus cervus, the Slovak endemic Brachysomus slovacicus, Zamenis longissimus, Coronella austriaca, Bubo bubo, Caprimulgus europaeus, Dendrocopos leucotos, Ficedula parva, Meles meles, Bombina variegata, Bufo viridis, Rana dalmatina, and several bat species including Rhinolophus hipposideros, Barbastella barbastellus, Pipistrellus pipistrellus, Myotis mystacinus, Nyctalus noctula, Myotis myotis, and Eptesicus serotinus.

In the Tematín Hills and the adjacent Váh floodplain, around two thousand species of butterflies have been identified – the most in Slovakia. Species include swallowtails, fritillaries, Parnassius mnemosyne, Marumba quercus, Hyloicus pinastri, Libelloides macaronius, Polyommatus slovacus, and Euplagia quadripunctaria.

Tematín ist eine Burgruine im Westen der Slowakei, gelegen im Gebirge Považský Inovec (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, Tematín, Západoslowakisches Verlagszentrum in Bratislava). Dieses nationale Kulturdenkmal ist Teil der Tematín-Hügel, eines Schutzgebiets, das seit 2004 als Natura 2000-Gebiet von europäischer Bedeutung ausgewiesen ist (Regina Hulmanová). Die wurde im südwestlichen Teil des Považský Inovec auf einem Kalkstein--Untergrund am Gipfel eines Seitenkamms errichtet, der westlich von Bezovec zwischen dem Lúčanská- und Hrádocká-Tal verläuft. Mit einer Höhe von 564 Metern gehört sie zu den höchstgelegenen Burgen der Slowakei. Sie gehört zum Katastergebiet des Dorfes Lúka (Wikipedia).

Die Burg entstand wahrscheinlich unmittelbar nach dem Mongolen-Einfall im Jahr 1242 an der Stelle einer älteren Festung, deren slawischer Ursprung durch die Analyse des Namens, der wahrscheinlich aus den Wörtern „temä“, was „Scheitel“ bedeutet, und dem altslawischen Wort für befestigte Plätze „týn“ zusammengesetzt ist, vermutet wird (Wikipedia). In Aufzeichnungen aus dem letzten Drittel des 13. Jahrhunderts ist der Name Temetyn verzeichnet (webgarden.cz).

Der erste schriftliche Nachweis der Burg stammt aus dem Jahr 1270 (Dušan Jurčacko). Seit ihrer Entstehung erfüllte die Burg eine Signal- und Wachfunktion und war zusammen mit den Burgen Trenčín, Beckov und Čachtice Teil des Verteidigungssystems zum Schutz der nordwestlichen Pässe des Königreichs Ungarn. Sie schützte auch eine wichtige Furt über den Váh, die in einer Urkunde von 1453 erwähnt wird (Wikipedia). Sie wurde als königliche Burg errichtet, um die Grenzbefestigungen zu ergänzen (Ondrejka Jozef, 1966: Beckov, Tematín, Západoslowakisches Verlagszentrum in Bratislava). Diese Burgen waren durch Feuersignale und Flaggen visuell miteinander verbunden (tematin.org).

Im 13. Jahrhundert wurde die Burg gewaltsam von Matthäus Csák von Trenčín eingenommen. Anfang des 17. Jahrhunderts gelangte die Burg in den Besitz von Stanislav Turzo, der die Verteidigung der Vorburg verbesserte. Er lud den venezianischen Waffenschmied Angelo Ricciardi ein. In der Mitte des 17. Jahrhunderts wurden die Bercsényis Mitbesitzer von Tematín. Interessanterweise wurde Mikuláš Bercsényi, der spätere Oberbefehlshaber der Truppen von Franz II. Rákóczi, 1665 in der Burg geboren. Viele Gegenstände aus der Burg Tematín endeten im Herrenhaus von Brunovce, da die Bercsényi-Familie dieses Herrenhaus schon seit einiger Zeit errichtete. Während der Aufstände von Franz II. Rákóczi ließ Mikuláš Bercsényi die Burg reparieren und richtete sogar eine ständige Militärgarnison ein (tematin.org).

Die Burg bestand aus der Oberburg mit ihrem Innenhof, einem gotischen quadratischen Turm, einem gotischen Zufluchtsort – dem Bergfried, dem Eingangstor, einem hochgotischen Palast, einem Renaissance-Palast, einem südwestlichen Rondell, einem südöstlichen Bastion, einer Kapelle, Wirtschaftsgebäuden, dem ersten Vorhof, einem östlichen Bastion, dem dritten Tor, der nördlichen Vorburg, nordöstlichen und westlichen Bastionen, dem zweiten Tor mit Graben, einer vorgeschobenen Befestigung und der zweiten Vorburg (Quelle: Informationstafel). Am 22. Januar 1710 erlitt die Truppe von Mikuláš Bercsényi in den Antihabsburgerkriegen eine Niederlage. Er versteckte sich in der Burg, von wo er entkommen konnte, aber die kaiserlichen Truppen zerstörten Tematín kurz darauf. Seitdem liegt die Burg in Ruinen (tematin.org).

Zwei Bürgervereine bemühen sich um die Rettung von Tematín: der Bürgerverein „Hrad Tematín“ und der Verein zur Rettung der Burg Tematín. Sie verwenden als Baumaterial abgefallene Steine, und der Mörtel wird nur mit Kalk, nicht mit Zement gemischt. Klassischer Beton würde Wasser aufnehmen, sich ausdehnen und auf die ursprünglichen Steine drücken (Quelle: Piešťanský týždeň). In der Vergangenheit wurde die Burg nur von überwuchernder Vegetation befreit, es kam jedoch zu keiner bedeutenden Mauerstabilisierung. Der Verein OZ Hrad Tematín verwendet Material in einer Übergangsphase zwischen Kalkstein und Dolomit, das meist aus lokalen Quellen stammt. Die Ruine leidet unter statischen Problemen wie dem Einsturz von Mauerwerk und linearen Rissen. Auch Besucher, die kletterten oder lose Mauersteine hinunterwarfen, trugen zum Verfall bei. Das geologische Fundament wird durch Karsterscheinungen gestört. Vor den Mauerarbeiten erfolgen historische und architektonische Untersuchungen und die Genehmigung des Verfahrens durch das Denkmalschutzamt (Mojmír Choma, Barbora Šusteková, Matúš Žemlička, Ján Barič).

Das Naturschutzgebiet Tematín-Hügel wurde 1976 gegründet. Es gehört zu den vier interessantesten Gebieten dieser Art in Europa. Es erstreckt sich von der Flussaue des Váh bis zu den Ruinen der Burg Tematín (obecluka.sk) und umfasst eine Fläche von 2471 Hektar. In diesem bemerkenswerten geobotanischen Gebiet an den Südhängen des Považský Inovec mit Kalkstein-Dolomit-Untergrund gedeiht westkarpatische Vegetation. Thermophile Flora und Fauna dominieren. Bereits im frühen Frühling wachsen Schneeglöckchen teppichartig in den lichten Buchenwäldern, gefolgt von Lerchensporn. Auf den Felsen blühen Großblütige und Mittlere Küchenschellen. Das Adonisröschen, lokal als „Schwarzer Pfeffer“ bezeichnet, wurde häufig zur Behandlung von Haustieren, insbesondere Schweinen und Schafen, verwendet (obecluka.sk).

Die Bildung xerothermischer Gemeinschaften in den Tematín-Hügeln wird stark durch die Ausrichtung der Hänge beeinflusst – die extremsten Biotope haben sich an den südlich exponierten Hängen aus brüchigem Dolomit entwickelt. Historisch spielte menschliche Aktivität, insbesondere die Abholzung während der Türkenkriege, eine bedeutende Rolle bei der Aridisierung und der Ausbreitung wärmeliebender Gemeinschaften. In höheren Lagen und an nordexponierten Hängen haben sich ursprüngliche Karpaten-Berggemeinschaften erhalten, wie Karpaten-Eichen-Hainbuchenwälder mit Eichen-Trockenwaldinseln und xerothermophile Eichenwälder. In höheren Lagen gibt es kalkliebende und submontane Buchenwälder und auf kleinen felsigen Graten haben sich Schuttwälder aus Linde und Ahorn entwickelt (sopsr.sk). Bemerkenswerte Arten sind Onosma visianii, Dianthus praecox subsp. lumnitzerii, Adonis vernalis, Dictamnus albus, Verbascum phoeniceum und Lunaria rediviva. Auch Orchideenarten wie Anacamptis pyramidalis und Limodorum abortivum wachsen hier. Das Gebiet ist der einzige isolierte Standort in der Slowakei für die Alpen-Segge Carex haleriana.

Tematín ist das dominierende Merkmal des Naturschutzgebiets Tematín-Hügel, das einzigartig für seine Mischung aus karpatischer und pannonischer Flora ist. An den südlichen Hängen wachsen Arten wie Quercus pubescens, der endemische Sorbus dominii, Fraxinus ornus und die eingeführte Pinus nigra. Die nördlichen Hänge werden von Fagus sylvatica und Carpinus betulus dominiert. Die trockene und wärmeliebende Flora umfasst Pulsatilla grandis, Draba lasiocarpa, Stipa-Arten, Campanula sibirica, Daphne cneorum und verschiedene Orchideen wie Orichis pallens, Dactylorhiza majalis und D. sambucina. Der Endemit Colymbada badensis var. tematinensis findet sich hier ebenfalls. Zu den Faunaarten gehören zwei seltene Bockkäfer, Rosalia alpina und Plagionotus arcuatus. Weitere Arten sind Cicindela campestris, Carabus coriaceus, Lacerta viridis, Aquila heliaca und die kritisch gefährdeten Schnecken Vertigo moulinsiana und Trichina filicina. Bemerkenswert sind auch die Steppenheuschrecke Saga pedo und die Zikaden Tibicen plebejus und Cicada orni. In der Region leben auch Lucanus cervus, der slowakische Endemit Brachysomus slovacicus, Zamenis longissimus, Coronella austriaca, Bubo bubo, Caprimulgus europaeus, Dendrocopos leucotos, Ficedula parva,

Meles meles, Bombina variegata, Bufo viridis, Rana dalmatina und mehrere Fledermausarten wie Rhinolophus hipposideros, Barbastella barbastellus, Pipistrellus pipistrellus, Myotis mystacinus, Nyctalus noctula, Myotis myotis und Eptesicus serotinus. In den Tematín-Hügeln und der angrenzenden Váh-Flussaue wurden etwa zweitausend Schmetterlingsarten identifiziert – die meisten in der Slowakei. Arten umfassen Schwalbenschwänze, Perlmutterfalter, Parnassius mnemosyne, Marumba quercus, Hyloicus pinastri, Libelloides macaronius, Polyommatus slovacus und Euplagia quadripunctaria.

TOP

Všetky

,