2010, 2014, Časová línia, Krajina, Slovenská krajina, Spiš, TOP

Spiš

Hits: 2173

Spiš je kraj na severe Slovenska, na východ od Vysokých Tatier. Nemecky je Spiš Zips (Wikipedia.sk), latinsky Scepusium, maďarsky Szepes, poľsky Spisz. Spišskej stolici vládli rody Zápoľských, Turzovcov, Csákyovcov (Wikipedia.sk). Je to kraj turisticky a kultúrne atraktívny. Ponúka viacero národných parkov: na severozápade regiónu Tatranský národný park, okrem toho Pieniny, Slovenský raj, Nízke Tatry (Wikipedia.sk). Mestá ako Levoča, Kežmarok, lokality Spišské Podhradie, Spišský hrad, Spišská Sobota. Lyžiarske strediská Krompachy – Plejsy, Ždiar – Bachledova dolina (Wikipedia.sk). V Slovenskom raji sa nachádza s dĺžkou 18.5 km druhá najdlhšia jaskyňa na Slovensku – Stratená jaskyňa. Okrem toho je známa Dobšinská ľadová jaskyňa a jaskyňa Psie diery. Krasové tiesňavy Suchej Belej, Veľkého Sokola sú považované za najkrajšie na Slovensku (rajportal.sk). Spiš je región, ktorý nie vždy patril k Slovensku (Wikipedia.sk). V 11. storočí bol Spiš z juhu obsadzovaný Uhorským a zo severu Poľskom kráľovstvom. Do roku 1802 existovala Provincia X spišských kopijníkov (Parvus comitatus – Sedes superior), ktorá požívala výhody. Od roku 1726 boli centrom provincie Betlanovce. Kopijníci boli zemania. Uhorský kráľ Žigmund Luxemburský dal z neskoršie vzniknutej Provincie 24 spišských miest, 13 z nich do poľského zálohu, ktorý trval 360 rokov. Ocitli sa v ňom napr. Poprad, Spišská Sobota, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, Stará Ľubovňa, Podolínec. Predmetom zálohu bol len ekonomický prospech. O koniec zálohu sa vojensky postarala až v druhej polovici 18. storočia Mária Terézia. V roku 1614 sa na Spiši konala Luteránska synoda, tiež nazývaná Spišská synoda, na ktorej sa rokovalo o protestantskej organizácii.(Wikipedia.sk). Po vzniku Československa v roku 1918 malo Poľsko územné nároky na Spiš po rieku Poprad. Poľskí vojaci boli 8.12.1918 porazení pri Kežmarku. V júni 1919 došlo opäť k obsadeniu Poľskom. Do roku 1925 boli tieto spory (aj na Hornej Orave) pomerne intenzívne. Opäť rozhoreli v októbri 1938 a v máji 1945 (Wikipedia.sk). Od 12. storočia sem prichádzali nemeckí kolonisti, od 14. storočia vyššie polohy osídľujú Rusíni a Ukrajinci, s ktorými prišlo aj iné náboženstvo. Hladným strediskom Židov bola obec Huncovce. Od 15. storočia tu žijú aj Rómovia (spis.sk). Na severe Spiša, podobne aj na Orave a v poľskom Spiši a Orave žije goralská menšina, ktorá vznikla v dôsledku troch migračných vĺn. Poľská vláda ich v roku 1918 považovala za Poliakov (Gotkiewicz M., 1969). Po roku 1945 boli z regiónu vyhnaní Nemci, takmer všetci. Etnicky nemecká je obec Chmeľnica pri Starej Ľubovni (Wikipedia.sk).

Niektoré príspevky

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2009, 2010, 2011, 2012, Časová línia, Krajina, Myjava, TOP

Myjava – kopaničiarsky región

Hits: 2484

Myjavský región sa rozprestiera na Myjavskej pahorkatine a v podhorí Bielych Karpát. Hranica so Záhorím je zhruba v línii obcí Jablonica, Prietrž, Turá Lúka, Vrbovce (frndzalicafest.sk). Administratívne myjavský región zahŕňa okresy Myjava a časť okresu Nové Mesto nad Váhom (trencinregion.sk). Východ územia bol osídlený už v dobe slovanskej, ale kopcovitejší západ sa kolonizoval až od 13. storočia. V 16. – 17. storočí sa región pod vplyv valaskej kolonizácie z Kysúc. Vznikalo kopaničiarske osídlenie. Osady získavali zvyčajne pomenovania podľa mien pôvodných obyvateľov. Typickou schopnosťou kopaničiarov bolo podomové obchodovanie, cestovanie za sezónnou prácou, ale aj do zámoria (frndzalicafest.sk). Sváko Ragan z Brezovej bol garbiar Marián Lacko (trencinregion.sk).

Na Myjavu sa sťahovali v minulosti ľudia aj preto, aby sa boli v menšom nebezpečenstve napr. pred Turkami. V dnešnej dobe sa Myjava vyľudňuje, stáva sa z nej chatárska oblasť.

Niektoré myjavské lokality:

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Krajina, Polia, TOP

Polia

Hits: 1236
 
 

Use Facebook to Comment on this Post

2010, 2011, Časová línia, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Spiš, Stavby, Zrúcaniny

Spišský hrad – pýcha Slovenska

Hits: 3401

Spišský hrad je úchvatný, to sa musí nechať. Je najnavštevovanejším hradom na Slovensku.

Pomenovania Spišského hradu – castrum Scypus, castrum Scepus, castrum Kirchenberg, castrum Scepeswara, hrad Spiš (zamky.sk). Nachádza sa 634 metrov nad morom, patrí medzi najrozsiahlejšie rady v Európe (spisskyhrad.com). Pre svoju rozlohu 4.15 ha je Spišský hrad považovaný za najväčší hrad strednej Európy (spisskyhrad.sk). Pod Spišským hradom sa nachádza systém jaskýň (snm.sk). Je národnou kultúrnou pamiatkou (spisskyhrad.sk), v roku 1993 bol Spišský hrad a pamiatky okolia zaradený na Zoznam svetového dedičstva UNESCO (spisskyhrad.com). Po tejto časti Spiša sa kedysi pohyboval aj človek neandrtálsky a územie bolo zrejme osídlené ešte skôr. A o tom máme jednoznačný dôkaz. V kameňolome na susednom Dreveníku objavili v roku 1938 v kuse travertínu ľudskú lebku (spissky-hrad.szm.com). Aj neolitickí ľudia tu po sebe zanechali stopy dnes staré takmer 7 tisíc rokov (spisskyhrad.com). Praveké sídlisko je tu datované do 5. tisícročia pred Kristom (spisskyhrad.com). Jedno z prvých známych osídlení pochádza z neolitu, kedy sa tu usídlil ľud tzv. bukovohorskej kultúry. V závere prvej polovice 4. tisícročia pred Kr. ich vystriedal ľud tzv. bodrogkeresztúrskej kultúry, ktorý priniesol nový, dokonalejší materiál – meď. V druhej polovici 3. tisícročia pred n.l.. ľud badenskej kultúry – ľud s kanelovanou keramikou, ktorý osídlil nielen hradnú akropolu ale aj jej svahy a priľahlý Dreveník, na ktorom vybudoval rozsiahlu výšinnú osadu (wikipedia.sk).

V prvých dvoch storočiach nášho letopočtu bolo na jeho mieste masívne, valmi osídlené keltské sídlisko. Kelti tu pravdepodobne razili aj mince, biateky spišského typu (cestaunesco.sk). Jej elitu tvoril keltský kmeň Kotínov. Z tej doby pochádza unikátny nález kostrových ostatkov muža a kožených mešcov aj s rímskymi mincami z jaskyne pod hradom (spisskyhrad.com). Bolo to najrozsiahlejšie a najintenzívnejšie ranohistorické osídlenie hradného kopca. O vyspelosti tohto etnika svedčí množstvo archeologických artefaktov, napr. strieborné mince tzv. spišského typu, pochádzajúce pravdepodobne z obdobia 1. storočia pred n.l.. Koncom 2. storočia však bolo hradisko náhle opustené. Na ďalších viac ako deväťsto rokov dovtedy životom pulzujúci kopec osirel. 

Na prelome 5. – 6. storočia sa začali v širšom okolí objavovať prví Slovania. Následné slovanské osídlenie sa lokalizovalo na susednej planine vyvýšeného Dreveníka v podobe rozľahlého opevneného hradiska (wikipedia.sk). V roku 1241 odolal hrad Tatárskemu útoku (Informačná tabuľa). Napriek tomu ďalšie stavebné práce ešte zosilnili jeho opevnenie. Na stavebných prácach v 13. storočí sa podieľali severotalianski kamenárski majstri, ktorí neskôr pracovali aj na stavbe Spišskej Kapituly a v Spišskom Štvrtku (wikipedia.sk).

Najrozsiahlejšie stavebné úpravy vykonal Ján Jiskra z Brandýsa v polovici 15. storočia, kedy vzniklo najväčšie dolné nádvorie. Vo svojej histórii patril hrad Zápoľským, Turzovcom, Čákyovcom. Ján Zápoľský, ktorý sa stal uhorským kráľom, sa narodil na Spišskom hrade. V roku 1780 zničil hrad požiar, v tom čase už bol opustený. Areál hradu obsahuje Románsky palác, Kaplnku svätej Alžbety, paláce Zápoľských, hradnú vežu, románske predhradie, Csákyovské paláce, Barbakan, Jiskrovu pevnôstku (Informačná tabuľa).

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post