kaštiely - Skala

Príroda, Botanické záhrady, Organizmy, Rastliny

Arborétum Mlyňany

25/02/202527/02/2025 skala

Arborétum Mlyňany je botanickým zariadením, ktoré sa pýši najbohatšou zbierkou cudzokrajných drevín na Slovensku. Patrí medzi najvýznamnejšie arboréta v strednej Európe. Nachádza sa medzi obcami Tesárske Mlyňany a Vieska nad Žitavou, rozprestiera sa na ploche 67 hektárov (Slovakia Travel). Založené bolo v roku 1892 grófom Dr. Štefanom Ambrózy-Migazzim, vášnivým milovníkom prírody a dendrológie. Jeho cieľom bolo vytvoriť “vždyzelený park” (Semper Vireo), kde by sa aklimatizovali cudzokrajné vždyzelené dreviny v našich klimatických podmienkach. Pod vedením záhradníka Jozefa Mišáka boli postupne vysádzané dreviny dovážané z rôznych častí sveta, najmä z Nemecka, Francúzska a Anglicka (es.wikipedia.org). Ambrózy získal časť mlynianskeho veľkostatku, ku ktorému neskôr prikúpil les pri Vieske nad Žitavou. Výsadby sa začali na terasách pod kaštieľom, ktorý dal predtým postaviť. Presúvali sa obrovské objemy zeme, balvany na stavbu alpínia sa dovážali z Prílep a Kľačian. Ambrózy sa spojil s poprednými botanikmi a dendrológmi ako boli C. K. Schneider, A. Silva-Tarouca, Moesz, Gáyer, Rédl (sav.sk).

Arborétum je situované na severnom okraji Podunajskej nížiny. Pôvodne pôda nebola príliš vhodná pre stálozelenú flóru, preto si zo začiatku zakladateľ nechal dovážať humus a rašelinu. Pôvodný Ambrózyho park bol založený na pôvodnom dubovo-hrabovom lese. Postupne sa vyrúbaval pôvodný porast a sadili sa ušľachtilé dreviny. Na okraji je možné aj dnes nájsť zvyšky pôvodného lesa (slovenskycestovatel.sk). Po odchode grófa Ambrózy-Migazziho v roku 1914 prevzal starostlivosť o arborétum Jozef Mišák. V roku 1951 bolo arborétum vyhlásené za chránený areál a stalo sa vedeckým pracoviskom Slovenskej akadémie vied (SAV). Dnes je arborétum otvorené pre verejnosť počas celého roka a slúži nielen ako miesto oddychu, ale aj ako centrum výskumu a vzdelávania v oblasti botaniky a ekológie (sk.wikipedia.org). Významné osobnosti Arboréta: Štefan Ambrózy, Jozef Mišák, Jozef Richtár, Gejza Steinhübel, František Nábělek, Daniel Kovalovský, František Benčať, Ivan Tomaško (arboretum.sav.sk).

V Arboréte Mlyňany sa nachádza viac ako 2 300 druhov rastlín z rôznych kútov sveta, vrátane východnej Ázie, Kórey a Severnej Ameriky. Medzi najvzácnejšie exempláre patrí 35-metrový sekvojovec mamutí – Sequoiadendron giganteum a zimokvet včasný – Chimonanthus praecox, ktorý kvitne už v januári. Unikátom sú aj mnohé ázijské dreviny, ktoré sa okrem svojho pôvodného prostredia vyskytujú len v tomto arboréte (Slovakia Travel). Areál je rozdelený na niekoľko tematických častí: Ambrózyho park je najstaršia časť arboréta s rozlohou 40 ha, kde sú sústredené vždyzelené listnaté dreviny a ihličnany. Ďalšie časti: severoamerická plocha, východoázijská plocha, kórejská plocha a slovenská plocha, ktorá bola založená v roku 1992 (slovenskycestovatel.sk). Jednou z hlavných dominánt arboréta je romantický kaštieľ postavený v roku 1894 s charakteristickou vežou, ktorý slúži ako sídlo správy arboréta a miesto konania rôznych podujatí. Hlavná vychádzková trasa pre návštevníkov meria 4,5 km a vedie cez najzaujímavejšie časti areálu (Slovakia Travel).

Arboretum Mlyňany is a botanical facility that boasts the richest collection of exotic woody plants in Slovakia. It is one of the most significant arboreta in Central Europe. Located between the villages of Tesárske Mlyňany and Vieska nad Žitavou, it covers an area of 67 hectares (Slovakia Travel). It was founded in 1892 by Count Dr. Štefan Ambrózy-Migazzi, a passionate nature lover and dendrologist. His goal was to create an “evergreen park” (Semper Vireo) where exotic evergreen trees could acclimatize to the local climatic conditions. Under the supervision of gardener Jozef Mišák, trees imported from various parts of the world, primarily from Germany, France, and England, were gradually planted (es.wikipedia.org). Ambrózy acquired part of the Mlyňany estate, to which he later added a forest near Vieska nad Žitavou. The plantings began on terraces below the manor house, which he had previously built. Enormous volumes of soil were moved, and boulders for the construction of an alpine garden were brought from Prílepy and Kľačany. Ambrózy collaborated with leading botanists and dendrologists such as C. K. Schneider, A. Silva-Tarouca, Moesz, Gáyer, and Rédl (sav.sk).

The arboretum is situated on the northern edge of the Danubian Lowland. Initially, the soil was not very suitable for evergreen flora, so the founder had humus and peat imported at the beginning. The original Ambrózy Park was established on a native oak-hornbeam forest. Over time, the native vegetation was gradually cut down and replaced with noble tree species. Remnants of the original forest can still be found on the edges of the arboretum today (slovenskycestovatel.sk). After Count Ambrózy-Migazzi left in 1914, Jozef Mišák took over the care of the arboretum. In 1951, it was declared a protected area and became a scientific institution under the Slovak Academy of Sciences (SAV). Today, the arboretum is open to the public year-round, serving not only as a place for relaxation but also as a center for botanical and ecological research and education (sk.wikipedia.org). Notable Figures of the Arboretum:

Štefan Ambrózy, Jozef Mišák, Jozef Richtár, Gejza Steinhübel, František Nábělek, Daniel Kovalovský, František Benčať, Ivan Tomaško (arboretum.sav.sk).

Arboretum Mlyňany contains more than 2,300 plant species from various parts of the world, including East Asia, Korea, and North America. Among the rarest specimens is a 35-meter-tall giant sequoia (Sequoiadendron giganteum) and wintersweet (Chimonanthus praecox), which blooms as early as January. Many Asian tree species that exist only in their native environment or this arboretum are also unique (Slovakia Travel). The area is divided into several thematic sections: Ambrózy Park – the oldest part of the arboretum (40 hectares), focusing on evergreen broadleaf trees and conifers, North American section, East Asian section, Korean section, Slovak section – established in 1992 (slovenskycestovatel.sk).One of the main landmarks of the arboretum is a romantic manor house built in 1894, featuring a characteristic tower. It serves as the administrative headquarters of the arboretum and hosts various events. The main visitor walking trail is 4.5 km long and leads through the most interesting parts of the area (Slovakia Travel).

Odkazy

TOP

Rododendrony

Jeseň

Koelreuteria paniculata `Golden Rain Tree`

Listy

Javory

Duby

Ruže

Jazierka

Levandule

Lekná

Gaštany

Borovice

Sekvoje

Ostatné

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Neživé, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Spiš, Spišské, Stavby, Zámky

Markušovce

13/01/202513/01/2025 skala

Markušovce ležia v južnej časti Hornádskej kotline, neďaleko od Spišskej Novej Vsi (História Markušoviec pre budúcnosť obec a zásady ochrany pamiatkovej zóny, Krajský pamiatkový úrad Košice, pracovisko Spišská Nová Ves). Pri sútoku Levočského potoka s Hornádom (markusovce.sk) v nadmorskej výške 435 metrov nad morom (Wikipedia). Markušovce sú súčasťou národného parku Slovenský raj (markusovce.sk). Na rozlohe 18.51 km² tu žije 4546 obyvateľov (Wikipedia). Prvé zmienky o Markušovciach sú zo začiatku 12, storočia. Tatári v roku 1241 Markušovce vyplienili. Osada sa predtým nazývala Svätý Michal, nové meno dostala “Terra Marci” – Zem Markova. Markušovce sa v priebehu stredoveku vyvinuli na významné sídlo. V roku 1527 bol Markušovský hrad zničený. Následne bol obnovovaný a ničený požiarmi. Zachovalo sa aj 10 kaštieľov a kúrií. Opevnený renesančný kaštieľ bol dostavaný v roku 1643 (História Markušoviec pre budúcnosť obec a zásady ochrany pamiatkovej zóny, Krajský pamiatkový úrad Košice, pracovisko Spišská Nová Ves).

Markušovce ležia na gotickej ceste, jej dejiny sú úzko späté s rodinou Mariášiovcov. V ňom sa nachádza nádherná expozícia historického nábytku. Vznikla pri pamiatkovej obnove v rokoch 1984 – 1994. Pôvodne bol renesančnou pevnosťou s nárožnými vežami, obohnaný priekopou. Rokokovú prestavbu realizoval Wolfgang Mariássy v rokoch 1770 – 1775. Pri príležitosti príchodu cisára Jozefa II. dal v parku kaštieľa postaviť Dardanely. (Informačná tabuľa). Na hornej terase parku bol vybudovaný letohrádok Dardanely (História Markušoviec pre budúcnosť obec a zásady ochrany pamiatkovej zóny, Krajský pamiatkový úrad Košice, pracovisko Spišská Nová Ves). V rokokovom letohrádku z 18. storočia je inštalovaná vzácna expozícia klávesových hudobných nástrojov, jediná svojho druhu na Slovensku. Vznikla pri pamiatkovej obnove v rokoch 1984 – 1994 (Informačná tabuľa).

Historické názvy obce: Villa Marci, Szentmichalur, Mariusdorf, Marcusfalua, Zentmyhal, Markussowcze, Markusfalua. Maďarsky je to Márkusfalu, Markuscsepánfalu, nemecky Marksdorf. V druhej polovici 19. storočia s Markušovcami splynula obec Čepanovce. V roku 1787 tu v 65 domoch žilo 408 obyvateľov. Zapodievali sa okrem poľnohospodárstva práci v lese a v baniach. Neskôr tu fungovala pražiareň železnej rudy. V roku 1892 tu vznikol drevársky závod. V rokoch 1880 – 1890 postihlo Markušovce veľké vysťahovalectvo (markusovce.sk).

Markušovce is located in the southern part of the Hornád Basin, near Spišská Nová Ves (History of Markušovce for the Future of the Municipality and Principles for Protecting the Heritage Zone, Regional Monument Office Košice, Spišská Nová Ves Workplace). It lies at the confluence of the Levočský Stream and the Hornád River (markusovce.sk) at an altitude of 435 meters above sea level (Wikipedia). Markušovce is part of the Slovak Paradise National Park (markusovce.sk). The municipality covers an area of 18.51 km² and is home to 4,546 residents (Wikipedia). The first mentions of Markušovce date back to the early 12^th century. In 1241, the Tatars plundered Markušovce. The settlement was originally named Saint Michael (Svätý Michal) but was later renamed “Terra Marci” – Mark’s Land. During the Middle Ages, Markušovce developed into a significant settlement. In 1527, Markušovský Castle was destroyed and subsequently rebuilt, only to be damaged by fires multiple times. Additionally, 10 manor houses and mansions have been preserved. A fortified Renaissance mansion was completed in 1643 (History of Markušovce for the Future of the Municipality and Principles for Protecting the Heritage Zone, Regional Monument Office Košice, Spišská Nová Ves Workplace).

Markušovce is situated on the Gothic Route, and its history is closely tied to the Mariássy family. The mansion features a stunning exhibition of historical furniture, which was created during a restoration project between 1984 and 1994. Originally, it was a Renaissance fortress with corner towers, surrounded by a moat. Wolfgang Mariássy carried out a Rococo renovation between 1770 and 1775. To commemorate Emperor Joseph II’s visit, the Dardanely Summerhouse was built in the mansion park (Information Board). On the upper terrace of the park, the Dardanely Summerhouse was constructed (History of Markušovce for the Future of the Municipality and Principles for Protecting the Heritage Zone, Regional Monument Office Košice, Spišská Nová Ves Workplace). The Rococo summerhouse from the 18^th century houses a rare exhibition of keyboard musical instruments, the only one of its kind in Slovakia. This exhibition was also created during the restoration project between 1984 and 1994 (Information Board).

Historical names of the municipality include Villa Marci, Szentmichalur, Mariusdorf, Marcusfalua, Zentmyhal, Markussowcze, and Markusfalua. In Hungarian, it is known as Márkusfalu or Markuscsepánfalu, and in German as Marksdorf. In the second half of the 19^th century, the village of Čepanovce merged with Markušovce. In 1787, the village had 65 houses and 408 inhabitants, who worked in agriculture, forestry, and mining. Later, an iron ore roasting plant operated here. In 1892, a timber factory was established. Between 1880 and 1890, Markušovce experienced significant emigration (markusovce.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

Dokumenty, Interiéry, Krajina, Liptov, Liptovské, Liptovské, Neživé, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Stavby

Múzeum liptovskej dediny v Pribyline

18/04/202431/12/2024 skala

Skanzen liptovskej dediny v Pribyline je peknou ukážkou minulosti Liptova. Areál je otvorený celoročne a počas roka sa v ňom koná veľa rôznorodých podujatí. Do expozície patrí aj expozícia lesnej železničky, ktorej sa venuje samostatný príspevok.

Múzeum liptovskej dediny v Pribyline je vysunutou expozíciou Liptovského múzea v Ružomberku. Leží v ústí Račkovej doliny (liptov.sk). V roku 1991 bola verejnosti sprístupnená jeho prvá časť (pribylinaobjektivom.sk). Je najmladším múzeom v prírode na Slovensku, bolo vybudované v súvislosti s výstavbou vodného diela Liptovská Mara. Sídelná štruktúra dediny je podobná, akú mávali v minulosti väčšie liptovské obce s výsadami a právami mestečiek. Uprostred dediny je väčšie priestranstvo tzv. rínok, kde sa schádzali obyvatelia , kde sa konali trhy a jarmoky. Je tu možné ukázať sociálne a spoločenské rozdiely v kultúre a spôsobe života, od bývania najchudobnejších vrstiev dedinského obyvateľstva až po bývanie najbohatších, čím sa odlišuje od ostatných múzeí v prírode na Slovensku. Nachádza sa tu napr. goticko renesančný kaštieľ zo zátopovej obce Parížovce, najstaršie zemianske sídlo Liptova. Najstaršiu gotickú časť možno datovať do prvej tretiny 14. storočia. Druhou je drevená zemianska kúria z Paludze z roku 1858. Neobyčajne atraktívnu expozíciu tvorí ranogotický kostol Panny Márie z Liptovskej Mary. Najstaršia písomná správa o tomto kostole je zroku 1288, na základe archeologických výskumov však možno predpokladať, že pod základmi pôvodného kostola stála staršia sakrálna stavba, ktorú možno datovať do 11. až 12.-teho storočia (Zuskinová et al.).

Jedným z hlavných zámerov je snaha vytvoriť živé múzeum. Preto remeselnícke dielne, kolárska a kováčska dieľňa, kde zruční majstri môžu predviesť návštevníkom tajomstvá dávnych remesiel. Do múzea prichádzajú aj ďalší výrobcovia, ktorí ukazujú ako sa pletie košík z prútia alebo drevených lubov, jednoduché rezbárske techniky, prácu s kožou, zdobenie praciek, medovníkov, či vyvŕtanie fujary z kmeňa bazy. Múzeum pripravuje počas roka rôzne podujatia, napr. “Ovčiarska nedeľa” s ukážkami pastierskeho rezbárskeho umenia, pastierskym folklórom, “Hasičská nedeľa” s výstavou a ukážkami dobovej hasičskej techniky. “Včelárska nedeľa” ponúka expozíciu dobových úľov a včelárskych pomôcok, s bohatou ponukou včelích produktov. “Nedeľa rodákov” je nielen stretnutím obyvateľov zaniknutých obcí pod priehradou Liptovská Mara, obyvateľov a rodákov z Liptova, ale v programe sa v úlohe hostiteľa predstaví vždy jedna z väčších a bohatých obcí regiónu. “Deň sv. Huberta” je príležitosťou pre stretnutie poľovníkov, lesníkov. “Stredoveká nedeľa” ukazuje historické bojové umenia, dobový spôsob života a odievania. A mnohé ďalšie, ako “Vianoce v Liptove” (Zuskinová et al.).

V zooexpozícii sa chované pôvodné karpatské plemená zvierat, ktorých chov je v súčasnosti na ústupe. Napr. tmavé karpatské kozy, biele a čierne ovce valašky, sliepky, husi, kačky, morky, perličky a huculské kone, ktoré sú potomkami pôvodného divého koňa na Slovensku, ktorý bol po stáročia polodivo chovaným pracovným zvieraťom horského obyvateľstva (Zuskinová et al.).

The open-air museum of the Liptov village in Pribylina is a beautiful representation of Liptov’s past. The area is open year-round, hosting various events throughout the year. One of the exhibits includes the exposition of a forest narrow-gauge railway, which is covered in a separate contribution.

The Museum of the Liptov Village in Pribylina is a branch of the Liptov Museum in Ružomberok. It is located at the mouth of the Račková Valley (liptov.sk). In 1991, its first part was made accessible to the public (pribylinaobjektivom.sk). It is the youngest open-air museum in Slovakia, established in connection with the construction of the Liptovská Mara waterworks. The settlement structure of the village resembles that of larger historical Liptov villages with the privileges and rights of small towns. In the center of the village is a larger space called the “rínok” or market square, where residents gathered, markets, and fairs took place. It allows showcasing social and cultural differences in the way of life, from the housing of the poorest layers of rural population to that of the wealthiest, distinguishing it from other open-air museums in Slovakia. Notable structures include the Gothic Renaissance castle from the submerged village of Parížovce, the oldest noble residence in Liptov. The oldest Gothic part can be dated to the first third of the 14^th century. The second is a wooden noble mansion from Paludza, built in 1858. An exceptionally attractive exhibit is the early Gothic Church of the Virgin Mary from Liptovská Mary. The oldest written report about this church is from 1288, but archaeological research suggests that an older sacral building dating back to the 11^th or 12^th century may have stood under the foundations (Zuskinová et al.).

One of the main objectives is to create a living museum. Therefore, craft workshops, a wheelwright and blacksmith workshop, where skilled masters can demonstrate ancient crafts’ secrets to visitors, are part of the museum. Other artisans also come to the museum to demonstrate basket weaving, simple carving techniques, leatherwork, decoration of slingshots, gingerbread, or carving fujaras from tree trunks. The museum organizes various events throughout the year, such as “Shepherd’s Sunday” with demonstrations of pastoral carving art, shepherd folklore, “Firefighter’s Sunday” with an exhibition and demonstrations of period firefighting equipment. “Beekeeper’s Sunday” offers an exhibition of period beehives and beekeeping tools, with a rich selection of bee products. “Native Sunday” is not only a meeting of residents from extinct villages under the Liptovská Mara dam, inhabitants, and natives of Liptov, but also features one of the larger and wealthier villages in the region. “St. Hubert’s Day” is an opportunity for hunters and foresters to meet. “Medieval Sunday” shows historical martial arts, the lifestyle of the time, and clothing. And many more, like “Christmas in Liptov” (Zuskinová et al.).

In the zoo exhibit, original Carpathian breeds of animals are kept, whose breeding is currently declining. Examples include dark Carpathian goats, white and black Wallachian sheep, chickens, geese, ducks, rabbits, and Hucul horses, descendants of the original wild horse in Slovakia, which was semi-domesticated and used as a working animal by mountain residents for centuries (Zuskinová et al.).

Odkazy

TOP

Všetky

Pani drotárku chcem ubezpečiť, že jediným cieľom tejto prezentácie je ukázať na to krásne, čo vytvorila, resp. prezentovala. Vzhľadom na to, že na niektorých fotkách je vidno aj ceny - nedá mi nepovedať - myslím si, že ceny za tieto výrobky sú podľa mňa podhodnotené.

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Obce, Podunajské, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské

Ľaliová obec Bernolákovo

14/01/202305/01/2025 skala

Bernolákovo leží v nadmorskej výške 141 metrov nad morom. Na ploche 28,43 km² tu žije 9154 obyvateľov (Wikipedia). Obec sa nachádza medzi Ivankou pri Dunaji a Sencom (naucnechodniky.eu). Bernolákovo bolo osídlené už v neolite, neskoršie osídlenie je zo staršej doby bronzovej. Z 8. storočia pochádza osídlenie nájdené na dune Šakoň, kde sa našlo slovansko-avarské pohrebisko. Z tohto osídlenia vyplýva, že dominantným druhom mäsitej potravy bola ovca (bernolakovo.sk).

Najstaršia písomná zmienka o obci je z roku 1209. Predtým tu boli dve osady: Čeki a Lužnica. Historické názvy obce: Ceki, Cheki, Czeklészm Chceclez, Cheklezm, Čyklýs, Čeklis. Názov možno pochádza od staromaďarského csek – brodiť sa. Na kopci Várdomb sú pozostatky čeklískeho hradu, postavený bol zrejme po tatarskom vpáde v roku 1214. Začiatkom 16. storočia mala obec aj pečať, v ktorej boli tri ľalie. Vzťah medzi nemeckým Drei Lilien Stadt nie je vysvetlený. Čeklísky hrad sa nazýval aj Ľaliový hrad. Spuštošený bol už v 15. storočí. V 18. storočí Esterházyovci neďaleko miesta starého hradu postavili kaštieľ – (1714 – 1722). V Bernolákove pôsobil cech čižmárov a hrnčiarov. O roku 1766 tu fungovala manufaktúra na výrobu súkna, bavlnené látky – kartúnky. Anton Bernolák tu pôsobil v rokoch 1787 – 1791 ako kňaz. V roku 1828 bolo v Čeklísy 268 domov a 1803 obyvateľov (bernolakovo.sk).

V súčasnosti je Bernolákovo rozvíjajúca sa obec. Patrí medzi najľudnatejšie obce bez štatútu mesta na Slovensku. Medzi známe osobnosti Bernolákova patrí, patrili džezový hudobník Laco Déczi, futbalista Tibor Jančula, futbalista storočia Slovensa Ján Popluhár (Wikipedia).

Bernolákovo is located at an altitude of 141 meters above sea level. With an area of28.43 km², it is home to 9154 inhabitants (Wikipedia). The village is located between Ivanka pri Dunaji and Senec (naucnechodniky.eu). Bernolákovo was settled already in the Neolithic period, later settlement dates back to the older Bronze Age. Settlement from the 8^th century was found on the dune of Šakoň, where a Slavic-Avar cemetery was discovered. This settlement suggests that the dominant type of meat food was sheep (bernolakovo.sk).

The oldest written mention of the village is from 1209. Before that, there were two settlements: Čeki and Lužnica. Historical names of the village: Ceki, Cheki, Czeklészm Chceclez, Cheklezm, Čyklýs, Čeklis. The name may come from the Old Hungarian “csek” – to ford. On the hill of Várdomb are the remains of the Čeklísky castle, which was probably built after the Tatar invasion in 1214. At the beginning of the 16^th century, the village also had a seal with three lilies. The relationship with the German “Drei Lilien Stadt” is not explained. Čeklísky castle was also called Lily castle. It was abandoned already in the 15^th century. In the 18^th century, the Esterházy family built a mansion near the site of the old castle – (1714 – 1722). In Bernolákovo, there was a guild of shoemakers and potters. In 1766, there was a manufactory for the production of woolen cloth and cotton fabrics – “kartúnky.” Anton Bernolák served here as a priest from 1787 to 1791. In 1828, there were 268 houses and 1803 inhabitants in Čeklísy (bernolakovo.sk).

Today, Bernolákovo is a developing village. It is one of the most populous villages without town status in Slovakia. Among the famous personalities of Bernolákovo are the jazz musician Laco Déczi, footballer Tibor Jančula, and the Slovak Footballer of the Century Ján Popluhár (Wikipedia).

Bernolákovo egy 141 méteres tengerszint feletti magasságban található. Területe 28,43 km², és 9154 lakosa van (Wikipedia). A település Ivanka pri Dunaji és Senec között fekszik (naucnechodniky.eu). Bernolákovo már a neolitikum idején lakott terület volt, későbbi települések az idősebb bronzkortól származnak. A 8. századi települési maradványokat megtalálták a Šakoň homokdűnéken, ahol egy szláv-árvákkal közös temetkezési helyet találtak. Ennek a településnek az alapján, a domináns húsétel típusa a bárány volt (bernolakovo.sk).

A falu legrégebbi írásos említése 1209-ből származik. Ezelőtt két település volt: Čeki és Lužnica. A falu történelmi nevei: Ceki, Cheki, Czeklészm Chceclez, Cheklezm, Čyklýs, Čeklis. A név lehet, hogy az ómagyar “csek” – átkelni szóból származik. A Várdombon találhatóak a Čeklísky vár maradványai, amelyet valószínűleg a tatár betörés után építettek 1214-ben. A 16. század elején a falunak három liliommal ellátott pecsétje is volt. A kapcsolat a német “Drei Lilien Stadt” ‑kal nem magyarázható meg. A Čeklísky várat Lily-várnak is nevezték. Már a 15. században elhagyatott volt. A 18. században az Esterházy család egy kastélyt épített a régi vár helyére – (1714 – 1722). Bernolákovónak volt egy cipész és fazekas céhe. 1766-ban egy manufaktúra működött itt, gyapjúszövet és pamut anyagok előállítására – “kartúnky”. Anton Bernolák 1787 és 1791 között plébánosként szolgált itt. 1828-ban 268 ház és 1803 lakosa volt a Čeklísy falunak (bernolakovo.sk).

Ma Bernolákovo egy fejlődő falu. Ez Szlovákia legnépesebb városi státuszú falvai közé tartozik. Bernolákovo híres személyiségei közé tartozik a dzsesszzenész Laco Déczi, a labdarúgó Tibor Jančula és a század szlovák labdarúgója Ján Popluhár (Wikipedia).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Liptovský Hrádok

04/01/202305/01/2025 skala

Mesto leží vo východnej časti Liptovskej kotliny pri sútoku Váhu s Belou v nadmorskej výške 640 metrov nad morom. Na plocha 18,32 km² tu žije 7 441 obyvateľov. Mestskou časťou je Dovalovo (Wikipedia). V meste Liptovská Hrádok sa nachádza hrad a kaštieľ, arborétum (lhsity.sk). Predtým tu bolo keltské hradisko (Wikipedia). Prestavbe a obnove hradu sa venovala Magdaléna Zaiová, ktorá k nemu začiatkom 17. storočia nechal pristavať renesančný kaštieľ (Informačná tabuľa).cs

Nachádza sa tu Národopisné múzeum. Bola tu prvá lesnícka škola v Uhorsku. Od roku 2014 na Skalke sa pri hrade nachádza orientačná panoramatická tabuľa (lhsity.sk). Popod železnicou sa nachádza maľovaný podchod. Prvým známym osídlením na území dnešného Liptovského Hrádku bola osada Belsko medzi Váhom a Belou. V rokoch 1316 – 1340 bol postavený kamenný hrad. Renesančný kaštieľ k nemu pribudol začiatkom 17. storočia (liptovskyhradok.sk). Vedľa hradu a kaštieľa sa nachádza jazierko. Na kamennom brale, ktoré vyčnieva z jazierka sa nachádza kaplnka so sochou svätého Jána Nepomuckého. V minulosti bola súčasťou hradu a kaštieľa. Jazierko je umelo vytvorené po roku 1949 pri výstavbe mosta cez rieku Belá (Informačná tabuľa).

Lipovú alej, ktorá je typická pre Liptovský Hrádok, vysadili v roku 1777 (Wikipedia) lesmajstrom a prefektom likavsko-hrádockého komorského panstva Jánom Xaverom Girsíkom. Od roku 1975 je chráneným prírodným výtvorom (Informačná tabuľa). Skalka je vápencový útes v Hradskej hore, na ktorej vyhliadka na mesto, Západné a Vysoké Tatry. V minulosti tu bola strážna veža, dnes je tu slovenské trojvršie a dvojramenný kríž (Informačná tabuľa).

V obci sa nachádza:

Evanjelický kostol a budova motlitebne, dielo Emila Belluša, ktorá bolo dokončená v roku 1943.
Soľný a meďný úrad bol neskôr sídlom komorského úradu. Dnes v ňom sídli Liptovské múzeum, národopisné a ovčiarske múzeum.
Deputátne domy lesníkov a vyšších lesných úradníkov z čias komorského úradu Likavsko-hrádockého panstva, ktoré boli postavené v druhej polovici 18. storočia.
Klasicistický rímsko-katolícky kostol Navštívenia Panny Márie bol postavený v roku 1790.
Prvá lesnícka škola v Uhorsku postavená v roku 1800.
Kamenná skulptúra Pieta ja národnou kultúrnou pamiatkou, pripisované kamenosochárovi z rodiny Belopotockých z oravského Bieleho potoka. V minulosti bola súčasťou hradu a kaštieľa.
Hrobka Kolomana Vitáliša s manželkou, dlhoročného tabulárneho sudca Liptovskej stolice a zanieteným včelárom. S manželkou žili 42 rokov v Liptovskom Hrádku, v kaštieli pri hrade.
Židovský cintorín – lapidárium je zbierka náhrobných kameňov a krížov z bývalého židovského cintorína z 19. storočia.
Prvá slovenská poľnohospodárska škola bola prestavaná z bývalej komorskej sýpky. Bola otvorená v roku 1871, bola jedinou nižšou poľnohospodárskou školou v Uhorsku.
Drevené sochy z jaseňového dreva, diela Dalibora Novotného z Liptovského Hrádku, Štefana Siváňa z Babína a Stana Ondríka z Tvrdošína.
Pamätník “Stretnutie armád” bol dokončený v roku 1964, symbolizuje stretnutie Partizánskeho oddielu Vysoké Tatry, vojsk 18. armády 4. ukrajinského frontu a 1. československého armádneho zboru. Jeho autorom je Miroslv Ksandr z Liptovského Mikuláša.
Hrádocké arborétum je prvým lesníckym botanickým parkom, založil ho riaditeľom Horárskej školy Rudolf Benkö v rokoch 1886 – 1888. Dnes je chránenou študijnou plochou v správe Strednej odbornej školy lesníckej v Liptovskom Hrádku.
Vitálišova vila bola postavená v roku 1915 z kameňa a ruín hradu Kolomanom Vitálišom na mieste pomenovanom Starý trh.

The town is located in the eastern part of the Liptov Basin at the confluence of the Váh and Belá rivers at an altitude of 640 meters above sea level. With an area of18.32 km², it is home to 7,441 inhabitants. The town district includes Dovalovo (Wikipedia). Liptovská Hrádok boasts a castle and a mansion, as well as an arboretum (lhsity.sk). Previously, there was a Celtic hillfort here (Wikipedia). The reconstruction and renovation of the castle were undertaken by Magdaléna Zaiová, who had a Renaissance mansion built next to it at the beginning of the 17^th century (Information Board).

The town is home to the Ethnographic Museum. It was the site of the first forestry school in Hungary. Since 2014, there has been an orienteering panoramic board at Skalka near the castle (lhsity.sk). Under the railway bridge, there is a painted underpass. The first known settlement in the area of Liptovský Hrádok was the village of Belsko between the Váh and Belá rivers. A stone castle was built here between 1316 and 1340. The Renaissance mansion was added to it at the beginning of the 17^th century (liptovskyhradok.sk). Next to the castle and the mansion, there is a small lake. On a stone spur protruding from the lake stands a chapel with a statue of St. John of Nepomuk. It used to be part of the castle and mansion. The lake was artificially created after 1949 during the construction of a bridge over the Belá River (Information Board).

The Lime Tree Avenue, characteristic of Liptovský Hrádok, was planted in 1777 (Wikipedia) by the forester and prefect of the Likava-Hrádok Chamber Estate, Ján Xaver Girsík. Since 1975, it has been a protected natural formation (Information Board). Skalka is a limestone cliff on Hradska Hora, offering a view of the town, the Western and High Tatras. In the past, there was a watchtower here, but now it hosts the Slovak triple summit and a two-armed cross (Information Board).

In the village, you can find:

Evangelical church and prayer house building, the work of Emil Belluš, completed in 1943.
The Salt and Copper Office later served as the seat of the chamber office. Today, it houses the Liptov Museum, the Ethnographic and Shepherd’s Museums.
Deputies’ houses for foresters and senior forestry officials from the Likava-Hrádok Chamber Estate, built in the second half of the 18^th century.
The classicist Roman Catholic Church of the Visitation of the Virgin Mary was built in 1790.
The first forestry school in Hungary was built in 1800.
The Pietà stone sculpture is a national cultural monument, attributed to the Belopotocký family of stonecutters from the Orava village of Biely Potok. It used to be part of the castle and mansion.
The tomb of Koloman Vitáliš and his wife, longtime tabular judge of the Liptov Bench and enthusiastic beekeeper. They lived for 42 years in Liptovský Hrádok, in the mansion near the castle.
The Jewish cemetery – lapidarium is a collection of tombstones and crosses from the former Jewish cemetery from the 19^th century.
The first Slovak agricultural school was rebuilt from the former chamber granary. It opened in 1871 and was the only lower agricultural school in Hungary.
Wooden sculptures made of ash wood, the works of Dalibor Novotný from Liptovský Hrádok, Štefan Siváň from Babín, and Stan Ondrík from Tvrdošín.
The “Meeting of Armies” monument was completed in 1964, symbolizing the meeting of the Partisan Unit High Tatras, the troops of the 18^th Army of the 4^th Ukrainian Front, and the 1^st Czechoslovak Army Corps. It was designed by Miroslav Ksandr from Liptovský Mikuláš.
The Hrádok Arboretum is the first forestry botanical park, founded by the director of the Horár School, Rudolf Benkö, in 1886 – 1888. Today, it is a protected study area managed by the Secondary Forestry School in Liptovský Hrádok.
The Vitáliš Villa was built in 1915 from stone and ruins of Koloman Vitáliš’s castle on the site called Starý trh.