kaštiely - Skala

2016, 2016-2020, Časová línia, Krajina, Obce, Podunajské, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské

Ľaliová obec Bernolákovo

14/01/202307/03/2024 skala

Bernolákovo leží v nadmorskej výške 141 metrov nad morom. Na ploche 28,43 km² tu žije 9154 obyvateľov (Wikipedia). Obec sa nachádza medzi Ivankou pri Dunaji a Sencom (naucnechodniky.eu). Bernolákovo bolo osídlené už v neolite, neskoršie osídlenie je zo staršej doby bronzovej. Z 8. storočia pochádza osídlenie nájdené na dune Šakoň, kde sa našlo slovansko-avarské pohrebisko. Z tohto osídlenia vyplýva, že dominantným druhom mäsitej potravy bola ovca (bernolakovo.sk).

Najstaršia písomná zmienka o obci je z roku 1209. Predtým tu boli dve osady: Čeki a Lužnica. Historické názvy obce: Ceki, Cheki, Czeklészm Chceclez, Cheklezm, Čyklýs, Čeklis. Názov možno pochádza od staromaďarského csek – brodiť sa. Na kopci Várdomb sú pozostatky čeklískeho hradu, postavený bol zrejme po tatarskom vpáde v roku 1214. Začiatkom 16. storočia mala obec aj pečať, v ktorej boli tri ľalie. Vzťah medzi nemeckým Drei Lilien Stadt nie je vysvetlený. Čeklísky hrad sa nazýval aj Ľaliový hrad. Spuštošený bol už v 15. storočí. V 18. storočí Esterházyovci neďaleko miesta starého hradu postavili kaštieľ – (1714 – 1722). V Bernolákove pôsobil cech čižmárov a hrnčiarov. O roku 1766 tu fungovala manufaktúra na výrobu súkna, bavlnené látky – kartúnky. Anton Bernolák tu pôsobil v rokoch 1787 – 1791 ako kňaz. V roku 1828 bolo v Čeklísy 268 domov a 1803 obyvateľov (bernolakovo.sk).

V súčasnosti je Bernolákovo rozvíjajúca sa obec. Patrí medzi najľudnatejšie obce bez štatútu mesta na Slovensku. Medzi známe osobnosti Bernolákova patrí, patrili džezový hudobník Laco Déczi, futbalista Tibor Jančula, futbalista storočia Slovensa Ján Popluhár (Wikipedia).

Bernolákovo is located at an altitude of 141 meters above sea level. With an area of28.43 km², it is home to 9154 inhabitants (Wikipedia). The village is located between Ivanka pri Dunaji and Senec (naucnechodniky.eu). Bernolákovo was settled already in the Neolithic period, later settlement dates back to the older Bronze Age. Settlement from the 8^th century was found on the dune of Šakoň, where a Slavic-Avar cemetery was discovered. This settlement suggests that the dominant type of meat food was sheep (bernolakovo.sk).

The oldest written mention of the village is from 1209. Before that, there were two settlements: Čeki and Lužnica. Historical names of the village: Ceki, Cheki, Czeklészm Chceclez, Cheklezm, Čyklýs, Čeklis. The name may come from the Old Hungarian “csek” – to ford. On the hill of Várdomb are the remains of the Čeklísky castle, which was probably built after the Tatar invasion in 1214. At the beginning of the 16^th century, the village also had a seal with three lilies. The relationship with the German “Drei Lilien Stadt” is not explained. Čeklísky castle was also called Lily castle. It was abandoned already in the 15^th century. In the 18^th century, the Esterházy family built a mansion near the site of the old castle – (1714 – 1722). In Bernolákovo, there was a guild of shoemakers and potters. In 1766, there was a manufactory for the production of woolen cloth and cotton fabrics – “kartúnky.” Anton Bernolák served here as a priest from 1787 to 1791. In 1828, there were 268 houses and 1803 inhabitants in Čeklísy (bernolakovo.sk).

Today, Bernolákovo is a developing village. It is one of the most populous villages without town status in Slovakia. Among the famous personalities of Bernolákovo are the jazz musician Laco Déczi, footballer Tibor Jančula, and the Slovak Footballer of the Century Ján Popluhár (Wikipedia).

Bernolákovo egy 141 méteres tengerszint feletti magasságban található. Területe 28,43 km², és 9154 lakosa van (Wikipedia). A település Ivanka pri Dunaji és Senec között fekszik (naucnechodniky.eu). Bernolákovo már a neolitikum idején lakott terület volt, későbbi települések az idősebb bronzkortól származnak. A 8. századi települési maradványokat megtalálták a Šakoň homokdűnéken, ahol egy szláv-árvákkal közös temetkezési helyet találtak. Ennek a településnek az alapján, a domináns húsétel típusa a bárány volt (bernolakovo.sk).

A falu legrégebbi írásos említése 1209-ből származik. Ezelőtt két település volt: Čeki és Lužnica. A falu történelmi nevei: Ceki, Cheki, Czeklészm Chceclez, Cheklezm, Čyklýs, Čeklis. A név lehet, hogy az ómagyar “csek” – átkelni szóból származik. A Várdombon találhatóak a Čeklísky vár maradványai, amelyet valószínűleg a tatár betörés után építettek 1214-ben. A 16. század elején a falunak három liliommal ellátott pecsétje is volt. A kapcsolat a német “Drei Lilien Stadt” ‑kal nem magyarázható meg. A Čeklísky várat Lily-várnak is nevezték. Már a 15. században elhagyatott volt. A 18. században az Esterházy család egy kastélyt épített a régi vár helyére – (1714 – 1722). Bernolákovónak volt egy cipész és fazekas céhe. 1766-ban egy manufaktúra működött itt, gyapjúszövet és pamut anyagok előállítására – “kartúnky”. Anton Bernolák 1787 és 1791 között plébánosként szolgált itt. 1828-ban 268 ház és 1803 lakosa volt a Čeklísy falunak (bernolakovo.sk).

Ma Bernolákovo egy fejlődő falu. Ez Szlovákia legnépesebb városi státuszú falvai közé tartozik. Bernolákovo híres személyiségei közé tartozik a dzsesszzenész Laco Déczi, a labdarúgó Tibor Jančula és a század szlovák labdarúgója Ján Popluhár (Wikipedia).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, 2015, Časová línia, Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Liptovský Hrádok

04/01/202307/03/2024 skala

Mesto leží vo východnej časti Liptovskej kotliny pri sútoku Váhu s Belou v nadmorskej výške 640 metrov nad morom. Na plocha 18,32 km² tu žije 7 441 obyvateľov. Mestskou časťou je Dovalovo (Wikipedia). V meste Liptovská Hrádok sa nachádza hrad a kaštieľ, arborétum (lhsity.sk). Predtým tu bolo keltské hradisko (Wikipedia). Prestavbe a obnove hradu sa venovala Magdaléna Zaiová, ktorá k nemu začiatkom 17. storočia nechal pristavať renesančný kaštieľ (Informačná tabuľa).cs

Nachádza sa tu Národopisné múzeum. Bola tu prvá lesnícka škola v Uhorsku. Od roku 2014 na Skalke sa pri hrade nachádza orientačná panoramatická tabuľa (lhsity.sk). Popod železnicou sa nachádza maľovaný podchod. Prvým známym osídlením na území dnešného Liptovského Hrádku bola osada Belsko medzi Váhom a Belou. V rokoch 1316 – 1340 bol postavený kamenný hrad. Renesančný kaštieľ k nemu pribudol začiatkom 17. storočia (liptovskyhradok.sk). Vedľa hradu a kaštieľa sa nachádza jazierko. Na kamennom brale, ktoré vyčnieva z jazierka sa nachádza kaplnka so sochou svätého Jána Nepomuckého. V minulosti bola súčasťou hradu a kaštieľa. Jazierko je umelo vytvorené po roku 1949 pri výstavbe mosta cez rieku Belá (Informačná tabuľa).

Lipovú alej, ktorá je typická pre Liptovský Hrádok, vysadili v roku 1777 (Wikipedia) lesmajstrom a prefektom likavsko-hrádockého komorského panstva Jánom Xaverom Girsíkom. Od roku 1975 je chráneným prírodným výtvorom (Informačná tabuľa). Skalka je vápencový útes v Hradskej hore, na ktorej vyhliadka na mesto, Západné a Vysoké Tatry. V minulosti tu bola strážna veža, dnes je tu slovenské trojvršie a dvojramenný kríž (Informačná tabuľa).

V obci sa nachádza:

Evanjelický kostol a budova motlitebne, dielo Emila Belluša, ktorá bolo dokončená v roku 1943.
Soľný a meďný úrad bol neskôr sídlom komorského úradu. Dnes v ňom sídli Liptovské múzeum, národopisné a ovčiarske múzeum.
Deputátne domy lesníkov a vyšších lesných úradníkov z čias komorského úradu Likavsko-hrádockého panstva, ktoré boli postavené v druhej polovici 18. storočia.
Klasicistický rímsko-katolícky kostol Navštívenia Panny Márie bol postavený v roku 1790.
Prvá lesnícka škola v Uhorsku postavená v roku 1800.
Kamenná skulptúra Pieta ja národnou kultúrnou pamiatkou, pripisované kamenosochárovi z rodiny Belopotockých z oravského Bieleho potoka. V minulosti bola súčasťou hradu a kaštieľa.
Hrobka Kolomana Vitáliša s manželkou, dlhoročného tabulárneho sudca Liptovskej stolice a zanieteným včelárom. S manželkou žili 42 rokov v Liptovskom Hrádku, v kaštieli pri hrade.
Židovský cintorín – lapidárium je zbierka náhrobných kameňov a krížov z bývalého židovského cintorína z 19. storočia.
Prvá slovenská poľnohospodárska škola bola prestavaná z bývalej komorskej sýpky. Bola otvorená v roku 1871, bola jedinou nižšou poľnohospodárskou školou v Uhorsku.
Drevené sochy z jaseňového dreva, diela Dalibora Novotného z Liptovského Hrádku, Štefana Siváňa z Babína a Stana Ondríka z Tvrdošína.
Pamätník “Stretnutie armád” bol dokončený v roku 1964, symbolizuje stretnutie Partizánskeho oddielu Vysoké Tatry, vojsk 18. armády 4. ukrajinského frontu a 1. československého armádneho zboru. Jeho autorom je Miroslv Ksandr z Liptovského Mikuláša.
Hrádocké arborétum je prvým lesníckym botanickým parkom, založil ho riaditeľom Horárskej školy Rudolf Benkö v rokoch 1886 – 1888. Dnes je chránenou študijnou plochou v správe Strednej odbornej školy lesníckej v Liptovskom Hrádku.
Vitálišova vila bola postavená v roku 1915 z kameňa a ruín hradu Kolomanom Vitálišom na mieste pomenovanom Starý trh.

The town is located in the eastern part of the Liptov Basin at the confluence of the Váh and Belá rivers at an altitude of 640 meters above sea level. With an area of18.32 km², it is home to 7,441 inhabitants. The town district includes Dovalovo (Wikipedia). Liptovská Hrádok boasts a castle and a mansion, as well as an arboretum (lhsity.sk). Previously, there was a Celtic hillfort here (Wikipedia). The reconstruction and renovation of the castle were undertaken by Magdaléna Zaiová, who had a Renaissance mansion built next to it at the beginning of the 17^th century (Information Board).

The town is home to the Ethnographic Museum. It was the site of the first forestry school in Hungary. Since 2014, there has been an orienteering panoramic board at Skalka near the castle (lhsity.sk). Under the railway bridge, there is a painted underpass. The first known settlement in the area of Liptovský Hrádok was the village of Belsko between the Váh and Belá rivers. A stone castle was built here between 1316 and 1340. The Renaissance mansion was added to it at the beginning of the 17^th century (liptovskyhradok.sk). Next to the castle and the mansion, there is a small lake. On a stone spur protruding from the lake stands a chapel with a statue of St. John of Nepomuk. It used to be part of the castle and mansion. The lake was artificially created after 1949 during the construction of a bridge over the Belá River (Information Board).

The Lime Tree Avenue, characteristic of Liptovský Hrádok, was planted in 1777 (Wikipedia) by the forester and prefect of the Likava-Hrádok Chamber Estate, Ján Xaver Girsík. Since 1975, it has been a protected natural formation (Information Board). Skalka is a limestone cliff on Hradska Hora, offering a view of the town, the Western and High Tatras. In the past, there was a watchtower here, but now it hosts the Slovak triple summit and a two-armed cross (Information Board).

In the village, you can find:

Evangelical church and prayer house building, the work of Emil Belluš, completed in 1943.
The Salt and Copper Office later served as the seat of the chamber office. Today, it houses the Liptov Museum, the Ethnographic and Shepherd’s Museums.
Deputies’ houses for foresters and senior forestry officials from the Likava-Hrádok Chamber Estate, built in the second half of the 18^th century.
The classicist Roman Catholic Church of the Visitation of the Virgin Mary was built in 1790.
The first forestry school in Hungary was built in 1800.
The Pietà stone sculpture is a national cultural monument, attributed to the Belopotocký family of stonecutters from the Orava village of Biely Potok. It used to be part of the castle and mansion.
The tomb of Koloman Vitáliš and his wife, longtime tabular judge of the Liptov Bench and enthusiastic beekeeper. They lived for 42 years in Liptovský Hrádok, in the mansion near the castle.
The Jewish cemetery – lapidarium is a collection of tombstones and crosses from the former Jewish cemetery from the 19^th century.
The first Slovak agricultural school was rebuilt from the former chamber granary. It opened in 1871 and was the only lower agricultural school in Hungary.
Wooden sculptures made of ash wood, the works of Dalibor Novotný from Liptovský Hrádok, Štefan Siváň from Babín, and Stan Ondrík from Tvrdošín.
The “Meeting of Armies” monument was completed in 1964, symbolizing the meeting of the Partisan Unit High Tatras, the troops of the 18^th Army of the 4^th Ukrainian Front, and the 1^st Czechoslovak Army Corps. It was designed by Miroslav Ksandr from Liptovský Mikuláš.
The Hrádok Arboretum is the first forestry botanical park, founded by the director of the Horár School, Rudolf Benkö, in 1886 – 1888. Today, it is a protected study area managed by the Secondary Forestry School in Liptovský Hrádok.
The Vitáliš Villa was built in 1915 from stone and ruins of Koloman Vitáliš’s castle on the site called Starý trh.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Časová línia, Krajina, Neživé, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Spiš, Spišské, Stavby, Zámky

Markušovce

05/11/201907/03/2024 skala

Markušovce ležia v južnej časti Hornádskej kotline, neďaleko od Spišskej Novej Vsi (História Markušoviec pre budúcnosť obec a zásady ochrany pamiatkovej zóny, Krajský pamiatkový úrad Košice, pracovisko Spišská Nová Ves). Pri sútoku Levočského potoka s Hornádom (markusovce.sk) v nadmorskej výške 435 metrov nad morom (Wikipedia). Markušovce sú súčasťou národného parku Slovenský raj (markusovce.sk). Na rozlohe 18.51 km² tu žije 4546 obyvateľov (Wikipedia). Prvé zmienky o Markušovciach sú zo začiatku 12, storočia. Tatári v roku 1241 Markušovce vyplienili. Osada sa predtým nazývala Svätý Michal, nové meno dostala “Terra Marci” – Zem Markova. Markušovce sa v priebehu stredoveku vyvinuli na významné sídlo. V roku 1527 bol Markušovský hrad zničený. Následne bol obnovovaný a ničený požiarmi. Zachovalo sa aj 10 kaštieľov a kúrií. Opevnený renesančný kaštieľ bol dostavaný v roku 1643. Na hornej terase parku bol vybudovaný letohrádok Dardanely (História Markušoviec pre budúcnosť obec a zásady ochrany pamiatkovej zóny, Krajský pamiatkový úrad Košice, pracovisko Spišská Nová Ves). Historické názvy obce: Villa Marci, Szentmichalur, Mariusdorf, Marcusfalua, Zentmyhal, Markussowcze, Markusfalua. Maďarsky je to Márkusfalu, Markuscsepánfalu, nemecky Marksdorf. V druhej polovici 19. storočia s Markušovcami splynula obec Čepanovce. V roku 1787 tu v 65 domoch žilo 408 obyvateľov. Zapodievali sa okrem poľnohospodárstva práci v lese a v baniach. Neskôr tu fungovala pražiareň železnej rudy. V roku 1892 tu vznikol drevársky závod. V rokoch 1880 – 1890 postihlo Markušovce veľké vysťahovalectvo (markusovce.sk).

Markušovce is situated in the southern part of the Hornád Basin, near Spišská Nová Ves (History of Markušovce for the Future of the Village and Principles of the Preservation of the Monument Zone, Regional Monuments Office Košice, branch Spišská Nová Ves). It is located near the confluence of the Levočský stream with the Hornád River (markusovce.sk), at an altitude of 435 meters above sea level (Wikipedia). Markušovce is part of the Slovak Paradise National Park (markusovce.sk). Covering an area of 18.51 km², the village is home to 4,546 residents (Wikipedia).

The first mentions of Markušovce date back to the early 12^th century. The Tatars plundered Markušovce in 1241. The settlement was previously called Saint Michael, and it received its new name “Terra Marci” – Mark’s Land. Markušovce developed into a significant settlement during the medieval period. In 1527, the Markušovce Castle was destroyed. Subsequently, it was rebuilt and destroyed by fires. Ten mansions and manor houses have been preserved. The fortified Renaissance mansion was completed in 1643. A gazebo called Dardanelles was built on the upper terrace of the park (History of Markušovce for the Future of the Village and Principles of the Preservation of the Monument Zone, Regional Monuments Office Košice, branch Spišská Nová Ves). Historical names of the village include Villa Marci, Szentmichalur, Mariusdorf, Marcusfalua, Zentmyhal, Markussowcze, Markusfalua. In Hungarian, it is Márkusfalu, Markuscsepánfalu, and in German, Marksdorf. In the second half of the 19^th century, the village of Čepanovce merged with Markušovce. In 1787, 408 residents lived in 65 houses. Besides agriculture, they were engaged in forestry and mining. Later, there was an iron ore roasting plant. A lumber mill was established in 1892. In the years 1880 – 1890, Markušovce experienced significant emigration (markusovce.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské, Stredné Považie

Pruské

09/09/201911/03/2024 skala

Pruské leží na pravom brehu rieky Váh v nadmorskej výške 252 metrov nad morom. Tečie cez neho Podhradský potok. Obec je od severu obklopená Bielymi Karpatmi. Súčasťou obce sú miestne časti Podvažie a Savčina. Pruské je centrálnou obcou mikroregiónu Zdroje Bielych Karpát (obecpruske.sk). Na ploche 12.93 km² tu žije 2283 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1221 (obecpruske.sk). Nachádza sa tu františkánsky kláštor, renesančný kaštieľ s anglickým parkom, pôsobil tu spisovateľ Hugolín Martin Gavlovič, rastú tu 700 ročné tisy (Viliam Cíbik). Smerom na východ v minulosti existovala neďaleko od Pruského osada Výčap, resp. Výčapy (obecpruske.sk). Obec patrila pod panstvo Vršatec (obecpruske.sk). V stredovekých listinách Pruské bývalo označované ako mestečko, ktoré malo právo konať päťkrát do roka dobytčie i výkladné jarmoky. V obci sa nachádza Kostol svätého Petra a Pavla z roku 1780 a Kaplnka svätého Juraja z roku 1642. V minulosti tu stála aj synagóga, ktorá schátrala po roku 1945 a bola zbúraná. 700 ročné tri tisy rastú vo farskej záhrade a sú chránenou kultúrnou pamiatkou (Wikipedia). Uprostred leta sa v Pruskom koná bežecké podujatie Horský kros Pruské – Vršatec (obecpruske.sk).

Pruské is located on the right bank of the Váh River at an elevation of 252 meters above sea level. The Podhradský stream flows through it. The village is surrounded by the White Carpathians from the north. The local parts of Podvažie and Savčina are integral parts of the municipality. Pruské serves as the central village of the Zdroje Bielych Karpát microregion (obecpruske.sk). With an area of 12.93 km², the village is home to 2,283 inhabitants (Wikipedia). The first written mention of the village dates back to 1221 (obecpruske.sk). The village is home to a Franciscan monastery, a Renaissance castle with an English park, and it was a residence of the writer Hugolín Martin Gavlovič. The area also boasts 700-year-old yews (Viliam Cíbik). In the past, towards the east, there was a settlement called Výčap or Výčapy near Pruské (obecpruske.sk). The village was under the jurisdiction of Vršatec (obecpruske.sk). In medieval documents, Pruské was referred to as a small town with the right to organize cattle and trade fairs five times a year. The village is home to the Church of Saints Peter and Paul, built in 1780, and the Chapel of Saint George from 1642. There used to be a synagogue in the village, which deteriorated after 1945 and was subsequently demolished. The 700-year-old yews in the parish garden are protected as a cultural monument (Wikipedia). In the middle of summer, Pruské hosts a trail running event, the Mountain Cross Pruské – Vršatec (obecpruske.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Obce, Polia, Slovenská krajina, Slovenské, Turčianske, Turiec, Typ krajiny

Košťany nad Turcom

20/03/201807/03/2024 skala

Košťany nad Turcom ležia na nive rieky Turiec v nadmorskej výške 410 metrov nad morom (kostanynadturcom.sk). Na ploche 6.44 km² tu žije 1 330 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1323 (kostanynadturcom.sk), zmienka je o villa Coschan (Richard Lacko). Názov obce sa odvodzuje od slova “kosť”. V obci sa nachádza rokokovo-klasicistický kaštieľ z druhej polovice 18. storočia. Renesančno-baroková drevená zvonica z 19. storočia je prvým objektom preneseným do Múzea slovenskej dediny v Martine (kostanynadturcom.sk). V juhovýchodnej časti obce je situovaná Rutkaiovská kúria z roku 1775. Bola viackrát pozmenená, ale napriek tomu si zachovala svoj originálny charakter. V roku 1999 bola reštaurovaná a upravovaná (Ľubica Szerdová-Veľasová). Ľudovú architektúru z 19. storočia si možno všimnúť v Košťanoch – charakteristické oblúkové brány (turieconline.sk).

Košťany nad Turcom is situated on the banks of the Turiec River at an elevation of 410 meters above sea level (kostanynadturcom.sk). Covering an area of 6.44 km², the village is home to 1,330 residents (Wikipedia). The first written mention of the village dates back to 1323 (kostanynadturcom.sk), referring to it as “villa Coschan” (Richard Lacko). The name of the village is derived from the word “kosť,” meaning “bone” in Slovak.

Within the village stands a Rococo-Classical mansion dating from the second half of the 18^th century. Additionally, there is a Renaissance-Baroque wooden bell tower from the 19^th century, which was the first object transferred to the Museum of Slovak Village in Martin (kostanynadturcom.sk). In the southeast part of the village, one can find the Rutkaiovská manor house from 1775. Despite undergoing multiple modifications, it has retained its original character and underwent restoration and renovations in 1999 (Ľubica Szerdová-Veľasová). Notable in Košťany are the characteristic arched gates representing folk architecture from the 19^th century (turieconline.sk).

Literatúra

Richard Lacko, 1993: Košťany nad Turcom, Neografia, Martin.

Ľubica Szerdová-Veľasová, 2012: Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, Okres Martin, Kapitola Kúria, Slovart, Bratislava, p. 394 – 397.

Značka: kaštiely

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post