Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Podunajsko, Fotografie, Podunajské obce

Ľaliová obec Bernolákovo

skala
Hits: 609

Bernolákovo leží v nadmorskej výške 141 metrov nad morom. Na ploche 28,43 km2 tu žije 9154 obyvateľov (Wikipedia). Obec sa nachádza medzi Ivankou pri Dunaji a Sencom (naucnechodniky.eu). Bernolákovo bolo osídlené už v neolite, neskoršie osídlenie je zo staršej doby bronzovej. Z 8. storočia pochádza osídlenie nájdené na dune Šakoň, kde sa našlo slovansko-avarské pohrebisko. Z tohto vyplýva, že dominantným druhom mäsitej potravy bola ovca (bernolakovo.sk).

Najstaršia písomná zmienka o obci je z roku 1209. Predtým tu boli dve : Čeki a Lužnica. Historické názvy : Ceki, Cheki, Czeklészm Chceclez, Cheklezm, Čyklýs, Čeklis. Názov možno pochádza od staromaďarského csek – brodiť sa. Na kopci Várdomb sú pozostatky čeklískeho hradu, postavený bol zrejme po tatarskom vpáde v roku 1214. Začiatkom 16. storočia mala obec aj pečať, v ktorej boli tri ľalie. Vzťah medzi nemeckým Drei Lilien Stadt nie je vysvetlený. Čeklísky hrad sa nazýval aj Ľaliový hrad. Spuštošený bol už v 15. storočí. V 18. storočí Esterházyovci neďaleko miesta starého hradu postavili kaštieľ – (1714 – 1722). V Bernolákove pôsobil cech čižmárov a hrnčiarov. O roku 1766 tu fungovala manufaktúra na výrobu súkna, bavlnené látky – kartúnky. Anton Bernolák tu pôsobil v rokoch 1787 – 1791 ako kňaz. V roku 1828 bolo v Čeklísy 268 a 1803 obyvateľov (bernolakovo.sk). 

V súčasnosti je Bernolákovo rozvíjajúca sa obec. Patrí medzi najľudnatejšie obce bez štatútu mesta na Slovensku. Medzi známe Bernolákova patrí, patrili džezový hudobník Laco Déczi, futbalista Tibor Jančula, futbalista storočia Slovensa Ján Popluhár (Wikipedia).

Bernolákovo is located at an altitude of 141 meters above sea level. With an area of ​​28.43 km2, it is home to 9154 inhabitants (Wikipedia). The village is located between Ivanka pri Dunaji and Senec (naucnechodniky.eu). Bernolákovo was settled already in the Neolithic period, later settlement dates back to the older Bronze Age. Settlement from the 8th century was found on the dune of Šakoň, where a Slavic-Avar cemetery was discovered. This settlement suggests that the dominant type of meat food was sheep (bernolakovo.sk).

The oldest written mention of the village is from 1209. Before that, there were two settlements: Čeki and Lužnica. Historical names of the village: Ceki, Cheki, Czeklészm Chceclez, Cheklezm, Čyklýs, Čeklis. The name may come from the Old Hungarian „csek“ – to ford. On the hill of Várdomb are the remains of the Čeklísky castle, which was probably built after the Tatar invasion in 1214. At the beginning of the 16th century, the village also had a seal with three lilies. The relationship with the German „Drei Lilien Stadt“ is not explained. Čeklísky castle was also called Lily castle. It was abandoned already in the 15th century. In the 18th century, the Esterházy family built a mansion near the site of the old castle – (1714 – 1722). In Bernolákovo, there was a guild of shoemakers and potters. In 1766, there was a manufactory for the production of woolen cloth and cotton fabrics – „kartúnky.“ Anton Bernolák served here as a priest from 1787 to 1791. In 1828, there were 268 houses and 1803 inhabitants in Čeklísy (bernolakovo.sk).

Today, Bernolákovo is a developing village. It is one of the most populous villages without town status in Slovakia. Among the famous personalities of Bernolákovo are the jazz musician Laco Déczi, footballer Tibor Jančula, and the Slovak Footballer of the Century Ján Popluhár (Wikipedia).

Bernolákovo egy 141 méteres tengerszint feletti magasságban található. Területe 28,43 km2, és 9154 lakosa van (Wikipedia). A település Ivanka pri Dunaji és Senec között fekszik (naucnechodniky.eu). Bernolákovo már a neolitikum idején lakott terület volt, későbbi települések az idősebb bronzkortól származnak. A 8. századi települési maradványokat megtalálták a Šakoň homokdűnéken, ahol egy szláv-árvákkal közös temetkezési helyet találtak. Ennek a településnek az alapján, a domináns húsétel típusa a bárány volt (bernolakovo.sk).

A falu legrégebbi írásos említése 1209-ből származik. Ezelőtt két település volt: Čeki és Lužnica. A falu történelmi nevei: Ceki, Cheki, Czeklészm Chceclez, Cheklezm, Čyklýs, Čeklis. A név lehet, hogy az ómagyar „csek“ – átkelni szóból származik. A Várdombon találhatóak a Čeklísky vár maradványai, amelyet valószínűleg a tatár betörés után építettek 1214-ben. A 16. század elején a falunak három liliommal ellátott pecsétje is volt. A kapcsolat a német „Drei Lilien Stadt“ -kal nem magyarázható meg. A Čeklísky várat Lily-várnak is nevezték. Már a 15. században elhagyatott volt. A 18. században az Esterházy család egy kastélyt épített a régi vár helyére – (1714 – 1722). Bernolákovónak volt egy cipész és fazekas céhe. 1766-ban egy manufaktúra működött itt, gyapjúszövet és pamut anyagok előállítására – „kartúnky“. Anton Bernolák 1787 és 1791 között plébánosként szolgált itt. 1828-ban 268 ház és 1803 lakosa volt a Čeklísy falunak (bernolakovo.sk).

Ma Bernolákovo egy fejlődő falu. Ez Szlovákia legnépesebb városi státuszú falvai közé tartozik. Bernolákovo híres személyiségei közé tartozik a dzsesszzenész Laco Déczi, a labdarúgó Tibor Jančula és a század szlovák labdarúgója Ján Popluhár (Wikipedia).

Krajina, Slovensko, Liptov, Fotografie

Liptovský Hrádok

skala
Hits: 2567

Mesto leží vo východnej časti Liptovskej kotliny pri sútoku Váhu s Belou v nadmorskej výške 640 metrov nad morom. Na plocha 18,32 km2 tu žije 7 441 obyvateľov. Mestskou časťou je Dovalovo (Wikipedia). V meste Liptovská Hrádok sa nachádza hrad a kaštieľ, arborétum (lhsity.sk). Predtým tu bolo keltské hradisko (Wikipedia). Prestavbe a obnove hradu sa venovala Magdaléna Zaiová, ktorá k nemu začiatkom 17. storočia nechal pristavať renesančný kaštieľ (Informačná tabuľa).cs

Nachádza sa tu Národopisné múzeum. Bola tu prvá lesnícka škola v Uhorsku. Od roku 2014 na Skalke sa pri hrade nachádza orientačná panoramatická tabuľa (lhsity.sk). Popod železnicou sa nachádza maľovaný podchod. Prvým známym osídlením na území dnešného Liptovského Hrádku bola osada Belsko medzi Váhom a Belou. V rokoch 1316 – 1340 bol postavený kamenný hrad. Renesančný kaštieľ k nemu pribudol začiatkom 17. storočia (liptovskyhradok.sk). Vedľa hradu a kaštieľa sa nachádza jazierko. Na kamennom brale, ktoré vyčnieva z sa nachádza kaplnka so sochou svätého Jána Nepomuckého. V minulosti bola súčasťou hradu a kaštieľa. Jazierko je umelo vytvorené po roku 1949 pri výstavbe mosta cez rieku Belá (Informačná tabuľa).

Lipovú alej, ktorá je typická pre Liptovský Hrádok, vysadili v roku 1777 (Wikipedia) lesmajstrom a prefektom likavsko-hrádockého komorského panstva Jánom Xaverom Girsíkom. Od roku 1975 je chráneným prírodným výtvorom (Informačná tabuľa). Skalka je vápencový útes v Hradskej hore, na ktorej vyhliadka na mesto, Západné a Vysoké Tatry. V minulosti tu bola strážna veža, dnes je tu slovenské trojvršie a dvojramenný kríž (Informačná tabuľa).

V obci sa nachádza:

  • Evanjelický kostol a budova motlitebne, dielo Emila Belluša, ktorá bolo dokončená v roku 1943.
  • Soľný a meďný úrad bol neskôr sídlom komorského úradu. Dnes v ňom sídli Liptovské múzeum, národopisné a ovčiarske múzeum.
  • Deputátne lesníkov a vyšších lesných úradníkov z čias komorského úradu Likavsko-hrádockého panstva, ktoré boli postavené v druhej polovici 18. storočia.
  • Klasicistický rímsko-katolícky kostol Navštívenia Panny Márie bol postavený v roku 1790.
  • Prvá lesnícka škola v Uhorsku postavená v roku 1800.
  • Kamenná skulptúra Pieta ja národnou kultúrnou pamiatkou, pripisované kamenosochárovi z Belopotockých z oravského Bieleho potoka. V minulosti bola súčasťou hradu a kaštieľa.
  • Hrobka Kolomana Vitáliša s manželkou, dlhoročného tabulárneho sudca Liptovskej stolice a zanieteným včelárom. S manželkou žili 42 rokov v Liptovskom Hrádku, v kaštieli pri hrade.
  • Židovský cintorín – lapidárium je zbierka náhrobných kameňov a krížov z bývalého židovského cintorína z 19. storočia.
  • Prvá slovenská poľnohospodárska škola bola prestavaná z bývalej komorskej sýpky. Bola otvorená v roku 1871, bola jedinou nižšou poľnohospodárskou školou v Uhorsku.
  • Drevené z jaseňového dreva, diela Dalibora Novotného z Liptovského Hrádku, Štefana Siváňa z Babína a Stana Ondríka z Tvrdošína.
  • Pamätník „Stretnutie armád“ bol dokončený v roku 1964, symbolizuje stretnutie Partizánskeho oddielu , vojsk 18. armády 4. ukrajinského frontu a 1. československého armádneho zboru. Jeho autorom je Miroslv Ksandr z Liptovského Mikuláša.
  • Hrádocké arborétum je prvým lesníckym botanickým parkom, založil ho riaditeľom Horárskej školy Rudolf Benkö v rokoch 1886 – 1888. Dnes je chránenou študijnou plochou v správe Strednej odbornej školy lesníckej v Liptovskom Hrádku.
  • Vitálišova vila bola postavená v roku 1915 z kameňa a ruín hradu Kolomanom Vitálišom na mieste pomenovanom Starý trh.

The town is located in the eastern part of the Basin at the confluence of the and Belá rivers at an altitude of 640 meters above sea level. With an area of ​​18.32 km2, it is home to 7,441 inhabitants. The town district includes Dovalovo (Wikipedia). Liptovská Hrádok boasts a castle and a mansion, as well as an arboretum (lhsity.sk). Previously, there was a Celtic hillfort here (Wikipedia). The reconstruction and renovation of the castle were undertaken by Magdaléna Zaiová, who had a Renaissance mansion built next to it at the beginning of the 17th century (Information Board).

The town is home to the Ethnographic Museum. It was the site of the first forestry school in Hungary. Since 2014, there has been an orienteering panoramic board at Skalka near the castle (lhsity.sk). Under the railway bridge, there is a painted underpass. The first known settlement in the area of Liptovský Hrádok was the village of Belsko between the Váh and Belá rivers. A stone castle was built here between 1316 and 1340. The Renaissance mansion was added to it at the beginning of the 17th century (liptovskyhradok.sk). Next to the castle and the mansion, there is a small lake. On a stone spur protruding from the lake stands a chapel with a statue of St. John of Nepomuk. It used to be part of the castle and mansion. The lake was artificially created after 1949 during the construction of a bridge over the Belá River (Information Board).

The Lime Tree Avenue, characteristic of Liptovský Hrádok, was planted in 1777 (Wikipedia) by the forester and prefect of the Likava-Hrádok Chamber Estate, Ján Xaver Girsík. Since 1975, it has been a protected natural formation (Information Board). Skalka is a limestone cliff on Hradska Hora, offering a view of the town, the Western and High Tatras. In the past, there was a watchtower here, but now it hosts the Slovak triple summit and a two-armed cross (Information Board).

In the village, you can find:

  • Evangelical church and prayer house building, the work of Emil Belluš, completed in 1943.
  • The Salt and Copper Office later served as the seat of the chamber office. Today, it houses the Liptov Museum, the Ethnographic and Shepherd’s Museums.
  • Deputies‘ houses for foresters and senior forestry officials from the Likava-Hrádok Chamber Estate, built in the second half of the 18th century.
  • The classicist Roman Catholic Church of the Visitation of the Virgin Mary was built in 1790.
  • The first forestry school in Hungary was built in 1800.
  • The Pietà stone sculpture is a national cultural monument, attributed to the Belopotocký family of stonecutters from the village of Biely Potok. It used to be part of the castle and mansion.
  • The tomb of Koloman Vitáliš and his wife, longtime tabular judge of the Liptov Bench and enthusiastic beekeeper. They lived for 42 years in Liptovský Hrádok, in the mansion near the castle.
  • The Jewish cemetery – lapidarium is a collection of tombstones and crosses from the former Jewish cemetery from the 19th century.
  • The first Slovak agricultural school was rebuilt from the former chamber granary. It opened in 1871 and was the only lower agricultural school in Hungary.
  • Wooden sculptures made of ash wood, the works of Dalibor Novotný from Liptovský Hrádok, Štefan Siváň from Babín, and Stan Ondrík from Tvrdošín.
  • The „Meeting of Armies“ monument was completed in 1964, symbolizing the meeting of the Partisan Unit High Tatras, the troops of the 18th Army of the 4th Ukrainian Front, and the 1st Czechoslovak Army Corps. It was designed by Miroslav Ksandr from Liptovský .
  • The Hrádok Arboretum is the first forestry botanical park, founded by the director of the Horár School, Rudolf Benkö, in 1886 – 1888. Today, it is a protected study area managed by the Secondary Forestry School in Liptovský Hrádok.
  • The Vitáliš Villa was built in 1915 from stone and ruins of Koloman Vitáliš’s castle on the site called Starý trh.

,

Krajina, Slovensko, Malé Karpaty, TOP, Fotografie

Malé Karpaty

skala
Hits: 4760

V rámci pohoria Malých Karpát bola v roku 1976 vyhlásená Chránená krajinná oblasť . Rozprestiera sa na 65 504 hektároch, od ľavého brehu Dunaja až po Nové Mesto nad Váhom s dĺžkou 100 kilometrov. Súčasťou je viacero krasov, v ktorých sa nachádza viacero jaskýň: Borinský, Plavecký, Dobrovodský a Čachtický (stupava.sk).

Malé Karpaty je pohorie na západnom Slovensku, tiahne sa z juhovýchodu na severozápad a oddeľuje Záhorskú nížinu od centrálnych a východných častí krajiny. Na jeho úpätí a svahoch nájdeme množstvo turistických chodníkov, cyklotrás a príležitostí na aktívny oddych. Malé Karpaty sa vyznačujú pestrým reliéfom, kde sa striedajú zalesnené kopce, a skalnaté úseky. Ich rozmanitý charakter poskytuje útočisko množstvu rastlín a živočíchov. Bohatá pohoria zahŕňa vzácne druhy rastlín a živočíchov. Okrem prírodnej krásy nesie Malé Karpaty aj bohatú históriu a kultúrne dedičstvo. Nachádzajú sa tu zrúcaniny, hrady, kaštiele a . Malé Karpaty sú tiež známe vinárskou tradíciou. na ich južných svahoch produkujú vynikajúce vína, a návštevníci môžu ochutnať vína v tradičných vinárňach a pivniciach.

In 1976, the Protected Landscape Area of Malé Karpaty (Little Carpathians) was established within the Malé Karpaty mountain range. Covering an area of 65,504 hectares, it stretches from the left bank of the Danube River to Nové Mesto nad Váhom, spanning a length of 100 kilometers. The area is adorned with several karsts, housing notable caves such as Borinský, Plavecký, Dobrovodský, and Čachtický.

Malé Karpaty is a mountain range in western Slovakia, extending from the southeast to the northwest, serving as a natural boundary between the Lowland and the central and eastern parts of the country. Along its foothills and slopes, numerous hiking trails, cycling routes, and opportunities for active recreation await enthusiasts. The range is characterized by diverse terrain, featuring wooded hills, meadows, and rocky sections. This varied landscape provides a habitat for a multitude of plants and animals, showcasing rich biodiversity with rare species.

Beyond its natural beauty, Malé Karpaty bears a rich history and cultural heritage. The region is dotted with ruins, castles, mansions, and fortresses. Additionally, Malé Karpaty is renowned for its winemaking tradition. Vineyards on the southern slopes of the mountains produce excellent wines, inviting visitors to savor the local vintages in traditional wine cellars.

The establishment of the Protected Landscape Area emphasizes the commitment to preserving the unique natural and cultural features of Malé Karpaty. Whether exploring historical landmarks, embarking on outdoor adventures, or enjoying the local wines, Malé Karpaty offers a multifaceted experience that captivates both locals and visitors alike.

, , , , ,

Krajina, Slovensko, Hont, TOP, Fotografie

Hont

skala
Hits: 3371

je jedným z regiónov Slovenska, jeho sídlom boli Šahy. V niektorých turistických publikáciách sa región nazýva aj Poiplie (Wikipedia). Názov je odvodený od šľachtického rodu Hunt – Poznan (slovakregion.sk). Do regiónu Hont patrí napr. Banská Štiavnica, Bzovík, Krupina, Dudince, Bŕhlovce (Wikipedia). Hranice tvorili Štiavnické vrchy na severe, Hron na západe, rieka Krtíš na východe, Dunaj a Ipeľ na juhu (slovakregion.sk). Hontianska župa za Uhorska mala 2 633 km2 a siahal do dnešného Maďarska. Jej vznik sa datuje do 11. storočia odčlenením Hontianskeho komitátu od Novohradského komitátu. Koncom 13. storočia sa komitát zmenil na zemiansku stolicu. V rokoch 1552 až 1682 väčšinu územia Hontu obsadili turecké vojská a pripojili ku Novohradskému sandžaku. bola v roku 1787 druhým najväčším slovenským mestom, mala 18 926 obyvateľov. Malohont bol v roku 1802 pripojený ku Gemeru. V roku 1877 bola ku Hontianskej župe pripojená Krupina. V stredoveku sa Hontianska stolica delila na štyri slúžnovské okresy: Bátovský, Banskoštiavnický, Bzovický a Malohontský. Po roku 1802 na juh od Ipľa vytvoril Ipeľský okres (Wikipedia). Charakteristický prvkom Hontu je laznícke osídlenie a pretrvávanie tradičných ľudových zvyklostí. V niektorých obciach sa dodnes zachovali – čipkárstvo, hrnčiarstvo, kováčstvo (slovakregion.sk).

Hont is one of the regions of Slovakia, with its capital being Šahy. In some tourist publications, the region is also referred to as Poiplie (Wikipedia). The name is derived from the noble Hunt-Poznan family (slovakregion.sk). The Hont region includes places like Banská Štiavnica, Bzovík, Krupina, Dudince, and Bŕhlovce (Wikipedia). Its boundaries are formed by the Štiavnické vrchy in the north, the Hron River in the west, the Krtíš River in the east, and the Danube and Ipeľ rivers in the south (slovakregion.sk).

During the time of the Kingdom of Hungary, Hont County had an area of 2,633 km², extending into present-day Hungary. Its establishment dates back to the 11th century when it separated from the Novohrad County. In the late 13th century, the county transformed into a noble county. From 1552 to 1682, Turkish forces occupied most of the Hont territory and annexed it to the Novohrad Sanjak. In 1787, Banská Štiavnica was the second-largest Slovak town with 18,926 inhabitants. Malohont was annexed to in 1802. In 1877, Krupina was added to Hont County. In the medieval period, Hont County was divided into four servile districts: Bátovský, Banskoštiavnický, Bzovický, and Malohontský. After 1802, the Ipeľ District was created south of the Ipeľ River (Wikipedia).

A characteristic feature of Hont is its spa settlements and the preservation of traditional folk customs. In some villages, traditional crafts such as lace making, pottery, and blacksmithing are still practiced today (slovakregion.sk).

Hont Szlovákia egyik régiója, központja Šahy. Néhány turisztikai kiadványban a régiót Poiplie-nek is nevezik (Wikipedia). A név a Hunt-Poznan nemes családtól származik (slovakregion.sk). A Hont régió többek között Banská Štiavnica, Bzovík, Krupina, Dudince és Bŕhlovce területét foglalja magában (Wikipedia). A határokat északon a Štiavnické vrchy, nyugaton a Hron folyó, keleten a Krtíš folyó, délen pedig a és az Ipeľ folyók alkotják (slovakregion.sk).

A Magyar Királyság idején a Hont megye területe 2 633 km² volt, kiterjedve a mai Magyarország területére is. A megye kialakulása egészen a 11. századig nyúlik vissza, amikor elkülönült a Novohrad megyétől. A 13. század végén a megye nemesi megyévé alakult át. 1552-től 1682-ig a török erők megszállták a Hont területének nagy részét, és hozzátoldották a Novohrad szandzsákhoz. 1787-ben Banská Štiavnica a második legnagyobb szlovák város volt 18 926 lakossal. Malohontot 1802-ben csatolták Gemerhez. 1877-ben Krupina is hozzácsatlakozott a Hont megyéhez. A középkorban a Hont megye négy szolgasági körzetre volt osztva: Bátovský, Banskoštiavnický, Bzovický és Malohontský. 1802 után az Ipeľ folyó déli részén Ipeľ körzetet hoztak létre (Wikipedia).

A Hont jellegzetes vonása a gyógyfürdő településeinek és a hagyományos népszokások megőrzése. Néhány faluban ma is gyakorolják a hagyományos kézműves mesterségeket, mint a csipkekészítés, fazekasság és kovácsmesterség (slovakregion.sk).

Niektoré lokality

,

Zámky, Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Umenie, Horné Považie, Stavby, Fotografie

Kunerádsky zámok

skala
Hits: 3766

Kunerádský zámok slúžil ako lovecký zámok a príležitostné sídlo grófskej Ballestrémovcov (Wikipedia). Nachádza sa neďaleko od Rajeckých Teplíc (kastiel.org), 2 km od Kunerád (travel-to-zilina.biz). Postavili ho v roku 1916 v secesnom štýle (Wikipedia). Pôsobil romaticky, vybavený bol komfortne s najmodernejším zariadením. Mal vlastnú elektráreň na vodný pohon. Vo svojich počiatkoch mal slúžiť aj ako cisárske letovisko, čomu zabránila 1. svetová vojna (kastiel.org). Počas SNP tu sídlil štáb partizánskej brigády. 25.9.1944 ho vypálili (Wikipedia). Obnovený bol v roku 1959, následne slúžil ako liečebný ústav (kastiel.org). V roku 2010 bola jeho strecha zničená požiarom a zámok poškodila pri hasení (Wikipedia).

Kunerád Castle served as a hunting lodge and occasional residence for the Ballestrém family (Wikipedia). It is located near Rajecké Teplice (kastiel.org), 2 km from the village of Kunerád (travel-to-zilina.biz). Built in 1916 in the Art Nouveau style (Wikipedia), the castle exuded a romantic atmosphere and was equipped with modern comforts. It even had its own hydroelectric power plant. In its early days, it was intended to serve as an imperial resort, a plan thwarted by World War I (kastiel.org). During the Slovak National Uprising (SNP), the castle housed the headquarters of a partisan brigade. On September 25, 1944, it was set ablaze by the Germans (Wikipedia). It was restored in 1959 and subsequently served as a medical institute (kastiel.org). In 2010, a fire destroyed its roof, and the castle suffered water damage during firefighting efforts (Wikipedia).

TOP

Všetky