kaštiely - Skala

2011-2015, 2014, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Dolné Trhovište

17/03/201807/03/2024 skala

Dolné Trhovište je obec v okrese Hlohovec (Wikipedia), v juhozápadnej časti Nitrianskej pahorkatiny, v doline Trhovištského potoka (regionhlohovec.sk). Na ploche 10.06 km² žije 637 obyvateľov, leží v nadmorskej výške 180 metrov nad morom. Je písomne doložená od roku 1156 (Wikipedia). Historické názvy obce: Vasar, Vascard, Wasard, Uuasard, Alsó Vassard, Unter Wascharditz, Dolne Wassardcze, Dolné Vašardice. V roku 1902 bola k obci pričlenená obec Jelenová (regionhlohovec.sk).

V údolí potoka Galanovka medzi obcami Tepličky a Dolné Trhovište ležia pozostatky stredovekej osady z 12. – 13. storočia a nálezy pravekých mladokamenných nádob a kamenných nástrojov z obdobia 4 000 rokov pred n. l.. V intraviláne obce v časti Zlatárky našli pozostatky osady z doby laténskej a doby rímskej. V časti Turná sa našli objekty z mladšej doby kamennej. Identifikovaný bol rondel v neolitickej osade. Kamenné stavby boli vybudované nad údolím Trhovištského potoka ľudmi Lengyelskej kultúry 4 000 rokov pred n. l.. Približne dvesto metrov juhozápadne od kostola sa nachádzajú pozostatky keltského pohrebiska, ktoré dokladajú laténske sídlisko a pohrebisko. V časti Rúbanice a Pasienky sa našli pozostatky osady z mladšej doby kamennej. Východne od kostola Svätého Juraja bola doložená stredoveká osada Vasar (Vascard, Wasard). Kostol bol pravdepodobne súčasťou panského dvorca. Pôvodne románsky kostol postavili ešte pred tatárskym vpádom – v prvej tretine 13. storočia. V roku 1855 v časti Galanová postavili kaštieľ. Je možné, že na mieste tohto kaštieľa stála v stredoveku kúria, možno Kyliánov dvor a trhové miesto pod názvom Kyliánvasardya (dolnetrhoviste.sk).

Dolné Trhovište is a village located in the Hlohovec District (Wikipedia), in the southwest part of the Nitra Hills, in the valley of the Trhovištský stream (regionhlohovec.sk). With an area of 10.06 km², it is home to 637 residents and is situated at an elevation of 180 meters above sea level. The village has historical records dating back to the year 1156 (Wikipedia). Historical names for the village include Vasar, Vascard, Wasard, Uuasard, Alsó Vassard, Unter Wascharditz, Dolne Wassardcze, and Dolné Vašardice. In 1902, the village of Jelenová was annexed to Dolné Trhovište (regionhlohovec.sk).

In the valley of the Galanovka stream, between the villages of Tepličky and Dolné Trhovište, remnants of a medieval settlement from the 12^th-13th century have been discovered, along with findings of prehistoric pottery and stone tools dating back to 4,000 years BC. Within the village boundaries, in the Zlatárky part, remnants of a settlement from the La Tène and Roman periods were found. In the Turná part, structures from the later Stone Age were discovered, including the identification of a rondel in a Neolithic settlement. Stone structures built by people of the Lengyel culture 4,000 years BC were situated above the Trhovištský stream valley. Approximately two hundred meters southwest of the church, remnants of a Celtic burial ground were found, providing evidence of a La Tène settlement and burial site. In the Rúbanice and Pasienky parts, remnants of a settlement from the later Stone Age were discovered. East of the Church of St. George, a medieval settlement named Vasar (Vascard, Wasard) was documented. The church was likely part of a manor house. Originally constructed in the Romanesque style, the church was built before the Mongol invasion, in the first third of the 13^th century. In 1855, a castle was erected in the Galanová part. It is possible that a manor house, perhaps Kyliánov dvor, and a market called Kyliánvasardya stood in the medieval period (dolnetrhoviste.sk).

Odkazy

apsida.sk

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Gemer, Kaštiely, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Parky, Príroda, Slovenská krajina, Stavby

Betliarsky kaštieľ – gemerská perla

28/11/201625/03/2024 skala

Kaštieľ v Betliari sa nachádza neďaleko Rožňavy. Postavili ho na základoch staršieho renesančného kaštieľa Bebekovcov na začiatku 18. storočia (Wikipedia). Betliar bol súčasťou Brzotínskeho panstva, ktoré v stredoveku vlastnili Bebekovci. Na mieste dnešného kaštieľa je pravdepodobne dali postaviť malý vodný hrádok. Avšak v roku 1566 museli Horné Uhorsko opustiť. Správcom už cisárskeho majetku bol v roku 1578 Peter I. Andrássy. Andrássyovci zastávali funkciu hradných kapitánov 400 rokov (betliar.eu). Andrássyovský kaštieľ v Betliari je jediným kaštieľom na Slovensku, ktorý sa po roku 1945 zachoval so svojím pôvodným zariadením a zbierkami (snm.sk). Poslední členovia betliarskej vetvy Andrássyovcov opustili svoje majetky v roku 1944. Čiastočné stavebné úpravy a obnova objektov boli vykonávané v rokoch 1982 – 1986. V roku 1985 bol celý areál kaštieľa aj parkom vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku (snm.sk). Rozsiahla rekonštrukcia kaštieľa bola ukončená v roku 1994 (snm.sk). Jednou z najväčších pozoruhodností kaštieľa je ústredná knižnica, ktorú založil Leopold Andrássy. Uchováva vyše 14-tisíc zväzkov (slovakia.travel). Najvzácnejšími sú prvotlače, ktorých je päť. Najstaršia z roku 1486 a bola vydaná v Benátkach. Knižnica má takmer tretinu zbierok už aj v digitálnej podobe (obecbetliar.sk).

Ku kaštieľu patrí park s rozlohou 57 hektárov, bol založený v rokoch 1792 – 1795 záhradníkom Henrichom Nebbienom vďaka iniciatíve Leopolda Andrássyho. Od roku 1978 je zaradený do zoznamu umelecky a kultúrne hodnotných parkov sveta UNESCO. Od roku 1985 je národnou kultúrnou pamiatkou (snm.sk). V parku je unikátny umelý vodný systém, ktorý pozostáva zo sústavy umelých vodných rigolčekov odvádzajúcich vodu z Betliarskeho potoka do troch jazier, troch fontán a tzv. Veľkého vodopádu, najväčšieho svojho druhu na Slovensku (snm.sk). V parku je pri rybníku zverinec v podobe stredovekého hradu s vežičkou, kde Andrássyovci chovali medveďa hnedého, líšku, vlka a rysa. Nachádza sa tu slobodomurársky a čínsky pavilón, japonský most či Hermesova studňa, pri vstupnej bráne sa nachádza klasicistická rotunda z konca 18. storočia (snm.sk). Nachádza sa tu rímsky vodopád, navrhnutý v roku 1823 Josefom Bergmannom. Je 9 metrov vysoký a je najvyšším umelým vodopádom na Slovensku (Denisa Ballová). V parku sú stále zvyšky prastarého tisového lesa (Wikipedia).

The Betliar Castle is located near Rožňava. It was built on the foundations of an older Renaissance castle of the Bebek family at the beginning of the 18^th century (Wikipedia). Betliar was part of the Brzotín estate, owned by the Bebek family in the Middle Ages. It is likely that a small water castle was built at the site of the current castle. However, in 1566, they had to leave Upper Hungary. The imperial property was administered by Peter I. Andrássy in 1578. The Andrássy family held the position of castle captains for 400 years (betliar.eu). The Andrássy Castle in Betliar is the only castle in Slovakia that has preserved its original furnishings and collections since 1945 (snm.sk). The last members of the Betliar branch of the Andrássy family left their properties in 1944. Partial construction modifications and renovations were carried out between 1982 and 1986. In 1985, the entire castle complex, including the park, was declared a national cultural monument (snm.sk). Extensive reconstruction of the castle was completed in 1994 (snm.sk). One of the most notable features of the castle is the central library founded by Leopold Andrássy, housing over 14,000 volumes (slovakia.travel). The most valuable items are first editions, of which there are five. The oldest dates back to 1486 and was issued in Venice. The library has nearly a third of its collections already in digital form (obecbetliar.sk).

A Betliari kastély Rožňavától nem messze található. Az épületet a Bebek család reneszánsz kastélyának alapjaira építették a 18. század elején (Wikipedia). Betliar része volt a Brzotín‑i birtoknak, melyet középkorban a Bebek család birtokolt. Valószínű, hogy a jelenlegi kastély helyén egy kis vízi vár állt. Azonban 1566-ban el kellett hagyniuk Felső-Magyaro. Az ingatlant 1578-ban már I. Péter Andrássy kezelte. Az Andrássy család 400 évig töltötte be a várcsászári tisztséget (betliar.eu). A Betliari kastély az egyetlen szlovák kastély, amely megőrizte eredeti bútorzatát és gyűjteményeit 1945 óta (snm.sk). Az Andrássy család betliari ágának utolsó tagjai 1944-ben hagyták el tulajdonaikat. Az épületek részleges átalakításait és felújításait 1982 és 1986 között végezték. 1985-ben az egész kastélykerttel együtt nemzeti kulturális emlékké nyilvánították (snm.sk). A kastély széleskörű helyreállítása 1994-ben fejeződött be (snm.sk). A kastély egyik legjelentősebb része Leopold Andrássy által alapított központi könyvtár, amely több mint 14 000 kötetet tartalmaz (slovakia.travel). A legértékesebb darabok az első kiadások, amelyekből öt darab található. A legrégebbi 1486-ból származik és Velencében jelent meg. A könyvtár köteteinek közel harmada már digitális formában is elérhető (obecbetliar.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Hont, Hontianske, Kaštiely, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Obce, Parky, Príroda, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby

Svätý Anton

13/02/201607/03/2024 skala

Svätý Anton, predtým Antol, sa nachádza len kúsok od Banskej Štiavnice. Súčasťou je kaštieľ s krásnym parkom.

K obci patria usadlosti Rovne, Bažania a Macko. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1266. Názov obce vychádza z názvu pôvodného kostola zasväteného svätému Antonovi Pustovníkovi. Historické názvy obce: Scentantollo, Sanctus Antonius, Zenthantal, Swätý Antal, Antol. Maďarský názov je Szenantal. Obyvatelia sa živili prevažne baníctvom, hutníctvom, lesníctvom, v kameňolome a v priemyselných podnikoch v Banskej Štiavnici. V polovici 20. storočia je známa výroba vyrezávaných a maľovaných betlehemov. V 17. storočí získal panstvo Peter Koháry. Rodina Koháryovcov sa zaslúžila o rozvoj Svätého Antona. Od roku 1826 patrila obec Coburgovcom. Ferdinand Coburg, brat posledného vlastníka kaštieľa, navštevoval obec až do roku 1944. Známym rodákom bol slovenský herec, divadelný režisér a scénický výtvarník Karol Zachar, vlastným menom Karol Legény (wikipedia.sk).

Vo Svätom Antone sa nachádza kaštieľ s parkom. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Štyri krídla budovy symbolizujú štyri ročné obdobia, 12 komínov mesiace, 52 izieb týždne a 365 okien, dni v roku. Dnes je sídlom Lesníckeho, drevárskeho a poľnohospodárskeho múzea s mnohými zbraňami a trofejami. Každoročne začiatkom septembra sa v kaštieli usporadúvajú atraktívne poľovnícke slávnosti – Dni sv. Huberta (SACR). Barokový kaštieľ je postavený na mieste bývalého hradu, začiatkom 19. storočia je klasicisticky upravený (wikipedia.sk).

Poľovnícka expozícia je jedinou špecializovanou s celoslovenskou pôsobnosťou. V roku 1808 sa v Banskej Štiavnici začal vyučovať predmet poľovníctvo (geopark.sk). Je najväčšou svojho druhu na Slovensku. Chodby kaštieľa prezentujú viac ako tisíc trofejí zveri (msa.sk). Barokovo – klasicistickému kaštieľu v Svätom Antone predchádzal menší opevnený hrádok, ktorý je spomínaný už v 15. storočí. V 16. storočí bol prestavaný a mal chrániť Banskú Štiavnicu pred tureckými nájazdami (geopark.sk). Kaštieľ býva označovaný aj ako kaštieľ Antol, alebo Koháryovský kaštieľ. Je sídlom lesníckeho, drevárskeho a poľovníckeho múzea (Wikipedia). Dali ho postaviť na začiatku 18. storočia vlastníci panstva Sitno, Koháryovci (Bujnová et all, 2003). Svoje letné sídlo tu mal bulharský cár Ferdinand Coburg, patril do Sitnianskeho panstva Koháryovcov (Terem). V roku 1826 sa jediná dcéra posledného z mužských potomkov rodu Koháryovcov vydala za Ferdinanda Juraja Coburga zo Saska. Posledným z Coburgovcov, ktorý žil v kaštieli, bol všestranne nadaný Ferdinand Coburg, v rokoch 1908 – 1918 bulharský cár. Dovŕšil šťastnú tradíciu osvietených, rozhľadených a ctižiadostivých majiteľov, ktorí zveľaďovali majetky a zariadili ich vkusne (Bujnová et all, 2003).

V parku bol do roku 1995 vysadený, Filipom Coburgom v roku 1878, sekvojovec mamutí – Sequoiadendron giganteum. V roku 1996 po vyschnutí bola vysadená iná sekvoja. Okolie je bohaté na chránené druhy, mnohé endemity. V parku a priľahlom lesoparku sa nachádza napr. Ginkgo biloba, Abies pinsapo, Pseudotsuga mensiessi, Pinus jeffreyi, Catalpa bignonioides, Chamaecyparis pisifera, Picea pungens virgata, Lilium martagon, Iris graminea, Drosera rotundifolia, Pulsatilla grandis, Crocus heuffelianus. V okolí je vzácny výskyt prírodných ruží, ktoré v 19. storočí tu pôsobiaci Andrej Kmeť popísal takmer 300 kultivarov (Zdroj: Informačná tabuľa). Súčasťou areálu je historický park (5 ha) a lesopark (25 ha). Horné a dolné jazierko je spojené kaskádami a vodopádmi je napájané niekoľko kilometrov dlhým náhonom z Koplašského potoka s unikátnymi akvaduktami. V parku sa okrem toho nachádza grotta – umelo navŕšená jaskyňa, studnička s kamennými lavičkami, drevené mostíky, altány, kaplnka Svätého Huberta (geopark.sk).

Celoslovenské poľovnícke slávnosti Dni svätého Huberta usporadúva múzeum vo Svätom Antone zvyčajne začiatkom septembra cez víkend (banskastiavnica.sk).

St. Anthony, formerly known as Antol, is located just a short distance from Banská Štiavnica. It features a castle with a beautiful park.

The village includes the settlements of Rovne, Bažania, and Macko. The first written mention of the village dates back to 1266. The village’s name comes from the original church dedicated to Saint Anthony the Hermit. Historical names of the village include Scentantollo, Sanctus Antonius, Zenthantal, Swätý Antal, Antol. The Hungarian name is Szenantal. The residents were mainly engaged in mining, metallurgy, forestry, quarrying, and industrial enterprises in Banská Štiavnica. In the mid-20th century, the production of carved and painted nativity scenes became known. In the 17^th century, the Koháry family acquired the estate. The Kohárys contributed to the development of St. Anthony. From 1826, the village belonged to the Coburgs. Ferdinand Coburg, the brother of the last owner of the castle, visited the village until 1944. A notable native of the village was the Slovak actor, theater director, and set designer Karol Zachar, whose real name was Karol Legény (wikipedia.sk).

In St. Anthony, there is a castle with a park, now a national cultural monument. The four wings of the building symbolize the four seasons, 12 chimneys represent the months, 52 rooms signify the weeks, and 365 windows stand for the days in a year. Today, it houses the Forestry, Woodcraft, and Agricultural Museum with numerous weapons and trophies. Every year, at the beginning of September, the castle hosts attractive hunting festivities – St. Hubert’s Days (SACR). The baroque castle was built on the site of a former fortress and was classicized in the early 19^th century (wikipedia.sk).

The Hunting Exhibition is the only specialized one with nationwide scope. Hunting was first taught in Banská Štiavnica in 1808 (geopark.sk). It is the largest of its kind in Slovakia. The castle corridors showcase more than a thousand game trophies (msa.sk). Preceding the Baroque-classical castle in St. Anthony was a smaller fortified castle mentioned in the 15^th century. In the 16^th century, it was rebuilt to protect Banská Štiavnica from Turkish invasions (geopark.sk). The castle is also referred to as Antol Castle or Koháry Castle. It is the seat of the Forestry, Woodcraft, and Hunting Museum (Wikipedia). It was built at the beginning of the 18^th century by the owners of the Sitno estate, the Kohárys (Bujnová et all, 2003). The Bulgarian tsar Ferdinand Coburg, belonging to the Sitno estate of the Kohárys, had his summer residence here. In 1826, the only daughter of the last male descendant of the Koháry family married Ferdinand Georg of Saxe-Coburg. The last of the Coburgs who lived in the castle was the versatile Ferdinand Coburg, the Bulgarian tsar from 1908 to 1918. He continued the happy tradition of enlightened, knowledgeable, and ambitious owners who improved their properties tastefully (Bujnová et all, 2003).

In the park, a giant sequoia (Sequoiadendron giganteum) was planted by Filip Coburg in 1878, but it dried up by 1995. Another sequoia was planted in 1996. The surroundings are rich in protected species, including many endemics. In the park and the adjacent forest park, species such as Ginkgo biloba, Abies pinsapo, Pseudotsuga mensiesii, Pinus jeffreyi, Catalpa bignonioides, Chamaecyparis pisifera, Picea pungens virgata, Lilium martagon, Iris graminea, Drosera rotundifolia, Pulsatilla grandis, Crocus heuffelianus can be found. The rare occurrence of natural roses, described by Andrej Kmeť, who worked here in the 19^th century, is also present, with almost 300 cultivars (Source: Information board). The area includes a historical park (5 ha) and a forest park (25 ha). The upper and lower ponds are connected by cascades and waterfalls, fed by a several-kilometer-long millrace from the Koplašský stream with unique aqueducts. In the park, there is also a grotto – an artificially created cave, a well with stone benches, wooden bridges, gazebos, and the Chapel of St. Hubert (geopark.sk).

The Museum in St. Anthony typically organizes the All-Slovak Hunting Festivities, St. Hubert’s Days, at the beginning of September over the weekend (banskastiavnica.sk).

Odkazy

Pozostatok zo sekvoje, ktorú museli zoťať

Chodníčky v parku za kaštieľom v Svätom Antone

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Gemer, Krajina, Slovenská krajina, TOP

Gemer

07/11/201507/03/2024 skala

Gemer sa rozprestiera od prameňa Hrona na severe, po výbežky Cerovej vrchoviny na juhu, od Sorošky na východe, po oždianske serpentíny na západe (Rudolf Kukura). Zahŕňa okresy Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava (mojeslovensko.sk). Zhruba sa dá povedať, že Gemer sa nachádza na juh od Spiša po hranice s Maďarskom.

Pôvod slova Gemer má súvislosť s hematitom a jeho morfologickou podobnosťou s hemoroidmi (Ján Pivovarči). Na Gemeri nikdy neboli veľké mestá. Skôr mestečká na mieste bývalých baníckych osád. Náleziská nerastných surovín v Spišsko-gemerskom rudohorí dlhé stáročia určovali život na Gemeri. Rozvinuté bolo baníctvo a hutníctvo. Unikátnymi pamiatkami sú tri zachované vysoké pece v Nižnej Slanej, Vlachove a v Sirku – Červeňanoch. V mnohých obciach dodnes prežívajú tradičné remeslá – výroba šindľov, tkanie pokrovcov, zvonkárstvo, čipkárstvo a hrnčiarstvo. Gemer má bohaté dejiny spojené so šľachtickými rodmi Bebekovcov, Andrássyovcov a Coburgovcov. V 16. a 17. storoči na Gemeri vládli Turci. Medzi najnavštevovanejšie miesta Gemera patrí hrad Krásna Hôrka, Kaštieľ v Betliari, zrúcanina Muránskeho hradu, historické centrá Rožňavy, Rimavskej Soboty, vodné nádrže Dedinky, v Tornali, na Teplom vrchu. Gemer hraničí s národnými parkami Slovenský raj a Muránska planina. Na juhu Gemera je chránená krajinná oblasť Slovenský kras. Slovenský kras je našou jedinou biosférickou rezerváciou evidovanou v zozname UNESCO. Na Gemeri je Dobšinská ľadová jaskyňa a Ochtinská aragonitová jaskyňa. V Slovenskom krase je Krásnohorská jaskyňa (Rudolf Kukura).

Gemer stretches from the source of the Hron River in the north to the foothills of the Cerová Highlands in the south, from Soroška in the east to the serpentines of Ožďany in the west (Rudolf Kukura). It includes the districts of Rimavská Sobota, Revúca, and Rožňava (mojeslovensko.sk). It can be roughly said that Gemer is located to the south of Spiš, towards the border with Hungary.

The origin of the word “Gemer” is related to hematite and its morphological resemblance to hemorrhoids (Ján Pivovarči). Large cities were never present in Gemer; instead, there were small towns on the sites of former mining settlements. Deposits of mineral resources in the Spiš-Gemer Ore Mountains determined life in Gemer for centuries. Mining and metallurgy were developed. Unique landmarks include three preserved blast furnaces in Nižná Slaná, Vlachovo, and Sirku – Červeňany. Traditional crafts such as shingle production, weaving of roofing materials, bell-making, lace-making, and pottery still thrive in many villages. Gemer has a rich history connected with noble families such as Bebekovci, Andrássyovci, and Coburgovci. Turks ruled in Gemer during the 16^th and 17^th centuries. Among the most visited places in Gemer are the Krásna Hôrka Castle, the Betliar Castle, the ruins of Muráň Castle, and the historic centers of Rožňava and Rimavská Sobota. Water reservoirs in Dedinky, Tornaľa, and Teplý Vrch are also popular destinations. Gemer borders the national parks Slovak Paradise and Muránska Planina. To the south of Gemer is the protected landscape area Slovak Karst. The Slovak Karst is our only biosphere reserve listed in the UNESCO. In Gemer, you can find the Dobšinská Ice Cave and the Ochtinská Aragonite Cave. In the Slovak Karst, there is the Krásnohorská Cave (Rudolf Kukura).

Gemer erstreckt sich vom Ursprung des Flusses Hron im Norden bis zu den Ausläufern der Cerová-Hochebene im Süden, von Soroška im Osten bis zu den Serpentinen von Ožďany im Westen (Rudolf Kukura). Es umfasst die Bezirke Rimavská Sobota, Revúca und Rožňava (mojeslovensko.sk). Man kann grob sagen, dass Gemer südlich von Spiš in Richtung der Grenze zu Ungarn liegt.

Der Ursprung des Wortes “Gemer” hängt mit Hämatit und seiner morphologischen Ähnlichkeit zu Hämorrhoiden zusammen (Ján Pivovarči). Große Städte gab es nie in Gemer; stattdessen befanden sich kleine Städte an den Stellen ehemaliger Bergbausiedlungen. Ablagerungen von Mineralressourcen im Spiš-Gemer-Erzgebirge bestimmten jahrhundertelang das Leben in Gemer. Bergbau und Metallurgie waren entwickelt. Einzigartige Sehenswürdigkeiten sind drei erhaltene Hochöfen in Nižná Slaná, Vlachovo und Sirku – Červeňany. Traditionelle Handwerke wie die Produktion von Schindeln, das Weben von Bedachungsmaterialien, die Glockenherstellung, die Spitzenklöppelei und die Töpferei gedeihen auch heute noch in vielen Dörfern. Gemer hat eine reiche Geschichte, die mit Adelsfamilien wie den Bebekovci, Andrássyovci und Coburgovci verbunden ist. Die Türken herrschten im 16. und 17. Jahrhundert in Gemer. Zu den meistbesuchten Orten in Gemer gehören das Schloss Krásna Hôrka, das Schloss Betliar, die Ruinen der Burg Muráň und die historischen Zentren von Rožňava und Rimavská Sobota. Wasserreservoirs in Dedinky, Tornaľa und Teplý Vrch sind ebenfalls beliebte Ziele. Gemer grenzt an die Nationalparks Slowakisches Paradies und Muránska Planina. Im Süden von Gemer befindet sich das Landschaftsschutzgebiet Slowakischer Karst. Der Slowakische Karst ist unser einziges Biosphärenreservat, das in der UNESCO-Liste aufgeführt ist. In Gemer findet man die Dobšinská Eishöhle und die Ochtinská Aragonit-Höhle. Im Slowakischen Karst gibt es die Krásnohorská Höhle (Rudolf Kukura).

Gemer terjed a Hron folyó forrásától északon, a Cerová-fennsík déli lábáig, keletről Soroškától, nyugaton az Ožďany kanyarokig (Rudolf Kukura). Tartalmazza a Rimavská Sobota, Revúca és Rožňava körzeteket is (mojeslovensko.sk). Meg lehet mondani, hogy Gemer durván délre található Spištől a magyar határ felé.

A “Gemer” szó eredete összefügg a hematitral és alakjának hasonlóságával a aranyérral (Ján Pivovarči). Gemerben sosem voltak nagy városok; inkább kisvárosok voltak a régi bányásztelepek helyén. Az évszázadokon átívelő ásványi nyersanyagok lerakódásai meghatározták az életet Gemerben a Spiš-Gemer Érc-hegységben. Kiterjedt bányászat és fémipar volt jelen. Egyedi látnivalók közé tartoznak a Nižná Slanában, Vlachovóban és Sirku – Červeňanyban található három megmaradt masugár. Sok faluban ma is virágzik a hagyományos kézművesség – pala- és cserepesfedél készítés, harangöntés, csipkekészítés és fazekasság. Gemer gazdag történelemmel rendelkezik, amely összefügg Bebekov

ci, Andrássyovci és Coburgovci nemes családokkal. A törökök uraltak Gemerben a 16. és 17. században. Gemer leglátogatottabb helyei közé tartozik a Krásna Hôrka kastély, a Betliar kastély, a Muráň vár romjai, valamint Rožňava és Rimavská Sobota történelmi központjai. Dedinky, Tornaľa és Teplý Vrch víztározói is népszerű célpontok. Gemer határos a Szlovák Paradicsom és a Muránska Planina nemzeti parkokkal. Gemer délen a Szlovák Karszttal határos. A Szlovák Karszt az egyetlen UNESCO-listán szereplő bioszféra rezervációnknak számít. Gemerben található a Dobšinská Jégbarlang és az Ochtinská Aragonitbarlang. A Szlovák Karsztban található a Krásnohorská-barlang is (Rudolf Kukura).

Gemer rozciąga się od źródła rzeki Hron na północy, po wzgórza Cerová na południu, od Sorošky na wschodzie, po serpentyny Ožďany na zachodzie (Rudolf Kukura). Obejmuje powiaty Rimavská Sobota, Revúca i Rožňava (mojeslovensko.sk). Można powiedzieć, że Gemer znajduje się na południe od Spisza, w kierunku granicy z Węgrami.

Pochodzenie słowa “Gemer” wiąże się z hematytem i jego morfologicznym podobieństwem do hemoroidów (Ján Pivovarči). W Gemerze nigdy nie było dużych miast; zamiast tego istniały małe miasteczka na miejscu dawnych osad górniczych. Złoża surowców mineralnych w Górach Rudnych Spišsko-Gemerskich przez wieki kształtowały życie w Gemerze. Rozwinięte było górnictwo i hutnictwo. Unikalne zabytki to trzy zachowane piece wielkopiecowe w Nižná Slaná, Vlachovo i Sirku – Červeňany. W wielu wsiach tradycyjne rzemiosła, takie jak produkcja gontów, tkanie materiałów dachowych, kucie dzwonów, koronkarstwo i garncarstwo, kwitną do dziś. Gemer ma bogatą historię związaną z rodami szlacheckimi, takimi jak Bebekovci, Andrássyovci i Coburgovci. W XVI i XVII wieku w Gemerze panowali Turcy. Do najczęściej odwiedzanych miejsc w Gemerze należą zamek Krásna Hôrka, zamek Betliar, ruiny zamku Muráň oraz historyczne centra Rožňavy i Rimavská Soboty. Zbiorniki wodne w Dedinky, Tornaľa i Teplý Vrch to również popularne destynacje. Gemer graniczy z parkami narodowymi Słowacki Raj i Muránska Planina. Na południu Gemer sąsiaduje z obszarem chronionym Karst Słowacki. Karst Słowacki jest jedynym naszym rezerwatem biosfery wpisanym na listę UNESCO. W Gemerze znajduje się Jaskinia Lodu Dobšinská i Jaskinia Aragonitowa Ochtinská. W Karście Słowackim znajduje się także Jaskinia Krásnohorská (Rudolf Kukura).

Výber článkov

Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, Časová línia, Krajina, Obce, Podunajské, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské

Cífer

01/11/201107/03/2024 skala

Cífer je s pridruženými časťami Pác a Jarná najväčšou obcou Trnavského okresu. Žije v ňom cca 4000 obyvateľov (cifer.sk). Najstaršia zmienka o Cíferi je už čias Veľkej Moravy z 9. storočia (cifer.sk). Z doby kamennej upútava množstvo nájdenej keramiky. Kolekcia nádob rekonštruovaných z nájdených fragmentov predstavuje najreprezentatívnejší keramický komplex nielen na Slovensku. Našiel sa tu hlinený štítkový idol, najstaršia plastika tohto druhu v strednej Európe (cifer.sk). Z územia Cífera a jeho najbližšieho okolia sa spomínajú nálezy azda najstaršieho germánskeho hrobu na území Slovenska, konkrétne zo začiatku 1. storočia pred n.l. V Cíferi – Páci sa našli zvyšky rímskej usadlosti zo 4. storočia (cifer.sk). Cez Cífer preteká potok Gidra. Pochádzajú z tadeto: plavec Marcel Géry, spisovateľ Milan Zelinka, spevák a muzikant Laco Lučenič, herec, dramaturg a režisér Otto Varečka (Wikipedia). Cíferské výšivky, kroje, šitie majú veľký ohlas a bohatú históriu (google.com). V roku 1892 bola založená výšivkárska dielňa, kde pod vedením Márie Hollóssyovej tvorili náročné výšivky, zástavy, cirkevné a korunovačné rúcha (google.com).

Dominantou obce je kostol svätého Michala Archaniela. Jeho gotická architektúra priťahuje pozornosť. Ďalšou významnou pamiatkou je kaštieľ, ktorý v minulosti slúžil ako sídlo šľachticov. Miestni obyvatelia sa snažia udržiavať tradície prostredníctvom folklórnych podujatí. Mesto je dobre dostupné z hlavných dopravných trás.

Cífer, along with its associated parts Pác and Jarná, is the largest municipality in the Trnava district. It has a population of approximately 4,000 residents (cifer.sk). The earliest mention of Cífer dates back to the times of Great Moravia in the 9^th century (cifer.sk). Abundant finds of pottery from the Stone Age have been discovered, with a collection of vessels reconstructed from found fragments representing the most representative ceramic complex not only in Slovakia. A clay tag-like idol was also found here, the oldest sculpture of its kind in Central Europe (cifer.sk). Discoveries from the territory of Cífer and its immediate surroundings include perhaps the oldest Germanic grave on the territory of Slovakia, specifically from the beginning of the 1^st century BC. Remains of a Roman settlement from the 4^th century were found in Cífer – Pác (cifer.sk).

The Gidra stream flows through Cífer. Notable individuals from Cífer include swimmer Marcel Géry, writer Milan Zelinka, singer and musician Laco Lučenič, and actor, dramaturge, and director Otto Varečka (Wikipedia). Cífer’s embroideries, costumes, and sewing have a great impact and a rich history (google.com). In 1892, an embroidery workshop was established, where, under the guidance of Mária Hollóssy, intricate embroideries, banners, church items, and coronation robes were created (google.com)

The dominant feature of the village is the Church of St. Michael the Archangel. Its Gothic architecture attracts attention. Another significant monument is the castle, which in the past served as the residence of nobility. Local residents strive to maintain traditions through folklore events. The town is easily accessible from major transportation routes.

Odkazy

Značka: kaštiely

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post

Use Facebook to Comment on this Post