Akvaristika, Biológia, Príroda

Riasy a sinice

Hits: 23153

Riasy

Chcel by som zdôrazniť, že riasy sú rastliny. Nepatria medzi Magnoliophyta ako väčšina dostupných vodných rastlín, ale medzi nižšie rastliny – Algae – riasy. Platí zväčša, že tam kde sa darí riasam, darí sa obyčajne aj vodným rastlinám. Riasy patria do akvária, snažiť sa zabrániť, aby sme ich v akváriu vôbec nemali je nerovný boj a v konečnom dôsledku aj zbytočný. Najznámejšie sú zelené riasyChlorophyta a červené riasy Rhodophyta. Sú však napr.aj hnedé riasyPhaephyceae, rozsievkyBacillariophyceae. Medzi známe druhy patrí Chlorella – jednobunková riasa schopná do zelena totálne “ zafarbiť“ celú nádrž. Z červených rias napr. Audouinella. Sú to samozrejme ako aj vyššie rastliny asimilátory hmoty, obdobným spôsobom viažu kyslík, a tvoria organickú hmotu. Prúdenie vody vplýva aj na riasy. Známej čiernej štetinkovej riase sa darí pri silnom prúdení, často ju nájdeme v najmä na filtri, pri jeho výpuste. Pri nadbytku svetla vznikajú zelené riasy, pri nedostatku svetla hnedé riasy.

Riasy úzko súvisia s množstvom svetla. Optimálne svetelné podmienky nie je vôbec ľahké pre náš konkrétny prípad zabezpečiť. Za najdôležitejšie považujem dosiahnuť optimálny rast vyšších rastlín. V takom prípade si vyššie rastliny poradia s konkurenčne slabším protivníkom. Riasy však dokážu reagovať na zmeny oveľa rýchlejšie ako vyššie rastliny. Riasy sa najčastejšie likvidujú mechanicky. Odporúčam drsnú hubku na riad, alebo mäkkú drôtenku. Žiletku, magnetickú škrabku neodporúčam, avšak aj v prípade hubky, či drôtenky, dajme pozor na to, aby sa nám pri čistení nedostali pod ruky kúsky štrku, ktoré účinné vedia sklo poškriabať. Najmä na čelnom skle je to najnepríjemnejšie. Biologické prostriedky proti riasam, napr. slimáky. Ale aj niektoré ryby konzumujú riasy. Najmä Poecilia shenops, Xiphophorus helleri, Gyrinocheilus aymonieri, Crossocheilus siamensis, Otocinclus, Epalzeorhynchus, Labeo, Helostoma temmincki, Ancistrus atď. Z kreviet najmä Caridina japonica, Neocaritida denticulata. Treba prihliadať na to, že pre niektoré tieto organizmy je riasa prirodzenou potravou, ale častokrát ak majú dostatok inej potravy, dávajú prednosť práve jej. Čiernu riasu žerie spoľahlivo len prísavka thajská – Gyrinocheilus aymonieri a krevetka Caridina japonica. V prírode mikroskopické riasy konzumujú malé kôrovce, takže ak je schodná cesta použiť cyklopa, vírnika na zlikvidovanie zákalu z rias, tak snáď neexistuje lepšia voľba. Riasy možno odstrániť aj pôsobením ultrafialového žiarenia. V akvaristických obchodoch je možné zakúpiť UV-lampu, ktorá funguje ako filter. Voda pri prechode je vystavovaná žiareniu, ktoré svojimi účinkami zabíja zárodky rias, pravda aj množstvo choroboplodných zárodkov. Lampa pôsobí na vodu prechádzajúcu do akvária a tým chráni vodu od rias. V prípade zákalu je možné použiť aj priame pôsobenie priameho svetla lampy na vodu – avšak v takom prípade je nutné chrániť si oči a nemať v nádrži ryby ani rastliny. Rias sa dá zbaviť aj chemickou cestou. Je to krajný spôsob, ktorý v akváriu neschvaľujem. V predajnej sieti existujú na to prostriedky, o nich sa príliš nebudem vyjadrovať. Návody sú na nich. Ako osvedčený nástroj aj proti štetinkovej riase možno označiť aj použitie Sava. Savo zriedime v pomere 1:20. Jemnolisté rastliny znesú 2-3 minúty, väčšina rastlín 3 minúty, rastliny s tuhšími listami ako Anubias, Echinodorus, Crypotocoryne 3-4 minúty. Stačí ich ponoriť do pripraveného roztoku a následne umyť v vodou. Tento postup sa aplikuje mimo akvária. Takto môžeme zbaviť rias aj štrk, kamene apod.

Medzi červené riasy – Rhodophyta patrí štetinková riasa, ktorá je takmer vždy nevítaným hosťom. Často je nazývaná aj ako čierna riasa. Vyznačuje sa chromatickou adaptáciou – svoje fotosyntetické pigmenty (sfarbenie) mení vzhľadom na momentálne svetelné podmienky. Do nádrže obyčajne infiltruje prinesenými rastlinami, vodou z inej nádrže, slimákmi, alebo aj rybami. K prenosu riasy vodou z inej nádrže by som chcel spomenúť, že k nemu môže dôjsť z hľadiska akvaristu veľmi nevinne – riasu prenesie nevdojak. Na to, aby došlo k úspešnej introdukcii postačia zárodky, spóry tejto riasy. V prípade ak tieto zárodky dostanú príležitosť, prejavia svoju životaschopnosť. Živnou pôdou sú pre ne najmä staršie listy vyšších rastlín. Taxonomicky ide o viaceré druhy napr. Audouinella, Compsopogon, Batrachospermum moniliforme, Lemanea. Skúsenosti akvaristov s ňou sú rôzne. Všeobecne môžem povedať, že sa jej darí pri prebytku živín. Napr. v letnom období sa často vyskytuje veľmi hojne, od septembra začne postupne miznúť v akváriu. Jej rast ovplyvňuje množstvo denného svetla. Darí sa jej na príliš bohatom dne. Táto riasa je obyčajne čierna, jej farba môže byť však aj tmavomodrá, tmavozelená. Prichytáva sa prakticky na všetko, na rastliny, na substrát, na schránky slimákov, na sklo akvária, narúša lep na okrajoch stien apod. Drží veľmi pevne, mechanicky je veľmi problematické ju likvidovať z povrchu rastlín. Obyčajne pri takomto pokuse odtrhneme aj kus z rastliny. Z vlastnej skúsenosti viem, že je ťažké odstrániť ju aj cirokovou kefou z tvrdého kameňa. Červené riasy, okrem Sava popísaného nižšie ničí aj meď. Ide o drastickú metódu, ktorá pripadá do úvahy v stave najvyššej núdze. Meď je silný jed aj pre niektoré druhy vyšších rastlín, ako aj živočíchy v akváriu. V prípade, že sa rozhodnete meď použiť, je bezpodmienečne nutné ryby a slimáky odloviť. Zdrojom medi môže byť napr. modrá skalica. Čiernej riasy sa dá zbaviť aj prirodzenejšou cestou. V prvom rade treba znížiť príjem živín. Jestvuje na to niekoľko možností – napr. odkaliť častejšie dno, častejšie meniť vodu, prípadne zvýšiť jej množstvo pri výmene, menej kŕmiť, menej svietiť, premiestniť akvárium na tmavšie miesto.

Zelené riasy sú ďalším typom riasy. Tzv. vodný kvet najmä v eutrofizovaných jazerách a nádržiach tvoria často mikroskopické druhy Chlorella pyrenoidosa, Volvox aureus. V našich nádržiach zvykneme hovoriť o zelenom zákale – tento môže spôsobiť práve táto riasa. V prípade takéhoto zákalu pomôžu bežné prostriedky ako výmena vody, odkalenie, ale predovšetkým totálne zatemnenie nádrže na nejaký čas. Po tomto neestetickom čine je vhodné opäť vymeniť väčšie množstvo vody. Iným častým typom je dlhá vláknitá zelená riasa napr. Pithophora, Oedogonium, Cladophora, ktorá sa pomerne ťažko odstraňuje. Azda najúčinnejšou metódou je mechanické namotanie na špajdlu, alebo podobný nástroj. Žerú ju však živorodky, Ancistrus, Crossocheilus siamensis, Gyrinocheilus aymonieri apod. Na rozdiel od štetinkovej riasy nie je tak pevne ukotvená v rastlinách, preto pri odtŕhaní dochádza ku poškodeniu rastlín len zriedkavo. Na vlasovú riasu je možné aplikovať aj kúpeľ Sava. Riasy, tvoriace malé kolónie, podobne ako hnedé riasy na listoch sú napr. Draparnaldia, Tetraspora gelatinosa, Hydrodictyon reticulatum, Euglena. Dajú sa pomerne ťažko zo skla.

Hnedé riasy – vyžadujú iné podmienky ako zelené a červené riasy. Medzi tento typ rias akvaristi zaraďujú aj rozsievky Bacillariophyceae (Diatomae). Hnedá riasa vzniká pomerne často po založení nádrže. Jej stav sa obyčajne rýchlo zredukuje a obyčajne pozvoľne zmizne. Ak je však stav trvalý, zrejme sme nášmu akváriu neposkytli dostatok svetla. Hnedé riasy sa uchycujú najmä na stenách nádrže, môžeme ich však registrovať aj na povrchu rastlín. Riešenie tejto situácie je preto pomerne jednoduché. Zlepšením osvetlenia. Niektoré druhy: Stephanodiscus bellus, Gomphonema geminatum, Hydrurus foetidus, Tabellaria ventricosa, Cymbella cistula.

Sinice

Sinice nepatria medzi rastliny, ale často sa medzi ne zaraďujú. Často sú označované za modrozelené riasy. Sú obyčajne naozaj modrozelené, čo spôsobuje farbivo fykocyanín, ale môžu byť aj hnedočierne. Riasy a vyššie rastliny patria medzi eukaryotické organizmy. Sinice sú prokaryotické organizmy. Sú príbuzné baktériám. Ich produkty metabolizmu sú škodlivé pre ryby (napokon pri vysokej koncentrácii aj pre človeka – spomeňme si napr. na zákaz kúpania na Kuchajde v Bratislave, ale aj na iných vodných plochách). Sú často mazľavej konzistencie, vyskytujú sa pri vysokej koncentrácii dusíka a fosforu. Sinice sú veľmi odolný protivník, platia pre ne rovnaké postupy, ak ich chceme eliminovať, ako v prípade rias. Niektoré druhy: Aphanizomenon gracile, Rivularia haematites, Anabaena flos-aquae, Mycrocystis auruginosa, Oscillatoria limosa.

Use Facebook to Comment on this Post

2008, Akvaristické akcie, Časová línia, Chovateľské reportáže, Reportáže

Školenia posudzovateľov akváriových rýb

Hits: 4503

Rok 2008 – Autori textu: Peter Kaclík, Marián Stieranka

Cez druhý marcový víkend (8. 3. – 9. 3. 2008) usporiadal Slovenský zväz chovateľov školenie posudzovateľov akváriových rýb. Organizačne školenie pripravil Klub chovateľov živorodých rýb. Školenie malo aj medzinárodné zastúpenie. Okrem slovenských posudzovateľov sa ho zúčastnili aj posudzovatelia z Poľska a Čiech. O program sa staral predovšetkým Marián Stieranka a Milan Vetrák – domáci Banskobystričania. Celkový počet účastníkov bol 21. Prítomní boli aj dvaja noví adepti z Bratislavy – Miloslav Pešek a Pavol Sedlák. Český klub Guppy zastupoval Jiří Hřivňák a Jaroslav Baleja. Za poľskú organizáciu KPR prišli Boguslaw Micinski a za PTAT Janusz Oziomek, Jozef Kania, Artur Zawadowski a Alfred Górny. Na začiatku sme sa oboznámili s niektorými novinkami v  IKGH. Ocenili sme jednotlivých chovateľov, ktorí sa umiestnili v minuloročných súťažiach. Môžem sa pochváliť, že najúspešnejší chovateľ cestoval v rovnakom aute na školenie ako ja ;-). Čo znalejší, nemusíte dlho váhať, stal sa ním aj v roku 2007 Ivan Vyslúžil . Vari chvalabohu, že nechová aj Xiphophorus variatus, potom by pobral asi aj ceny pre variatusky ;-).

Prvá prednáška, resp. skôr cvičenie bolo venované bodovým hodnoteniam v kategórii Guppy. Tendencia, ku ktorej nás na školení viedol Marián bola taká, aby sme si dávali väčší pozor pri bodovaní veľkostných parametrov kolekcií (dĺžka tela, chrbtovej a chvostovej plutvy), ktoré sa nemerajú, ale odhadujú. Uviedol, že oko chovateľa je veľmi špecifické. Mali sme k dispozícii prehľad individuálnych hodnotení jednotlivých posudzovateľov z dvoch výstav zorganizovaných v minulých rokoch. V druhej prezentácii sme sa venovali možným problémom pri posudzovaní kategórie Guppy párov z pohľadu farebnej jednotnosti kolekcie. Na jednotlivých slajdoch sme videli najprv samičku a snažili sme sa uhádnuť sfarbenie samca. Občas to viedlo k polemike, či samec vôbec patrí ku samičke. V poobedňajších hodinách sme po skupinách posudzovali dve kolekcie Xiphophorus helleri, dva páry Poecilia reticulata a jednu  kolekciu Guppy triá. Posudzovanie bolo skúšobné a v konečnom dôsledku malo viesť k porovnaniu individuálnych posúdení jednotlivých posudzovateľov. Miestami bolo veľmi rušné, viedli sa dlhé, niekedy aj hlučnejšie rozpravy, ktoré som zachytil fotoaparátom. V nedeľu sme mohli vďaka Martinovi Fodorovi jednotlivé hodnotenia porovnať. Martin jednotlivé bodovacie lístky zapísal do počítača. Možnosť takéhoto veľkého porovnania je možná iba na podobnom stretnutí posudzovateľov. Poznamenávam, že pre mňa je samotný akt posudzovania veľmi zaujímavý. Posudzovali sme anonymne, ale za seba môžem povedať, že som zo sebou celkom spokojný :-). Odovzdal som šesť bodovacích lístkov a uletel som do krajných hodnotení iba raz. Jednému páru mečoviek som nadelil 96 bodov zo 100 možných. Určite prospešná bola v závere školenia aj široká diskusia k problematike posudzovania bojovníc a k prípadnej možnosti  vytvorenia jednotného štandardu pre ich posudzovanie v Európe. Najmä poľská strana prejavila veľký záujem o stretnutie širšieho počtu účastníkov na jednom mieste v tejto otázke. Organizátori sa o nás dobre postarali, dostali sme najesť, napiť, mali sme kde spať. Vzájomne sme sa obohatili, nálada na školení bola výborná. Keďže spomedzi nás sú dvaja posudzovatelia majitelia miestnych akvaristík, tak sme ich viackrát navštívili. V sobotu večer sme sa spolu vybrali trochu zabaviť. V nedeľu na obed školenie skončilo a my sme sa pobrali domov. Ryby sa nám nezunovali, tak sme sa cestou späť zastavili u dvoch chovateľov.

Rok 2007

Od 31.marca do 1.4.2007 sa konalo v Sielnici školenie posudzovateľov rýb pod hlavičkou SZCH a Klubu živorodých rýb. Klub živorodých rýb združuje chovateľov z rôznych klubov Slovenského zväzu chovateľov (SZCH) a okrem iného pre nich pripravuje školenia. V praxi sa posudzuje u nás kategória Guppy a Xipho-Molly, čiže druhy Poecilia reticulata, Xiphophorus helleri, X. maculatus, X. variatus, Poecilia sphenops, P. velifera a P. latipinna. V týchto kategóriách sa aj konajú školenia. Školeniami v kategórii Betta splendens sa klub len začína zaoberať. Každopádne sa ale členovia klubu ako vystavovatelia zúčastňujú aj súťaží bojovníc. Súťaže sa konajú na národnej aj medzinárodnej úrovni, nič však nebráni ani tomu, aby sa niekde konala lokálna súťaž, resp. výstava, na ktorej by Klub živorodých rýb participoval. Súťaží sa predsa kvôli radosti. Na školenie som sa vybral spolu s Ivanom Vyslúžilom a Braňom Barčinom. Do Sielnice sme dorazili na miesto činu šťastne a už hodinu pred začiatkom školenia. Tak sme jemne zburcovali telefonátmi ostatných účastníkov a organizátorov. Úvodom sme si povedali novinky z IKGH – čo je medzinárodná organizácia pre chovateľov gupiek, a ktorá zastrešuje napr. aj ME. V priebehu víkendu sme sa aj čiastočne oboznámili s novými iniciatívami v štandarde Betta splendens. Keďže väčšina z nás ryby nielen posudzuje, ale aj vystavuje, v rámci školenia sme si pochválili výsledky jednotlivcov aj celého klubu. Úspechy zbierali viacerí, ale zdalo sa mi trochu, že Ivan Vyslúžil zbiera iba zlato ;-). Nie, samozrejme nie je to celkom tak, ale treba povedať, že v rámci Slovenska ide o najúspešnejšieho chovateľa v kategóriách Xipho-Molly aj Guppy. Tento rok sme sa traja členovia stali posudzovateľmi, a tým sme rozšírili rady starších posudzovateľov. Tri roky sme čakali na túto chvíľu. Okrem mňa ešte Braňo Barčin a Martin Fodor. Tento rok sme sa venovali predovšetkým gupkám. Hlavná duša Marián Stieranka si pripravil viacero, povedal by som, seminárnych vstupov a niektoré z nich sme si „odcvičili„. Hovorili sme o tvare plutiev, o farbe tela, plutiev, o hodnotení apod. Zaujímavá bola úvaha o tom, prečo v kategórii Guppy špičkové kolekcie dostávajú len 80 bodov, pričom kolekcie Xipho-Molly nad 90 bodov. Predstavili sme si tohtoročné výstavy a dohadovali sme sa, kto kam pôjde posudzovať. Tohto roku nás čaká viacero výstav aj na Slovensku, takže sme sa živo zaujímali o výstavy v Martine, v Hrabušiciach aj v Bratislave.

Školenie sa nieslo v priateľskom duchu. Viacerí z nás využili príležitosť a vymenili sme si skúsenosti, dojmy. Spoločne sme sa dvakrát naobedovali, raz navečerali. Cez deň sme boli pozrieť dve akvaristiky dvoch aktérov školenia. Ľutujem, ale ja som sa jednej nezúčastnil, ale po večeri som si to vynahradil u Riša Tokuševa svojou druhou návštevou. Zopár fotografií z toho sa nachádza vo fotoreportáži. Po spoločnej večeri nám niektorým bolo málo a tak sme ešte posedeli aj v podniku. O všetko bolo výborne postarané, takže sme sa na ubytovni vyspali a ráno sme sa pobrali opäť na školenie. Na druhý deň – v nedeľu sme sa venovali praktickému posúdeniu rýb. K dispozícii sme mali ryby molinézie, xipho, guppy a dokonca aj betty. Bojovnice, ktoré sme mali, sme sa pokúsili spoločne podrobne zhodnotiť. Na obed sme sa rozlúčili a pobrali sme sa domov.

Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia, Príroda, Ryby, Živočíchy

Správanie rýb

Hits: 30985

Správanie rýb môže každý z nás pozorovať. Svojím správaním vlastne ryby s nami komunikujú. Keďže nedokážeme zachytiť ich prípadné zvukové prejavy, nemáme inú možnosť. Ak sa niečo dozvieme o ich správaní, budeme vedieť im lepšie pomôcť, pomôže nám to v odhade ich kondície, vo fyziologických potrebách apod. Preto sa posnažím predostrieť vám zopár svojich postrehov. Celkové správanie rýb je druhovo špecifické, napr. labyrintky sú za bežných podmienok pokojné, tetrovité sú často hejnové, spoločenské typy. Niektoré ryby svoj životný priestor nachádzajú v rôznych častiach vodného stĺpca. Sumčeky obývajú prevažne dno, tetry plávajú v strede akvária, dánia v hornej časti, mrenky prakticky v celom vodnom stĺpci. Ryby sa z času na čas otierajú o pevný podklad. V prípade, že túto aktivitu zvýšia, zrejme nepôjde o sociálne správanie, ale o vznikajúcu, prípadne už jestvujúcu plesňovú alebo inú nákazu napádajúcu povrch tela.

V prípade, že máme v nádrži príliš malý počet rýb, môžu sa správať vyľakane a bojazlivo. Situácia závisí od stavby akvária – dekorácie, rozmiestnenia rastlín, ich veľkosti, morfológie, veľkosti akvária, no samozrejme aj od okolitých rýb. V takom prípade je zrejme vhodné zasiahnuť, zvýšiť počet úkrytov (niekedy ale aj znížiť, alebo zmeniť), nechať viac zarásť nádrž, prípadne šetrnejšie zapínať osvetlenie, znížiť tok filtra, vzduchovania, alebo jednoducho zvýšiť počet rýb v akváriu. Pozor však, niektoré druhy rýb sú vyslovenie bojazlivé, prípadne sa vyznačujú viac-menej nočným životom – napr. viaceré druhy sumcovitých. Ryby aj rastliny reagujú na svetlo viac-menej pozitívne. Rastliny fotosyntetizujú a dýchajú, prípadne sa obracajú za svetlom atď. Ryby počas dostatku svetla intenzívne plávajú, vykonávajú väčšinu aktivít. Svetelné šoky neznášajú, preto niektorí akvaristi používajú stmievače – takýmto spôsobom zmierňujú prípadný náhly prísun svetla. Imituje sa tým východ a západ slnka. Každopádne pomôže, ak umelé osvetlenie zapneme ešte pre zotmením. Horší prípad totiž je náhly prísun svetla, ako jeho náhly nedostatok. Pomôže aj to, ak najprv zapneme stolnú lampu mimo akvária (slabší zdroj svetla), prípadne luster, a nakoniec samotné svetlo nad akváriom. Na náhly nárast svetla reagujú ryby podráždene – prudko začnú plávať, niektoré druhy sa snažia vyskočiť, vtedy môže dôjsť k úrazu spôsobeného dekoráciou. Ryby nie sú síce schopné zatvoriť oči, ale v noci spia. Zjavne to závisí na množstve svetla – oveľa viac ako na zachovaní prirodzeného striedania napr. 12 hodinového cyklu. Čiže, tým že svietime viac než je prirodzené, resp. nepravidelne, ryby unavujeme, pretože ich nútime nespať. Drvivá väčšina druhov mení v noci aj svoje sfarbenie – stráca sa kontrast, farebnosť, celkovo obyčajne ryba stmavne. Je aj zaujímavé ako sa ryby budia. Je známe, že mnohé druhy sa skoro ráno trú. Niektoré druhy sa zobúdzajú veľmi rýchlo, iné naopak veľmi ťažko. Ľahko to môžeme vypozorovať počas noci, keď zrazu zasvietime. Živorodky, tetry, mrenky nám zakrátko potom ožijú, pričom skalárom, ostatným cichlidám prebúdzanie bude trvať oveľa dlhšie – akoby neochotne. Správanie rýb ovplyvňuje aj ročné obdobie. My to len veľmi ťažko vieme napodobniť. V prírode často dochádza k rozmnožovaniu na konci obdobia sucha, ryby sa často vyvíjajú počas prvých dní dažďového obdobia. Pre väčšinu druhov je najprirodzenejšia doba na trenie v zajatí jar. Vtedy je aj ich hormonálna aktivita pohlavných funkcií na najvyššej úrovni. Treba si uvedomiť, že druhy, ktoré chováme sú z tropických a subtropických oblastí, kde nie sú ročné obdobia ako u nás. Preto, ak chceme byť dôsledný, dbajme na túto skutočnosť.

V prírode je častá promiskuita, niektoré druhy sú však verné – tvoria páry na celý život. Tento jav je častý u amerických cichlíd. Počas obdobia párenia, ktoré môže byť časovo ohraničené, ale nemusí sa ryby samozrejme správajú inak. Často menia aj svoje sfarbenie. V tomto období je jasnejšie, krajšie, najmä samec sa snaží ukázať pred samičkou v plnej kráse. Napr. samce gupiek Poecilia reticulata prenasledujú samičky často hodiny a hodiny. Každopádne správanie počas párenia, a snažiace sa o získanie priazne je sprevádzané zníženou obozretnosťou voči nebezpečenstvu, samce sú často krát akoby v tranze, trepú celým telom, najmä plutvami, neustále získavajú vhodnejší pozíciu pre oči vyhliadnutej samičky, resp. pre viacero samíc. Doslova sa predbiehajú v predvádzaní, na obdiv vystavujú čo najviac. Samotný rozmnožovací akt takisto prebieha rôzne. Napr. samička po neustálom prenasledovaní vypúšťa ikry do voľnej vody a samec reaguje vylučovaním spermií rovnako do voľného priestoru. Ikry môžu ryby lepiť na listy, na kamene, do vrchnú stranu kvetináča zospodu, fantázií sa medze nekladú. Avšak vrátim sa k správaniu – niektoré druhy sa pred vypustením pohlavných buniek priblížia k sebe, bruškami sa dotknú a vtedy nastane prudké trhnutie, počas ktorého dôjde k oplodneniu. Alebo samček prehodí časť svojho tela cez samičku, nastane prudké trhnutie a situácia je podobná. Pri rozmnožovaní papuľovcov pozorujeme z nášho pohľadu orálny sex. Samička pri ňom vypúšťa ikry, samec vypúšťa spermie, obaja tieto produkty naberajú do úst, samec ich napokon obyčajne prenechá samičke. Pomenovaním papuľovce sa označujú druhy, ktoré držia svoje potomstvo v ústnej dutine – v papuľke. Nepatria sem len cichlidy, ale aj niektoré bojovnice. Zaujímavé správanie – prejav džentlmenstva pozorujeme u bojovníc, o ktorých je známe, že samce zvádzajú neľútostné boje. Avšak bojovnica pomocou labyrintu dýcha atmosférický kyslík, a keď počas takéhoto boja naňho doľahne biologická potreba, boj na chvíľu utíchne a sok úplne akceptuje svojho protivníka, keď sa ide na hladinu nadýchnuť. Potom boj pokračuje.

Drvivá väčšina druhov rýb sa nestará o svoje potomstvo po akte oplodnenia. No z druhov, ktoré tak činia, väčšinou sa v prvej fáze stará o potomstvo samička, neskôr preberá zodpovednosť skôr samica. Avšak často sa pri afrických papuľovcoch stane, že rodičovský inštinkt im vydrží len počas doby, kým ma samička mladé v papuli, najmä pri malawských druhoch. Tanganické cichlidy a predovšetkým americké cichlidy majú vyššiu potrebu po odchovaní potomstva. Často svoje mladé držia v papuli, niekedy ich vypustia a znovu naberú, jednak ich učia prežiť, jednak tak robia, dokiaľ ich vládzu vôbec udržať. Názorným príkladom je rod Neolamprologus, ktorý urputne bráni svoje potomstvo voči votrelcom. Neuveriteľne bojovne sa dokáže správať voči neškodným prísavníkom. Zaujímavým správaním pri ochrane vlastného potomstva pri princeznách (Neolamprologus brichardi). U nich je známe, že svoje potomstvo dokážu nielen úspešne brániť, ale dokonca starší potomkovia pomáhajú niekedy brániť mladšie potomstvo. Sám som bol neraz svedkom pomerne komického javu, kedy 0.5 cm jedince spomínanej Neolamprologus brichardi zastrašovali 10 – 20 cm jedince iných druhov, čím pomáhali najmä rodičom chrániť ešte menšie druhy. Tento jav nepozorujem, keď chovám princezny v samostatnej nádrži. Avšak aj v nej pozorujem jav, ktorý popisujem na inom mieste. Keď totiž princezny dospejú, dokážu sa až fyzicky likvidovať veľmi úspešne.

Ak si kladiete logickú otázku, prečo mečovky, platy, tetry, aj cichlidy si často svoje potomstvo požierajú a následne sa znovu vrhajú do rozmnožovania, tak vedzte že je tomu tak pretože akvárium poskytuje iba malý životný priestor. Keď porodí živorodka v prírode, alebo keď sa vypudia ikry, resp. rozpláva plôdik, vo vodnom toku, v jazere je dostatok priestoru na to, aby sa ikry, ryby v tom objeme stratili – zachránili. V akváriu sú ich možnosti obmedzené.

Rivalita medzi rybami existuje. Väčšinou sa jedná o vnútrodruhovú, ale nie je neznáma ani medzidruhová. Jestvujú medzi rybami neznášanlivé druhy, ktoré neznesú pri sebe v akváriu nikoho. Všeobecne sa za takéto považujú mäsožravé pirane. Na samotné pirane je v ich domovine vyvíjaný tiež predačný tlak. Domáci majú väčší rešpekt pred inými druhmi ako sú pirane. Aj v akváriu sú ale druhy, s ktorými sú schopné pirane existovať za určitých podmienok. V prvom rade nesmú byť hladné, z čoho vyplýva že sa rozhodujú podľa dostupnosti potravy, ak jej majú dostatok, dokážu nažívať s bežnými druhmi rýb. Vhodné sú napr. Astronotusy, Hemichromisy. Náznaky rivality, konkurencie môžeme vidieť aj pri mierumilovných druhoch. Často sa snáď aj z komerčných dôvodov označujú niektoré druhy za druhy takzvane spoločenské – myslí sa tým, že ich bojovnosť medzi sebou je minimálna. Zaradil by som sem napr. dánia, kardinálky, neónky, gupky, mečovky, blackmolly, guramy. Iné druhy sú viac neznášanlivé, iné menej. Ako som spomínal na inom mieste – napr. niektoré americké cichlidy sú neznášanlivé voči všetkým, aj voči svojmu druhu, aj voči iným druhom. Naopak u veľa afrických cichlíd sa rivalita prejavuje najmä v rámci jedného druhu. Typickým príkladom sú Tropheusy.. Niekedy sa však stane, že samca niektorého druhu si vezmú ostatné druhy na paškál viaceré jedince a tento jedinec má, ak si to nevšimneme, zrejme zrátané. Napokon ak nejaká ryba dostane týmto spôsobom zabrať, je možné že sa stane apatickou – až do takej miery, že ďalšie útoky rezignovane znáša – vlastne čaká na smrť ubitím – nedokáže sa brániť. Boje medzi sebou zvádzajú ryby o potomstvo, o potravu, o priestor atď. Prejavy sú rôzne, od miernych až po surové nekompromisné. Takéto správanie je závislé aj od veku, čím sú ryby staršie, tým tolerujú menej. Napr. Neolamprologus brichardi je druh, ktorý je priam rodinným vzorom v mladom veku, no ako mladé princezné dospievajú, začnú sa u nich prejavovať nevraživosť. Doslova likvidačné správanie.

Na to, aby sa agresivita medzi jedincami znížila, je vhodné zvýšenie množstva úkrytov. Pre africké cichlidy platí, že agresivitu napr. rodov Tropheus, Pseudotropheus eliminuje väčšie množstvo jedincov rovnakého druhu. Toto množstvo však musí byť dostatočné, pretože inak je možné, že docielime opak. Pre Tropheusy je odporúčaný minimálny počet, desať chovaných jedincov v jednom akváriu. Dôležitý je aj pomer pohlaví, odporúčaný je v tomto prípade tri samce ku siedmim samiciam. Pre mbuna cichlidy odporúčam kombináciu jeden samce na dve – tri samice. V prípade nedostatku priestoru hrozí najmä u niektorých väčších druhov prílišná agresivita – kombinácia dvoch samcov akar modrých s jednou samicou je v malom priestore nežiaduca, podobne ako kombinácia dvoch samíc akar a jedného samca. Napr. aj na prvý pohľad mierumilovné samce mečovky mexickej, dokážu medzi sebou vytvárať prísnu hierarchiu, v ktorej prípadné slabšie jedince sú utláčané. U niektorých druhov existuje sociálna hierarchia, kde je pánom dominantný samec, prípadne dominantná samica. U druhov, kde je silný prejav vonkajšieho pohlavného dimorfizmu, môže napriek tomu vyvolať fakt, že samce sú často sfarbené ako samice. Ak však dominantný samec prestane existovať v prítomnosti predtým recesívnych samcov, môže sa stať, že naraz sa zrazu sfarbí aj niekoľko ďalších samcov. Situácia sa môže neskôr zopakovať, keď si opäť vybojuje nejaký samec výsadnú dominanciu, a „nedovolí“ ostatným samcom byť vyfarbenými ako samce. Pri rozmnožovaní sa stáva, že dominantný samec sa trie s niekoľkými samicami, no ostatné samce ostávajú bokom.

Teritorialitou sa prejavuje aj u rýb. Teritorialita je jav, kedy organizmus sa viac zaujíma o určitý životný priestor, ktorý prípadne často háji. Teritorialita sa často prejaví veľmi negatívne aj v akváriu, kde je často málo priestoru. Pre uzavretý priestor to môže skončiť tragicky. Značnou teritorialitou sa prejavujú skôr druhy veľkých jazier a mohutných tokov, často cichlidy. Svoje vybrané teritórium dokážu brániť veľmi vehementne. Veľkosť teritória závisí aj od konkurencie iných jedincov, môže zaberať jeden kameň, jednu ulitu, ale aj celé akvárium. Ak sa nejakému jedincovi podarí obsadiť teritórium, je vo veľkej výhode. Všeobecne sa dá povedať, že jedince pridané do spoločenstva akvária neskôr si ťažšie nachádzajú svoje miesto, a to aj v prípade že sú silné. Ak chceme teritórium narušiť, stačí často zmeniť stavebné prvky v akváriu – dekoráciu, presadiť rastliny, premiestniť techniku. Často stačí presunúť kameň, pridať nový kameň, to závisí od konkrétneho prípadu. Aj malá zmena často celkom zmení správanie, čo vlastne dokazuje silnú teritorialitu rýb. Samozrejme niektoré druhy sa takto prejavujú menej, alebo vôbec, iné viac. Bojovnice, resp. samce bojovníc Betta splendens si svoje nároky obhajujú veľmi vehementne. V nádrži, kde nie je pre viac samcov dostatok životného priestoru nie je miesto pre viac samcov. Na to aby kondícia našich bojovníc bola čo najlepšia, aby plutvy krásne vynikali, alebo na to aby sme mohli pozorovať správanie sa bojovníc, vezmime zrkadlo a nastavme ho samcovi bojovnice. Tento bude hroziť svojmu domnelému sokovi, aj naňho zrejme zaútočí.

Úloha učenia nie je u rýb až tak vyvinutá ako u cicavcov, prípadne u vtákov, ale existuje. Ryby napodobňujú staršie jedince. Počas životného cyklu rýb sa prejavujú aj nacvičovaním rôznych situácií – súbojov, rozmnožovacieho správania. Svoju úlohu iste hrá inštinkt. Ryby nám dokážu predviesť aj svoje geneticky vpečatené rituály, ktorými sa snažia zaliečať svojim partnerom, alebo v ktorých predvádzajú svoju silu pre sokom. Tieto prejavy sú najsilnejšie u druhov, ktorých sociálne správanie je výraznejšie. Dodnes sa nevie dostatočne vysvetliť, ako sa dokážu napr. neónky červené v jedinom momente “ dohodnúť“ a zmeniť smer plávania. Napokon aj mnohé morské druhy žijúce v skupinách.

Drvivá väčšina druhov úplne samozrejme reaguje pri prenose v sieťke veľmi negatívne. Je to úplne pochopiteľné, z ich pohľadu im ide o život. No ak rybám poskytneme oporu v podobu našej ruky, dokážu sa skôr upokojiť. Možno ste si niekedy všimli ako chovateľ chytá ryby lyžičkou, alebo rukou. Pre rybu je to v každom prípade tolerantnejšie. Zrejme nereagujú len na samotnú mechanickú podporu, ale snáď aj na teplo ľudskej ruky, možno aj na iné fyzikálne, možno aj chemické vlastnosti takéhoto prenosu. Veľakrát som takto prenášal najmä samičky afrických cichlíd.

Niektoré druhy správania

Hejnovitosť – mnoho druhov rýb sa vyznačuje takýmto sociálnym správaním. Iste ste v televízii videli ako sa obrovské kvantá rýb zoskupujú a v priebehu okamihu reagujú – menia smer. V malom merítku to môžeme pozorovať aj v našom akváriu. Najmä ak chováte nejaké tetrovité ryby, napr. pravé neónky, aj tetry neónové sú typické hejnové druhy. Tento jav sa stupňuje s početnosťou spoločenstva – 5 neóniek sa bude chovať inak, ako 200 jedincov.

Samostatnosť – druhy rýb, ktoré žijú viac-menej samostatne, prípadne v pároch. Takýchto druhov je najviac. Úzko to súvisí s teritorialitou.

Ukrývanie – počas svojich bežných chovateľských činností som mal možnosť porovnať rôzne správanie rýb pri tak bežnom úkone ako je chytanie rýb sieťkou. Väčšina druhov rýb ak vložíme do vody sieťku sa správa pomerne vystrašene a zbrklo. Len málo druhov svoj útek vykonáva cieľavedomejšie. V týchto situáciách sa občas stane, že nám ryby vyskakujú z akvária. Iným prípadom je správanie sa mbuna cichlíd. Sú to druhy, ktoré žijú v skalách afrického jazera Malawi. Tieto sa snažia schovať do svojho prirodzeného prostredia – do skál. Ostatné ryby majú tendenciu sa schovať maximálne za filter, ale mbuna cichlidy sa schovajú šikovnejšie. Dokážu sa schovať pod pomerne malý kameň. Vy tesne okolo nich neustále prechádzate, ale ryba, ktorá je pod svojím úkrytom pomerne pokojne čaká. Ak má priestor a nik ju neatakuje, čaká na odoznenie obavy – na vytiahnutie sieťky. Toto správanie je často zreteľné aj v predajni. Považujem to za prejav inteligencie. Možno sa už aj vám stalo, že ste sa snažili chytiť podobne rybu v nádrži plnej úkrytov a po hodine ste to vzdali. Inak reagujú ryby aj na farbu sieťky. Bežne sa používajú sieťky zelené, biele a čierne. Za najvhodnejšie považujem sieťky zelené. Biele a čierne sú príliš kontrastné. No aj na takto sfarbené sieťky si dokážu ryby zvyknúť. Ak však nie sú na napr. bielu sieťku zvyknuté, je pravdepodobné, že sa tejto výraznejšej sieťky budú báť viac.

 

Use Facebook to Comment on this Post

2013, Cicavce, Plazy, Príroda, Vtáky, Živočíchy, Zoologické záhrady

ZOO Bojnice

Hits: 1908

Zoologická záhrada sa nachádza v zámockom parku Bojníc (informaciebojnice.sk). V Zoologickej záhrade v Bojniciach sa nachádza na rozlohe 41 hektárov (Michal Sloviak) viac ako 4500 zvierat, 430 druhov (zoobojnice.sk). Expozícia sov a dravcov, kopytníkov, vodného vtáctva, opíc, slonov, šeliem, vtákov, vivárium, náučný chodník karpatskej fauny, detská ZOO (informaciebojnice.sk). ZOO má pomenovanie Národná zoologická záhrada Bojnice (Michal Sloviak). Prívlastok národná nesie od 1. 7. 2017 (zoobojnice.sk). Je najstaršou zoologickou záhradou na Slovensku. Pre verejnosť svoje brány otvorila 1. 4. 1955 (Michal Sloviak). Už v prvom roku ju navštívilo 45 000 návštevníkov. Najvyššiu návštevnosť dosiahla v roku 1986 – 520 729 (zoobojnice.sk). Okrem iného ZOO spravuje národné záchytné centrum pre zhabané a zaistené živočíchy (Michal Sloviak). Spolupracuje s univerzitnými pracoviskami, prírodovedeckými fakultami, ústavmi a múzeami (Peter Lupták).

Odkazy

Medvede

Slony

Vtáky

Ostatné

Use Facebook to Comment on this Post