Veda

Vilém Pechanec – Hodnocení zranitelnosti krajiny České republiky v důsledku změny klimatu a prioritizace naléhavosti adaptačních opatření

skala
Hits: 57

Tento príspevok zaznel na konferencii GIS Slovakia 2026.

Zmena klímy zásadne mení fungovanie krajiny a zvyšuje tlak na jej ekologickú stabilitu, vodný režim, biodiverzitu aj kvalitu života obyvateľstva. V krajine sa však klimatické vplyvy neprejavujú izolovane. Sucho, vlny horúčav, extrémne zrážky, požiare, strata prírodnosti biotopov, fragmentácia, znečistenie či antropický tlak sa navzájom kombinujú, zosilňujú alebo naopak čiastočne tlmia. Príspevok Viléma Pechance preto bol ukážkou komplexného prístupu, ktorý sa snaží odpovedať na otázku: kde je najzraniteľnejšia a kde je potrebné adaptačné opatrenia riešiť najnaliehavejšie. Prezentovaný projekt RegAdapt sa zameriava na mapovanie regionálneho rozdelenia Českej republiky z pohľadu naliehavosti vykonania adaptačných opatrení na zmenu klímy. Ide o projekt programu TAČR Prostředí pro život, riešený v období 04/2024 – 03/2026, ktorého cieľom je regionalizovať celé územie ČR podľa zraniteľnosti krajiny a podľa potreby adaptačných zásahov. Výsledky majú byť spracované v lokálnom meradle a sprístupnené na úrovni obcí, respektíve katastrálnych území, vo forme interaktívnej mapy a databázy.

Pechanec202601

Zraniteľnosť krajiny je v projekte chápaná ako kombinácia troch základných komponentov: expozície, citlivosti a adaptačnej kapacity. Expozícia vyjadruje mieru vystavenia územia klimatickému alebo environmentálnemu stresu, citlivosť určuje, ako silno daná krajinná alebo urbánna zložka na tento stres reaguje, a adaptačná kapacita zachytáva schopnosť systému odolávať, obnoviť sa alebo negatívne vplyvy zmierniť. Dôležité je, že rovnaký klimatický jav nemusí mať všade rovnaký dôsledok. Sucho inak pôsobí v lesnej krajine, inak v poľnohospodárskom území, inak v mestskom prostredí a inak v území s vysokou retenčnou schopnosťou biotopov. Metodický prístup RegAdapt je postavený na piatich nadväzujúcich etapách. Prvou je tvorba matíc zraniteľnosti, v ktorých sa príčiny zraniteľnosti zoskupujú do tematických celkov podľa hlavného faktora, ktorý ich vyvoláva, a podľa prejavov vo voľnej krajine alebo v urbanizovanom prostredí. Druhou etapou je tvorba jednotlivých indikátorov – výber a spracovanie dát, ktoré dokážu jednotlivé prejavy zraniteľnosti vyjadriť. Treťou etapou je tvorba komponentov zraniteľnosti, kde sa indikátory kombinujú do hodnôt expozície, citlivosti a adaptačnej kapacity. Štvrtou etapou je hodnotenie zraniteľnosti na úrovni katastrálnych území a piatou etapou je prioritizácia naliehavosti riešenia.

Pechanec202602

Významnou prednosťou projektu je práca s veľmi podrobným priestorovým detailom. Analýzy prebiehajú na úrovni veľkých administratívnych regiónov, ale podľa charakteru vstupných dát aj na úrovni biotopu, pixelu, segmentu alebo bloku. Až následne sa výsledné hodnoty sumarizujú na úroveň katastrálnych území. V prezentácii sa uvádza 13 091 katastrálnych území, pre ktoré sa počítajú hodnoty komponentov a zraniteľnosti pre jednotlivé riziká. Takýto postup umožňuje zachytiť lokálnu heterogenitu krajiny a zároveň vytvoriť výstup, ktorý je prakticky využiteľný pre plánovanie a rozhodovanie verejnej správy. Projekt pracuje s rozsiahlym súborom dát. Zahŕňa klimatické dáta, napríklad ukazovatele sucha založené na zrážkach a evapotranspirácii, počty tropických dní a nocí, teplotu, zrážky a dostupnosť v pôde, ale aj klimatické normály a predikcie. Dôležitú úlohu zohráva detailná kombinovaná vrstva biotopov ČR z roku 2024, dáta o ekosystémových funkciách a službách, údaje o zásobe uhlíka v biomase, evapotranspirácii, ekologickej hodnote biotopov, produkčnej a vodoretenčnej funkcii. Dopĺňajú ich údaje o spade NOx, povrchovej teplote odvodené z dát Landsat 8/9, vegetačné charakteristiky zo Sentinel 1/2, nepriepustné povrchy, protierózny účinok vegetácie a predspracované adresné body ako vstup do analýz dopadu na ľudskú spoločnosť.

Pechanec202603

Z metodického hľadiska nejde o jednoduchý jednorazový výpočet jedného indexu. Prezentácia ukazuje, že RegAdapt využíva multikriteriálny prístup a viacero typov modelov. Medzi aplikované prístupy patrí napríklad ESAI – Environmental Sensitive Area Index, ktorý hodnotí stratu produkčnej schopnosti krajiny, modelovanie straty prírodnosti biotopov prostredníctvom prístupu CZ-GLOBIO, ako aj bioklimatické modelovanie dopadov klimatickej zmeny na vybrané indikačné taxóny. Takto sa zraniteľnosť krajiny nechápe iba ako klimatický problém, ale ako výsledok vzťahu medzi klimatickou expozíciou, stavom krajiny, intenzitou ľudskej činnosti, fragmentáciou, infraštruktúrou a schopnosťou ekosystémov plniť svoje funkcie. Samotné hodnotenie zahŕňa trinásť rizík. medzi nepoškodenie vegetácie suchom, zvýšený výskyt požiarov, zníženie prírodnosti biotopov v dôsledku zmien využitia územia, fragmentácie a znečistenia, dopady vĺn horúčav v mestskom prostredí, vznik mestských tepelných ostrovov, nedostupnosť pitnej vody pre obyvateľstvo, dopady extrémnych zrážok, dopady sucha na obyvateľov a mestské prostredie, vysychanie prameňov, vodných tokov, mokradí a pokles hladín vodných nádrží, ohrozenie veternou eróziou a posun areálov indikačných druhov. Tieto riziká vytvárajú komplexný obraz o tom, kde je krajina zraniteľná environmentálne, kde sociálne a kde sa oba typy zraniteľnosti prekrývajú. Pre každé katastrálne územie vzniká sada hodnôt pre jednotlivé riziká a ich komponenty. Následne sa riziká vzájomne kombinujú a rankujú, čím vzniká jednotná vrstva s hodnotami rizík, stupňom priority a popisnými atribútmi. Výsledná kategória neslúži iba na vizualizáciu zraniteľnosti, ale najmä na určenie priority opatrení.

Pechanec202604

Jednotlivé časti klastra zároveň umožňujú identifikovať, čo je hlavnou príčinou problému a aká je jej závažnosť. Veľmi dôležitý je práve posun od analytického výstupu k rozhodovaniu. Projekt umožňuje povedať, kde je územie zraniteľné, ale aj kde je zásah najnaliehavejší a aký typ opatrení by mal byť preferovaný. Tým sa GIS analýza prepája s adaptačným plánovaním, environmentálnou politikou, územným rozvojom a investičným rozhodovaním. V praxi to znamená, že výsledky môžu pomôcť nasmerovať pozornosť a zdroje tam, kde majú adaptačné opatrenia najväčší potenciálny efekt. Projekt generuje tri hlavné výstupy. Prvým je interaktívna mapa zraniteľnosti krajiny ČR a prioritizácie adaptačných opatrení. Druhým je špecializovaná verejná databáza charakterizujúca jednotlivé regióny alebo katastrálne územia z pohľadu zraniteľnosti. Tretím výstupom je metodická správa opisujúca metodologické prístupy analýzy zraniteľnosti krajiny.

Pechanec202605

Prezentácia zároveň ukázala, že projekt má širší význam než len pre územie Českej republiky. V závere bola otvorená otázka prenositeľnosti prístupu na Slovensko, najmä prostredníctvom projektu JIZKES – Jednotná identifikace zranitelnosti krajiny a metodologie návrhu adaptačních opatření se zvláštním zřetelem na ekosystémové funkce. Ide o projekt Interreg SK-CZ, v ktorom spolupracujú Univerzita Palackého v Olomouci, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre a Ústav výzkumu globální změny AV ČR. Cieľom je porovnať národné prístupy k analýze zraniteľnosti, prakticky aplikovať metodiky jedného štátu na území druhého, vytvoriť jednotný prístup pre prihraničné regióny a pripraviť spoločné dátové a metodické základy.

V tejto súvislosti je mimoriadne dôležitá aj otázka dátovej kompatibility. Prezentácia upozornila, že GIS je schopný pracovať s veľmi rozsiahlymi a heterogénnymi dátami, no kvalita výslednej analýzy je priamo závislá od kvality vstupných dát. Problémom zostáva dostupnosť relevantných údajov, ich mierka, aktuálnosť, cyklus aktualizácie aj cezhraničná kompatibilita. Dáta programu Copernicus boli označené za veľmi prínosný, no stále nie úplne využitý zdroj. Zároveň platí, že nekompatibilita dát v pohraničí môže skresľovať výsledky analýz a musí sa zohľadniť pri interpretácii.

Prezentácia ukázala hodnotenie zraniteľnosti krajiny ako plnohodnotnú GIS disciplínu, ktorá spája klimatológiu, ekológiu, diaľkový prieskum Zeme, priestorové modelovanie, environmentálne plánovanie a rozhodovaciu prax. RegAdapt je metodickým rámcom, ktorý umožňuje pochopiť, prečo sú niektoré územia zraniteľnejšie než iné, ktoré faktory túto zraniteľnosť spôsobujú a kde je potrebné konať najskôr. Práve v tom spočíva hlavná hodnota projektu: premieňať komplexné environmentálne dáta na zrozumiteľný, priestorovo presný a prakticky použiteľný podklad pre adaptáciu krajiny na zmenu klímy.

Climate change is fundamentally altering the functioning of the landscape and increasing pressure on its ecological stability, water regime, biodiversity, and the quality of life of the population. However, climate impacts do not occur in isolation within the landscape. Drought, heatwaves, extreme precipitation, fires, loss of habitat naturalness, fragmentation, pollution, and anthropogenic pressure interact with one another, reinforcing or, conversely, partially mitigating their effects. Vilém Pechanec’s contribution therefore presented an example of a comprehensive GIS approach seeking to answer the question: where is the landscape most vulnerable, and where is the implementation of adaptation measures most urgent?

The presented RegAdapt project focuses on mapping the regional distribution of the Czech Republic according to the urgency of implementing climate change adaptation measures. It is a project under the Technology Agency of the Czech Republic’s Environment for Life programme, implemented between 04/2024 and 03/2026, whose objective is to regionalise the entire territory of the Czech Republic according to landscape vulnerability and the need for adaptation interventions. The results are intended to be produced at a local scale and made accessible at the level of municipalities or cadastral areas in the form of an interactive map and database. Landscape vulnerability is understood within the project as a combination of three basic components: exposure, sensitivity, and adaptive capacity. Exposure expresses the degree to which an area is subjected to climatic or environmental stress, sensitivity determines how strongly a particular landscape or urban component responds to that stress, and adaptive capacity reflects the system’s ability to resist, recover, or mitigate negative impacts. Importantly, the same climatic phenomenon does not necessarily have the same consequences everywhere. Drought has different effects in a forest landscape, agricultural areas, urban environments, and areas with a high water-retention capacity of habitats.

The RegAdapt methodological approach is based on five consecutive stages. The first is the creation of vulnerability matrices, in which the causes of vulnerability are grouped into thematic categories according to the main factor causing them and according to their manifestations in open landscapes or urbanised environments. The second stage involves the creation of individual indicators – the selection and processing of data capable of expressing particular manifestations of vulnerability. The third stage is the development of vulnerability components, where indicators are combined into values representing exposure, sensitivity, and adaptive capacity. The fourth stage is the assessment of vulnerability at the level of cadastral areas, while the fifth stage consists of prioritising the urgency of intervention. A major strength of the project is its use of a very high level of spatial detail. Analyses are conducted at the level of large administrative regions but, depending on the nature of the input data, also at the level of habitats, pixels, segments, or blocks. Only subsequently are the resulting values aggregated to the level of cadastral areas. The presentation referred to 13,091 cadastral areas for which component and vulnerability values are calculated for individual risks. This approach makes it possible to capture the local heterogeneity of the landscape while at the same time producing outputs that can be practically used for planning and public-sector decision-making.

The project works with an extensive collection of datasets. These include climate data, such as drought indicators based on precipitation and evapotranspiration, numbers of tropical days and nights, temperature, precipitation, and soil-water availability, as well as climate normals and projections. An important role is played by a detailed combined habitat layer of the Czech Republic from 2024, data on ecosystem functions and services, information on carbon stored in biomass, evapotranspiration, the ecological value of habitats, and their production and water-retention functions. These are complemented by data on NOx deposition, land surface temperature derived from Landsat 8/9 data, vegetation characteristics obtained from Sentinel-1/2, impervious surfaces, the anti-erosion effect of vegetation, and pre-processed address points used as inputs for analyses of impacts on human society. From a methodological perspective, this is not a simple one-off calculation of a single index. The presentation showed that RegAdapt uses a multicriteria approach and several types of models. Applied approaches include, for example, ESAI – the Environmental Sensitive Area Index, which assesses the loss of the landscape’s productive capacity; modelling the loss of habitat naturalness using the CZ-GLOBIO approach; and bioclimatic modelling of climate change impacts on selected indicator taxa. Landscape vulnerability is therefore not understood solely as a climatic problem, but rather as the result of interactions between climatic exposure, the condition of the landscape, the intensity of human activity, fragmentation, infrastructure, and the ability of ecosystems to perform their functions.

The assessment itself covers thirteen risks. These include drought-related damage to vegetation, an increased incidence of fires, declining habitat naturalness as a result of land-use change, fragmentation and pollution, the impacts of heatwaves in urban environments, the formation of urban heat islands, insufficient availability of drinking water for the population, impacts of extreme precipitation, impacts of drought on residents and the urban environment, the drying up of springs, watercourses and wetlands and declining water levels in reservoirs, vulnerability to wind erosion, and shifts in the distribution ranges of indicator species. Together, these risks create a comprehensive picture of where the landscape is vulnerable environmentally, where it is vulnerable socially, and where the two types of vulnerability overlap. For every cadastral area, a set of values is created for the individual risks and their components. The risks are subsequently combined and ranked, producing a unified layer containing risk values, priority levels, and descriptive attributes. The resulting category is intended not only to visualise vulnerability but, above all, to determine the priority of individual measures.

The individual parts of the cluster also make it possible to identify the principal cause of a problem and its severity. Particularly important is the shift from analytical output to decision-making. The project makes it possible to determine not only where an area is vulnerable, but also where intervention is most urgent and what type of measures should be preferred. GIS analysis is thus linked with adaptation planning, environmental policy, spatial development, and investment decision-making. In practice, this means that the results can help direct attention and resources towards areas where adaptation measures have the greatest potential impact. The project generates three main outputs. The first is an interactive vulnerability map of the Czech landscape and the prioritisation of adaptation measures. The second is a specialised public database characterising individual regions or cadastral areas from the perspective of vulnerability. The third output is a methodological report describing the methodological approaches used in landscape vulnerability analysis.

The presentation also demonstrated that the project has broader significance beyond the territory of the Czech Republic. Its conclusion raised the question of transferring the approach to Slovakia, particularly through the JIZKES project – Unified Identification of Landscape Vulnerability and Methodology for Designing Adaptation Measures with Special Regard to Ecosystem Functions. This is an Interreg SK-CZ project involving Palacký University in Olomouc, Constantine the Philosopher University in Nitra, and the Global Change Research Institute of the Czech Academy of Sciences. Its objective is to compare national approaches to vulnerability analysis, practically apply the methodology of one country in the territory of the other, develop a unified approach for cross-border regions, and establish common data and methodological foundations. In this context, the issue of data compatibility is particularly important. The presentation highlighted that GIS is capable of working with very large and heterogeneous datasets, but the quality of the resulting analysis is directly dependent on the quality of the input data. The availability of relevant data, their scale, timeliness, update cycle, and cross-border compatibility remain important challenges. Data from the Copernicus programme were identified as a highly valuable but still not fully utilised resource. At the same time, data incompatibility in border regions can distort analytical results and therefore needs to be taken into account when interpreting them.

The presentation demonstrated landscape vulnerability assessment as a fully developed GIS discipline that integrates climatology, ecology, remote sensing, spatial modelling, environmental planning, and decision-making practice. RegAdapt provides a methodological framework for understanding why some areas are more vulnerable than others, which factors cause this vulnerability, and where action is required most urgently. This is precisely where the project’s principal value lies: transforming complex environmental data into an understandable, spatially precise, and practically applicable basis for adapting the landscape to climate change.

Změna klimatu zásadně mění fungování krajiny a zvyšuje tlak na její ekologickou stabilitu, vodní režim, biodiverzitu i kvalitu života obyvatelstva. V krajině se však klimatické vlivy neprojevují izolovaně. Sucho, vlny veder, extrémní srážky, požáry, ztráta přirozenosti biotopů, fragmentace, znečištění či antropogenní tlak se navzájem kombinují, zesilují nebo naopak částečně tlumí. Příspěvek Viléma Pechance proto představoval ukázku komplexního GIS přístupu, který se snaží odpovědět na otázku: kde je krajina nejzranitelnější a kde je třeba adaptační opatření řešit nejnaléhavěji.

Prezentovaný projekt RegAdapt se zaměřuje na mapování regionálního rozdělení České republiky z hlediska naléhavosti realizace adaptačních opatření na změnu klimatu. Jedná se o projekt programu TAČR Prostředí pro život, řešený v období 04/2024–03/2026, jehož cílem je regionalizovat celé území ČR podle zranitelnosti krajiny a potřeby adaptačních zásahů. Výsledky mají být zpracovány v lokálním měřítku a zpřístupněny na úrovni obcí, respektive katastrálních území, ve formě interaktivní mapy a databáze.

Zranitelnost krajiny je v projektu chápána jako kombinace tří základních komponent: expozice, citlivosti a adaptační kapacity. Expozice vyjadřuje míru vystavení území klimatickému nebo environmentálnímu stresu, citlivost určuje, jak silně daná krajinná nebo urbánní složka na tento stres reaguje, a adaptační kapacita zachycuje schopnost systému odolávat, obnovit se nebo negativní vlivy zmírnit. Důležité je, že stejný klimatický jev nemusí mít všude stejný důsledek. Sucho působí jinak v lesní krajině, jinak v zemědělském území, jinak v městském prostředí a jinak v území s vysokou retenční schopností biotopů.

Metodický přístup RegAdapt je založen na pěti navazujících etapách. První je tvorba matic zranitelnosti, v nichž se příčiny zranitelnosti seskupují do tematických celků podle hlavního faktoru, který je vyvolává, a podle jejich projevů ve volné krajině nebo v urbanizovaném prostředí. Druhou etapou je tvorba jednotlivých indikátorů – výběr a zpracování dat, která dokážou jednotlivé projevy zranitelnosti vyjádřit. Třetí etapou je tvorba komponent zranitelnosti, kde se indikátory kombinují do hodnot expozice, citlivosti a adaptační kapacity. Čtvrtou etapou je hodnocení zranitelnosti na úrovni katastrálních území a pátou etapou je prioritizace naléhavosti řešení.

Významnou předností projektu je práce s velmi podrobným prostorovým detailem. Analýzy probíhají na úrovni velkých administrativních regionů, ale podle charakteru vstupních dat také na úrovni biotopu, pixelu, segmentu nebo bloku. Teprve následně se výsledné hodnoty sumarizují na úroveň katastrálních území. V prezentaci je uvedeno 13 091 katastrálních území, pro která se počítají hodnoty komponent a zranitelnosti pro jednotlivá rizika. Takový postup umožňuje zachytit lokální heterogenitu krajiny a zároveň vytvořit výstup, který je prakticky využitelný pro plánování a rozhodování veřejné správy.

Projekt pracuje s rozsáhlým souborem dat. Zahrnuje klimatická data, například ukazatele sucha založené na srážkách a evapotranspiraci, počty tropických dnů a nocí, teplotu, srážky a dostupnost vody v půdě, ale také klimatické normály a predikce. Důležitou roli hraje detailní kombinovaná vrstva biotopů ČR z roku 2024, data o ekosystémových funkcích a službách, údaje o zásobě uhlíku v biomase, evapotranspiraci, ekologické hodnotě biotopů, produkční a vodoretenční funkci. Doplňují je údaje o spadu NOx, povrchové teplotě odvozené z dat Landsat 8/9, vegetační charakteristiky ze Sentinel 1/2, nepropustné povrchy, protierozní účinek vegetace a předzpracované adresní body jako vstup do analýz dopadu na lidskou společnost.

Z metodického hlediska se nejedná o jednoduchý jednorázový výpočet jednoho indexu. Prezentace ukazuje, že RegAdapt využívá multikriteriální přístup a několik typů modelů. Mezi aplikované přístupy patří například ESAI – Environmental Sensitive Area Index, který hodnotí ztrátu produkční schopnosti krajiny, modelování ztráty přirozenosti biotopů prostřednictvím přístupu CZ-GLOBIO a také bioklimatické modelování dopadů změny klimatu na vybrané indikační taxony. Zranitelnost krajiny tak není chápána pouze jako klimatický problém, ale jako výsledek vztahu mezi klimatickou expozicí, stavem krajiny, intenzitou lidské činnosti, fragmentací, infrastrukturou a schopností ekosystémů plnit své funkce.

Samotné hodnocení zahrnuje třináct rizik. Patří mezi ně poškození vegetace suchem, zvýšený výskyt požárů, snížení přirozenosti biotopů v důsledku změn využití území, fragmentace a znečištění, dopady vln veder v městském prostředí, vznik městských tepelných ostrovů, nedostupnost pitné vody pro obyvatelstvo, dopady extrémních srážek, dopady sucha na obyvatele a městské prostředí, vysychání pramenů, vodních toků a mokřadů a pokles hladin vodních nádrží, ohrožení větrnou erozí a posun areálů indikačních druhů.

Tato rizika vytvářejí komplexní obraz o tom, kde je krajina zranitelná environmentálně, kde sociálně a kde se oba typy zranitelnosti překrývají. Pro každé katastrální území vzniká sada hodnot pro jednotlivá rizika a jejich komponenty. Následně se rizika vzájemně kombinují a řadí podle významnosti, čímž vzniká jednotná vrstva s hodnotami rizik, stupněm priority a popisnými atributy. Výsledná kategorie neslouží pouze k vizualizaci zranitelnosti, ale především k určení priority opatření.

Jednotlivé části klastru zároveň umožňují identifikovat, co je hlavní příčinou problému a jaká je její závažnost. Velmi důležitý je právě posun od analytického výstupu k rozhodování. Projekt umožňuje určit nejen to, kde je území zranitelné, ale také kde je zásah nejnaléhavější a jaký typ opatření by měl být preferován. GIS analýza se tak propojuje s adaptačním plánováním, environmentální politikou, územním rozvojem a investičním rozhodováním. V praxi to znamená, že výsledky mohou pomoci nasměrovat pozornost a zdroje tam, kde mají adaptační opatření největší potenciální efekt.

Projekt generuje tři hlavní výstupy. Prvním je interaktivní mapa zranitelnosti krajiny ČR a prioritizace adaptačních opatření. Druhým je specializovaná veřejná databáze charakterizující jednotlivé regiony nebo katastrální území z hlediska zranitelnosti. Třetím výstupem je metodická zpráva popisující metodologické přístupy analýzy zranitelnosti krajiny.

Prezentace zároveň ukázala, že projekt má širší význam než pouze pro území České republiky. V závěru byla otevřena otázka přenositelnosti přístupu na , zejména prostřednictvím projektu JIZKES – Jednotná identifikace zranitelnosti krajiny a metodologie návrhu adaptačních opatření se zvláštním zřetelem na ekosystémové funkce. Jedná se o projekt Interreg SK-CZ, na němž spolupracují Univerzita Palackého v Olomouci, Univerzita Konstantina Filozofa v Nitře a Ústav výzkumu globální změny AV ČR. Cílem je porovnat národní přístupy k analýze zranitelnosti, prakticky aplikovat metodiky jednoho státu na území druhého, vytvořit jednotný přístup pro příhraniční regiony a připravit společné datové a metodické základy.

V této souvislosti je mimořádně důležitá také otázka datové kompatibility. Prezentace upozornila, že GIS je schopen pracovat s velmi rozsáhlými a heterogenními daty, avšak kvalita výsledné analýzy je přímo závislá na kvalitě vstupních dat. Problémem zůstává dostupnost relevantních údajů, jejich měřítko, aktuálnost, cyklus aktualizace i přeshraniční kompatibilita. Data programu Copernicus byla označena za velmi přínosný, avšak stále ne zcela využitý zdroj. Zároveň platí, že nekompatibilita dat v příhraničí může výsledky analýz zkreslovat a musí být zohledněna při jejich interpretaci.

Prezentace představila hodnocení zranitelnosti krajiny jako plnohodnotnou GIS disciplínu, která propojuje klimatologii, ekologii, dálkový průzkum Země, prostorové modelování, environmentální plánování a rozhodovací praxi. RegAdapt je metodickým rámcem, který umožňuje pochopit, proč jsou některá území zranitelnější než jiná, které faktory tuto zranitelnost způsobují a kde je třeba jednat nejdříve. Právě v tom spočívá hlavní hodnota projektu: převádět komplexní environmentální data do srozumitelného, prostorově přesného a prakticky využitelného podkladu pro adaptaci krajiny na změnu klimatu.

Veda

Radovan Hilbert – Adaptačné opatrenia, zvýšenie odolnosti na negatívne aspekty klimatickej zmeny

skala
Hits: 563

Tento príspevok zaznel na konferencii GIS Slovakia 2026.

Klimatická zmena predstavuje jeden z najzásadnejších environmentálnych a spoločenských problémov súčasnosti. Rastúca frekvencia extrémnych javov, zmeny v distribúcii zrážok či teplotné extrémy si vyžadujú nielen globálne riešenia, ale najmä lokálne adaptačné opatrenia založené na dátach. Dôležité je efektívne spracovanie klimatických dát priamo v lokálnom kontexte, čo umožňuje rýchlejšie, presnejšie a cielenejšie rozhodovanie. Klimatická zmena nie je izolovaný jav. Ide o komplexný systém prepojených procesov, ktoré ovplyvňujú biodiverzitu, stabilitu ekosystémov, hospodárske aktivity, kvalitu života obyvateľstva. Základným predpokladom efektívnej adaptácie je práca s dátami.

hilbert202601

Projekt FOCAL (Horizon Europe) zdôrazňuje potrebu lokálneho spracovania klimatických dát, využitie priestorových analýz, integráciu rôznych dátových zdrojov – meteorologických, environmentálnych a infraštruktúrnych. Kľúčový je posun od globálnych modelov k lokálnym rozhodovacím nástrojom. Digitálne riešenia – typický príklad prepojenia , rozhodovania, analýzy veľmi veľkých dát: detekcia a monitorovanie javov v priestore a čase, automatizované spracovanie dát, univerzálne využitie naprieč sektormi, optimalizácia lokalít, hodnotenie variantných riešení, riadenie zásahov v území. Do projektu je zapojených viacero partnerov: Fraunhofer IGD (Koordinatátor), Max Planck Institute for Meteorology, Helmholtz-Zentrum Hereon, plan4all, Lesprojekt-Sluzby, Západočeská univerzita v Plzni (ZČU), CESNET, Národní lesnický institut (NLI), České vysoké učení technické v Praze, MNLT Innovations PC, European Innovation Marketplace, Open Geospatial Consortium, AICFD – International Association for Disruptive and Frontier Science, YMS, Stadt Konstanz.

Dôležitým aspektom je aj vnútorné fungovanie organizácií: zjednotenie agendy, prehľad o procesoch, zrýchlenie komunikácie, digitalizácia služieb. Moderné riadenie územia vyžaduje cielené opatrenia, analýzu variantov, optimalizáciu zásahov. Bez dát to vedie k intuitívnym rozhodnutiam, s dátami k optimalizovaným. Adaptačné opatrenia nemožno chápať iba ako súbor všeobecných odporúčaní, ale ako výsledok prepojeného dátového a analytického ekosystému. Práve v tomto kontexte je dôležitý projekt FOCAL – Efficient Exploration of Climate Data Locally, ktorý je postavený na viacerých navzájom previazaných vrstvách. Súčasťou je platforma FOCAL určená na podporu modelovania klímy a úloh systému Zeme. Špecializované moduly pre hodnotenie mitigácie – zmierňovania nepriaznivých účinkov a rizík a adaptácie na regionálnej a lokálnej úrovni. Webové aplikácie určené na hodnotenie a lokálne analýzy, ako aj klaster dlhodobej spolupráce medzi výskumom Earth System, poskytovateľmi Earth Observation dát, dátovou vedou a HPC infraštruktúrami – výpočtovou infraštruktúrou pre náročné úlohy.

hilbert202602

Prezentácia vysvetľuje klimatické modelovanie, v tomto prípade princíp dynamického downscalingu pomocou regionálnych klimatických modelov – RCM. Globálne cirkulačné – GCM pracujú v hrubšom priestorovom rozlíšení, približne v rozsahu stoviek až desiatok kilometrov, a opisujú veľkopriestorové procesy v atmosfére a klimatickom systéme. RCM umožňujú detailnejšie modelovanie na menšom území, pričom rozlíšenie môže klesnúť až k jednotkám kilometrov. Modelovanie relevantných fyzikálnych procesov prebieha v trojrozmernom priestore a s veľmi krátkym interným časovým krokom, rádovo od minút po sekundy. Takýto posun v rozlíšení je kľúčový práve pre lokálne hodnotenie dopadov klimatickej zmeny. Pracuje sa so scenármi budúceho vývoja klímy, najprv cez staršie RCP scenáre – reprezentatívne trajektórie koncentrácií skleníkových plynov a následne aj cez rámec SSP scenárov – zdieľané socioekonomické trajektórie, ktoré sú využívané v novších hodnoteniach IPCC – Medzivládny panel pre zmenu klímy.

hilbert200603

Dôležité je, že budúci vývoj nie je prezentovaný ako jediná trajektória, ale ako množina možných vývojových ciest s rozdielnou mierou emisií a rozdielnymi teplotnými odozvami. Na to nadväzuje princíp ensemble simulations, teda súborov simulácií, ktoré kombinujú neistotu emisných scenárov, neistotu modelov a vnútornú variabilitu klimatického systému. Takýto prístup umožňuje produkovať robustnejšiu klimatickú informáciu pre rozhodovanie. V tomto kontexte je v prezentácii uvedený aj projekt NUKLEUS, ktorý pracuje s downscalingom až na 3 km, čím posúva klimatické údaje na úroveň, ktorá je oveľa použiteľnejšia pre regionálne a mestské aplikácie.

hilbert202604

Významnou líniou prezentácie je aj prepojenie klimatických dát s metódami umelej inteligencie. Ide o pomerne konkrétny technologický rámec. Spomínajú sa autoenkódery, neurónové siete, transformerové modely pre spracovanie obrazu, fyzikálne informované modely a tiež metódy superrozlíšenia obrazu. Tieto prístupy naznačujú posun od klasického modelovania k hybridným systémom, ktoré kombinujú fyzikálne poznanie s učením na dátach. Z prezentácie vyplýva, že AI má v tomto kontexte pomáhať najmä pri zvyšovaní priestorového rozlíšenia, spracovaní veľkých objemov údajov, predikciách a efektívnejšej extrakcii z heterogénnych zdrojov.

Veľmi konkrétna je v prezentácii aj dátová a workflow časť. Pracuje sa tu s klimatickými údajmi vo formáte NetCDF, čo je štandardný formát pre multidimenzionálne vedecké dáta. Medzi základné vstupné premenné maximálna , minimálna teplota, priemerná teplota, zrážky, rýchlosť vetra pri povrchu a relatívna vlhkosť. Nad týmito premennými sa následne počítajú klimatické indexy. Prezentácia uvádza napríklad dĺžku a frekvenciu horúcich periód, počet vlhkých a suchých dní, dĺžku suchých periód, počet ľadových dní, letných dní, horúcich dní, veľmi horúcich dní či extrémne horúcich dní. Osobitne sa spomínajú aj biometeorologické indexy ako UTCI – Universal Thermal Climate Index a PET – Physiological Equivalent Temperature, ktoré prepájajú fyzikálne klimatické premenné s reálnym tepelným komfortom človeka.

hilbert202605

Prezentácia ukazuje, že výsledkom majú byť použiteľné rozhodovacie nástroje. Preto sa objavuje ukážka webovej aplikácie FOCAL, v ktorej si používateľ vyberá zdroje dát, územie záujmu, klimatické indikátory, časovú agregáciu aj priestorovú agregáciu. Ukážka vizualizuje mapy, grafy, tabuľky a časové rady, teda formy výstupu, ktoré sú zrozumiteľné a prakticky využiteľné. Mimoriadne dôležité sú pritom samotné workflowy, najmä Climate Change Workflow a Urban Blue Spot Workflow. Prvý reprezentuje všeobecný rámec pre spracovanie klimatickej zmeny, výpočet indikátorov a vizualizáciu zmien v čase a priestore. Druhý naznačuje orientáciu na špecifické mestské problémy, teda lokality citlivé na akumuláciu , zraniteľnosť urbanizovaného prostredia a praktické využitie dát pri mestskom plánovaní. Tým sa celá prezentácia uzatvára ako príklad prechodu od vedeckého modelu a dátového workflowu k reálnej webovej aplikácii podporujúcej lokálne adaptačné rozhodovanie. Medzi osobitne citlivé oblasti patria mestské prostredie, , vodné hospodárstvo a lesné . Urbanizácia zvyšuje teplotu, urýchľuje odtok vody, zvyšuje zraniteľnosť územia. Riešením je integrácia zelene, modro-zelená infraštruktúra. Adaptačné opatrenia: výsadba stromov, zelené strechy, zelené steny, obnova mokradí, retenčné , protipovodňové opatrenia, úprava vodných tokov, územné plánovanie, regulácia výstavby, klimatické stratégie miest. Bez adaptácie rastú škody, znižuje sa kvalita života, rastú ekonomické náklady.

Klimatická adaptácia a klimatická zmena sú vedecký aj technologický problém, ktorý si žiada kvantum výskumných hodín, projektov, medzinárodných partnerstiev. Budúcnosť je aj v rovine globálnej, aj lokálnej. Žiada si presné analýzy, modely, konkrétne opatrenia. Mení sa spôsob, akým pristupujeme k riadeniu krajiny, miest a infraštruktúry. Pre odborníkov v oblasti GIS to znamená zásadnú transformáciu ich úlohy z tvorcov máp na architektov rozhodovania.

Climate change represents one of the most fundamental environmental and societal challenges of our time. The increasing frequency of extreme events, changes in precipitation distribution, and temperature extremes require not only global solutions, but above all local adaptation measures based on data. Efficient processing of climate data directly within the local context is essential, as it enables faster, more accurate, and more targeted decision-making. Climate change is not an isolated phenomenon. It is a complex system of interconnected processes that affect biodiversity, ecosystem stability, economic activities, and the quality of life of the population. Working with data is a basic prerequisite for effective adaptation.

The FOCAL project, funded under Horizon Europe, highlights the need for local climate data processing, the use of spatial analysis, and the integration of various data sources, including meteorological, environmental, and infrastructure data. A key objective is the shift from global models towards local decision-support tools. Digital solutions represent a typical example of the interconnection between GIS, decision-making, and the analysis of very large datasets: the detection and monitoring of phenomena across space and time, automated data processing, universal use across sectors, location optimisation, the evaluation of alternative solutions, and the management of interventions within a territory. The project involves several partners: Fraunhofer IGD as coordinator, the Max Planck Institute for Meteorology, Helmholtz-Zentrum Hereon, plan4all, Lesprojekt-Sluzby, the University of West Bohemia in Pilsen, CESNET, the National Forest Institute, the Czech Technical University in Prague, MNLT Innovations PC, the European Innovation Marketplace, the Open Geospatial Consortium, AICFD – International Association for Disruptive and Frontier Science, YMS, and the City of Konstanz.

Another important aspect is the internal functioning of organisations: the unification of agendas, improved process awareness, faster communication, and the digitalisation of services. Modern territorial management requires targeted measures, the analysis of alternatives, and the optimisation of interventions. Without data, this leads to intuitive decision-making; with data, it leads to optimised decision-making. Adaptation measures cannot be understood merely as a set of general recommendations, but rather as the outcome of an interconnected data and analytical ecosystem. In this context, the FOCAL project – Efficient Exploration of Climate Data Locally – is particularly important, as it is built on several interconnected layers. These include the FOCAL platform, designed to support climate modelling and Earth system tasks; specialised modules for assessing mitigation, the reduction of adverse impacts and risks, and adaptation at regional and local levels; web applications intended for assessment and local analysis; and a long-term cooperation cluster connecting Earth system research, Earth observation data providers, data science, and HPC infrastructure for computationally demanding tasks.

The presentation explains climate modelling, in this case the principle of dynamic downscaling using regional climate models, or RCMs. Global circulation models, or GCMs, operate at a coarser spatial resolution, approximately ranging from hundreds to tens of kilometres, and describe large-scale processes in the atmosphere and the climate system. RCMs enable more detailed modelling over smaller areas, with spatial resolution reaching several kilometres. Relevant physical processes are modelled in three-dimensional space and with very short internal time steps, ranging from minutes to seconds. This increase in resolution is crucial for the local assessment of climate change impacts. Future climate development is represented through scenarios, initially by the older RCP scenarios – representative concentration pathways for greenhouse gases – and subsequently through the SSP framework – shared socioeconomic pathways used in more recent assessments by the IPCC, the Intergovernmental Panel on Climate Change.

Importantly, future development is not presented as a single trajectory, but as a set of possible development pathways with different emission levels and different temperature responses. This is followed by the principle of ensemble simulations, meaning sets of simulations that combine uncertainty in emission scenarios, uncertainty in climate models, and the internal variability of the climate system. Such an approach makes it possible to produce more robust climate information for decision-making. In this context, the presentation also mentions the NUKLEUS project, which applies downscaling to a resolution of up to 3 kilometres, bringing climate data to a level that is far more suitable for regional and urban applications.

Another significant theme of the presentation is the integration of climate data with artificial intelligence methods. This involves a relatively specific technological framework. The presentation refers to autoencoders, neural networks, transformer models for image processing, physics-informed models, and image super-resolution methods. These approaches indicate a shift from conventional modelling towards hybrid systems that combine physical knowledge with data-driven learning. The presentation suggests that, in this context, AI should primarily support increases in spatial resolution, the processing of large volumes of data, prediction, and the more efficient extraction of information from heterogeneous sources.

The data and workflow component of the presentation is also highly specific. It works with climate data in the NetCDF format, which is a standard format for multidimensional scientific data. The basic input variables include maximum temperature, minimum temperature, mean temperature, precipitation, near-surface wind speed, and relative humidity. Climate indices are subsequently calculated from these variables. The presentation mentions, for example, the duration and frequency of hot spells, the number of wet and dry days, the duration of dry periods, and the number of frost days, summer days, hot days, very hot days, and extremely hot days. It also specifically mentions biometeorological indices such as the UTCI – Universal Thermal Climate Index – and PET – Physiological Equivalent Temperature – which connect physical climate variables with actual human thermal comfort.

The presentation demonstrates that the results are intended to become usable decision-support tools. It therefore includes an example of the FOCAL web application, in which users select data sources, an area of interest, climate indicators, temporal aggregation, and spatial aggregation. The example visualises maps, charts, tables, and time series, providing forms of output that are understandable and practically usable. The workflows themselves are particularly important, especially the Climate Change Workflow and the Urban Blue Spot Workflow. The first represents a general framework for processing climate change data, calculating indicators, and visualising changes over time and space. The second points towards specific urban problems, particularly locations vulnerable to water accumulation, the vulnerability of urbanised environments, and the practical use of data in urban planning. In this way, the presentation concludes as an example of the transition from a scientific model and a data workflow to a real web application supporting local adaptation decision-making.

Particularly sensitive areas include urban environments, agriculture, water management, and forest ecosystems. Urbanisation increases temperatures, accelerates water runoff, and increases territorial vulnerability. The solution lies in the integration of greenery and blue-green infrastructure. Adaptation measures include tree planting, green roofs, green walls, wetland restoration, retention basins, flood protection measures, the modification of watercourses, spatial planning, construction regulation, and municipal climate strategies. Without adaptation, damage increases, quality of life decreases, and economic costs rise.

Climate adaptation and climate change are both scientific and technological challenges requiring a substantial volume of research, projects, and international partnerships. The future must be addressed at both global and local levels. It requires precise analyses, models, and specific measures. The way in which we approach the management of landscapes, cities, and infrastructure is changing. For GIS professionals, this represents a fundamental transformation of their role from mapmakers into architects of decision-making.

Krajina, Slovensko, Obce, Príroda, Slovenské, Biotopy, Fotografie

Vršatec

skala
Hits: 2872

Vršatec sa nachádza nad Vršatským Podhradím.

Vršatské bradlá sú mohutným vápencovým masívom, viditeľné sú z veľkej vzdialenosti. Nad obcou sa nachádza aj hrad Vršatec. Už v roku 1244 sa spomína Vršatec (trencin.sk). Vršatské bradlá sú významná geologická a paleontologická lokalita. Nachádza sa tu veľké množstvo fosílii plytkého aj hlbokého jurského a kriedového mora, amonity, belemnity, ľaliovky, lastúrniky posidonia a mikrofosílie foraminifery, rádiolarie, prvoky calpionela (Morycowa, Mišík, 2005). Vyskytujú sa tu vzácne : Parnassius apollo, Parnassius mnemosyne, Papilio machaon, Aglia tau. chrobák Rosalia alpina (Wikipedia). Vršatské bradlá sú prírodnou rezerváciou (enviroportal.sk). Vršatec lákal k poznaniu, ku rekreácii aj v dávnejšej minulosti, svedčia o tom výskumné správy prírodovedcov zo začiatku 19. storoča – A. Rochel, J. Ľ. Holuby, K. Domin a ďalší. Svedčili o tom aj rekreačné zariadenia (Informačná tabuľa).

Sú najvýraznejším a najvyšším skalným bradlovým hrebeňom na Slovensku (550 – 830 metrov nad morom). Vápencový masív pochádza z jury (spoznaj.eu). Vršatské bradlá sú jedným z najvýraznejších prírodných útvarov na Slovensku. Je súčasťou Bielych Karpát, týči sa nad obcou Vršatské Podhradie a je viditeľný z veľkej vzdialenosti. Vršatské bradlá sú súčasťou bradlového pásma, ktoré prechádza severným údolím Váhu. Tento pás sa tiahne od Moravy až po východné a je tvorený sériou vápencových a dolomitických útvarov, ktoré vznikli v období jury a kriedy. Najvyšším vrchom Vršatských bradiel je Chmeľová s nadmorskou výškou 925 metrov. Geologicky sú bradlá tvorené prevažne czorsztynskou bradlovou jednotkou, ktorá pozostáva z rôznych typov vápencov, vrátane krinoidových (ľaliovkových), biohermných (útesových) a kalpionelových vápencov. Tieto horniny svedčia o sedimentácii v plytkých moriach počas strednej až vrchnej jury a spodnej kriedy. V oblasti Chmeľovej sa nachádzajú aj vrstvy vulkanických hornín (Wikipédia).

Najstaršie pozostatky prítomnosti ľudí v tejto lokalite sú z mladšej až neskorej doby kamennej. Našli sa tu kamenné nástroje na Chmeľovej a v sedle medzi Bielym Vrchom a Dielom. Výraznejšie osídlenie je datované z neskorou dobou bronzovou, s ľuďmi lužických popolnicových polí. Prejavovali sa pohrebiskami a žiarovými hrobmi, niekedy prekrytými mohylami. Vyskytli sa aj sídliska. V lokalite Zazámčie v okolí bývalého kúpaliska (Informačná tabuľa). Neskoršie osídlenie už je o púchovskej kultúre. Výrazné stopy zanechali slovanskí predkovia, v lokalite Medziskalie sa našli železné predmety z 9. až počiatku 10. storočia – kosa, krojidlo, radlica, motyky, nákovy, kliešte, vrták, obojručné nože, sekery. V priebehu 13. storočia sa začal stavať stredoveký hrad. Už koncom 13. storočia sa dostal do rúk Matúša Čáka. Od roku 1396 patril Ctiborovi zo Ctiboríc. Do zániku hradu v roku 1707 vystriedal mnohých majiteľov (Wikipedia). Hrad Vršatec bol postavený na neprístupných vápencových skalách a patril medzi najvyššie položené na Slovensku. Jeho strategická poloha mu poskytovala prirodzenú ochranu a umožňovala kontrolu nad dôležitými obchodnými cestami. Počas svojej histórie hrad vystriedal viacerých majiteľov a v 14. storočí bol v držbe Matúša Čáka Trenčianskeho. V roku 1708 bol hrad počas Rákócziho povstania zničený a odvtedy zostal v ruinách (trencin.sk).

Vršatské bradlá sú domovom pre rozmanitú flóru a faunu. Vyskytujú sa tu vzácne druhy rastlín a živočíchov, vrátane chránených druhov motýľov, ako sú jasoň červenooký – Parnassius apollo, jasoň chochlačkový – Parnassius mnemosyne, vidlochvost feniklový – Papilio machaon a okáň hruškový – Aglia tau. Z chrobákov je významný výskyt fúzača alpského – Rosalia alpina (Wikipédia). Súčasťou širšieho okolie Krivoklátska dolina. Nachádzajú sa tu najsevernejšie výskyty teplomilných spoločenstiev vzácnych a ohrozených rastlín a živočíchov v Bielych Karpatoch, výrazne odlišných od ostatných lokalít bradlového pásma. Napr. ľan rakúsky, spriadač egrešový. Okrem toho sa tu vyskytujú orchideje, všetky tri naše druhy prilboviek, kruštík prehliadaný, jazyk jelení, jasoň chochlačkový, užovka stromová, ďateľ bielochrbtý, muchárik bielokrký. V doline sa nachádza aj Krivoklátska tiesňava. Tam sa bol zaznamený modráčik konzincový, mora piesčinová, hmyzovník Holybyho, kruštík drobnolistý, kruštík rožkatý, vemenník zelenkastý. Záver tvoria tzv. Krivoklátske . Vyskytuje sa tu vzácny mravec Coptoformica exsecta, päťprstnica hustokvetá, kruštík močiarny, kosatec trávolistý, hadivka obyčajná, bielokvet močiarny. Súčasťou Krivoklátskej doliny je aj Dračia studňa, jediný vodopád v Bielych Karpatoch (Informačná tabuľa).

Prvý novodobý náučný chodník bol v okolí Vršatca sprístupnený v 80-tych rokov 20. storočia. Viedol z Vršatského Podhradia do Červeného Kameňa. Rekonštruovaný bol v roku 2005. Stal sa okružným, využíval existujúce turistické chodníky. Jeho súčasná podoba je dlhá asi 6 km (Informačná tabuľa). 

Vršatec lies above the village of Vršatské Podhradie.

The Vršatské Klippen are a massive limestone formation visible from a great distance. Above the village stand the ruins of Vršatec Castle. Vršatec is mentioned as early as 1244 (trencin.sk). The Vršatské Klippen are an important geological and paleontological site. They contain numerous fossils from both shallow and deep Jurassic and Cretaceous seas—ammonites, belemnites, crinoids, the bivalve Posidonia, and microfossils such as foraminifera, radiolarians, and the calpionellid protozoans (Calpionella) (Morycowa, Mišík, 2005). Rare butterflies occur here: Parnassius apollo, Parnassius mnemosyne, Papilio machaon, Aglia tau, as well as the beetle Rosalia alpina (Wikipedia). The Vršatské Klippen are a nature reserve (enviroportal.sk). Vršatec has long attracted scholars and visitors; research reports from the early 19th century by A. Rochel, J. Ľ. Holuby, K. Domin and others, as well as historical recreation facilities, bear witness to this (information board).

They form the most prominent and highest klippen ridge in Slovakia (550–830 m a.s.l.). The limestone massif dates to the Jurassic (spoznaj.eu). The Vršatské Klippen are among the most striking natural formations in Slovakia. They are part of the White Carpathians, rising above Vršatské Podhradie and visible from afar. They belong to the Klippen Belt that runs through the northern valley, stretching from Moravia to eastern Slovakia and made up of a series of limestone and dolomitic bodies formed in the Jurassic and Cretaceous. The highest peak of the Vršatské Klippen is Chmeľová (925 m). Geologically, the klippen belong mainly to the Czorsztyn Klippen Unit and consist of various limestones, including crinoidal, biohermal (reef) and calpionellid limestones. These rocks record deposition in shallow seas during the Middle to Late Jurassic and the Early Cretaceous. Layers of volcanic rocks also occur in the Chmeľová area (Wikipedia).

The oldest traces of humans here date to the Late and Final Stone Age. Stone tools were found on Chmeľová and in the saddle between Biely vrch and Diel. More substantial settlement comes from the Late Bronze Age and the Lusatian Urnfield culture, evidenced by cemeteries and cremation graves, sometimes covered by barrows, and by traces of dwellings—e.g., at Zazámčie near the former swimming pool (information board). Later settlement belongs to the Púchov culture. The Slavs left significant remains; at Medziskalie iron objects from the 9th to early 10th century were found—a scythe, reaping hook, ploughshare, hoes, anvils, tongs, a drill, two-handed knives, axes. A medieval castle began to be built in the 13th century. By the end of that century it belonged to Matthew Csák. From 1396 it was held by Stibor of Stiborice. Until the castle’s demise in 1707 it changed owners many times (Wikipedia). Built on inaccessible limestone crags, Vršatec Castle ranked among the highest-situated castles in Slovakia. Its strategic position gave it natural protection and control over key trade routes. In 1708, during Rákóczi’s Uprising, the castle was destroyed and has remained a ruin ever since (trencin.sk).

The Vršatské Klippen host diverse flora and . Rare and protected butterflies occur here, including the Apollo (Parnassius apollo), the Clouded Apollo (Parnassius mnemosyne), the Old World Swallowtail (Papilio machaon), and the Tau Emperor (Aglia tau). Among beetles, the Alpine longhorn Rosalia alpina is notable (Wikipedia). The wider area includes the Krivoklátska Valley. This is the northernmost occurrence in the White Carpathians of thermophilous communities of rare and endangered plants and animals, markedly different from other sites along the Klippen Belt—for example Austrian flax and the small eggar moth. Orchids occur here as well: all three of our helmet-orchids, the red helleborine, hart’s-tongue fern, the Clouded Apollo, the Aesculapian snake, white-backed woodpecker, and collared flycatcher. The valley also contains the Krivoklátska Gorge, with records of the violet copper butterfly, the sand-loving noctuid moth, Himantoglossum (Holyby’s bee orchid), the small-leaved and horned helleborines, and species such as the marsh fragrant orchid, grass-leaved iris, Arum maculatum, and Parnassia palustris. Its upper end forms the so-called Krivoklát Meadows, home to the rare ant Coptoformica exsecta, dense-flowered cinquefoil, marsh helleborine, and others. Part of the valley is the Dračia studňa (“Dragon’s Well”), the only waterfall in the White Carpathians (information board).

The first modern educational trail around Vršatec was opened in the 1980s. It led from Vršatské Podhradie to Červený Kameň. It was reconstructed in 2005, made circular, and routed along existing hiking paths. Its current length is about 6 km (information board).

Morycowa Ezbieta & Mišík Milan, 2005. Upper Jurassic shallow-watter scleractinian coral from the Klippen Belt (Western Carpathians, Slovakia). Geologica Carpathica, october 2005, 56, 5, pp. 415- 432

 

 

Veda

N-rozmerný priestor – svet, ktorého sme súčasťou

skala
Hits: 667

Od detstva ma priťahovali nezodpovedané otázky — presnejšie povedané, odpovede, ktoré som ešte nepoznal. Okolo dvadsiateho roku života som si uvedomil, že učenie pre mňa nie je len intelektuálny proces, ale aj pocit — spôsob, ako vnímať a prežívať súvislosti. Táto skúsenosť prišla počas štúdia environmentalistiky na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Neskôr som si prešiel rôznymi oblasťami — dlhé roky som sa venoval informačným technológiám, pričom paralelne vo mne žila aj vášeň pre , hudbu či fotografiu. Dnes pôsobím ako dátový a priestorový analytik. Tvorím mapy, vizualizujem a zároveň sa starám o to, aby tieto mapy, služby a databázy mali spoľahlivé technologické zázemie.

Môj pohľad na krajinu — či už z hľadiska vedy alebo — bol vždy komplexný. Vnímal som celky, súvislosti, vzťahy. Hoci som študoval environmentalistiku, najviac ma zaujímala — disciplína, ktorá skúma vzťahy medzi organizmami a ich prostredím a ich vzájomné usporiadanie. Prostredie tvoria aj iné organizmy. Antropocentrický pohľad, na ktorý sa sústreďuje environmentalistika, ma oslovoval o čosi menej.

Hovorí sa, že Albert Einstein mal to šťastie, že si pri pohľade na mravca lezúceho po povrchu gule uvedomil, že hoci ide stále rovno, vlastne sa neustále vracia — kráča dokola. Na rozdiel od neho veľa ľudí dnes nevníma výšku ani hĺbku priestoru. Akoby im chýbali krídla. Častejšie si predstavíme skrinku či televízor, ktorý treba nejako „vtesnať“ do priestoru — než by sme si všimli samotnú dynamiku priestoru okolo nás. Nepovažujem sa za vedca a ani k tomu nesmerujem. Uznávam však, že existujú nesmierne zložité systémy — prepojené sústavy súvislostí, vzťahov a väzieb. Platí to v biológii, geológii, fyzike, chémii, matematike, ale aj v stavebníctve či v medziľudských vzťahoch. Napriek tomu si trúfam povedať, že základné veci bývajú jednoduché, jasné a zrozumiteľné. Nemusíme za všetkým hneď hľadať „vedu“. Často postačí to, čím kedysi začínali svoje spoznávanie sveta — obyčajné pozorovanie.

Som presvedčený, že žijeme v n-rozmernom svete, svet jednoducho taký je. Preto nepovažujem otázku štvrtého alebo ďalších rozmerov za niečo, čo by si vyžadovalo osobitné riešenie. Dôležitejšie je pochopiť, že to, čo označujeme ako „rozmer“, nesúvisí výlučne s geometriou alebo s dĺžkovými parametrami. Vo fyzike sa často ako štvrtý rozmer uvádza , čím vzniká koncept časopriestoru. No ak sa pozrieme na svet z hľadiska reálneho prežívania či praktickej interakcie, za rovnocenné alebo aj významnejšie môžeme považovať aj veličiny ako smer, uhol, limita, elektrický náboj, termodynamická , látkové množstvo, svetelná intenzita, poloha, hmotnosť, objem, tlak, pH, rýchlosť, zrýchlenie, hybnosť, tiaž, sila, koncentrácia, napätie, entropia, nadmorská výška, počet, genetická variabilita, diverzita, telesná teplota, saturácia kyslíka, gamut, farebná teplota, HDP, inflácia, cena, produktivita, príjem, zisk, odvody. bit, nosnosť, tepelná vodivosť, elektrická vodivosť. Niektoré z týchto veličín sú odvodené, iné základné — no všetky vyjadrujú spôsoby bytia a účinku vecí vo svete. A práve preto si zaslúžia byť vnímané ako znaky reality rovnocenné klasicky vnímaným „rozmerom“. Rozmer, v mojom chápaní, nie je os v priestore, ale účinok vo svete. Nie je to číslo, ale prejav – vzťah medzi vecami, ktorý nesie zmysel a následok. Je samozrejme na diskusiu, či je samotný termín „rozmer“ zvolený správne. Mne sa javí ako zavádzajúci. Namiesto neho by som uprednostnil jednoduchší výraz „vlastnosť“, alebo v poetickejšej rovine, „črta“. Z tohto pohľadu nie sú šírka, výška a dĺžka troma oddelenými rozmermi, ale tromi aspektmi jedného priestoru, ktorý vyjadrujeme dĺžkovými parametrami. Takzvaný „rozmer“ tu nevystupuje ako os, ale ako princíp priestoru, pričom šírka, výška a dĺžka sú jeho podmnožinami — spôsobmi jeho prejavu.

Na realitu sa pozerám v integrálnom rámci — ako na celok, v ktorom jednotlivé vlastnosti, vzťahy a účinky dávajú zmysel až vo vzájomnej súhre. Tento rámec však nevzniká abstraktnou konštrukciou, ale je výsledkom pozorovania a poznania. Preto nechcem deliť svet podľa vedných disciplín, ale podľa zmyslu a účinku, ktoré nesú v konkrétnych situáciách. To, čo tradične nazývame „rozmerom“ — teda vlastnosťou veci či javu — chápem skôr ako vlastnosť vzťahu, ktorá vyjadruje príčinu a následok. Detský vtip sa pýta: čo je ťažšie — kilogram železa alebo kilogram peria? Odpoveď je, samozrejme, že vážia rovnako. No v skutočnosti majú celkom odlišné vlastnosti — fyzikálne, mechanické, aj praktické. Spája ich v zásade len jedno číslo: hmotnosť. Ak si necháte spadnúť na nohu kilogram peria a potom kilogram železa, rýchlo pochopíte rozdiel medzi nominálnou rovnosťou v kilogramoch a reálnym účinkom. Klasické, schematické vnímanie si vystačí s číslom. Skutočná realita však býva omnoho komplexnejšia. Výrazne to vidno napríklad v medicíne — kde rovnaký symptóm u dvoch pacientov nemusí znamenať rovnakú príčinu, liečbu ani dôsledky.

Redukovanie poznania na niekoľko málo premenných často vedie k nepochopeniu — alebo prinajmenšom k skreslenému obrazu reality. Platí to nielen vo vede, ale aj medzi ľuďmi. Poznáme jednotlivcov, ktorí sú formálne kvalifikovaní, no v praxi málo schopní — a naopak, ľudí bez titulov, ktorí však prejavujú mimoriadnu zručnosť, rozhľad či cit pre situáciu. Kombinácií je nekonečne mnoho. Určité zjednodušenia sú však nevyhnutné. Bez nich by sme sa nedočkali rána, neodovzdali prácu, ani by sme nedospeli k riešeniam. Preto si zvyčajne zvolíme úzku cestu — identifikujeme niekoľko znakov, ktoré sa nám javia ako najdôležitejšie, a podľa nich konáme. Aj vtedy by sme si však mali uvedomovať, že ide o náš subjektívny výber — ovplyvnený osobným poznaním, kultúrnym rámcom či metodológiou. Keď napríklad konštatujeme, že v danom regióne je 24 % lesov, ostáva otvorená otázka: Je to málo? Veľa? Je to vyhovujúce? A čo tam rastie? Čo tam nerastie?

Mali by sme sa preto usilovať vyjadrovať sa širším jazykom, ktorý nezatvára iným interpretáciám, iným úrovniam poznania. Aristoteles definoval prírodu ako vznik, podstatu a vývoj vecí. A práve toto „veľké pole“, nie čísla, ale bytie v premenách, je tým pravým miestom pre pozorovanie, bádanie a pochopenie. Možno je načase prestať uvažovať o svete len prostredníctvom čísel, osí a rovníc — prestať ho derivovať a rozkladať na vzorce. Možno ho potrebujeme znova začať cítiť, vnímať a chápať inými spôsobmi — cez , účinok, vzťah a význam. Svet má viac čŕt, než by sa kedy zmestilo do akéhokoľvek modelu.

Since childhood, I have been drawn to unanswered questions — or more precisely, to answers I had not yet discovered. Around the age of twenty, I realized that learning is not merely an intellectual process for me, but also a feeling — a way of perceiving and experiencing connections. This insight came during my studies in environmental science at the Faculty of Natural Sciences of Comenius University in . Later, I ventured into various fields — for many years I worked in information technologies, while simultaneously nurturing a passion for art, music, and photography. Today, I work as a data and spatial analyst. I create maps, visualize information, and ensure that these maps, services, and databases have a reliable technological foundation.

My view of the landscape — whether through the lens of science or photography — has always been complex. I saw wholes, connections, and relationships. Although I studied environmental science, I was most interested in ecology — a discipline that examines the relationships between organisms and their environment and their mutual organization. The environment, of course, also consists of other organisms. The anthropocentric focus of environmental science appealed to me somewhat less.

It is said that Albert Einstein had the good fortune to observe an ant walking along the surface of a sphere and realize that although it moved straight ahead, it was, in fact, walking in circles. Unlike him, many people today barely perceive height or depth — as if they lack wings. We’re more likely to imagine a cabinet or a television that needs to be „fitted“ into a space, rather than notice the very dynamics of the space around us. I do not consider myself a scientist, nor do I aspire to be one. Still, I acknowledge the existence of extraordinarily complex systems — interconnected webs of relationships and dependencies. This applies in biology, geology, physics, chemistry, mathematics, and even construction and interpersonal relationships. Despite this, I dare say that the most fundamental things tend to be simple, clear, and understandable. We don’t need to seek „science“ in everything. Often, what suffices is what people once began with in their understanding of the world — simple observation.

I am convinced that we live in an n-dimensional world — the world is simply like that. Therefore, I do not consider the question of the fourth or higher dimensions something that requires special resolution. It is more important to understand that what we refer to as a „dimension“ is not strictly tied to geometry or linear parameters. In physics, time is often cited as the fourth dimension, giving rise to the concept of spacetime. However, if we look at the world from the perspective of lived experience and practical interaction, we might consider as equally or even more significant quantities such as direction, angle, limit, electric charge, thermodynamic temperature, amount of substance, luminous intensity, position, mass, volume, pressure, pH, speed, acceleration, momentum, weight, force, concentration, voltage, entropy, altitude, count, genetic variability, diversity, body temperature, oxygen saturation, gamut, color temperature, GDP, inflation, price, productivity, income, profit, taxes, bit, load capacity, thermal conductivity, and electrical conductivity. Some of these quantities are derived, others fundamental — yet all of them express modes of existence and effect in the world. And precisely for that reason, they deserve to be perceived as features of reality on par with what we traditionally call „dimensions.“

In my understanding, a dimension is not an axis in space, but an effect in the world. It is not a number, but a manifestation — a relationship between things that carries meaning and consequence. It is, of course, open to discussion whether the term „dimension“ is even the right one. To me, it seems misleading. I would prefer a simpler word like „property,“ or in a more poetic sense, „trait.“ From this perspective, width, height, and depth are not three separate dimensions, but three aspects of a single spatial principle, expressed through linear parameters. So-called „dimension“ does not act as an axis here, but rather as a principle of space, with width, height, and depth being its subsets — modes of its manifestation. I view reality through an integral lens — as a whole in which individual properties, relationships, and effects make sense only in mutual coherence. This framework does not arise from abstract construction, but from observation and insight.

That is why I do not wish to divide the world according to academic disciplines, but according to the meaning and effect it carries in specific situations. What we traditionally call a „dimension“ — a property of a thing or phenomenon — I understand more as a property of a relationship, expressing cause and consequence. A common children’s joke asks: which is heavier — a kilogram of iron or a kilogram of feathers? The answer, of course, is that they weigh the same. Yet in reality, they have completely different properties — physical, mechanical, and practical. They share essentially just one number: mass. If you let a kilogram of feathers and then a kilogram of iron fall on your foot, you will quickly understand the difference between nominal equality in kilograms and actual impact. Classical, schematic perception relies on numbers. Real reality, however, tends to be far more complex. This is particularly evident in medicine — where the same symptom in two patients may not indicate the same cause, treatment, or outcome.

Reducing knowledge to just a few variables often leads to misunderstanding — or at the very least, to a distorted picture of reality. This applies not only in science but also in everyday life. We know individuals who are formally qualified but practically incapable — and others without degrees who show exceptional skill, insight, or sensitivity. There are infinitely many combinations. Some simplification is necessary. Without it, we wouldn’t reach tomorrow, submit our work, or find solutions. That is why we usually choose a narrow path — we identify several traits that appear most important to us and act accordingly. Even then, we must remember that this is our subjective choice — shaped by personal knowledge, cultural context, and methodology. When we say, for example, that 24% of a given region is forested, the question remains: is that too little? Too much? Appropriate? What grows there? And what does not?

We should therefore strive to express ourselves in a broader language — one that does not shut out alternative interpretations and levels of understanding. Aristotle defined nature as the origin, essence, and development of things. And it is precisely this „great field“ — not numbers, but being in transformation — that is the true place for observation, inquiry, and understanding. Perhaps it is time to stop thinking about the world solely through numbers, axes, and equations — to stop deriving and breaking it into formulas. Perhaps we need to start sensing, perceiving, and understanding it again through other means — through movement, effect, relationship, and meaning. The world has more traits than could ever fit into any model.

Krajina, Zahraničie, Objekty, predmety a priestory, Česko, Južná Morava, Stavby, Fotografie, Dopravné a technické diela

Ruprechtov mlyn s unikátnou Halladayovou turbínou

skala
Hits: 680

Ruprechtov mlyn sa nachádza na Drahanskej vrchovine, medzi Vyškovom a Blanskom, neďaleko priepasti Macocha, v obci Ruprechtov. Postavený bol v roku 1873 ako klasický mlyn holandského typu. V rokoch 1882 až 1884 staviteľ a majiteľ mlynu, Cyril Wágner, inštaloval po veternej smršti, ktorý mlyn poškodil, namiesto klasického kolesa Halladayovu turbínu. Vďaka tomu zomlel mlyn až dvojnásobok obilia. Ruprechtov mlyn je navrhnutý medzi národné kultúrne a do zoznamu UNESCO (Blanka Sládková). Mlyn je kultúrnou pamiatkou. V októbri je cez víkendy prístupný verejnosti. Od októbra do apríla a konajú prehliadky, konajú sa tu rôzne , spoločenské akcie, menšie svadobné obrady. Od mája do septembra slúži ako ubytovací priestor (mlynruprechtov.cz).

V roku 2009 zástupca medzinárodnej mlynárskej organizácie TMS potvrdil, že pohon Halladayovou turbínou v Ruprechtove je jediný na svete. Česká pošta vydala poštovú známku mlynu, Česká národná banka vydala zlatú mincu s motívom Ruprechtovského mlynu. v Mariánskych kúpeľoch je od roku 2011 model mlynu v parku miniatúr (Blanka Sádková).

Ruprechtov Mill is located in the Drahanská Highlands, between Vyškov and Blansko, near the Macocha Abyss, in the village of Ruprechtov. It was built in 1873 as a classic Dutch-style mill. From 1882 to 1884, the builder and owner of the mill, Cyril Wágner, installed a Halladay turbine after a windstorm damaged the mill, instead of the traditional wheel. Thanks to this, the mill ground up to twice as much grain. Ruprechtov Mill is designated as a national cultural monument and is listed on the UNESCO list (Blanka Sládková). The mill is a cultural monument. In October, it is open to the public on weekends. From October to April, guided tours take place, various exhibitions, social events, and smaller wedding ceremonies are held here. From May to September, it serves as accommodation (mlynruprechtov.cz).

In 2009, a representative of the international milling organization TMS confirmed that the Halladay turbine drive in Ruprechtvoe is the only one in the world. The Czech Post issued a postage stamp of the mill, and the Czech National Bank issued a gold coin with the motif of Ruprechtov Mill. In Mariánské Lázně, there has been a model of the mill in the miniature park since 2011 (Blanka Sádková).

Ruprechtovský mlýn se nachází na Drahanské vrchovině, mezi Vyškovem a Blanskem, nedaleko propasti Macocha, v obci Ruprechtov. Byl postaven v roce 1873 jako klasický mlýn holandského typu. V letech 1882 až 1884 stavitel a majitel mlýna, Cyril Wágner, nainstaloval po větrné smršti, která mlýn poškodila, namísto klasického kola Halladayovu turbínu. Díky tomu zvládl mlýn až dvojnásobek obilí. Ruprechtovský mlýn je navržen mezi národní kulturní památky a do seznamu UNESCO (Blanka Sládková). Mlýn je kulturní památkou. V říjnu je o víkendech přístupný veřejnosti. Od října do dubna se konají prohlídky, různé výstavy, společenské akce, menší svatební obřady. Od května do září slouží jako ubytovací prostor (mlynruprechtov.cz).

V roce 2009 zástupce mezinárodní mlynářské organizace TMS potvrdil, že pohon Halladayovou turbínou v Ruprechtove je jediný na světě. Česká pošta vydala poštovní známku mlýnu, Česká národní banka vydala zlatou minci s motivem Ruprechtovského mlýna. V Mariánských Lázních je od roku 2011 model mlýna v parku miniatur (Blanka Sádková).