Akvaristika

Akvaristická literatúra

Hits: 11510

Slovenská

  • Černý J., Topercer E., 1991: áme akváriové , Príroda, 3. vyd., 170 pp.
  • Dokoupil Norbert, 1999: Moderné mečúne, , ISBN 80-88908-25-6, 67 pp.
  • Dokoupil Norbert, 1980: Prvé , 53 pp.
  • James Barry, 2003: , 120 pp.
  • Paysan Klaus, 1995: Akvarijní ryby, Granit
  • Vanko Kamil, 1998: Chováme , Kontak Plus, ISBN 80-88855-22-5, 55 pp.
  • Mayland Henry J., 1999: Sladkovodné akvárium, Art Area, 145 pp.

Česká literatúra

  • Čítek J., Svobodová Z., Tesařík J., 1998: Nemoci sladkovodních a akvarijních ryb, Střední rybářská škola Vodňany, Praha
  • Dařbuján Hynek, 1998: Morská akvaristika, Studio Press, s.r.o., Čáslav, 122 pp.
  • Dokoupil Norbert, 1981: Živorodky. chovu, biologie druhů, standardy, SZN, Praha.
  • Drahotušský Zdeněk, Novák Jindřich, 2000, Jota, s.r.o., , ISBN 80-7217-124-0, 304 pp.
  • Stanislav, Rataj Karel, Zukal Rudolf, 1982: 333 x jak a proč, Své, Praha.
  • Frank Stanislav, 1984: Akvaristika, Práce, Edícia Delfín, Praha, 364 pp.
  • Frank Stanislav, 1977: Jak žijí ryby, Artia, Praha.
  • Frank Stanislav, 2000: Sladkovodná akvaristika, Cesty, Praha, ISBN 8071812188, 247 pp.
  • Frank Stanislav, 1989: Veľký obazový , Mladé á, Bratislava, 2. vyd..
  • Hejný Slavomil a kol., 2000: Rostliny vod a pobřeží, East West Publishing Company & East West Publishing, Praha, ISBN 80-7219-000-8, 118 pp.
  • Hieronimus Harro, 1999: Živorodky, Praha, Vaš, ISBN 80-7236-089-2, 72 pp.
  • Hofmann Jaroslav, Novák Jindřich, 1996: Akvaristika. Jak chovat tropické ryby jinak a lépe, X-Egem, Praha
  • Hofmann Jaroslav, Novák Jindřich, 2000: Tetry, Vašut, 64 pp.
  • Kahl Wally, Kahl Burkard, Vogt Dieter, 1999: Akvarijní ryby, Svojtka & Co., ISBN 8072370987, 288 pp.
  • Krček Karel, 1984: Akvaristická elektrotechnika, Polytechnická kniž, 297 pp.
  • Krček Karel, 1986: Akvaristický technika, Polytechnická , 295 pp.
  • Krček Karel, 1995: 333 zajímavostí pro akvaristy, VIK Vimperk.
  • Lucký Zdeněk, Zedka Vilém, 1964: Akvaristika v koutku živé přírody, SPN, Praha
  • Rataj Karel, 1980: Akvaristika začína u rostlin, Svépomoc.
  • Rataj Karel, & syn, 1998: Akvárium a rostliny, 150 pp.
  • Scheurmannová Ines, 1999: Akvarijní rostliny, Vašut, ISBN 807236085X, 96 pp.
  • Schmidt Jürgen, 2002: BeDe Atlas. Sladkovodní akvarijní ryby, BeDe Verlag GmbH, Ruhmannsfelden.
  • Vítek Jiří, Kadlec Jaroslav, 1988: Halančíci. Biologie, chov, přehled druhů, KCCH, Praha.
  • Zukal Rudolf, 1984: Akvarijní ryby, Svépomoc, 2. vyd., 229 pp.
  • Zukal Rudolf, Frank Stanslav, 1982: Jak se stát akvaristou, Svépomoc, Praha.
  • Zukal Rudolf, 1975: Zakládaní a , Svépomoc, 87 pp.

Cudzojazyčná literatúra

  • Krause Hanns-J., Handbuch Aquarienwasser, BeDe Verlag, 3-927 997-00-5, 128 pp.

Technika

  • Sander , Aquarientechnik im Süß- und Seewasser, Ulmer, 3-800173-41-7, 256 pp.

  • Fohrman Kjel, 2001: Aquarium guide. Back to Nature. 196 pp.

Ryby

  • Eschmeyer W.N., 1990: Catalog of the genera of Recent fishes. Academy of Sciences, San Francisco, vi + 697 pp.

Rastliny

  • Cook C.D.K., 1990: Aquatic Plant Book. SPB Academic Publishing. The Haguem 228 pp.
  • James Barry, 2003: Akváriové rastliny, 120 pp.
  • Kasselmann Christel, 1999: Aquarien – pflanzen, Eugen Ulmer, 504 pp.
  • Kasselmann Christel, 2001: , Dähne Verlag.
  • Rataj Karel, 1980: Akvaristika začína u rostlin, Svépomoc.
  • Rataj Karel, otec & syn, 1998: Akvárium a rostliny, 150 pp.
  • Scheurmannová Ines, 1999: Akvarijní rostliny, Vašut, ISBN 807236085X, 96 pp.

  • Fryer G., 1996: Endemism, speciation and adaptive radiation in great lakes. Environmental Biology of Fishes 45: 109-131.

Živorodky

  • Dokoupil Norbert, 1999: Moderné mečúne, SAP, ISBN 80-88908-25-6, 67 pp.
  • Dokoupil Norbert, 1981: Živorodky. Technika chovu, biologie druhů, standardy, SZN, Praha.
  • Endler J.A., Houde A.E., 1995: Geographical variation in female preferences for traits in . Evolution 49: 456-468
  • Hieronimus Harro, 1999: Živorodky, Praha, Vašut, ISBN 80-7236-089-2, 72 pp.

Závojnatky

  • Vanko Kamil, 1998: Chováme závojnatky, Kontak Plus, ISBN 80-88855-22-5, 55 pp.

  • Vítek Jiří, Kadlec Jaroslav, 1988: Halančíci. Biologie, chov, přehled druhů, KCCH, Praha.

  • Barlow George W., 2002: The Cichlid Fishes: Nature’s Grand Experiment in Evolution, Perseus Publishing, ISBN 0738205281.
  • Erlandsson A., Ribbink A.J., 1997: Patterns of sexual size dimorphism in African cichlid fishes. South African Journal of Science 93: 498-508.
  • Farias I. P., Ortí G., Sampaio I., Schneider H., Meyer A., 1999: Mitochondrial DNA phylogeny of the family : Monophyly and fast molecular evolution of the Neotropical assemblage. Journal of Molecular Evolution 48: 703-711. – Link
  • Farias I.P., Ortí G., Meyer A, 2000: Total evidence: Molecules, morphology, and the phylogenetics of cichlid fishes. Journal of Experimental Zoology 288 (1): 76-92. – Link
  • Fryer G. 1977: Evolution of species flocks of cichlid fishes in African lakes. Zeitschrift für zoologische Systematik und Evolutionsforschung 15: 141-165.
  • Keenleyside M.H.A. (ed.), 1991: Cichlid fishes. Behaviour, ecology and evolution. (Fish & Fisheries Series Volume 2.) Chapman & Hall, London; xxii + 378 pages. ISBN 0-412-32200-5.
  • Kocher T.D., Conroy J.A., McKaye K.R., Stauffer J.R., 1993. Similar morphologies of cichlid fishes in Lakes Tanganyika and are due to convergence. Molecular Phylogenetics and Evolution 2 (2): 158-165. – Link
  • Konings Ad ed., contr., 1991: The Cichlids Yearbook, Vol. 1., Cichlid Press. 96 pp.
  • Konings Ad ed., contr., 1992: The Cichlids Yearbook, Vol. 2., Cichlid Press. 96 pp.
  • Konings Ad ed., contr., 1993: Enjoying Cichlids. Cichlid Press. 240 pp.
  • Konings Ad ed., contr., 1993: The Cichlids Yearbook, Vol. 3., Cichlid Press. 96 pp.
  • Konings Ad ed., contr., 1994: The Cichlids Yearbook, Vol. 4., Cichlid Press. 96 pp.
  • Konings Ad ed., contr., 1995: The Cichlids Yearbook, Vol. 5., Cichlid Press. 96 pp.
  • Konings Ad ed., contr., 1996: The Cichlids Yearbook, Vol. 6., Cichlid Press. 96 pp.
  • Konings Ad, 2002: Enjoying Cichlids. Second edition.
  • Liem K.F., 1973: Evolutionary strategies and morphological innovations: Cichlid pharyngeal jaws. Syst. Zool. 22: 425-441
  • Loiselle Paul, 1994: :The Cichlid Aquarium, Tetra Press, ISBN 1564651460, 447 pp
  • Loiselle Paul, 1993: Fishkeepers Guide to African Cichlid, Tetra, ISBN 1564651444
  • Meyer A., 1993: Phylogenetic relationships and evolutionary processes in East African cichlid fishes. Trends in Ecology and Evolution 8: 279–284.
  • Ribbink A.J., 1991: Distribution and ecology of the cichlids of the African Great Lakes. Pp. 36-59 in Keenleyside, M.H.A. (ed.), Cichlid fishes. Behaviour, ecology and evolution. Chapman & Hall, London.
  • Seehausen O., Mayhew P.J., van Alphen J.J.M., 1999: Evolution of colour patterns in East African cichlid fish. Journal of Evolutionary Biology 12 (3): 514-534.
  • Stiassny M.L.J., 1981: The phyletic status of the family Cichlidae (Pisces, Perciformes): A comparative anatomical investigation. Netherlands Journal of Zoology 31 (2): 275-314.
  • Stiassny M.L.J., 1991: Phylogenetic intrarelationships of the family Cichlidae: An overview. Pp. 1-35 in Keenleyside, M.H.A. (ed.), Cichlid fishes. Behaviour, ecology and evolution. Chapman & Hall, London.
  • Sturmbauer C., Meyer A., 1992: Genetic divergence, speciation and morphological stasis in a lineage of African cichlid fishes. Nature 358 (6387): 578-581.
  • Sültmann H., Mayer W.E., 1997: Reconstruction of cichlid phylogeny using nuclear DNA markers. Pp. 39-51 in: Molecular Systematics of Fishes. T. Kocher and C. Stepien (ed.). Academic Press, San Diego.
  • Trewavas E. 1949: The origin and evolution of the cichlid fisches of the Great African lakes, with special reference to Nyasa. Comptes Rendus 13th Congrès International de Zoologie 1948: 365-368.

Diskusy

  • Au Dick, 1998: Back to Nature guide Discus. Back to Nature. 128 pp.

  • Boruchovitz David, 2000: African Cichlids of Lake Tanganyika, TFH Publications, ISBN 0793830265.
  • Konings Ad, 1988: Tanganyika Cichlids, Verduijn Cichlids. 272 pp.
  • Konings Ad, 1992: Tanganyika Secrets, Cichlid Press. 208 pp.
  • Konings Ad, 1996: Back to Nature guide Tanganyika Cichlids. Back to Nature. 128 pp.
  • Konings Ad, 1998: Tanganyika Cichlids in their natural habitat. Cichlid Press, 272 pp.
  • Regan, C.T., 1920: The classification of the fishes of the family Cichlidae. The Tanganyika genera. Annals and Magazine of Natural History (9) 5: 33-53.
  • Smith Mark, 1998: Lake Tanganyikan Cichlids: Everything About Purchasing, Care, Nutrition, Behaviour, & Aquarium Maintenance, Barrons Educational Series, ISBN 0764106155
  • Sturmbauer C., Verheyen E., Ruber L., Meyer A., 1997. Phylogenetic patterns in populations of cichlid fishes from rocky habitats in Lake Tanganyika. Pp. 97-111 in: Molecular Systematics of Fishes. T. Kocher and C. Stepien (ed.). Academic Press, San Diego.
  • Zurlo Georg, Brandstetter, 2000: The Tanganyika Cichlid Aquarium, Barrons Educational Series, ISBN 0764116436

Malawi

  • Bornemann Rainer, Hämel Wolfgang, Ahrens Renate E., Reise Know How: Simbabwe, Botswana, Malawi, Mosambik & Sambia, Reise Know How Verlag, ISBN 3896620266, 531 pp.
  • Boruchowitz David E., 1997: The guide to ownong malawi cichlids, TFH Publications, ISBN 0793803594.
  • Boruchowitz David E., 2003: Malawi Cichlids – Keeping & Breeding Them in Captivity, TFH Publications, ISBN 0-7938-0359-4
  • Deutsch J. C., 1997: Colour diversification in Malawi cichlids: evidence for adaptation, reinforcement, or sexual selection? Biological Journal of the Linnean Society 62: 1-14.
  • Eccles D.H., Trewavas E., 1989: Malawian cichlid fishes. The classification of some Haplochromine genera. Lake Fish Movies, Herten, Germany, 335 pp.
  • Fryer G., 1959: Some aspects of evolution in Lake Nyasa. Evolution 13 (4): 440-451.
  • Fryer G., 1959: The trophic interrelationships and ecology of some littoral communities of Lake Nyasa with especial reference to the fishes, and a discussion of the evolution of a group of rock-frequenting Cichlidae. Proceedings of the Zoological Society of London 132: 153-281.
  • Hupe Ilona, Reisen in Sambia und Malawi, Ilona Hupe Verlag, ISBN 3932084217, 368 pp.
  • Iles T.D., 1960: A group of zooplankton feeders of the genus (Cichlidae) in Lake Nyasa. Annals and Magazine of Natural History (13) 2, 1959: 257-280. [This paper was published in the May 1959 issue, but separates of include the printed notation „Published 15/3/1960.“]
  • Jubb R.A, 1967: Freshwater fishes of southern Africa. A.A. Balkema, Cape Town; viii + 248 pp.
  • Konings Ad, 1989: Malawi Cichlids in their natural habitat. Verduijn Cichlids. ISBN 3-928457-29-2, 304 pp. – Link
  • Konings Ad, 1990: Ad Konings’ book of Cichlids and all the other fishes of . Tropical Fish Hobbyist. 496 pp. 0-86622-527-7.
  • Konings Ad, 1990: Description of six new Malawi cichlids. TFH magazine, vol. 38 (11), pp 110-129. ( azureus, C. mbenjii, C. verduijni, Otopharynx walteri, Iodotropheus stuartgranti, and saulosi).
  • Konings Ad, 1993: A revision of the genus Sciaenochromis Eccles & Trewavas, 1989 (Pisces, Cichlidae). The Cichlids Yearbook, vol. 3, pp 28-36. (Sciaenochromis fryeri, S. psammophilus, S. benthicola).
  • Konings Ad, 1994: Pseudotropheus demasoni sp. nov.: a sexually monomorphic cichlid from the Tanzanian coast of Lake Malawi. The Cichlids Yearbook, vol. 4, pp 24-27. (Pseudotropheus demasoni).
  • Konings Ad, 1995. A review of the sand-dwelling species of the genus , with the description of three new species.  The Cichlids Yearbook, vol. 5, pp 26-36. (Aulonocara gertrudae, A. brevinidus, and A. aquilonium).
  • Konings Ad, 1995: Malawi Cichlids in their natural habitat, 2nd Edition. Cichlid Press. 352 pp.
  • Konings Ad, 1996: Atlas der Malawisee-Cichliden. Vol. 1 and Vol 2., BeDe Verlag. 304 and 288 pp.
  • Konings Ad, 1997: Back to Nature guide Malawi Cichlids. Back to Nature. 128 pp.
  • Konings Ad, 2000. Description of Three New Copadichromis Species (Labroidei; Cichlidae) from Lake Malawi, Africa. TFH magazine, vol. 47 (9) May: pp 62-85 (Copadichromis ilesi, C. geertsi, and C. trewavasae).
  • Konings Ad, 2001: Malawi Cichlid in their natural habitat. 3rd Edition. 352 pp. Cichlid Press
  • Konings Ad, 2002: The Cichlids of Lake Malawi. Program for searching fish names and locality names; >5000 photos.
  • Konings Ad, ed. 1989: Malawian Cichlid Fishes. The classification of some haplochromine genera by David H. Eccles and Ethelwynn Trewavas. Lake Fish Movies.
  • Kornfield I., Smith P.F., 2000: African cichlid fishes: Model systems for evolutionary biology. Annual Review of Ecology and Systematics 31: 163-196.
  • Kornfield I.L., 1974: Evolutionary of endemic cichlid fishes (Pisces: Cichlidae) in Lake Malawi, Africa. Unpublished .D. dissertation, State University of , Stony Brook, xv+139 pp.
  • McElroy D.M., Kornfield I., 1990: Sexual selection, reproductive behavior, and speciation in the species flock of Lake Malawi (Pisces: Cichlidae). Environmental Biology of Fishes 28: 273-284.
  • McElroy D.M., Kornfield I., Everett J., 1991: Coloration in African cichlids: Diversity and constraints in Lake Malawi endemics. Netherlands Journal of Zoology 41 (4): 250-268.
  • McKaye K.R., 1991: Sexual selection and the evolution of the cichlid fishes of Lake Malawi, Africa. Pp. 241-257 in Keenleyside, M.H.A. (ed.), Cichlid fishes. Behaviour, ecology and evolution. Chapman & Hall, London.
  • McKaye K.R., Kocher T., Reinthal P., Harrison R., Kornfield I., 1984: Genetic evidence for allopatric and sympatric differentiation among morphs of a Lake Malawi cichlid fish. Evolution 38: 215-219.
  • Oliver M.K., McKaye K.R., 1982: Floating islands: A means of fish dispersal in Lake Malawi, Africa. Copeia 1982 (4): 748-754.
  • Owen R.B., Crossley R., Johnson T.C., Tweddle D., Kornfield I. et al., 1990: Major low lake levels of Lake Malawi and their implications for speciation rates in cichlid fishes. Proceedings of the Royal Society, London 240: 519-553.
  • Ransford O., 1966: Livingstone’s lake. The drama of Nyasa. John Murray, London, x + 313 pp.
  • Regan C.T., 1922: The cichlid fishes of Lake Nyassa. Proceedings of the Zoological Society of London 1921: 675-727 & Plates I-VI.
  • Reinthal P.N., 1987: Morphology, ecology, and behavior of a group of the rock-dwelling cichlid fishes (Pisces: Perciformes) from Lake Malawi, Africa. Unpublished Ph.D. dissertation, Duke University, Durham, North Carolina.
  • Ribbink A.J., Marsh A.C., Marsh B., Sharp B.J., 1980: Parental behaviour and mixed broods among cichlid fish of Lake Malawi. South African Journal of Zoology 15: 1-6.
  • Schraml Erwin, 1998: Aqualog Special. Korallenfische des Süßwassers – Malawi, Aqualog, ISBN 3-931-702-48-0, 48 pp.
  • Schraml Erwin, 1998: Aqualog. African Cichlids I. Malawi. Mbuna. Verlag A.C.S. GmbH. ISBN 3-931-702-79-0
  • Smith Mark Phillip, 2000: Lake Malawi cichlids. Everything About History, Setting Up an Aquarium, Health Concerns, Spawning, Barrons Educational Series, ISBN 0764115251
  • Snoeks Jos ed. in press: The cichlid diversity of Lake Malawi/Nyasa/Niassa:
    identification, distribution and taxonomy. Cichlid Press
  • Stiassny M.L.J., 1981. Phylogenetic convergent relationship between piscivorous cichlid fishes from Lakes Malawi and Tanganyika. Bulletin of the British Museum (Natural History), Zoology 40 (3): 67-101.
  • Sweeney Mary E., 1997: Malawi cichlids: Mbuna, T.F.H. Publications, ISBN 079380115X, 64 pp-
  • Tepoot Pabol. Tepoot Ian, 1995: The pictorial guide, New Life Publications, ISBN 0964505800.
  • Thompson A.B., Allison E.H., Ngatunga B.P., 1996: Distribution and breeding biology of offshore cichlids in Lake Malawi/Niassa. Environmental Biology of Fishes 47 (3): 235-?.
  • Turner G., 1996: Offshore cichlids of Lake Malawi. Cichlid Press, Lauenau, Germany; 240 pp. ISBN 3-928457-33-0.
  • Turner G.F. 1994. Speciation mechanisms in Lake Malawi cichlids. A critical review. Archiv für Hydrobiologie Beiheft Ergebnisse der Limnologie 44: 139-160.

  • Kaufman L.S., Chapman L.J., Chapman, C.A., 1997: Evolution in fast forward: haplochromine fishes of the Lake Victoria region. Endeavour 21: 23-30
  • Greenwood P.H., 1974: The cichlid fishes of Lake Victoria, east Africa: The biology and evolution of a species flock. Bulletin of the British Museum (Natural History), Zoology, Supplement 6, 134 pp.
  • Seehausen Ole, 1996: Lake Victoria Rock Cichlids by Ole Seehausen. Verduijn Cichlids, Zevenhuizen, 304 pp.
  • Tijs Goldschmidt, 1998: Darwin’s Dreampond: Drama on Lake Victoria, MIT Press, ISBN 0262571218

  • Boulenger G.A., 1911: Catalogue of the fresh-water fishes of Africa in the British Museum (Natural History). London. Volume 2: xii + 529 pp.
  • Fryer G., Iles T. D., 1972: The cichlid fishes of the Great Lakes of Africa. Oliver & Boyd, Edinburgh; TFH Publications, Neptune City, ; 641 pp.
  • Greenwood P.H., 1966: The Fishes of Uganda. 2nd edition. The Uganda Society, Kampala; [viii] + 131 pages.
  • Skelton P.H., 1993: A complete guide to the freshwater fishes of southern Africa. Southern Book Publishers, Halfway House, South Africa.
  • Staeck Wolfgang, Linke Horst, 1994: African Cichlids II: Cichlids from Eastern Africa : A Handbook for Their Identification, Care and Breeding, Tetra Press, ISBN 1-56465-167-3
  • Sturmbauer C., Baric S., Salzburger W., Ruber L., Verheyen E.. 2001: Lake level synchronize genetic divergences of cichlid fishes in African lakes. Molecular Biology and Evolution 18 (2): 144-154 – Link
  • Talling J.F., Talling I.B., 1965: The chemical composition of African lake waters. Internationale Revue ges. Hydrobiologie 50 (3): 421-463.

  • Sands David, 1997: Back to Nature guide Catfishes, Back to Nature. 128 pp.
  • Stauffer Jay, McKaye Ken at all, 2002: Cuadernos de investigacion de la UCA: The midas cichlid species complex in two Nicaraguan lakes. Description of three new species by and others. Cichlid Press. 47pp.
  • Weidner Thomas contr., Konings Ad ed., 2000: South American Eartheaters, Cichlid Press. 336 pp.

Stredná Amerika

  • Konings Ad, 1989: Cichlids from Central America. Tropical Fish Hobbyist. 224 pp.

Use to Comment on this Post

Akvaristika, Biológia

Ekológia v akvaristike

Hits: 21782

Spoločenstvo rýb, teda aj rastliny, mikroorganizmy, všetko živé v nádrži považujeme za biocenózu. Cenóza je spoločenstvo. Nemožno jednoznačne oddeliť jednotlivé časti, faktory, ktoré tvoria biocenózu. Biocenóza, spolu z neživými súťami tvoria ekosystém. Avšak možno hovoriť o ekosystéme , ale aj o ekosystéme filtra, či kvapky vody. V akvaristike sa tieto pojmy veľmi nepoužívajú, iste aj preto lebo ide , ktoré sú úzko závislé od energetických vstupov človeka. Spomínam ich, pretože sa s nimi napriek môžeme v akvaristike stretnúť. Napokon aj pri opise prírodných lokalít. Najmä v prírodných lokalitách je jasne vidieť vplyv biotických (živých) a abiotických (neživých) faktorov života rýb a rastlín. Len keď vezmem do úvahy geologické pomery – tie sú v akváriu zväčša absolútne popierané.

Z hľadiska prispôsobenia na ekologických faktorov rozlišujeme druhy stenoekné a druhy euryekné. znášajú malé kolísanie a euryekné druhy veľké kolísanie hodnôt. Známe sa prispôsobili svojmu prostrediu ľko, že dýchajú atmosférický vzduch črevnou sliznicou. Obdobne labyrinky dýchajú labyrintom atmosférický kyslík atď..

Podľa trofických parametrov sú rastliny producenti hmoty, živočíchy (teda aj ryby) sú konzumentmi. Mikroorganizmy spracovávajúce hmotu sú rozkladačmi – dekompozitormi. Podľa zdroja energie rozlišujeme na autotrofné – prijímajúce energiu za pomoci svetla a heterotrofné – spracúvajúce organickú, a neorganickú hmotu. Aj medzi rybami existujú rôzne  s ich okolím. Tento vzťah a ich usporiadanie skúma práve . Pre akvaristu je samozrejme najzaujímavejší vzťah ryba – ryba. Prípadne ryba – substrát dna – .

Technika výrazne v akváriu napomáha, až zabezpečuje v akváriu. Treba si uvedomiť, že je umelý , ktorý je bez vstupov človeka len veľmi ťažko predstaviteľný. Medzi základné faktory ovplyvňujúce rast vodných rastlín patrí svetlo, dostupnosť živín, samotná voda, substrát, v prírode aj . Vzťah existuje aj medzi rybami a rastlinami, vzájomne medzi na seba vplývajú. Rastliny dokážu tvoriť správnu mikroklímu pre ryby, poskytujú neraz možnosť úkrytov, no niekedy aj potravy. Faktor svetla rozdeľuje rastliny na tieňomilné a svetlomilné. Situácia je podobná ako v lese, kde zohráva svoju úlohu zápoj korún stromov, resp. kry v trópoch, epifity prepúšťajú na spodnú vrstvu nad hrabankou neraz iba 1% svetla. V prípade vodných rastlín, „zápoj“ tvoria , ktoré sú vyslovene svetlomilné. pohlcujú aj , a na koniec sa dostane aj na nízke rastliny dna, ktoré sú však tiež často svetlomilné. V prírode je síce primárnym zdrojom svetla , ktorého svetlo je oveľa kvalitnejšie a intenzívnejšie, ale je pohlcované aj nad vodou často lesom, pobrežnou vegetáciou. A samozrejme nemožno zabudnúť na pohlcovanie svetla riasami, autotrofnými mikroorganizmami a samotnou vodou. Medzi tieňomilné rastliny patria: Anubias, Cryptocoryne, .

Za určitých okolností môže dôjsť v akváriu ku otrave. Zvyčajne ide o otravu amoniakom napr. spôsobenú vysokou hladinou organického odpadu, alebo o otravu nejakými kovmi z dekorácie. No zaujímavým spôsobom môže dôjsť k otrave aj vplyvom iného spracovania potravy tráviacim traktom inými druhmi rýb. Známe sú v tomto , ktorých sú pre iné druhy rýb jedovaté.

 je známy termín. Konkurencia je hybnou silou vývoja. Jej sú pozorovateľné v nespočetnom množstve podôb aj u rýb a rastlín a ostatných organizmov v našich akváriách. Nemožno hovoriť v niektorých prípadoch o celkom normálnych prejavoch, pretože akvaristi zväčša iba napodobňujú prírodu. Vzorce platiace v prírode sú často pozmenené. Jeden z prípadom, kde v plnej miere obyčajne nemôžeme vidieť konkurenciu je . V akváriu si naši chovanci potravu vyhľadávajú len málo a na malom priestore. Preto nevznikajú také silné konkurenčné javy ako vo voľnej prírode. Konkurencia u rýb v akváriu sa prejavuje najmä pri zaujatí  a pri rozmnožovacích aktivitách. Konkurencia sa viac prejavuje u rastlín. Agresivitou sa medzi sebou vyznačujú samce bojovníc, ktoré zvádzajú medzi sebou neľútostné . Najmä v prírode, keďže sa táto kombinácia v akváriu neodporúča. Na to, aby si to overili, môžeme použiť zrkadlo.

Vzťah koristi a dravca (predátora) je pozorovateľný aj v akváriu, niekedy to neznalého až šokuje. Keď cyklop, malý kôrovec dokáže vytvoriť na ryby tak silný predačný tlak, že mu rýb dokáže podľahnúť. dokáže poter doslova uštípať. Typické dravce sú napr. šťučky loviace vodný , menšie ryby, niektoré loviace ryby ako napr. juhoamerický Astronotus ocellatus, africké druhy rodu Tieto relatívne väčšie druhy rýb dorastajúce viac ako 20 cm, používajú zaujímavú techniku, kedy simulujú mŕtvolu nahnutú na dne. No ak sa do ich blízkosti priblíži menšia ryba, , ako nazýva tieto ryby domorodé obyvateľstvo okolia jazera , zrazu „ožijú“ a bleskovo sa snažia zmocniť svojej koristi. Ak zúžim tému na fakt, že korisť aj dravec sú ryby, podľa techniky lovu sa dajú rozlíšiť rôzne techniky lovu, ktoré ryby dodržujú. Niektoré ryby napádajú druhú odpredu, od hlavy, niektoré odzadu od chvostu, iné napádajú bok. , niektorým to je jedno. Dravá ryba je schopná viac-menej skonzumovať tak vysokú rybu, ako veľký je priemer jej oka. Samozrejme existujú výnimky.

Medzi suchozemskými rastlinami existuje jav známy ako . Niektoré organizmy, resp. rastliny sa neznášajú do takej miery, že sú schopné sa likvidovať. Známy je tým orech, agát. Medzi vodnými rastlinami nebol vraj tento jav vedecky ísaný, osobne si myslím, že prirodzené vlastnosti vody priamo nahrávajú tomu, aby bol chemický boj medzi rastlinami intenzívnejší. Napr. známy český pestovateľ rastlín alelopatiu popisoval a neskôr tvrdil opak. Takmer v každej základnej akvaristickej literatúre sa možno dočítať, že do jedného akvária si zadovážte radšej zopár druhov rastlín, ako z každého dostupného druhu 1-2 jedince. Samozrejme to nie je len otázka boja medzi rastlinami, ale aj otázka vhodného substrátu pre ten ktorý druh, vhodného zloženia vody, použitej filtrácie, atď. V každom prípade biologické procesy jednotlivých rastlín a ekosystému akvária, prípadne vodných tokov, jazier či í je studňa plná otázok (aj nevypovedaných samozrejme) a prekvapivých odpovedí. Nie je to vôbec také jednoduché, že by sme vzali nejakú rastlinu, zasadili a čakali že bude „rásť ako z vody“. Možnosti nádrže akvaristu sú obmedzené, napokon aj možnosti odbúravania látok v akvária sú priestorovo obmedzenejšie.

Voda poskytuje plynulejší prechod, väčšie rozptýlenie látok do priestoru, preto si myslím, že alelopatické prejavy sa musia prejaviť častejšie ako u rastlín na suchej zemi. Považujem to za ekologickú analógiu ku obranným mechanizmom, ku verbálnym prejavom nevôle, ku konkurenčným prejavom živočíchov. Je však možné, že substrát v nádrži neposkytuje toľko možností ako substrát v prírode a preto sa alelopatia ľahšie popíše práve v umelej nádrži. Pretože v akváriu skôr príde k prejavu náhleho stavu, najmä pre obmedzený priestor. Vo svojej praxi som sa stretol s prípadom, kedy som pestoval Cryptocoryne affinis v počte asi osem jedincov a pomerne veľký . Iné rastliny tam neboli. Pomerne uspokojivo rástli aspoň dva roky. Avšak raz, behom dvoch dní sa doslova všetky  rozpadli. Nezostalo z nich takmer nič, stonka sa oddelila od koreňa. Jediné čo z kryptokorýn zostalo, bol koreňový systém, z ktorého som následne kryptokoryny ďalej pestoval. Echinodorus rástol pokojne ďalej. Podobná situácia sa mi neskôr zopakovala znovu, v kombinácii s inou rastlinou. Neverím, žeby šlo o známu kryptokorynovú chorobu, pretože neviem o tom, že by sa iné podmienky sa menili. Šlo o prejav chemického boja, ktorý sa viedol zrejme najmä bohato rozvetvenými koreňmi oboch druhov rastlín.

Podľa prítomnosti kyslíka rozlišujeme dva základné procesy – anaeróbne a aeróbneAnaeróbne procesy prebiehajú bez prístupu kyslíka, naopak aeróbne za prístupu kyslíka. S týmto popisom sa stretávame najmä pri rozklade hmoty. aj anaeróbne na konci potravného reťazca zabezpečujú . Z trofického hľadiska rozlišujeme autotrofné baktérie, ktoré menia hmotu – zväčša anorganické látky za prístupu svetla a heterotrofné baktérie využívajú energiu zložitých organických zlúčením bez prístupu svetla tak. Pri anaeróbnom spracovaní dochádza aj ku štiepeniu na alkohol, , , na jedovaté a teda nežiaduce pre život rastlín a rýb v akváriu. Preto je nutné dbať o dostatok neviazaného kyslíka v našom akváriu. Baktérie hmotu mineralizujú, táto je opäť transformovaná do vody, do koreňovej sústavy rastlín, kde sa opäť stáva prípadným začiatkom kolobehu látok.

Use Facebook to Comment on this Post

Informácie, O mne, Veda

Environmentalistika a ja

Hits: 11370

Moja odborná špecializácia je , špecializáciu a na Prírodovedeckej fakulte v Bratislave. Počas môjho štúdia som za zaoberal smerom ku geografii, konkrétne smerom ku Geografickým informačným systémom-om. Tento záujem neutíchol ani dnes. Musím povedať, že napriek svojmu terajšiemu aj minulému zamestnaniu som rád, že som vyštudoval environmentalistiku. Dostalo sa mi rozsiahlych vedomostí zo širokého spektra vedeckých disciplín. Okrem toho ešte dôležitejšie je, že to zodpovedá môjmu presvedčeniu. Environmentalistiku možno chápať ako autekologickú štúdiu, ako ekológiu zameranú na organizmov, prostredia na človeka. V istých medziach je to , avšak myslím že poslanie environmentalistiky je v riešení situácií. Často sa v mnohých otázkach spája s medicínou, s ekonómiou a politikou. Ide o ochranu životného prostredia, ale len v súvislosti s človekom.

na vhodné pre environmentalistiku – praktický názor absolventa

Preferoval by som oveľa viac oproti encyklopedickým. Myslím, že dobrý ochranár nie je prioritne ten, kto vie, ale ten kto má vzťah. Ja by som sa tam snažil presadiť psychológiu, sociológiu, filozofiu, , ekonómiu. Na to by som kládol veľký dôraz. Tieto by mal študent ovládať a tie ostatné – prírodovedné by mali byť študentovým koníčkom. Z hľadiska praxe sa mi totiž zdá dôležitejšie či to vieš presadiť, nie či sa v tom vyznáš. Zbytoční sú , ktorí ovládajú veľké množstvo vedomostí, keď ich nevedia využiť. Úspešný adept si musí veriť.
ako a , by som odporučil učiť len okrajovo. Vymysleli sa už stohy papierov, koncepcií, ík, krajinnoekologické , , ale mnohokrát sú samoúčelné. Metodiky sú často také, že veľakrát by ju mal použiť , ktorý tomu nerozumie a ani nemá na to prostriedky, aby ju zodpovedne dodržiaval. Aj odborníkovi dajú slušne zabrať.

a

Separujem zber asi od roku 1995. Keďže ma zaujíma koľko dokáže odpadu domácnosť vyprodukovať, a spotrebovať a za akých podmienok dochádza k poklesom a nárastu, zistené hodnoty môžem vyhodnotiť.

podľa rokov

V rokoch 1999/2000 som bol na vojenskej službe, preto zrejme došlo ku poklesu, ná v roku 1998 vysvetľujem tým, že som bol denne . Nárast v rokoch 2001 až dodnes vysvetľujem veľkými nárastmi reklamných a informačných materiá.

K 1.1.2006 som vyseparoval 472 kg papiera.

Na začiatku, keď začali separovať, veľmi dlho trvalo, kým si na to dostalo do vedomia, svoje zohrala aj ochota a . Potom, ako možno vidieť z roku 1998 sa situácia stabilizovala.

K 1.1.2006 som vyseparoval 105 kg plastov.

Na príklade kovov je jasne vidieť veľké rozdiely, ktoré som naznačoval vyššie. V rokoch 1999-2000 som bol na ZVS. Konzervová strava sa jasne prejavila – okolo 7 kg na rok.

K 1.1.2006 som vyseparoval 46 kg kovov.

Spotreba energie

Evidované obdobie – od roku 1998

Spotreba je m3

Spotreba je m3

Podľa jednotlivých rokov – v roku 2001 došlo ku výraznejšiemu nárastu – príčina najmä pomerne silné – v rokoch 2002, 2003 došlo ku miernemu poklesu – vymenili sme starú chladničku za síce väčšiu a kombinovanú s mrazničkou, ale novú. V roku 2005 sme kúpili novú práčku, v roku 2006 nový ák.

Spotreba je kWh.

Use to Comment on this Post

Ekológia, Veda

Úvaha o ekologickej stabilite, ekologickej rovnováhe a spätnej väzbe

Hits: 9803

Abstract:

This article is dealing with ecological stability as the science, and possibilities of its detection. I describe the basic knowledge about ecological stability. I have mentioned other positive relationship between the ecological stability and the energy in introduction. I analyse the possibilities of its detection through productive (energy) ecology. I tried to describe troubles joined to . I think the most interesting opinion of the whole article is a hypothesis that the dependence of ecological stability and energy which is necessary for sustaining of momentary state is constant ! I peculiarly devote to feedback. I think that feedback has a great influence on ecological balance. The article indicate that there is my deep doubt about the influence of feedback on ecological stability that is why I have just used the word balance.

Abstrakt:

Tento článok sa zaoberá ekologickou stabilitou ako takou, a možnosťami jej zisťovania. Popisujem základné poznatky o ekologickej stabilite. Už v úvode uvádzam vzájomne pozitívny vzťah ekologickej stability a energie. Analyzujem možnosti jej zisťovania cestou produkčnej ekológie. Snažím sa ísať problémy s tým spojené. Pravdepodobne najzaujímavejším názorom celého článku je hypotéza, že a energie nutnej na udržovanie momentálneho stavu je konštantná ! Osobitne sa venujem spätnej väzbe. Myslím, že má veľký vplyv na ekologickú rovnováhu. Schválne som použil slovo rovnováhu, pretože tak ako z článku vyplýva, mám veľké pochybnosti o jej vplyve na ekologickú stabilitu.

Motto:

Najnepochopiteľnejšou vecou na svete je fakt,

že je to pochopiteľné

Albert

MÍCHAL ET VOLOŠČUK (1991) definujú ekologickú stabilitu ako schopnosť ekosystému vrátiť sa pôsobením vlastných vnútorných mechanizmov k dynamickej rovnováhe alebo ku svojmu „normálnemu“ vývojovému smeru. Čím rýchlejšie sa ekosystém vracia a tým menšie vykazuje, tým je stabilnejší. Rád by som zdôraznil, že je prevrátenou hodnotou vstupov, či už vo forme látok alebo energie, ktoré je nutné do ekosystému vkladať na to, aby ho udržali v momentálnom stave. Táto situácia nemá environmentálny aspekt. Neexistuje prepojenie na prirodzenosť ekosystému. Napr. lán pšenice vyžaduje každoročné mechanické narušovanie, a kosenie, organický materiál () musí byť odstraňovaný, alebo aspoň eliminovaný – inak by úroda v najbližších štyroch – piatich rokoch nebola takmer žiadna. je prerušovaný.

určovania koeficientu ekologickej stability v tvorbe – Územného systému ekologickej stability sú do istej miery intuitívne. Je veľkým problémom zistiť mieru ekologickej stability presnejšie. Metodika je založená na znakoch, ktoré sa vyznačujú veľkým intervalom a veľkú úlohu zohráva subjektivita ľudského faktora. Projekty ÚSES vypracúvajú rôzni a s rôznym profesijným zameraním – od stavebných inžinierov, urbanistov, architektov cez krajinných pláčov, biológov, ekológov až po environmentalistov. V tvorbe ÚSES nie je otázka presnej determinácie ekologickej stability taká dôležitá, okrem iného aj z dôvodu využívania princípu relatívnosti v tvorbe ÚSES. Prirovnal by som to k situácii lekára, ktorý sa snaží pomôcť pacientovi trpiacemu nevyliečiteľnou formou leukémie. Napriek tomu, že vie, že pacientovi veľa času neostáva, hľadá oporu – “kostru”, najhodnotnejšie časti, ktoré pacienta udržia v stave najvyššej možnej rovnováhy, prípadne pocitu spokojnosti. Toto prirovnanie trochu kríva, totiž nikdy nebude v stave pacienta, avšak na pochopenie relatívnosti využitia poznania ekologickej stability pre účelovú prácu akou ÚSES je vhodný.

Čo je to ekologická stabilita a aké sú možnosti jej zisťovania a akéhosi „ocenenia“ pre laikov ? To je zložitá otázka, na ktorú sa snažím dať nejaké podnety. Môžem použiť dokonca medicínu, či ekonómiu na to, aby som dokázal pozitívny vzťah ekologickej stability k cieľom uvedených odborov. Ak poviem ekonómovi, že toto územie má takú a takú cenu z hľadiska ekologickej stability, a že na tom svojou správne orientovanou aktivitou (napr. pasením na lúke v Strážovských vrchoch) ušetrí ročne istú sumu peňazí, je vhodné, aby sme vedeli určiť ekologickú stabilitu. Je všeobecne známy pozitívny vzťah rovnováhy v prírode k zdraviu obyvateľov.

Metodiky zisťovania koeficientu ekologickej stability s ktorými som sa najčastejšie stretol sú založené na získavaní poznatkov o aktuálnom stave vegetácie na jednotlivých plochách. je reprezentatívnym ukazovateľom, ktorý dostatočne presne odráža stav ekosystému nielen v momentálnom čase, ale je reakciou na podmienky okolia počas pomerne dlhého časového obdobia. Tieto metodiky majú jeden veľmi exaktný aspekt – je ním . Napr. drvivá väčšina lúk ako takmer nepôvodný prvok v našich podmienkach nedosahujú najvyšší význam pre ekologickú stabilitu – hodnotu 5, ako takmer všetky ostatné typy ekosystémov . To je dané nevyhnutnosťou vstupov energie pre ekosystém lúk, ktoré musia mať zabezpečený manažment na to aby pretrvali vo svojej forme.

Keď som uvažoval o presnejšom postupe pre zisťovanie stupňa ekologickej stability usúdil som, že pravdepodobne najexaktnejšia metóda merania stupňa ekologickej stability je cesta využívajúca metódy produkčnej ekológie. Lenže to má dva hlavné okruhy problémov.

Prvý problém je v tom, že jednotlivé majú rôznu výšku produkcie, a rôznu výšku potrebných vstupov. Druhý problém spočíva v nasledujúcom. Téza hovorí: ekologická stabilita je nepriamo úmerná energii nutnej na udržovanie momentálneho stavu (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991). Ako sa dá zistiť koľko nevyhnutnej energie treba. Je možné pomerne presne vyčísliť energiu, ktorá je do ekosystému vkladaná človekom, ale ako možno odhadnúť aké množstvo je nutné na udržanie rovnakého stavu? Okrem toho ekosystém sa každoročne mení, niektoré druhy gradujú, každý rok je iný prísun zrážok, napriek tomu sa stabilita nemusí zmeniť. Na ekologicky nestabilných plochách by tieto problémy narastali.

Je známe, že existuje závislosť medzi ekologickou stabilitou, energiou nutnou na udržovanie momentálneho stavu a energiou dodávanou do ekosystému prirodzene. Myslím si dokonca, že táto závislosť je konštantná pre všetky typy ekosystémov. V akom vzťahu je dodávaná do ekosystému umelo ku energii dodávanej prirodzene vzhľadom na jeho stabilitu ? Dnes vieme len tom, že v nepriamo úmernom. Veď napokon je to logické, však ? Akým spôsobom je možné zistiť tento vzťah ? Ja sa nazdávam, že cesta je schodná práve prostredníctvom produkčnej ekológie. Veľkým problémom však je pravdepodobne zistiť presné množstvo energie, ktoré je nutné pre prirodzený vývoj najmä v neprirodzených ekosystémoch. Ak by sa zistili energie a vypočítal by sa ich vzájomný , mohol by sa porovnať s metodikou zisťovania ekologickej stability používanou v tvorbe ÚSES a potom už by nemal byť väčší problém matematickým aparátom s veľkou presnosťou odhadnúť vzťah ekologickej stability a energie.

Spätná väzba veľmi výrazným spôsobom vplýva na ekologickú stabilitu. Je to vzájomné, nenáhodné pôsobenie medzi prvkami (prípadne subsystémami) toho istého systému, pri ktorom dochádza k zosilňujúcemu – pozitívnemu, alebo zoslabujúcemu – negatívnemu pôsobeniu veličiny B, ktorá bola priamo, alebo nepriamo zmenená veličinou A, na túto veličinu A. Spätná väzba je najdôležitejším autoregulačným mechanizmom všetkých systémov bez výnimky (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28), a preto ma vzťah k ekologickej stabilite. Dôkaz takejto spätnej väzby prináša užitočné o chovaní systému (okrem iného o jeho stabilite) i v prípade, že mechanizmus tohto pôsobenia pre nás ostáva neznámy (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28). Pri pozitívnej spätnej väzbe pôsobí každý z dvoch premenných prvkov v interakcii zhodným smerom, takže sa navzájom zosilňujú v pozitívnom, či negatívnom zmysle. Napr., čím viac členov A je v plodnom veku, tým viac potomstva B sa môže narodiť. Potom, čím viac potomstva B dorastá do plodného veku, tým rýchlejšie narastá populácia. Dochádza teda k posilňovaniu obidvoch premenných prvkov interakcia v čase a výsledkom je známa exponenciálna rastová krivka tvaru „J“ (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28 – 29). posilňuje odchýlky a nerovnovážne stavy a spravidla slúži dynamickému rastu systému. Ten však časom naráža na určitú hranicu – limity svojho vonkajšieho prostredia. Kvalitatívne zmeny vlastností prvkov interakcie sa potom môžu prejaviť principiálne dvoma spôsobmi (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991, p. 28 – 29):

  • premenia doterajšiu pozitívnu spätnú väzbu na negatívnu a exponenciálny úsek rastovej krivky sa tak sploští a nadobudne tvar „S“ a prejde do stavu dynamickej rovnováhy s náhodným kolísaním – fluktuáciou hodnôt. je hlavným stabilizačným princípom, spoločným pre živé i neživé subsystémy (Míchal a , 1991).
  • pri zachovaní pozitívnej spätnej väzby sa „prepóluje“ a jej nositelia „zmenia znamienko“ na závislosť typu „čím menej A – tým menej B“ (MÍCHAL ET VOLOŠČUK, 1991).

Patologické javy vyvolané stresom sú v spätnoväzbovej schéme faktorom „naviac“ k schéme pozitívnej väzby. S úcim počtom plodnej časti populácie narastajú nielen počty potomstva, ale progresívne rastie potravy a priestoru a ďalších zdrojov nevyhnutných pre existenciu ďalších členov populácie, prípadne rastie znečisťovanie prostredia samotnou populáciou. Tieto rastúce negatívne vplyvy v prostredí populácie prinášajú jej jedincom takú záťaž, že sa to prejaví patologickými zmenami chovania, ktoré môžu viesť i v prírodných podmienkach k prudkým poklesom populačnej hustoty smerom k minimu (MÍCHAL a VOLOŠČUK, 1991). Z toho vyplýva, že pozitívna spätná väzba, najmä vo vrcholových častiach krivky spôsobuje zníženie stupňa ekologickej stability. Pýtam sa, či môže mať spätná väzba ako prírodný a prirodzený proces autoregulácie ekosystémov negatívny vplyv na ekologickú stabilitu ako schopnosť ekosystému ? Napr. v takom ekosystéme ako je je registrované pravidelné výrazné početnosti vtákov a stavovcov. Napriek tomu stabilita tohto ekosystému je , jeho schopnosť vysporiadať sa s vnútornými i vonkajšími faktormi prostredia je obdivuhodná. Charakteristika pomerov v tajge môže viesť k názoru, že daný ekosystém je nevyvážený, rozkolísaný, jednoducho že nie je v stave ekologickej rovnováhy. Avšak tento ekosystém pokiaľ nie priamo ohrozovaný človekom sa vyznačuje vysokým stupňom ekologickej stability. Mechanizmus pretrvávajúceho zabezpečovania rovnováhy je pravdepodobne spätná väzba. MÍCHAL ET VOLOŠČUK (1991) hovoria o tom, že ak fluktuácia zložiek ekosystému nevedie k dlhodobej deštrukcii jeho štruktúr, môže byť kolísanie početnosti určitej populácie výrazom ochranných aktivít riadených spätnými väzbami. Spätná väzba je prostriedkom regulácie, môže spôsobiť ekologickú rovnováhu, ale pochybujem o tom, že negatívne vplýva na ekologickú stabilitu.

MÍCHAL, I., ET VOLOŠČUK, I., 1991: Rozhovory o ekológii a ochrane prírody, ENVIRO, .

Use to Comment on this Post