Tiesňava je súčasťou Súľovských vrchov, nachádza sa nad severným okrajom Strážovských vrchov. Je učebnicovým príkladom vodnej erózie. Epigenetickým zarezávaním Manínskeho potoka do vápencového bradla vznikla prelomová úžina lemovaná skalnými stenami. Bralo tvoriace ľavú stranu sa nazýva Kavčia skala. Vrchol pravého svahu je pomenovaný Drieňovka. Dutina zvetraného jadra antiklinály je nazvaná Strecha Slovenska (Wikipedia), čo je jeden z najväčších skalných previsov v Západných Karpatoch (Informačná tabuľa).
Smerom dole po Manínskom potoku sa nachádza Manínska tiesňava. Za tiesňavou sa na svahu nad obcou Kostolec nachádza výrazné vápencové bralo Bosmany (Wikipedia). Za prírodnú rezerváciu bola vyhlásená v roku 1970. V roku 1988 bol vybudovaný náučný chodník Manínskou a Kostoleckou tiesňavou, na 17-tich kilometroch má 18 zastávok (Jozef Cyprich). Kostolecká tiesňava je širšia a otvorenejšía ako Manínska (Informačná tabuľa).
Odkazy
- Jozef Cyprich: Od Manínov po Vrchteplú
- Ján Serbák: Manínska a Kostolecká tiesňava
- Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR
- spoznaj.sk
- Wikipedia
Use Facebook to Comment on this Post
- Manínska tiesňava (77.2%)
- Súľovské skaly (64.8%)
- Poluvsie (49.1%)
- Skaly (42.5%)
- Devínska Kobyla – unikátna lokalita celosvetového významu (39.2%)
- Vršatec (38.3%)
- Hainburg an der Donau (36.9%)
- Megonky – kamenné gule v Milošovej (35.8%)
- Zlatý vrch (35%)
- Stránske (30.9%)