Rastliny, Príroda, Organizmy, Fotografie

Narcisy

skala
Hits: 120

Rod (Amaryllidaceae) zahŕňa cibuľnaté so sezónnym cyklom rastu a dormancie. sa vyznačujú korunkou (pakorunkou) – „pohárikom“ alebo „trúbkou“ uprostred kvetu, ktorá ich odlišuje od väčšiny ostatných amarylkovitých. Z hľadiska diverzity je Narcissus najtypickejšie stredomorský rod s centrom druhovej bohatosti Pyrenejský polostrove. Pôvod niektorých línií je a (Gordon R. Hanks), kam sa dostali ešte pred 10. storočím (Wikipedia). Rozšírenie rodu zahŕňa aj severoafrické (Gordon R. Hanks).

Narcisy boli známe už v staroveku. Rod vznikol v období neskorého oligocénu až skorého miocénu na Pyrenejskom polostrove a v priľahlých oblastiach juhozápadnej Európy. Presný pôvod názvu „Narcissus“ nie je známy, často sa však spája s gréckym slovom „„, čo znamená otupiť, znecitlivieť a s mýtom o mladíkovi Narcisovi, ktorý sa zamiloval do vlastného odrazu. Vo Walese sú národným kvetom, v mnohých krajinách symbolizujú boj proti rakovine, v niektorých kultúrach predstavujú šťastie a prosperitu (Wikipedia). Východoázijská kultúrna tradícia interpretuje narcis ako symbol prosperity a šťastia (Downing). 

Taxonomicky je rod Narcissus náročný kvôli prirodzenej hybridizácii, polyploidizácii a paralelnej evolúcii znakov. Veľa druhov má hybridný pôvod (B. J. M. Zonneveld). Rod sa nevyvíjal lineárne, často dochádzalo k častému kríženiu medzi druhmi a aj ku spätnému kríženiu – introgresii. Následkom toho existujú , druhové hranice sú často nejasné (Gordon R. Hanks).

Narcisy sa vyznačujú výraznou sezónnosťou. Po kvitnutí nasleduje rýchle starnutie listov, následne letná podzemná fáza, pričom vo vnútri cibule prebieha intenzívna iniciácia a diferenciácia primordií. je tvorená zásobnými šupinami, na báze nesie adventívne . Rastový systém môže vytvárať aj laterálne , ktoré sú základom vegetatívneho množenia a klastrovania cibúľ. sú typicky prízemné, pásikovité. Kvetonosný stvol je bezlistý, kvetný puk je krytý pošvou, ktorá pred rozkvitnutím zasychá a praská. Opis kvetu: 2 kruhy po 3 okvetných lístkoch, hypanthium – kvetná rúrka, 2 kruhy po 3 tyčinkách, spodný trojplodolistový semenník s množstvom vajíčok v troch lokuloch. Medzi okvetím a tyčinkami je práve korunka, ktorá môže byť od miskovitej po trúbkovitú. Plodom je tobolka, semená sú tmavé a okrúhle, pričom pre prirodzené je významná aj nízka úspešnosť opelenia v chladných jarných podmienkach (Gordon R. Hanks). Narcis sa dá množiť vegetatívne – delením odnoží a generatívne – semenami (Gordon R. Hanks). Na pestovanie v záhrade sú ideálne tieto podmienky: úrodná, , bez dlhodobého premokrenia, slnko až (rhs.org.uk), vlhko počas aktívneho rastu, sucho v dormancii (Gordon R. Hanks). je najefektívnejšia skoro na   v násoom miernom pásma (rhs.org.uk).

sú trávnaté porasty, kroviny, , , skalné na nížine aj na horách, ale veľká časť druhov zdieľa geofytickú stratégiu s jarným rastom a letnou „suchou“ fázou, čo je zrážok a teplôt v stredomorskom režime (Gordon R. Hanks). Uprednostňujú úrodnú, dobre priepustnú pôdu a slnko až polotieň, pričom rizikové sú extrémy – premokrenie, veľmi suché stanovištia a hlboký tieň (rhs.org.uk). pochádza z východnej strednej a južnej Európy. Narcissus pseudonarcissus zo západnej Európy, z Kanárskych ostrovov, Stredomoria až Pakistanu, juhovýchodnej Číny až Japonska. Narcissus bulbocodium z juhozápadnom Francúzsku až Pyrenejského polostrova. z Pyrenejského polostrova a severozápadného Francúzska. z Pyrenejského polostrova, Baleárov a západného Maroka, Narcissus nevadensis z južného Španielska. V európskom kontexte sú narcisy ikonou jari a ornamentálnej (rhs.org.uk). Na území Slovenska sa prirodzene vyskytuje najmä druh Narcissus poeticus, viazaný na vlhké lúčne a podhorské vo Veľkej Fatre, v Strážovských vrchoch, v Slovenskom krase (Goliašová et all). 

narcisov viedlo k vzniku tisícok odrôd. rodu Narcissus vykazujú výnimočnú a pohlavnú polymorfiu, najmä vo veľkosti korunky a dĺžke kvetnej rúrky, čo súvisí so skupinami opeľovačov. Rozlišujú sa tri hlavné kvetné typy: daffodil, , . Typ „daffodil“ má krátku, širokú alebo silne lievikovitú rúrku prechádzajúcu do veľkej predĺženej korunky. Typ „paperwhite“ má pomerne dlhú a úzku rúrku a krátku, plytkú, roztvorenú korunku. Typ „triandrus“ kombinuje znaky oboch: dlhú úzku rúrku a dobre vyvinutú zvonkovitú korunku, pričom kvety sú previsnuté (Wikipedia).

V prírode narcisty trpia na nadmerný zber, stratu biotopov (Gordon R. Hanks). Z hľadiska zdravia, cibule narcisov po požití spôsobujú intoxikácie s týmito príznakmi: , vracanie, , (Kohei et all). Známa je aj kontaktná , ktorá je spájaná so šťavelanom vápenatým (Kevin P. Lee et all). Narcis je potenciálny zdroja galantamínu pre (B. J. M. Zonneveld). Napriek toxicite sa narcisy využívali v tradičnej medicíne na liečbu nádorov, na hojenie rán, ako (vyvolanie vracania). Galantamín sa používa pri liečbe Alzheimerovej choroby, pretože inhibuje acetylcholínesterázu a pôsobí v centrálnom nervovom systéme (Wikipedia).

Druhy v galérii

  • Narcissus `Barrett Browning`,
  • Narcissus `Dutch Master`,
  • Narcissus `Tahiti`
  • Narcissus hybrid
  • Narcissus poeticus

The genus Narcissus (Amaryllidaceae) comprises bulbous geophytes with a seasonal cycle of growth and dormancy. Daffodils are characterized by a corona (paracorolla) – a “cup” or “trumpet” in the center of the flower – which distinguishes them from most other members of the Amaryllidaceae. In terms of diversity, Narcissus is a typically Mediterranean genus, with its center of species richness on the Iberian Peninsula. Some lineages originated in China and Japan (Gordon R. Hanks), where they were introduced before the 10th century (Wikipedia). The distribution of the genus also includes North African lineages (Gordon R. Hanks).

Daffodils have been known since antiquity. The genus originated during the late Oligocene to early Miocene on the Iberian Peninsula and in adjacent regions of southwestern . The exact origin of the name “Narcissus” is unknown; it is often associated with the Greek word narkō, meaning to numb or benumb, and with the myth of the youth Narcissus, who fell in love with his own reflection. In , daffodils are the national flower; in many countries, they symbolize the fight against cancer, while in some cultures they represent happiness and prosperity (Wikipedia). In East Asian cultural traditions, the daffodil is interpreted as a symbol of prosperity and good fortune (Downing).

Taxonomically, the genus Narcissus is complex due to natural hybridization, polyploidization, and parallel evolution of traits. Many species are of hybrid origin (B. J. M. Zonneveld). The genus did not evolve linearly; frequent interspecific crossing and backcrossing (introgression) have occurred. As a result, transitional forms exist and species boundaries are often unclear (Gordon R. Hanks).

Daffodils exhibit pronounced seasonality. After flowering, rapid senescence of leaves follows, succeeded by a summer subterranean phase during which intensive initiation and differentiation of primordia occur within the bulb. The bulb is composed of storage scales and bears adventitious roots at its base. The growth system may produce lateral offsets, forming the basis of vegetative propagation and bulb clustering. Leaves are typically basal and strap-shaped. The flowering stem is leafless, and the flower bud is enclosed in a spathe that dries and splits before blooming. Flower structure: two whorls of three tepals, a hypanthium (floral tube), two whorls of three stamens, and an inferior tricarpellate ovary with numerous ovules in three locules. Between the perianth and stamens lies the corona, which may range from cup-shaped to trumpet-shaped. The is a capsule; seeds are dark and rounded. In natural populations, pollination success is often low under cold spring conditions (Gordon R. Hanks). Daffodils can be propagated vegetatively by division of offsets and generatively by seeds (Gordon R. Hanks). For garden cultivation, ideal conditions include fertile, well-drained soil without prolonged waterlogging, and full sun to partial shade (rhs.org.uk), with moisture during active growth and dryness during dormancy (Gordon R. Hanks). Planting is most effective in early autumn in temperate regions (rhs.org.uk).

Natural habitats include grasslands, shrublands, forest margins, riverbanks, and crevices from lowlands to mountains. Many species share a geophytic strategy with spring growth and a summer “dry” phase, representing adaptation to seasonal precipitation and temperature regimes of the Mediterranean climate (Gordon R. Hanks). They prefer fertile, well-drained soils and sunny to semi-shaded sites, while extremes such as waterlogging, very dry habitats, and deep shade are unfavorable (rhs.org.uk). Narcissus poeticus originates from eastern central and southern Europe; Narcissus pseudonarcissus from western Europe; Narcissus tazetta from the Canary Islands, the Mediterranean to , and southeastern China to Japan; Narcissus bulbocodium from southwestern France to the Iberian Peninsula; Narcissus triandrus from the Iberian Peninsula and northwestern France; Narcissus serotinus from the Iberian Peninsula, the Balearic Islands, and western Morocco; and Narcissus nevadensis from southern Spain. In the European context, daffodils are an icon of spring and ornamental culture (rhs.org.uk). In , the species Narcissus poeticus occurs naturally, associated with moist meadow and submontane habitats in the Veľká Fatra, , and the Slovak Karst (Goliašová et al.).

Long-term breeding of daffodils has resulted in thousands of cultivars. Flowers of the genus Narcissus exhibit remarkable diversity and sexual polymorphism, particularly in the size of the corona and the length of the floral tube, which are related to pollinator groups. Three main flower types are distinguished: daffodil, paperwhite, and triandrus. The “daffodil” type has a short, broad or strongly funnel-shaped tube transitioning into a large elongated corona. The “paperwhite” type has a relatively long, narrow tube and a short, shallow, spreading corona. The “triandrus” type combines features of both: a long narrow tube and a well-developed bell-shaped corona, with nodding flowers (Wikipedia).

In nature, daffodils are threatened by overharvesting and habitat loss (Gordon R. Hanks). From a health perspective, ingestion of daffodil bulbs causes intoxication with symptoms including nausea, vomiting, diarrhea, and abdominal pain (Kohei et al.). Contact dermatitis is also known and is associated with calcium oxalate (Kevin P. Lee et al.). Narcissus is a potential source of galantamine for neuropharmacological applications (B. J. M. Zonneveld). Despite their toxicity, daffodils have been used in traditional medicine for treating tumors, wound healing, and as an emetic. Galantamine is used in the treatment of Alzheimer’s disease because it inhibits acetylcholinesterase and acts on the central nervous system (Wikipedia).

Literatúra

Odkazy

Všetky

 

 

, , , , ,

Krajina, Slovensko, TOP, Horné Považie, Fotografie

Horné Považie

skala
Hits: 4056

Horné je región západe Slovenska, ktorý sa rozprestiera v okolí . Medzi významné v regióne patrí napríklad Trenčín, a . Na severe sa nachádza pohorie Malá , vhodná na turistiku a iné outdoorové . V minulosti sa na Hornom Považí ťažila železná ruda.

tvoria okresy , , Považská a severná časť okresu (slovakregion.sk). Geograficky je Horné Považie charakteristické hornatým reliéfom – územie pokrývajú ako , , či , ako aj časti Kysuckej a Žilinskej . Najvyšším vrcholom v širšom okolí je Veľký fatranský (1 709 metrov nad morom). Centrom regiónu je Žilina, dôležitý dopravný a kultúrny uzol (slovakregion.sk). Región je známy aj svojou bohatou históriou. Počas stredoveku tu vznikali dôležité a , ktoré strážili údolie Váhu a obchodné – medzi najznámejšie Strečniansky hrad, , Budatínsky zámok či renesančný zámok v Bytči (Wikipedia). Horné Považie ponúka aj turistiku, cyklistiku, , prírodných rezervácií ako Manínska tiesňava (spoznajslovensko.eu). Zámok v Kuneráde, unikátne v Čičmanoch, pohyblivý v Rajeckej Lesnej. Unikátne sú Súľovské skaly a veľký Lietavský hrad.

Upper Váh Region is a region in the western part of , located around the Váh River. Among the most important towns in the region are , Považská Bystrica, and Ilava. To the north lies the Malá Fatra mountain range, which is ideal for hiking and other activities. In the past, iron ore was mined in this region.

Upper Váh Region consists of the districts of Žilina, Bytča, Považská Bystrica, and the northern part of the Púchov district (source: slovakregion.sk). Geographically, the region is characterized by a mountainous terrain – includes ranges such as Malá Fatra, Javorníky, Mountains, and Rocks, as well as parts of the Highlands and Žilina Uplands. The highest peak in the wider area is Veľký Kriváň in the Malá Fatra range (1,709 meters above sea level). The of Žilina serves as the region’s center and is an important transport and cultural hub (source: slovakregion.sk).

The region is also known for its rich history. During the Middle Ages, several important castles and fortresses were built to protect the Váh Valley and trade routes – among the most notable are Castle, Považský Castle, Castle, and the Renaissance manor house in Bytča (source: ).

Upper Váh Region also offers hiking, cycling, climbing, and visits to natural reserves, such as the Manínska Gorge (source: spoznajslovensko.eu). Other attractions include Kunerad Castle, the unique painted wooden houses in , and the mechanical nativity scene in . The Súľov Rocks and the large Castle are also among the region’s unique landmarks.

 

,

Krajina, Slovensko, TOP, Stredné Považie, Fotografie

Stredné Považie

skala
Hits: 1448

zahŕňa okresy , , južnú časť okresu , severnú časť okresu a časť okresu okrem štyroch juhovýchodných obcí (slovakregion.sk). Charakter regiónu je výrazne ovplyvňovaný centrálnou osou, ktorú predstavuje rieka . regiónu tvorí Považské obklopené Bielymi Karpatmi, Strážovskými vrchmi, Považským Inovcom a Myjavskou Pahorkatinou (slovakregion.sk). Kultúrna identita regiónu je výsledkom spojenia tradičných foriem života, prírodného a historických vplyvov. , jazykové špecifiká a čerpajú zo západoslovenského kultúrneho okruhu, pričom si zachovávajú špecifickú regionálnu . Obyvatelia Stredného Považia sú často vnímaní ako pragmatickí, pracovití a zároveň hrdí svoj kraj a jeho históriu. V súčasnosti je Stredné dôležitým regionálnym centrom, kde sa koncentruje , , a kultúrna infraštruktúra. Napriek industrializácii si však región zachováva silné na prírodu a poľnohospodársku krajinu, čo z neho robí vyvážený medzi mestom a vidiekom.

Trenčín je považované za kultúrne centrum (de.wikipedia.org). Kúpeľné mestečko je známe vďaka liečivej termálnej vode a tradícii liečebných kúpeľov. k obľúbeným turistickým cieľom v regióne (My Guide Slovakia).

Niektoré lokality

Central Považie includes the districts of Trenčín and Ilava, the southern part of the Púchov district, the northern part of the Myjava district, and part of the Nové Mesto nad Váhom district, excluding four southeastern municipalities (slovakregion.sk). The character of the region is strongly shaped by its central axis, represented by the Váh River. The core of the region is formed by the Basin, surrounded by the White Carpathians, the Mountains, the Mountains, and the Myjava Hills (slovakregion.sk).

The cultural of the region is the result of a combination of traditional ways of life, the natural environment, and historical influences. Local traditions, linguistic features, and folklore draw from the Western Slovak cultural sphere while preserving a distinct regional character. The inhabitants of Central Považie are often perceived as pragmatic and hardworking, and at the same time proud of their homeland and its history.

Today, Central Považie is an important regional center where economic activity, education, healthcare, and cultural infrastructure are concentrated. Despite industrialization, the region maintains strong ties to nature and the agricultural landscape, making a balanced space between urban and rural environments.

The of Trenčín is considered the cultural center of the area (de..org). The spa town of Trenčianske is renowned for its healing thermal waters and long-standing spa tradition. Nimnica Spa is among the popular tourist destinations in the region (My Guide ).

,

Krajina, Slovensko, Príroda, Skaly, Horné Považie, Biotopy, Fotografie

Súľovské skaly

skala
Hits: 4628

sú súčasťou Súľovských vrchov (Wikipedia), a väčšieho celku Strážovských vrchov (Jozef Terem), vyznačujú sa výrazne členitým reliéfom. Časté sú , , ihly, , apod. Jedným z najznámejších útvarov je tzv.  (Wikipedia), ktorá dosahuje výšku 13 metrov a vznikla zvetrávaním skalného zlepenca (kamnavylety.sk). Súľovské sa nachádzajú asi 10 km od Bytče. Súľovské skaly sú zoradené v oblúku, ktorého vrchol je na severe a smerujú na juhozápad a juhovýchod (Wikipedia). Na tomto území je vyhlásená Národná prírodná rezervácia Súľovské skaly (enviroportal.sk). Nachádzajú sa tu napr. skalné útvary a sovička, , Mačka či Dva hrby (Jozef Terem). V puklinovej jaskyni Šarkania diera sa našli a neolitickej keramiky (sulov.com). Súľovské skaly môžeme spoznať aj v mnohých dokumentárnych filmoch o prírode a stali sa aj miestom filmového spracovania rozprávky . Lokalita Súľova bola podľa kedysi sídlom šarkana. Ten vylietaval cez dve skalné brány, na západe cez Gotickú bránu a na severe cez Obrovskú bránu (Jozef Terem). Skalné útvary vznikli tak, že malé časti kamienkov boli pospájané do seba tzv. vápencovým tmelom počas dlhých tisícročí. Hornina z tohto skalného útvaru dostala aj svoj názov „“ (slovakia360.com). Tento zlepenec je zložený z vápencov a dolomitov. Vrstvy zlepencov dosahujú značnú hrúbku, pri obci Súľov 500 metrov (sulov.com). 

Súľovské skaly poskytujú aj pre rozmanitú faunu a flóru. Vďaka klíme, ktorá sa vytvára kvôli veľmi husto pospájaným skalným útvarom. V ich dolnej časti niekedy nikdy nedopadnú priame , preto tu existuje niekoľko vegetačných pásiem. V dolných, chladnejších podmienkach rastie flóra ako vo Vysokých Tatrách (slovakia360.com). Rastie tu napr. poniklec prostredný , horcokvet Clusiov Ciminalis clusii, prvosienka holá , soldanelka karpatská , ,  , Ophrys holubyana, vstavač bledý Orchis pallens, Epipactis atrirubens, ľalia zlatohlavá Lilium martagon, prilbovka červená  (sulov.com), , Draba lasiocarpa, Anthericum ramosum, Amelanchier ovalis (sulov.com), Globularia punctata, Bellidiastrum michelii (Jaroslav Velička)

Najrozšírenejším dravým vtákom tu je sokol myšiar tinnunculus, ktorý hniezdi na skalných vežiach a vo výklenkoch skalných stien. Žije tu aj  Bubo bubo, krkavec , myšiarka ušatá , včelár lesný Pernis apivorus (sulov.com). V hlbokých lesoch žije bocian čierny Ciconia nigra (sulov.com). Vyskytuje sa tu  Lynx lynx, jašterica múrová a obyčajná , Lacerta agilis, slepúch lámavý ,  , ,  Parnassius apollo. Vzácny je teplomilný pavúk komôrkar pontický Atypus muralis, ktorý sa nachádza len na troch lokalitách na Slovensku. Vďaka dostatočnému prísunu uhličitanov tu majú hojnejšie zastúpenie mäkkýše (sulov.com). Najcennejšie sú na vápnitých prameniskách. Glaciálny relikt pimprlík Geyerov  poukazuje na starobylý pôvod (sulov.com).

, resp. jeho zrúcanina je súčasťou Súľovských skál. Ťažko ho odlíšiť od okolitých skál (Peter ). Jeho staršie pomenovanie bolo Rohach, Roháč. Vznikol v prvej tretine 15. storočia, plnil strážnu funkciu. Už v roku 1703 bol v zlom stave, avšak ešte v roku 1730 sa na ňom zdržiavalo vojsko. Od roku 1759 na hrade nikto neostal, navyše zemetrasenie v roku 1858 hrad ťažko poškodil a medzitým ešte vyhorel (Wikipedia.sk).

Rocks are part of the Súľov Mountains (Wikipedia) and the larger Mountains (Jozef Terem), characterized by a distinctly rugged relief. formations like towers, steep ridges, needles, windows, and hummocks are common. One of the most famous formations is the so-called Gothic Gate (Wikipedia), reaching a height of 13 meters, formed by the weathering of rock conglomerate (kamnavylety.sk). Súľov Rocks are located approximately 10 km from Bytča. They are arranged in an arc, with the summit to the north and arms extending southwest and southeast (Wikipedia). The area is designated as the Súľov Rocks National Nature Reserve (enviroportal.sk). Notable formations include rock features like Sova and sovička, Nad konský cinter, Mačka, and Dva hrby (Jozef Terem). In the crevice cave Šarkania diera, bones of cave bears and Neolithic pottery were discovered (sulov.com). Súľov Rocks have been featured in many nature documentaries and served as a filming location for the fairy tale „Sokoliar Tomáš.“ According to legend, the Súľov area was once the abode of a dragon. The dragon flew out through two rock gates, the Gothic Gate to the west and the Giant Gate to the north (Jozef Terem). The rock formations were created as small rock fragments were cemented together by limestone mortar over thousands of years. The rock from this formation is known as „Súľov conglomerate“ (slovakia360.com), composed of limestone and dolomite. The conglomerate layers reach a significant thickness, up to 500 meters near the village of Súľov (sulov.com).

Súľov Rocks provide habitat for diverse and flora. Due to the climate created by tightly connected rock formations, direct sunlight sometimes never reaches the lower part, creating several vegetation zones. In the cooler conditions of the lower areas, the flora resembles that of the High Tatras (slovakia360.com). Species such as Pulsatilla subslavica, Clusius Ciminalis clusii, auricula, Soldanella carpatica, Campanula cochlearifolia, Ophrys insectifera, Ophrys holubyana, Orchis pallens, Epipactis atrirubens, Lilium martagon, and Cephalanthera rubra thrive here (sulov.com), along with Dianthus lumnitzeri, Draba lasiocarpa, Anthericum ramosum, Amelanchier ovalis (sulov.com), Globularia punctata, and Bellidiastrum michelii (Jaroslav Velička).

The most common predatory bird in the area is the common kestrel (Falco tinnunculus), which nests on rocky towers and ledges. The eagle owl (Bubo bubo), raven (Corvus corax), long-eared owl (Asio otus), and honey buzzard (Pernis apivorus) also inhabit the region (sulov.com). The black stork (Ciconia nigra) lives in the deep forests (sulov.com). The Eurasian lynx (Lynx lynx), wall lizard (Lacerta muralis and Lacerta agilis), slowworm (Anguis fragilis), fire (Salamandra salamandra), Rosalia alpina, Parnassius apollo, and the rare Atypus muralis spider, found only at three locations in Slovakia, are also present. Mollusks are abundant, particularly on calcareous springs, with the glacial relict Vertigo geyeri indicating ancient origins (sulov.com).

The ruins of Súľov Castle are part of the Súľov Rocks. is challenging to distinguish them from the surrounding rocks (Peter Kaclík). Originally named Rohach, Roháč, the castle was built in the third of the 15th century for defensive purposes. By 1703, it was already in poor condition, but as late as 1730, troops still occupied it. From 1759, no one stayed at the castle, and a seismic event in 1858 severely damaged it, leading to a subsequent fire (Wikipedia.sk).

Odkazy

TOP

Všetky

Krajina, Slovensko, Obce, Slovenské, Považské, Horné Považie, Fotografie

Turie

skala
Hits: 2395

leží medzi Lúčanskou Malou Fatrou a Strážovskými vrchmi v nadmorskej výške 300 metrom nad morom (obecturie.eu), 446 podľa Wikipedie. Pozdĺž Turského potoka. sa kolmo napája Rajeckú dolinu (obecturie.eu). Na ploche 27.2 km2 tu žije 1995 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1386 pod názvom . Obec Turie vznikla zlúčením osád Turo a , názov Turo tri sa používal až do roku 1930. Názov Turie je pre obec od roku 1949 (obecturie.eu). V obci sa nachádza , ktorý bol postavený okolo roku 1580. Je chránený lipou s obvodom kmeňa 450 cm (obecturie.eu).

Turie is situated between and at an altitude of 300 meters above sea level (obecturie.eu), or 446 meters according to . is located along the (Turie Stream). Turská dolina (Turie Valley) intersects perpendicularly with the (Rajecká Valley) (obecturie.eu). Covering an area of 27.2 km2, the village is home to 1995 residents (Wikipedia). The written mention of the village dates back to 1386 under the name Turo. Turie was formed by merging the settlements of Turo and Tri dvory. The name was used until 1930, and the name Turie has been in use since 1949 (obecturie.eu). The village hosts the Church of St. Michael the Archangel, constructed around 1580, and is protected by a lime tree with a trunk circumference of 450 cm (obecturie.eu).