2012, 2013, 2014, Časová línia, Európske mestá, Jazerá, Jazerá, Krajina, Les, Mestá, Mokrade, Príroda

Marchegg – rapsódia bocianov

Hits: 5954

Marchegg – mesto bocianov – Storchenstadt. Leží neďaleko od hraníc zo Slovenskom – v podstate vedľa Devínskeho jazera. Známy je vysokým množstvom bocianov od marca do augusta. Leží v nadmorskej výške 141 m, má cca 3650 obyvateľov. Založený bol v roku 1268 kráľom Přemyslom Otakarom. Zaujímavosťou je vodný hrad, ktorý bol postavený v 13. storočí a slúžil ako lovecký zámok (marchegg.at)V roku 1621 získal vodný hrad Pavol IV. Pálfi, ktorý bol majiteľom panstva aj v susedných Malackách, Plaveckého hradu, Devína ale aj Bojníc. Podobá sa na Malacký kaštieľ, jeho potomkovia postupovali pri úpravách v súčinnosti. V jeho interiéroch sa dnes nachádza expozícia o Přemyslovi Otakarovi II. ale aj výstava venovaná rodine Pálfiovcov (Krno). Súčasťou areálu je veľmi pekná parková úprava. Ďalšou atrakciou sú Viedenská brána – Wiener Tor a Uhorská brána – Ungartor (marchegg.at). Dnes zámok slúži ako regionálne múzeum (tourist-channel.sk). Vedľa obce Marchegg sa nachádzajú prírodné rezervácie Moravské lužné lesy a jazero Kleiner Breitensee, najväčšia kolónia bocianov v strednej Európe s hniezdami na stromoch (tourist-channel.sk). Hniezdi tu 50 párov bocianov bielych – bocianie kniežatstvo (Krno). Rezervácia WWF March Auen – Moravské luhy vznikla v roku 1970. Je súčasťou Ramsarskej lokality Niva Moravy. Mokrade s lužnými lesmi sú vzácnym ekosystémom, ktorý svojou ohrozenosťou možno prirovnať ku tropickým pralesom (teraz.sk). 

Odkazy:

Use Facebook to Comment on this Post

2015, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské obce, Zamagurie, Zamagurské obce

Osturňa – goralská obec na Zamagurí

Hits: 309

Osturňa je rázovitá goralská zamagurská obec, tiahne sa úzkou dolinou, ktorú obkolesujú hory. Patrí medzi najdlhšie obce Slovenska. Kataster obce patrí do ochranného pásma Pieninského národného parku. Osturňa leží vo výške 640 až 840 metrov nad morom. Na ploche 41,28 km2 tu žije 300 obyvateľov (Wikipedia). Názov obce je odvodený od slov znamenajúcich chrbát, roh. Historické názvy Osturne: Sidor, Kaprál, Homza, First, Mudrák, Petrula, Harabin, Gazdik (obec-osturna.sk).

Neďaleko sa nachádzajú dve prírodné rezervácie: Veľké Osturnianske jazero, Malé Jazerá a prírodná pamiatka Jazero (Wikipedia). Osturňa vznikla v roku 1313 (sorger.sk). Prví rusínski kolonisti sem prišli v roku 1313 (Wikipedia). Prvé osídľovanie prebiehalo v 13. a 14. storočí cez šoltýsov Doosídľovanie v 15. a 16. storočí prebiehalo na základe valašského práva (obec-osturna.sk). Vďaka tomu, že tu neprebehla kolektivizácia, zachovali sa tu typické terasovité políčka. Prevažná časť výstavy Osturne je od roku 1979 pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry (Wikipedia).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2007, 2008, 2010, 2012, 2013, Časová línia, Krajina, Podunajsko, Príroda, Rakúsko, Rieky, Rieky, Slovenská krajina, TOP, Zahraničie

Dunaj

Hits: 3778

Dunaj patrí ku väčším riekam na svete.

V rámci rieky Dunaj sa pri Bratislave nachádza územie európskeho významu Bratislavské luhy. Predstavuje cenné pozostatky zachovaných lužných lesov pozdĺž Dunaja na rozlohe 668.23 ha. Územie luhov v Bratislave má za sebou aj bohatú vojenskú históriu. Toto územie, kedysi známe ako súčasť Železnej opony v prísne stráženom hraničnom páse, dnes nazývame Zeleným pásom, nakoľko dlhodobým obmedzením ľudských aktivít tu dostali voľný priestor prírodné procesy a vytvorili tak kus hodnotnej prírody. Taktiež sa tu nachádzajú unikátne zásoby kvalitnej pitnej vody, najrozsiahlejšie v celej strednej Európe, a viacero vodných zdrojov, ktoré zásobujú hlavné mesto a jeho okolie (broz.sk). Lužné lesy sú pomenúvané ako zamokrené pralesy mierneho pásma (Informačná tabuľa)Územie je pokryté vŕbovo-topoľovými a dubovo-brestovo-jaseňovými lužnými lesmi, ale aj pozostatkami lesostepí (broz.sk). 

Nachádzajú sa tu významné rastlinné spoločenstvá stojatých vôd a vodných tokov. Bútľavé stromy a popadané kmene obýva množstvo živočíchov. Má šesť častí: prírodnú rezerváciu Slovanský ostrov v mestskej časti Devín. Je to ostrov obkolesený ramenom Dunaja – Devínskym ramenom. Chránený areál Sihoť leží na ostrove, z jednej strany je obkolesený hlavným tokom Dunaja a z druhej Karloveským ramenom – posledným voľne tečúcim ramenom Dunaja na Slovensku. Dynamika tečúcej vody tu umožňuje vznik štrkových lavíc a kolmých brehov, ktoré predstavujú významné hniezdne a potravné biotopy pre viaceré druhy vtákov. Na území ostrova bola v roku 1882 vykopaná prvá studňa a v roku 1886 spustená do prevádzky prvá mestská vodáreň. Ostrov je pre verejnosť sprístupnený len niekoľkokrát do roka (broz.sk).

Chránený areál Pečniansky les sa nachádza na mieste bývalého dunajského ostrova. Kedysi tu mali Bratislavčania svoje záhrady a ovocné sady, vo veľkom sa tu pestovali višne, ktoré poskytovali materiál na výrobu fajok a vychádzkových paličiek preslávených aj za hranicami. Nachádza sa tu aj malá zemná pevnosť z čias napoleónskych vojen a niekoľko železobetónových bunkrov československej armády. Výnimočný je úsek brehu Dunaja od rakúskej hranice po most Lafranconi, ktorý je neopevnený, na rozdiel od väčšiny brehov Dunaja na Slovensku. Chránený areál Soví les – leží na pravej strane Dunaja neďaleko Prístavného mosta. Prírodná rezervácia Starý háj je starý dunajský ostrov obkolesený riečnym ramenom, v starších častiach nadobudli porasty stromov pralesný charakter. Chránený areál Chorvátske rameno predstavuje najzachovalejší úsek bývalého dunajského ramena s priľahlým lužným lesom medzi Dolnozemskou cestou a dunajskou hrádzou (broz.sk).

V 80-tych rokoch 20. storočia dochádzalo na slovenskom úseku Dunaja ku poklesu hladiny podzemných vôd, ktoré spôsobovalo najmä nadmerná ťažba štrku v súvislosti s vodnými dielami u nás a v Rakúsku. Následkom toho sa znížila kvalita lužných lesov, začali vysychať a nastal prechod ku suchomilnejším spoločenstvám. Navyše dochádzalo ku nahrádzaniu pôvodných drevín, nepôvodnými rýchlorastúcimi. Lužné lesy sú limitované vysokou hladinou podzemnej vody, mäkký lúh dokonca periodickými záplavami (Informačná tabuľa).

V mäkkom lúhu rastú vŕby, napr. Salix fragilis, S. alba, S. triadra, topole Populus alba, P. nigra, P x canescens. V tvrdom lúhu jasň Fraxinus excelsior, F. angustifolia, bresty Ulmus minor, U. laevis, dub Quercus robur, Padus avium, Viburnum lantana, Swida sanguinea. V bylinnom podraste rastie napr. Gallium palustre, Lysimachia vulgaris, Mentha aquatica, Lythrum salicaria, Calystegia sepium, Caltha palustris, Carex riparia (Informačná tabuľa).

Dunaj patrí medzi významné vtáčie územia IBA. Množstvo druhov vtákov využíva ramená aj samotný tok Dunaja, početne sa tu zhromažďujú husi, volavky, kormorány, potápky, čajky, labute a kačice. Hniezdiť by tu mohli volavka Egretta garzetta, orliak morský Heliaetus albicilla, haja Milvus migrans, vodné vtáky Ixobrychus minutus, Sterna hirundo, Tringa totanus. Vyskytuje sa tu napr. bobor Castor fiber, mlok Triturus vulgaris, a T. dobrogicus, rosnička Hyla arborea, žaby Rana arvalis, R. lessonae, R. dalmatina, R. klepton esculenta, R. ridibunda, Bombina bombina, Bufo bufo, B. viridis, Pelobates fuscus, užovka Natrix natrix, Elaphe longissima, množstvo druhov motýľov, chrobákov, hmyzu, netopierov, rýb a iných živočíchov  (Informačná tabuľa).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2014, Časová línia, Hory, Krajina, Obce, Považské obce, Príroda, Skaly, Slovenská krajina, Slovenské obce, Stredné Považie

Vršatec

Hits: 1215

Vršatec sa nachádza nad Vršatským Podhradím. 

Vršatské bradlá sú mohutným vápencovým masívom, viditeľné sú z veľkej vzdialenosti. Nad obcou sa nachádza aj hrad Vršatec. Už v roku 1244 sa spomína Vršatec (trencin.sk). Vršatské bradlá sú významná geologická a paleontologická lokalita. Nachádza sa tu veľké množstvo fosílii plytkého aj hlbokého jurského a kriedového mora, amonitybelemnityľaliovkylastúrniky posidonia a mikrofosílie foraminiferyrádiolarieprvoky calpionela (Morycowa, Mišík, 2005). Vyskytujú sa tu vzácne motýle: Parnassius apollo, Parnassius mnemosyne, Papilio machaon, Aglia tau. chrobák Rosalia alpina (Wikipedia). Vršatské bradlá sú prírodnou rezerváciou (enviroportal.sk). Sú najvýraznejším a najvyšším skalným bradlovým hrebeňom na Slovensku (550 – 830 metrov nad morom). Vápencový masív pochádza z jury (spoznaj.eu).

Odkazy

Literatúra

Morycowa Ezbieta & Mišík Milan, 2005. Upper Jurassic shallow-watter scleractinian coral from the Pieniny Klippen Belt (Western Carpathians, Slovakia). Geologica Carpathica, october 2005, 56, 5, pp. 415- 432

 

Use Facebook to Comment on this Post