2006-2010, 2009, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Obce, Považské, Slovenská krajina, Slovenské

Lúka – obec pod Tematínskym hradom

Hits: 3753

Obec je písom­ne zná­ma od roku 1246, v obci sa nachá­dza kaš­tieľ Pla­tan (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). Kaš­tieľ nad obcou bol posta­ve­ný v roku 1676, pri ňom je kapl­n­ka svä­tej Márie Mag­da­lé­ny upra­ve­ná kon­com 18. sto­ro­čia (wiki­pe­dia). Leží na sty­ku západ­né­ho úpä­tia stred­nej čas­ti Považ­ské­ho Inov­ca s považ­ským výbež­kom Podu­naj­skej rovi­ny (obec​lu​ka​.sk). V roku 1246 sa spo­mí­na ako Rethy, z roku 1263 je dolo­že­ná ako Lúka (obec​lu​ka​.sk). Na začiat­ku 16. sto­ro­čia bolo v obci oko­lo 30 domov (obec​lu​ka​.sk). V roku 1828 v nej žilo 99 domov a 693 oby­va­te­ľov (obec​lu​ka​.sk). Oby­va­te­lia sa okrem poľ­no­hos­po­dár­stva zaobe­ra­li ovo­ci­nár­stvo a pes­to­va­ním vin­nej révy. Vini­ce sa spo­mí­na­jú už od roku 1551. V obci pra­co­va­li aj hrn­čia­ri. Výrob­ňa pále­ných hrn­cov bola pod Babou horou, hli­nu pochá­dza­la z bra­la Lovič­nej doli­ny (obec​lu​ka​.sk).

Lúka leží na sta­rej ces­te pop­ri Váhu, kto­rá vedie z Pieš­ťan, cez Mora­va­ny, Duco­vé, Mod­rov­ku, Lúku, Hrá­dok, Hôr­ku, Novú Ves nad Váhom, Kočov­ce, Rako­ľu­by až do Bec­ko­va (Igor Pau­lech). Od Pieš­ťan je vzdia­le­ná 10 km, od Nové­ho Mes­ta nad Váhom 14 km (obec​lu​ka​.sk). Lúka je zná­ma svo­jou pra­me­nis­tou vodou, pre­dov­šet­kým Luc­kou – zná­mou doj­čen­skou vodou. Z pra­me­ňa Šáchor vyú­ží­va Coca-​Cola a vodo­vo­dy v Lúke a Mod­rov­ke (Igor Pau­lech), v hor­nej čas­ti obce vyvie­ra spo­pod vápen­co­vých skál (wiki­pe­dia). V kata­stri obce sa nachá­dza národ­ná prí­rod­ná rezer­vá­cia Tema­tín­ska les­tos­tep, časť národ­nej prí­rod­nej rezer­vá­cie Javor­ní­ček, časť prí­rod­nej rezer­vá­cia Kňa­ží vrch a časť úze­mia európ­ske­ho význa­mu Natu­ra 2000Tema­tín­ske vrchy (wiki­pe­dia). Na západ od Lúky sa nachá­dza Hor­ná Stre­da a pre oby­va­te­ľov regi­ó­nu zná­me hor­no­stred­ské bag­ro­vis­ká, kam sa cho­dí v lete kúpať množ­stvo ľudí. Z Lúky vedie turis­tic­ká ces­ta na hrad Tema­tín.


The vil­la­ge has been docu­men­ted sin­ce the year 1246, and it is home to the Pla­tan Cast­le (Sour­ce: Infor­ma­ti­on Board). The cast­le abo­ve the vil­la­ge was cons­truc­ted in 1676, and near it stands the cha­pel of Saint Mary Mag­da­le­ne, reno­va­ted at the end of the 18th cen­tu­ry (wiki­pe­dia). It is situ­ated at the junc­ti­on of the wes­tern foot­hills of the cen­tral part of Považ­ský Ino­vec with the Považ­ský pro­mon­to­ry of the Danu­bian Plain (obec​lu​ka​.sk). In 1246, it was men­ti­oned as Rethy, and by 1263, it was docu­men­ted as Lúka (obec​lu​ka​.sk). In the ear­ly 16th cen­tu­ry, the vil­la­ge had around 30 hou­ses (obec​lu​ka​.sk). In 1828, it had 99 hou­ses and 693 inha­bi­tants (obec​lu​ka​.sk). Besi­des agri­cul­tu­re, resi­dents were invol­ved in fru­it gro­wing and cul­ti­va­ting vine­y­ards. Vine­y­ards have been men­ti­oned sin­ce 1551. The vil­la­ge also had potters, and the pro­duc­ti­on of fired potte­ry took pla­ce under Babou hora, with clay sour­ced from Lovič­ná Val­ley (obec​lu​ka​.sk).

Lúka is loca­ted on the old road along­si­de the Váh River, which runs from Pieš­ťa­ny through Mora­va­ny, Duco­vé, Mod­rov­ka, Lúka, Hrá­dok, Hôr­ka, Nová Ves nad Váhom, Kočov­ce, Rako­ľu­by to Bec­kov (Igor Pau­lech). It is 10 km away from Pieš­ťa­ny and 14 km from Nové Mes­to nad Váhom (obec​lu​ka​.sk). Lúka is kno­wn for its spring water, espe­cial­ly Luc­ká – reno­wned infant water. Coca-​Cola and water supp­lies in Lúka and Mod­rov­ka uti­li­ze water from the Šáchor spring (Igor Pau­lech). In the upper part of the vil­la­ge, water emer­ges from bene­ath limes­to­ne rocks (wiki­pe­dia). The vil­la­ge­’s cadas­tre inc­lu­des the nati­onal natu­ral reser­ve Tema­tín­ska les­tos­tep, part of the nati­onal natu­ral reser­ve Javor­ní­ček, a seg­ment of the natu­ral reser­ve Kňa­ží vrch, and a por­ti­on of the Natu­ra 2000 Euro­pe­an sig­ni­fi­can­ce area – Tema­tín­ske vrchy (wiki­pe­dia). To the west of Lúka lies Hor­ná Stre­da and the well-​known Hor­no­stred­ské gra­vel pits, whe­re many peop­le go swim­ming in the sum­mer. From Lúka, the­re is a hiking trail lea­ding to Tema­tín Castle.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Hrady, Krajina, Neživé, Slovenská krajina, Stavby, Zrúcaniny

Tematín a Tematínske kopce

Hits: 7171

Tema­tín je zrú­ca­ni­na hra­du na západ­nom Slo­ven­sku v poho­rí Považ­ský Ino­vec (Ondrej­ka Jozef, 1966: Bec­kov, Tema­tín, Zápa­do­slo­ven­ské vyda­va­teľ­ské stre­dis­ko v Bra­ti­sla­ve). Táto národ­ná kul­túr­na pamiat­ka je súčas­ťou Tema­tín­skych vrchov, kto­ré sú chrá­ne­ným úze­mím a od roku 2004 pat­ria medzi úze­mia Európ­ske­ho význa­mu Natu­ra 2000 (Regi­na Hul­ma­no­vá). Hrad bol vybu­do­va­ný v juho­zá­pad­nej čas­ti Považ­ské­ho Inov­ca na vápencovo-​dolomitovom pod­lo­ží teme­na boč­nej ráz­so­chy vybie­ha­jú­cej západ­ne od Bez­ov­ca medzi Lúčan­skou a Hrá­doc­kou doli­nou. S nad­mor­skou výš­kou 564 met­rov pat­rí medzi naj­vyš­šie polo­že­né hra­dy Slo­ven­ska. Pat­rí do kata­stra obce Lúka (Wiki­pe­dia).

Vzni­kol prav­de­po­dob­ne bez­pro­stred­ne po mon­gol­skom vpá­de v roku 1242 na mies­te star­šie­ho hra­dis­ka o kto­ré­ho slo­van­skom pôvo­de by mohol napo­ve­dať roz­bor náz­vu zlo­že­né­ho prav­de­po­dob­ne zo slov temä”, ozna­ču­jú­ce­ho teme­no, a sta­ro­slo­van­ské­ho slo­va pre ohra­de­né mies­ta týn” (Wiki­pe­dia). V zápi­soch z posled­nej tre­ti­ny 13. sto­ro­čia ja zachy­te­ný názov Teme­tyn (web​gar​den​.cz).

Prvý písom­ný doklad o ňom pochá­dza z roku 1270 (Dušan Jur­čac­ko). Hrad už od svoj­ho vzni­ku plnil sig­na­li­zač­nú a stráž­nu fun­kciu a spo­lu s Tren­čian­skym, Bec­kov­ským a Čach­tic­kým hra­dom bol súčas­ťou ochra­ny seve­ro­zá­pad­ných pries­my­kov Uhor­ska. Chrá­nil aj dôle­ži­tý brod cez Váh, spo­mí­na­ný v lis­ti­ne z roku 1453 (Wiki­pe­dia). Bol vybu­do­va­ný ako krá­ľov­ský hrad, slú­žia­ci na dopl­ne­nie hra­nič­ných opev­ne­ní (Ondrej­ka Jozef, 1966: Bec­kov, Tema­tín, Zápa­do­slo­ven­ské vyda­va­teľ­ské stre­dis­ko v Bra­ti­sla­ve). Spo­mí­na­né hra­dy boli pomo­cou ohňo­vých sig­ná­lov a vla­jok vizu­ál­ne dostup­né (tema​tin​.org).

V 13. sto­ro­čí sa hra­du násil­ne zmoc­nil Matúš Čák Tren­čian­sky. Začiat­kom 17. sto­ro­čia sa hrad dostal do rúk Sta­ni­sla­vo­vi Tur­zo­vi. Tur­zo sa posta­ral o zdo­ko­na­le­nie obra­ny pred­hra­dia. Pri­zval benát­ske­ho zbro­jár­ske­ho maj­stra Ange­la Ric­ciar­di­ho. V polo­vi­ci 17. sto­ro­čia sa sta­li spo­lu­ma­ji­teľ­mi Tema­tí­na Ber­čé­ni­ov­ci. Zau­jí­ma­vos­ťou je, že na hra­de sa naro­dil v roku 1665 Miku­láš Ber­čé­ni, neskor­ší hlav­ný veli­teľ voj­sk Fran­tiš­ka II. Rákoc­zi­ho. Via­ce­ré zaria­de­nia z Tema­tín­ske­ho hra­du skon­či­li v kaš­tie­li v Bru­nov­ciach, vzhľa­dom na fakt, že Ber­čé­ni­ov­ci sta­va­li už dlh­šiu dobu ten­to kaš­tieľ. Počas povs­ta­ní Fran­tiš­ka II. Rákoc­zi­ho dal Miku­láš Ber­čé­ni hrad opra­viť, dokon­ca zria­dil na ňom stá­lu vojen­skú posád­ku (tema​tin​.org).

Hrad tvo­ril: hor­ný hrad – nádvo­rie, gotic­ká hra­no­lo­vá veža, gotic­ká úto­čis­ko­vá veža – bergf­rit, vstup­ná brá­na, vrchol­no­go­tic­ký palác, rene­sanč­ný palác, juho­zá­pad­ný ron­del, juho­vý­chod­ný bas­ti­ón, kapl­n­ka, hos­po­dár­ske budo­vy, prvé predb­rá­nie, východ­ná baš­ta, tre­tia brá­na, sever­né pred­hra­die, seve­ro­vý­chod­ná a západ­ná baš­ta, dru­há brá­na s prie­ko­pou, pred­su­nu­té opev­ne­nie, dru­hé pred­hra­die (Zdroj: Infor­mač­ná tabu­ľa). Voj­sko Miku­lá­ša Ber­čé­ni­ho 22.1.1710 utr­pe­lo v pro­ti­habs­bur­gs­kých voj­no­vých ťaže­niach poráž­ku. On sám sa ukryl na hra­de, odkiaľ sa mu poda­ri­lo unik­núť, ale cisár­ske voj­ská Tema­tín krát­ko na to zni­či­li. Odvte­dy hrad chát­ra (tema​tin​.org).

O záchra­nu Tema­tí­nu sa sna­žia dve občian­ske zdru­že­nia: Občian­ske zdru­že­nie Hrad Tema­tín”Zdru­že­nie na záchra­nu hra­du Tema­tín. Pri prá­cach pou­ží­va­jú ako sta­veb­ný mate­riál vypa­da­né kame­ne a do mal­ty sa nepri­dá­va cement, ale len váp­no. Kla­sic­ký betón by pil vodu, roz­pí­nal sa a tla­čil na pôvod­né kame­ne (Zdroj: Pieš­ťan­ský týž­deň). V minu­los­ti sa hrad čis­til len od nále­to­vej zele­ne, k samot­nej saná­cií murív vo väč­šom roz­me­re nedoš­lo. Zdru­že­nie OZ Hrad Tema­tín pou­ží­va ako mate­riál pre­chod­nú fázu medzi vápen­com a dolo­mi­tom, kto­rý väč­ši­nou pochá­dza z miest­nych zdro­jov. Zrú­ca­ni­na trpí sta­tic­ký­mi poru­cha­mi kaver­nóz­nym vypa­da­ním muri­va, ale aj líni­ový­mi poru­cha­mi – trh­li­na­mi. K tomu­to sta­vu pris­pe­li aj náv­štev­ní­ci hra­du, keď skú­ša­li svo­je lezec­ké schop­nos­ti, ale­bo zha­dzo­va­li uvoľ­ne­né muri­vo, čo sa nie­kto­rým aj sta­lo osud­ným. Geolo­gic­ké pod­lo­žie hra­du je narú­ša­né aj kra­so­vý­mi jav­mi. Pred muro­va­ním pre­bie­ha pro­ces his­to­ric­ko – archi­tek­to­nic­ké­ho výsku­mu a sch­va­ľo­va­nie postu­pu na pamiat­ko­vom úra­de (Moj­mír Cho­ma, Bar­bo­ra Šus­te­ko­vá, Matúš Žem­lič­ka, Ján Barič).

Prí­rod­ná rezer­vá­cia Tema­tín­ske kop­ce bola vyhlá­se­ná v roku 1976. Zara­ďu­je sa medzi šty­ri naj­zau­jí­ma­vej­šie oblas­ti toh­to typu v Euró­pe. Rozp­res­tie­ra sa od nivy rie­ky Váh až po zrú­ca­ni­ny hra­du Tema­tín (obec​lu​ka​.sk), na plo­che 2471 hek­tá­rov. Na tej­to pozo­ru­hod­nej geobo­ta­nic­kej oblas­ti na juž­ných sva­hov Považ­ské­ho Inov­ca s vápen­co­vo – dolo­mi­to­vým pod­lo­žím sa dob­re darí zápa­do­kar­pat­skej vege­tá­cii. Pre­va­žu­je tep­lo­mil­ná fló­ra a fau­na. Už od sko­rých jar­ných dní sa v svet­lých buči­nách ras­tú kober­co­vi­to sne­žien­ky, neskôr choch­lač­ky. Na ska­lách chl­pa­té ponik­le­ce veľ­ko­kve­té a pro­stred­né. Veľ­mi roz­ší­re­ným je aj hla­vá­čik jar­ný, kto­rý tu nazý­va­li čier­nym kore­ním a jeho čerstvý koreň sa pou­ží­val na lie­če­nie domá­cich zvie­rat, naj­mä oší­pa­ných a oviec (obec​lu​ka​.sk).

Na for­mo­va­ní xero­term­ných spo­lo­čens­tiev Tema­tín­skych vrchov sa okrem pôd­nok­li­ma­tic­kých pome­rov výraz­ne podie­ľa aj orien­tá­cia sva­hov – najex­trém­nej­šie bio­to­py sa vyvi­nu­li na juž­ných sva­hoch tvo­re­ných dro­bi­vým dolo­mi­tom. Z his­to­ric­ké­ho hľa­dis­ka sa na pro­ce­se ari­di­zá­cie a expan­zii tep­lo a sucho­mil­ných spo­lo­čens­tiev význam­ne podie­ľal člo­vek – pod­stat­ná časť lesov tu bola odstrá­ne­ná v obdo­bí turec­kých vojen. Vo vyš­ších polo­hách a na sever­ne orien­to­va­ných sva­hoch sa tu zacho­va­li aj pôvod­né hor­ské kar­pat­ské spo­lo­čen­stvá – napr. dubovo-​hrabové lesy kar­pat­ské s ostrov­ček­mi dubovo-​cerových lesov a dubo­vých xero­ter­mo­fil­ných lesov. Vo vyš­ších polo­hách buko­vé lesy váp­no­mil­né a pod­hor­ské buko­vé lesy, na malých plo­chách – skal­na­tých hre­be­ňoch sa vyvi­nu­li suti­no­vé lipovo-​javorové lesy (sopsr​.sk). Ras­tie tu napr. Onos­ma visia­nii, Diant­hus pra­e­cox sub­sp. lum­nit­ze­rii, Ado­nis ver­na­lis, Dic­tam­nus albus, Ver­bas­cum pho­eni­ce­um, Luna­ria redi­viva. Z orchi­de­jí napr. Ana­camp­tis pyra­mi­da­lis, Limo­do­rum abor­ti­vum. Jedi­nú izo­lo­va­nú loka­li­tu v rám­ci Slo­ven­ska tu má ostri­ca alpín­ska – Carex hale­ria­na.

Tema­tín je domi­nan­tou prí­rod­nej rezer­vá­cie Tema­tín­ske kop­ce, kto­rá je jedi­neč­ná pre­lí­na­ním kar­pat­skej a panón­skej fló­ry. Ras­tie tu na juž­ných sva­hoch dub plst­na­tý Quer­cus pubes­cens, ende­mic­ká jara­bi­na Domi­no­va Sor­bus domi­nii, jaseň man­no­vý Fra­xi­nus ornus, intro­du­ko­va­ná boro­vi­ca čier­na Pinus nig­ra. Na sever­ných sva­hoch pre­vlá­da buk Fagus syl­va­ti­ca hrab Car­pi­nus betu­lus. Suchú a tep­lo­mil­nú fló­ru zastu­pu­je ponik­lec veľ­ko­kve­tý Pul­sa­ti­la gran­dis, chu­dôb­ka Dra­ba lasi­ocar­pa, rod kavyľ Sti­pa, zvon­ček sibír­sky Cam­pa­nu­la sibi­ri­ca, lyko­vec voňa­vý Daph­ne cne­ou­rum, via­ce­ré orchi­dei ako Ori­chis pal­lens, Dac­ty­lor­hi­za maja­lis, D. sam­bu­ci­na. Ende­mi­tom je nevädz­ník báden­ský var. tema­tín­sky Colym­ba­da baden­sis var. tema­ti­nen­sis. Zo živo­čí­chov tu žijú dva zried­ka­vé fúza­če, fúzač alp­ský Rosa­lia alpi­na, a fúzač dubo­vý Pla­gi­ono­tus arcu­atus. Z iných je to napr. sviž­ník Cicin­de­la cam­pes­tris, bys­truš­ka Cara­bus coria­ce­us, jaš­te­ri­ca zele­ná Lacer­ta viri­dis, orol krá­ľov­ský Aqu­ila helia­ca (pies​ta​ny​.sk). Dva kri­tic­ky ohro­ze­né dru­hy sli­má­kov Ver­ti­go mou­lin­sia­na a Tri­chi­na fili­ci­na. Vzác­na je sága step­ná – Saga pedo a ciká­dy Tibi­cen ple­be­jusCica­da orni. Žije tu roháč veľ­ký – Luca­nus cer­vus, slo­ven­ský ende­mit Bra­chy­so­mus slo­va­ci­cus, užov­ka stro­mo­vá – Zame­nis lon­gis­si­mus, Coro­nel­la aus­tria­ca, výr skal­ný Bubo bubo, lelek les­ný Cap­ri­mul­gus euro­pa­e­us, Den­dro­co­pos leuco­tos, Fice­du­la par­va, jaz­vec les­ný Meles meles, oboj­ži­vel­ní­ky Bom­bi­na varie­ga­ta, Bufo viri­dis, Rana dal­ma­ti­na, neto­pie­re Rhi­no­lop­hus hip­po­si­de­ros, Bar­bas­tel­la bar­bas­tel­lus, Pipi­strel­lus pipi­strel­lus, Myo­tis mys­ta­ci­nus, Nyc­ta­lus noc­tu­la, Myo­tis myo­tis, Epte­si­cus serotinus.

V Tema­tín­skych vrchoch a v pri­ľah­lej nive Váhu bolo zis­te­ných oko­lo dvoch tisíc dru­hov motý­ľov – naj­viac na Slo­ven­sku. Vid­lo­chvos­ty, per­lov­ce, Par­nas­sius mne­mo­sy­ne, Marum­ba quer­cus, Hylo­icus pinas­tri, Libel­lo­ides maca­ro­nius, Poly­om­ma­tus slo­va­cus – mod­rá­čik slo­ven­ský, Eup­la­gia quadripunctaria.

Odka­zy:

Video­záz­na­my:

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Záhorácke, Záhorie

Vysoká pri Morave

Hits: 2628

Vyso­ká pri Mora­ve bola pra­dáv­nym síd­lis­kom a poh­re­bis­kom (rec​.sk). Nachá­dza­jú sa tu žia­ro­vé hro­by zo 6. – 7. sto­ro­čia a z 9. sto­ro­čia (wiki​pe​dia​.sk). Prí­tom­nosť prvých oby­va­te­ľov sa datu­je do mlad­šej doby kamen­nej. Prvé písom­né zmien­ky o obci Zno­ys­sa sú z roku 1271. V 16. sto­ro­čí sa tu usa­di­li chor­vát­ski kolo­nis­ti. Rie­ka Mora­va zabez­pe­čo­va­la obci zdroj obži­vy a príj­mu. His­to­ric­ké náz­vy obce: Hochs­te­ten, Hochs­täd­ten. Význam­nou pamiat­kou je rím­sko­ka­to­lic­ky kos­tol svä­té­ho Andre­ja Apoš­to­la (rec​.sk). Už v roku 1697 tu zalo­ži­li cech rybá­rov. Okrem toho sa ľudia veno­va­li poľ­no­hos­po­dár­stvu, vče­lár­stvu a výro­be úžit­ko­vých pred­me­tov z tŕs­tia (wiki​pe​dia​.sk). V kata­stri obce sú prí­rod­né rezer­vá­cie Dol­ný lesHor­ný lesRoz­po­rec (rec​.sk). Obci dnes žije 2183 oby­va­te­ľov na plo­che nece­lých 34 km2 (wiki​pe​dia​.sk). V obci sa kona­jú sláv­nos­ti slno­vra­tu, pri kto­rom sa do rie­ky Mora­va púš­ťa­jú horia­ce kahan­ce (mkre​gi​on​.sk).


Vyso­ká pri Mora­ve was an ancient sett­le­ment and burial site (rec​.sk). The­re are gra­ves with fire pits dating back to the 6th-​7th cen­tu­ries and the 9th cen­tu­ry (wiki​pe​dia​.sk). The pre­sen­ce of the first inha­bi­tants dates back to the Neolit­hic peri­od. The first writ­ten men­ti­ons of the vil­la­ge of Zno­ys­sa are from the year 1271. In the 16th cen­tu­ry, Cro­atian colo­nists sett­led here. The Mora­va River pro­vi­ded the vil­la­ge with a sour­ce of live­li­ho­od and inco­me. His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Hochs­te­ten and Hochs­täd­ten. A sig­ni­fi­cant monu­ment is the Roman Cat­ho­lic Church of Saint Andrew the Apost­le (rec​.sk). As ear­ly as 1697, a guild of fis­her­men was estab­lis­hed here. In addi­ti­on, peop­le were enga­ged in agri­cul­tu­re, bee­ke­e­ping, and the pro­duc­ti­on of uti­li­ty items from reeds (wiki​pe​dia​.sk). In the vil­la­ge­’s cadas­tral area, the­re are natu­ral reser­ves Dol­ný les, Hor­ný les, and Roz­po­rec (rec​.sk). The vil­la­ge is cur­ren­tly home to 2,183 inha­bi­tants on an area of​just under 34 km² (wiki​pe​dia​.sk). The vil­la­ge hosts sols­ti­ce celeb­ra­ti­ons during which bur­ning bund­les are rele­a­sed into the Mora­va River (mkre​gi​on​.sk).


Vyso­ká pri Mora­ve war eine prä­his­to­ris­che Sied­lung und Grab­stät­te (rec​.sk). Hier fin­den sich Grä­ber aus der Zeit des 6. – 7. Jahr­hun­derts und des 9. Jahr­hun­derts (wiki​pe​dia​.sk). Die Anwe­sen­he­it der ers­ten Bewoh­ner reicht bis in die Jung­ste­in­ze­it zurück. Die ers­ten sch­rift­li­chen Erwäh­nun­gen des Dor­fes Zno­ys­sa stam­men aus dem Jahr 1271. Im 16. Jahr­hun­dert sie­del­ten sich kro­atis­che Kolo­nis­ten hier an. Der Fluss Mora­va sicher­te der Geme­in­de Leben­sun­ter­halt und Ein­kom­men. His­to­ris­che Namen des Dor­fes: Hochs­te­ten, Hochs­täd­ten. Eine bede­uten­de Sehen­swür­dig­ke­it ist die römisch-​katholische Kir­che des hei­li­gen Apos­tels Andre­as (rec​.sk). Schon im Jahr 1697 wur­de hier eine Fis­cher­zunft geg­rün­det. Zusätz­lich bes­chäf­tig­ten sich die Men­schen mit Lan­dwirts­chaft, Imke­rei und der Hers­tel­lung von Geb­rauchs­ge­gens­tän­den aus Rohr (wiki​pe​dia​.sk). Im Geme­in­de­ge­biet befin­den sich die Naturs­chutz­ge­bie­te Dol­ný les, Hor­ný les und Roz­po­rec (rec​.sk). In der Geme­in­de leben heute 2183 Ein­woh­ner auf einer Flä­che von knapp 34 km² (wiki​pe​dia​.sk). In der Geme­in­de fin­den Son­nen­wend­fe­ier­lich­ke­i­ten statt, bei denen bren­nen­de Fac­keln in die Mora­va gewor­fen wer­den (mkre​gi​on​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Záhorácke, Záhorie

Plavecké Podhradie

Hits: 3758

Pla­vec­ké Pod­hra­die sa nachá­dza pod Pla­vec­kým hra­dom.

Pla­vec­ké Pod­hra­die je obec nachá­dza­jú­ca sa na západ­nom Slo­ven­sku. Kon­krét­ne leží v Trnav­skom kra­ji, v okre­se Malac­ky. Pla­vec­ké Pod­hra­die sa rozp­res­tie­ra na pome­dzí Malých Kar­pát a Podu­naj­skej níži­ny. Je zná­me svo­jou prí­rod­nou krá­sou a atrak­ci­ami, vrá­ta­ne hra­du Pla­vec­ký hrad, kto­rý domi­nu­je oko­li­té­mu pro­stre­diu. Táto loka­li­ta ponú­ka aj mož­nos­ti turis­ti­ky a výle­tov do oko­li­tých prí­rod­ných rezervácií.

Pla­vec­ké Pod­hra­die leží na výcho­de Záhor­skej níži­ny, v doli­ne na úpä­tí Malých Kar­pát. Nachá­dza sa tu jas­ky­ňa Havia­reňPla­vec­ká jas­ky­ňa, vápen­co­vé kame­ňo­lo­my. V roku 1953 bola vyhlá­se­ná prí­rod­ná rezer­vá­cia Roš­tún – vápen­co­vý bral­na­tý hre­beň s hniez­dis­kom soko­la ráro­ha. V oko­lí Pla­vec­ké­ho hra­du je na plo­che 39 km2 Pla­vec­ký kras s množ­stvom vyvie­ra­čiek, kra­so­vých pra­me­ňov, jas­kýň, prie­pas­tí, závr­tov, jas­kyn­ných výklen­kov, komí­nov (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 1977). Na vrchu Pohan­ská sa nachá­dza­jú síd­lis­ko­vé nále­zy lužic­kej kul­tú­ry a kelt­ské oppi­dum (Novot­ný, 1986). His­to­ric­ké náz­vy obce: Det­reh, Deth­ruh, Detr­vh, Bla­sens­te­in, Pla­wcz, Det­rehkv, Plozs­ten, Pla­wes­ka, Pod­hra­dia, Pla­wec­ký Pod­hra­dí, Pla­vec­ký Pod­hrad. Maďar­ský názov – Det­re­ko­vá­ral­ja, nemec­ký – Bla­sens­te­in, Pla­sens­te­in. V roku 1828 bolo v obci 105 domov a 757 oby­va­te­ľov (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 1977). V obci žije 708 oby­va­te­ľov (ppodh​ra​die​.sk).


Pla­vec­ké Pod­hra­die is loca­ted bene­ath Pla­vec­ký hrad (Pla­vec­ký Castle).

Pla­vec­ké Pod­hra­die lies in the eas­tern part of Záhor­ská níži­na (Záho­rie Lowland), in a val­ley at the foot of the Small Car­pat­hians. The area is home to the caves Havia­reň and Pla­vec­ká jas­ky­ňa, as well as limes­to­ne quar­ries. In 1953, the natu­ral reser­ve Roš­tún – a limes­to­ne bral­na­tý rid­ge with the nesting site of the Saker Fal­con, was dec­la­red. In the vici­ni­ty of Pla­vec­ký hrad, the­re is the Pla­vec­ký kras cove­ring an area of 39 km², fea­tu­ring nume­rous springs, kars­tic springs, caves, abys­ses, sin­kho­les, cave niches, and chim­ne­ys (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 1977). On the sum­mit of Pohan­ská, the­re are sett­le­ment finds from the Lusa­tian cul­tu­re and a Cel­tic oppi­dum (Novot­ný, 1986). His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Det­reh, Deth­ruh, Detr­vh, Bla­sens­te­in, Pla­wcz, Det­rehkv, Plozs­ten, Pla­wes­ka, Pod­hra­dia, Pla­wec­ký Pod­hrad. The Hun­ga­rian name is Det­re­ko­vá­ral­ja, and the Ger­man names are Bla­sens­te­in and Pla­sens­te­in. In 1828, the vil­la­ge had 105 hou­ses and 757 inha­bi­tants (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 1977). The­re are cur­ren­tly 708 inha­bi­tants in the vil­la­ge (ppodh​ra​die​.sk).


Pla­vec­ké Pod­hra­die liegt unter­halb der Burg Pla­vec­ký hrad.

Pla­vec­ké Pod­hra­die ist eine Geme­in­de im west­li­chen Teil der Slo­wa­kei. Genau­er gesagt befin­det sie sich im Trnav­ský kraj, im Bez­irk Malac­ky. Pla­vec­ké Pod­hra­die ers­trec­kt sich zwis­chen den Kle­i­nen Kar­pa­ten und der Donau­e­be­ne. Die Geme­in­de ist bekannt für ihre natür­li­che Schön­he­it und Sehen­swür­dig­ke­i­ten, ein­sch­lie­ßlich der Burg Pla­vec­ký hrad, die die umlie­gen­de Umge­bung domi­niert. Die­se Regi­on bie­tet auch Mög­lich­ke­i­ten für Wan­der­tou­ren und Ausf­lüge in die umlie­gen­den Naturschutzgebiete.

Pla­vec­ké Pod­hra­die liegt im Osten der Záhor­ská níži­na (Záhorie-​Ebene), in einem Tal am Fuße der Kle­i­nen Kar­pa­ten. Hier befin­den sich die Höh­le Havia­reň und die Pla­vec­ká jas­ky­ňa, sowie Kalks­te­inb­rüche. Im Jahr 1953 wur­de das Naturs­chutz­ge­biet Roš­tún – ein kalks­te­i­ni­ger Grat mit einem Wanderfalken-​Nistplatz – aus­ge­wie­sen. In der Umge­bung der Burg Pla­vec­ký hrad ers­trec­kt sich auf einer Flä­che von 39 km² der Pla­vec­ký kras, der vie­le Quel­len, Kars­tqu­el­len, Höh­len, Schluch­ten, Doli­nen, Höh­len­ver­tie­fun­gen und Schäch­te umfasst (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 1977). Auf dem Gip­fel des Pohan­ská fin­den sich Sied­lungs­fun­de der Lau­sit­zer Kul­tur und ein kel­tis­ches Oppi­dum (Novot­ný, 1986). His­to­ris­che Namen der Geme­in­de: Det­reh, Deth­ruh, Detr­vh, Bla­sens­te­in, Pla­wcz, Det­rehkv, Plozs­ten, Pla­wes­ka, Pod­hra­dia, Pla­wec­ký Pod­hra­dí, Pla­vec­ký Pod­hrad. Unga­ris­cher Name – Det­re­ko­vá­ral­ja, deuts­cher Name – Bla­sens­te­in, Pla­sens­te­in. Im Jahr 1828 gab es in der Geme­in­de 105 Häu­ser und 757 Ein­woh­ner (Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 1977). In der Geme­in­de leben heute 708 Ein­woh­ner (ppodh​ra​die​.sk).


Odka­zy

  • Face­bo­ok
  • Bohu­slav Novot­ný a kolek­tív, 1986: Encyk­lo­pé­dia arche­oló­gie, Vyda­va­teľ­stvo Obzor, Bratislava
  • Vlas­ti­ved­ný slov­ník obcí na Slo­ven­sku, 1977: Encyk­lo­pe­dic­ký ústav SAV, Vyda­va­teľ­stvo Veda, Bra­ti­sla­va, 2. zväzok

Use Facebook to Comment on this Post