2011-2015, 2015, Časová línia, Krajina, Obce, Polia, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny, Zamagurie, Zamagurské

Plaveč

Hits: 414

Pla­več leží v nad­mor­skej výš­ke 488 met­rov nad morom na roz­lo­he 16.68 km2. Žije tu 1811 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). His­to­ric­ké náz­vy: Palo­wcha, Plauch, Plau­cha, Pla­wecz, Pla­wec, Pla­več nad Pop­ra­dom. Paloc­sa je maďar­ský názov (e.obce.sk). Naj­star­šia zmien­ka o obci je z roku 1269, obec však exis­to­va­la už pred rokom 1100. Uhor­ský kráľ tu usa­dil vysu­nu­tú stráž Plav­cov (Polo­vcov) na ochra­nu hra­níc. Zrej­me začiat­kom 14. sto­ro­čia sa tu usa­di­lo noví oby­va­te­lia pod­ľa zákup­né­ho prá­va. V roku 1505 mes­to dosta­lo trho­vé prá­va. V roku 1756 Pla­več vyho­re­la. V roku 1828 tu bolo posta­ve­ných 130 domov. Od začiat­kom 20. sto­ro­čia tu exis­tu­je závod na výro­bu syrov (pla​vec​.sk).


Pla­več is situ­ated at an alti­tu­de of 488 meters abo­ve sea level with an area of 16.68 km². It is home to 1811 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). His­to­ri­cal names: Palo­wcha, Plauch, Plau­cha, Pla­wecz, Pla­wec, Pla­več nad Pop­ra­dom. Paloc­sa is the Hun­ga­rian name (e.obce.sk). The ear­liest men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1269, but the sett­le­ment exis­ted befo­re the year 1100. The Hun­ga­rian king sett­led an out­post of Plav­cov (Polo­vcov) here to pro­tect the bor­ders. Pro­bab­ly in the ear­ly 14th cen­tu­ry, new inha­bi­tants sett­led here under lea­se law. In 1505, the town rece­i­ved mar­ket rights. Pla­več bur­ned down in 1756. In 1828, 130 hou­ses were built here. Sin­ce the begin­ning of the 20th cen­tu­ry, the­re has been a che­e­se fac­to­ry here (pla​vec​.sk).


Плавець знаходиться на висоті 488 метрів над рівнем моря на площі 16,68 км2. Тут проживає 1811 мешканців (Wiki­pe­dia). Історичні назви: Паловха, Плауч, Плауха, Плавеч, Плавец, Плавець над Попрадом. Палоцса – угорська назва (e.obce.sk). Найстаріше згадання про село датується 1269 роком, але поселення існувало перед роком 1100. Угорський король поселив тут передовий загін Плавцов (Половців), щоб захищати кордони. Ймовірно, на початку XIV століття сюди приїхали нові мешканці за закупним правом. У 1505 році місто отримало торгові права. Плавець згорів у 1756 році. У 1828 році тут було збудовано 130 будинків. З початку XX століття тут діє фабрика сиру (pla​vec​.sk).


Pla­več poło­żo­ne jest na wyso­ko­ści 488 met­rów nad pozi­omem mor­za, na obszar­ze 16,68 km². Zamiesz­ku­je tu 1811 miesz­ka­ńców (Wiki­pe­dia). His­to­rycz­ne nazwy: Palo­wcha, Plauch, Plau­cha, Pla­wecz, Pla­wec, Pla­več nad Pop­ra­dom. Paloc­sa to węgier­ska nazwa (e.obce.sk). Naj­wc­ze­śniejs­ze wzmian­ki o wsi pocho­dzą z 1269 roku, jed­nak osa­da ist­nia­ła już przed rokiem 1100. Węgier­ski król osied­lił tutaj poste­ru­nek Plav­cov (Polo­wców), aby chro­nić gra­ni­ce. Pra­wdo­po­dob­nie na poc­ząt­ku XIV wie­ku osied­li­ły się tu nowe oso­by na pod­sta­wie pra­wa dzie­rża­wne­go. W 1505 roku mias­to otr­zy­ma­ło pra­wa tar­go­we. Pla­več spło­nęło w 1756 roku. W 1828 roku wybu­do­wa­no tutaj 130 domów. Od poc­ząt­ku XX wie­ku dzia­ła tu fab­ry­ka sera (pla​vec​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Zamagurie, Zamagurské

Osturňa – goralská obec na Zamagurí

Hits: 640

Ostur­ňa je rázo­vi­tá goral­ská zama­gur­ská obec, tiah­ne sa úzkou doli­nou, kto­rú obko­le­su­jú hory. Pat­rí medzi naj­dl­h­šie obce Slo­ven­ska. Kata­ster obce pat­rí do ochran­né­ho pás­ma Pie­nin­ské­ho národ­né­ho par­ku. Ostur­ňa leží vo výš­ke 640840 met­rov nad morom. Na plo­che 41,28 km2 tu žije 300 oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia). Názov obce je odvo­de­ný od slov zna­me­na­jú­cich chr­bát, roh. His­to­ric­ké náz­vy Ostur­ne: Sidor, Kap­rál, Hom­za, First, Mud­rák, Pet­ru­la, Hara­bin, Gaz­dik (obec​-ostur​na​.sk).

Neďa­le­ko sa nachá­dza­jú dve prí­rod­né rezer­vá­cie: Veľ­ké Ostur­nian­ske jaze­ro, Malé Jaze­rá a prí­rod­ná pamiat­ka Jaze­ro (Wiki­pe­dia). Ostur­ňa vznik­la v roku 1313 (sor​ger​.sk). Prví rusín­ski kolo­nis­ti sem priš­li v roku 1313 (Wiki­pe­dia). Prvé osíd­ľo­va­nie pre­bie­ha­lo v 13. a 14. sto­ro­čí cez šol­tý­sov Doosíd­ľo­va­nie v 15. a 16. sto­ro­čí pre­bie­ha­lo na zákla­de valaš­ské­ho prá­va (obec​-ostur​na​.sk). Vďa­ka tomu, že tu nepre­beh­la kolek­ti­vi­zá­cia, zacho­va­li sa tu typic­ké tera­so­vi­té políč­ka. Pre­važ­ná časť výsta­vy Ostur­ne je od roku 1979 pamiat­ko­vou rezer­vá­ci­ou ľudo­vej archi­tek­tú­ry (Wiki­pe­dia).


Ostur­ňa is a dis­tinc­ti­ve Goral­ská Zama­gur­ská vil­la­ge, stret­ching along a nar­row val­ley sur­roun­ded by moun­tains. It is one of the lon­gest vil­la­ges in Slo­va­kia. The vil­la­ge­’s ter­ri­to­ry belo­ngs to the pro­tec­ti­ve zone of the Pie­ni­ny Nati­onal Park. Ostur­ňa is situ­ated at an alti­tu­de of 640 to 840 meters abo­ve sea level. With an area of​41.28 km², it is home to 300 inha­bi­tants (Wiki­pe­dia). The name of the vil­la­ge is deri­ved from words mea­ning rid­ge, horn. His­to­ri­cal names of Ostur­ňa: Sidor, Kap­rál, Hom­za, First, Mud­rák, Pet­ru­la, Hara­bin, Gaz­dik (obec​-ostur​na​.sk).

Near­by are two natu­re reser­ves: Veľ­ké Ostur­nian­ske Lake, Malé Jaze­rá, and the natu­ral monu­ment Jaze­ro (Wiki­pe­dia). Ostur­ňa was foun­ded in 1313 (sor​ger​.sk). The first Rusyn sett­lers arri­ved here in 1313 (Wiki­pe­dia). The first sett­le­ment took pla­ce in the 13th and 14th cen­tu­ries through the so-​called scholtzs. Resett­le­ment in the 15th and 16th cen­tu­ries took pla­ce based on Wal­la­chian law (obec​-ostur​na​.sk). Thanks to the fact that col­lec­ti­vi­za­ti­on did not take pla­ce here, typi­cal ter­ra­ced fields have been pre­ser­ved. The majo­ri­ty of Ostur­ňa­’s archi­tec­tu­re has been a monu­ment reser­ve of folk archi­tec­tu­re sin­ce 1979 (Wiki­pe­dia).


Устурь є характерною горальською селом Замагурської області, розтягнутим вздовж вузької долини, оточеної горами. Це одне з найдовших сіл Словаччини. Територія села належить до захисної зони Національного парку Пієнін. Устурь розташоване на висоті від 640 до 840 метрів над рівнем моря. На площі 41,28 км2 тут проживає 300 мешканців (Wiki­pe­dia). Назва села походить від слів, що означають гребінь, ріг. Історичні назви Устурі: Сідор, Капрал, Гомза, Перший, Мудряк, Петрула, Гарабін, Ґаздік (obec​-ostur​na​.sk).

Неподалік знаходяться дві природні резервати: Велике Остурнянське озеро, Мале Язера, та природний пам’ятник Язеро (Wiki­pe­dia). Устурь було засноване в 1313 році (sor​ger​.sk). Перші русинські поселенці прибули сюди в 1313 році (Wiki­pe­dia). Перші освоєння відбувалися в XIII-​XIV століттях через шольтів. Поселення в XV-​XVI століттях відбувалося на основі валахського права (obec​-ostur​na​.sk). Завдяки тому, що колективізація не відбувалася тут, були збережені типові терасовані поля. Більшість архітектури Устурі стала пам’яткою народної архітектури з 1979 року (Wiki­pe­dia).


Ostur­ňa to cha­rak­te­rys­tycz­na wieś gór­ska w Zama­gur­ská, roz­ci­ąg­ni­ęta wąs­ką doli­ną otoc­zo­ną góra­mi. Jest jed­ną z naj­dłu­żs­zych wiosek na Sło­wac­ji. Tery­to­rium wsi nale­ży do stre­fy ochron­nej Pie­ni­ńs­kie­go Par­ku Naro­do­we­go. Ostur­ňa leży na wyso­ko­ści od 640 do 840 met­rów nad pozi­omem mor­za. Na obszar­ze 41,28 km² miesz­ka 300 miesz­ka­ńców (Wiki­pe­dia). Nazwa wsi pocho­dzi od słów oznac­za­jących grz­biet, róg. His­to­rycz­ne nazwy Ostur­ňa: Sidor, Kap­rál, Hom­za, Pier­ws­zy, Mud­rák, Pet­ru­la, Hara­bin, Gaz­dik (obec​-ostur​na​.sk).

W pobli­żu znaj­du­ją się dwa rezer­wa­ty przy­ro­dy: Wiel­kie Ostur­nian­ske Jezi­oro, Małe Jeze­ra oraz pomnik przy­ro­dy Jaze­ro (Wiki­pe­dia). Ostur­ňa zosta­ła zało­żo­na w 1313 roku (sor​ger​.sk). Pier­wsi rusi­ńs­cy osad­ni­cy przy­by­li tutaj w 1313 roku (Wiki­pe­dia). Pier­ws­ze osad­nict­wo mia­ło miejs­ce w XIIIXIV wie­ku za pomo­cą tzw. scholtz­sów. Osad­nict­wo w XVXVI wie­ku odby­wa­ło się na pod­sta­wie pra­wa wołos­kie­go (obec​-ostur​na​.sk). Dzi­ęki temu, że nie doszło tutaj do kolek­ty­wi­zac­ji, zacho­wa­ły się typo­we pola tara­so­we. Więks­zo­ść archi­tek­tu­ry Ostur­ňa jest rezer­wa­tem zabyt­ków archi­tek­tu­ry ludo­wej od 1979 roku (Wiki­pe­dia).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, 2014, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Zamagurie, Zamagurské

Červený Kláštor

Hits: 3450

Čer­ve­ný Kláš­tor leží na súto­ku rie­ky Duna­jec a poto­ka Lip­ník, je cen­trom ces­tov­né­ho ruchu v Zama­gu­rí. Deji­ny obce sú zvia­za­né s kláš­to­rom, kto­rý v roku 1319 zalo­žil Kakaš Ber­ze­vi­ci (cer​ve​nyk​las​tor​.sk). Jeho pome­no­va­nie je aj Lech­nic­ký kláš­tor (Wiki​pe​dia​.sk). Názov obce je odvo­de­ný od čer­ve­nej kry­ti­ny na stre­che kláš­to­ra Jána, na návrh prvé­ho pri­ora. V rokoch 13291563 bol síd­lom kar­tu­ziá­nov, v rokoch 17041782 kamal­du­lov. V rokoch 19561966 bol kláš­tor obno­ve­ný a sprí­stup­ne­ný verej­nos­ti (cer​ve​nyk​las​tor​.sk)

V roku 1543 bol vyplie­ne­ný kláš­tor na Kláš­to­ris­ku v Slo­ven­skom raji lúpež­ným rytie­rom Mate­jom Bašom. Mní­si sa pre­sťa­ho­va­li na čas do Čer­ve­né­ho Kláš­to­ra, len­že ten vyplie­ni­li voja­ci z hra­du Duna­jec (Nede­cav roku 1545. Násled­kom toho mní­si opus­ti­li aj ten­to pries­tor. V roku 1563 bol kar­tu­zián­sky kláš­tor pri obci Lech­ni­ca zru­še­ný. Kamal­du­li zís­ka­li kláš­tor od nit­rian­ske­ho bis­ku­pa Ladi­sla­va Maťa­šov­ské­ho. Pre­sta­va­li ho v baro­ko­vom štý­le (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk) a pre­me­no­va­li ho na Kláš­tor pus­tov­ní­kov hory Troch korún. Kamal­du­li boli bene­dik­tí­ni, pome­no­va­ní pod­ľa mater­ské­ho kláš­to­ra v Camal­do­li pri Arez­ze v Tos­kán­sku (Wiki​pe​dia​.sk). 

Vte­dy vznik­lo v kláš­to­re význam­né lite­rár­no – pre­kla­da­teľ­ské a jazy­ko­ved­né cen­trum. Výraz­nou osob­nos­ťou bol páter Romu­ald Had­bav­ný, kto­rý je pova­žo­va­ný za spo­lu­au­to­ra prvé­ho pre­kla­du Pís­ma svä­té­ho do zápa­do­slo­ven­ské­ho jazy­ka v roku 1750, s pres­nou gra­ma­tic­kou a pra­vo­pis­nou nor­mou. Význam­ným bol aj Slov­ník latinsko-​slovenský (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk). V roku 1754 v Čer­ve­nom Kláš­to­re bola zalo­že­ná leká­reň, kto­rá bola zná­ma aj za hra­ni­ca­mi Spi­ša, naj­mä za správ­cov­stva frát­ra Cyp­riá­na v rokoch 17561775 (cer​ve​nyk​las​tor​.sk). Cyp­rián pes­to­val lie­či­vé rast­li­ny, zosta­vil roz­siah­ly her­bár (cer​ve​nyk​las​tor​.sk), v roku 1766. Obsa­hu­je 283 exem­plá­rov, pri kaž­dom je názov latin­ský, nemec­ký, gréc­ky, poľ­ský a slo­ven­ský. Obsa­hu­je poznat­ky o cho­ro­bách a o ich lie­če­ní (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk).

Cyp­rián, vlast­ným menom Franz Ignatz Jäsch­ke sa naro­dil 28.7.1724 v Pol­kov­ciach v nemec­kou Sliez­sku (dnes v Poľ­sku). Bol vše­stran­ne vzde­la­ný, štu­do­val vo Wroc­la­wi, zaobe­ral sa medi­cí­nou, bota­ni­kou, far­má­ci­ou, alchý­mi­ou, mecha­ni­kou a koz­mo­ló­gi­ou. Do Čer­ve­né­ho Kláš­to­ra pri­šiel v roku 1756 a žil tu až do svo­jej smr­ti v roku 1775. Cyp­rián lie­čil odvar­mi z bylín, tink­tú­ra­mi, čaj­mi, vedel naprá­vať zlo­me­ni­ny, púš­ťať žilou. Legen­da o Cyp­riá­no­vi hovo­rí o tom, že Cyp­riá­na lákal ves­mír. Závi­del orlo­vi ako sa vzná­ša do výšin. Zostro­jil lie­ta­jú­ci stroj, na kto­rom sa z Troch korún vznie­sol pohá­ňa­ný lás­kou ku švár­nej pas­tier­ke. Anjel zazrel jeho obraz až na dne ple­sa Mor­ské oko, kde ho bles­kom zra­zil na zem. Na tom­to mies­te vyrá­stla ska­la – veža a dodnes sa nazý­va Mních (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk).

V obci sú kúpe­le Smer­džon­ka, zame­ra­né na kož­né cho­ro­by a cho­ro­by pohy­bo­vé­ho apa­rá­tu a neuro­lo­gic­kých cho­rôb. Na začiat­ku obce sa nachá­dza ryb­ník na plo­che 3 ha. Most (láv­ka) cez rie­ku, kto­rý je v obci umož­ňu­je pre­chod pre chod­cov a cyk­lis­tov na poľ­skú časť Pie­nin, otvo­re­ná bola 12.8.2006 – je naj­dl­h­ším (149.95 m) záves­ným mos­tom z lepe­né­ho dre­va v Euró­pe (cer​ve​nyk​las​tor​.sk).


Čer­ve­ný Kláš­tor is situ­ated at the con­flu­en­ce of the Duna­jec River and Lip­ník Stre­am, ser­ving as the cen­ter of tou­rism in Zama­gu­rí. The his­to­ry of the vil­la­ge is clo­se­ly tied to the monas­te­ry foun­ded in 1319 by Kakaš Ber­ze­vi­ci, also kno­wn as Lech­nic­ký kláš­tor (Wiki​pe​dia​.sk). The name of the vil­la­ge is deri­ved from the red roofing tiles on the roof of the monas­te­ry of St. John, as sug­ges­ted by the first pri­or. From 1329 to 1563, it was the resi­den­ce of Cart­hu­sians, and from 1704 to 1782, it was inha­bi­ted by Camal­do­le­se monks. The monas­te­ry was res­to­red and ope­ned to the pub­lic bet­we­en 1956 and 1966 (cer​ve​nyk​las​tor​.sk).

In 1543, the Kláš­to­ris­ko monas­te­ry in Slo­vak Para­di­se was plun­de­red by the marau­ding knight Matej Baša. The monks tem­po­ra­ri­ly relo­ca­ted to Čer­ve­ný Kláš­tor, only to be pil­la­ged by sol­diers from Duna­jec Cast­le (Nie­dzi­ca) in 1545. As a result, the monks aban­do­ned the area. The Cart­hu­sian monas­te­ry near Lech­ni­ca was dis­sol­ved in 1563. The Camal­do­le­se monks obtai­ned the monas­te­ry from the Nit­ra Bis­hop Ladi­slav Maťa­šov­ský. They recons­truc­ted it in the Baro­que sty­le (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk) and rena­med it the Monas­te­ry of the Her­mi­ta­ge of Three Cro­wns. The Camal­do­le­se were a branch of the Bene­dic­ti­nes, named after the mot­her monas­te­ry in Camal­do­li near Arez­zo in Tus­ca­ny (Wiki​pe​dia​.sk).

During this time, the monas­te­ry beca­me a sig­ni­fi­cant lite­ra­ry, trans­la­ti­onal, and lin­gu­is­tic cen­ter. Fat­her Romu­ald Had­bav­ný, con­si­de­red a co-​author of the first trans­la­ti­on of the Holy Scrip­tu­re into the wes­tern Slo­vak lan­gu­age in 1750, pla­y­ed a pro­mi­nent role. He was also kno­wn for the Latin-​Slovak Dic­ti­ona­ry (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk). In 1754, a phar­ma­cy was foun­ded in Čer­ve­ný Kláš­tor, reno­wned even bey­ond the Spiš regi­on, espe­cial­ly under the admi­ni­stra­ti­on of friar Cyp­rián from 1756 to 1775 (cer​ve​nyk​las​tor​.sk). Cyp­rián cul­ti­va­ted medi­ci­nal plants, com­pi­led an exten­si­ve her­ba­rium (cer​ve​nyk​las​tor​.sk) in 1766, con­tai­ning 283 spe­ci­mens with names in Latin, Ger­man, Gre­ek, Polish, and Slo­vak, along with infor­ma­ti­on about dise­a­ses and the­ir tre­at­ment (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk).

Cyp­rián, born Franz Ignatz Jäsch­ke on July 28, 1724, in Pol­ko­witz in Ger­man Sile­sia (now in Poland), was a poly­math, stu­dy­ing medi­ci­ne, bota­ny, phar­ma­cy, alche­my, mecha­nics, and cos­mo­lo­gy. He arri­ved in Čer­ve­ný Kláš­tor in 1756 and lived the­re until his death in 1775. Cyp­rián tre­a­ted ail­ments with her­bal infu­si­ons, tinc­tu­res, and teas, prac­ti­ced bone-​setting, and blo­od­let­ting. The legend of Cyp­rián tells that the uni­ver­se lured him. Envi­ous of an eag­le soaring into the heights, he cons­truc­ted a fly­ing machi­ne on which he ascen­ded from Three Cro­wns, pro­pel­led by love for a beau­ti­ful shep­her­dess. An angel saw his ima­ge at the bot­tom of the Sea Eye pond, stri­king him down with light­ning. A rock for­ma­ti­on cal­led the Monk (Mních) emer­ged at this spot and remains so named to this day (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk).

The vil­la­ge is home to the Smer­džon­ka Spa, spe­cia­li­zing in skin dise­a­ses, mus­cu­los­ke­le­tal disor­ders, and neuro­lo­gi­cal con­di­ti­ons. At the begin­ning of the vil­la­ge, the­re is a 3‑hectare pond. The brid­ge (footb­rid­ge) over the river, allo­wing pas­sa­ge for pedes­trians and cyc­lists to the Polish part of Pie­ni­ny, was ope­ned on August 12, 2006. It is the lon­gest (149.95 m) sus­pen­ded wooden brid­ge in Euro­pe (cer​ve​nyk​las​tor​.sk).


Čer­ve­ný Kláš­tor leży na skr­zy­żo­wa­niu rze­ki Duna­jec i poto­ku Lip­ník, pełni­ąc fun­kc­ję cen­trum turys­ty­ki w regi­onie Zama­gu­rí. His­to­ria wios­ki jest ści­śle zwi­ąza­na z klasz­to­rem zało­żo­nym w 1319 roku przez Kaka­ša Ber­ze­vi­ci, zna­ne­go również jako Lech­nic­ký kláš­tor (Wiki​pe​dia​.sk). Nazwa wios­ki wywo­dzi się od czer­wo­nych dachó­wek klasz­to­ru św. Jana, zasu­ge­ro­wa­nej przez pier­ws­ze­go prze­ora. W latach 1329 – 1563 był sie­dzi­bą kar­tu­zów, a w latach 1704 – 1782 zamiesz­ki­wa­ny był przez mni­chów kame­du­łów. Klasz­tor został odres­tau­ro­wa­ny i udos­tęp­ni­ony pub­licz­no­ści w latach 1956 – 1966 (cer​ve​nyk​las​tor​.sk).

W 1543 r. klasz­tor Kláš­to­ris­ko w Sło­wac­kim Raju został złu­pi­ony przez rycer­za Mate­ja Bašę. Mni­si prze­nie­śli się tymc­za­so­wo do Čer­ve­ný Kláš­tor, aby być spląd­ro­wa­ny­mi przez żołnier­zy z zamku Duna­jec (Nie­dzi­ca) w 1545 r. W rezul­ta­cie mni­si opu­ści­li to miejs­ce. Kar­tuz­ja­ńs­ki klasz­tor pod Lech­ni­cą został zlik­wi­do­wa­ny w 1563 r. Mni­si kame­du­li otr­zy­ma­li klasz­tor od bis­ku­pa Nit­ry, Ladi­sla­va Maťa­šov­ské­ho. Odbu­do­wa­li go w sty­lu baro­ko­wym (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk) i zmie­ni­li nazwę na Klasz­tor Pus­tel­ni­ków Góry Trzech Koron. Kame­du­li byli odła­mem bene­dyk­ty­nów, nazwa­nym na cze­ść macier­zys­te­go klasz­to­ru w Camal­do­li koło Arez­zo we Włos­zech (Wiki​pe​dia​.sk).

W tym cza­sie klasz­tor stał się znac­zącym ośrod­kiem lite­rac­kim, trans­la­cyj­nym i języ­ko­wym. Ojciec Romu­ald Had­bav­ný, uwa­ża­ny za wspó­łau­to­ra pier­ws­ze­go prze­kła­du Pis­ma Świ­ęte­go na zachod­ni­osło­wac­ki w 1750 r., odeg­rał w nim znac­zącą rolę. Zna­ny był również ze Sło­wni­ka łacińsko-​słowackiego (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk). W 1754 r. w Čer­ve­ný Kláš­tor zało­żo­no apte­kę, zna­ną nawet poza regi­onem Spis­za, zwłaszc­za pod rząda­mi zakon­ni­ka Cyp­riá­na w latach 1756 – 1775 (cer​ve​nyk​las​tor​.sk). Cyp­rian upra­wiał rośli­ny lecz­nic­ze, spor­ządził obszer­ny her­barz (cer​ve​nyk​las​tor​.sk) w 1766 r., zawie­ra­jący 283 oka­zy z nazwa­mi łaci­ńs­ki­mi, nie­miec­ki­mi, grec­ki­mi, pol­ski­mi i sło­wac­ki­mi, oraz infor­mac­je o cho­ro­bach i ich lec­ze­niu (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk).

Cyp­rian, uro­dzo­ny jako Franz Ignatz Jäsch­ke 28 lip­ca 1724 r. w Pol­ko­witz na Śląs­ku Nie­miec­kim (obe­cnie w Pols­ce), był wie­los­tron­nie wyksz­ta­łco­ny, stu­diu­jąc medy­cy­nę, bota­ni­kę, far­mac­ję, alche­mię, mecha­ni­kę i kos­mo­lo­gię. Przy­był do Čer­ve­ný Kláš­tor w 1756 r. i miesz­kał tam do swo­jej śmier­ci w 1775 r. Cyp­rian lec­zył rozt­wo­ra­mi zioło­wy­mi, nale­wka­mi i her­ba­ta­mi, prak­ty­ko­wał nasta­wia­nie zła­mań i pobie­ra­nie krwi. Legen­da o Cyp­ria­nie gło­si, że wsze­chświat go kusił. Zazdros­ny o orła unos­zące­go się w górę, skons­tru­ował lata­jący pojazd, na któ­rym wzni­ó­sł się z Gór Trzech Koron, napędza­ny miło­ścią do pięk­nej pas­ter­ki. Ani­oł dostr­ze­gł jego obraz na dnie sta­wu Mor­ské oko, uder­zył go błys­kiem i pows­ta­ła ska­ła nazwa­na Mnich (Mních), któ­ra nosi tę nazwę do dziś (muze​um​cer​ve​nyk​las​tor​.sk).

Wios­ka jest domem dla uzdro­wis­ka Smer­džon­ka, spec­ja­li­zu­jące­go się w lec­ze­niu cho­rób skó­ry, schor­zeń ukła­du ruchu i cho­rób neuro­lo­gicz­nych. Na poc­ząt­ku wios­ki znaj­du­je się staw o powierzch­ni 3 ha. Most (kład­ka) przez rze­kę, umo­żli­wia­jący prze­jście pies­zym i rower­zys­tom do pol­skiej części Pie­nin, został otwar­ty 12 sierp­nia 2006 r. Jest to naj­dłu­żs­zy (149,95 m) wis­zący dre­wnia­ny most w Euro­pie (cer​ve​nyk​las​tor​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2015, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Zamagurie, Zamagurské

Bajerovce

Hits: 1865

Baje­rov­ce ležia na seve­ro­vý­cho­de Levočs­kých vrchov, v nad­mor­skej výš­ke 665 met­rov nad morom (baje​rov​ce​.sk). Ich roz­lo­ha je 16.11 km2 (wiki​pe​dia​.org). V býva­lom vojen­skom obvo­de Javo­ri­na. V obci žije 296 oby­va­te­ľov. Zau­jí­ma­vos­ťou je, že sa tu nachá­dza chr­bát roz­vo­dia. Z jed­nej stra­ny chrb­ta sme­ru­je potok a vlie­va sa do Sever­né­ho mora, z dru­hej stra­ny do Čier­ne­ho mora (baje​rov​ce​.sk). Naj­star­šia písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1274. Vte­dy vlast­nil obcec Bajor­va­gaš – veľ­ký pán Tarc­za­y­ov­ský. Je mož­né, že obec zalo­ži­li Nemci, kto­rí vyru­bo­va­li lesy. Neskôr sa oby­va­te­lia veno­va­li roľ­níc­tvu, cho­vu dobyt­ka a oviec. V roku 178768-​ich domoch žilo 463 oby­va­te­ľov. His­to­ric­ké náz­vy obce: Bay­er­va­ga­sa, Baje­ro­wc­ze, Bajor­vá­gás, Bay­or­wa­ga­sa, Bey­er­haw, Bay­rocz, Bai­orocz, Bay­or. 12.9.1954 obec vyho­re­la, zni­či­lo sa 80 dre­ve­níc a 90 hos­po­dár­skych usad­los­tí (baje​rov​ce​.sk). V obci sa koná­va folk­lór­ny fes­ti­val Rusí­nov. Obec má prí­rod­ný amfi­te­áter (baje​rov​ce​.sk).


Baje­rov­ce is situ­ated in the nort­he­ast of the Levočs­ké Vrchy (Levo­ča Hills), at an alti­tu­de of 665 meters abo­ve sea level (baje​rov​ce​.sk). Its area covers 16.11 km² (wiki​pe​dia​.org). It was part of the for­mer mili­ta­ry dis­trict Javo­ri­na. The vil­la­ge is home to 296 inha­bi­tants. An inte­res­ting fea­tu­re is the rid­ge waters­hed, whe­re a stre­am flo­ws from one side, ulti­ma­te­ly rea­ching the North Sea, and from the other side, it flo­ws towards the Black Sea (baje​rov​ce​.sk). The oldest writ­ten record of the vil­la­ge dates back to 1274 when it was owned by Bajor­va­gaš – the nob­le Tarc­zay fami­ly. It is possib­le that Ger­mans, who were cle­a­ring forests, foun­ded the vil­la­ge. Later, the inha­bi­tants enga­ged in agri­cul­tu­re, catt­le far­ming, and she­ep bre­e­ding. In 1787, 463 resi­dents lived in 68 hou­ses. His­to­ri­cal names of the vil­la­ge inc­lu­de Bay­er­va­ga­sa, Baje­ro­wc­ze, Bajor­vá­gás, Bay­or­wa­ga­sa, Bey­er­haw, Bay­rocz, Bai­orocz, Bay­or. On Sep­tem­ber 12, 1954, the vil­la­ge suf­fe­red a fire, des­tro­y­ing 80 wooden hou­ses and 90 farm­ste­ads (baje​rov​ce​.sk). The vil­la­ge hosts a folk fes­ti­val dedi­ca­ted to Rusyn cul­tu­re and boasts a natu­ral amp­hit­he­a­ter (baje​rov​ce​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Zamagurie, Zamagurské

Slovenská Ves

Hits: 2659

Slo­ven­ská Ves pat­rí do Hor­né­ho Spi­ša, leží v nad­mor­skej výš­ke 650 met­rov nad morom. Žije tu 1 800 oby­va­te­ľov. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1311 (slo​ven​ska​ves​.sk), pod náz­vom Vil­la Scla­vo­ni­ca­lis. Tra­du­je sa, že pôvod­ne leža­la sever­nej­šie, no prvý­krát ju zni­či­lo v roku 1443 zeme­tra­se­nie a neskôr požiar (slo​ven​ska​ves​.sk). V rokoch 17101711 obec pos­tih­la mor. Oby­va­te­lia sa veno­va­li poľ­no­hos­po­dár­stvu, naj­mä pes­to­va­niu raže, jač­me­ňa, ovsu, ľanu a zemia­kov. Veno­va­li sa výro­be plát­na, dre­vo­ru­bač­stvu, cho­vu oviec a dobyt­ka, krč­már­stvu, kraj­čír­stvu, obuv­níc­tvu, kováč­stvu, kolár­stvu a pekár­stvu (slo​ven​ska​ves​.sk). V obci sa nachá­dza Kos­tol Očis­ťo­va­nia Pan­ny Márie z dru­hej polo­vi­ce 14. sto­ro­čia, v kto­rej je nesko­ro­go­tic­ká socha Mado­ny z roku 1510 z diel­ne Maj­stra Pav­la z Levo­če. V dol­nej čas­ti Slo­ven­ské­ho poto­ka sa nachá­dza Lúka Kúty, vyso­ko­by­lin­ná buj­ná zamok­re­ná lúka, kde sa nachá­dza napr. orchi­dea Epi­pac­tis palus­tris. Sever­ne od obce vyvie­ra osem pra­me­ňov mine­rál­nych vôd (slo​ven​ska​ves​.sk).


Slo­ven­ská Ves is part of Upper Spiš, situ­ated at an ele­va­ti­on of 650 meters abo­ve sea level. The vil­la­ge is home to 1,800 resi­dents. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge dates back to 1311 (slo​ven​ska​ves​.sk), under the name Vil­la Scla­vo­ni­ca­lis. It is rumo­red that ori­gi­nal­ly, it was loca­ted furt­her north, but it was first des­tro­y­ed by an eart­hqu­ake in 1443 and later by a fire (slo​ven​ska​ves​.sk). In the years 17101711, the vil­la­ge was affec­ted by the pla­gue. The inha­bi­tants were enga­ged in agri­cul­tu­re, pri­ma­ri­ly cul­ti­va­ting rye, bar­ley, oats, flax, and pota­to­es. They were invol­ved in linen pro­duc­ti­on, log­ging, she­ep and catt­le bre­e­ding, inn­ke­e­ping, tai­lo­ring, sho­ema­king, blacks­mit­hing, whe­e­lwrigh­ting, and baking (slo​ven​ska​ves​.sk).

The vil­la­ge is home to the Church of the Puri­fi­ca­ti­on of the Vir­gin Mary from the second half of the 14th cen­tu­ry, which hou­ses a late Got­hic sta­tue of the Madon­na from 1510, cre­a­ted by Mas­ter Paul of Levo­ča. In the lower part of the Slo­ven­ský potok (Slo­vak Stre­am), the­re is Lúka Kúty, a high-​herbaceous, lush wet mea­dow whe­re, for exam­ple, the Epi­pac­tis palus­tris orchid can be found. Eight mine­ral water springs emer­ge north of the vil­la­ge (slo​ven​ska​ves​.sk).


Slo­ven­ská Ves znaj­du­je się na Gór­nym Spis­zu, na wyso­ko­ści 650 met­rów nad pozi­omem mor­za. W miejs­co­wo­ści miesz­ka 1800 miesz­ka­ńców. Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o wsi pocho­dzi z roku 1311 (slo​ven​ska​ves​.sk), pod nazwą Vil­la Scla­vo­ni­ca­lis. Mówi się, że pier­wot­nie leża­ła bar­dziej na półno­cy, ale po raz pier­ws­zy zosta­ła zniszc­zo­na przez trzęsie­nie zie­mi w 1443 roku, a później przez pożar (slo​ven​ska​ves​.sk). W latach 1710 – 1711 wieś dot­knęła zara­za. Miesz­ka­ńcy zaj­mo­wa­li się rol­nict­wem, głó­wnie upra­wą żyta, jęcz­mie­nia, owsa, lnu i ziem­nia­ków. Zaj­mo­wa­li się również pro­dukc­ją płót­na, wycin­ką drzew, hodo­wlą owiec i bydła, pro­wa­dze­niem gos­po­dy, kra­wiect­wem, sze­wst­wem, kowalst­wem, wójarst­wem i pie­karst­wem (slo​ven​ska​ves​.sk).

We wsi znaj­du­je się Kości­ół Oczyszc­ze­nia Najświ­ęts­zej Maryi Pan­ny z dru­giej poło­wy XIV wie­ku, w któ­rym znaj­du­je się późno­go­tyc­ka rze­źba Mat­ki Bos­kiej z 1510 roku, autorst­wa Mis­tr­za Pawła z Lewoc­zy. W dol­nej części poto­ku Slo­ven­ský znaj­du­je się Lúka Kúty, wyso­ka, buj­na łąka bagienno-​błotna, gdzie można zna­le­źć np. storc­zy­ka Epi­pac­tis palus­tris. Na północ od wsi wypły­wa osiem źró­deł wód mine­ral­nych (slo​ven​ska​ves​.sk).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post