2006-2010, 2007, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2016, 2016-2020, Akvaristika, Časová línia, Prax

Sladkovodné akvária

Hits: 19516

Tu sa nachá­dza­jú cel­ko­vé zábe­ry na nie­kto­ré moje aj cudzie akvá­ria. Mož­no pod­ľa nich pozo­ro­vať vývoj nie­kto­rých nádr­ží. Nachá­dza sa tu aj zopár zábe­rov, kto­ré doku­men­tu­jú stav u nie­kto­rých cho­va­te­ľov, čo môže zna­me­nať aj to, že tie­to nádr­že spĺňa­jú svo­ju fun­kciu a záro­veň aj este­tic­ké kri­té­ria. Nádr­že sú to rôz­ne, rast­lin­né aj vytie­rač­ky, sna­žím sa pre­zen­to­vať to, čo je pek­né, dob­ré, zau­jí­ma­vé, vzácne.


Here are some ove­rall shots of some of my own and fore­ign aqu­ariums. You can obser­ve the deve­lop­ment of some tanks based on them. The­re are also a few shots docu­men­ting the con­di­ti­on at some bre­e­ders’, which may also mean that the­se tanks ful­fill the­ir func­ti­on and aest­he­tic cri­te­ria at the same time. The tanks are vari­ous, plan­ted as well as fish-​only, I’m try­ing to pre­sent wha­t’s beau­ti­ful, good, inte­res­ting, and rare.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2009, 2011, 2011-2015, Akvaristika, Časová línia, Organizmy, Príroda, Ryby, Tetry, Živočíchy

Paracheirodon axelrodi – neónka červená

Hits: 14789

Zau­ží­va­ný je aj názov pra­vé neón­ky, ale­bo aj čer­ve­né neón­ky. Syno­ny­má: Che­i­ro­don axel­ro­di, Hyp­hes­sob­ry­con car­di­na­lis. Doží­va­jú sa níz­ke­ho veku – 23 rokov. V prí­ro­de žijú v tzv. čier­nej vode pochá­dza­jú­cej z les­ných oblas­tí, plnej humí­no­vých kyse­lín, výlu­hov z dre­va a pôdy povo­dia Rio Neg­ro v Bra­zí­lii. Vyža­du­jú pre odchov veľ­mi níz­ky obsah hyd­ro­ge­nuh­li­či­ta­nov, váp­ni­ka a hor­čí­ka – vodu veľ­mi mäk­kú, ale pomer­ne boha­tú na ióny. S tet­rou neóno­vou – Para­che­i­ro­don inne­si sa prá­ve neón­ky čas­to mýlia, v sku­toč­nos­ti sa tie­to dva dru­hy v prí­ro­de nestre­tá­va­jú, žijú v dosť roz­diel­nych pod­mien­kach. Neón­ky zís­ka­li svo­je pome­no­va­nie pod­ľa mod­ro­ze­le­né­ho pásu tiah­nu­ce­ho sa pozdĺž celé­ho tela. Vďa­ka svoj­mu vzhľa­du sú veľ­mi popu­lár­ne nie­len medzi akva­ris­ta­mi, ale aj u širo­kej verej­nos­ti. Do vody vylu­ču­jú málo exkre­men­tov a to pris­pie­va k tomu, aby boli veľ­mi vhod­né pre krás­ne rast­lin­né akvá­ria. Neón­ky majú rad­šej vodu stu­den­šiu, ale chov je mož­ný aj v akvá­riu s tep­lej­šou vodou. Napr. v nádr­ži s ter­čov­ca­mi o tep­lo­te 2830°C. Neón­ky majú veľ­mi ostré zúb­ky. Ústa sú pris­pô­so­be­né chy­ta­niu hmy­zu z hla­di­ny. Dro­zo­fi­ly sú pre ne pochúť­ka. Vhod­né na kŕme­nie sú občas aj mik­ry. Pri­jí­ma­jú suchú vloč­ko­vú potra­vu, prí­pad­ne malé gra­nu­le. Cho­vať sa dajú aj vo vode tvr­d­šej. Ak bude­me cho­vať neónky.

Roz­mno­žo­va­nie néo­niek, ak nemá­me mäk­kú vodu s hod­no­ta­mi vodi­vos­ti pod 50 mik­ro­sie­men­sov, nedo­ve­die­me do úspeš­né­ho kon­ca. Ryby sa nám vytrieť doká­žu, ale to je úspe­chom koniec. pH takej­to vody môže dosa­ho­vať hod­no­tu 5. Opti­mál­na vodi­vosť by mala byť 02 mik­roS. Pred­po­kla­daj­me, že máme vodu s mini­mál­nym obsa­hom solí. Mož­nosť ako pri­ro­dze­ne dosiah­nuť níz­ke pH a prí­rod­ný cha­rak­ter čier­nej vody tkvie v pou­ži­tí čerstvé­ho kore­ňa (dre­va) v pri­me­ra­nom štá­diu roz­kla­du, kto­rý vlo­ží­me tes­ne pred tre­ním do nádr­že. Ide­ál­ne ešte pred ryba­mi. Neón­kam sa to bude veľ­mi páčiť, budú sa cítiť ako doma”. Odme­nia sa nám ráno hru­bou vrstvou bie­lych ikier.


The com­mon­ly used name for them is also the true neon tet­ra or red neon tet­ra. Syno­nyms: Che­i­ro­don axel­ro­di, Hyp­hes­sob­ry­con car­di­na­lis. They have a rela­ti­ve­ly short lifes­pan – 23 years. In natu­re, they inha­bit the so-​called black water ori­gi­na­ting from fores­ted are­as, full of humic acids, lea­cha­te from wood, and soil runoff in the Rio Neg­ro basin in Bra­zil. They requ­ire very low levels of bicar­bo­na­tes, cal­cium, and mag­ne­sium for bre­e­ding – very soft water but rela­ti­ve­ly rich in ions. Neon tetras are often con­fu­sed with the neon tet­ra – Para­che­i­ro­don inne­si; howe­ver, the­se two spe­cies do not encoun­ter each other in the wild, living in quite dif­fe­rent con­di­ti­ons. Neon tetras ear­ned the­ir name from the blue-​green stri­pe run­ning along the­ir enti­re body. Thanks to the­ir appe­a­ran­ce, they are very popu­lar not only among aqu­arists but also among the gene­ral pub­lic. They pro­du­ce litt­le was­te in the water, making them high­ly suitab­le for beau­ti­ful plan­ted aqu­ariums. Neon tetras pre­fer cooler water, but they can also be kept in war­mer water aqu­ariums, for exam­ple, with dis­cus at a tem­pe­ra­tu­re of 28 to 30°C. Neon tetras have very sharp teeth, and the­ir mouths are adap­ted to cat­ching insects from the sur­fa­ce. Fru­it flies are a deli­ca­cy for them. Occa­si­onal­ly, they accept mic­ro­or­ga­nisms. They can also be fed with dry fla­ke food or small pel­lets. They can be kept in slight­ly har­der water.

Bre­e­ding neon tetras, if we don’t have soft water with con­duc­ti­vi­ty valu­es below 50 mic­ro­sie­mens, will not lead to a suc­cess­ful out­co­me. The fish can lay eggs, but tha­t’s the end of the suc­cess. The pH of this water can reach a value of 5. The opti­mal con­duc­ti­vi­ty should be 02 mic­roS. Let’s assu­me we have water with a mini­mal salt con­tent. A way to natu­ral­ly achie­ve low pH and the natu­ral cha­rac­ter of black water lies in using fresh decom­po­sing wood pla­ced just befo­re spa­wning in the tank. Ide­al­ly, befo­re the fish. Neon tetras will love it, they will feel at home.” They will reward us in the mor­ning with a thick lay­er of whi­te eggs.


Der geb­rä­uch­li­che Name für sie ist auch der ech­te Neon Tet­ra oder der rote Neon Tet­ra. Syno­ny­me: Che­i­ro­don axel­ro­di, Hyp­hes­sob­ry­con car­di­na­lis. Sie haben eine rela­tiv kur­ze Lebens­dau­er – 23 Jah­re. In der Natur bewoh­nen sie das soge­nann­te Sch­war­zwas­ser aus bewal­de­ten Gebie­ten, vol­ler Humin­sä­u­ren, Aus­tritt von Holz und Bode­nabf­luss im Ein­zugs­ge­biet des Rio Neg­ro in Bra­si­lien. Sie benöti­gen sehr nied­ri­ge Gehal­te an Bicar­bo­na­ten, Cal­cium und Mag­ne­sium zur Zucht – sehr wei­ches Was­ser, aber rela­tiv reich an Ionen. Neon Tetras wer­den oft mit dem Neon Tet­ra – Para­che­i­ro­don inne­si ver­wech­selt; jedoch begeg­nen sich die­se zwei Arten in fre­ier Wild­bahn nicht und leben in ziem­lich unters­chied­li­chen Bedin­gun­gen. Neon Tetras haben ihren Namen von dem blaug­rünen Stre­i­fen, der entlang ihres gesam­ten Kör­pers ver­lä­uft. Dank ihres Aus­se­hens sind sie nicht nur bei Aqu­aria­nern, son­dern auch bei der bre­i­ten Öffen­tlich­ke­it sehr beliebt. Sie pro­du­zie­ren wenig Abfall im Was­ser und eig­nen sich daher her­vor­ra­gend für schöne bepf­lanz­te Aqu­arien. Neon Tetras bevor­zu­gen küh­le­re Gewäs­ser, kön­nen aber auch in wär­me­ren Aqu­arien gehal­ten wer­den, zum Beis­piel mit Dis­kus bei einer Tem­pe­ra­tur von 28 bis 30°C. Neon Tetras haben sehr schar­fe Zäh­ne, und ihre Mün­der sind darauf aus­ge­legt, Insek­ten von der Was­se­ro­berf­lä­che zu fan­gen. Obstf­lie­gen sind eine Deli­ka­tes­se für sie. Gele­gen­tlich akzep­tie­ren sie auch Mik­ro­or­ga­nis­men. Sie kön­nen auch mit troc­ke­nem Floc­ken­fut­ter oder kle­i­nen Pel­lets gefüt­tert wer­den. Sie kön­nen auch in etwas här­te­rem Was­ser gehal­ten werden.

Die Zucht von Neon Tetras, wenn wir kein wei­ches Was­ser mit Leit­fä­hig­ke­it­swer­ten unter 50 Mik­ro­sie­mens haben, wird nicht zu einem erfolg­re­i­chen Ergeb­nis füh­ren. Die Fis­che kön­nen Eier legen, aber das ist das Ende des Erfolgs. Der pH-​Wert die­ses Was­sers kann einen Wert von 5 erre­i­chen. Die opti­ma­le Leit­fä­hig­ke­it soll­te 02 Mik­ro­sie­mens bet­ra­gen. Neh­men wir an, wir haben Was­ser mit mini­ma­lem Salz­ge­halt. Eine Mög­lich­ke­it, einen nied­ri­gen pH-​Wert und den natür­li­chen Cha­rak­ter des Sch­war­zwas­sers auf natür­li­che Wei­se zu erre­i­chen, bes­teht darin, fris­ches zer­setz­tes Holz kurz vor der Lai­ch­ze­it in das Aqu­arium zu legen. Ide­al wäre es vor den Fis­chen. Neon Tetras wer­den es lie­ben, sie wer­den sich wie zu Hau­se füh­len”. Sie belo­hnen uns mor­gens mit einer dic­ken Schicht wei­ßer Eier.


O nome comum para eles tam­bém é o ver­da­de­i­ro tet­ra neon ou tet­ra neon ver­mel­ho. Sinô­ni­mos: Che­i­ro­don axel­ro­di, Hyp­hes­sob­ry­con car­di­na­lis. Eles têm uma vida rela­ti­va­men­te cur­ta – 23 anos. Na natu­re­za, habi­tam a cha­ma­da água neg­ra ori­gi­ná­ria de áre­as flo­res­ta­das, che­ia de áci­dos húmi­cos, lixi­via­dos de made­i­ra e esco­amen­to do solo na bacia do Rio Neg­ro, no Bra­sil. Eles requ­e­rem níve­is muito bai­xos de bicar­bo­na­tos, cál­cio e mag­né­sio para a repro­du­ção – água muito macia, mas rela­ti­va­men­te rica em íons. Tetras neons são fre­qu­en­te­men­te con­fun­di­dos com o tet­ra neon – Para­che­i­ro­don inne­si; no entan­to, essas duas espé­cies não se encon­tram na natu­re­za, viven­do em con­di­ções bas­tan­te dife­ren­tes. Tetras neons gan­ha­ram seu nome da fai­xa azul-​verde que per­cor­re todo o cor­po deles. Gra­ças à sua apa­rên­cia, são muito popu­la­res não ape­nas entre os aqu­aris­tas, mas tam­bém entre o púb­li­co em geral. Eles pro­du­zem pou­co resí­duo na água, tornando-​os alta­men­te ade­qu­ados para belos aqu­ári­os plan­ta­dos. Tetras neons pre­fe­rem água mais fria, mas tam­bém podem ser man­ti­dos em aqu­ári­os mais quen­tes, por exem­plo, com dis­cos a uma tem­pe­ra­tu­ra de 2830°C. Tetras neons têm den­tes muito afia­dos, e suas bocas são adap­ta­das para pegar inse­tos da super­fí­cie. Mos­cas de fru­tas são uma igu­aria para eles. Oca­si­onal­men­te, eles ace­i­tam mic­ro­or­ga­nis­mos. Eles tam­bém podem ser ali­men­ta­dos com ali­men­tos secos em flo­cos ou pequ­e­nos pel­lets. Eles podem ser man­ti­dos em água um pou­co mais dura.

A repro­du­ção dos tetras neons, se não tiver­mos água macia com valo­res de con­du­ti­vi­da­de abai­xo de 50 mic­ro­sie­mens, não leva­rá a um resul­ta­do bem-​sucedido. Os pei­xes podem botar ovos, mas esse é o fim do suces­so. O pH des­sa água pode atin­gir um valor de 5. A con­du­ti­vi­da­de ide­al deve ser de 0 a 2 mic­ro­sie­mens. Vamos supor que temos água com um teor míni­mo de sal. Uma mane­i­ra de alca­nçar natu­ral­men­te um pH bai­xo e o cará­ter natu­ral da água neg­ra está em usar made­i­ra fres­ca em decom­po­si­ção colo­ca­da pou­co antes do deso­va no aqu­ário. Ide­al­men­te, antes dos pei­xes. Os tetras neons vão ado­rar, eles se sen­ti­rão em casa”. Eles nos recom­pen­sa­rão de man­hã com uma cama­da espes­sa de ovos brancos.


Leur nom cou­rant est éga­le­ment le vrai néon tét­ra ou néon tét­ra rou­ge. Syno­ny­mes : Che­i­ro­don axel­ro­di, Hyp­hes­sob­ry­con car­di­na­lis. Leur espé­ran­ce de vie est rela­ti­ve­ment cour­te – 2 à 3 ans. Dans la natu­re, ils habi­tent l’e­au noire dite ori­gi­nai­re des zones boisé­es, riche en aci­des humi­qu­es, en lixi­viat de bois et en ruis­sel­le­ment du sol dans le bas­sin du Rio Neg­ro au Bré­sil. Ils néces­si­tent des nive­aux très bas de bicar­bo­na­tes, de cal­cium et de mag­né­sium pour la repro­duc­ti­on – une eau très dou­ce mais rela­ti­ve­ment riche en ions. Les tétras néons sont sou­vent con­fon­dus avec le tét­ra néon – Para­che­i­ro­don inne­si ; cepen­dant, ces deux espèces ne se ren­con­trent pas dans la natu­re, vivant dans des con­di­ti­ons assez dif­fé­ren­tes. Les tétras néons ont obte­nu leur nom de la ban­de bleu-​vert qui court le long de tout leur corps. Grâce à leur appa­ren­ce, ils sont très popu­lai­res non seule­ment par­mi les aqu­ari­op­hi­les, mais aus­si par­mi le grand pub­lic. Ils pro­du­isent peu de déchets dans l’e­au, ce qui les rend très adap­tés aux beaux aqu­ariums plan­tés. Les tétras néons pré­fèrent une eau plus fra­îche, mais ils peuvent éga­le­ment être main­te­nus dans des aqu­ariums plus chauds, par exem­ple, avec des dis­cus à une tem­pé­ra­tu­re de 28 à 30°C. Les tétras néons ont des dents très tran­chan­tes, et leurs bou­ches sont adap­té­es pour att­ra­per des insec­tes en sur­fa­ce. Les mou­ches des fru­its sont une déli­ca­tes­se pour eux. De temps en temps, ils accep­tent les micro-​organismes. Ils peuvent éga­le­ment être nour­ris avec des flo­cons secs ou de petits gra­nu­lés. Ils peuvent être main­te­nus dans une eau légère­ment plus dure.

La repro­duc­ti­on des tétras néons, si nous n’a­vons pas d’e­au dou­ce avec des vale­urs de con­duc­ti­vi­té infé­rie­ures à 50 mic­ro­sie­mens, ne con­du­ira pas à un résul­tat réus­si. Les pois­sons peuvent pon­dre des œufs, mais c’est la fin du suc­cès. Le pH de cet­te eau peut atte­in­dre une vale­ur de 5. La con­duc­ti­vi­té opti­ma­le dev­rait être de 0 à 2 mic­ro­sie­mens. Sup­po­sons que nous avons de l’e­au avec une tene­ur mini­ma­le en sel. Une façon d’at­te­in­dre natu­rel­le­ment un pH bas et le carac­tère natu­rel de l’e­au noire con­sis­te à uti­li­ser du bois frais en décom­po­si­ti­on pla­cé jus­te avant la pon­te dans le réser­vo­ir. Idé­a­le­ment, avant les pois­sons. Les tétras néons vont ado­rer, ils se sen­ti­ront com­me à la mai­son”. Ils nous récom­pen­se­ront le matin avec une épais­se cou­che d’œufs blancs.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2008, Časová línia, Mäkkýše, Organizmy, Príroda, Živočíchy

Marisa cornuarietis – kombajn na rastliny

Hits: 6054

Veľ­mi žra­vý druh pat­ria­ci do čeľa­de Ampul­la­ri­i­dae. Je úpl­ne nevhod­ný do rast­lin­ných akvá­rií. Obľu­bu­je rast­li­ny a doká­že ich skon­zu­mo­vať veľ­ké množ­stvo v krát­kej dobe. Živí sa aj ria­sa­mi, pre­to sa hodí do kamen­ných” nádr­ží bez vod­ných rast­lín, v kto­rých žerie zvyš­ky potra­vy a ria­sy. Aj šte­tin­ko­vé ria­sy. Napr. do akvá­rií s afric­ký­mi cich­li­da­mi. Kla­die vajíč­ka v rôso­lo­vi­tom sli­ze. Bola náj­de­ná v Bra­zí­lii, v Hon­du­ra­se, vo Vene­zu­e­le, v Pana­me, v Kos­ta­ri­ke, na Flo­ri­de, v Texa­se (Ale­xan­dra Beh­rendt).


A high­ly vora­ci­ous spe­cies belo­n­ging to the Ampul­la­ri­i­dae fami­ly. It is enti­re­ly unsu­itab­le for plan­ted aqu­ariums. It favors plants and can con­su­me a lar­ge amount of them in a short peri­od. It also feeds on algae, making it suitab­le for roc­ky” tanks wit­hout aqu­atic plants, whe­re it con­su­mes lef­to­ver food and algae, inc­lu­ding fila­men­tous algae. For exam­ple, in aqu­ariums with Afri­can cich­lids. It lays eggs in a gela­ti­nous sli­me. It has been found in Bra­zil, Hon­du­ras, Vene­zu­e­la, Pana­ma, Cos­ta Rica, Flo­ri­da, and Texas (Ale­xan­dra Behrendt).


Eine sehr gef­rä­ßi­ge Art, die zur Fami­lie der Ampul­la­ri­i­dae gehört. Sie eig­net sich über­haupt nicht für bepf­lanz­te Aqu­arien. Sie bevor­zugt Pflan­zen und kann in kur­zer Zeit eine gro­ße Men­ge davon ver­zeh­ren. Sie ernä­hrt sich auch von Algen, was sie für ste­i­ni­ge” Bec­ken ohne Was­serpf­lan­zen gee­ig­net macht, in denen sie Rest­fut­ter und Algen, ein­sch­lie­ßlich faden­för­mi­ger Algen, frisst. Zum Beis­piel in Aqu­arien mit afri­ka­nis­chen Bunt­bars­chen. Sie legt Eier in sch­le­i­mi­ger Gela­ti­ne. Sie wur­de in Bra­si­lien, Hon­du­ras, Vene­zu­e­la, Pana­ma, Cos­ta Rica, Flo­ri­da und Texas gefun­den (Ale­xan­dra Behrendt).


Odka­zy



Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2007, 2009, Časová línia, Mäkkýše, Organizmy, Príroda, Živočíchy

Pomacea bridgesii

Hits: 12254

Čelaď Ampul­la­ri­i­dae – App­le snails – jabl­ko­vé sli­má­ky sú nie­ke­dy nazý­va­né aj mys­te­ry snails – záhad­né sli­má­ky (App­le snail). Druh Poma­cea brid­ge­si doras­tá bež­ne do 67 cm, maxi­mum je 15 cm. Pochá­dza z Juž­nej Ame­ri­ky – Rio Gran­de, Rey­es River at Beni, povo­die Ama­zo­nu (App­le snail). Syno­ny­mom je pome­no­va­nie Ampul­la­rius aus­tra­lis. P. brid­ge­sii pat­rí do čeľa­de Ampu­lár­ko­vi­té, kto­rá sa vyzna­ču­je tým, že na roz­mno­žo­va­nie tre­ba mať samič­ku aj sam­če­ka. Ten­to druh sa nevyz­na­ču­je her­maf­ro­di­tiz­mom. Do tej­to sku­pi­ny pat­ria aj iné dru­hy, avšak do rast­lin­ných akvá­rií je vhod­ný len rod P. brid­ge­sii, pre­to­že ako jedi­ný neže­rie rast­li­nyChov tých­to sli­má­kov – ampu­lá­rii si nevy­ža­du­je žiad­ne špe­ciál­ne náro­ky, čo sa však už nedá cel­kom pove­dať o ich odcho­ve. Avšak veľ­ké požia­dav­ky nekla­die ani ten. Sta­čí, aby mala ampu­lá­ria prí­stup k suché­mu mies­tu. Oby­čaj­ne vytvo­ria kokón na kry­com skle, na vyčnie­va­jú­com liste.

Vplyv na chov má obsah váp­ni­ka vo vode, čo môže byť prob­lém v mäk­kej vode, kde je potreb­né poskyt­núť sli­má­kom pra­vú sépiu. Zo sépie bude sli­mák čer­pať váp­nik. Napo­kon via­ce­ro akva­ris­tov, naj­mä rast­lin­ká­rov pou­ží­va sli­má­ky na zmäk­če­nie vody. Sli­má­ky samoz­rej­me čer­pa­jú váp­nik aj z vody. Doká­žu ho vo väč­šom množ­stvo via­zať do svo­jich ulít. Naopak pri jeho nedos­tat­ku chrad­nú, schrán­ka im mäkne.


The fami­ly Ampul­la­ri­i­dae, com­mon­ly kno­wn as App­le snails, are some­ti­mes also refer­red to as mys­te­ry snails. The spe­cies Poma­cea brid­ge­si typi­cal­ly gro­ws to a length of 6 – 7 cm, with a maxi­mum size of 15 cm. It ori­gi­na­tes from South Ame­ri­ca, spe­ci­fi­cal­ly the Rio Gran­de, Rey­es River at Beni, and the Ama­zon River basin. Syno­ny­mous­ly, it is also cal­led Ampul­la­rius aus­tra­lis. P. brid­ge­sii belo­ngs to the Ampul­la­ri­i­dae fami­ly, cha­rac­te­ri­zed by the need for both a fema­le and a male for repro­duc­ti­on. This spe­cies does not exhi­bit her­maph­ro­di­tism. Whi­le other spe­cies belo­ng to this group, only the P. brid­ge­sii genus is suitab­le for plan­ted aqu­ariums becau­se it is the only one that does not con­su­me plants. The care of the­se snails, ampul­la­ries, does not requ­ire any spe­cial demands, but the same can­not be said about the­ir bre­e­ding. Nevert­he­less, the­ir bre­e­ding does not impo­se sig­ni­fi­cant requ­ire­ments eit­her. It is suf­fi­cient for the ampul­la­ria to have access to a dry area, typi­cal­ly cre­a­ting a coco­on on the tan­k’s cover glass or a prot­ru­ding leaf.

The cal­cium con­tent in the water affects the­ir bre­e­ding, and this can be a con­cern in soft water, whe­re pro­vi­ding real cutt­le­bo­ne is neces­sa­ry. Snails extract cal­cium from the cutt­le­bo­ne, which is cru­cial for the­ir deve­lop­ment. Some aqu­arium ent­hu­siasts, espe­cial­ly tho­se with plan­ted tanks, use snails to sof­ten water. Snails natu­ral­ly absorb cal­cium from the water and can bind a con­si­de­rab­le amount into the­ir shells. Con­ver­se­ly, a lack of cal­cium can lead to the­ir shells wea­ke­ning and shrinking.


Die Fami­lie Ampul­la­ri­i­dae, all­ge­me­in als Apfel­schnec­ken bekannt, wer­den manch­mal auch als Mystery-​Schnecken bez­e­ich­net. Die Art Poma­cea brid­ge­si erre­icht nor­ma­ler­we­i­se eine Län­ge von 6 – 7 cm, mit einer maxi­ma­len Größe von 15 cm. Sie stammt aus Süda­me­ri­ka, genau­er gesagt dem Rio Gran­de, dem Rey­es River am Beni und dem Amazonas-​Einzugsgebiet. Syno­nym wird sie auch Ampul­la­rius aus­tra­lis genannt. P. brid­ge­sii gehört zur Fami­lie der Ampul­la­ri­i­dae, die durch die Not­wen­dig­ke­it von sowohl einem Weib­chen als auch einem Männ­chen für die Fortpf­lan­zung gekenn­ze­ich­net ist. Die­se Art zeigt kei­ne Her­maph­ro­di­tis­mus. Wäh­rend ande­re Arten zu die­ser Grup­pe gehören, ist nur die Gat­tung P. brid­ge­sii für bepf­lanz­te Aqu­arien gee­ig­net, da sie die ein­zi­ge ist, die kei­ne Pflan­zen frisst. Die Pfle­ge die­ser Schnec­ken, auch Ampul­la­rien genannt, erfor­dert kei­ne beson­de­ren Ans­prüche, aber das­sel­be kann nicht unbe­dingt über ihre Zucht gesagt wer­den. Den­noch stellt auch die Zucht kei­ne gro­ßen Anfor­de­run­gen. Es reicht aus, wenn die Ampul­la­ria Zugang zu einem troc­ke­nen Bere­ich hat, in der Regel durch die Bil­dung eines Kokons auf der Abdec­kung des Aqu­ariums oder einem heraus­ra­gen­den Blatt.

Der Kal­zium­ge­halt im Was­ser bee­in­flusst ihre Zucht, und dies kann in wei­chem Was­ser ein Prob­lem sein, wo es not­wen­dig ist, den Schnec­ken ech­te Sepien­kno­chen zur Ver­fügung zu stel­len. Schnec­ken ent­zie­hen der Sepie Kal­zium, das für ihre Ent­wick­lung ents­che­i­dend ist. Eini­ge Aqu­arien­lieb­ha­ber, ins­be­son­de­re sol­che mit bepf­lanz­ten Aqu­arien, ver­wen­den Schnec­ken, um das Was­ser auf natür­li­che Wei­se zu erwe­i­chen. Schnec­ken neh­men natür­lich Kal­zium aus dem Was­ser auf und bin­den eine erheb­li­che Men­ge in ihre Scha­len. Umge­ke­hrt kann ein Man­gel an Kal­zium zu einer Sch­wä­chung und Sch­rump­fung ihrer Scha­len führen.


Odka­zy



Use Facebook to Comment on this Post

Akvaristika, Technika

Osvetlenie akvária

Hits: 26849

Svet­lo je pod­stat­nou abi­otic­kou zlož­kou, kto­rou sa musí akva­ris­ta v byte zapo­die­vať. Za jeho výdat­nej pomo­ci pre­bie­ha­jú v akvá­riu bio­lo­gic­ké bio­che­mic­ké aj fyzi­kál­ne pro­ce­sy. Keď­že v mier­nom pás­me, v kto­rom sa nachá­dzam ja, a asi aj väč­ši­na z vás, kde je dĺž­ka slneč­né­ho svi­tu od jese­ne do jari nedos­ta­toč­ná, zabez­pe­če­nie ume­lé­ho osvet­le­nia je nevy­hnut­né. Samot­né slneč­né lúče sú síce pri­már­nym zdro­jom ener­gie, avšak nie sú prí­liš žia­du­ce v akva­ris­ti­ke. Dôvo­dom je to, že lúče v prí­ro­de nedo­pa­da­jú mimo hla­di­ny. V ume­lých nádr­žiach však dopa­da­jú na boč­né ste­ny, čo je čas­to dôvo­dom rias na čel­nom skle aj vo vode. Navy­še vod­né toky tečú v doli­nách, a tie sú neraz zare­za­né v kra­ji­ne, v ska­lách. Z geomor­fo­lo­gic­ké­ho hľa­dis­ka sa dá pred­po­kla­dať, že vod­ný tok tečie v zvl­ne­nom pro­fi­le. To zna­me­ná, že slneč­né lúče ťaž­šie pre­ni­ka­jú do vody v nich ako u nás v dome či byte. Voda v prí­ro­de je okrem toho čas­to zne­čis­te­ná, ale­bo jed­no­du­cho zafar­be­ná.. Aj pre­to odpo­rú­čam mať akvá­ri­um v tmav­šej čas­ti miest­nos­ti, a svie­tiť počas dná rad­šej ume­lým svet­lo. Je len samoz­rej­mé, že slneč­né­ho svet­la sa celé­mu kom­ple­tu prav­de­po­dob­ne aj tak dosta­ne dosť. Ani rybám by sa asi nepá­či­lo neus­tá­le plá­vať v tme. Svo­ju úlo­hu má aj este­tic­ké a funkč­né hľa­dis­ko, naj­mä pri pozo­ro­va­ní živo­ta v akvá­riu. Ryby nedo­ká­žu prí­liš svet­lo pri­jí­mať oča­mi. Nie do takej mie­ry ako cicav­ce, ale­bo hmyz. Je to mož­no zvlášt­ne, ale evo­luč­ne nedo­siah­li taký stup­ňa vývo­ja, ako by sme si asi na prvý pohľad mys­le­li. Ryby pri­jí­ma­jú svet­lo hlav­ne kožou, celým povr­chom tela.

Pri nad­byt­ku svet­la v akvá­riu, vzni­ka­jú zele­né ria­sy, pri nedos­tat­ku svet­la, hne­dé ria­sy. Kedy­si sa pou­ží­va­li v cho­va­teľ­stve vôbec žia­rov­ky. Už dáv­nej­šie sa od toho upus­ti­lo. Je to vhod­né napr. pre pla­zy do terá­ria, kde ten­to skve­lý vyná­lez slú­ži skôr ako zdroj tep­la, ako svet­la. Náj­du prí­pad­ne uplat­ne­nie pre rast­lin­né akvá­ria ak akva­ris­ta nemá iný zdroj tep­lé­ho svet­la. Pre­to­že rast­li­ny pre­fe­ru­jú skôr tep­lú zlož­ku fareb­né­ho spek­tra, kto­rú posky­tu­je bež­ná žia­rov­ka. Je to podob­né ako u sucho­zem­ských rast­lín. Chlo­ro­fyl je obsia­hnu­tý aj vo vod­ných rast­li­nách, len ria­sy obsa­hu­jú iný typ chlo­ro­fy­lu. Sucho­zem­ské rast­li­ny majú foto­syn­te­tic­kú účin­nosť iba 1 %, tak­že je to z ľud­ské­ho pohľa­du, mrha­nie ener­gie. Je to zaprí­či­ne­né špe­cia­li­zá­ci­ou enzý­mov, chlo­ro­fy­lu a širo­ko­pás­mo­vos­ťou spek­tra pri­ro­dze­né­ho svet­la. Žia­rov­ky odo­vzdá­va­jú akva­ris­to­vi ener­giu tak, že 20 % sa trans­for­mu­je na svet­lo a 80 % na tep­lo. Ten­to stav nie je veľ­mi žia­du­ci. Akva­ris­ta potre­bu­je z osvet­le­nia zís­kať svet­lo, tep­lo je nad­by­toč­né. Navy­še zabez­pe­čiť dosta­toč­né žia­rov­ko­vé osvet­le­nie pre napr. väč­šiu nádrž môže byť prob­lém. Prob­lé­mom je aj to, že žia­rov­ko­vé svet­lo je bodo­vé. Tie­to nedos­tat­ky však nema­jú žia­riv­ky. Ich svet­lo sa šíri rov­no­mer­nej­šie a ener­giu odo­vzdá­va zhru­ba v opač­nom pome­re ako žia­rov­ka – 85% svet­lo, 15% tep­lo. Exis­tu­jú rôz­ne odpo­rú­ča­nia, pre žia­rov­ky odpo­rú­čam 12 W na 1 l objemu.

Pre žia­riv­ko­vé tru­bi­ce – na 1 dm2 plo­chy dna mini­mál­ne 1W, opti­mál­ne 1.52 W pri nádr­žiach do výš­ky 50 cm. Tí čo chcú pes­to­vať rast­li­ny môžu pou­žiť ešte vyš­šie výko­ny, avšak potom hro­zí vyso­ká kon­cen­trá­cia rias. Samoz­rej­me, že to nie je len o wat­toch. Zále­ží na sve­tel­nom toku, na tom akej kva­li­ty je dané svet­lo, či posky­tu­je tep­lú bie­lu, stu­de­nú bie­lu, mod­ré, čer­ve­né svet­lo, atď. Para­met­re by mali byť uve­de­né na tru­bi­ciach, odpo­rú­čam si to riad­ne pred kúpou pre­štu­do­vať. Bež­ne sa pou­ží­va­jú tru­bi­ce, kto­rých tep­lo­ta far­by je od 3500 – do 25000 Kel­vi­nov. Pre rast­lin­né akvá­ri­um odpo­rú­čam tep­lej­šie far­by – pod 5000K. Pre bež­né­ho akva­ris­tu 6500 K, pre mor­ské­ho akva­ris­tu nad 9300 K. Pou­ži­teľ­nosť tru­bíc je čas­to u špe­ciál­nych akva­ris­tic­kých tru­bíc 0.50.75 roka. To je veľ­mi krát­ka doba. Po nej je dob­ré tru­bi­ce vyme­niť, ich účin­nosť kle­sá až na 50%. Oby­čaj­nej­šie tru­bi­ce, vydr­žia účin­ne ove­ľa dlh­šie. Pri všet­kých tru­bi­ciach, s kto­rý­mi som sa dote­raz stre­tol, bola uve­de­ná život­nosť 8 00010 000 hodín. Avšak špe­ciál­ne tru­bi­ce nedo­siah­nu za 0.5 roka 10 000 sve­tel­ných hodín a ich výkon­nosť pri­tom rapíd­ne kle­sá. Iné tru­bi­ce pri kon­ci život­nos­ti ešte stá­le majú 8090 % účin­nosť. Pre­fe­ru­jem tru­bi­ce Phi­lips, Osram. V kaž­dom prí­pa­de je dob­ré mať poru­ke neja­ké náh­rad­né tru­bi­ce.

Pre vyš­šiu život­nosť tru­bíc je ide­ál­ne mať medzi vypí­na­čom a štar­té­rom pred­rad­ník. Svet­lo sa bude spí­nať naraz, a výraz­ne sa pre­dĺži život­nosť tru­bi­ce. Ako alter­na­tí­va ku line­ár­nym žia­riv­kám – tru­bi­ciam je mož­né pou­žiť aj kom­pakt­né žia­riv­ky. Tie sú napo­kon dnes už bež­ne dostup­né v hyper­mar­ke­toch. Ich účin­nosť je samoz­rej­me niž­šia. Pre akvá­ria vyš­šie ako 50 cm sa odpo­rú­čam tzv. HQI výboj­ky. Tie sú schop­né účin­nej­šie pre­svie­tiť vyš­ší vod­ný stĺpec ako žia­riv­ky. Pre to, aby naša nádrž pros­pe­ro­va­la je ide­ál­ne mať pra­vi­del­né, resp. objek­tív­ne kon­tro­lo­va­teľ­né spí­na­nie svet­la. Je to lep­šie rie­še­nie ako sa spo­lie­hať na ľud­ský fak­tor. Kom­ple­ty s rast­li­na­mi by mali mať dosta­tok svet­la počas dňa 12 – 14 hodín,. Pred­sta­va, že sta­čí posky­to­vať pros­pe­ru­jú­ce­mu akvá­riu svet­lo iba večer je myl­ná. Vod­né rast­li­ny sú skôr schop­né pris­pô­so­biť sa sla­bé­mu zdro­ju osvet­le­nia ako jeho nedos­ta­toč­nej dĺž­ke. Pre opti­mál­ne zabez­pe­če­nie pra­vi­del­né­mu sve­tel­né­ho reži­mu sú ide­ál­ne spí­na­cie hodi­ny. Pra­vi­del­nosť reži­mu vplý­va výraz­ne aj na akti­vi­tu a cel­ko­vé sprá­va­nie rýb. Nie­kto­ré ryby dokon­ca začnú inak plá­vať. Je to zná­me napr. o neón­kach. Ak im poskyt­ne­me boč­né svet­lo, kto­ré nedo­pa­dá zvr­chu, tak sa sta­ne, že neón­ky začnú úpl­ne mimo­voľ­ne plá­vať šik­mo. Ako by sa im naklo­ni­la zem – sna­žia ja plá­vať kol­mo na smer dopa­da­jú­cich lúčov. Napr. živo­rod­ky veľ­mi rých­lo oží­va­jú” po zasvie­te­ní po pred­chá­dza­jú­cej tme”, cich­li­dám sa narú­ša bio­ryt­mus a ove­ľa dlh­šie im trvá, než ich pre­sved­čím” aby sa aspoň tro­chu rozp­lá­va­li. Dru­há stra­na min­ce je zase fakt, že pri tme nie sú také sle­pé”. Napo­kon sami dob­re vie­me, že tma a svet­lo vplý­va výraz­ne aj na člo­ve­ka. Prob­lé­mom je, že spí­na­cie hodi­ny trpia na vyso­kú indukč­nú záťaž. Naj­pou­ží­va­nej­šie žia­riv­ko­vé tru­bi­ce majú vyso­kú indukč­nú záťaž, napriek rela­tív­ne níz­ke­mu odbe­ru prú­du. Pre­to odpo­rú­čam mecha­nic­ké spí­na­cie hodi­ny, ale­bo pre­ve­re­né digi­tál­ne. Mám skú­se­nosť, že digi­tál­ne spí­na­cie hodi­ny sa čas­to resetovali.


Light is an essen­tial abi­otic com­po­nent that aqu­arium ent­hu­siasts must con­si­der in the­ir homes. With its sig­ni­fi­cant help, bio­lo­gi­cal, bio­che­mi­cal, and phy­si­cal pro­ces­ses take pla­ce in the aqu­arium. In the tem­pe­ra­te zone whe­re I am loca­ted, and pro­bab­ly many of you, the sun­light dura­ti­on from fall to spring is insuf­fi­cient. The­re­fo­re, pro­vi­ding arti­fi­cial ligh­ting is neces­sa­ry. Whi­le sun­light is the pri­ma­ry sour­ce of ener­gy, it’s not high­ly desi­rab­le in aqu­ariums. In natu­re, sun­light does­n’t penet­ra­te below the water sur­fa­ce, but in arti­fi­cial tanks, it often hits the side walls, lea­ding to algae gro­wth on the glass and in the water. Addi­ti­onal­ly, water cur­rents flow in val­le­ys, which are often cut into the lands­ca­pe, making it har­der for sun­light to penet­ra­te the water.

For the­se rea­sons, I recom­mend pla­cing the aqu­arium in a dar­ker part of the room and using arti­fi­cial light during the day. It’s evi­dent that some sun­light will still reach the enti­re setup. Fish pro­bab­ly would­n’t enjoy swim­ming in cons­tant dark­ness eit­her. Aest­he­tic and func­ti­onal aspects also play a role, espe­cial­ly when obser­ving aqu­arium life. Fish can’t per­ce­i­ve light with the­ir eyes as much as mam­mals or insects. They main­ly sen­se light through the­ir skin, cove­ring the­ir enti­re body sur­fa­ce. Excess light in the aqu­arium leads to gre­en algae, whi­le a lack of light results in bro­wn algae. In the past, incan­des­cent bulbs were used in bre­e­ding. Howe­ver, this prac­ti­ce has been aban­do­ned as the­y­’re more suitab­le as a heat sour­ce than a light sour­ce. Com­pact flu­ores­cent bulbs are a com­mon alter­na­ti­ve, but the­ir effi­cien­cy is lower.

Flu­ores­cent tubes are pre­fer­red for aqu­ariums tal­ler than 50 cm. High-​Intensity Dis­char­ge (HQI) lamps are recom­men­ded for even bet­ter penet­ra­ti­on in tal­ler tanks. Regu­lar main­te­nan­ce and repla­ce­ment of tubes are cru­cial for opti­mal per­for­man­ce. Pre­cau­ti­ons, such as using a bal­last befo­re the switch and star­ter, can extend the life of flu­ores­cent tubes. Having a regu­lar and objec­ti­ve­ly con­trol­lab­le light sche­du­le is cru­cial for the aqu­ariu­m’s well-​being. Timers are bet­ter than rely­ing on human inter­ven­ti­on. Aqu­arium kits with plants should rece­i­ve light for 12 – 14 hours a day for opti­mal gro­wth. Pro­vi­ding light only in the eve­ning is a mis­con­cep­ti­on. The regu­la­ri­ty of the light regi­me sig­ni­fi­can­tly affects the acti­vi­ty and ove­rall beha­vi­or of fish. Some fish chan­ge the­ir swim­ming pat­terns based on the light sour­ce­’s direc­ti­on. In conc­lu­si­on, pro­per ligh­ting is vital for a thri­ving aqu­arium, con­si­de­ring fac­tors like light type, dura­ti­on, and schedule.


Licht ist eine wesen­tli­che abi­otis­che Kom­po­nen­te, mit der sich der Aqu­aria­ner in sei­ner Woh­nung ause­i­nan­der­set­zen muss. Mit sei­ner erheb­li­chen Hil­fe lau­fen bio­lo­gis­che, bio­che­mis­che und phy­si­ka­lis­che Pro­zes­se im Aqu­arium ab. Da die Son­ne­ne­ins­trah­lung im gemä­ßig­ten Bere­ich, in dem ich mich befin­de und wahrs­che­in­lich vie­le von Ihnen, von Herbst bis Früh­ling unzu­re­i­chend ist, ist die Bere­its­tel­lung künst­li­cher Bele­uch­tung not­wen­dig. Wäh­rend Son­nen­licht die pri­mä­re Ener­gie­qu­el­le ist, ist es in Aqu­arien nicht beson­ders wün­schen­swert. In der Natur dringt Son­nen­licht nicht unter die Was­se­ro­berf­lä­che, trifft aber in künst­li­chen Behäl­tern oft auf die Sei­ten­wän­de, was zu Algen­wachs­tum auf dem Glas und im Was­ser führt. Darüber hinaus flie­ßen Was­sers­tröme in Tälern, die oft in die Lands­chaft geschnit­ten sind, was es für Son­nen­licht ersch­wert, ins Was­ser einzudringen.

Aus die­sen Grün­den emp­feh­le ich, das Aqu­arium in einem dunk­le­ren Teil des Rau­mes zu plat­zie­ren und tag­süber künst­li­ches Licht zu ver­wen­den. Es ist offen­sicht­lich, dass trotz­dem etwas Son­nen­licht die gesam­te Ein­rich­tung erre­icht. Fis­che wür­den wahrs­che­in­lich auch nicht ger­ne in stän­di­ger Dun­kel­he­it sch­wim­men. Äst­he­tis­che und funk­ti­ona­le Aspek­te spie­len eben­falls eine Rol­le, ins­be­son­de­re beim Beobach­ten des Aqu­arium­le­bens. Fis­che kön­nen Licht nicht so stark mit ihren Augen wahr­neh­men wie Säu­ge­tie­re oder Insek­ten. Sie neh­men Licht haupt­säch­lich durch ihre Haut wahr, die ihre gesam­te Kör­pe­ro­berf­lä­che bedec­kt. Übers­chüs­si­ges Licht im Aqu­arium führt zu grünem Algen­wachs­tum, wäh­rend Licht­man­gel zu brau­nen Algen führt. In der Ver­gan­gen­he­it wur­den Glüh­lam­pen zur Zucht ver­wen­det. Die­se Pra­xis wur­de jedoch auf­ge­ge­ben, da sie eher als Wär­me­qu­el­le denn als Lich­tqu­el­le gee­ig­net sind. Kom­pakt­le­uchts­toff­lam­pen sind eine übli­che Alter­na­ti­ve, aber ihre Effi­zienz ist geringer.

Flu­ores­zie­ren­de Röh­ren wer­den für Aqu­arien über 50 cm Höhe bevor­zugt. Für noch bes­se­re Durchd­rin­gung in höhe­ren Tanks wer­den Hochd­ruc­ken­tla­dungs­lam­pen (HQI) emp­foh­len. Regel­mä­ßi­ge War­tung und Aus­tausch der Röh­ren sind ents­che­i­dend für eine opti­ma­le Leis­tung. Vor­sichts­ma­ßnah­men wie die Ver­wen­dung eines Vors­chalt­ge­räts vor dem Schal­ter und dem Star­ter kön­nen die Lebens­dau­er von Leuchts­toff­röh­ren ver­län­gern. Ein regel­mä­ßi­ger und objek­tiv kon­trol­lier­ba­rer Lichtp­lan ist ents­che­i­dend für das Wohl­be­fin­den des Aqu­ariums. Timer sind bes­ser als die Abhän­gig­ke­it von men­sch­li­chem Ein­gre­i­fen. Aqu­arium­sets mit Pflan­zen soll­ten für opti­ma­les Wachs­tum 12 – 14 Stun­den am Tag bele­uch­tet wer­den. Die Vors­tel­lung, dass es aus­re­icht, einem pros­pe­rie­ren­den Aqu­arium nur abends Licht zu geben, ist ein Irr­tum. Die Regel­mä­ßig­ke­it des Licht­re­gi­mes bee­in­flusst das Ver­hal­ten und die Gesamt­be­we­gung der Fis­che erheb­lich. Eini­ge Fis­che ändern sogar ihre Sch­wim­mus­ter basie­rend auf der Rich­tung der Lich­tqu­el­le. Zusam­men­fas­send ist eine ord­nungs­ge­mä­ße Bele­uch­tung für ein blühen­des Aqu­arium uner­läss­lich, wobei Fak­to­ren wie Licht­typ, Dau­er und Zeitp­lan zu berück­sich­ti­gen sind.

Use Facebook to Comment on this Post