2011, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Organizmy, Príroda, Vtáky, Živočíchy

Dravé vtáky

Hits: 169

Ako drav­ce sa ozna­ču­jú tie sku­pi­ny vtá­kov, kto­ré sa vyzna­ču­jú lovec­kým sprá­va­ním a schop­nos­ťou ulo­viť iné živo­čí­chy. Majú výraz­né ostré pazú­ry a sil­né zobá­ky, kto­ré sú pris­pô­so­be­né na chy­ta­nie a spra­co­va­nie mäsa ich koris­ti. Ich dob­rý zrak a výbor­né lie­ta­cie schop­nos­ti im umož­ňu­jú efek­tív­ne lov vo vzdu­chu. Lovia iné vtá­ky, malé cicav­ce, pla­zy apod.. Mno­hé dru­hy drav­cov majú vyhra­de­né teri­tó­rium, kto­ré agre­sív­ne brá­nia pred iný­mi drav­ca­mi. Teri­tó­rium zahŕňa mies­to na hniez­de­nie a lov. Hniez­de­nie drav­cov môže pre­bie­hať na ska­lách, stro­moch ale­bo dokon­ca na ume­lých kon­štruk­ciách, ako sú elek­tric­ké stĺpy. Drav­ce sú obvyk­le soli­tár­ne, čo zna­me­ná, že väč­ši­nu času trá­via samy. Nie­kto­ré dru­hy však môžu byť sociál­ne a tvo­ria sku­pi­ny, naj­mä počas mig­rá­cie ale­bo pri love­ní. Nie­kto­ré dru­hy drav­cov sú ohro­ze­né a čelia rôz­nym hroz­bám, vrá­ta­ne strát prí­rod­né­ho pro­stre­dia, pre­na­sle­do­va­nia a otra­vy z poľ­no­hos­po­dár­skych pes­ti­cí­dov.

Drav­ce majú v kul­tú­re rôz­ne sym­bo­lic­ké význa­my, od síl a odva­hy po prí­rod­né inštink­ty. V his­tó­rii sa čas­to obja­vu­jú v mýtoch, legen­dách a heral­di­ke. Sú dôle­ži­tou súčas­ťou eko­sys­té­mov, kde regu­lu­jú popu­lá­cie iných dru­hov, kto­ré lovia. Ich uni­kát­ne pris­pô­so­be­nie na lovec­ký život­ný štýl ich robí jed­ným z naj­po­zo­ru­hod­nej­ších a bio­lo­gic­ky fas­ci­nu­jú­cich vtákov.


Birds of prey, or rap­tors, are cha­rac­te­ri­zed as groups of birds that exhi­bit hun­ting beha­vi­or and possess the abi­li­ty to cap­tu­re other ani­mals. They have dis­tinc­ti­ve sharp talons and strong beaks adap­ted for cat­ching and pro­ces­sing the meat of the­ir prey. The­ir excel­lent visi­on and fly­ing abi­li­ties enab­le them to effi­cien­tly hunt in the air, pre­y­ing on other birds, small mam­mals, repti­les, etc. Many spe­cies of birds of prey estab­lish ter­ri­to­ries that they agg­res­si­ve­ly defend against other rap­tors. The­se ter­ri­to­ries inc­lu­de are­as for nesting and hun­ting. Nesting among birds of prey can occur on cliffs, tre­es, or even on arti­fi­cial struc­tu­res such as elect­ri­cal poles.

Birds of prey are typi­cal­ly soli­ta­ry, mea­ning they spend most of the­ir time alo­ne. Howe­ver, some spe­cies can be social and form groups, espe­cial­ly during mig­ra­ti­on or hun­ting. Some spe­cies of birds of prey are endan­ge­red and face vari­ous thre­ats, inc­lu­ding habi­tat loss, per­se­cu­ti­on, and poiso­ning from agri­cul­tu­ral pesticides.

In cul­tu­re, birds of prey car­ry vari­ous sym­bo­lic mea­nings, repre­sen­ting strength, cou­ra­ge, and natu­ral ins­tincts. Throug­hout his­to­ry, they fre­qu­en­tly appe­ar in myths, legends, and heral­dry. Birds of prey play a cru­cial role in eco­sys­tems by regu­la­ting the popu­la­ti­ons of other spe­cies they prey upon. The­ir uni­que adap­ta­ti­ons for a pre­da­to­ry lifes­ty­le make them some of the most remar­kab­le and bio­lo­gi­cal­ly fas­ci­na­ting birds.


Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2014, 2016, 2016-2020, Biotopy, Časová línia, Les, Príroda, TOP

Les

Hits: 3772

Lesy sú mies­tom, kde sa stre­tá­va prí­ro­da v celej svo­jej roz­ma­ni­tos­ti, kde sa strie­da­jú roč­né obdo­bia a pre­ja­vu­je sa bohat­stvo fló­ry a fau­ny. Les je mies­tom, kde sa cíti­te súčas­ťou prí­ro­dy a kde nachá­dza­te pokoj a oddych. Les je kom­plex­ný eko­sys­tém, je to spo­lo­čen­stvo rast­lín, živo­čí­chov, mik­ro­or­ga­niz­mov a iných orga­niz­mov, kto­ré spo­lu tvo­ria vzá­jom­ne pre­po­je­ný eko­sys­tém. Lesy majú veľ­ký význam nie­len z envi­ron­men­tál­ne­ho hľa­dis­ka, ale aj z hľa­dis­ka ľud­skej kul­tú­ry a hos­po­dár­stva. Stro­my okrem iné­ho posky­tu­jú potra­vu a úkryt pre mno­hé živo­čí­chy a tiež regu­lu­jú mik­ro­kli­ma­tic­ké pod­mien­ky v lese. Rast­li­ny samoz­rej­me pro­du­ku­jú orga­nic­kú hmo­tu a kys­lík vďa­ka fotosyntéze.

Les je domo­vom mno­hých živo­čí­chov, vrá­ta­ne cicav­cov, vtá­kov, pla­zov, oboj­ži­vel­ní­kov, hmy­zu a iných bez­sta­vov­cov. Tie­to živo­čí­chy sa pris­pô­so­bi­li rôz­nym aspek­tom les­né­ho pro­stre­dia a zohrá­va­jú dôle­ži­tú úlo­hu v eko­sys­té­me lesa. Nie­kto­ré z nich sú dôle­ži­té pre roz­klad orga­nic­ké­ho mate­riá­lu a recyk­lá­ciu živín, iné zase slú­žia ako potra­va pre vyš­šie vrstvy potrav­né­ho reťaz­ca. Lesy majú aj hos­po­dár­sky význam. Posky­tu­jú drev­nú hmo­tu, kto­rá sa pou­ží­va na výro­bu nábyt­ku, sta­veb­né­ho mate­riá­lu a pali­vo­vé­ho dre­va. Lesy sú dôle­ži­tým rekre­ač­ným a kul­túr­nym pries­to­rom pre ľudí, kde sa môžu rela­xo­vať, cvi­čiť šport, turis­ti­ka a spoz­ná­vať prí­ro­du. Lesy sú však dôle­ži­té pre zacho­va­nie bio­di­ver­zi­ty, udr­žia­va­nie kva­li­ty pôdy a vody a regu­lá­ciu klí­my. Je dôle­ži­té si uve­do­miť, že lesy sú zra­ni­teľ­ným eko­sys­té­mom, kto­rý je ohro­ze­ný rôz­ny­mi ľud­ský­mi akti­vi­ta­mi, ako sú nad­mer­ná ťaž­ba dre­va, odles­ňo­va­nie, poľ­no­hos­po­dár­ska expan­zia a zne­čis­ťo­va­nie ovzdu­šia a pôdy. Pre­to je dôle­ži­té chrá­niť a udr­žia­vať les­né eko­sys­té­my pre budú­ce generácie.

Foto­gra­fie lesa môžu zachy­tiť túto atmo­sfé­ru a pre­niesť ju divá­kom. Kaž­dá foto­gra­fia lesa je jedi­neč­ná, pre­to­že kaž­dý les má svo­je vlast­né čaro a jedi­neč­né rysy. Pri foto­gra­fo­va­ní lesa je dôle­ži­té hrať si s osvet­le­ním a zor­ný­mi uhla­mi, aby ste zachy­ti­li rôz­ne aspek­ty jeho krá­sy. Ran­né svet­lo môže vytvo­riť nád­her­né fareb­né odtie­ne a zvlášt­ne kon­tras­ty, zatiaľ čo zápa­dy sln­ka môžu stvár­niť les v roman­tic­kom až tajom­nom svet­le. Foto­gra­fie lesa môžu byť nie­len krás­ne, ale aj sil­né a emo­ci­onál­ne. Môžu vzbu­diť pocit úcty k prí­ro­de. Jed­ným zo spô­so­bov, ako zachy­tiť krá­su lesa, je foto­gra­fo­va­nie detai­lov. Môže­te zame­rať svoj objek­tív na tex­tú­ru kôry stro­mov, fareb­né lís­tie ale­bo kvit­nú­ce rast­li­ny na lesoch. Tie­to detail­né zábe­ry môžu pri­niesť divá­ko­vi hlb­ší pohľad do vnút­ra lesa a jeho živo­ta. Ďal­ším spô­so­bom, ako zachy­tiť krá­su lesa, je foto­gra­fo­va­nie jeho širo­kej pano­rá­my. Môže­te sa pokú­siť zachy­tiť celú roz­lo­hu lesa a jeho oko­li­té kra­ji­ny. Tie­to pano­ra­ma­tic­ké zábe­ry môžu pri­niesť pocit hĺb­ky a roz­sa­hu lesa a umož­niť divá­kom cítiť sa, ako­by boli súčas­ťou toh­to úžas­né­ho prostredia.


Forests are pla­ces whe­re natu­re meets in all its diver­si­ty, whe­re sea­sons chan­ge, and the rich­ness of flo­ra and fau­na is disp­la­y­ed. The forest is whe­re you feel part of natu­re and find pea­ce and rela­xa­ti­on. Forests are com­plex eco­sys­tems, com­mu­ni­ties of plants, ani­mals, mic­ro­or­ga­nisms, and other orga­nisms that toget­her form an inter­con­nec­ted eco­sys­tem. Forests are of gre­at impor­tan­ce not only from an envi­ron­men­tal per­spec­ti­ve but also from a cul­tu­ral and eco­no­mic perspective.

Tre­es, among other things, pro­vi­de food and shel­ter for many ani­mals and also regu­la­te mic­roc­li­ma­tic con­di­ti­ons in the forest. Plants, of cour­se, pro­du­ce orga­nic mat­ter and oxy­gen through pho­to­synt­he­sis. Forests are home to many ani­mals, inc­lu­ding mam­mals, birds, repti­les, amp­hi­bians, insects, and other inver­teb­ra­tes. The­se ani­mals have adap­ted to vari­ous aspects of the forest envi­ron­ment and play an impor­tant role in the forest eco­sys­tem. Some of them are impor­tant for decom­po­sing orga­nic mat­ter and recyc­ling nut­rients, whi­le others ser­ve as food for hig­her levels of the food chain.

Forests also have eco­no­mic sig­ni­fi­can­ce. They pro­vi­de tim­ber used in fur­ni­tu­re pro­duc­ti­on, cons­truc­ti­on mate­rials, and fire­wo­od. Forests are an impor­tant rec­re­a­ti­onal and cul­tu­ral spa­ce for peop­le, whe­re they can relax, enga­ge in sports, hiking, and explo­re natu­re. Howe­ver, forests are impor­tant for pre­ser­ving bio­di­ver­si­ty, main­tai­ning soil and water quali­ty, and regu­la­ting the climate.

It is impor­tant to rea­li­ze that forests are vul­ne­rab­le eco­sys­tems thre­a­te­ned by vari­ous human acti­vi­ties such as exces­si­ve log­ging, defo­re­sta­ti­on, agri­cul­tu­ral expan­si­on, and air and soil pol­lu­ti­on. The­re­fo­re, it is impor­tant to pro­tect and main­tain forest eco­sys­tems for futu­re generations.

Forest pho­tog­rap­hy can cap­tu­re this atmo­sp­he­re and con­vey it to vie­wers. Each forest pho­tog­raph is uni­que becau­se each forest has its own charm and uni­que fea­tu­res. When pho­tog­rap­hing a forest, it is impor­tant to play with ligh­ting and angles to cap­tu­re dif­fe­rent aspects of its beau­ty. Mor­ning light can cre­a­te beau­ti­ful color sha­des and pecu­liar con­trasts, whi­le sun­sets can depict the forest in roman­tic or mys­te­ri­ous light. Forest pho­tog­raphs can be not only beau­ti­ful but also power­ful and emo­ti­onal. They can evo­ke a sen­se of reve­ren­ce for nature.

One way to cap­tu­re the beau­ty of the forest is to pho­tog­raph details. You can focus your lens on the tex­tu­re of tree bark, color­ful lea­ves, or blo­oming plants in the forest. The­se detai­led shots can pro­vi­de vie­wers with a dee­per look into the inte­ri­or of the forest and its life. Anot­her way to cap­tu­re the beau­ty of the forest is to pho­tog­raph its wide pano­ra­ma. You can try to cap­tu­re the enti­re expan­se of the forest and its sur­roun­ding lands­ca­pes. The­se pano­ra­mic shots can bring a sen­se of depth and sco­pe to the forest and allow vie­wers to feel like they are part of this ama­zing environment.


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Akvaristika, Bratislavské, Burzy, Časová línia, Reportáže, Slovenské, Teraristické burzy, Výstavy, Výstavy rýb, Výstavy zvierat

Exotika Bratislava 2014

Hits: 526

Od roka 2014 sa akcie nazý­va­jú EXOTIKA BRATISLAVA. Pred­tým to boli Akvá­ri­ové trhy“, resp. Akva & Tera trhy“. Akcie sa kona­jú desať krát do roka, kaž­dý mesiac okrem júla a augus­ta. Prís­pev­ky nie sú z kaž­dej akcie.

13. 12 – Mali sme výsta­vu ter­čov­cov Šte­fa­na Kno­te­ka, a Milan Líbal nám pri­pra­vil iné nezvy­čaj­né živočíchy.

15. 11 – Vďa­ka Peťo­vi Mrvo­vi sme moh­li vidieť rast­li­ny rodu Bucep­ha­lan­dra

13. 9 – Novú sezó­nu sme naštar­to­va­li dis­kus­mi (ter­čov­ca­mi). Ďaku­je­me za ne Fran­zo­vi Pfe­me­te­ro­vi.

14. 6Stra­šil­ky, pako­byl­ky, lis­tov­ky. Vysta­ve­né dru­hy sme mali naj­mä vďa­ka Mar­ti­no­vi Sto­lá­ri­ko­vi.

17. 5Gura­my. Za vysta­vo­va­né ryby sme boli vďač­ný páno­vi Miro­sla­vo­vi Príkazskému.

12. 4. – Živé krmi­vá. Uká­za­li sme akva­ris­tic­ké aj tera­ris­tic­ké krmi­vá. Za tera­ris­tic­ké krmi­vá ďaku­je­me Anto­no­vi Saxo­vi a Pet­ro­vi Krajčimu.

Blap­ti­ca dubia – šváb argen­tín­sky pochá­dza z Argen­tí­ny. Je dlhý asi 5 cm, pat­rí ku väč­ším švá­bom. Dob­re sa mno­žia. Je to vhod­ný druh pre začia­toč­ní­kov, po prí­pad­nom úte­ku sa v našich pod­mien­kach neve­dia roz­mno­žiť. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 30×20×25 cm. Nele­zú po skle. Vhod­ným sub­strá­tom sú plá­ty z vajec, ale­bo mier­ne vlh­ká les­ná hra­ban­ka. Môže byť aj raše­li­na ale­bo lig­no­cel. Vyža­du­je tep­lo­tu 2630°C,  5070 %. Ako potra­va sú vhod­né len  a čerstvé  a  (Anton Sax).

Bla­be­rus cra­ni­i­fer pochá­dza naj­mä z Mexi­ka a Kuby. Je dlhý 5 – 6 cm, kres­ba na hla­ve pri­po­mí­na ľud­skú leb­ku. Chov si vyža­du­je aké­koľ­vek väč­šie terá­rium, ale­bo plas­to­vú nádo­bu s vrch­ná­kom, aj keď nele­zie po skle. Je nelie­ta­vý, kríd­la pou­ží­va hlav­ne pri sva­dob­ných tan­coch. Je vhod­ný druh pre začia­toč­ní­kov, po prí­pad­nom úte­ku z terá­ria v našich pod­mien­kach nepre­ži­je. Vhod­ným sub­strá­tom je mier­ne vlh­ká hli­na zmie­ša­ná s dubo­vou lis­tov­kou ale­bo hra­ban­kou. Prí­pad­ne lig­no­cel zmie­ša­ný s les­nou hra­ban­kou. Vyža­du­je tep­lo­tu 2223°C,  5070 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie . Z ovo­cia baná­ny, hruš­ky a jabl­ká (Anton Sax).


June 14 – Cock­ro­aches, cric­kets, leaf insects. The exhi­bi­ted spe­cies were main­ly thanks to Mar­tin Stolárik.

May 17 – Gura­mis. We were gra­te­ful to Mr. Miro­slav Prí­kaz­ský for the exhi­bi­ted fish.

April 12 – Live feed. We sho­wca­sed both aqu­arium and ter­ra­rium feeds. We thank Anton Sax and Peter Kraj­čí for the ter­ra­rium feeds.

Blap­ti­ca dubia – The Argen­ti­ne cock­ro­ach ori­gi­na­tes from Argen­ti­na. It mea­su­res about 5 cm and belo­ngs to the lar­ger cock­ro­aches. They repro­du­ce well. It is a suitab­le spe­cies for begin­ners; howe­ver, if they esca­pe, they can­not repro­du­ce in our con­di­ti­ons. Kee­ping them requ­ires a ter­ra­rium with mini­mum dimen­si­ons of 30×20×25 cm. They do not climb glass. Suitab­le sub­stra­tes inc­lu­de egg flats or slight­ly moist forest bed­ding. Peat moss or lig­no­cel­lu­lo­se can also be used. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 2630°C and humi­di­ty of 5070%. Suitab­le food inc­lu­des only pel­lets and fresh fru­its and vege­tab­les (Anton Sax).

Bla­be­rus cra­ni­i­fer ori­gi­na­tes main­ly from Mexi­co and Cuba. It mea­su­res 5 – 6 cm, with mar­kings on the head resem­bling a human skull. Kee­ping them requ­ires any lar­ger ter­ra­rium or plas­tic con­tai­ner with a lid, even though they do not climb glass. They are non-​flying; they main­ly use the­ir wings during mating dan­ces. It is a suitab­le spe­cies for begin­ners; howe­ver, if they esca­pe from the ter­ra­rium, they can­not sur­vi­ve in our con­di­ti­ons. Suitab­le sub­stra­te is slight­ly moist soil mixed with oak leaf lit­ter or bed­ding. Alter­na­ti­ve­ly, lig­no­cel­lu­lo­se mixed with forest bed­ding can be used. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 2223°C and humi­di­ty of 5070%. Suitab­le food inc­lu­des dry bis­cu­its, bre­ad, Chi­ne­se cab­ba­ge, grains, dog pel­lets. From fru­its, bana­nas, pears, and app­les (Anton Sax).


Gromp­ha­dor­hi­na por­ten­to­sa pochá­dza z Mada­gas­ka­ru. Je dlhý 57 cm, vysky­tu­jú sa dve for­my toh­to dru­hu, svet­lá a tma­vá. Ras­tie dlho. Vypúš­ťa­ním vzdu­chu zo vzduš­níc vydá­va­jú pri vyru­še­ní syka­vý vzduch. Druh pat­rí medzi vhod­né pre začia­toč­ní­kov. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 30×20×25 cm (pre 2040 jedin­cov). Lezú po skle. Vhod­ným sub­strá­tom je mier­ne vlh­ká hli­na zmie­ša­ná s dubo­vou lis­tov­kou. Spo­koj­ný bude aj s raše­li­nou, resp. lig­no­ce­lom. Vyža­du­je tep­lo­tu 2528°C,  5070 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie . Z ovo­cia baná­ny, hruš­ky a jabl­ká. V našich pod­mien­kach neve­dia roz­mno­žiť (Anton Sax).

Shel­for­del­la tar­ta­ra – šváb tur­kis­tan­ský pôvo­dom z Turk­mén­ska. Je dlhý asi 3 cm, sú pohyb­li­vé, pre­to ich terá­ri­ové zvie­ra­tá dob­re žerú, mno­žia sa rých­lo. Smr­dí. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 30×20×25 cm, ale­bo uzat­vá­ra­teľ­ný box. Lozí rých­lo, špl­há dob­re po skle. Po prí­pad­nom úte­ku z terá­ria sa v našich pod­mien­kach doká­žu dlho udr­žať pri živo­te. Vhod­ným sub­strá­tom sú plá­ty z vajec. Vyža­du­je tep­lo­tu 2830°C,  5070 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie . Z ovo­cia baná­ny, hruš­ky a jabl­ká. Je vhod­ný ako potra­va pre zvie­ra­tá, kto­ré sa živia živo­číš­nou potra­vou (Anton Sax).

Eub­la­be­rus dis­tan­ti pochá­dza zo Stred­nej Ame­ri­ky a seve­ru Juž­nej Ame­ri­ky. Je dlhý 5 – 6 cm, pohyb­li­vý. Nele­zie po skle, mno­žia sa rých­lo. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 30×20×25 cm. Vhod­ným sub­strá­tom je mier­ne vlh­ká hli­na zmie­ša­ná s dubo­vou lis­tov­kou. Žijú pre­važ­ne v sub­strá­te. Je vhod­ným krmi­vom pre terá­ri­ové zvie­ra­tá živia­ce sa živo­číš­nou potra­vou. Vyža­du­je tep­lo­tu 2025°C,  5080 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie . Z ovo­cia baná­ny, hruš­ky a jabl­ká (Anton Sax).

Ellip­tor­hi­na java­ni­ca pochá­dza z Mada­gas­ka­ru. Je dlhý 35 cm, dob­re sa mno­ží. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 30×20×25 cm. Lezie vša­de, aj po skle. Potre­bu­je veľa vzdu­chu. Vhod­ným sub­strá­tom sú plá­ty vajec, ale­bo mier­ne vlh­ká les­ná hra­ban­ka. Vyža­du­je tep­lo­tu 2226°C,  5070 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie . V našich pod­mien­kach sa dlh­šie držia pri živo­te (Anton Sax).


Gromp­ha­dor­hi­na por­ten­to­sa ori­gi­na­tes from Mada­gas­car. It mea­su­res 57 cm, and two forms of this spe­cies exist: light and dark. It gro­ws slo­wly. When dis­tur­bed, they rele­a­se a his­sing sound by expel­ling air from the­ir spi­rac­les. This spe­cies is suitab­le for begin­ners. Kee­ping them requ­ires a ter­ra­rium with mini­mum dimen­si­ons of 30×20×25 cm (for 2040 indi­vi­du­als). They climb glass. Suitab­le sub­stra­te is slight­ly moist soil mixed with oak leaf lit­ter. They are also con­tent with peat moss or lig­no­cel­lu­lo­se. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 2528°C and humi­di­ty of 5070%. Suitab­le food inc­lu­des dry bis­cu­its, bre­ad, Chi­ne­se cab­ba­ge, grains, dog pel­lets. From fru­its, bana­nas, pears, and app­les. They can­not repro­du­ce in our con­di­ti­ons (Anton Sax).

Shel­for­del­la tar­ta­ra – The Tur­kis­tan cock­ro­ach ori­gi­na­tes from Turk­me­nis­tan. It mea­su­res about 3 cm, is mobi­le, thus ter­ra­rium ani­mals eat them well, and they repro­du­ce quick­ly. They emit a strong odor. Kee­ping them requ­ires a ter­ra­rium with mini­mum dimen­si­ons of 30×20×25 cm or a clo­sab­le box. They lay eggs quick­ly and climb well on glass. If they esca­pe from the ter­ra­rium, they can sur­vi­ve for a long time in our con­di­ti­ons. Suitab­le sub­stra­te inc­lu­des egg flats. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 2830°C and humi­di­ty of 5070%. Suitab­le food inc­lu­des dry bis­cu­its, bre­ad, Chi­ne­se cab­ba­ge, grains, dog pel­lets. From fru­its, bana­nas, pears, and app­les. They are suitab­le as food for ani­mals that feed on live prey (Anton Sax).

Eub­la­be­rus dis­tan­ti ori­gi­na­tes from Cen­tral Ame­ri­ca and the nort­hern part of South Ame­ri­ca. It mea­su­res 5 – 6 cm and is mobi­le. They do not climb glass and repro­du­ce quick­ly. Kee­ping them requ­ires a ter­ra­rium with mini­mum dimen­si­ons of 30×20×25 cm. Suitab­le sub­stra­te is slight­ly moist soil mixed with oak leaf lit­ter. They main­ly live in the sub­stra­te. They are suitab­le food for ter­ra­rium ani­mals fee­ding on live prey. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 2025°C and humi­di­ty of 5080%. Suitab­le food inc­lu­des dry bis­cu­its, bre­ad, Chi­ne­se cab­ba­ge, grains, dog pel­lets. From fru­its, bana­nas, pears, and app­les (Anton Sax).

Ellip­tor­hi­na java­ni­ca ori­gi­na­tes from Mada­gas­car. It mea­su­res 35 cm and repro­du­ces well. Kee­ping them requ­ires a ter­ra­rium with mini­mum dimen­si­ons of 30×20×25 cm. They climb eve­ry­whe­re, inc­lu­ding glass, and requ­ire plen­ty of air. Suitab­le sub­stra­te inc­lu­des egg flats or slight­ly moist forest bed­ding. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 2226°C and humi­di­ty of 5070%. Suitab­le food inc­lu­des dry bis­cu­its, bre­ad, Chi­ne­se cab­ba­ge, grains, dog pel­lets, fru­it. They can sur­vi­ve for a lon­ger peri­od in our con­di­ti­ons (Anton Sax).


Archi­man­dri­ta tes­se­la­ta pochá­dza zo Stred­nej a Juž­nej Ame­ri­ky. Je dlhý 7 cm, má zau­jí­ma­vú kres­bu krí­del. Je vhod­ný pre pokro­či­lých cho­va­te­ľov. Ras­tie dlho. Nele­zie po skle. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 30×20×25 cm. Vhod­ným sub­strá­tom je mier­ne vlh­ká hli­na zmie­ša­ná s dubo­vou lis­tov­kou. Spo­koj­ný bude aj s raše­li­nou, resp. lig­no­ce­lom. Vyža­du­je tep­lo­tu 2528°C,  5070 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie . Z ovo­cia baná­ny, hruš­ky a jabl­ká. V našich pod­mien­kach neve­dia prežiť(Anton Sax).

Pach­no­da mar­gi­na­ta pereg­ri­na – zla­toh­lá­vok pochá­dza zo západ­né­ho pobre­žia Afri­ky. Druh dosa­hu­je 24 cm. V noci je zahra­ba­ný v zemi. Pri lete nemô­žu zlo­žiť krov­ky, pre­to vydá­va­jú bzu­či­vý zvuk. Chov si vyža­du­je terá­rium o mini­mál­nych roz­me­roch 40×30×30 cm pre veľ­kú sku­pi­nu. Vhod­ným sub­strá­tom je mier­ne vlh­ká hli­na zmie­ša­ná s dubo­vou lis­tov­kou, prí­pad­ne les­ná hra­ban­ka. Vyža­du­je tep­lo­tu 2528°C,  5060 %. Dospe­lé jedin­ce žerú baná­ny, prí­pad­ne iné slad­ké . Lar­vy pri­jí­ma­jú bio­lo­gic­ký mate­riál z les­nej hra­ban­ky a sťa­hu­jú si kús­ky lis­tov a zele­ni­ny z povr­chu sub­strá­tu. Z čas­ti les­nej hra­ban­ky zle­pia kokón, v kto­rom pre­bie­ha pre­me­na na dospe­lé imá­go. Ako krmi­vo sa pou­ží­va­jú lar­vy (Anton Sax).

Schis­to­cer­ca gre­ga­ria – saran­ča pus­tin­né pochá­dza z Afri­ky. Dosa­hu­je 68 cm. Samič­ky sú ružo­vo­hne­dé. Dospe­lé sam­če­ky sú sfar­be­né do žlta. Ská­ču, lezú vša­de aj po skle, potre­bu­jú veľa vzdu­chu v zakry­tom terá­riu, prí­pa­de v plas­to­vej nádo­be. Ako sub­strát je ide­ál­ny plát s vajec. Vyža­du­je tep­lo­tu 3240°C,  5060 %. Živia sa zele­ný­mi lis­ta­mi, suše­ným senom, ovo­cím, pše­ni­cou, žitom, jač­me­ňom, trá­va­mi, suchý­mi rož­ka­mi, chle­bom. Dob­re sa mno­žia. Naj­bež­nej­šie živé krmi­vo sú nym­fy, ale aj dospe­lé jedin­ce. Po prí­pad­nom úte­ku z terá­ria dlho nepre­ží­va­jú (Anton Sax).

Gryl­lus assi­mi­lis – cvr­ček baná­no­vý pochá­dza z Afri­ky. Je dlhý asi 3 cm, podo­bá sa na cvrč­ka domá­ce­ho, avšak na prsiach a bru­chu ma dva uhlop­rieč­ne čier­ne pru­hy. Bež­né tera­ris­tic­ké krmi­vo. Ská­če, lezie vša­de, aj po skle. Potre­bu­je veľa vzdu­chu, mno­ží sa dob­re. Vhod­ným sub­strá­tom sú plá­ty vajec. Vyža­du­je tep­lo­tu 30°C,  60 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie  a rôz­ne trá­vy. V našich pod­mien­kach dlho nepre­ži­je (Anton Sax).

Ache­ta domes­ti­ca – cvr­ček domá­ci, pochá­dza zo sever­nej Afri­ky. je dlhý asi 2.5 cm. Bež­né terá­ri­ové krmi­vo. Ská­če, lezie vša­de, aj po skle. Potre­bu­je veľa vzdu­chu, mno­ží sa dob­re. Vhod­ným sub­strá­tom sú plá­ty vajec. Vyža­du­je tep­lo­tu 30°C, vlh­kosť 5070 %. Ako potra­va sú vhod­né suché rož­ky, chlieb, piš­kó­ty, čín­ska kapus­ta, obil­ni­ny, psie  a rôz­ne trá­vy. V našich pod­mien­kach doká­že pre­žiť na tep­lých mies­tach budov, naj­čas­tej­šie v pekár­ňach (Anton Sax).


Archi­man­dri­ta tes­se­la­ta ori­gi­na­tes from Cen­tral and South Ame­ri­ca. It mea­su­res 7 cm and has an inte­res­ting wing pat­tern. It is suitab­le for advan­ced bre­e­ders. It gro­ws slo­wly and does not climb glass. Kee­ping them requ­ires a ter­ra­rium with mini­mum dimen­si­ons of 30×20×25 cm. Suitab­le sub­stra­te is slight­ly moist soil mixed with oak leaf lit­ter. They are also con­tent with peat moss or lig­no­cel­lu­lo­se. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 2528°C and humi­di­ty of 5070%. Suitab­le food inc­lu­des dry bis­cu­its, bre­ad, Chi­ne­se cab­ba­ge, grains, dog pel­lets. From fru­its, bana­nas, pears, and app­les. They can­not sur­vi­ve in our con­di­ti­ons (Anton Sax).

Pach­no­da mar­gi­na­ta pereg­ri­na – The Sun beet­le ori­gi­na­tes from the west coast of Afri­ca. It mea­su­res 24 cm. During the night, it bur­ro­ws in the soil. As they can­not fold the­ir wings during flight, they emit a buz­zing sound. Kee­ping them requ­ires a ter­ra­rium with mini­mum dimen­si­ons of 40×30×30 cm for a lar­ge group. Suitab­le sub­stra­te is slight­ly moist soil mixed with oak leaf lit­ter or forest bed­ding. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 2528°C and humi­di­ty of 5060%. Adult indi­vi­du­als feed on bana­nas or other swe­et fru­its. Lar­vae con­su­me orga­nic mat­ter from forest bed­ding and gat­her leaf and vege­tab­le pie­ces from the sub­stra­te sur­fa­ce. They use part of the forest bed­ding to cre­a­te coco­ons whe­re they under­go meta­morp­ho­sis into adult beet­les. Lar­vae are used as feed (Anton Sax).

Schis­to­cer­ca gre­ga­ria – The Desert locust ori­gi­na­tes from Afri­ca. It mea­su­res 68 cm. Fema­les are pinkish-​brown, whi­le adult males are yel­lo­wish. They jump and climb eve­ry­whe­re, inc­lu­ding glass, and requ­ire plen­ty of air in a cove­red ter­ra­rium or plas­tic con­tai­ner. Suitab­le sub­stra­te inc­lu­des egg flats. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 3240°C and humi­di­ty of 5060%. They feed on gre­en lea­ves, dried grass, fru­its, whe­at, rye, bar­ley, gras­ses, dry bis­cu­its, bre­ad. They repro­du­ce well. Nymphs are the most com­mon live feed, but adult indi­vi­du­als can also be used. If they esca­pe from the ter­ra­rium, they do not sur­vi­ve for long (Anton Sax).

Gryl­lus assi­mi­lis – The Banan cric­ket ori­gi­na­tes from Afri­ca. It mea­su­res about 3 cm and resem­bles the hou­se cric­ket, but it has two dia­go­nal black stri­pes on its chest and abdo­men. It is a com­mon ter­ra­rium feed. They jump and climb eve­ry­whe­re, inc­lu­ding glass, and requ­ire plen­ty of air. They repro­du­ce well. Suitab­le sub­stra­te inc­lu­des egg flats. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 30°C and humi­di­ty of 60%. Suitab­le food inc­lu­des dry bis­cu­its, bre­ad, Chi­ne­se cab­ba­ge, grains, dog pel­lets, fru­it, and vari­ous gras­ses. They do not sur­vi­ve for long in our con­di­ti­ons (Anton Sax).

Ache­ta domes­ti­ca – The Hou­se cric­ket ori­gi­na­tes from North Afri­ca. It mea­su­res about 2.5 cm. It is a com­mon ter­ra­rium feed. They jump and climb eve­ry­whe­re, inc­lu­ding glass, and requ­ire plen­ty of air. They repro­du­ce well. Suitab­le sub­stra­te inc­lu­des egg flats. They requ­ire a tem­pe­ra­tu­re of 30°C and humi­di­ty of 5070%. Suitab­le food inc­lu­des dry bis­cu­its, bre­ad, Chi­ne­se cab­ba­ge, grains, dog pel­lets, fru­it, and vari­ous gras­ses. They can sur­vi­ve in warm are­as of buil­dings, com­mon­ly found in bake­ries (Anton Sax).


Teneb­rio moli­tor – múč­ne čer­vy sú vhod­né krmi­vo naj­mä pre bez­sta­vov­ce (napr. , mod­liv­ky), ale aj pre iné dru­hy terá­ri­ových zvie­rat. Pri pla­zoch ale odpo­rú­čam nekŕ­miť ich prí­liš čas­to tou­to stra­vou, nakoľ­ko nie kaž­dé zvie­ra doká­že ľah­ko strá­viť ich obal“. Pri pla­zoch je to skôr vhod­ný dopl­nok stra­vy na spes­tre­nie. Ich veľ­kou výho­dou je pomer­ne dlhá život­nosť pri mini­mál­ne sta­rost­li­vos­ti a níz­ka cena (Peter Krajčí).

Zop­ho­bas morio – sú čer­vy podob­né vzhľa­dom múč­nym čer­vom, avšak sú výraz­ne väč­šie. Ten­to druh je vhod­ný ako krmi­vo naj­mä pre dospe­lé  a väč­šie dru­hy pla­zov ako aga­my, cha­me­le­óny, vara­ny a iné. Z vlast­nej skú­se­nos­ti si mys­lím, že je to o nie­čo vhod­nej­šie krmi­vo pre pla­zy ako múč­ne čer­vy, nakoľ­ko som pozo­ro­val ľah­šie strá­ve­nie naj­mä u cha­me­le­ónov. Napriek tomu, pre pla­zy je to tak isto ako múč­ne čer­vy vhod­nej­šie skôr ako dopl­nok na spes­tre­nie jedál­nič­ku ako hlav­ný zdroj potra­vy. Sú pomer­ne odol­né, tak­že vydr­žia v poho­de žiť aj nie­koľ­ko mesia­cov pri mini­mál­nej sta­rost­li­vos­ti. Ďal­šou výho­dou je pomer­ne níz­ka obsta­rá­va­cia cena (Peter Krajčí).

Mus­ca domes­ti­ca ( – nelie­ta­vá for­ma) je vyni­ka­jú­ce krmi­vo pre men­šie dru­hy zvie­rat ale­bo mlá­ďa­tá. Bež­ne pou­ží­va­né pri cho­ve rham­po­le­onov, malých dru­hov cha­me­le­ónov, žiab a mod­li­viek. Chov nie je nároč­ný, posta­čí pše­nič­ný šrot s mlie­kom, aby bol sub­strát vlh­ký. Muchy ho kon­zu­mu­jú a aj kla­dú doň vajíč­ka. Čer­ví­ky sa tak­tiež živia tým­to sub­strá­tom. Po nie­koľ­kých dňoch sa začnú zakuk­ľo­vať a postup­ne sa liah­nu muchy. Ide­ál­ne je čer­ví­kov roz­de­liť do via­ce­rých nádob, aby nena­sta­la situ­ácia, že sa Vám naraz vyliah­ne nie­koľ­ko tisíc múch. Lar­vy a kuk­ly je vhod­né pre­miest­niť do , aby sa spo­ma­lil ich vývoj a pod­ľa potre­by ich vybe­rať a nechať povy­lie­tať muchy. Výho­dou je nená­roč­ný . Nevý­ho­dou je hor­šia dostup­nosť a občas sla­bý zápach sub­strá­tu (ide­ál­ne je ich cho­vať nie­kde v piv­ni­ci ale­bo kôl­ni (Peter Krajčí).


Teneb­rio moli­tor – Mea­lworms are suitab­le feed pri­ma­ri­ly for inver­teb­ra­tes (e.g., birds, man­ti­ses) but also for other spe­cies of ter­ra­rium ani­mals. Howe­ver, I recom­mend not fee­ding them to repti­les too fre­qu­en­tly, as not eve­ry ani­mal can easi­ly digest the­ir shell.” For repti­les, they are more suitab­le as a die­ta­ry supp­le­ment to add varie­ty. The­ir sig­ni­fi­cant advan­ta­ge is the­ir rela­ti­ve­ly long lifes­pan with mini­mal care and low cost (Peter Krajčí).

Zop­ho­bas morio – Super­worms are worms simi­lar in appe­a­ran­ce to mea­lworms but sig­ni­fi­can­tly lar­ger. This spe­cies is suitab­le as feed pri­ma­ri­ly for adult birds and lar­ger repti­le spe­cies such as aga­mas, cha­me­le­ons, moni­tors, and others. From my own expe­rien­ce, I belie­ve they are some­what more suitab­le feed for repti­les than mea­lworms, as I have obser­ved easier diges­ti­on, espe­cial­ly in cha­me­le­ons. Nevert­he­less, for repti­les, they are still more suitab­le as a die­ta­ry supp­le­ment rat­her than the main sour­ce of food. They are rela­ti­ve­ly resi­lient, so they can easi­ly live for seve­ral months with mini­mal care. Anot­her advan­ta­ge is the­ir rela­ti­ve­ly low acqu­isi­ti­on cost (Peter Krajčí).

Mus­ca domes­ti­ca (hou­sef­ly – non-​flying form) is excel­lent feed for smal­ler ani­mal spe­cies or hatch­lings. Com­mon­ly used in the bre­e­ding of Rham­po­le­on spe­cies, small cha­me­le­ons, frogs, and man­ti­ses. Bre­e­ding is not deman­ding; whe­at bran with milk is suf­fi­cient to keep the sub­stra­te moist. Flies con­su­me it and lay eggs in it. The lar­vae also feed on this sub­stra­te. After a few days, they begin to pupa­te, and flies gra­du­al­ly hatch. It is ide­al to divi­de the lar­vae into seve­ral con­tai­ners to pre­vent the situ­ati­on whe­re thou­sands of flies hatch at once. Lar­vae and pupae should be trans­fer­red to the ref­ri­ge­ra­tor to slow down the­ir deve­lop­ment, and as needed, they can be taken out to let the flies emer­ge. An advan­ta­ge is the low-​maintenance bre­e­ding. A disad­van­ta­ge is the poorer avai­la­bi­li­ty and occa­si­onal­ly weak odor of the sub­stra­te (ide­al­ly, they should be kept some­whe­re in a base­ment or shed) (Peter Krajčí).


Rupi­ce – Enchyt­ra­e­us albi­dus – sú pôd­ne  (roz­kla­da­če) hmo­ty, živia sa roz­kla­dom rast­lin­né­ho mate­riá­lu. Ich nut­rič­ná hod­no­ta je podob­ná niten­kám, grin­da­lu, či patent­kám. Môže­me ich cho­vať na pôde za pred­po­kla­du neus­tá­le­ho vlh­ka v zemi­ne. Ako zdroj potra­vy pre ne je mož­né pou­žiť napr. roz­kla­da­jú­ce dre­vo, namo­če­ný chlieb, vare­nú zele­ni­nu, , strú­han­ku, piš­kó­ty. Opti­mál­na  cho­vu je 16°C, pod 2°C sa pre­sta­nú roz­mno­žo­vať, a pri tep­lo­te nad 24°C kapú. Pre­to na ich  je vhod­ný rodin­ný dom, piv­ni­ca, neja­ké chlad­nej­šie miesto.

Octo­vé mik­ry – Tur­bat­rix ace­ti – háďat­ko octo­vé. Pri izbo­vej tep­lo­te sa doží­va­jú prie­mer­ne 55 dní, pri níz­kych tep­lo­tách až 10 mesia­cov. Za dob­rých pod­mie­nok sa kul­tú­ra octo­viek za 810 dní zdvad­sať­ná­so­bí. Cho­vá­me ich napr. v PET fľa­šiach, kde je ocot s vodou v pome­re 1:1. Do octu vlo­ží­me malé množ­stvo jabĺč­ka,  ale­bo iné­ho ovo­cia. Ide­ál­ne je, ak toto  roz­mi­xu­je­me na kašu v mixé­ri. Do uzá­ve­rov odpo­rú­čam vyvŕ­tať malé otvo­ry. Octo­vé mik­ry sú veľ­mi drob­né krmi­vo, ešte ten­šie ako oby­čaj­né“ mik­ry. Na úspeš­né pre­ce­de­nie je potreb­ná veľ­kosť ôk 5 μm. Skr­mo­va­nie – mik­ry zle­jem do , kto­rá má hrd­lo, kto­ré sa dá utes­niť zvnút­ra. Napr. vatou, han­drič­kou, fil­trač­nou hmo­tou. Pre mik­ry sú ide­ál­ne oby­čaj­né víno­vé , kde hrd­lo je viac­me­nej rov­né, úzke. Nale­jem do tej­to  mik­ry po zúže­né mies­to, utes­ním a dole­jem čerstvou stu­de­nou vodou. Mik­ry sú antig­ra­vi­tač­né, navy­še majú ten­den­ciu ísť do čis­tej­šej vody. Za 24 hodín sa väč­ši­na tých­to malých živo­čí­chov pre­pa­sí­ru­je do čis­tej vody. Z tej­to ich strie­kač­kou vytiah­nem, ale­bo jed­no­du­cho zle­jem a skŕ­mim rybám. Sub­strát, kto­rý bol pod utes­ne­ním zno­vu vle­jem do PET  s kultúrou.

Niten­ky sa dá nájsť tak­mer v kaž­dom toku u nás, ale nie v množ­stve, kto­ré je pre akva­ris­tu zau­jí­ma­vé. Dnes už je voda čas­to pred­tým trans­for­mo­va­ná v čis­tič­kách, odpa­du je menej, živi­ny chý­ba­jú. Niten­ky ako ich pozna­jú akva­ris­ti majú hne­do­čer­ve­nú far­bu. V prí­ro­de je ich far­ba varia­bil­ná a závi­sí od množ­stva kys­lí­ka vo vode. Niten­ky v prí­ro­de môžu byť aj bie­lej far­by. Sú veľ­mi vhod­ná potra­va napr. pre sum­co­vi­té ryby, pan­cier­ni­ky, prí­sav­ní­ky, sum­če­ky. Vo svo­jich čre­vách im kolu­je  ešte dlho po ich odlo­ve­ní. Pre­to sa musia riad­ne pre­mý­vať a po nalo­ve­ní nechať aspoň tri dni vytrá­viť. Sú veľ­mi závis­lé od čerstvej vody, ove­ľa viac ako živé patent­ky, pre­to sa musia čas­to pre­pla­cho­vať vodou, prí­pad­ne sa pre ne nechá­va neus­tá­ly prí­tok a odtok vody. Vhod­né je ucho­vá­vať ich napr. v plo­chých mis­kách napr. na spod­ku .

Nálev­ník – trep­ka (Para­me­cium) nepat­rí medzi prí­liš vhod­né a výživ­né krmi­vo, nie­ke­dy je však nevy­hnut­né.  sa cho­vá v PET fľa­šiach. Ide­ál­na je dostup­ná  a samoz­rej­me exis­tu­jú­ce kul­tú­ra nálev­ní­ka, kto­rú dáme do vody a pri­dá­me suro­vý vaječ­ný  ako potra­vu pre nálev­ní­ka. Ak nemá­me mäk­kú vodu, pou­ži­me aspoň odstá­tu vodu. Je vhod­né nálev­ní­ka cho­vať vo via­ce­rých fľa­šiach, pre­to­že naj­mä výdat­ným kŕme­ním si veľ­kú časť nálev­ní­ka vždy odstrá­ni­me z kul­tú­ry a čas­to sa sta­ne, že zmiz­ne z nie­kto­rej . Dôle­ži­té je, aby sa vo fľa­ši netvo­ri­la ria­sa, pre­to drží­me kul­tú­ru bez prí­stu­pu svet­la. Fľa­še s nálev­ní­kom by mali mať pre­vŕ­ta­ný vrch­ná­čik, aby sme mu zabez­pe­či­li vzduch. Skr­mo­va­nie nálev­ní­ka nie je bez­prob­lé­mo­vé. Nálev­ní­kom sa dá skŕ­miť podob­ným spô­so­bom ako octo­vé mik­ry. Ide­ál­ne sú  na víno, kto­ré majú zúže­né hrd­lo, kto­ré sa násled­ne roz­ši­ru­je. Nálev­ní­ky zle­jem do takej­to , zvr­chu utes­ním fil­trač­nou hmo­tou a dole­jem čerstvú vodu. Do dru­hé­ho dňa sa zväč­ša väč­ši­na tých­to malých živo­čí­chov pre­pa­sí­ru­je do čis­tej vody. Z tej­to ich strie­kač­kou vytiah­nem ale­bo jed­no­du­cho zle­jem a skŕ­mim rybám.


Rupi­ce – Enchyt­ra­e­us albi­dus – are soil decom­po­sers, fee­ding on the decom­po­si­ti­on of plant mate­rial. The­ir nut­ri­ti­onal value is simi­lar to whi­te­worms, grin­dal worms, or mic­ro­worms. They can be bred in soil pro­vi­ded the­re is cons­tant mois­tu­re in the ground. As a food sour­ce, decom­po­sing wood, soaked bre­ad, oat­me­al, cooked vege­tab­les, pas­ta, bre­adc­rumbs, and bis­cu­its can be used. The opti­mal bre­e­ding tem­pe­ra­tu­re is 16°C; they stop repro­du­cing below 2°C and die at tem­pe­ra­tu­res abo­ve 24°C. The­re­fo­re, a fami­ly hou­se, base­ment, or some cooler pla­ce is suitab­le for the­ir breeding.

Vine­gar eels – Tur­bat­rix ace­ti – vine­gar eels. At room tem­pe­ra­tu­re, they live on ave­ra­ge for 55 days, and at low tem­pe­ra­tu­res, up to 10 months. Under good con­di­ti­ons, the vine­gar eel cul­tu­re can mul­tip­ly twen­ty­fold in 8 to 10 days. They can be bred, for exam­ple, in PET bott­les con­tai­ning vine­gar and water in a 1:1 ratio. A small amount of app­le, peach, or other fru­it is added to the vine­gar. Ide­al­ly, this fru­it should be pure­ed in a blen­der. It is recom­men­ded to drill small holes in the caps. Vine­gar eels are very small feed, even thin­ner than regu­lar” mic­ro­worms. A mesh sie­ve is used for strai­ning – mic­ro­worms are pou­red into a bott­le with a neck that can be sea­led from the insi­de, e.g., with cot­ton, cloth, or fil­ter mate­rial. Ordi­na­ry wine bott­les with a most­ly straight, nar­row neck are ide­al for mic­ro­worms. Mic­ro­worms are pou­red into the bott­le up to the nar­ro­wed part, sea­led, and top­ped up with fresh cold water. Mic­ro­worms are anti-​gravity, and they tend to move towards cle­a­ner water. Wit­hin 24 hours, most of the­se small cre­a­tu­res will mig­ra­te into cle­an water. They can be extrac­ted from the water using a syrin­ge or sim­ply pou­red out and fed to fish. The sub­stra­te that was sea­led can be pou­red back into a PET bott­le with the culture.

Tubi­fex worms – Tubi­fex tubi­fex can be found in almost eve­ry stre­am in our area, but not in the quan­ti­ties that are inte­res­ting for aqu­arium ent­hu­siasts. Today, water is often pre-​processed in tre­at­ment plants, resul­ting in less was­te and nut­rients. Tubi­fex worms, as kno­wn to aqu­arists, have a reddish-​brown color. In natu­re, the­ir color is variab­le and depends on the amount of oxy­gen in the water. Tubi­fex worms in natu­re can also be whi­te. They are very suitab­le food, for exam­ple, for cat­fish, loaches, suc­ker­fish, and small pre­da­to­ry fish. Mud cir­cu­la­tes in the­ir intes­ti­nes long after they are caught. The­re­fo­re, they must be tho­rough­ly rin­sed and allo­wed to digest for at least three days after cat­ching. They are very depen­dent on fresh water, much more so than live whi­te­worms, so they must be fre­qu­en­tly flus­hed with water, or a cons­tant flow of water is pro­vi­ded for them. It is suitab­le to keep them, for exam­ple, in shal­low dis­hes pla­ced at the bot­tom of the refrigerator.

Para­me­cium – the slip­per cilia­te (Para­me­cium), is not among the most suitab­le and nut­ri­ti­ous feed, but some­ti­mes it is neces­sa­ry. Para­me­cium is bred in PET bott­les. Ide­al is acces­sib­le soft water and, of cour­se, an exis­ting para­me­cium cul­tu­re, which is pla­ced in water, and raw egg yolk is added as food for the para­me­cium. If soft water is not avai­lab­le, use at least stan­ding water. It is advi­sab­le to bre­ed para­me­cium in seve­ral bott­les becau­se, espe­cial­ly with abun­dant fee­ding, a lar­ge part of the para­me­cium is alwa­ys remo­ved from the cul­tu­re, and it often hap­pens that it disap­pe­ars from one bott­le. It is impor­tant that algae do not form in the bott­le, so keep the cul­tu­re in the dark. The bott­les with para­me­cium should have a dril­led cap to ensu­re air supp­ly. Fee­ding para­me­cium is not wit­hout prob­lems. Para­me­cium can be fed in a simi­lar way to vine­gar eels. Wine bott­les with a nar­ro­wed neck that expands late­ral­ly are ide­al for this pur­po­se. Pour the para­me­cium into such a bott­le, seal it from the top with fil­ter mate­rial, and top up with fresh water. By the second day, most of the­se small cre­a­tu­res will mig­ra­te into cle­an water. They can be extrac­ted from the water using a syrin­ge or sim­ply pou­red out and fed to fish.


Mik­ra­mi sa ozna­ču­jú via­ce­ré dru­hy háďa­tok. Pat­ria medzi hlís­ty – Nema­to­da. Roz­mno­žu­jú sa aj pri tep­lo­te 10°C. Mik­ry sú tuč­ná potra­va s vyso­kým obsa­hom tukov. Cho­va­jú v mis­kách – sta­čí mis­ka od rast­lin­né­ho mas­la. Ako živ­ný sub­strát je naj­lep­ší pod­ľa mňa kefír a rozo­mle­té . Hodí sa aj acid­ko, jogurt, kys­lé mlie­ko, prí­pad­né slad­ké mlie­ko oby­čaj­né. Dá sa pou­žiť aj strú­han­ka, voda, ale má to svo­je nevý­ho­dy. Čias­toč­ne smo­ta­na. V strú­han­ke bude mikier veľa, ale na ste­ny budú liezť len veľ­mi neochot­ne. V prí­pa­de pou­ži­tia chle­bo­vej kaše – zme­si vody a chle­bu, mik­ry na ste­ny vylie­za­jú, ale v men­šom množ­stve. Slad­ké mlie­ko sa ľah­ko kazí. Ovse­né  odpo­rú­čam zomlieť v mixé­ri. Kaša vlo­čiek a kefí­ru by mala byť skôr hus­tá. Je vhod­né mať via­ce­ro cho­vov, pre­to­že po čase sa pro­stre­die pre­kys­lí a je nut­né kul­tú­ru mikier pre­oč­ko­vať do novej. Prie­mer­ne po dvoch až troch týžd­ňoch. Mik­ry časom kon­zu­mu­jú potra­vu, čím obsah hmo­ty red­ne, čiže je nut­né pri­dá­vať tuhé čas­ti. Avšak mik­ry toho veľa neskon­zu­mu­jú, a časom sa nám nahro­ma­dí veľa sub­strá­tu, kto­rý je teku­tý. Prí­liš veľa sub­strá­tu doká­že nie­ke­dy spô­so­biť aj masív­ne veľa mikier na ste­nách, ale aj ich sko­rý zánik. Ide­ál­na je izbo­vá  2025°C. Je vhod­né cho­vať mik­ry vo via­ce­rých mis­kách. Za nor­mál­nych okol­nos­tí, mik­ry vylie­za­jú po ste­nách ploš­ne. Mik­ry sa skr­mu­jú tak, že sa zotie­ra­jú prs­tom, prí­pad­ne štet­com, kús­kom moli­ta­nu apod. zo stien nádo­by, v kto­rej ich cho­vá­me. Odpo­rú­čam štet­com. Mik­ry sú veľ­mi drob­né krmi­vo, zhru­ba 46 mm dlhé, kto­ré je vhod­né pre men­šie ryby, pre poter.

Grin­dal – Enchyt­ra­e­us buch­holt­zi je prí­buz­ný rupi­ciam Enchyt­ra­e­us albi­dus, ale je men­ší. Vysky­tu­je v Juž­nej Ame­ri­ke. Bol náhod­ne dove­ze­ný v humu­se impor­to­va­ných tro­pic­kých rast­lín. V prí­ro­de sa živí na hni­jú­cich rast­lin­ných zbyt­koch. Ide­ál­ne na  sú mis­ky, kto­ré nie sú vyso­ké, a kto­ré majú väč­ší obsah dna. Na  polo­ží­me navlh­če­ný moli­tan. Grin­dal kŕmim výluč­ne malý­mi det­ský­mi piš­kó­ta­mi. Grin­dal je pôd­ny orga­niz­mu, pre­to je pocho­pi­teľ­né, že nemá rád svet­lo. Pokiaľ ho máme uzav­re­tý neprie­hľad­ným vieč­kom, môže­me ho mať aj na sto­le. Pokoj­ne na poli­ci, prí­pad­ne v uzav­re­tej skri­ni. Moli­tan by mal mať od 10 mm do 30 mm. Väč­ši­na grin­da­lu sa v roz­be­hnu­tej kul­tú­re nachá­dza v moli­ta­ne. Ak sa  zra­zu pre­sta­ne roz­mno­žo­vať, ale­bo sú jed­not­li­vé čer­víč­ky malé, je zrej­me moli­tan pre­mok­re­ný. Môže­me pokoj­ne moli­tan vziať a vyplá­chať ho v umý­vad­le pod tečú­cou vodou. Pri vypla­cho­va­ní sa nemu­sí­me báť veľ­ké­ho úbyt­ku grin­da­lu, neja­ký  vždy v moli­ta­ne zosta­ne. Z vlast­nej skú­se­nos­ti tvr­dím, že  nie je tuč­né krmi­vo. Aj nut­rič­né hod­no­ty, kto­ré som si zis­til hovo­ria o tom, že  je zhru­ba na úrov­ni paten­tiek ale­bo nite­niek. Nie­ke­dy, naj­mä ak moli­tan tro­chu obsy­chá, sa sta­ne, že sa naň dosta­nú roz­to­če. Malé bie­le, pobe­hu­jú­ce stvo­re­nia sú vidieť pomer­ne jas­ne aj voľ­ným okom. Brá­nia roz­vo­ju grin­da­lu a pri masív­nom roz­mno­že­ní ho doká­žu cel­kom zlik­vi­do­vať. V takom prí­pa­de pou­ží­vam kon­takt­ný insek­ti­cíd Fron­tli­ne, kto­rým ho postrie­kam. Zabe­rá okam­ži­te. Grin­da­lu veľ­mi nevo­nia, ale nelik­vi­du­je ho a nezis­til som ani žiad­ne nežia­du­ce účin­ky na rybách. Grin­dal sa v krát­kej dobe z -u cel­kom spa­mä­tá. Pomôcť mu samoz­rej­me môže­me pre­su­nu­tím grin­da­lu z inej kul­tú­ry. Skr­mo­va­nie grin­da­lu je veľ­mi jed­no­du­ché, sta­čí vziať celú tabuľ­ku a pono­riť ju do nádr­že. Piš­kó­ta sa nezvyk­ne odle­piť od skla – pek­ne na ňom drží. Grin­dal sa dá zotie­rať aj štet­com, prí­pad­ne prs­tom. Je to vyni­ka­jú­ce krmi­vo, jeho pro­duk­tív­nosť dovo­ľu­je kŕmiť s ním kaž­dý deň. Nemá sko­ro žiad­ny pach, nará­ba­nie s ním je prak­tic­ké, jeho veľ­kosť je dob­rá aj pre malé ryby a akcep­tu­jú ho aj tie väčšie.


Mik­ra­mi is a term used for vari­ous types of nema­to­des. They are clas­si­fied as roun­dworms – Nema­to­da. They can repro­du­ce even at tem­pe­ra­tu­res of 10°C. Mik­ra­mi are fat­ty food with a high fat con­tent. They can be bred in dis­hes – a mar­ga­ri­ne con­tai­ner works well for this pur­po­se. As a nut­ri­ti­ous sub­stra­te, in my opi­ni­on, kefir and ground oat­me­al are the best opti­ons. Also suitab­le are yogurt, sour milk, swe­e­te­ned milk, or ordi­na­ry swe­et milk. Bre­ad crumbs, water, or cre­am can also be used, but they have the­ir disad­van­ta­ges. Cre­am, for exam­ple, con­tains a lot of mik­ra­mi, but they climb the walls very reluc­tan­tly. If bre­ad pas­te is used – a mix­tu­re of water and bre­ad – mik­ra­mi climb the walls, but in smal­ler num­bers. Swe­et milk tends to spo­il easi­ly. I recom­mend grin­ding the oat fla­kes in a blen­der. The oat­me­al and kefir mix­tu­re should be rat­her thick. It is advi­sab­le to have seve­ral cul­tu­res becau­se over time, the envi­ron­ment beco­mes too aci­dic, and it is neces­sa­ry to trans­fer the mik­ra­mi cul­tu­re to a new one, usu­al­ly after two to three weeks. Mik­ra­mi gra­du­al­ly con­su­me food, redu­cing the mass con­tent, so it is neces­sa­ry to add solid parts. Howe­ver, mik­ra­mi do not con­su­me much, and over time, a lot of liqu­id sub­stra­te accu­mu­la­tes, which can some­ti­mes lead to a mas­si­ve num­ber of mik­ra­mi on the walls, and the­ir pre­ma­tu­re demi­se. The ide­al room tem­pe­ra­tu­re is 20 – 25°C. It is advi­sab­le to keep mik­ra­mi in mul­tip­le con­tai­ners. Under nor­mal cir­cum­stan­ces, mik­ra­mi spre­ad even­ly on the walls. Mik­ra­mi are fed by wiping them off the walls of the con­tai­ner with a fin­ger, brush, pie­ce of foam, etc. I recom­mend using a brush. Mik­ra­mi are very small feed, about 4 – 6 mm long, suitab­le for smal­ler fish, such as fry.

Grin­dal – Enchyt­ra­e­us buch­holt­zi is rela­ted to the rupi­ce Enchyt­ra­e­us albi­dus but smal­ler. It occurs in South Ame­ri­ca and was acci­den­tal­ly impor­ted in the humus of tro­pi­cal plants. In natu­re, it feeds on deca­y­ing plant remains. Ide­al for bre­e­ding are shal­low dis­hes with a lar­ger bot­tom area. Pla­ce mois­te­ned foam on the bot­tom. I exc­lu­si­ve­ly feed grin­dal with small baby bis­cu­its. Grin­dal is a soil orga­nism, so it natu­ral­ly pre­fers dark­ness. If we have it clo­sed with an opa­que lid, we can even keep it on the tab­le, on a shelf, or in a clo­sed cabi­net. The foam should mea­su­re from 10 mm to 30 mm. Most of the grin­dal in a matu­re cul­tu­re is found in the foam. If grin­dal sud­den­ly stops repro­du­cing or indi­vi­du­al worms are small, the foam is like­ly too wet. In such a case, you can take the foam and rin­se it under run­ning water in the sink. During rin­sing, you don’t have to wor­ry about losing a lot of grin­dal; some will alwa­ys remain in the foam. From my own expe­rien­ce, I can say that grin­dal is not a fat­ty feed. Even the nut­ri­ti­onal valu­es I have found indi­ca­te that grin­dal is rough­ly at the level of whi­te­worms or tubi­fex worms. Some­ti­mes, espe­cial­ly if the foam dries out a bit, mites can appe­ar. Small whi­te cre­a­tu­res run­ning around are quite visib­le even to the naked eye. They hin­der the deve­lop­ment of grin­dal and, if they mul­tip­ly mas­si­ve­ly, can com­ple­te­ly des­troy it. In such a case, I use the con­tact insec­ti­ci­de Fron­tli­ne, which I spray on the foam. It works imme­dia­te­ly. Grin­dal does­n’t smell much, and I have­n’t noti­ced any adver­se effects on the fish. Grin­dal reco­vers from Fron­tli­ne fair­ly quick­ly. You can also help it by moving grin­dal from anot­her cul­tu­re. Fee­ding grin­dal is very sim­ple; just take the enti­re foam and dip it into the tank. The bis­cu­it tends to stick well to the glass. Grin­dal can also be wiped off with a brush or fin­ger. It is an excel­lent feed; its pro­duc­ti­vi­ty allo­ws fee­ding it eve­ry day. It has almost no smell, hand­ling it is prac­ti­cal, its size is suitab­le for small fish, and even lar­ger fish accept it.


Dro­zo­fi­lyDro­sop­hi­la mela­no­gas­ter – octo­mil­ka, je snáď orga­niz­mus, kto­rý naj­viac využi­li a pozna­li bio­ló­go­via, leká­ri celé­ho sve­ta. Je ochot­ná sa v zaja­tí ľah­ko mno­žiť, má rých­ly repro­dukč­ný cyk­lus. Géno­ví inži­nie­ri sa na tej­to malej muš­ke doslo­va vyhra­li a výskum pokra­ču­je ďalej. Obraz­ne sa dá pove­dať, že je to taký pokus­ný krá­lik.  sú krmi­vom nie­len pre ryby, ale aj pre  a pla­zy. Anglic­ky hovo­ria­ci svet ju pozná pod pome­no­va­ním fru­it fly, prí­pad­ne vine­gar fly. Akva­ris­ti, napo­kon aj tera­ris­ti naj­rad­šej využí­va­jú tzv. bez­kríd­lu for­mu – ves­ti­gial – antle­red – strap for­mu. Táto vypes­to­va­ná for­ma kríd­la má, len nevie lie­tať, kríd­la má znač­ne zakr­pa­te­né. Zná­me aj ako vín­ne muš­ky ale­bo octo­mil­ky. Tie­to drob­né muš­ky sú vyni­ka­jú­cou potra­vou naj­mä pre čerstvo vylia­hnu­té pla­zy (cha­me­le­óny, rham­po­le­ony,…) ale aj pre malé žaby, rôz­ne dru­hy akva­ri­ových rýb a takis­to čerstvo vylia­hnu­tých vtáč­ka­rov a mod­liv­ky. Sú pomer­ne jed­no­du­cho cho­va­teľ­né. Jed­na nása­da vydr­ží v závis­los­ti od počtu mušiek 2 – 5 týž­dňov, nie­ke­dy aj viac. Výho­dou je ich veľ­kosť (men­šie D. mela­no­gas­ter 1,5 – 2mm, väč­šie D. hydei 2,5 – 3mm) a teda naozaj nimi mož­no kŕmiť tak­mer všet­ky malé tera­ri­ové zvie­ra­tá. Nevý­ho­dou je mier­ny zápach po kvas­ni­ciach, kto­ré sa pou­ží­va­jú na zaro­be­nie živ­nej . Nása­da spra­vid­la sto­ja 2 – 4,- Eurá (Peter Krajči).

Daf­nie sú pomer­ne cit­li­vé počas pre­no­su na obsah kys­lí­ka. Pre­to je lep­šie ich pre­ná­šať v tzv. rámi­koch, prí­pad­ne s čo naj­men­ším množ­stvom vody. Dlh­šie sa dajú udr­žať vo väč­šom ved­re, pri niž­šej kon­cen­trá­cii daf­nií a za pred­po­kla­du, že sa vo ved­re nič neroz­kla­dá. V chlad­nej­šom obdo­bí roka je to cel­kom ľah­ké. V lete je mož­né krat­šiu napr. cez deň daf­niám zabez­pe­čiť vzdu­cho­va­nie a na noc, ak nie je von­ku 30°C, ich dať na balkón.

Moina je drob­ná daf­nia, doras­tá do 2.5 mm a vysky­tu­je sa v pokoj­ných vodách, čas­to krát zlej kva­li­ty, veľ­mi zne­čis­te­nej, chu­dob­nej na kys­lík. Per­lo­oč­ky sa pre­ja­vu­jú nepo­hlav­ným roz­mno­žo­va­ním – par­te­no­ge­né­zou (bez oplod­ne­nia). Je to typic­ký prí­klad, kedy cez priaz­ni­vé obdo­bie sú všet­ky jedin­ce samič­ky. Až pri nástu­pe menej priaz­ni­vých pod­mie­nok sa náh­le obja­vu­jú aj sam­če­ky, kto­ré sa pária – pre­bie­ha pohlav­né roz­mno­žo­va­nie, kto­ré zabez­pe­ču­je pre­nos gene­tic­kej infor­má­cie. Na jar sa z vají­čok od jese­ne naro­dia opäť samič­ky. Môže­me ich chy­tať rov­na­ko ako cyk­lo­py a , len  môže byť prí­pad­ne aj red­šie, napr. z mly­nár­ske­ho hod­vá­bu, prí­pad­ne z tzv. dede­ró­nu. Daf­nie sú väč­šie ako cyk­lo­py, ale nie sú ener­ge­tic­ky hod­not­né, pre­to­že pre­važ­nú časť ich tela tvo­rí voda a pev­ná kuti­ku­la, kto­rá tvo­rí ich kos­tru.  dosa­hu­je aj naj­vyš­šiu  pri prí­pad­nom ume­lom cho­ve. Pre ryby je to ener­ge­tic­ky bohat­šia stra­va ako oby­čaj­ná“ daf­nia – dá sa pri­rov­nať ku cyk­lo­pu. Daf­nie dosa­hu­jú naj­vyš­šiu počet­nosť v lete.

Cyk­lop pat­rí do pod­ra­du Cyc­lo­po­idea, radu Podop­lea, pod­trie­dy Cope­po­da – ves­lo­nôž­ky, trie­dy Crus­ta­cea, kme­ňa Arth­to­po­da – . Ide napr. o Cyc­lops albi­dus, C. stre­nu­us, Cant­ho­camp­tus stap­hy­li­nus,  coeru­le­us, D. gra­ci­lo­ides. Cyk­lop je veľ­mi vhod­né krmi­vo rýb, pomer­ne výživ­né. Je kva­lit­ným zdro­jom biel­ko­vín. Pri spl­ne­ní urči­tých pod­mie­nok sa dá aj docho­vá­vať. Ich popu­lač­né kriv­ky veľ­mi kolí­šu, nie sú oje­di­ne­lé javy, keď jeden deň nachy­tá­me obrov­ské množ­stvo cyk­lo­pov a na dru­hý deň nie je po nich tak­mer ani sto­py. Vše­obec­ne jeho popu­lá­cia kul­mi­nu­je na jar a na jeseň. Cyk­lop je pomer­ne dra­vý, tak­že je nut­né dať pozor, aby ak ním kŕmi­me men­ší poter, aby nám nedoš­tí­pal, prí­pad­ne neu­smr­ti­li náš . Veľ­mi čas­to sa vysky­tu­je jeho názov v češ­ti­ne – buchanka.


Dro­sop­hi­la mela­no­gas­ter, com­mon­ly kno­wn as the fru­it fly or vine­gar fly, is per­haps one of the most wide­ly uti­li­zed and unders­to­od orga­nisms by bio­lo­gists and medi­cal pro­fes­si­onals worl­dwi­de. It rea­di­ly repro­du­ces in cap­ti­vi­ty and has a rapid repro­duc­ti­ve cyc­le. Gene­tic engi­ne­ers have exten­si­ve­ly used this tiny fly for rese­arch pur­po­ses, like­ning it to a lab rat. Fru­it flies are used as feed not only for fish but also for birds and repti­les. Aqu­arists and ter­ra­rists pre­fer the so-​called win­gless form, kno­wn as the vestigial-​antlered-​strap form. This cul­ti­va­ted form of the fly has wings but can­not fly, with sig­ni­fi­can­tly stun­ted wings. They are also kno­wn as wine flies or vine­gar flies. The­se small flies are excel­lent food, espe­cial­ly for fresh­ly hat­ched repti­les (cha­me­le­ons, rham­po­le­ons, etc.) as well as small frogs, vari­ous spe­cies of aqu­arium fish, fresh­ly hat­ched birds, and man­ti­ses. They are rela­ti­ve­ly easy to bre­ed. Depen­ding on the num­ber of flies, one cul­tu­re can last 2 – 5 weeks or even lon­ger. The­ir small size (smal­ler D. mela­no­gas­ter 1.5 – 2mm, lar­ger D. hydei 2.5 – 3mm) makes them suitab­le feed for almost all small ter­ra­rium ani­mals. Howe­ver, they do pro­du­ce a mild yeast smell due to the yeast used in the­ir food sub­stra­te. A cul­tu­re usu­al­ly costs bet­we­en 2 – 4 euros.

Daph­nia are rela­ti­ve­ly sen­si­ti­ve to oxy­gen levels during tran­s­port. The­re­fo­re, it is bet­ter to tran­s­port them in so-​called fra­mes or with the least amount of water possib­le. They can be kept lon­ger in a lar­ger buc­ket, with a lower con­cen­tra­ti­on of Daph­nia and assu­ming not­hing is deca­y­ing in the buc­ket. This is quite mana­ge­ab­le during cooler peri­ods of the year. In sum­mer, you can aera­te the Daph­nia during the shor­ter day­ti­me and, if it’s not 30°C out­si­de, pla­ce them on the bal­co­ny at night.

Moina is a small spe­cies of Daph­nia, gro­wing up to 2.5 mm, found in calm waters, often of poor quali­ty and hea­vi­ly pol­lu­ted, and lac­king in oxy­gen. They repro­du­ce ase­xu­al­ly through part­he­no­ge­ne­sis (wit­hout fer­ti­li­za­ti­on). This means that during favo­rab­le con­di­ti­ons, all indi­vi­du­als are fema­le. Only when less favo­rab­le con­di­ti­ons ari­se do males sud­den­ly appe­ar, and sexu­al repro­duc­ti­on occurs, ensu­ring the trans­fer of gene­tic infor­ma­ti­on. In spring, fema­les hatch from eggs laid in the fall. They can be col­lec­ted like cyc­lops and cope­pods, but the sie­ve may be less den­se, for exam­ple, made from mil­li­ne­r’s silk or a so-​called Dede­ron. Daph­nia are lar­ger than cyc­lops but are not as nut­ri­ti­onal­ly den­se becau­se most of the­ir bodies are water and a solid cutic­le, which forms the­ir ske­le­ton. Moina achie­ves its hig­hest yield under arti­fi­cial cul­tu­re con­di­ti­ons. For fish, it is a more energy-​rich food than ordi­na­ry” Daph­nia and can be com­pa­red to cyc­lops. Daph­nia reach the­ir hig­hest abun­dan­ce in summer.

Cyc­lops belo­ngs to the subor­der Cyc­lo­po­idea, order Podop­lea, subc­lass Cope­po­da – cope­pods, class Crus­ta­cea, and phy­lum Arth­ro­po­da – arth­ro­pods. For exam­ple, Cyc­lops albi­dus, C. stre­nu­us, Cant­ho­camp­tus stap­hy­li­nus, Diap­to­mus coeru­le­us, D. gra­ci­lo­ides. Cyc­lops is very suitab­le fish feed, rela­ti­ve­ly nut­ri­ti­ous, and a quali­ty sour­ce of pro­te­in. Under cer­tain con­di­ti­ons, it can also be cul­tu­red. The­ir popu­la­ti­on cur­ves fluc­tu­ate gre­at­ly; it is not uncom­mon to catch a huge num­ber of cyc­lops one day and almost none the next. Gene­ral­ly, the­ir popu­la­ti­on peaks in spring and fall. Cyc­lops are quite pre­da­to­ry, so when fee­ding them to smal­ler fry, care must be taken to pre­vent them from dep­le­ting the popu­la­ti­on or har­ming the tank inhabitants.


Vír­ni­ky pred­sta­vu­jú samos­tat­ný kmeň Roti­fe­ra. Sú veľ­mi vhod­né pre plô­dik rýb. Svoj názov majú odvo­de­ný od typic­ké­ho pohy­bu – víre­nia, kto­rým sa neus­tá­le pre­ja­vu­jú. Vír­ni­ky chy­tá­me napr. do sie­tí z mly­nár­ske­ho hod­vá­bu, ale­bo mono­fi­lu. Nie­kto­ré , Syn­cha­e­ta, , Cope­us, , Dino­cha­ris, Kera­tel­la quad­ra­ta, Kera­tel­la coch­le­a­ris, , Bra­chi­onus, .

Arte­mia sali­na – žiab­ro­nôž­ka soľ­ná pat­rí medzi . Žiab­ro­nôž­ky, kto­ré sa pre­važ­ne využí­va­jú v akva­ris­ti­ke, žijú v mori. Sú pomer­ne malé do 15 mm, ove­ľa men­šie ako ich prí­buz­ní v slad­kej vode. Ku slad­ko­vod­ným žiab­ro­nôž­kam sa dosta­ne­me naj­skôr pro­stred­níc­tvom mra­ze­ných kociek v obcho­de. Žiab­ro­nôž­ky sa pre­dá­va­jú z roz­lič­ných loka­lít – z Rus­ka, Kana­dy, USA, Číny. Ich  je otáz­kou kva­li­ty. 95 vají­čok je vyni­ka­jú­ci para­me­ter. Závi­sí od toho aj cena. Žiab­ro­nôž­ka je výživ­né krmi­vo, z kto­ré­ho poter naj­rých­lej­šie vyras­tie naj­mä do výš­ky a do šír­ky. V sta­ve, keď ryby doras­ta­jú, neod­po­rú­čam kŕmiť iba žiab­ro­nôž­kou. Arté­mia sa dá ľah­ko liah­nuť, prav­da pokiaľ prí­de­te na spô­sob tej kto­rej vár­ky ;-). Náro­ky na jed­not­li­vé dru­hy“ a bale­nia arté­mie sú bohu­žiaľ roz­lič­né. Neraz som bol sved­kom nespo­koj­nos­ti s liah­ni­vos­ťou u mojich zná­mych, pri­čom ich kama­rá­tom neraz tá istá“ arté­mia ide výbor­ne. Kúpe­ná arté­mia sú vlast­ne vajíč­ka arté­mie. Vajíč­ka nasy­pe­me do vody, napr. do , do kto­rej na 1.5 lit­ra vody pri­dá­me 3 – 4 kávo­vé lyžič­ky soli (2530 g na liter), čím simu­lu­je­me mor­skú vodu. Je nut­né aby sme sil­ne vzdu­cho­va­li. Vlast­ne ide o to, aby celý obsah cir­ku­lo­val čo naj­viac, aby žiad­ne vajíč­ka nezos­ta­li stáť. Udr­žu­je­me izbo­vú, prí­pad­ne o nie­čo vyš­šiu tep­lo­tu. Pri vyš­šej tep­lo­te sa liah­nu rých­lej­šie. Asi po 24 hodi­nách je už veľ­ká časť vylia­hnu­tá. Ja sám, aj väč­ši­na akva­ris­tov, kto­rých poznám, nechá­vam arté­mie liah­nuť 2 dni – je potom o nie­čo väč­šia. Arté­mia sa pri 25°C liah­ne 1.5 dňa. Medzi akva­ris­ta­mi sa tra­du­je, že žiab­ro­nôž­ka môže byť jed­no­dňo­vá, ale aj dvoj­dňo­vá, v závis­los­ti od doby lia­hnu­tia a samoz­rej­me od typu. V slad­kej vode vydr­žia iba krát­ku dobu – asi tak 8 hodín. Pre vyš­šiu ener­ge­tic­kú hod­no­tu a násled­ne jed­no­duch­ší a účin­nej­ší prí­chod na svet malých arté­mií sa pou­ží­va dekap­su­lá­cia. Odstra­ňu­je sa ním ochran­ný obal vajíč­ka žiab­ro­nôž­ky. Keď chce­me žiab­ro­nôž­ku skŕ­miť sto­jí­me pred otáz­kou, ako ich dostať do akvá­ria bez toho, aby sme ich tam pre­nies­li bez soli. Keď­že ide o veľ­mi malé potvor­ky, pomo­hol by napr. mly­nár­sky hod­váb, ak ho nemá­te, vysta­čí­te si aj s bavl­ne­nou lát­kou. Ja cedím arté­miu cez mono­fil. Dekap­su­lo­va­nú – odslup­ko­va­nú arté­miu pou­ží­vam úspeš­ne ako suché krmivo.


15. 3. – Výsta­va ska­lá­rov. Väč­ši­na ska­lá­rov bola od zná­me­ho cho­va­te­ľa Miro­sla­va Prí­kaz­ské­ho. Ska­lá­re sú po gup­kách a mečov­kách asi naj­zná­mej­ší­mi ryba­mi cho­va­ný­mi v akvá­riách. Tie­to juho­ame­ric­ké  z povo­dia Ama­zon­ky sa naj­lep­šie cítia v hus­to zaras­te­nom akvá­riu. Exis­tu­je mno­ho variet ska­lá­rov. Kedy­si pôvod­né ska­lá­re boli úcty­hod­ných roz­me­rov. Ska­lár by sa mal cho­vať aspoň v 150 lit­ro­vej nádr­ži, kto­ré je 50 cm vyso­ké. Pohla­vie sa rozo­zná­va ťaž­ko, samič­ka má v obdo­bí nere­su na hla­ve men­ší nádor. Ska­lár je schop­ný mať 1000 ikier, avšak poter je veľ­mi malý a vyža­du­je strikt­ne pra­cho­vú živú potra­vu. Ska­lár na roz­mno­že­nie potre­bu­je tlak vody – , ale pokiaľ má všet­ko ostat­né v dob­rom sta­ve, je schop­ný sa vytrieť.


Vír­ni­ky repre­sent a dis­tinct phy­lum Roti­fe­ra. They are high­ly suitab­le for fee­ding fish fry. The­ir name is deri­ved from the­ir typi­cal move­ment – swir­ling, which they cons­tan­tly exhi­bit. Vír­ni­ky are cap­tu­red, for exam­ple, using nets made of mil­li­ne­r’s silk or mono­fi­la­ment. Some com­mon vír­ni­ky spe­cies inc­lu­de Phi­lo­di­na, Syn­cha­e­ta, Lepa­del­la, Pte­ro­di­na, Cope­us, Euch­la­nis dila­ta­ta, Dino­cha­ris, Kera­tel­la quad­ra­ta, Kera­tel­la coch­le­a­ris, Fili­na, Cep­ha­lo­del­la, Bra­chi­onus, and Pedalion.

Arte­mia sali­na, com­mon­ly kno­wn as bri­ne shrimp, belo­ngs to the class Ento­mos­tra­ca. Bri­ne shrimp pre­do­mi­nan­tly used in aqu­aris­tics live in the sea. They are rela­ti­ve­ly small, up to 15 mm, much smal­ler than the­ir fres­hwa­ter rela­ti­ves. Fres­hwa­ter bri­ne shrimp can be obtai­ned first through fro­zen cubes in sto­res. Bri­ne shrimp are sold from vari­ous loca­ti­ons – Rus­sia, Cana­da, the USA, Chi­na. The­ir hat­cha­bi­li­ty is a mat­ter of quali­ty. A 95% hat­cha­bi­li­ty rate is an excel­lent para­me­ter. The pri­ce also depends on this. Bri­ne shrimp are a nut­ri­ti­ous feed, allo­wing fry to grow quick­ly in height and width. Howe­ver, when fish are matu­ring, it’s not recom­men­ded to feed them only bri­ne shrimp. Arte­mia can be easi­ly hat­ched, once you figu­re out the met­hod for each batch. Unfor­tu­na­te­ly, the requ­ire­ments for dif­fe­rent types” and pac­ka­ging of arte­mia vary. I’ve often wit­nes­sed dis­sa­tis­fac­ti­on with the hat­cha­bi­li­ty among acqu­ain­tan­ces, whi­le the same” arte­mia works per­fect­ly for the­ir friends. Pur­cha­sed arte­mia are essen­tial­ly arte­mia eggs. The eggs are pou­red into water, for exam­ple, into a bott­le, to which 3 – 4 teas­po­ons of salt (2530 g per liter) are added to simu­la­te sea­wa­ter. Strong aera­ti­on is neces­sa­ry. The goal is to cir­cu­la­te the enti­re con­tent as much as possib­le to pre­vent any eggs from sett­ling. Main­tain room tem­pe­ra­tu­re, or slight­ly hig­her for fas­ter hat­ching. About 24 hours later, a sig­ni­fi­cant por­ti­on will have hat­ched. Per­so­nal­ly, and like most aqu­arists I know, I let arte­mia hatch for 2 days – they are slight­ly lar­ger then. Arte­mia hatch in about 1.5 days at 25°C. Among aqu­arists, it’s belie­ved that bri­ne shrimp can be one or two days old, depen­ding on the hat­ching time and, of cour­se, the type.” They only last a short time in fres­hwa­ter – about 8 hours. For hig­her nut­ri­ti­onal value and easier and more effec­ti­ve intro­duc­ti­on of small arte­mia into the world, decap­su­la­ti­on is used. It remo­ves the pro­tec­ti­ve coat of the bri­ne shrimp egg. When fee­ding bri­ne shrimp, the chal­len­ge is how to get them into the aqu­arium wit­hout trans­fer­ring them wit­hout salt. Sin­ce they are very small cre­a­tu­res, mil­li­ne­r’s silk could help, but if you don’t have it, cot­ton cloth will suf­fi­ce. I strain the arte­mia through mono­fi­la­ment. I suc­cess­ful­ly use decap­su­la­ted arte­mia as dry feed.

March 15th – Sca­la­re exhi­bi­ti­on. Most sca­la­re were from the well-​known bre­e­der Miro­slav Prí­kaz­ský. Sca­la­re, along with gup­pies and sword­tails, are pro­bab­ly the most famous fish kept in aqu­ariums. The­se South Ame­ri­can cich­lids from the Ama­zon basin thri­ve in den­se­ly plan­ted tanks. The­re are many varie­ties of sca­la­re. In the past, the ori­gi­nal sca­la­re were of impres­si­ve pro­por­ti­ons. A sca­la­re should be kept in at least a 150-​liter tank, which is 50 cm tall. Deter­mi­ning the­ir sex is dif­fi­cult; fema­les have a smal­ler tumor on the­ir head during the spa­wning peri­od. A sca­la­re is capab­le of having 1000 eggs, but the fry are very small and requ­ire strict­ly powde­red live food. A sca­la­re for bre­e­ding needs water pre­ssu­re – a high water column, but if eve­ryt­hing else is in good con­di­ti­on, they can spawn.


Use Facebook to Comment on this Post

2006, 2006-2010, Akvaristika, Biológia, Časová línia, Výživa

Drozofila – živá potrava pre akvaristov aj pre teraristov

Hits: 15736

Dro­zo­fi­ly sú malé muš­ky, s kto­rý­mi sa podob­ne ako s komá­rom pisk­ľa­vým stre­tol urči­te kaž­dý z vás. Kto by nepoz­nal drob­né muš­ky, kto­ré sa obja­via pri ovo­cí, pri hroz­ne, kde zele­ni­na kva­sí, kys­ne, roz­kla­dá sa. Dro­sop­hi­la mela­no­gas­ter – octo­mil­ka, octo­vá muš­ka, ovoc­ná muš­ka je snáď orga­niz­mus, kto­rý naj­viac využi­li a pozna­li bio­ló­go­via, leká­ri celé­ho sve­ta. Je ochot­ná sa v zaja­tí ľah­ko mno­žiť, má rých­ly repro­dukč­ný cyk­lus. Géno­ví inži­nie­ri sa na tej­to malej muš­ke doslo­va vyhra­li, a výskum pokra­ču­je ďalej. Obraz­ne sa dá pove­dať, že je to taký pokus­ný krá­lik. Okrem toho je Dro­sop­hi­la funeb­ris a Dro­sop­hi­la hydei. Novák uvá­dza zla­tú for­mu s bie­ly­mi oča­mi, turec­kú – afgán­sku for­mu, druh Dro­sop­hi­la buz­za­tii, D. muel­le­ri. Obsa­hu­jú v suši­ne 51 % biel­ko­vín, 36 % tukov, veľ­mi malé množ­stvo sacha­ri­dov, 5 % mine­rál­nych látok. Obsah vody cca 61 % (Novák). Dro­zo­fi­ly sú krmi­vom nie­len pre ryby, ale aj pre vtá­ky a pla­zy. Anglic­ky hovo­ria­ci svet ju pozná pod pome­no­va­ním fru­it fly, prí­pad­ne vine­gar fly.

Akva­ris­ti, napo­kon aj tera­ris­ti naj­rad­šej využí­va­jú tzv. bez­kríd­lu for­mu – ves­ti­gial – antle­red – strap for­mu. Táto vypes­to­va­ná for­ma kríd­la má, len nevie lie­tať, kríd­la má znač­ne zakr­pa­te­né. Ak cho­vá­me nása­du, dbaj­me na to, aby sa nám do nej nezap­liet­la divo­ká for­ma, pre­to­že gene­tic­ká infor­má­cia prí­ro­dy vyka­zu­je sil­nú domi­nan­ciu, a jedi­ný orga­niz­mus doká­že naučiť” lie­tať celú popu­lá­ciu. Ak nemá­me inú mož­nosť, môže­me cho­vať aj divo­ké dro­zo­fi­ly. Sta­čí nechať na istý čas neja­ké ovo­cie napos­pas osu­du, ide­ál­ne je ho mecha­nic­ky naru­šiť, a muš­ky v lete tak­po­ve­diac pri­le­tia samé. Potom ich sta­čí pochy­tať a uzav­rieť, zabez­pe­čiť prí­sun potra­vy. Prob­lém však nasta­ne, ak ich chce­me skŕ­miť. Keď totiž otvo­rí­me uzá­ver, muš­ky za nor­mál­nych okol­nos­tí vyle­tia. Rie­še­nie exis­tu­je – sta­čí ich omrá­čiť chla­dom, napr. z chladničky.


Dro­sop­hi­la flies are small flies that eve­ry­o­ne has like­ly encoun­te­red, much like the com­mon mosqu­ito. Who would­n’t recog­ni­ze the tiny flies that appe­ar near fru­it, gra­pes, whe­re vege­tab­les fer­ment, sour, decom­po­se? Dro­sop­hi­la mela­no­gas­ter – the vine­gar fly, fru­it fly, is per­haps the orga­nism most wide­ly used and kno­wn by bio­lo­gists, doc­tors worl­dwi­de. It’s wil­ling to bre­ed easi­ly in cap­ti­vi­ty, with a rapid repro­duc­ti­ve cyc­le. Gene­tic engi­ne­ers have lite­ral­ly triump­hed with this small fly, and rese­arch con­ti­nu­es. Figu­ra­ti­ve­ly spe­a­king, it’s like a test rab­bit. In addi­ti­on, the­re are Dro­sop­hi­la funeb­ris and Dro­sop­hi­la hydei. Novák men­ti­ons the gol­den form with whi­te eyes, the Tur­kish – Afg­han form, the spe­cies Dro­sop­hi­la buz­za­tii, D. muel­le­ri. They con­tain 51% pro­te­in, 36% fat, very small amounts of car­bo­hyd­ra­tes, 5% mine­rals in dry weight. Water con­tent is about 61% (Novák). Dro­sop­hi­la ser­ve as food not only for fish but also for birds and repti­les. The English-​speaking world kno­ws it as the fru­it fly or vine­gar fly.

Aqu­arists, and final­ly ter­ra­rists, pre­fer to use the so-​called win­gless form – ves­ti­gial – antle­red – strap form. This cul­ti­va­ted form of the wing can­not fly, as its wings are sig­ni­fi­can­tly stun­ted. If we are bre­e­ding a colo­ny, we must ensu­re that the wild form does not get mixed in, as natu­re­’s gene­tic infor­ma­ti­on sho­ws strong domi­nan­ce, and only one orga­nism can teach” the enti­re popu­la­ti­on to fly. If we have no other opti­on, we can also keep wild Dro­sop­hi­la. It is enough to lea­ve some fru­it expo­sed for some time, ide­al­ly mecha­ni­cal­ly dis­tur­bing it, and the flies will lite­ral­ly fly in during the sum­mer. Then it’s enough to catch and con­tain them, pro­vi­ding a food sour­ce. Howe­ver, a prob­lem ari­ses if we want to feed them. When we open the con­tai­ner, the flies will nor­mal­ly fly out. The­re is a solu­ti­on – just stun them with cold, for exam­ple, from the refrigerator.


Dro­sop­hi­la sind kle­i­ne Flie­gen, die jeder von uns sicher­lich schon ein­mal get­rof­fen hat, ähn­lich wie die gewöhn­li­che Stech­müc­ke. Wer wür­de die win­zi­gen Flie­gen nicht erken­nen, die in der Nähe von Obst, Trau­ben, wo Gemüse gärt, sau­er wird, ver­rot­tet? Dro­sop­hi­la mela­no­gas­ter – die Essigf­lie­ge, die Fruchtf­lie­ge – ist viel­le­icht das am wei­tes­ten verb­re­i­te­te und bekann­tes­te Orga­nis­mus von Bio­lo­gen und Ärz­ten welt­we­it. Sie ist bere­it, sich leicht in Gefan­gen­schaft zu ver­meh­ren, mit einem schnel­len Fortpf­lan­zungs­zyk­lus. Gene­ti­ker haben mit die­ser kle­i­nen Flie­ge buchs­täb­lich triump­hiert, und die Fors­chung geht wei­ter. Im über­tra­ge­nen Sin­ne ist es wie ein Ver­suchs­ka­nin­chen. Darüber hinaus gibt es Dro­sop­hi­la funeb­ris und Dro­sop­hi­la hydei. Novák erwähnt die gol­de­ne Form mit wei­ßen Augen, die türkisch-​afghanische Form, die Arten Dro­sop­hi­la buz­za­tii, D. muel­le­ri. Sie ent­hal­ten 51% Pro­te­in, 36% Fett, sehr gerin­ge Men­gen Koh­len­hyd­ra­te, 5% Mine­ra­lien im Troc­ken­ge­wicht. Der Was­ser­ge­halt bet­rägt ca. 61% (Novák). Dro­sop­hi­la die­nen nicht nur als Nahrung für Fis­che, son­dern auch für Vögel und Repti­lien. Die englischs­pra­chi­ge Welt kennt sie als Fruchtf­lie­ge oder Essigfliege.

Aqu­aria­ner und sch­lie­ßlich Ter­ra­ria­ner ver­wen­den am lieb­sten die soge­nann­te flügel­lo­se Form – rudi­men­tär – gewe­i­har­tig – Rie­men­form. Die­se gezüch­te­te Form der Flügel kann nicht flie­gen, da ihre Flügel erheb­lich ver­küm­mert sind. Wenn wir eine Kolo­nie züch­ten, müs­sen wir sichers­tel­len, dass sich kei­ne wil­den For­men ver­mis­chen, da die gene­tis­chen Infor­ma­ti­onen der Natur eine star­ke Domi­nanz zei­gen und nur ein Orga­nis­mus der gesam­ten Popu­la­ti­on beib­rin­gen kann, zu flie­gen. Wenn wir kei­ne ande­re Mög­lich­ke­it haben, kön­nen wir auch wil­de Dro­sop­hi­la hal­ten. Es reicht aus, eini­ge Zeit lang etwas Obst fre­i­zu­le­gen, ide­a­ler­we­i­se es mecha­nisch zu stören, und die Flie­gen flie­gen im Som­mer buchs­täb­lich hine­in. Dann reicht es aus, sie zu fan­gen und zu hal­ten und eine Nahrung­squ­el­le bere­it­zus­tel­len. Ein Prob­lem ents­teht jedoch, wenn wir sie füt­tern wol­len. Wenn wir den Behäl­ter öff­nen, flie­gen die Flie­gen nor­ma­ler­we­i­se heraus. Es gibt eine Lösung – ein­fach mit Käl­te betä­u­ben, zum Beis­piel aus dem Kühlschrank.


Návod na chov drozofíl

Do hrn­ca nasy­pe­me strú­han­ku, cukor, ovse­né vloč­ky (naj­lep­šie mle­té), kru­pi­cu, prí­pad­ne múku ale­bo tro­chu zla­té­ho kla­su. Odpo­rú­čam viac ovse­ných vlo­čiek, múč­nych suro­vín naopak menej. Múka môže byť aj hlad­ká, polo­hru­bá, hru­bá aj kru­pi­co­vá. Túto zmes na sucho poriad­ne pre­mie­ša­me. Potom pri­dá­me vodu, asi 4 násob­ne v obje­me viac ako sme mali tuhých zlo­žiek a dôklad­ne zmes pre­mie­ša­me. Zmes zohrie­va­me sa čas­té­ho mie­ša­nia. Nie je nut­né, aby zmes zovre­la, ide len o to, aby stuh­la. Keď je zmes dosta­toč­ne tuhá (doslo­va sa nele­je), hrniec môže­me odsta­viť. Počas vare­nia si môže­me pri­pra­viť kvas­ni­ce. Pou­ží­vam mra­ze­né drož­die, z kto­ré­ho odre­žem kúsok a vymie­šam ho v stu­de­nej, ale­bo vlaž­nej vode. Zmes pri­pra­vu­jem v mik­ro­vln­ke. Všet­ko pre­mie­šam, dám do mik­ro­vln­ky na dvad­sať minút. Po skon­če­ní pre­mie­šam. Výho­dy sú zjav­né. Nič sa nepri­pá­li a dvad­sať minút sa môžem veno­vať nie­čo­mu iné­mu. Vare­nú zmes nechám vyc­hlad­núť, mini­mál­ne dovte­dy, kým neviem na ňom udr­žať bez ťaž­kos­tí ruku. Urých­liť chla­de­nie môže­me posta­ve­ním hrn­ca do stu­de­nej vody.. Keď je už kaša dosta­toč­ne vyc­hlad­nu­tá, vle­jem do nej pri­pra­ve­né kvas­ni­ce z vodou a poriad­ne pre­mie­šam. Ide­ál­ne je nechať kvas­ni­ce 12 hodín v poko­ji pôso­biť. Môže­me pou­žiť aj ocot, kto­rý som pri­dá­val spo­lu s kvas­ni­ca­mi v malom množ­stve. Ocot je lákad­lo pre muš­ky a kvas­ni­ce sú účin­ná zbraň voči plesniam. 

Túto pri­pra­ve­nú zmes potom nakla­dám to plas­to­vých pohá­rov, napr. do odre­za­ných PET fliaš. Sta­čí dvoj­cen­ti­met­ro­vá vrstva. Potom odtrh­nem kúsok toalet­né­ho papie­ra, zožmo­lím a hodím na kašu. Toalet­ný papier slú­ži na to, aby muš­ky mali na ňom oddy­cho­vý pries­tor, nie je však nut­ný. Nesmie cel­kom pre­kryť kašu. Potom už zo zabe­hnu­tej kul­tú­ry pre­oč­ku­jem muš­ky – vysy­pem mini­mál­ne 30 jedin­cov do novej nása­dy. Zakry­jem ser­vít­kou, ale­bo lát­kou, uzav­riem dvo­ma gumič­ka­mi. Muš­ky sa rých­lo roz­mno­žu­jú, jed­na samič­ka má 5070 potom­kov, a repro­dukč­ný cyk­lus za nor­mál­nych pod­mie­nok, pri izbo­vej tep­lo­te, trvá 12 – 16 dní. Tak je to u D. mela­no­gas­ter. D. hydei ma cyk­lus zhru­ba 24 dní. Muš­ky vydr­žia prie­mer­ne tri mesia­ce, potom napriek kvas­ni­ciam pred­sa len sples­ni­ve­jú. Sub­strát nie­ke­dy vyschne, ino­ke­dy sa pre­mo­čí. Ak je suchý, sta­čí doň­ho naliať vodu. Stá­va sa nie­ke­dy, že kaša je nie­ke­dy prí­liš teku­tá, vte­dy pomô­že viac toalet­né­ho papie­ra, kto­rý vsiak­ne vlh­kosť. To, či je kaša prí­liš mok­rá je vid­no aj pod­ľa toho, že lar­vy viac vylie­za­jú hore. V extrém­nych prí­pa­doch sa lar­vy pre­hry­zú cez ser­vít­ku. Ak sú muš­ky hlad­né, tak sú men­šie – čas­to sa to stá­va vte­dy, ak je málo sub­strá­tu, ale­bo ak je vysu­še­ný. Vte­dy tre­ba buď kul­tú­ru pokro­piť, ale­bo muš­ky pre­sy­pať do novej, resp. správ­nej nása­dy. Nie­kto­rí tera­ris­ti muš­ky pri­kr­mu­jú, pre­to­že sú pre ne prí­liš malé.

Ak vidí­me znám­ky ples­ne v muš­kách do dvoch týž­dňov od zalo­že­nia, tak hľa­daj­me najprv chy­bu. Taká­to ple­seň nie je v poriad­ku, rad­šej muš­ky vyhoď­me, ale­bo opatr­ne pre­syp­me do inej kul­tú­ry. Exis­tu­je mož­nosť, že by sa do mušiek dostal roz­toč, mne sa to však za celé roky nikdy nesta­lo. Ak by sa vám to sta­lo, muš­ky skŕ­m­te a kul­tú­ru vyhoď­te. Na chov pou­ži­te zdra­vú kul­tú­ru. Chov mušiek kaž­do­pád­ne vyža­du­je skú­se­nos­ti a sta­rost­li­vosť. Je zau­jí­ma­vé, že kaž­dé leto, keď sa veľ­mi otep­lí na dlh­šiu dobu, to zna­me­ná nad 32 °C, tak dva týžd­ne potom sa mi spon­tán­ne obja­via jedin­ce vo via­ce­rých nása­dách, kto­ré majú veľ­ké kríd­la. Zhru­ba u štvr­ti­ny popu­lá­cie. Keď sa ochla­dí, muš­ky zís­ka­jú nas­päť svo­ju podo­bu. Opa­ku­je sa mi to kaž­dý rok, oby­čaj­ne oko­lo 20. júla, kedy stú­pa­jú tep­lo­ty ku šty­rid­siat­ke. Pred­po­kla­dám, že ide o adap­tač­ný pro­ces, kedy sú muš­ky pod veľ­kým bio­lo­gic­kým tla­kom vply­vom abi­otic­ké­ho faktora.


Ins­truc­ti­ons for bre­e­ding Drosophila

In a pot, mix bre­adc­rumbs, sugar, ground oats (pre­fe­rab­ly ground), semo­li­na, or a bit of whe­at bran. I recom­mend more oats and less flour. The flour can be smo­oth, semi-​coarse, coar­se, or semo­li­na. Tho­rough­ly mix the­se dry ingre­dients. Then add water, about 4 times the volu­me of the dry ingre­dients, and mix the mix­tu­re tho­rough­ly. Heat the mix­tu­re whi­le stir­ring fre­qu­en­tly. It’s not neces­sa­ry for the mix­tu­re to boil; it just needs to soli­di­fy. Once the mix­tu­re is suf­fi­cien­tly solid (lite­ral­ly not flo­wing), you can remo­ve the pot from the heat. Whi­le cooking, you can pre­pa­re the yeast. I use fro­zen yeast, from which I cut off a pie­ce and mix it in cold or luke­warm water. I pre­pa­re the mix­tu­re in the mic­ro­wa­ve. I mix eve­ryt­hing, put it in the mic­ro­wa­ve for twen­ty minu­tes. After finis­hing, I stir again. The advan­ta­ges are obvi­ous. Not­hing burns, and for twen­ty minu­tes, I can focus on somet­hing else. I let the cooked mix­tu­re cool, at least until I can touch it wit­hout dif­fi­cul­ty. We can spe­ed up the cooling pro­cess by pla­cing the pot in cold water. When the por­rid­ge has suf­fi­cien­tly cooled, I pour in the pre­pa­red yeast with water and mix tho­rough­ly. Ide­al­ly, let the yeast sit for 12 hours at rest. We can also use vine­gar, which I added toget­her with the yeast in a small amount. Vine­gar is an att­rac­tant for flies, and yeast is an effec­ti­ve wea­pon against mold.

I then load this pre­pa­red mix­tu­re into plas­tic cups, for exam­ple, into cut PET bott­les. A two-​centimeter lay­er is enough. Then I tear off a pie­ce of toilet paper, crum­ple it, and throw it on the por­rid­ge. Toilet paper ser­ves to pro­vi­de res­ting spa­ce for the flies but is not neces­sa­ry. It must not com­ple­te­ly cover the por­rid­ge. Then, from a estab­lis­hed cul­tu­re, I trans­fer the flies – I pour at least 30 indi­vi­du­als into a new cul­tu­re. I cover it with a napkin or cloth and seal it with two rub­ber bands. Flies repro­du­ce quick­ly; one fema­le has 5070 offs­pring, and the repro­duc­ti­ve cyc­le, under nor­mal con­di­ti­ons, at room tem­pe­ra­tu­re, takes 12 – 16 days. Tha­t’s the case with D. mela­no­gas­ter. D. hydei has a cyc­le of about 24 days. Flies sur­vi­ve for an ave­ra­ge of three months, then des­pi­te the yeast, they still mold. Some­ti­mes the sub­stra­te dries out; other times it gets too wet. If it’s dry, just add water. Some­ti­mes the por­rid­ge is too liqu­id, then more toilet paper helps absorb mois­tu­re. Whet­her the por­rid­ge is too wet can also be seen by the fact that lar­vae climb up more. In extre­me cases, the lar­vae can chew through the napkin. If the flies are hun­gry, they are smal­ler – this often hap­pens when the­re is too litt­le sub­stra­te or when it is dried out. In that case, sprink­le the cul­tu­re with water or trans­fer the flies to a new or pro­per cul­tu­re. Some ter­ra­rists feed the flies becau­se they are too small for them.

If we see signs of mold in the flies wit­hin two weeks of star­ting, let’s first look for the error. Such mold is not okay; it’s bet­ter to throw away the flies or care­ful­ly trans­fer them to anot­her cul­tu­re. The­re is a possi­bi­li­ty that mites could get into the flies, but that has never hap­pe­ned to me in all the­se years. If it does hap­pen to you, feed the flies and throw away the cul­tu­re. Use a healt­hy cul­tu­re for bre­e­ding. Bre­e­ding flies requ­ires expe­rien­ce and care. It’s inte­res­ting that eve­ry sum­mer, when it gets very warm for a long time, mea­ning abo­ve 32°C, then two weeks later, indi­vi­du­als with lar­ge wings spon­ta­ne­ous­ly appe­ar in seve­ral cul­tu­res, about a quar­ter of the popu­la­ti­on. When it cools down, the flies regain the­ir nor­mal appe­a­ran­ce. This hap­pens to me eve­ry year, usu­al­ly around July 20, when tem­pe­ra­tu­res rise to for­ty degre­es. I assu­me it’s an adap­ta­ti­on pro­cess when the flies are under gre­at bio­lo­gi­cal pre­ssu­re due to an abi­otic factor.


Anle­i­tung zur Zucht von Fruchtfliegen:

In einem Topf ver­mis­che ich Sem­melb­rösel, Zuc­ker, gemah­le­nen Hafer (am bes­ten gemah­len), Grieß oder etwas Wei­zenk­le­ie. Ich emp­feh­le mehr Hafer und weni­ger Mehl. Das Mehl kann glatt, halb­grob, grob oder Grieß sein. Die­se troc­ke­nen Zuta­ten gründ­lich mis­chen. Dann füge ich Was­ser hin­zu, etwa das 4‑fache Volu­men der troc­ke­nen Zuta­ten, und mis­che die Mis­chung gründ­lich. Erhit­ze die Mis­chung unter häu­fi­gem Rüh­ren. Es ist nicht not­wen­dig, dass die Mis­chung kocht; sie muss nur fest wer­den. Sobald die Mis­chung aus­re­i­chend fest ist (buchs­täb­lich nicht flie­ßt), kann ich den Topf vom Herd neh­men. Wäh­rend des Kochens kann ich die Hefe vor­be­re­i­ten. Ich ver­wen­de gef­ro­re­ne Hefe, von der ich ein Stück abschne­i­de und in kal­tem oder lau­war­mem Was­ser auf­löse. Ich bere­i­te die Mis­chung in der Mik­ro­wel­le zu. Ich mis­che alles, gebe es für zwan­zig Minu­ten in die Mik­ro­wel­le. Nach dem Ende rüh­re ich noch ein­mal um. Die Vor­te­i­le lie­gen auf der Hand. Nichts verb­rennt, und zwan­zig Minu­ten lang kann ich mich auf etwas ande­res kon­zen­trie­ren. Ich las­se die gekoch­te Mis­chung abküh­len, zumin­dest bis ich sie berüh­ren kann, ohne Sch­wie­rig­ke­i­ten zu haben. Wir kön­nen den Kühlp­ro­zess besch­le­uni­gen, indem wir den Topf in kal­tes Was­ser stel­len. Wenn der Brei aus­re­i­chend abge­kü­hlt ist, gebe ich die vor­be­re­i­te­te Hefe mit Was­ser hine­in und mis­che gründ­lich. Ide­al ist es, die Hefe 12 Stun­den ruhen zu las­sen. Wir kön­nen auch Essig ver­wen­den, den ich zusam­men mit der Hefe in gerin­ger Men­ge zuge­be. Essig ist ein Lock­mit­tel für Flie­gen, und Hefe ist eine effek­ti­ve Waf­fe gegen Schimmel.

Dann fül­le ich die­se vor­be­re­i­te­te Mis­chung in Plas­tik­be­cher, zum Beis­piel in abge­schnit­te­ne PET-​Flaschen. Eine zwei Zen­ti­me­ter dic­ke Schicht reicht aus. Dann rei­ße ich ein Stück Toilet­ten­pa­pier ab, knül­le es zusam­men und wer­fe es auf den Brei. Toilet­ten­pa­pier dient als Ruhe­platz für die Flie­gen, ist aber nicht not­wen­dig. Es darf den Brei nicht volls­tän­dig bedec­ken. Dann über­tra­ge ich aus einer etab­lier­ten Kul­tur die Flie­gen – ich gie­ße min­des­tens 30 Indi­vi­du­en in eine neue Kul­tur. Ich dec­ke sie mit einem Ser­viet­ten oder einem Tuch ab und ver­sie­ge­le sie mit zwei Gum­mi­bän­dern. Flie­gen ver­meh­ren sich schnell; ein Weib­chen hat 5070 Nach­kom­men, und der Repro­duk­ti­ons­zyk­lus dau­ert unter nor­ma­len Bedin­gun­gen bei Raum­tem­pe­ra­tur 12 – 16 Tage. Das ist bei D. mela­no­gas­ter der Fall. D. hydei hat einen Zyk­lus von etwa 24 Tagen. Flie­gen über­le­ben im Durch­schnitt drei Mona­te, dann schim­meln sie trotz der Hefe immer noch. Manch­mal trock­net das Sub­strat aus; manch­mal wird es zu nass. Wenn es troc­ken ist, füge ein­fach Was­ser hin­zu. Manch­mal ist der Brei zu flüs­sig, dann hilft mehr Toilet­ten­pa­pier, Feuch­tig­ke­it auf­zu­sau­gen. Ob der Brei zu nass ist, lässt sich auch daran erken­nen, dass die Lar­ven ver­me­hrt nach oben klet­tern. In extre­men Fäl­len kön­nen die Lar­ven das Ser­viet­ten durch­be­i­ßen. Wenn die Flie­gen hun­grig sind, sind sie kle­i­ner – das pas­siert oft, wenn zu wenig Sub­strat vor­han­den ist oder wenn es aus­get­rock­net ist. In die­sem Fall bes­prühe die Kul­tur mit Was­ser oder über­tra­ge die Flie­gen in eine neue oder gee­ig­ne­te Kul­tur. Man­che Ter­ra­ria­ner füt­tern die Flie­gen, weil sie für sie zu kle­in sind.

Wenn wir inner­halb von zwei Wochen nach dem Start Anze­i­chen von Schim­mel in den Flie­gen sehen, soll­ten wir zuerst nach dem Feh­ler suchen. Ein sol­cher Schim­mel ist nicht in Ord­nung; es ist bes­ser, die Flie­gen weg­zu­wer­fen oder sie vor­sich­tig in eine ande­re Kul­tur zu über­tra­gen. Es bes­teht die Mög­lich­ke­it, dass Mil­ben in die Flie­gen gelan­gen, aber mir ist das in all den Jah­ren noch nie pas­siert. Wenn es dir pas­siert, füt­te­re die Flie­gen und wirf die Kul­tur weg. Ver­wen­de eine gesun­de Kul­tur zur Zucht. Die Zucht von Flie­gen erfor­dert Erfah­rung und Sorg­falt. Inte­res­san­ter­we­i­se tre­ten jedes Jahr im Som­mer, wenn es für län­ge­re Zeit sehr warm wird, also über 32 °C, zwei Wochen spä­ter spon­tan Indi­vi­du­en mit gro­ßen Flügeln in meh­re­ren Kul­tu­ren auf, etwa ein Vier­tel der Popu­la­ti­on. Wenn es abkü­hlt, bekom­men die Flie­gen ihr nor­ma­les Aus­se­hen zurück. Das pas­siert mir jedes Jahr, nor­ma­ler­we­i­se um den 20. Juli herum, wenn die Tem­pe­ra­tu­ren auf vier­zig Grad ste­i­gen. Ich neh­me an, es han­delt sich um einen Anpas­sungs­pro­zess, wenn die Flie­gen unter gro­ßem bio­lo­gis­chem Druck aufg­rund eines abi­otis­chen Fak­tors stehen.


Kŕme­nie muškami

Skr­mo­va­nie mušiek je pomer­ne jed­no­du­ché. Sta­čí mať prí­stup na hla­di­nu. Nása­du odgu­mič­ku­je­me, ser­ví­tok zaho­dí­me, oto­čí­me ju a buc­hnu­tím dla­ne vysy­pe­me na hla­di­nu. Aby sme zabrá­ni­li prí­pad­né­mu pad­nu­tiu ser­vít­ka s kašou do nádr­že, robí­me to opatr­ne, a pomôcť si môže­me vsu­nu­tím jed­né­ho prs­tu cez otvor. Pri skr­mo­va­ní mušiek si tre­ba vší­mať, či ryby muš­ky chy­ta­jú. Ak je to pre ryby nový druh potra­vy, neja­ký čas môže trvať, kým ju budú akcep­to­vať. Je samoz­rej­me, že ak by sme cho­va­li napr. pan­cier­ni­ky, tak muš­ky nie sú pre ne správ­na voľ­ba. Ale napr. tet­ry vám za muš­ky aj ruky vyboz­ká­va­jú” :-). Iste­že aj stres môže spô­so­biť, že si ryby potra­vu adek­vát­ne nevšímajú.

V prí­pa­de, že muš­ky dosta­nú čas, náj­du” si kraj nádr­že a sna­žia sa dostať von z vody. Je zau­jí­ma­vé, že väč­ši­na z nich, po vyslo­bo­de­ní z vody, neus­tá­le pocho­du­je” po hra­nách boč­ných skiel. Prav­de­po­dob­ne im voňa­jú ich kama­rát­ky” a pre­to ich sna­ha ujsť preč nie je veľ­ká. V prí­pa­de, že muš­ky kto­ré sme vysy­pa­li rybám, chce­me ešte pou­žiť, opäť ich zakry­je­me čis­tým ser­vít­kom. Roz­hod­nu­tie je na nás, pod­ľa toho, či sa má ešte čo vyliahnuť.


Fee­ding the Flies

Fee­ding flies is rela­ti­ve­ly straight­for­ward. You just need access to the sur­fa­ce. Unfas­ten the cul­tu­re, dis­card the tis­sue, flip it over, and tap it gen­tly with your palm to emp­ty it onto the sur­fa­ce. To pre­vent the tis­sue with the pas­te from fal­ling into the tank, do this care­ful­ly, and you can use one fin­ger to help through the hole. When fee­ding flies, pay atten­ti­on to whet­her the fish are cat­ching them. If it’s a new type of food for the fish, it may take some time for them to accept it. Of cour­se, if you were kee­ping, for exam­ple, armo­red cat­fish, flies would­n’t be the right cho­ice for them. But, for exam­ple, tetras will be very exci­ted about flies :-). Cer­tain­ly, stress can also cau­se fish not to pay ade­qu­ate atten­ti­on to food.

If the flies have time, they will find” the­ir way to the edges of the tank and try to get out of the water. It’s inte­res­ting that most of them, after being fre­ed from the water, con­ti­nu­ous­ly march” along the edges of the side glass. Pre­su­mab­ly, they can smell the­ir friends,” so the­ir attempt to esca­pe is not gre­at. If we want to reuse the flies we’ve pou­red for the fish, cover them again with a cle­an tis­sue. The deci­si­on is up to us, depen­ding on whet­her the­re is still somet­hing left to hatch.


Füt­te­rung der Fliegen

Das Füt­tern von Flie­gen ist rela­tiv unkom­pli­ziert. Sie benöti­gen nur Zugang zur Oberf­lä­che. Lösen Sie die Kul­tur, wer­fen Sie das Gewe­be weg, dre­hen Sie es um und klop­fen Sie es vor­sich­tig mit Ihrer Handf­lä­che aus, um es auf die Oberf­lä­che zu lee­ren. Um zu ver­hin­dern, dass das Gewe­be mit dem Brei ins Bec­ken fällt, soll­ten Sie dies vor­sich­tig tun, und Sie kön­nen einen Fin­ger benut­zen, um durch das Loch zu hel­fen. Ach­ten Sie beim Füt­tern von Flie­gen darauf, ob die Fis­che sie fan­gen. Wenn es sich um eine neue Art von Fut­ter für die Fis­che han­delt, kann es eini­ge Zeit dau­ern, bis sie es akzep­tie­ren. Natür­lich wären Flie­gen für Fis­che wie gepan­zer­te Wel­se kei­ne gute Wahl. Aber zum Beis­piel wer­den Tetras sehr bege­is­tert von Flie­gen sein :-). Sicher­lich kann auch Stress dazu füh­ren, dass Fis­che der Nahrung nicht ange­mes­sen Auf­merk­sam­ke­it schenken.

Wenn die Flie­gen Zeit haben, wer­den sie ihren” Weg zu den Rän­dern des Bec­kens fin­den und ver­su­chen, aus dem Was­ser zu gelan­gen. Es ist inte­res­sant, dass die meis­ten von ihnen, nach­dem sie aus dem Was­ser bef­re­it wur­den, kon­ti­nu­ier­lich entlang der Rän­der des Sei­ten­gla­ses mars­chie­ren”. Wahrs­che­in­lich kön­nen sie ihre Fre­un­de” rie­chen, sodass ihr Flucht­ver­such nicht groß ist. Wenn wir die Flie­gen, die wir für die Fis­che aus­ge­gos­sen haben, wie­der ver­wen­den möch­ten, bedec­ken wir sie erne­ut mit einem sau­be­ren Tas­chen­tuch. Die Ents­che­i­dung liegt bei uns, je nach­dem, ob noch etwas zu sch­lüp­fen übrig ist.


Odka­zy

Drosophila melanogaster

Drosophila melanogaster

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Akvaristika, Burzy, Časová línia, Teraristické burzy

Tropicana Pressburg

Hits: 3335

10.10.2009 sa usku­toč­ni­la v Dome kul­tú­ry v Dúb­rav­ke, v Bra­ti­sla­ve v pora­dí dru­há bra­ti­slav­ská tera­ris­tic­ká bur­za (BTB) Tro­pi­ca­na Pre­ss­burg. Naj­viac boli ponú­ka­né pla­zy, pre­dov­šet­kým jaš­te­ry. Veľa bolo aj sli­má­kov, hadov. Čias­toč­ne bola zastú­pe­ná aj akva­ris­ti­ka. Zvlášt­ne pre mňa boli kalo­ne, čo sú neto­pie­re. Pod­ľa foto­gra­fií si môže­te spra­viť obraz o tom, ako to tam vypa­da­lo. Ja odha­du­jem, že pre­daj­co­via boli zhru­ba na 50 met­roch, keby boli v jed­nom rade. Atmo­sfé­ra bola výbor­ná, tera­ris­ti sú tak­mer bez výnim­ky tole­rant­ní, pokoj­ní ľudia, kto neve­rí, nech prí­de napr. na ďal­šiu Tro­pi­ca­nu, kto­rá bude na jar 2010.


On Octo­ber 10, 2009, the second ter­ra­rium fair in Bra­ti­sla­va, Tro­pi­ca­na Pre­ss­burg (BTB), took pla­ce at the Cul­tu­re Hou­se in Dúb­rav­ka. The event fea­tu­red a sig­ni­fi­cant offe­ring of repti­les, espe­cial­ly lizards. The­re were also many snails and sna­kes avai­lab­le. Addi­ti­onal­ly, the­re was a par­tial repre­sen­ta­ti­on of aquarium-​related items. Par­ti­cu­lar­ly intri­gu­ing for me were kalo­ne,” which are bats. From the pho­tos, you can get an idea of how it looked the­re. I esti­ma­te that the sel­lers were spre­ad over app­ro­xi­ma­te­ly 50 meters if they were in a sin­gle row. The atmo­sp­he­re was excel­lent; ter­ra­rium ent­hu­siasts are, wit­hout excep­ti­on, tole­rant and pea­ce­ful peop­le. Any­o­ne who doubts this should come to the next Tro­pi­ca­na, sche­du­led for spring 2010.


Use Facebook to Comment on this Post