Organizmy, Príroda, Vtáky, Živočíchy

Bociany

Hits: 278

Bocia­ny sú veľ­ké vtá­ky pat­ria­ce do čeľa­de Cico­ni­i­dae. Bocia­ny majú obvyk­le dlhé nohy, dlhý krk a veľ­ký zobák. Ich ope­re­nie je čas­to bie­lo ale­bo čier­no­bie­le, a majú kríd­la, kto­ré sú širo­ké a pris­pô­so­be­né na dlhé lety. Doras­ta­jú­ce mlá­ďa­tá môžu mať odliš­né ope­re­nie. Bocia­ny sú väč­ši­nou mäsož­ra­vé a ich stra­va zahŕňa ryby, oboj­ži­vel­ní­ky, malé cicav­ce, hmyz a iné drob­né živo­čí­chy. Bocia­ny čas­to loví potra­vu chô­dzou po plyt­kých vodách ale­bo sústav­ne hľa­da­jú v poliach. Väč­ši­na dru­hov bocia­nov hniez­di vyso­ko na stro­moch, budo­vách ale­bo na bocia­ních hniez­dach, kto­ré si samy posta­via. Hniez­de­nie je dôle­ži­tou súčas­ťou sprá­va­nia bocia­nov a môže sym­bo­li­zo­vať spo­je­nie s urči­tým mies­tom. Mno­hé dru­hy bocia­nov mig­ru­jú. Bocia­ny pou­ží­va­jú rôz­ne zvu­ky a pohy­by na komu­ni­ká­ciu. Ich hla­so­vé pre­ja­vy môžu slú­žiť na vola­nie par­tne­ra, ozna­mo­va­nie nebez­pe­čen­stva ale­bo komu­ni­ká­ciu s mlá­ďa­ta­mi. V nie­kto­rých kul­tú­rach sú bocia­ny pova­žo­va­né za sym­bol šťas­tia, plod­nos­ti ale­bo dob­rej budúc­nos­ti. Legen­da hovo­rí, že pri­ná­ša­jú novorodeniatka.


Storks are lar­ge birds belo­n­ging to the fami­ly Cico­ni­i­dae. Storks typi­cal­ly have long legs, a long neck, and a lar­ge beak. The­ir plu­ma­ge is often whi­te or black and whi­te, and they have bro­ad wings adap­ted for long flights. Gro­wing chicks may have dif­fe­rent plu­ma­ge. Storks are most­ly car­ni­vo­rous, and the­ir diet inc­lu­des fish, amp­hi­bians, small mam­mals, insects, and other small orga­nisms. Storks often fora­ge for food by wal­king in shal­low waters or sys­te­ma­ti­cal­ly sear­ching in fields. Most stork spe­cies nest high in tre­es, on buil­dings, or on stork nests that they cons­truct them­sel­ves. Nesting is a cru­cial part of stork beha­vi­or and can sym­bo­li­ze a con­nec­ti­on to a spe­ci­fic pla­ce. Many stork spe­cies mig­ra­te. Storks use vari­ous sounds and move­ments for com­mu­ni­ca­ti­on. The­ir voca­li­za­ti­ons can ser­ve to call a mate, announ­ce dan­ger, or com­mu­ni­ca­te with the­ir offs­pring. In some cul­tu­res, storks are con­si­de­red sym­bols of luck, fer­ti­li­ty, or a bright futu­re. Legend has it that they bring newborns.


TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Organizmy, Príroda, Vtáky, Živočíchy

Dravé vtáky

Hits: 265

Ako drav­ce sa ozna­ču­jú tie sku­pi­ny vtá­kov, kto­ré sa vyzna­ču­jú lovec­kým sprá­va­ním a schop­nos­ťou ulo­viť iné živo­čí­chy. Majú výraz­né ostré pazú­ry a sil­né zobá­ky, kto­ré sú pris­pô­so­be­né na chy­ta­nie a spra­co­va­nie mäsa ich koris­ti. Ich dob­rý zrak a výbor­né lie­ta­cie schop­nos­ti im umož­ňu­jú efek­tív­ne lov vo vzdu­chu. Lovia iné vtá­ky, malé cicav­ce, pla­zy apod.. Mno­hé dru­hy drav­cov majú vyhra­de­né teri­tó­rium, kto­ré agre­sív­ne brá­nia pred iný­mi drav­ca­mi. Teri­tó­rium zahŕňa mies­to na hniez­de­nie a lov. Hniez­de­nie drav­cov môže pre­bie­hať na ska­lách, stro­moch ale­bo dokon­ca na ume­lých kon­štruk­ciách, ako sú elek­tric­ké stĺpy. Drav­ce sú obvyk­le soli­tár­ne, čo zna­me­ná, že väč­ši­nu času trá­via samy. Nie­kto­ré dru­hy však môžu byť sociál­ne a tvo­ria sku­pi­ny, naj­mä počas mig­rá­cie ale­bo pri love­ní. Nie­kto­ré dru­hy drav­cov sú ohro­ze­né a čelia rôz­nym hroz­bám, vrá­ta­ne strát prí­rod­né­ho pro­stre­dia, pre­na­sle­do­va­nia a otra­vy z poľ­no­hos­po­dár­skych pes­ti­cí­dov.

Drav­ce majú v kul­tú­re rôz­ne sym­bo­lic­ké význa­my, od síl a odva­hy po prí­rod­né inštink­ty. V his­tó­rii sa čas­to obja­vu­jú v mýtoch, legen­dách a heral­di­ke. Sú dôle­ži­tou súčas­ťou eko­sys­té­mov, kde regu­lu­jú popu­lá­cie iných dru­hov, kto­ré lovia. Ich uni­kát­ne pris­pô­so­be­nie na lovec­ký život­ný štýl ich robí jed­ným z naj­po­zo­ru­hod­nej­ších a bio­lo­gic­ky fas­ci­nu­jú­cich vtákov.


Birds of prey, or rap­tors, are cha­rac­te­ri­zed as groups of birds that exhi­bit hun­ting beha­vi­or and possess the abi­li­ty to cap­tu­re other ani­mals. They have dis­tinc­ti­ve sharp talons and strong beaks adap­ted for cat­ching and pro­ces­sing the meat of the­ir prey. The­ir excel­lent visi­on and fly­ing abi­li­ties enab­le them to effi­cien­tly hunt in the air, pre­y­ing on other birds, small mam­mals, repti­les, etc. Many spe­cies of birds of prey estab­lish ter­ri­to­ries that they agg­res­si­ve­ly defend against other rap­tors. The­se ter­ri­to­ries inc­lu­de are­as for nesting and hun­ting. Nesting among birds of prey can occur on cliffs, tre­es, or even on arti­fi­cial struc­tu­res such as elect­ri­cal poles.

Birds of prey are typi­cal­ly soli­ta­ry, mea­ning they spend most of the­ir time alo­ne. Howe­ver, some spe­cies can be social and form groups, espe­cial­ly during mig­ra­ti­on or hun­ting. Some spe­cies of birds of prey are endan­ge­red and face vari­ous thre­ats, inc­lu­ding habi­tat loss, per­se­cu­ti­on, and poiso­ning from agri­cul­tu­ral pesticides.

In cul­tu­re, birds of prey car­ry vari­ous sym­bo­lic mea­nings, repre­sen­ting strength, cou­ra­ge, and natu­ral ins­tincts. Throug­hout his­to­ry, they fre­qu­en­tly appe­ar in myths, legends, and heral­dry. Birds of prey play a cru­cial role in eco­sys­tems by regu­la­ting the popu­la­ti­ons of other spe­cies they prey upon. The­ir uni­que adap­ta­ti­ons for a pre­da­to­ry lifes­ty­le make them some of the most remar­kab­le and bio­lo­gi­cal­ly fas­ci­na­ting birds.


Use Facebook to Comment on this Post

Organizmy, Príroda, TOP, Živočíchy

Psy

Hits: 16542

Pes – Canis lupus fami­lia­ris je domes­ti­ko­va­ný podd­ruh šel­my Canis lupus, zná­my aj ako vlk. Ten­to zvie­ra­cí druh hrá význam­nú úlo­hu v živo­te ľudí po celom sve­te. Psov je mno­ho rôz­nych ple­mien a typov, kto­ré sa líšia veľ­kos­ťou, far­bou, pova­hou a úče­lom využi­tia. Psy sú úžas­ný­mi tvor­mi živo­ta, kto­ré majú dlhú his­tó­riu spo­lu­ži­tia s ľuď­mi a hra­jú dôle­ži­tú úlo­hu v našom kaž­do­den­nom živo­te. Ich roz­ma­ni­tosť, inte­li­gen­cia a odda­nosť ich robia jed­ným z najob­ľú­be­nej­ších domá­cich milá­či­kov na celom svete.

Bio­lo­gic­ky sa psy vyzna­ču­jú sku­pi­no­vým spô­so­bom živo­ta, čo zna­me­ná, že majú ten­den­ciu tvo­riť sta­bil­né sociál­ne sku­pi­ny. Vychá­dza to z ich minu­los­ti vlka, kde exis­tu­je hie­rar­chia a komu­ni­ká­cia pomo­cou tela, zvu­kov a vôní. Ana­tó­mia psa je dob­re pris­pô­so­be­ná pre ich potre­by. Majú vyvi­nu­tý čuch, kto­rý je omno­ho cit­li­vej­ší ako u ľudí. Ich uši sú schop­né pohy­bu, čo im umož­ňu­je zachy­tá­vať zvu­ky z rôz­nych sme­rov. Sval­na­té telo im posky­tu­je silu a vytrva­losť, čo ich robí vhod­ný­mi spo­loč­ník­mi pre lov a iné akti­vi­ty. Psy majú rých­ly meta­bo­liz­mus, kľú­čo­vý je pre nich pohyb, pre­to­že im pomá­ha udr­žať si sva­lo­vú hmo­tu a kondíciu.

Vo vzťa­hu k člo­ve­ku sú psy zná­mi svo­jou odda­nos­ťou a schop­nos­ťou tvo­riť puto s ľuď­mi. Sú inte­li­gent­né a ľah­ko sa učia rôz­ne pove­ly a tri­ky. Sú uži­toč­né pre ľudí v rôz­nych úlo­hách, ako sú spo­loč­ní­ci, stráž­co­via, vod­co­via slep­cov, poli­caj­ní psi, vyhľa­dá­va­či drog a záchran­né psy. V súčas­nos­ti psy zohrá­va­jú dôle­ži­tú úlo­hu aj vo vedec­kom výsku­me, kde sa využí­va­jú na štú­dium sprá­va­nia, gene­ti­ky a lieč­by rôz­nych cho­rôb. Ich pries­kum­né schop­nos­ti sa využí­va­jú aj pri vyhľa­dá­va­ní zvie­rat vo vzor­kách, ako sú naprí­klad zvyš­ky v lesoch ale­bo ľud­ské sto­py v rôz­nych prostrediach.


Dog – Canis lupus fami­lia­ris is a domes­ti­ca­ted sub­spe­cies of the Canis lupus, also kno­wn as the wolf. This ani­mal spe­cies pla­ys a sig­ni­fi­cant role in peop­le­’s lives all over the world. The­re are many dif­fe­rent bre­eds and types of dogs, vary­ing in size, color, tem­pe­ra­ment, and purpose.

Bio­lo­gi­cal­ly, dogs are cha­rac­te­ri­zed by a group way of life, which means they tend to form stab­le social groups. This beha­vi­or stems from the­ir wolf ances­tors, whe­re the­re is a hie­rar­chy and com­mu­ni­ca­ti­on through body lan­gu­age, sounds, and scents. The ana­to­my of a dog is well adap­ted to the­ir needs. They have a high­ly deve­lo­ped sen­se of smell, much more sen­si­ti­ve than humans. The­ir ears are capab­le of move­ment, allo­wing them to detect sounds from vari­ous direc­ti­ons. The­ir mus­cu­lar body pro­vi­des strength and endu­ran­ce, making them suitab­le com­pa­ni­ons for hun­ting and other acti­vi­ties. Dogs have a fast meta­bo­lism, and exer­ci­se is cru­cial for them to main­tain musc­le mass and fitness.

In rela­ti­on to humans, dogs are kno­wn for the­ir loy­al­ty and abi­li­ty to form bonds with peop­le. They are intel­li­gent and easi­ly learn vari­ous com­mands and tricks. They are use­ful to humans in vari­ous roles, such as com­pa­ni­ons, guards, guide dogs for the blind, poli­ce dogs, drug detec­ti­on dogs, and search and res­cue dogs. Cur­ren­tly, dogs play an impor­tant role in scien­ti­fic rese­arch, whe­re they are used to stu­dy beha­vi­or, gene­tics, and the tre­at­ment of vari­ous dise­a­ses. The­ir trac­king abi­li­ties are also uti­li­zed in sear­ching for ani­mals in sam­ples, such as remains in forests or human tra­ces in vari­ous environments.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Biotopy, Les, Príroda, TOP

Les

Hits: 3843

Lesy sú mies­tom, kde sa stre­tá­va prí­ro­da v celej svo­jej roz­ma­ni­tos­ti, kde sa strie­da­jú roč­né obdo­bia a pre­ja­vu­je sa bohat­stvo fló­ry a fau­ny. Les je mies­tom, kde sa cíti­te súčas­ťou prí­ro­dy a kde nachá­dza­te pokoj a oddych. Les je kom­plex­ný eko­sys­tém, je to spo­lo­čen­stvo rast­lín, živo­čí­chov, mik­ro­or­ga­niz­mov a iných orga­niz­mov, kto­ré spo­lu tvo­ria vzá­jom­ne pre­po­je­ný eko­sys­tém. Lesy majú veľ­ký význam nie­len z envi­ron­men­tál­ne­ho hľa­dis­ka, ale aj z hľa­dis­ka ľud­skej kul­tú­ry a hos­po­dár­stva. Stro­my okrem iné­ho posky­tu­jú potra­vu a úkryt pre mno­hé živo­čí­chy a tiež regu­lu­jú mik­ro­kli­ma­tic­ké pod­mien­ky v lese. Rast­li­ny samoz­rej­me pro­du­ku­jú orga­nic­kú hmo­tu a kys­lík vďa­ka fotosyntéze.

Les je domo­vom mno­hých živo­čí­chov, vrá­ta­ne cicav­cov, vtá­kov, pla­zov, oboj­ži­vel­ní­kov, hmy­zu a iných bez­sta­vov­cov. Tie­to živo­čí­chy sa pris­pô­so­bi­li rôz­nym aspek­tom les­né­ho pro­stre­dia a zohrá­va­jú dôle­ži­tú úlo­hu v eko­sys­té­me lesa. Nie­kto­ré z nich sú dôle­ži­té pre roz­klad orga­nic­ké­ho mate­riá­lu a recyk­lá­ciu živín, iné zase slú­žia ako potra­va pre vyš­šie vrstvy potrav­né­ho reťaz­ca. Lesy majú aj hos­po­dár­sky význam. Posky­tu­jú drev­nú hmo­tu, kto­rá sa pou­ží­va na výro­bu nábyt­ku, sta­veb­né­ho mate­riá­lu a pali­vo­vé­ho dre­va. Lesy sú dôle­ži­tým rekre­ač­ným a kul­túr­nym pries­to­rom pre ľudí, kde sa môžu rela­xo­vať, cvi­čiť šport, turis­ti­ka a spoz­ná­vať prí­ro­du. Lesy sú však dôle­ži­té pre zacho­va­nie bio­di­ver­zi­ty, udr­žia­va­nie kva­li­ty pôdy a vody a regu­lá­ciu klí­my. Je dôle­ži­té si uve­do­miť, že lesy sú zra­ni­teľ­ným eko­sys­té­mom, kto­rý je ohro­ze­ný rôz­ny­mi ľud­ský­mi akti­vi­ta­mi, ako sú nad­mer­ná ťaž­ba dre­va, odles­ňo­va­nie, poľ­no­hos­po­dár­ska expan­zia a zne­čis­ťo­va­nie ovzdu­šia a pôdy. Pre­to je dôle­ži­té chrá­niť a udr­žia­vať les­né eko­sys­té­my pre budú­ce generácie.

Foto­gra­fie lesa môžu zachy­tiť túto atmo­sfé­ru a pre­niesť ju divá­kom. Kaž­dá foto­gra­fia lesa je jedi­neč­ná, pre­to­že kaž­dý les má svo­je vlast­né čaro a jedi­neč­né rysy. Pri foto­gra­fo­va­ní lesa je dôle­ži­té hrať si s osvet­le­ním a zor­ný­mi uhla­mi, aby ste zachy­ti­li rôz­ne aspek­ty jeho krá­sy. Ran­né svet­lo môže vytvo­riť nád­her­né fareb­né odtie­ne a zvlášt­ne kon­tras­ty, zatiaľ čo zápa­dy sln­ka môžu stvár­niť les v roman­tic­kom až tajom­nom svet­le. Foto­gra­fie lesa môžu byť nie­len krás­ne, ale aj sil­né a emo­ci­onál­ne. Môžu vzbu­diť pocit úcty k prí­ro­de. Jed­ným zo spô­so­bov, ako zachy­tiť krá­su lesa, je foto­gra­fo­va­nie detai­lov. Môže­te zame­rať svoj objek­tív na tex­tú­ru kôry stro­mov, fareb­né lís­tie ale­bo kvit­nú­ce rast­li­ny na lesoch. Tie­to detail­né zábe­ry môžu pri­niesť divá­ko­vi hlb­ší pohľad do vnút­ra lesa a jeho živo­ta. Ďal­ším spô­so­bom, ako zachy­tiť krá­su lesa, je foto­gra­fo­va­nie jeho širo­kej pano­rá­my. Môže­te sa pokú­siť zachy­tiť celú roz­lo­hu lesa a jeho oko­li­té kra­ji­ny. Tie­to pano­ra­ma­tic­ké zábe­ry môžu pri­niesť pocit hĺb­ky a roz­sa­hu lesa a umož­niť divá­kom cítiť sa, ako­by boli súčas­ťou toh­to úžas­né­ho prostredia.


Forests are pla­ces whe­re natu­re meets in all its diver­si­ty, whe­re sea­sons chan­ge, and the rich­ness of flo­ra and fau­na is disp­la­y­ed. The forest is whe­re you feel part of natu­re and find pea­ce and rela­xa­ti­on. Forests are com­plex eco­sys­tems, com­mu­ni­ties of plants, ani­mals, mic­ro­or­ga­nisms, and other orga­nisms that toget­her form an inter­con­nec­ted eco­sys­tem. Forests are of gre­at impor­tan­ce not only from an envi­ron­men­tal per­spec­ti­ve but also from a cul­tu­ral and eco­no­mic perspective.

Tre­es, among other things, pro­vi­de food and shel­ter for many ani­mals and also regu­la­te mic­roc­li­ma­tic con­di­ti­ons in the forest. Plants, of cour­se, pro­du­ce orga­nic mat­ter and oxy­gen through pho­to­synt­he­sis. Forests are home to many ani­mals, inc­lu­ding mam­mals, birds, repti­les, amp­hi­bians, insects, and other inver­teb­ra­tes. The­se ani­mals have adap­ted to vari­ous aspects of the forest envi­ron­ment and play an impor­tant role in the forest eco­sys­tem. Some of them are impor­tant for decom­po­sing orga­nic mat­ter and recyc­ling nut­rients, whi­le others ser­ve as food for hig­her levels of the food chain.

Forests also have eco­no­mic sig­ni­fi­can­ce. They pro­vi­de tim­ber used in fur­ni­tu­re pro­duc­ti­on, cons­truc­ti­on mate­rials, and fire­wo­od. Forests are an impor­tant rec­re­a­ti­onal and cul­tu­ral spa­ce for peop­le, whe­re they can relax, enga­ge in sports, hiking, and explo­re natu­re. Howe­ver, forests are impor­tant for pre­ser­ving bio­di­ver­si­ty, main­tai­ning soil and water quali­ty, and regu­la­ting the climate.

It is impor­tant to rea­li­ze that forests are vul­ne­rab­le eco­sys­tems thre­a­te­ned by vari­ous human acti­vi­ties such as exces­si­ve log­ging, defo­re­sta­ti­on, agri­cul­tu­ral expan­si­on, and air and soil pol­lu­ti­on. The­re­fo­re, it is impor­tant to pro­tect and main­tain forest eco­sys­tems for futu­re generations.

Forest pho­tog­rap­hy can cap­tu­re this atmo­sp­he­re and con­vey it to vie­wers. Each forest pho­tog­raph is uni­que becau­se each forest has its own charm and uni­que fea­tu­res. When pho­tog­rap­hing a forest, it is impor­tant to play with ligh­ting and angles to cap­tu­re dif­fe­rent aspects of its beau­ty. Mor­ning light can cre­a­te beau­ti­ful color sha­des and pecu­liar con­trasts, whi­le sun­sets can depict the forest in roman­tic or mys­te­ri­ous light. Forest pho­tog­raphs can be not only beau­ti­ful but also power­ful and emo­ti­onal. They can evo­ke a sen­se of reve­ren­ce for nature.

One way to cap­tu­re the beau­ty of the forest is to pho­tog­raph details. You can focus your lens on the tex­tu­re of tree bark, color­ful lea­ves, or blo­oming plants in the forest. The­se detai­led shots can pro­vi­de vie­wers with a dee­per look into the inte­ri­or of the forest and its life. Anot­her way to cap­tu­re the beau­ty of the forest is to pho­tog­raph its wide pano­ra­ma. You can try to cap­tu­re the enti­re expan­se of the forest and its sur­roun­ding lands­ca­pes. The­se pano­ra­mic shots can bring a sen­se of depth and sco­pe to the forest and allow vie­wers to feel like they are part of this ama­zing environment.


Use Facebook to Comment on this Post

Devínské Karpaty, Krajina, Malé Karpaty, Organizmy, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina

Sandberg – svedok minulosti, klenot súčasnosti

Hits: 8212

Sand­berg je súčas­ťou Devín­skej Koby­ly. Mno­hí Bra­ti­slav­ča­nia cho­dia čas­to na Sand­berg. Z Devín­skej Novej Vsi je to naozaj na skok.

Sand­berg je mla­dot­re­ťo­hor­ná pale­on­to­lo­gic­ká loka­li­ta európ­ske­ho význa­mu. Bola odkry­tá lomom na ťaž­bu pies­ku. Tvo­ria ho zvyš­ky tre­ťo­hor­né­ho mora, kto­ré sa rozp­res­tie­ra­lo vo Vie­den­skej pan­ve. Na jur­ské a spod­nok­rie­do­vé vápen­ce spred 160180 mili­ó­nov rokov, boli pri mohut­nom zdvi­hnu­tí mora pre 1416 mili­ón­mi rokov, vodo­rov­ne ulo­že­né pies­ky s vlož­ka­mi štr­ko­pies­kov, pies­kov­ce a brek­cie. V pies­ko­vej ste­ne sú vidi­teľ­né vodo­rov­né lavi­ce odol­nej­šie­ho pies­kov­ca a lito­tam­ni­ové­ho vápen­ca. Na sva­hoch a na úpä­tí sú mohut­né bal­va­ny z pies­kov­ca a lito­tam­ni­ové­ho vápen­ca, kto­ré tu osta­li po posled­nom komo­ro­vom odstre­le. Našlo sa tu oko­lo 300 dru­hov ska­me­ne­lín ulit­ní­kov, las­túr­ni­kov, ježo­viek, hubiek, dier­kav­cov a väč­ších mor­ských a sucho­zem­ských živo­čí­chov. Naj­zná­mej­šie sú nále­zy zubov žra­lo­kov a kost­na­tých rýb, stav­ca veľ­ry­by, pozos­tat­kov koryt­na­čiek, opíc, tule­ňa, noso­rož­ca srs­t­na­té­ho, jas­kyn­né­ho med­ve­ďa a vtá­kov. V súčas­nej fló­re sú zastú­pe­né via­ce­ré ohro­ze­né a chrá­ne­né pies­ko­mil­né dru­hy ako napr. Peuce­da­num are­na­rium, Minu­ar­tia glau­ci­na, Gyp­sop­hi­la pani­cu­la­ta (Infor­mač­ná tabu­ľa). Vek naj­star­ších geolo­gic­kých vrs­tiev je viac ako 100 mili­ó­nov rokov. V obdo­bí tre­ťo­hôr bol Sand­berg strie­da­vo mor­ským dnom, úte­som, či súčas­ťou pobrež­né­ho ostrov­né­ho sys­té­mu (devin​ska​ko​by​la​.sk). 

Kedy­si sa tu ťažil pie­sok, k prí­sta­vu na rie­ke Mora­va sa dopra­vo­val nadzem­nou lanov­kou. V tre­ťo­ho­rách, pred 1416 mili­ón­mi rokov sa na tom­to úze­mí rozp­res­tie­ra­lo more (pano​ra​ma​.sk). Ako už aj názov napo­ve­dá, Sand­berg je tvo­re­ný pies­ka­mi, pies­kov­ca­mi, lito­tam­ni­ovým, luma­che­lo­vý­mi a pies­či­tý­mi vápen­ca­mibrek­cia­mi a pies­či­tý­mi ílov­ca­mi. Z geolo­gic­ké­ho hľa­dis­ka sú tie­to hor­ni­ny usa­de­né len krát­ku dobu, pre­to sú len málo spev­ne­né. Aj vďa­ka tomu je Sand­berg sve­to­zná­ma loka­li­ta neogén­nych ska­me­ne­lín. Našlo sa tu viac ako 300 dru­hov ska­me­ne­lých orga­niz­mov. Napr. las­túr­ni­ky, čer­vy, hub­ky, ustri­ce, ulit­ní­ky, ježov­ky, machov­ky, dier­kav­ce, žra­lo­ky, tule­ne, a samoz­rej­me ryby. Našiel sa tu dokon­ca sta­vec veľ­ry­by Meso­ce­tus hun­ga­ri­cus. Sand­berg bol aj mor­ským dnom 60 met­rov hlbo­ké­ho mora, aj plá­žou, úte­som, či pev­ni­nou. Spla­ve­né sem boli hlav­ne zo sever­ných sva­hov zvyš­ky orga­niz­mov prí­buz­né dneš­ným noso­rož­com, anti­lo­pám, pso­vi­tým šel­mám, mas­to­don­tov a dei­no­te­ri­ov. Význam­né sú nále­zy frag­men­tov opi­ce Pli­opit­he­cus anti­gu­usSiva­pit­he­cus dar­wi­ni, kto­ré sa pokla­da­jú za pred­kov dneš­ných indic­kých gibo­nov. Našli sa tu aj zuby Dry­o­pi­te­ka, kto­rý sa zara­ďu­je ku pred­chod­com dneš­ných ľudo­opov (devin​ska​.sk). Mor­ské orga­niz­my, kto­ré sa tu našli ako fosí­lie pochá­dza­li spred 1416 mili­ó­nov rokov sazp​.sk). Našiel sa tu aj sta­vec chrb­ti­ce tre­ťo­hor­nej veľ­ry­by, kto­rý obja­vi­li deti Albí­na Bru­nov­ské­ho (Vodič­ka). Ohro­mu­jú­ci je nález tak­mer celé­ho pan­cie­ra koryt­nač­ky (pano​ra​ma​.sk).


Sand­berg is part of Devín­ska Koby­la. Many peop­le from Bra­ti­sla­va often visit Sand­berg. It’s real­ly just a sto­ne­’s throw away from Devín­ska Nová Ves.

Sand­berg is a pale­on­to­lo­gi­cal site of Euro­pe­an sig­ni­fi­can­ce from the Mioce­ne peri­od. It was unco­ve­red by a sand quar­ry. It con­sists of rem­nants of the Mioce­ne sea that once cove­red the Vien­na Basin. Sands with inter­ca­la­ti­ons of gra­vel­ly sands, sand­sto­nes, and brec­cias were hori­zon­tal­ly depo­si­ted on Juras­sic and Lower Cre­ta­ce­ous limes­to­nes dating back 160180 mil­li­on years ago, during a mas­si­ve sea uplift 1416 mil­li­on years ago. The sand­sto­ne wall exhi­bits visib­le hori­zon­tal ben­ches of more resis­tant sand­sto­ne and lito­tam­nium limes­to­ne. Mas­si­ve boul­ders of sand­sto­ne and lito­tam­nium limes­to­ne remain on the slo­pes and at the foot of the hill, rem­nants of the last cham­ber blast. Around 300 spe­cies of fos­sils of gas­tro­pods, bival­ves, sea urchins, spon­ges, fora­mi­ni­fe­ra, and lar­ger mari­ne and ter­res­trial ani­mals have been found here. Most famous are the dis­co­ve­ries of shark teeth and bony fish, wha­le ver­teb­ra, remains of turt­les, mon­ke­ys, seals, wool­ly rhi­no­ce­ros, cave bear, and birds. Seve­ral endan­ge­red and pro­tec­ted sand-​loving spe­cies are repre­sen­ted in the cur­rent flo­ra, such as Peuce­da­num are­na­rium, Minu­ar­tia glau­ci­na, and Gyp­sop­hi­la pani­cu­la­ta (Infor­ma­ti­on Board). The oldest geolo­gi­cal lay­ers are over 100 mil­li­on years old. During the Ter­tia­ry peri­od, Sand­berg alter­na­ted bet­we­en a sea bot­tom, a reef, or part of a coas­tal island sys­tem (devin​ska​ko​by​la​.sk).

Sand used to be mined here, tran­s­por­ted to the port on the Mora­va River by an over­he­ad cab­le car. During the Ter­tia­ry peri­od, about 1416 mil­li­on years ago, a sea cove­red this area (pano​ra​ma​.sk). As the name sug­gests, Sand­berg con­sists of sands, sand­sto­nes, lito­tam­nium, luma­chel­la, and san­dy limes­to­nes and brec­cias, as well as san­dy cla­ys­to­nes. From a geolo­gi­cal point of view, the­se rocks were depo­si­ted for a short time, so they are poor­ly con­so­li­da­ted. Thanks to this, Sand­berg is a world-​famous site of Neoge­ne fos­sils. Over 300 spe­cies of fos­si­li­zed orga­nisms have been found here. For exam­ple, bival­ves, worms, spon­ges, oys­ters, gas­tro­pods, sea urchins, mos­ses, fora­mi­ni­fe­ra, sharks, seals, and of cour­se fish. Even the ver­teb­ra of a wha­le, Meso­ce­tus hun­ga­ri­cus, was found here. Sand­berg was also the sea­bed of a sea 60 meters deep, as well as a beach, a reef, or land. Was­hed here were main­ly rem­nants of orga­nisms simi­lar to toda­y­’s rhi­nos, ante­lo­pes, cani­ne pre­da­tors, mas­to­dons, and dei­not­he­riums from the nort­hern slo­pes. Sig­ni­fi­cant are the fin­dings of frag­ments of the mon­key Pli­opit­he­cus anti­gu­us and Siva­pit­he­cus dar­wi­ni, con­si­de­red ances­tors of toda­y­’s Indian gib­bons. Teeth of Dry­o­pit­he­cus, clas­si­fied as pre­de­ces­sors of toda­y­’s apes, have also been found here (devin​ska​.sk). Mari­ne orga­nisms found here as fos­sils dated back 1416 mil­li­on years ago (sazp​.sk). Even the ver­teb­ra of the spi­ne of a Ter­tia­ry wha­le was found here, dis­co­ve­red by the chil­dren of Albín Bru­nov­ský (Vodič­ka). The dis­co­ve­ry of almost the enti­re cara­pa­ce of a turt­le is stun­ning (pano​ra​ma​.sk).


Sand­berg ist Teil von Devín­ska Koby­la. Vie­le Men­schen aus Bra­ti­sla­va besu­chen oft den Sand­berg. Es ist wirk­lich nur einen Kat­zens­prung von Devín­ska Nová Ves entfernt.

Sand­berg ist eine palä­on­to­lo­gis­che Stät­te von euro­pä­is­cher Bede­utung aus dem Miozän. Es wur­de durch einen Sand­ste­inb­ruch fre­i­ge­legt. Es bes­teht aus Über­res­ten des Miozän-​Meeres, das einst das Wie­ner Bec­ken bedec­kte. San­de mit Ein­schich­tun­gen von kie­si­gen San­den, Sand­ste­i­nen und Brek­zien wur­den hori­zon­tal auf Jura­kal­ken und Unterk­re­i­de­kal­ken abge­la­gert, die vor 160 bis 180 Mil­li­onen Jah­ren ents­tan­den sind, wäh­rend vor 14 bis 16 Mil­li­onen Jah­ren ein mas­si­ver Ans­tieg des Mee­res statt­fand. Die Sand­ste­in­wand zeigt sicht­ba­re hori­zon­ta­le Bän­ke aus widers­tands­fä­hi­ge­rem Sand­ste­in und lito­tam­nis­chen Kalks­te­i­nen. An den Hän­gen und am Fuß des Hügels lie­gen mas­si­ve Felsb­roc­ken aus Sand­ste­in und lito­tam­nis­chen Kalks­te­i­nen, Über­res­te des letz­ten Kam­mers­to­ßes. Rund 300 Arten von fos­si­len Schnec­ken, Mus­cheln, See­i­geln, Sch­wäm­men, Fora­mi­ni­fe­ren und größe­ren Meer- und Land­tie­ren wur­den hier gefun­den. Am bekann­tes­ten sind die Fun­de von Hai­zäh­nen und Kno­chen­fis­chen, Walwir­beln, Über­res­ten von Schildk­röten, Affen, Rob­ben, Woll­nas­hör­nern, Höh­len­bä­ren und Vögeln. In der aktu­el­len Flo­ra sind meh­re­re gefä­hr­de­te und ges­chütz­te sand­lie­ben­de Arten ver­tre­ten, wie zum Beis­piel Peuce­da­num are­na­rium, Minu­ar­tia glau­ci­na und Gyp­sop­hi­la pani­cu­la­ta (Infor­ma­ti­onsb­rett). Die ältes­ten geolo­gis­chen Schich­ten sind über 100 Mil­li­onen Jah­re alt. Wäh­rend des Ter­ti­ärs wech­sel­te Sand­berg zwis­chen Mee­res­bo­den, Riff oder Teil eines küs­ten­na­hen Inse­lys­tems (devin​ska​ko​by​la​.sk).

Früher wur­de hier Sand abge­baut und mit einer Seil­bahn zum Hafen an der March tran­s­por­tiert. Wäh­rend des Ter­ti­ärs, vor etwa 14 bis 16 Mil­li­onen Jah­ren, bedec­kte ein Meer die­se Gegend (pano​ra​ma​.sk). Wie der Name schon sagt, bes­teht Sand­berg aus San­den, Sand­ste­i­nen, Lito­tam­nium, Luma­chel­la und san­di­gen Kalks­te­i­nen und Brek­zien sowie san­di­gen Tons­te­i­nen. Aus geolo­gis­cher Sicht wur­den die­se Ges­te­i­ne nur kur­ze Zeit abge­la­gert, daher sind sie sch­lecht kon­so­li­diert. Dank des­sen ist Sand­berg ein welt­be­rühm­ter Fun­dort für neoge­ne Fos­si­lien. Über 300 Arten von vers­te­i­ner­ten Orga­nis­men wur­den hier gefun­den. Zum Beis­piel Mus­cheln, Wür­mer, Sch­wäm­me, Aus­tern, Schnec­ken, See­i­gel, Moos, Fora­mi­ni­fe­ren, Haie, Rob­ben und natür­lich Fis­che. Sogar der Wir­bel eines Wals, Meso­ce­tus hun­ga­ri­cus, wur­de hier gefun­den. Sand­berg war auch der Mee­res­bo­den eines 60 Meter tie­fen Mee­res sowie eines Stran­des, eines Riffs oder eines Lan­des. Hier wur­den haupt­säch­lich Über­res­te von Orga­nis­men, die heute Nashör­nern, Anti­lo­pen, Hun­de­ar­ti­gen Raub­tie­ren, Mas­to­don­ten und Dei­not­he­rien ähneln, von den Nord­hän­gen gesch­wemmt. Bede­utend sind die Fun­de von Frag­men­ten des Affen Pli­opit­he­cus anti­gu­us und Siva­pit­he­cus dar­wi­ni, die als Vor­fah­ren der heuti­gen indis­chen Gib­bons gel­ten. Auch Zäh­ne von Dry­o­pit­he­cus, der als Vor­lä­u­fer der heuti­gen Men­sche­naf­fen gilt, wur­den hier gefun­den (devin​ska​.sk). Mari­ne Orga­nis­men, die hier als Fos­si­lien gefun­den wur­den, stam­men aus einer Zeit vor 1416 Mil­li­onen Jah­ren (sazp​.sk). Sogar der Wir­bel der Wir­bel­sä­u­le eines Ter­ti­är­wals wur­de hier gefun­den, ent­dec­kt von den Kin­dern Albín Bru­nov­skýs (Vodič­ka). Die Ent­dec­kung fast des gesam­ten Pan­zers einer Schildk­röte ist bee­in­druc­kend (pano​ra​ma​.sk).


A Sand­berg a Devín­ska Koby­ly rés­ze. Sok bra­ti­sla­vai gyak­ran láto­gat­ja a Sand­ber­get. Való­ban csak egy rövid ugrás Devín­ska Nová Vsi-től.

A Sand­berg egy euró­pai jelen­tősé­gű pale­on­to­ló­giai lelőhe­ly a miocén­ből. Egy homok­bá­nya fel­tá­rá­sá­nak kös­zön­he­tően került fels­zín­re. Az emlí­tett homok­ban a vörösmárvány- és lito­tam­nium mész­kők­ben talál­ha­tó, vala­mint a vörösmárvány- és lito­tam­nium mész­kők­ben talál­ha­tó, 14 – 16 mil­lió évvel eze­lőtt, a ten­ger emel­ke­dé­se­kor lera­kó­dott, vízs­zin­tes réte­gek talál­ha­tók. A homok­fal­ban lát­ha­tók a tar­tós homok­kő és lito­tam­nium mész­kő vízs­zin­tes réte­gei. Az olda­la­kon és a lába­kon mass­zív homokkő- és lito­tam­nium mész­kő hatal­mas tömb­jei talál­ha­tók, ame­ly­ek ott marad­tak az utol­só kama­ra­tüze­lés után. Kb. 300 kagy­ló, kagy­ló, ten­ge­ri sün­ge­rek, szi­vac­sok, lyukak­kak és nagy­obb ten­ge­ri és szá­raz­föl­di álla­tok marad­vá­ny­ai kerül­tek elő. A legi­smer­tebb lele­tek a cápa­fo­gak és a cson­tos halak, a bál­nac­son­tok, a tek­nős marad­vá­ny­ok, az maj­mok, a fókák, a szőrös orrs­zar­vú­ak, a bar­lan­gi med­vék és a mada­rak marad­vá­ny­ai. Az aktu­ális növé­ny­vi­lág­ban több ves­zé­ly­ez­te­tett és védett homok­ked­ve­lő faj is meg­ta­lál­ha­tó, mint pél­dá­ul a Peuce­da­num are­na­rium, a Minu­ar­tia glau­ci­na és a Gyp­sop­hi­la pani­cu­la­ta (Infor­má­ci­ós táb­la). A leg­ré­geb­bi geoló­giai réte­gek több mint 100 mil­lió éve­sek. A har­ma­di­dős­zak­ban a Sand­berg ten­ger­fe­né­ken, záto­ny­ban vagy part­köze­li szi­get­rends­zer rés­ze­ként vál­tot­ták egy­mást (devin​ska​ko​by​la​.sk).

Régeb­ben homo­kot bány­ász­tak itt, és egy fels­zí­ni kötél­va­sút­tal szál­lí­tot­ták a Már­hoz. A har­ma­di­dős­zak­ban, kb. 14 – 16 mil­lió évvel eze­lőtt egy ten­ger borí­tot­ta ezt a terüle­tet (pano​ra​ma​.sk). Aho­gy a neve is sugall­ja, a Sand­berg homo­kok­ból, homok­kők­ből, lito­tam­nium­ból, luma­chel­ből és homo­kos mész­kövek­ből és brek­ciák­ból és homo­kos agy­ag­kőből áll. Geoló­giai szem­pont­ból ezek a kőze­tek csak rövid ide­ig let­tek lerak­va, ezért kevés­sé sta­bi­lak. Ennek kös­zön­he­tően a Sand­berg világ­hí­rű a neogén kori foss­zí­liák szem­pont­já­ból. Itt több mint 300 faj­tát talál­tak meg­köve­se­dett szer­ve­ze­tek. Pél­dá­ul kagy­ló­kat, fér­ge­ket, szi­vac­so­kat, kagy­ló­kat, csi­gá­kat, ten­ge­ri sünöket, mohá­kat, lyukak­ka­kat, cápá­kat, fóká­kat és ter­més­ze­te­sen hala­kat. Még egy bál­nac­sont, a Meso­ce­tus hun­ga­ri­cus csi­go­ly­á­ja is itt került elő. A Sand­berg egy 60 méter mély ten­ger ten­ger­fe­ne­ké­nek, part­já­nak, záto­ny­á­nak vagy szá­raz­föld­jé­nek is szá­mí­tott. Ide főleg észa­ki lej­tők­ről szál­lí­tot­ták a ma is élő rino­cé­ros­zok­hoz, anti­lo­pok­hoz, kuty­afé­lék­hez, mas­to­do­nok­hoz és dei­not­he­riu­mok­hoz hason­ló marad­vá­ny­o­kat. Jelen­tős a Pliop

ithe­cus anti­gu­us és a Siva­pit­he­cus dar­wi­ni maj­mok marad­vá­ny­ai­nak fel­fe­de­zé­se, ame­ly­eket az indiai gib­bon­sok őse­i­nek tekin­te­nek. Itt talál­tak Dry­o­pit­he­cus foga­kat is, ame­ly­eket az embe­ri maj­mok őse­i­nek tar­ta­nak (devin​ska​.sk). A ten­ge­ri szer­ve­ze­tek, ame­ly­eket itt foss­zí­lia­ként talál­tak, kb. 14 – 16 mil­lió évvel eze­lőtt kelet­kez­tek (sazp​.sk). Itt talál­ták meg a har­ma­di­dős­za­ki bál­na gerin­cét is, ame­ly­et Albín Bru­nov­ský gyer­me­kei fedez­tek fel (Vodič­ka). Leny­űgöző a tek­nős pán­cé­lá­nak majd­nem tel­jes fel­fe­de­zé­se is (pano​ra​ma​.sk).


Odka­zy:

TOP

Sand­berg

Fló­ra na Sandbergu

Fau­na na Sandbergu

Use Facebook to Comment on this Post