Odkazy
2008, 2009, 2010, 2011, 2012, 2013, 2015, Časová línia, Devínské Karpaty, Krajina, Malé Karpaty, Príroda, Rastliny, Slovenská krajina
Sandberg – svedok minulosti, klenot súčasnosti
Sandberg je súčasťou Devínskej Kobyly. Mnohí Bratislavčania chodia často na Sandberg. Z Devínskej Novej Vsi je to naozaj na skok.
Sandberg je mladotreťohorná paleontologická lokalita európskeho významu. Bola odkrytá lomom na ťažbu piesku. Tvoria ho zvyšky treťohorného mora, ktoré sa rozprestieralo vo Viedenskej panve. Na jurské a spodnokriedové vápence spred 160 – 180 miliónov rokov, boli pri mohutnom zdvihnutí mora pre 14 – 16 miliónmi rokov, vodorovne uložené piesky s vložkami štrkopieskov, pieskovce a brekcie. V pieskovej stene sú viditeľné vodorovné lavice odolnejšieho pieskovca a litotamniového vápenca. Na svahoch a na úpätí sú mohutné balvany z pieskovca a litotamniového vápenca, ktoré tu ostali po poslednom komorovom odstrele. Našlo sa tu okolo 300 druhov skamenelín ulitníkov, lastúrnikov, ježoviek, hubiek, dierkavcov a väčších morských a suchozemských živočíchov. Najznámejšie sú nálezy zubov žralokov a kostnatých rýb, stavca veľryby, pozostatkov korytnačiek, opíc, tuleňa, nosorožca srstnatého, jaskynného medveďa a vtákov. V súčasnej flóre sú zastúpené viaceré ohrozené a chránené pieskomilné druhy ako napr. Peucedanum arenarium, Minuartia glaucina, Gypsophila paniculata (Informačná tabuľa). Vek najstarších geologických vrstiev je viac ako 100 miliónov rokov. V období treťohôr bol Sandberg striedavo morským dnom, útesom, či súčasťou pobrežného ostrovného systému (devinskakobyla.sk).
Kedysi sa tu ťažil piesok, k prístavu na rieke Morava sa dopravoval nadzemnou lanovkou. V treťohorách, pred 14 – 16 miliónmi rokov sa na tomto území rozprestieralo more (panorama.sk). Ako už aj názov napovedá, Sandberg je tvorený pieskami, pieskovcami, litotamniovým, lumachelovými a piesčitými vápencami a brekciami a piesčitými ílovcami. Z geologického hľadiska sú tieto horniny usadené len krátku dobu, preto sú len málo spevnené. Aj vďaka tomu je Sandberg svetoznáma lokalita neogénnych skamenelín. Našlo sa tu viac ako 300 druhov skamenelých organizmov. Napr. lastúrniky, červy, hubky, ustrice, ulitníky, ježovky, machovky, dierkavce, žraloky, tulene, a samozrejme ryby. Našiel sa tu dokonca stavec veľryby Mesocetus hungaricus. Sandberg bol aj morským dnom 60 metrov hlbokého mora, aj plážou, útesom, či pevninou. Splavené sem boli hlavne zo severných svahov zvyšky organizmov príbuzné dnešným nosorožcom, antilopám, psovitým šelmám, mastodontov a deinoteriov. Významné sú nálezy fragmentov opice Pliopithecus antiguus a Sivapithecus darwini, ktoré sa pokladajú za predkov dnešných indických gibonov. Našli sa tu aj zuby Dryopiteka, ktorý sa zaraďuje ku predchodcom dnešných ľudoopov (devinska.sk). Morské organizmy, ktoré sa tu našli ako fosílie pochádzali spred 14 – 16 miliónov rokov sazp.sk). Našiel sa tu aj stavec chrbtice treťohornej veľryby, ktorý objavili deti Albína Brunovského (Vodička). Ohromujúci je nález takmer celého panciera korytnačky (panorama.sk).
Odkazy:
Sandberg
Flóra na Sandbergu
Fauna na Sandbergu
Use Facebook to Comment on this Post
2008, Akvaristické obchody, Časová línia, Chovateľské reportáže, Reportáže
ZOO Zajac – chovateľský hypermarket v Duisburgu
Na prvý októbrový víkend v roku 2008, sme si my, partia z Bratislavy, z Brna a Žďáru nad Sázavou naplánovali akvaristickú lahôdku – návštevu nemeckého Duisburgu, konkrétne troch miest – pomerne známeho ZOO Zajac, veľtrhu Zierfische und Aquarium, kde sa konal 7. ročník Diskus Championat a jednej peknej akvaristiky Hobby ZOO Tillmann. Akciu zorganizoval brnenský klub Cyperus a chvalabohu za to. Mali sme zabezpečenú cestu “vlastným” autobusom z Brna, ubytovanie, program. Partia z Bratislavy činila 8 osôb – dve autá. Skoro ráno 3. októbra sme sa presunuli do Brna, kde nás očakávala “spojka” – Franta Csefay, ktorý nás usadil, a vďaka nemu a aj jeho osobnej prítomnosti sme sa bezproblémovo presunuli ku autobusu. Náš smer bol jasný – Duisburg. Čakalo nás viac ako 1000 km cesty. Cesta trvala 12 hodín, ale asi si viete predstaviť, že o zábavu bolo postarané. Tam sme cestovali cez deň, v Žďári sme ešte naložili našich kamarátov zo Žďáru. Podľa môjho odhadu sme takmer naplnili celý autobus, asi 3 – 4 miesta zostali voľné. Asi 42 akvaristov bolo ochotných merať cestu do Duisburgu. Večer sme zdarne docestovali. Po ubytovaní sme sa viacerí vybrali do mesta. Veď predsa vyvstala otázka: Čo s načatým večerom? Naše prekvapenie bolo veľmi veľké – v Duisburgu vládol pokoj. Nechápali sme, prečo bol večerný Duisburg ľudoprázdny. Na širokých bulvároch bol len kde tu niekto. V reštauráciách sme mnohí sedeli sami aj viac ako hodinu. Z hotela sme sa vybrali snáď okolo 21-ej hodiny. Ráno nás po raňajkách čakal bohatý program. Začali sme návštevou ZOO Zajac.
ZOO Zajac by som opísal ako také menšie chovateľské TESCO. Slovom menšie myslím napr. jedno poschodie bratislavského Supermarketu TESCO v centre mesta. Na pomerne veľkej ploche sa nachádzali len “chovateľské potreby”. Už ruch na parkovisku pred ZOO Zajac bol veľký. Pripomínam, že bol pracovný deň po 10 hodine ráno. Vnútri bolo veľa ľudí, a poobede, keď sme sa sem ešte raz vrátili, doslova davy. Pred samotným vstupom bolo zopár stánkov a obchodov s občerstvením, snáď nejaké suveníry. Vnútri ma prekvapilo napr. to, že ten istý druh tovaru bol na viacerých miestach, aj asi s rôznou cenou. Vodné rastliny boli na troch, možno štyroch miestach. Mal som opticky dojem, že sú aj v rovnakých nádržiach, rovnako pekné a druhovo veľmi podobnej skladby. Páčilo sa mi to, myslím si, že pán Zajac vie čo robí. Zákazník má zrejme možnosť si vybrať, či sa bude orientovať na cenu, alebo na overenú značku, pričom je to urobené slušne – tovar sa navzájom “nevidí”. V ZOO Zajac som videl veľa produktov, ktoré u nás nie sú také dostupné, ale keďže som skôr chcel zaznamenať veci fotoaparátom, tak som sa nakupovaniu veľmi nevenoval. Až tesne pred odchodom som kúpil štyri pekné tenké korene, ktoré som už asi 3 roky zháňal. Budú skrášľovať rastlinné akvárium. Zo ZOO Zajac sme sa presunuli na akvaristický veľtrh Zierfische und Aquarium.
Odkazy
- Michal Toufar – Duisburg 2008, akvaristický ráj
- Miroslav Hanzel – VII. Šampionát terčovcov v Duisburgu 2008 a návšteva predajne ZOO Zajac
- Pavel Mžourek – Duisburg 2006
Use Facebook to Comment on this Post
Akvaristika, Technika
Osvetlenie akvária
Svetlo je podstatnou abiotickou zložkou, ktorou sa musí akvarista v byte zapodievať. Za jeho výdatnej pomoci prebiehajú v akváriu biologické biochemické aj fyzikálne procesy. Keďže v miernom pásme, v ktorom sa nachádzam ja, a asi aj väčšina z vás, kde je dĺžka slnečného svitu od jesene do jari nedostatočná, zabezpečenie umelého osvetlenia je nevyhnutné. Samotné slnečné lúče sú síce primárnym zdrojom energie, avšak nie sú príliš žiaduce v akvaristike. Dôvodom je to, že lúče v prírode nedopadajú mimo hladiny. V umelých nádržiach však dopadajú na bočné steny, čo je často dôvodom rias na čelnom skle aj vo vode. Navyše vodné toky tečú v dolinách, a tie sú neraz zarezané v krajine, v skalách. Z geomorfologického hľadiska sa dá predpokladať, že vodný tok tečie v zvlnenom profile. To znamená, že slnečné lúče ťažšie prenikajú do vody v nich ako u nás v dome či byte. Voda v prírode je okrem toho často znečistená, alebo jednoducho zafarbená.. Aj preto odporúčam mať akvárium v tmavšej časti miestnosti, a svietiť počas dná radšej umelým svetlo. Je len samozrejmé, že slnečného svetla sa celému kompletu pravdepodobne aj tak dostane dosť. Ani rybám by sa asi nepáčilo neustále plávať v tme. Svoju úlohu má aj estetické a funkčné hľadisko, najmä pri pozorovaní života v akváriu. Ryby nedokážu príliš svetlo prijímať očami. Nie do takej miery ako cicavce, alebo hmyz. Je to možno zvláštne, ale evolučne nedosiahli taký stupňa vývoja, ako by sme si asi na prvý pohľad mysleli. Ryby prijímajú svetlo hlavne kožou, celým povrchom tela.
Pri nadbytku svetla v akváriu, vznikajú zelené riasy, pri nedostatku svetla, hnedé riasy. Kedysi sa používali v chovateľstve vôbec žiarovky. Už dávnejšie sa od toho upustilo. Je to vhodné napr. pre plazy do terária, kde tento skvelý vynález slúži skôr ako zdroj tepla, ako svetla. Nájdu prípadne uplatnenie pre rastlinné akvária ak akvarista nemá iný zdroj teplého svetla. Pretože rastliny preferujú skôr teplú zložku farebného spektra, ktorú poskytuje bežná žiarovka. Je to podobné ako u suchozemských rastlín. Chlorofyl je obsiahnutý aj vo vodných rastlinách, len riasy obsahujú iný typ chlorofylu. Suchozemské rastliny majú fotosyntetickú účinnosť iba 1 %, takže je to z ľudského pohľadu, mrhanie energie. Je to zapríčinené špecializáciou enzýmov, chlorofylu a širokopásmovosťou spektra prirodzeného svetla. Žiarovky odovzdávajú akvaristovi energiu tak, že 20 % sa transformuje na svetlo a 80 % na teplo. Tento stav nie je veľmi žiaduci. Akvarista potrebuje z osvetlenia získať svetlo, teplo je nadbytočné. Navyše zabezpečiť dostatočné žiarovkové osvetlenie pre napr. väčšiu nádrž môže byť problém. Problémom je aj to, že žiarovkové svetlo je bodové. Tieto nedostatky však nemajú žiarivky. Ich svetlo sa šíri rovnomernejšie a energiu odovzdáva zhruba v opačnom pomere ako žiarovka – 85% svetlo, 15% teplo. Existujú rôzne odporúčania, pre žiarovky odporúčam 1 – 2 W na 1 l objemu.
Pre žiarivkové trubice – na 1 dm2 plochy dna minimálne 1W, optimálne 1.5 – 2 W pri nádržiach do výšky 50 cm. Tí čo chcú pestovať rastliny môžu použiť ešte vyššie výkony, avšak potom hrozí vysoká koncentrácia rias. Samozrejme, že to nie je len o wattoch. Záleží na svetelnom toku, na tom akej kvality je dané svetlo, či poskytuje teplú bielu, studenú bielu, modré, červené svetlo, atď. Parametre by mali byť uvedené na trubiciach, odporúčam si to riadne pred kúpou preštudovať. Bežne sa používajú trubice, ktorých teplota farby je od 3500 – do 25000 Kelvinov. Pre rastlinné akvárium odporúčam teplejšie farby – pod 5000K. Pre bežného akvaristu 6500 K, pre morského akvaristu nad 9300 K. Použiteľnosť trubíc je často u špeciálnych akvaristických trubíc 0.5 – 0.75 roka. To je veľmi krátka doba. Po nej je dobré trubice vymeniť, ich účinnosť klesá až na 50%. Obyčajnejšie trubice, vydržia účinne oveľa dlhšie. Pri všetkých trubiciach, s ktorými som sa doteraz stretol, bola uvedená životnosť 8 000 – 10 000 hodín. Avšak špeciálne trubice nedosiahnu za 0.5 roka 10 000 svetelných hodín a ich výkonnosť pritom rapídne klesá. Iné trubice pri konci životnosti ešte stále majú 80 – 90 % účinnosť. Preferujem trubice Philips, Osram. V každom prípade je dobré mať poruke nejaké náhradné trubice.
Pre vyššiu životnosť trubíc je ideálne mať medzi vypínačom a štartérom predradník. Svetlo sa bude spínať naraz, a výrazne sa predĺži životnosť trubice. Ako alternatíva ku lineárnym žiarivkám – trubiciam je možné použiť aj kompaktné žiarivky. Tie sú napokon dnes už bežne dostupné v hypermarketoch. Ich účinnosť je samozrejme nižšia. Pre akvária vyššie ako 50 cm sa odporúčam tzv. HQI výbojky. Tie sú schopné účinnejšie presvietiť vyšší vodný stĺpec ako žiarivky. Pre to, aby naša nádrž prosperovala je ideálne mať pravidelné, resp. objektívne kontrolovateľné spínanie svetla. Je to lepšie riešenie ako sa spoliehať na ľudský faktor. Komplety s rastlinami by mali mať dostatok svetla počas dňa 12 – 14 hodín,. Predstava, že stačí poskytovať prosperujúcemu akváriu svetlo iba večer je mylná. Vodné rastliny sú skôr schopné prispôsobiť sa slabému zdroju osvetlenia ako jeho nedostatočnej dĺžke. Pre optimálne zabezpečenie pravidelnému svetelného režimu sú ideálne spínacie hodiny. Pravidelnosť režimu vplýva výrazne aj na aktivitu a celkové správanie rýb. Niektoré ryby dokonca začnú inak plávať. Je to známe napr. o neónkach. Ak im poskytneme bočné svetlo, ktoré nedopadá zvrchu, tak sa stane, že neónky začnú úplne mimovoľne plávať šikmo. Ako by sa im naklonila zem – snažia ja plávať kolmo na smer dopadajúcich lúčov. Napr. živorodky veľmi rýchlo “ožívajú” po zasvietení po predchádzajúcej “tme”, cichlidám sa narúša biorytmus a oveľa dlhšie im trvá, než ich “presvedčím” aby sa aspoň trochu rozplávali. Druhá strana mince je zase fakt, že pri tme nie sú také “slepé”. Napokon sami dobre vieme, že tma a svetlo vplýva výrazne aj na človeka. Problémom je, že spínacie hodiny trpia na vysokú indukčnú záťaž. Najpoužívanejšie žiarivkové trubice majú vysokú indukčnú záťaž, napriek relatívne nízkemu odberu prúdu. Preto odporúčam mechanické spínacie hodiny, alebo preverené digitálne. Mám skúsenosť, že digitálne spínacie hodiny sa často resetovali.