Krajina, Slovensko, Liptov, Fotografie

Liptovský Hrádok

skala
Hits: 2571

Mesto leží vo východnej časti Liptovskej kotliny pri sútoku Váhu s Belou v nadmorskej výške 640 metrov nad morom. Na plocha 18,32 km2 tu žije 7 441 obyvateľov. Mestskou časťou je Dovalovo (Wikipedia). V meste Liptovská Hrádok sa nachádza hrad a kaštieľ, arborétum (lhsity.sk). Predtým tu bolo keltské hradisko (Wikipedia). Prestavbe a obnove hradu sa venovala Magdaléna Zaiová, ktorá k nemu začiatkom 17. storočia nechal pristavať renesančný kaštieľ (Informačná tabuľa).cs

Nachádza sa tu Národopisné múzeum. Bola tu prvá lesnícka škola v Uhorsku. Od roku 2014 na Skalke sa pri hrade nachádza orientačná panoramatická tabuľa (lhsity.sk). Popod železnicou sa nachádza maľovaný podchod. Prvým známym osídlením na území dnešného Liptovského Hrádku bola osada Belsko medzi Váhom a Belou. V rokoch 1316 – 1340 bol postavený kamenný hrad. Renesančný kaštieľ k nemu pribudol začiatkom 17. storočia (liptovskyhradok.sk). Vedľa hradu a kaštieľa sa nachádza jazierko. Na kamennom brale, ktoré vyčnieva z sa nachádza kaplnka so sochou svätého Jána Nepomuckého. V minulosti bola súčasťou hradu a kaštieľa. Jazierko je umelo vytvorené po roku 1949 pri výstavbe mosta cez rieku Belá (Informačná tabuľa).

Lipovú alej, ktorá je typická pre Liptovský Hrádok, vysadili v roku 1777 (Wikipedia) lesmajstrom a prefektom likavsko-hrádockého komorského panstva Jánom Xaverom Girsíkom. Od roku 1975 je chráneným prírodným výtvorom (Informačná tabuľa). Skalka je vápencový útes v Hradskej hore, na ktorej vyhliadka na mesto, Západné a Vysoké Tatry. V minulosti tu bola strážna veža, dnes je tu slovenské trojvršie a dvojramenný kríž (Informačná tabuľa).

V obci sa nachádza:

  • Evanjelický kostol a budova motlitebne, dielo Emila Belluša, ktorá bolo dokončená v roku 1943.
  • Soľný a meďný úrad bol neskôr sídlom komorského úradu. Dnes v ňom sídli Liptovské múzeum, národopisné a ovčiarske múzeum.
  • Deputátne lesníkov a vyšších lesných úradníkov z čias komorského úradu Likavsko-hrádockého panstva, ktoré boli postavené v druhej polovici 18. storočia.
  • Klasicistický rímsko-katolícky kostol Navštívenia Panny Márie bol postavený v roku 1790.
  • Prvá lesnícka škola v Uhorsku postavená v roku 1800.
  • Kamenná skulptúra Pieta ja národnou kultúrnou pamiatkou, pripisované kamenosochárovi z Belopotockých z oravského Bieleho potoka. V minulosti bola súčasťou hradu a kaštieľa.
  • Hrobka Kolomana Vitáliša s manželkou, dlhoročného tabulárneho sudca Liptovskej stolice a zanieteným včelárom. S manželkou žili 42 rokov v Liptovskom Hrádku, v kaštieli pri hrade.
  • Židovský cintorín – lapidárium je zbierka náhrobných kameňov a krížov z bývalého židovského cintorína z 19. storočia.
  • Prvá slovenská poľnohospodárska škola bola prestavaná z bývalej komorskej sýpky. Bola otvorená v roku 1871, bola jedinou nižšou poľnohospodárskou školou v Uhorsku.
  • Drevené z jaseňového dreva, diela Dalibora Novotného z Liptovského Hrádku, Štefana Siváňa z Babína a Stana Ondríka z Tvrdošína.
  • Pamätník „Stretnutie armád“ bol dokončený v roku 1964, symbolizuje stretnutie Partizánskeho oddielu Vysoké , vojsk 18. armády 4. ukrajinského frontu a 1. československého armádneho zboru. Jeho autorom je Miroslv Ksandr z Liptovského Mikuláša.
  • Hrádocké arborétum je prvým lesníckym botanickým parkom, založil ho riaditeľom Horárskej školy Rudolf Benkö v rokoch 1886 – 1888. Dnes je chránenou študijnou plochou v správe Strednej odbornej školy lesníckej v Liptovskom Hrádku.
  • Vitálišova vila bola postavená v roku 1915 z kameňa a ruín hradu Kolomanom Vitálišom na mieste pomenovanom Starý trh.

The town is located in the eastern part of the Basin at the confluence of the and Belá rivers at an altitude of 640 meters above sea level. With an area of ​​18.32 km2, it is home to 7,441 inhabitants. The town district includes Dovalovo (Wikipedia). Liptovská Hrádok boasts a castle and a mansion, as well as an arboretum (lhsity.sk). Previously, there was a Celtic hillfort here (Wikipedia). The reconstruction and renovation of the castle were undertaken by Magdaléna Zaiová, who had a Renaissance mansion built next to it at the beginning of the 17th century (Information Board).

The town is home to the Ethnographic Museum. It was the site of the first forestry school in Hungary. Since 2014, there has been an orienteering panoramic board at Skalka near the castle (lhsity.sk). Under the railway bridge, there is a painted underpass. The first known settlement in the area of Liptovský Hrádok was the village of Belsko between the Váh and Belá rivers. A stone castle was built here between 1316 and 1340. The Renaissance mansion was added to it at the beginning of the 17th century (liptovskyhradok.sk). Next to the castle and the mansion, there is a small lake. On a stone spur protruding from the lake stands a chapel with a statue of St. John of Nepomuk. It used to be part of the castle and mansion. The lake was artificially created after 1949 during the construction of a bridge over the Belá River (Information Board).

The Lime Tree Avenue, characteristic of Liptovský Hrádok, was planted in 1777 (Wikipedia) by the forester and prefect of the Likava-Hrádok Chamber Estate, Ján Xaver Girsík. Since 1975, it has been a protected natural formation (Information Board). Skalka is a limestone cliff on Hradska Hora, offering a view of the town, the Western and High Tatras. In the past, there was a watchtower here, but now it hosts the Slovak triple summit and a two-armed cross (Information Board).

In the village, you can find:

  • Evangelical church and prayer house building, the work of Emil Belluš, completed in 1943.
  • The Salt and Copper Office later served as the seat of the chamber office. Today, it houses the Liptov Museum, the Ethnographic and Shepherd’s Museums.
  • Deputies‘ houses for foresters and senior forestry officials from the Likava-Hrádok Chamber Estate, built in the second half of the 18th century.
  • The classicist Roman Catholic Church of the Visitation of the Virgin Mary was built in 1790.
  • The first forestry school in Hungary was built in 1800.
  • The Pietà stone sculpture is a national cultural monument, attributed to the Belopotocký family of stonecutters from the village of Biely Potok. It used to be part of the castle and mansion.
  • The tomb of Koloman Vitáliš and his wife, longtime tabular judge of the Liptov Bench and enthusiastic beekeeper. They lived for 42 years in Liptovský Hrádok, in the mansion near the castle.
  • The Jewish cemetery – lapidarium is a collection of tombstones and crosses from the former Jewish cemetery from the 19th century.
  • The first Slovak agricultural school was rebuilt from the former chamber granary. It opened in 1871 and was the only lower agricultural school in Hungary.
  • Wooden sculptures made of ash wood, the works of Dalibor Novotný from Liptovský Hrádok, Štefan Siváň from Babín, and Stan Ondrík from Tvrdošín.
  • The „Meeting of Armies“ monument was completed in 1964, symbolizing the meeting of the Partisan Unit High Tatras, the troops of the 18th Army of the 4th Ukrainian Front, and the 1st Czechoslovak Army Corps. It was designed by Miroslav Ksandr from Liptovský .
  • The Hrádok Arboretum is the first forestry botanical park, founded by the director of the Horár School, Rudolf Benkö, in 1886 – 1888. Today, it is a protected study area managed by the Secondary Forestry School in Liptovský Hrádok.
  • The Vitáliš Villa was built in 1915 from stone and ruins of Koloman Vitáliš’s castle on the site called Starý trh.

,

Krajina, Slovensko, Obce, Príroda, Slovenské, Horné Považie, Biotopy, Fotografie

Poluvsie

skala
Hits: 1792

Poluvsie je mestská časť Rajeckých Teplíc, nachádza sa 3 km od centra mesta. Leží na sútoku Rajčianky a Poluvsianskeho a Stránskeho potoka v nadmorskej výške 425 metrov nad morom. Nachádza sa tu Poluvsianska skalná ihla, Slnečné a národná prírodná rezervácia Kozol. Poluvsianska skalná ihla je za prírodnú pamiatku vyhlásená od roku 1965. Je dominantným skalným útvarom, ktorý sa pôsobením eróznej činnosti oddelil od materskej skaly. Vysoká je asi 15 metrov (Informačná tabuľa).

Na ploche 6.94 km2 v Poluvsí žije 590 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka o Poluvsí je z roku 1483 (poluvsie.estranky.sk). Územie Poluvsia je spomínané pri kolonizácii Rajeckej panstvom Lietavského hradu okolo 14. storočia (Wikipedia). Názov „Polwsy“ zrejme znamená, že obec bola okolo roku 1688 rozdelená na dve časti. Iné historické názvy: Palosnya, Palošňa, nemecké pomenovanie je Halbesdorf (poluvsie.estranky.sk). V katastri sa nachádza 15 metrov vysoký chránený prírodný výtvor – Poluvsianska skalná ihla. Od Slnečných skál ho oddelili erózne procesy (Wikipedia). Je prírodnou pamiatkou, je tvorená dolomitom (enviroportal.sk). Známym rodákov z Poluvsia je Jozef Gabčík (Wikipedia).

Poluvsie is a district of Rajecké Teplice, located 3 km from the city center. It lies at the confluence of the Rajčianka and Poluvsiansky and Stránsky streams at an altitude of 425 meters above sea level. The area is home to the Poluvsianska Rock Needle, Sun Rocks, and the Kozol National Nature Reserve. The Poluvsianska Rock Needle has been declared a natural monument since 1965. It is a dominant rock formation that has separated from the parent rock due to erosion. It stands approximately 15 meters tall (Information board).

In the 6.94 km2 area of Poluvsie, there are 590 inhabitants (Wikipedia). The first written mention of Poluvsie dates back to 1483 (poluvsie.estranky.sk). The territory of Poluvsie is mentioned in the colonization of the Rajecká Valley by the Lietava Castle estate around the 14th century (Wikipedia). The name „Polwsy“ likely indicates that the village was divided into two parts around 1688. Other historical names include Palosnya, Palošňa, and the German name Halbesdorf (poluvsie.estranky.sk). Within the village’s territory is a 15-meter-high protected natural formation called the Poluvsianska Rock Needle. It has been separated from the Sun Rocks by erosive processes (Wikipedia). It is a natural monument formed of dolomite (enviroportal.sk). One notable native of Poluvsie is Jozef Gabčík (Wikipedia).

 

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Obce, Slovenské, Horné Považie, Stavby, Fotografie

Čičmany – obec ľudovej architektúry

skala
Hits: 2900

Čičmany sú národopisnou lokalitou charakteristickou starobylými krojmi, maľovanými drevenicami a svojráznym folklórnym prejavom. Nachádza sa v Čičmanskej kotline pod vrchom Strážovec, neďaleko od prameňa Rajčianka. Vznik je opradený rôznymi teóriami, ktoré hovoria o nemeckom, bulharskom aj rumunskom pôvode. Pravdepodobne však Čičmany boli osídlené na základe valašského práva. Prvá písomná zmienka je z roku 1272 (obeccicmany.sk). Historické názvy: Cziczman, Chychman, Chichman, Cžicžmany, Csicsmán, Csicsmány. V roku 1598 tu bolo 43 , v roku 1784 126 domov a 1275 obyvateľov (e-obce.sk). 

V roku 1977 bola dolná časť obce vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry. Miestne ľudové kroje obsahujú výšivky s geometrickou ornamentikou. Na ploche 25.61 km2 tu žije 129 obyvateľov. Obec leží v nadmorskej výške 655 metrov nad morom. V minulosti sa obyvatelia Čičmian zaoberali poľnohospodárstvom, chovom oviec, predajom bryndze a výrobou papúč. Názov obce má indoeurópsky základ, ktorý prešiel do staroslovienčiny a znamená „usadlosť vo vrchoch – Vrchovany“. Požiare v rokoch 1907, 1921 a 1945 zničili vzácne zrubové , zmenili celkový vzhľad obce a spôsobili ústup výstavby tradičných dreveníc v prospech murovaných domov. Architektúra obce Čičmany pripomína i dnes perníkové domčeky a to hlavne pre geometrickú ornamentálnu výzdobu vonkajších stien domov, ktorá sa začala používať asi pred 200 rokmi. Miestny ľudový odev je zhotovený z bieleho plátna. Veľký podiel na hodnote a popularite čičmianskeho kroja má výšivka, ktorá vyniká svojou technickou dokonalosťou, bohatosťou motívov a ornamentálnou a farebnou kompozíciou. Práve z charakteru ornamentálnej výzdoby i červeného vlneného tkaného pásu, ktorý je súčasťou ženského odevu, sa predpokladá balkánsky pôvod Čičmian. Starobylý ráz, ktorý si čičmiansky kroj zachoval dodnes, ako aj ľudový odev okolitých dedín (Zliechov, Čavoj, Valaská Belá), poslúžil etnografom ako model pre rekonštrukciu staroslovienskeho odevu (Wikipedia).

Ľudová v Čičmanoch pútala záujem verejnosti už od konca 19. storočia. Architekt Dušan Jurkovič inicioval v roku 1985 prezentovanie čičmianskeho poschodového domu na Národopisnej výstave československej v Prahe. Záujem pútali najmä výzdobou vonkajších stien. Na tmavý podklad steny domu sa bielym vápnom maľovali jednoduché geometrické vzory. V 19. storočí bola už maľba rozvinutá vo forme zdobenia častí okolo okien, dverí, spodných trámov, výzdoba bola sústredená okolo konštrukčných prvkov. Súťaž o najkrajšie vymaľovaný dom spôsobila návrat ku tradičnej vonkajšej ornamentálnej výzdobe po viacerých požiaroch a výstavbách. Výzdoba sa obohatila o nové prvky prevzaté z čičmianskej výšivky. Súčasná podoba Čičmian je výsledkom výstavby po roku 1921. Požiarom 8.10.1921 bola zničená značná časť obce. Ostala zachovaná len malá časť severne od kostola. Výstavba zhorenej časti bola ukončená v roku 1928. Celkovo sa postavilo 66 domov a 29 hospodárskych budov. Dnes je rezervácia zahŕňa 115 zrubových domov, 36 z nich je evidovaných ako národné kultúrne (Informačná tabuľa).

Čičmany is a folklore site characterized by ancient costumes, painted wooden houses, and distinctive folk expression. It is located in the Čičmanska kotlina below the Strážovec peak, near the source of the Rajčianka River. The origin of the village is surrounded by various theories, which mention German, Bulgarian, and Romanian origins. However, Čičmany was likely settled based on Wallachian law. The first written mention dates back to 1272 (obeccicmany.sk). Historical names include Cziczman, Chychman, Chichman, Cžicžmany, Csicsmán, Csicsmány. In 1598, there were 43 houses, and in 1784, 126 houses and 1275 inhabitants (e-obce.sk).

In 1977, the lower part of the village was declared a cultural reserve of folk architecture. Local folk costumes feature embroidery with geometric ornamentation. The area covers 25.61 km2, with 129 inhabitants. The village is located at an altitude of 655 meters above sea level. In the past, the residents of Čičmany were engaged in agriculture, sheep farming, selling bryndza cheese, and making slippers. The name of the village has an Indo-European origin, which passed into Old Slovene and means „settlement in the mountains – Vrchovany.“ Fires in 1907, 1921, and 1945 destroyed valuable log buildings, changed the overall appearance of the village, and led to a decline in the construction of traditional wooden houses in favor of brick ones. The architecture of Čičmany resembles gingerbread houses to this day, mainly due to the geometric ornamental decoration on the outer walls of houses, which began to be used about 200 years ago. Local folk clothing is made of white canvas. A significant part of the value and popularity of the Čičmany costume is the embroidery, which stands out for its technical perfection, richness of motifs, and ornamental and color composition. The Balkan origin of Čičmany is assumed from the character of the ornamental decoration and the red woolen woven belt, which is part of the women’s costume. The ancient character preserved by the Čičmany costume to this day, as well as the folk costumes of surrounding villages (Zliechov, Čavoj, Valaská Belá), served ethnographers as a model for the reconstruction of Old Slavic clothing (Wikipedia).

The folk architecture of Čičmany has attracted public interest since the late 19th century. Architect Dušan Jurkovič initiated the presentation of a Čičmany two-story house at the Czechoslovak Ethnographic Exhibition in Prague in 1895. The decorations on the exterior walls were particularly captivating. Simple geometric patterns were painted with white lime on the dark base of the house walls. By the 19th century, the painting style had evolved to decorate areas around windows, doors, lower beams, and structural elements. A competition for the most beautifully painted house led to a revival of traditional exterior ornamental decoration after several fires and subsequent reconstructions. The decorations were enriched with new elements inspired by Čičmany embroidery. The current appearance of Čičmany is a result of reconstruction after 1921. A significant part of the village was destroyed by a fire on October 8, 1921. Only a small area north of the church remained intact. The reconstruction of the burned section was completed in 1928. In total, 66 houses and 29 farm buildings were built. Today, the reservation includes 115 log houses, 36 of which are registered as national cultural monuments (information board).

Krajina, Zahraničie, Mestá, Česko, Fotografie

Varnsdorf – malý Manchester

skala
Hits: 709

Varnsdorf je mesto v Severných Čechách. Zaujímavosťou je, že je z 3 strán obklopené Nemeckom. Leží v nadmorskej výške 332 metrov nad morom. Na 26 km2 tu žije 15 664 obyvateľov (Wikipedia). Prvá písomná zmienka je z roku 1352 (Informačná tabuľa). Neďaleko sú Lužické a Žitavská kotlina. Mesto má 3 časti: Studánka, Světliny, Varnsdorf (varnsdorf.cz). Do roku 1868 bol Varnsdorf najväčšou dedinou -Uhorska. Od 18. storočia je textilným centrom, stáva sa malým Manchestrom. Nachádza sa tu vyhliadková veža z reštauráciou na vrchu Hrádek. Je vysoká 29 metrov a poskytuje panoramatický výhľad na mesto, na Seifhennerdorf, Šluknovskú pahorkatinu a na Lužické hory, časť Krkonoš a Jizerských hôr. Vietnamská komunita si tu v roku 2008 otvorila prvý budhistický chrám na území Českej republiky (Informačné letáky). Od roku 1991 sú udržované čulé vzťahy najmä s lužickosrbskými umelcami (Informačná tabuľa).

Varnsdorf is a town in Northern Bohemia. Interestingly, it is surrounded by Germany on three sides. It lies at an altitude of 332 meters above sea level. Covering 26 km², it has a population of 15,664 inhabitants (Wikipedia). The first written mention dates back to 1352 (Information board). Nearby are the Lusatian Mountains and the Zittau Basin. The town consists of three parts: Studánka, Světliny, and Varnsdorf (varnsdorf.cz). Until 1868, Varnsdorf was the largest village in Austria-Hungary. Since the 18th century, it has been a textile hub, earning the nickname „Little Manchester.“ A lookout tower with a restaurant is situated on Hrádek hill. It is 29 meters tall, offering panoramic views of the town, Seifhennersdorf, the Šluknov Uplands, the Lusatian Mountains, and parts of the Krkonoše and Jizera Mountains. In 2008, the Vietnamese community opened the first Buddhist temple in the Czech Republic here (Information flyers). Since 1991, the town has actively maintained relations, particularly with Sorbian artists (Information board).

Varnsdorf ist eine Stadt in Nordböhmen. Eine Besonderheit ist, dass sie von drei Seiten von Deutschland umgeben ist. Sie liegt auf einer Höhe von 332 Metern über dem Meeresspiegel. Auf 26 km² leben hier 15.664 Einwohner (Wikipedia). Die erste schriftliche Erwähnung stammt aus dem Jahr 1352 (Informationstafel). In der Nähe befinden sich das Lausitzer Gebirge und das Zittauer Becken. Die Stadt besteht aus drei Ortsteilen: Studánka, Světliny und Varnsdorf (varnsdorf.cz). Bis 1868 war Varnsdorf das größte Dorf Österreich-Ungarns. Seit dem 18. Jahrhundert ist es ein Zentrum der Textilindustrie und wird auch „Klein-Manchester“ genannt. Auf dem Hügel Hrádek steht ein Aussichtsturm mit Restaurant. Der Turm ist 29 Meter hoch und bietet einen Panoramablick auf die Stadt, Seifhennersdorf, das Schluckenauer Hügelland, das Lausitzer Gebirge sowie Teile des Riesengebirges und Isergebirges. 2008 eröffnete hier die vietnamesische Gemeinschaft den ersten buddhistischen Tempel auf dem Gebiet der Tschechischen Republik (Informationsflyer). Seit 1991 pflegt die Stadt lebendige Kontakte, insbesondere zu sorbischen Künstlern (Informationstafel).

Varnsdorf to miasto w północnych Czechach. Co ciekawe, z trzech stron otoczone jest przez Niemcy. Leży na wysokości 332 metrów nad poziomem morza. Na powierzchni 26 km² mieszka tu 15 664 mieszkańców (Wikipedia). Pierwsza pisemna wzmianka pochodzi z roku 1352 (Tablica informacyjna). Niedaleko znajdują się Góry Łużyckie i Kotlina Żytawska. Miasto składa się z trzech części: Studánka, Světliny i Varnsdorf (varnsdorf.cz). Do roku 1868 Varnsdorf był największą wsią Austro-Węgier. Od XVIII wieku jest centrum przemysłu tekstylnego, przez co określane jest jako „mały Manchester”. Na wzgórzu Hrádek znajduje się wieża widokowa z restauracją. Ma 29 metrów wysokości i oferuje panoramiczne widoki na miasto, Seifhennersdorf, Pogórze Šluknovskie oraz Góry Łużyckie, część Karkonoszy i Gór Izerskich. W 2008 roku społeczność wietnamska otworzyła tu pierwszą świątynię buddyjską na terenie Republiki Czeskiej (Ulotki informacyjne). Od 1991 roku utrzymywane są żywe kontakty zwłaszcza z artystami łużyckoserbskimi (Tablica informacyjna).

Varnsdorf je město v severních Čechách. Zajímavostí je, že je ze tří stran obklopeno Německem. Leží v nadmořské výšce 332 metrů nad mořem. Na 26 km² zde žije 15 664 obyvatel (Wikipedia). První písemná zmínka pochází z roku 1352 (Informační tabule). Nedaleko jsou Lužické hory a Žitavská kotlina. Město má tři části: Studánka, Světliny a Varnsdorf (varnsdorf.cz). Do roku 1868 byl Varnsdorf největší vesnicí Rakouska-Uherska. Od 18. století je textilním centrem, díky čemuž získal označení „malý Manchester“. Nachází se zde rozhledna s restaurací na vrchu Hrádek. Je vysoká 29 metrů a poskytuje panoramatický výhled na město, Seifhennersdorf, Šluknovskou pahorkatinu, Lužické hory a části Krkonoš a Jizerských hor. V roce 2008 zde vietnamská komunita otevřela první buddhistický chrám na území České republiky (Informační letáky). Od roku 1991 jsou udržovány čilé vztahy zejména s lužickosrbskými umělci (Informační tabule).

Krajina, Slovensko, Malé Karpaty, Fotografie

Železná Studienka

skala
Hits: 4048

Železná Studienka (Studnička) je hodnotná lokalita Bratislavy. Časť prírody pri betónovej džungli. Nachádza sa tu viacero jazier, rôznych zariadení vhodných pre oddych, turistiku. Všetko obklopuje les.

Vo Vydrickej doline sa už veľmi dávno usadili mlynári, ktorí tu postavili (Brna). Jeden z nich je prezentovaný v inom príspevku. V roku 1830 tu boli otvorené Ferdinandove (Eisenbrundel), ktoré vybudoval Jozef Pergameny (Brna). Avšak v roku 1844 ich Jakub Palugay prerobil na hotel. Mesto začalo spravovať lokalitu v roku 1894. V roku 1938 sa uskutočnila rozsiahla revitalizácia celého areálu. Objekt ale v 60-tych rokoch 20. storočia devastoval až v roku 1970 budovu asanovali. Úprava Vydrice v minulosti spôsobila narušenie spodných vôd a prameň zanikol. Súčasťou mlynov boli vodné . Prvá je datovaná už do roku 1761. V roku 1846 boli vybudované štyri. K ich oživeniu po zániku mlynov prišlo v roku 1901. Stali sa z nich s možnosťou kúpania, člnkovania a v zime korčuľovania (Brna).

Železná Studienka (Studnička) is a valuable location in . It’s a part of nature amidst the concrete jungle. Here, you can find several lakes, various facilities suitable for relaxation, hiking, all surrounded by forests.

In the Vydrica Valley, millers settled long ago, constructing mills (Brna). One of them is presented in another contribution. In 1830, Ferdinand’s baths (Eisenbrundel) were opened here, built by Jozef Pergameny (Brna). However, in 1844, Jakub Palugay converted them into a hotel. The city began to manage the area in 1894. In 1938, extensive revitalization of the entire area took place. However, the building was devastated in the 1960s, and it was demolished in 1970. Past modifications to Vydricka led to disruption of groundwater, and the spring disappeared. Water reservoirs were part of the mills. The first one dates back to 1761. In 1846, four were built. They were revived after the mills ceased in 1901. They became ponds suitable for swimming, boating, and winter skating (Brna).

,