mlyny - Skala

Krajina, Obce, Orava, Oravské, Polia, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Hruštín – hornooravská obec, v ktorej sa v minulosti pestoval ľan

10/02/202511/02/2025 skala

Hruštín má rozlohu 36.5 km². Jeho miestnou časťou je Vaňovka (hrustin.ocu.sk). Žije tu viac ako 3 200 obyvateľov. Vyznačuje sa špecifickou architektúrou, ktorá sa rozšírila aj do iných miest Oravy Hruštínsky typ domu je charakteristický dvakrát lomenými štítmi. Hruštín sa odlišuje nárečím, kde sa na konci slov pripája prípona uo (Oskár Mažgút). Hruštín leží v nadmorskej výške 697 metrov nad morom (orava.sk). Najstaršou častou obce je Črchľa. Jednotlivé chotárne časti sú pomenované podľa prvých osadníkov, sú to rale: Hrickova, Hutirova, Chovancova, Kachľová, Kľúdova, Kustrova, Macákova, Paškova, Romanova, Svýbova, Valigurova a Žilová. Ďalšie časti majú tieto názvy: Oráčiny: Babinskuo, Bor, Čršle, Teplice v Príslope, Funová, Hrnčarky, Kurenka, Za voduof, Vyšný Lán, Rozchodníky, Prdalky, Predháj, Prednuo Hlbokuo, Dielnice. Lesná plocha: Borsučie, Čierny vrch, Držatín-hoľa, Poldržatín, Goľánky, Háj, Jaloviarka, Kazárky, Magura-hoľa, Minčol, Nižný Grúň, Očkajka, Poľana, Príslop, Uhlisko, Vyšný Grúň, Lúky a pasienky: Dielnice, Hlbokuo, Chotár, Klimok, Kurenky, V Láne, Okrúhla, Paseky, Pod Petrova, Prostredná, Zadnuo Hlbokuo (hrustin.ocu.sk).

Hruštín patrí do oblasti Hornej Oravy, na ktorú sa začali usádzať pastieri dobytka po roku 1550. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1588. Obyvatelia pestovali obilie, zemiaky a chovali dobytok. Zhotovovali sa odevy s plátna, vlny, vyrábali obuv (hrustin.ocu.sk). Historické názvy obce: Hrussczyn, Hrusstyn, Hrusstyn (hrustin.ocu.sk). Názov obce pochádza z rodinného mena Hruška, pričom chotár sa podľa staroslovanskej privlastňovacej koncovky nazýval “Hruščin chotár”, neskôr skrátene “Hruščin”, až sa ustálil vo forme Hruštín. Podľa miestnej tradície názov pochádza od hrušky, ktorá rástla v dnešnej farskej záhrade, pri ktorej sa zdržiavali pastieri. Priestor, v ktorom sa nachádza dnešná obec Hruštín, bol až do polovice 16. storočia silne zalesnený. Zakladanie osady bolo náročné. Osadníci museli vyklčovať les, pripraviť políčka a splniť poddanské povinnosti voči zemepánovi Oravského hradu (hrustin.sk).

Rozsiahla kolonizácia Oravského Zamaguria začala po roku 1550, keď na Hornú Oravu prichádzali pastieri s dobytkom a postupne sa tu usádzali. Osadníci sa usídlili okolo prúdu Bielej Oravy a Hruštínky, pričom oravské hradné panstvo sa snažilo nových osadníkov pripútať k pôde jej pričleňovaním. Prvými osadníkmi boli šoltýsi Gregorovič, Lukáčik, Hric, Studničný, Sviba, Bartko, Štrbáň, Valiguor, Kustra, Mahut a Roman. Usídlili sa nad ľavým brehom rieky v jednom rade domov v smere západ-východ, pričom domy mali čelá orientované na juhovýchod. Hruštínske domy boli výlučne drevené, pričom aj v roku 1920 bolo v obci len 5 – 6 murovaných domov. Domy boli stavané v jednotnom štýle. Predná izba s dvoma-troma oknami, kuchyňa s otvoreným ohniskom, komora, podpivničenie u zámožnejších gazdov, stodola, maštaľ a humno tvoriace hospodársky dvor. Hruštínske drevenice boli v 60. rokoch 20. storočia považované za jedny z najzachovalejších a najkrajších na Orave. Kroj tvorilo “žrebné” plátno na vrecia a plachty, “pačesné” plátno na spodné prádlo a kabáty, súkenné nohavice, vesty a “halieny” lemované zelenou stužkou, ovčie kožuchy a lipnické kabáty, kožené krpce upevnené “nákoncím”, dievčenské “vygany” s ozdobnými “šmihlíkmi” a “partičkami”. Jedálniček tvoril chlieb z ovsa, jačmeňa alebo jačmeňa s pšenicou, kaše z jačmenných krúpov (lohaza, geršňa), halušky, čír a kulaša ako základné múčne jedlá, kapustnica a bryndza, občas mäso, väčšinou len pri sviatkoch. Strava sa varila prevažne na otvorenom ohnisku a jedlo sa delilo medzi celú rodinu z jednej misky drevenými lyžicami (hrustin.sk).

Na začiatku 20. storočia v Hruštíne v 297 domoch žilo 1 467 obyvateľov (hrustin.ocu.sk). V Hruštíne sa pestovalo veľa ľanu na tkanie plátna. Olejáreň tu postavil v roku 1951 Tomáš Kľuska (hrustin.ocu.sk). Na brehu potoka Hruštínky boli postavená píla, mlyn, dubiareň a valcha. V Hruštíne bola veľmi rozšírená výroba šindľa, ktorý bol vyrábaný ručne z jedľového alebo smrekového dreva (hrustin.ocu.sk). V Hruštíne pôsobí viacero ľudových rezbárov. Jedným z nich je Štefan Hruboš, ktorý tvorí drevené súpravy črpákov, poháre, súdky, vázičky a miniatúrne maselnice. Výrobcom fujár je Ján Slivčák. Jeho fujary sú zdobené vruborezom. Ján Šeliga vyrezáva plastiky (hrustin.ocu.sk).

Hruštín sa nachádza na severných svahoch Oravskej Magury. Jedným z obľúbených turistických cieľov je Vasiľovská hoľa, ktorá sa týči do výšky 1150 metrov nad morom a poskytuje nádherné výhľady na okolitú krajinu. Pre milovníkov zimných športov je v blízkosti obce lyžiarske stredisko SKI Zábava Hruštín, ktoré ponúka približne 5 km zjazdových tratí rôznej náročnosti. Okrem zjazdového lyžovania sú v okolí upravované trate pre bežkárov a možnosti pre freeride (slovakia.travel). Obec si zachováva bohaté kultúrne tradície, miestne folklórne a hudobné skupiny pravidelne vystupujú na rôznych podujatiach. Kultúrny dom v Hruštíne slúži ako centrum spoločenského diania, kde sa konajú rôzne podujatia, výstavy a stretnutia obyvateľov (hrustin.sk).

Hruštín has an area of 36.5 km². Its local part is Vaňovka (hrustin.ocu.sk). More than 3,200 inhabitants live here. The village is known for its distinctive architecture, which has spread to other parts of Orava. The Hruštín-style house is characterized by double-bent gables. Hruštín is distinguished by its dialect, where words often end with the suffix uo (Oskár Mažgút). The village is situated at an altitude of 697 meters above sea level (orava.sk). The oldest part of the village is Črchľa. Various local land areas are named after the first settlers, these are rale: Hrickova, Hutirova, Chovancova, Kachľová, Kľúdova, Kustrova, Macákova, Paškova, Romanova, Svýbova, Valigurova, and Žilová. Other parts have the following names:

Arable lands: Babinskuo, Bor, Čršle, Teplice v Príslope, Funová, Hrnčarky, Kurenka, Za voduof, Vyšný Lán, Rozchodníky, Prdalky, Predháj, Prednuo Hlbokuo, Dielnice.
Forested areas: Borsučie, Čierny vrch, Držatín-hoľa, Poldržatín, Goľánky, Háj, Jaloviarka, Kazárky, Magura-hoľa, Minčol, Nižný Grúň, Očkajka, Poľana, Príslop, Uhlisko, Vyšný Grúň.
Meadows and pastures: Dielnice, Hlbokuo, Chotár, Klimok, Kurenky, V Láne, Okrúhla, Paseky, Pod Petrova, Prostredná, Zadnuo Hlbokuo (hrustin.ocu.sk).

Hruštín belongs to the Upper Orava region, where cattle herders began to settle after 1550. The first written mention of the village dates back to 1588. The inhabitants cultivated grain, and potatoes, and raised livestock. Clothes were made from linen and wool, and footwear was also produced (hrustin.ocu.sk).

Historical names of the village: Hrussczyn, Hrusstyn, Hrusstyn (hrustin.ocu.sk). The name of the village comes from the family name Hruška, and the local land was originally called Hruščin chotár according to the Old Slavic possessive suffix, which was later shortened to Hruščin and finally standardized as Hruštín. According to local tradition, the name originated from a pear tree (hruška in Slovak) that grew in today’s parish garden, where shepherds used to gather. The area where Hruštín is now located was heavily forested until the mid-16th century. Establishing the settlement was challenging; settlers had to clear the forest, prepare fields, and fulfill feudal obligations to the Orava Castle estate (hrustin.sk).

The extensive colonization of Orava’s Zamagurie region began after 1550 when cattle herders arrived in Upper Orava and gradually settled there. The settlers established themselves along the flow of the White Orava and Hruštínka rivers, with the Orava estate striving to bind them to the land through land allocations. The first settlers were the šoltýs (local administrators) Gregorovič, Lukáčik, Hric, Studničný, Sviba, Bartko, Štrbáň, Valiguor, Kustra, Mahut, and Roman. They settled on the left bank of the river in a row of houses oriented west-east, with their facades facing southeast. Hruštín houses were exclusively wooden, and even in 1920, there were only 5 – 6 brick houses in the village. The houses followed a uniform style: a front room with two or three windows, a kitchen with an open hearth, a pantry, a basement for wealthier farmers, a barn, a stable, and a granary forming an agricultural yard. Hruštín’s wooden houses were considered some of the best-preserved and most beautiful in Orava during the 1960s.

The local folk costume included žrebné linen for sacks and sheets, pačesné linen for undergarments and coats, woolen trousers, vests, and halieny (traditional jackets) trimmed with green ribbon, sheepskin coats, and lipnické coats, as well as leather moccasins fastened with nákoncím, girls’ vygany dresses with decorative šmihlíky and partičky. The diet consisted mainly of oat, barley, or wheat-barley bread, porridge from barley groats (lohaza, geršňa), dumplings, číra and kulaša as staple flour-based dishes, cabbage soup, and bryndza cheese. Meat was rarely consumed, mainly during holidays. Food was mostly cooked on an open hearth, and meals were shared from a single wooden bowl using wooden spoons (hrustin.sk).

At the beginning of the 20^th century, Hruštín had 1,467 inhabitants living in 297 houses (hrustin.ocu.sk). The village was known for flax cultivation for linen production. An oil mill was built in 1951 by Tomáš Kľuska (hrustin.ocu.sk). A sawmill, mill, tannery, and fulling mill were built along the Hruštínka stream. The production of wooden shingles, handmade from fir or spruce wood, was widespread in Hruštín (hrustin.ocu.sk).

Several folk woodcarvers operate in Hruštín. One of them is Štefan Hruboš, who makes wooden sets of črpáky (traditional wooden cups), goblets, barrels, vases, and miniature butter churns. Ján Slivčák is a maker of fujara shepherd’s flutes, decorated with carved patterns. Ján Šeliga carves sculptures (hrustin.ocu.sk).

Hruštín is located on the northern slopes of Oravská Magura. One of the popular hiking destinations is Vasiľovská hoľa, which rises to an altitude of 1,150 meters and offers stunning views of the surrounding landscape. For winter sports enthusiasts, the nearby Ski Zábava Hruštín ski resort offers around 5 km of downhill slopes of varying difficulty. In addition to downhill skiing, cross-country skiing trails and freeride opportunities are available in the area (slovakia.travel). The village maintains rich cultural traditions, with local folklore and music groups regularly performing at various events. The cultural center in Hruštín serves as a hub for social activities, hosting events, exhibitions, and community gatherings (hrustin.sk).

Hruštín ma powierzchnię 36,5 km². Jego lokalną częścią jest Vaňovka (hrustin.ocu.sk). Mieszka tu ponad 3 200 mieszkańców. Wieś charakteryzuje się specyficzną architekturą, która rozprzestrzeniła się również na inne miejscowości Orawy. Domy w stylu hruštińskim wyróżniają się dwukrotnie łamanymi szczytami. Hruštín odznacza się również dialektem, w którym na końcu słów dodawana jest końcówka uo (Oskár Mažgút). Wieś leży na wysokości 697 metrów nad poziomem morza (orava.sk). Najstarszą częścią miejscowości jest Črchľa. Poszczególne części gruntów zostały nazwane na cześć pierwszych osadników, są to rale: Hrickova, Hutirova, Chovancova, Kachľová, Kľúdova, Kustrova, Macákova, Paškova, Romanova, Svýbova, Valigurova i Žilová.

Inne części noszą następujące nazwy:

Grunty orne: Babinskuo, Bor, Čršle, Teplice v Príslope, Funová, Hrnčarky, Kurenka, Za voduof, Vyšný Lán, Rozchodníky, Prdalky, Predháj, Prednuo Hlbokuo, Dielnice.
Tereny leśne: Borsučie, Čierny vrch, Držatín-hoľa, Poldržatín, Goľánky, Háj, Jaloviarka, Kazárky, Magura-hoľa, Minčol, Nižný Grúň, Očkajka, Poľana, Príslop, Uhlisko, Vyšný Grúň.
Łąki i pastwiska: Dielnice, Hlbokuo, Chotár, Klimok, Kurenky, V Láne, Okrúhla, Paseky, Pod Petrova, Prostredná, Zadnuo Hlbokuo (hrustin.ocu.sk).

Hruštín należy do regionu Górnej Orawy, gdzie po 1550 roku zaczęli osiedlać się pasterze bydła. Pierwsza pisemna wzmianka o miejscowości pochodzi z 1588 roku. Mieszkańcy uprawiali zboże, ziemniaki i hodowali bydło. Wytwarzali odzież z lnu i wełny oraz produkowali obuwie (hrustin.ocu.sk).

Historyczne nazwy miejscowości: Hrussczyn, Hrusstyn, Hrusstyn (hrustin.ocu.sk).

Nazwa miejscowości pochodzi od nazwiska rodzinnego Hruška, a jej teren nazywano pierwotnie Hruščin chotár, co później skrócono do Hruščin, aż ostatecznie ustaliła się forma Hruštín. Według miejscowej tradycji nazwa pochodzi od gruszy (hruška po słowacku), która rosła w obecnym ogrodzie parafialnym, gdzie często przebywali pasterze. Obszar, na którym dziś znajduje się Hruštín, aż do połowy XVI wieku był gęsto zalesiony. Zakładanie osady było trudnym procesem – osadnicy musieli karczować las, przygotowywać pola uprawne oraz spełniać obowiązki feudalne wobec właściciela zamku orawskiego (hrustin.sk).

Rozległa kolonizacja Orawskiego Zamagurza rozpoczęła się po 1550 roku, kiedy to na Górną Orawę przybywali pasterze ze stadami bydła i stopniowo osiedlali się w tym rejonie. Osadnicy osiedlili się wzdłuż Białej Orawy i Hruštínki, a właściciele zamku orawskiego starali się przywiązać ich do ziemi poprzez nadawanie gruntów. Pierwszymi osadnikami byli sołtysi: Gregorovič, Lukáčik, Hric, Studničný, Sviba, Bartko, Štrbáň, Valiguor, Kustra, Mahut i Roman. Osiedlili się po lewej stronie rzeki w jednym rzędzie domów w kierunku zachód-wschód, z fasadami skierowanymi na południowy wschód. Domy w Hruštínie były wyłącznie drewniane, a nawet w 1920 roku w miejscowości znajdowało się jedynie 5 – 6 domów murowanych. Budynki miały jednolity styl: przedni pokój z dwoma-trzema oknami, kuchnię z otwartym paleniskiem, spiżarnię, piwnicę u bogatszych gospodarzy, stodołę, stajnię oraz spichlerz tworzący gospodarstwo. Drewniane domy w Hruštínie były w latach 60. XX wieku uznawane za jedne z najlepiej zachowanych i najpiękniejszych na Orawie.

Strój ludowy składał się z lnu žrebné na worki i prześcieradła, lnu pačesné na bieliznę i płaszcze, wełnianych spodni, kamizelek oraz halieny (płaszcza) obszytego zieloną tasiemką, owczych kożuchów, płaszczy lipnickich, skórzanych kierpców wiązanych nákoncím, dziewczęcych vygany ozdobionych šmihlíkmi i partičkami. Dieta mieszkańców opierała się na chlebie z owsa, jęczmienia lub jęczmienia zmieszanego z pszenicą, kaszach jęczmiennych (lohaza, geršňa), haluškach, číra i kulaša jako podstawowych daniach mącznych, kapuśniaku i bryndzy. Mięso spożywano rzadko, głównie podczas świąt. Jedzenie gotowano głównie na otwartym palenisku, a posiłki były spożywane przez całą rodzinę z jednej drewnianej miski przy pomocy drewnianych łyżek (hrustin.sk).

Na początku XX wieku w Hruštínie mieszkało 1 467 mieszkańców w 297 domach (hrustin.ocu.sk). We wsi uprawiano len na potrzeby tkactwa. Olejarnię wybudował w 1951 roku Tomáš Kľuska (hrustin.ocu.sk). Nad brzegiem potoku Hruštínka znajdował się tartak, młyn, garbarnia oraz folusz. W Hruštínie powszechna była produkcja gontów, które były ręcznie wykonywane z drewna jodłowego lub świerkowego (hrustin.ocu.sk). W Hruštínie działa wielu ludowych rzeźbiarzy. Jednym z nich jest Štefan Hruboš, który tworzy drewniane zestawy črpáków (tradycyjnych kubków), kielichy, beczułki, wazoniki i miniaturowe maselniczki. Producentem fujar jest Ján Slivčák, który zdobi je rzeźbieniem w drewnie. Ján Šeliga wykonuje rzeźby (hrustin.ocu.sk).

Hruštín znajduje się na północnych stokach Orawskiej Magury. Jednym z popularnych celów turystycznych jest Vasiľovská hoľa, która wznosi się na wysokość 1 150 metrów nad poziomem morza i oferuje wspaniałe widoki na okoliczny krajobraz. Dla miłośników sportów zimowych w pobliżu miejscowości znajduje się ośrodek narciarski SKI Zábava Hruštín, który oferuje około 5 km tras zjazdowych o różnym stopniu trudności. Oprócz narciarstwa zjazdowego w okolicy znajdują się przygotowane trasy biegowe oraz możliwości freeride’u (slovakia.travel). Miejscowość pielęgnuje bogate tradycje kulturowe – lokalne zespoły folklorystyczne i muzyczne regularnie występują na różnych wydarzeniach. Dom Kultury w Hruštínie służy jako centrum życia społecznego, organizując wydarzenia, wystawy i spotkania mieszkańców (hrustin.sk).

TOP

Všetky

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, České, Česko, Obce, Severná Morava, Zahraničie

Staré Hamry

17/01/202517/01/2025 skala

Staré Hamry je horská obec nachádzajúca sa v Moravskosliezskych Beskydách. Obec sa rozprestiera na ploche 8 345 ha a pozostáva z 55 osád, pričom k 1. januáru 2024 tu žilo približne 554 obyvateľov (stare-hamry.cz). Územie obce sa tiahne od vrcholov Lysá hora a Smrk až po Bílý kříž na hranici so Slovenskom (Wikipedia). Biely kríž je rekreačná oblasť známa už od konca 19. storočia. Názov dostala od kríža, ktorý bol vraj postavený v polovici 19. storočia pašerákmi tabaku. Čerstvo ošetrené smrekové žrde dreveného kríža na bielo svietili do ďaleka (Informačná tabuľa). Väčšinu katastrálneho územia pokrývajú lesy, ktoré tvoria až 87 % plochy (Wikipedia). Staré Hamry ležia v širokom údolí rieky Ostravice, v chránenej krajinnej oblasti Beskydy (Informačná tabuľa). Názov “Staré Hamry” odkazuje na železné hámre založené v 17. storočí na spracovanie železa. Pôvodne sa obec nazývala len “Hamry”; prívlastok “Staré” bol pridaný neskôr po založení nových hámrov v Baške (Wikipedia ENG). V roku 1969 bola vybudovaná vodná nádrž Šance, ktorá zatopila pôvodné centrum obce a spôsobila presídlenie časti obyvateľstva. Nové centrum obce bolo vybudované v časti Samčanka (stare-hamry.cz).

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1639 (Wikipedia ENG). Vtedy tu nechal gróf Oppersdorf postaviť vodou poháňaný železný mlyn, čo dalo vznik prvých železiarní, ktoré spracovávali rudu, ktorá sa ťažila v Malenoviciach (Informačná tabuľa). Medzi významné pamiatky patrí kostol svätého Jindřicha, postavený v rokoch 1863 – 1865, a drevený kostol Panny Márie na Gruni z rokov 1887 – 1890 (Wikipedia ENG). Neďaleko od kostola sa nachádza cintorín s mnohými cennými liatinovými krížmi, ukážkou umenia miestnych železiarní. Drevený kostol bol postavený na mieste pôvodnej kaplnky z roku 1847. Vychádza s tradície miestnej ľudovej architektúry. Z Gruně na Bíly kříž vedie náučný chodník, ktorý zoznamuje s históriou obce, oboznamuje o vodnom diele Šance – Řečice. Nachádza sa tu aj liečivý prameň, miesto kde stála partizánska zemľanka (Informačná tabuľa).

Obec je tiež spojená s básnikom Petrom Bezručom, ktorý často navštevoval Staré Hamry a pracoval tu. Jeho báseň “Maryčka Magdónova” je pripomenutá pamätníkom pri kostole svätého Jindřicha (Wikipedia ENG). Staré Hamry sú obľúbeným cieľom turistov vďaka svojej polohe v srdci Beskýd, ponúkajúc možnosti pre pešiu turistiku, cykloturistiku a lyžovanie. Medzi najnavštevovanejšie miesta patrí Gruň a Bílý kříž. (Hana Venglová).

Staré Hamry is a mountain village located in the Moravian-Silesian Beskids. The municipality spans an area of 8,345 hectares and consists of 55 settlements, with approximately 554 inhabitants as of January 1, 2024 (stare-hamry.cz). The village’s territory extends from the peaks of Lysá hora and Smrk to Bílý Kříž on the Slovak border (Wikipedia). Bílý Kříž is a recreational area known since the late 19^th century. It was named after a white cross, reportedly erected by tobacco smugglers in the mid-19th century, whose freshly treated spruce beams glowed white from afar (Information board). Most of the cadastral area is covered by forests, which make up 87% of the total area (Wikipedia).
Staré Hamry is situated in the broad valley of the Ostravice River, within the Beskydy Protected Landscape Area (Information board). The name “Staré Hamry” refers to iron forges established in the 17^th century for iron processing. Originally, the village was simply called “Hamry,” and the prefix “Staré” (Old) was added later after new forges were established in Baška (Wikipedia ENG).
In 1969, the Šance Reservoir was constructed, flooding the original village center and displacing some residents. A new village center was built in the Samčanka area (stare-hamry.cz).

The first written mention of the village dates back to 1639 (Wikipedia ENG). At that time, Count Oppersdorf established a water-powered iron mill, which marked the beginning of the first ironworks processing ore mined in Malenovice (Information board). Notable landmarks include the Church of St. Henry, built between 1863 – 1865, and the wooden Church of the Virgin Mary on Gruň, built between 1887 – 1890 (Wikipedia ENG). Near the church is a cemetery featuring many valuable cast-iron crosses, showcasing the artistry of local ironworks. The wooden church was built on the site of an earlier chapel from 1847, reflecting the traditions of local folk architecture. From Gruň to Bílý Kříž, there is an educational trail that provides information on the village’s history, the Šance-Řečice waterworks, a healing spring, and a site where a partisan shelter once stood (Information board).

The village is also associated with the poet Petr Bezruč, who frequently visited and worked in Staré Hamry. His poem “Maryčka Magdónova” is commemorated by a monument near the Church of St. Henry (Wikipedia ENG).
Staré Hamry is a popular tourist destination thanks to its location in the heart of the Beskids, offering opportunities for hiking, cycling, and skiing. The most visited places include Gruň and Bílý Kříž (Hana Venglová).

Staré Hamry to górska wieś położona w Beskidach Morawsko-Śląskich. Gmina zajmuje powierzchnię 8 345 hektarów i składa się z 55 osad, a na dzień 1 stycznia 2024 roku mieszkało tu około 554 mieszkańców (stare-hamry.cz). Teren wsi rozciąga się od szczytów Lysá hora i Smrk po Bílý Kříž na granicy ze Słowacją (Wikipedia). Bílý Kříž to obszar rekreacyjny znany od końca XIX wieku. Nazwa pochodzi od białego krzyża, który rzekomo został postawiony przez przemytników tytoniu w połowie XIX wieku, a świeżo obrobione belki świerkowe lśniły bielą z daleka (Tablica informacyjna). Większość obszaru gminy pokrywają lasy, które stanowią 87% powierzchni (Wikipedia).
Staré Hamry leżą w szerokiej dolinie rzeki Ostravice, w obrębie chronionego krajobrazu Beskidów (Tablica informacyjna). Nazwa “Staré Hamry” nawiązuje do kuźni żelaznych założonych w XVII wieku do obróbki żelaza. Początkowo wieś nazywała się po prostu “Hamry”, a przymiotnik “Staré” (Stare) został dodany później po założeniu nowych kuźni w Bašce (Wikipedia ENG).
W 1969 roku wybudowano zbiornik wodny Šance, który zalał pierwotne centrum wsi i zmusił część mieszkańców do przesiedlenia. Nowe centrum wsi powstało w rejonie Samčanka (stare-hamry.cz).

Pierwsza pisemna wzmianka o wsi pochodzi z 1639 roku (Wikipedia ENG). Wtedy hrabia Oppersdorf założył wodny młyn żelazny, co zapoczątkowało pierwsze huty przetwarzające rudę wydobywaną w Malenovicach (Tablica informacyjna). Do ważniejszych zabytków należą Kościół św. Henryka zbudowany w latach 1863 – 1865 oraz drewniany Kościół Matki Bożej na Gruňu z lat 1887 – 1890 (Wikipedia ENG). Niedaleko kościoła znajduje się cmentarz z wieloma cennymi żeliwnymi krzyżami, będącymi przykładem sztuki lokalnych hut żelaza. Drewniany kościół został zbudowany na miejscu kaplicy z 1847 roku, odzwierciedlając tradycje lokalnej architektury ludowej. Z Gruňu na Bílý Kříž prowadzi szlak edukacyjny, który informuje o historii wsi, wodociągu Šance-Řečice, źródle leczniczym i miejscu, gdzie znajdowała się ziemianka partyzancka (Tablica informacyjna).

Wieś związana jest również z poetą Petrem Bezručem, który często odwiedzał Staré Hamry i pracował tam. Jego wiersz “Maryčka Magdónova” upamiętnia pomnik obok Kościoła św. Henryka (Wikipedia ENG).
Staré Hamry to popularny cel turystyczny dzięki swojemu położeniu w sercu Beskidów, oferujący możliwości wędrówek pieszych, jazdy na rowerze i narciarstwa. Najczęściej odwiedzane miejsca to Gruň i Bílý Kříž (Hana Venglová).

Staré Hamry je horská obec nacházející se v Moravskoslezských Beskydech. Obec se rozkládá na ploše 8 345 hektarů a zahrnuje 55 osad, přičemž k 1. lednu 2024 zde žilo přibližně 554 obyvatel (stare-hamry.cz). Území obce se táhne od vrcholů Lysá hora a Smrk až po Bílý Kříž na hranici se Slovenskem (Wikipedia). Bílý Kříž je rekreační oblast známá již od konce 19. století. Název pochází od bílého kříže, který byl údajně postaven pašeráky tabáku v polovině 19. století a jeho čerstvě ošetřené smrkové trámy svítily do dálky (Informační tabule). Většinu katastrálního území pokrývají lesy, které tvoří až 87 % plochy (Wikipedia).
Staré Hamry leží v širokém údolí řeky Ostravice, v chráněné krajinné oblasti Beskydy (Informační tabule). Název “Staré Hamry” odkazuje na železné hamry založené v 17. století na zpracování železa. Původně se obec nazývala jen “Hamry”, přídomek “Staré” byl přidán později po založení nových hamrů v Bašce (Wikipedia ENG).
V roce 1969 byla vybudována vodní nádrž Šance, která zatopila původní centrum obce a způsobila přesídlení části obyvatel. Nové centrum obce bylo vybudováno v části Samčanka (stare-hamry.cz).

První písemná zmínka o obci pochází z roku 1639 (Wikipedia ENG). Tehdy zde hrabě Oppersdorf nechal postavit vodní železný mlýn, čímž vznikly první železárny zpracovávající rudu těženou v Malenovicích (Informační tabule). Mezi významné památky patří kostel svatého Jindřicha, postavený v letech 1863 – 1865, a dřevěný kostel Panny Marie na Gruni z let 1887 – 1890 (Wikipedia ENG). Nedaleko kostela se nachází hřbitov s mnoha cennými litinovými kříži, ukázkou umění místních železáren. Dřevěný kostel byl postaven na místě původní kaple z roku 1847 a vychází z tradice místní lidové architektury. Z Gruně na Bílý Kříž vede naučná stezka, která seznamuje s historií obce, vodním dílem Šance – Řečice. Nachází se zde také léčivý pramen a místo, kde stála partyzánská zemljanka (Informační tabule).

Obec je také spojena s básníkem Petrem Bezručem, který často navštěvoval Staré Hamry a zde pracoval. Jeho báseň “Maryčka Magdónova” připomíná památník u kostela svatého Jindřicha (Wikipedia ENG).
Staré Hamry jsou oblíbeným cílem turistů díky své poloze v srdci Beskyd, nabízejíc možnosti pro pěší turistiku, cykloturistiku a lyžování. Mezi nejnavštěvovanější místa patří Gruň a Bílý Kříž (Hana Venglová).

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, České, Česko, Južné Čechy, Mestá, Mestá, Typ krajiny, Zahraničie

Jindřichův Hradec

12/01/202512/01/2025 skala

Jindřichův Hradec je mesto v Juhočeskom kraji Českej republiky, ležiace približne 43 km severovýchodne od Českých Budějovíc na rieke Nežárka. S počtom obyvateľov okolo 21 000 je významným kultúrnym a historickým centrom regiónu. Prvá písomná zmienka o Jindřichovom Hradci pochádza z roku 1220, keď bol na mieste slovanského hradiska postavený gotický hrad Jindřichom I. Vítkovcom, zakladateľom rodu pánov z Hradca. V polovici 13. storočia vznikla pri hrade osada, ktorá dostala meno po svojom zakladateľovi. Súčasný názov Jindřichův Hradec je doložený od roku 1410. V 16. storočí, počas vlády posledných členov rodu pánov z Hradca, mesto dosiahlo vrchol svojho rozvoja. Domy a hrad boli prestavané z gotického do renesančného štýlu a mesto sa rozšírilo za hradby. Po tridsaťročnej vojne v roku 1654 bol Jindřichův Hradec druhým najväčším mestom v Kráľovstve českom s 405 domami. Neskôr však stratilo politický význam a na konci 17. storočia došlo aj k hospodárskemu úpadku. Historické centrum Jindřichovho Hradca je mestskou pamiatkovou rezerváciou, ktorá zahŕňa námestie Mieru s priľahlými uličkami a zámok. Medzi dominanty námestia patrí bývalá gotická radnica, viackrát prestavaná, a Langerov dom, pôvodne gotická stavba, neskôr prestavaná v renesančnom štýle (Wikipedia).

Hrad a zámok Jindřichův Hradec je tretím najväčším hradným komplexom v Českej republike po Pražskom hrade a zámku v Českém Krumlově. Rozprestiera sa na ploche takmer 3 hektárov a ponúka návštevníkom prehliadku vzácnych interiérov a historických umeleckých artefaktov (jindrichuvhradec.cz). Zámok je prestavaný hrad na sútoku Nežárky a Hamerského potoka. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Hrad pravdepodobne založil Přemysl Otakar v prvej polovici 13. storočia. V 18. storočí utrpela stavba požiar. K rozsiahlej rekonštrukcii došlo až v prvej štvrtine 20. storočia pod vedením grófa Eugena Černína. Dnes zámok tvorí komplex, ktorý zahŕňa aj zámocký pivovar, mlyn a kožiarske objekty a objekty vodnej elektrárne. Zámok sa objavuje často aj vo filmoch, napr. Bathory, „Z pekla štěstí“ a „Tajemství staré bambitky 2“ (Wikipedia).

Múzeum Jindřichohradecka sídli v renesančnej budove, ktorá bola kedysi jezuitským seminárom. Založené bolo v roku 1882 a patrí medzi najstaršie regionálne múzeá v Čechách. Najznámejším exponátom sú Krýzovy jesličky, najväčší mechanický betlehem na svete podľa Guinnessovej knihy rekordov. Kostol svätého Jána Krstiteľa je pôvodne gotický kostol s priľahlým kláštorom minoritov, neskôr slúžil ako špitál. Kostol svätej Márie Magdalény sa nachádza v historickom centre mesta. Kostol Nanebovzatia Panny Márie je známy svojou 68,3 m vysokou vežou prístupnou verejnosti a 15. poludníkom, ktorý prechádza nádvorím kostola (Wikipedia ENG).

Mesto leží na sútoku rieky Nežárka a potoka Hamerský potok, pri rybníku Vajgar s rozlohou 49 ha, ktorý bol založený v roku 1399. Okolie Jindřichovho Hradca je bohaté na rybníky a lesy, čo poskytuje ideálne podmienky pre turistiku a rekreáciu (Wikipedia). V blízkosti mesta sa nachádza prírodná rezervácia Česká Kanada, známa svojimi lesmi, jazerami a úzkokoľajnou železnicou, ktorá slúži ako turistická atrakcia (visitczechia.com). Osobnosti spojené s mestom: politik Vladimír Špidla, veslár Václav Chalupa, futbalista Karel Poborský, hokejisti Aleš Kotalík, Zbyněk Michálek (Wikipedia ENG), František II. Rákoczi – vodca uhorského povstania v 18. storočí, filozof a spisovateľ Stanislav Komárek (Wikipedia).

Jindřichův Hradec is a town in the South Bohemian Region of the Czech Republic, located approximately 43 km northeast of České Budějovice on the Nežárka River. With a population of about 21,000, it is an important cultural and historical center of the region. The first written mention of Jindřichův Hradec dates back to 1220, when a Gothic castle was built on the site of a Slavic fortified settlement by Jindřich I of Vítkov, the founder of the Lords of Hradec. In the mid-13th century, a settlement developed near the castle, named after its founder. The current name, Jindřichův Hradec, has been documented since 1410. During the 16^th century, under the rule of the last members of the Lords of Hradec, the town reached its peak. Houses and the castle were rebuilt from Gothic to Renaissance style, and the town expanded beyond its walls. After the Thirty Years’ War, in 1654, Jindřichův Hradec became the second-largest town in the Kingdom of Bohemia with 405 houses. However, it later lost its political significance, and by the late 17^th century, it also faced economic decline. The historic center of Jindřichův Hradec is an urban conservation area that includes Peace Square (Náměstí Míru) with its adjacent streets and the castle. Landmarks on the square include the former Gothic town hall, rebuilt multiple times, and Langer House, originally a Gothic structure later reconstructed in the Renaissance style.

The castle and chateau of Jindřichův Hradec is the third-largest castle complex in the Czech Republic, after Prague Castle and Český Krumlov Castle. Covering nearly 3 hectares, it offers visitors a tour of unique interiors and historical art artifacts. The chateau, located at the confluence of the Nežárka River and Hamerský Stream, is a national cultural monument. The castle was likely founded by Přemysl Otakar in the first half of the 13^th century. It suffered a fire in the 18^th century and underwent extensive reconstruction in the early 20^th century under Count Eugen Černín. Today, the complex includes a brewery, a mill, tanning facilities, and hydropower buildings. The chateau often appears in films, such as Bathory, Z pekla štěstí, and Tajemství staré bambitky 2. The Museum of Jindřichův Hradec is housed in a Renaissance building that once served as a Jesuit seminary. Founded in 1882, it is one of the oldest regional museums in the Czech Republic. Its most famous exhibit is Krýza’s Nativity Scene, the world’s largest mechanical nativity scene according to the Guinness World Records.

The Church of St. John the Baptist, originally a Gothic church with an adjoining Minorite monastery, later served as a hospital. The Church of St. Mary Magdalene is located in the town’s historical center. The Church of the Assumption of the Virgin Mary is notable for its 68.3‑meter tower, open to the public, and the 15^th meridian passing through its courtyard. The town lies at the confluence of the Nežárka River and Hamerský Stream, near Vajgar Pond, which covers 49 hectares and was established in 1399. The surrounding area is rich in ponds and forests, offering ideal conditions for tourism and recreation. Nearby is the Česká Kanada Nature Reserve, known for its forests, lakes, and narrow-gauge railway, which serves as a tourist attraction. Notable personalities associated with the town include politician Vladimír Špidla, rower Václav Chalupa, footballer Karel Poborský, hockey players Aleš Kotalík and Zbyněk Michálek, Francis II Rákóczi (leader of the Hungarian uprising in the 18^th century), and philosopher and writer Stanislav Komárek.

Jindřichův Hradec je město v Jihočeském kraji České republiky, ležící přibližně 43 km severovýchodně od Českých Budějovic na řece Nežárce. S počtem obyvatel okolo 21 000 je významným kulturním a historickým centrem regionu. První písemná zmínka o Jindřichově Hradci pochází z roku 1220, kdy na místě slovanského hradiště postavil gotický hrad Jindřich I. Vítkovec, zakladatel rodu pánů z Hradce. V polovině 13. století vznikla u hradu osada, která dostala jméno po svém zakladateli. Současný název Jindřichův Hradec je doložen od roku 1410. V 16. století, za vlády posledních členů rodu pánů z Hradce, město dosáhlo vrcholu svého rozvoje. Domy a hrad byly přestavěny z gotického do renesančního stylu a město se rozšířilo za hradby. Po třicetileté válce v roce 1654 byl Jindřichův Hradec druhým největším městem v Království českém s 405 domy. Později však ztratil politický význam a na konci 17. století došlo i k hospodářskému úpadku.

Historické centrum Jindřichova Hradce je městskou památkovou rezervací, která zahrnuje náměstí Míru s přilehlými uličkami a zámek. Mezi dominanty náměstí patří bývalá gotická radnice, několikrát přestavěná, a Langerův dům, původně gotická stavba, později přestavěná v renesančním stylu.

Hrad a zámek Jindřichův Hradec je třetím největším hradním komplexem v České republice po Pražském hradě a zámku v Českém Krumlově. Rozkládá se na ploše téměř 3 hektarů a nabízí návštěvníkům prohlídku vzácných interiérů a historických uměleckých artefaktů. Zámek se nachází na soutoku Nežárky a Hamerského potoka a je národní kulturní památkou. Hrad pravděpodobně založil Přemysl Otakar v první polovině 13. století. V 18. století utrpěl stavba požár a k rozsáhlé rekonstrukci došlo až na počátku 20. století pod vedením hraběte Eugena Černína. Dnes areál zahrnuje také zámecký pivovar, mlýn, koželužské objekty a objekty vodní elektrárny. Zámek se často objevuje ve filmech, například Bathory, Z pekla štěstí a Tajemství staré bambitky 2.

Muzeum Jindřichohradecka sídlí v renesanční budově, která byla kdysi jezuitským seminářem. Založeno bylo v roce 1882 a patří mezi nejstarší regionální muzea v Čechách. Nejznámějším exponátem jsou Krýzovy jesličky, největší mechanický betlém na světě podle Guinnessovy knihy rekordů.

Město leží na soutoku řeky Nežárky a Hamerského potoka, u rybníka Vajgar s rozlohou 49 ha, který byl založen v roce 1399. Okolí Jindřichova Hradce je bohaté na rybníky a lesy, což poskytuje ideální podmínky pro turistiku a rekreaci. Nedaleko města se nachází přírodní rezervace Česká Kanada, známá svými lesy, jezery a úzkokolejnou železnicí, která slouží jako turistická atrakce.

K významným osobnostem spojeným s městem patří politik Vladimír Špidla, veslař Václav Chalupa, fotbalista Karel Poborský, hokejisté Aleš Kotalík a Zbyněk Michálek, František II. Rákoczi (vůdce uherského povstání v 18. století) a filozof a spisovatel Stanislav Komárek.

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

Česko, Južná Morava, Krajina, Mlyny, Moravské, Neživé, Obce, Polia, Stavby, Typ krajiny, Zahraničie

Kunkovice

22/11/202305/01/2025 skala

Kunkovice sa nachádzajú v okrese Kroměříž. Pôsobia ako časová kapsula, kde sa preplieta tradičná architektúra s modernou. Starobylé budovy, historické pamiatky, miestna radnica a kostol nesú príbehy starých čias. Vôkol sa nachádza krásna rozmanitá príroda. Kunkovice udržiavajú tradície a folklór v životaschopnom stave. Konajú sa rôzne podujatia, festivaly, kde sa prezentuje ľudový tanec, piesne, remeslá. Tkáčstvo, keramikárstvo, drevorezba tvorí charakter obce. Miestni obyvatelia sú hrdí na svoje korene a radi ich zdieľajú. Miestne kulinárske špeciality odrážajú preferencie miestnych obyvateľov.

V Kunkoviciach žije na ploche 7 km² 83 obyvateľov. Ležia v nadmorskej výške 309 metrov nad morom. Prvá písomná zmienka je z roku 1141. Nachádza sa tu veterný mlyn holandského typu (Wikipedia). Asi 300 metrov severovýchodne od obce na náveternej vyvýšenine stojí murovaný veterný mlyn holandského typu. Je v súkromných rukách a jeho majiteľ sa snaží vylepšiť jeho zlý stav. Mlyn postavili v 19. storočí, pôvodne disponoval otáčacou strechou a šindľovou krytinou. Niekoľkokrát ho postihol požiar, v roku 1890 bol dôkladne opravený. Svoju funkciu vykonával do roku 1944, vtedy ho vlastnil Edmund Molínek. Po vojne postupne chátral až do havarijného stavu. Dnes sa má už lepšie, mlyn je dokonca zateplený (kunkovice.cz).

Kunkovice is located in the Kroměříž district. It acts as a time capsule where traditional architecture intertwines with modernity. Ancient buildings, historical landmarks, the local town hall, and church carry stories from old times. Beautiful and diverse nature surrounds the area. Kunkovice preserve traditions and folklore in a vibrant state. Various events and festivals take place, showcasing folk dances, songs, and crafts. Weaving, pottery, and wood carving contribute to the village’s character. Local residents take pride in their roots and willingly share them. Local culinary specialties reflect the preferences of the inhabitants.

In Kunkovice, 83 inhabitants live on an area of 7 km². The village is situated at an altitude of 309 meters above sea level. The first written mention dates back to 1141. A Dutch-type windmill stands about 300 meters northeast of the village on a windward elevation. It is privately owned, and the owner is working to improve its poor condition. The mill was built in the 19^th century, originally featuring a rotating roof and shingle covering. It suffered several fires and underwent thorough renovation in 1890. It functioned until 1944, owned by Edmund Molínek. After the war, it gradually deteriorated to a state of disrepair. Today, it is in better condition, even insulated (kunkovice.cz).

Kunkovice se nacházejí v okrese Kroměříž. Působí jako časová kapsle, kde se prolíná tradiční architektura s modernou. Starobylé budovy, historické památky, místní radnice a kostel nesou příběhy starých časů. Okolo se rozkládá krásná a rozmanitá příroda. Kunkovice udržují tradice a folklór v životaschopném stavu. Konají se zde různé události, festivaly, kde se prezentuje lidový tanec, písně, řemesla. Tkáčství, keramika, dřevořezba tvoří charakter obce. Místní obyvatelé jsou hrdí na své kořeny a rádi je sdílejí. Místní kulinářské speciality odrážejí preference místních obyvatel.

V Kunkovicích žije na ploše 7 km² 83 obyvatel. Leží v nadmořské výšce 309 metrů nad mořem. První písemná zmínka je z roku 1141. Nachází se zde větrný mlýn holandského typu (Wikipedia). Asi 300 metrů severovýchodně od obce na návětrné vyvýšenině stojí zděný větrný mlýn holandského typu. Je v soukromých rukách a jeho majitel se snaží vylepšit jeho zlý stav. Mlýn postavili v 19. století, původně disponoval otáčivou střechou a šindelem krytinou. Několikrát ho postihl požár, v roce 1890 byl důkladně opraven. Svoji funkci vykonával do roku 1944, tehdy ho vlastnil Edmund Molínek. Po válce postupně chátral až do havarijního stavu. Dnes se má už lépe, mlýn je dokonce zateplený (kunkovice.cz).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

Mlyny, Krajina, Neživé, Podunajsko, Slovenská krajina, Stavby

Vodný mlyn v Dunajskom Klátove

18/11/202305/01/2025 skala

Vodný mlyn v Dunajskom Klátove siaha do minulosti, kedy vodné mlyny slúžili ako zdroje energie. Do doby, kedy boli neodmysliteľnou súčasťou vidieckeho života. Je príkladom tradičnej slovenskej architektúry. Dnes je mlyn historickým artefaktom a turistickou atrakciou.

Mlyn sa nachádza na brehu Klátovského ramena Malého Dunaja. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Po viac ako 40 rokoch od ukončenie prevádzky v druhej polovici osemdesiatych rokov 20. storočia bol mlyn odkúpený štátom a slúži Žitnoostrovnému múzeu v Dunajskej Strede. V mlynice boli umiestnené drevené atypické vitríny pre expozíciu drobných exponátov a dobových listín (dunajskyklatov.sk). Mlyn je typickým príkladom spodkového mlyna (muzeum.sk). Do roku 1920 bol plne funkčný. Počas vojny bol silne poškodený. Zrekonštruovaný mlyn zaujme obrovským mlynským kolesom. V interiéroch mlynu sa nachádza expozícia vodného mlynárstva (kamnavylety.sk). Rekonštrukcia zahŕňala nové pilóty podopierajúce vodné kolesá, obnovu strojovne, postavilo sa mólo na druhej strane rieky (parameter.sk). Obnovilo sa mlynské koleso a k nemu patriace ozubené koleso. Spevnené boli brehy, vybudovala sa nová ohrada, komplexne sa upravil okolitý terén (muzeum.sk). Počas prác zistili, že základy mlynice sú o meter vyššie ako je podlaha, čim bolo zabezpečené, že počas povodní netiekla voda dovnútra (Žaneta Mikulíková).

Mlyn je dnes vzácnou technickou pamiatkou. Predstavuje stav mlynárskej výroby a technického myslenia v tejto oblasti na začiatku 20. storočia. Pred Michalom Cséfalvayom bol majiteľom rodiny Dukasovcov (dunajskyklatov.sk).

The water mill in Dunajský Klátov dates back to a time when water mills served as sources of energy, integral to rural life. It is an example of traditional Slovak architecture and today stands as a historic artifact and tourist attraction.

Situated on the bank of the Klátovské rameno of the Little Danube, the mill is a national cultural monument. After more than 40 years of disuse, which began in the second half of the 1980s, the mill was purchased by the state and now serves the Žitnoostrovské Museum in Dunajská Streda. Inside the mill, wooden unconventional showcases have been installed to display small exhibits and period documents (dunajskyklatov.sk). The mill is a typical example of an undershot mill (muzeum.sk). Until 1920, it was fully functional but suffered significant damage during the war. The reconstructed mill features a large mill wheel and hosts an exhibition on water milling in its interiors (kamnavylety.sk). The reconstruction included new pilings supporting the water wheels, restoration of the engine room, and the construction of a pier on the opposite side of the river (parameter.sk). The mill wheel and associated gears were restored, the river banks reinforced, a new enclosure built, and the surrounding terrain comprehensively landscaped (muzeum.sk). During the works, it was discovered that the mill’s foundations were a meter higher than the floor, ensuring that water would not enter during floods (Žaneta Mikulíková).

Today, the mill stands as a rare technical monument, representing the state of milling production and technical thinking in the region at the beginning of the 20^th century. Prior to Michal Cséfalvay, the mill was owned by the Dukasov family (dunajskyklatov.sk).

A Dunaszerdahelyi Klátói vízimalom múltjának gyökerei a vízimalmok energiaforrásként való szolgáltatásához nyúlnak vissza, melyek elengedhetetlenek voltak a vidéki életben. Ez a hagyományos szlovák építészet példája, és ma már történelmi műemlék és turisztikai látványosság.

A Kis-Duna klátói medrének partján található vízimalom nemzeti kulturális emlék. Több mint 40 évnyi használaton kívüliség után, ami a 80-as évek második felében kezdődött, az állam megvette, és most a Dunaújvárosi Žitnoostrovské Múzeum számára szolgál. A malom belsejében fa alakú vitrinek találhatók, amelyekben kis kiállítási tárgyak és korabeli dokumentumok találhatók (dunajskyklatov.sk). A malom egy tipikus vízimalom példája (muzeum.sk). 1920-ig teljesen működött, de a háború során jelentős károkat szenvedett. A rekonstruált malom egy nagy vízimalom kerékkel rendelkezik, és az épület belső tereiben a vízimalom technológiájának kiállítása található (kamnavylety.sk). A rekonstrukció magában foglalta az új tuskók kiépítését a vízimalom kerékek alá, a motorház helyreállítását és egy móló építését a folyó túloldalán (parameter.sk). A malomkerék és a hozzá tartozó fogaskerék helyreállításra került, megerősítették a folyópartokat, új kerítést építettek, és a környező területet átfogóan parkosították (muzeum.sk). A munkák során felfedezték, hogy a malom alapjai egy méterrel magasabban vannak, mint a padló, biztosítva ezzel, hogy árvizek esetén ne juthasson be a víz az épületbe (Žaneta Mikulíková).

Ma ez a malom ritka műszaki emléknek számít, amely az 1900-as évek elején tükrözi a malomipari termelés és a technikai gondolkodás állapotát a régióban. Michal Cséfalvay előtt a malom a Dukasov családé volt (dunajskyklatov.sk).

Odkazy