mlyny - Skala - Page 3

2006, 2006-2010, 2007, 2008, 2010, 2011-2015, 2012, 2013, Časová línia, Krajina, Podunajsko, Slovenská krajina, TOP

Podunajsko

10/09/202007/03/2024 skala

Podunajsko leží na juhu Slovenska. Prevažnú časť územia tvorí Podunajská nížina. V poslednom čase sa tu rozvíjajú termálne kúpaliská s celoročnou prevádzkou v Dunajskej Strede, vo Veľkom Mederi, v Štúrove, v Komárne, v Patinciach. Dunaj poskytuje možnosti plavby na výletných lodiach a vodnú turistiku. Atraktívne sú vodné mlyny na Malom Dunaji, lužné lesy, dunajské zákutia. Z Bratislavy do Komárna vedie cyklotrasa ako súčasť Dunajskej cyklistickej trasy z Passau až do Čierneho mora (slovakia.travel). Oficiálne Podunajsko zahŕňa okresy Komárno, Dunajská Streda, Nové Zámky, čiastočne Galanta a Senec (webnode.sk). Podunajská nížina je intenzívne využívaná na poľnohospodárske účely. Vyskytujú sa tu mokrade, ktoré majú medzinárodný význam. Stepný, nížinný charakter poskytuje priestor pre mnohé stepné druhy vtákov. V menšej miere sú na Podunajsku aj lesy, či už ako lužné lesy, ale aj ako teplé panónske lesy. Na Podunajsku hniezdia stepné druhy vtákov, zimujú tu mnohé vtáky zo severu (podunajsko.sk).

Nevyčleňujem z Podunajska severnejšie oblasti a oblasť Bratislavy.

Podunajsko, located in the southern part of Slovakia, is predominantly composed of the Podunajská Lowland. In recent times, the region has seen the development of thermal spas operating year-round in Dunajská Streda, Veľký Meder, Štúrovo, Komárno, and Patince. The Danube River offers opportunities for boat trips and water tourism. The area is adorned with charming water mills along the Little Danube, riparian forests, and secluded corners of the Danube. A cycling route from Bratislava to Komárno is part of the Danube Cycle Path, which extends from Passau to the Black Sea (slovakia.travel).

Officially, Podunajsko includes the districts of Komárno, Dunajská Streda, Nové Zámky, and partially Galanta and Senec (webnode.sk). The Podunajská Lowland is intensively used for agricultural purposes, featuring wetlands of international importance. Its steppe-like, lowland character provides habitat for numerous steppe bird species. To a lesser extent, there are also forests in Podunajsko, including riparian forests and warm Pannonian woodlands. The region is a nesting ground for steppe bird species, and many birds from the north winter here (podunajsko.sk).

It’s worth noting that I do not distinguish the northern areas and the Bratislava region as part of Podunajsko.

Podunajsko, po maďarsky Podonyépvidék, található Szlovákia déli részén. Az terület döntően a Podunajská alacsonyföldből áll. Az utóbbi időben a térségben egész évben üzemelő termálfürdők fejlődtek ki Dunaszerdahelyen, Nagymegyeren, Esztergomban, Komáromban és Patincán. A Duna folyó lehetőséget kínál hajókirándulásokra és vízi turizmusra. Az területet bájos vízimalmokkal, a Kis-Duna menti lombhullató erdőkkel és a Duna eldugott zugaital jellemzik. Egy kerékpárút Bratislavától Komáromig a Duna kerékpárút része, amely Passautól a Fekete-tengerig terjed (slovakia.travel).

Hivatalosan a Podunajsko a Komárom, Dunaszerdahely, Újvár és részben Galánta és Szenec kerületeket foglalja magában (webnode.sk). A Podunajská alacsonyföldet intenzíven mezőgazdasági célokra használják, nemzetközi jelentőségű mocsarakkal. A sztyeppeszerű, alacsonyföldi jelleg otthont ad számos sztyeppei madárfajnak. Kisebb mértékben erdők is találhatók Podunajsko-ban, beleértve a lombhullató erdőket és a meleg Pannon-táj erdeit. A régió fészektelep a sztyeppeszerű madárfajoknak, és sok északi madár itt telel (podunajsko.sk).

Fontos megjegyezni, hogy én nem különítem el a Podunajsko északi területeit és a Pozsony körzetet a területtől.

Niektoré príspevky

Odkazy

Päť bratislavských mostov: Most Lafranconi, Most SNP, Starý most, Most Apollo, Prístavný most

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Krajina, Mlyny, Neživé, Podunajsko, Slovenská krajina, Stavby

Vodný mlyn v Kolárove s dreveným mostom

22/11/201903/04/2024 skala

Vodný mlyn v Kolárove je zrekonštruovaný plávajúci mlyn – lodný mlyn, ktorý kotví na brehu mŕtveho ramena Malého Dunaja (Martin Kiňo, Václav Sulek). Tieto mlyny majú byzantský pôvod s využitím najmä na Balkáne (travelguide.sk). Plávajúce mlyny sa vždy ukotvili v miestach s najsilnejším prúdom, ktorý využívali na pohon mlynských kolies, vďaka čomu neboli závislé od zmien výšky hladiny rieky (krasneslovensko.eu). Mlyn je replikou mlynu z Radvane nad Dunajom (Jiří Výborný). Pôvodný mlyn bol postavený v roku 1920. Podkladom pre terajší mlyn boli dobové fotografie, a najmä verný model bývalého zamestnanca mlyna, Suhaja Lajosa (travelguide.sk). Priamo v mlyne bolo zriadené Múzeum vodného mlynárstva (Martin Kiňo, Václav Sulek). V ňom možno vidieť okrem iného, unikátny stroj na výrobu rybárskych sietí, jeden z prvých na svete (slovakianguide.com). Lodný mlyn je zaradený i medzi národné kultúrne pamiatky. Pôvodný mlyn bol v 60-tych rokoch 20. storočia presunutý do Múzea slovenskej dediny v Martine (Martin Kiňo, Václav Sulek). Dnešný mlyn je mierne upravený, ale je plne funkčný. Areál leží na polostrove, ktorého hranice tvoria toky Malého Dunaja a Váhu z jednej strany a mŕtveho ramena Malého Dunaja zo strany druhej (muzeum.sk).

Od polovice 90-tych rokov v susedstve mlynu vyrastá areál aj pre cykloturistov. Okrem obytnej budovy s krčmou tu vzniklo aj malé múzeum starej poľnohospodárskej techniky a rodinná ekofarma s domácimi zvieratami (Jiří Výborný) – Farma Vodný mlyn – 133046. K areálu patrí aj priestor na stanovanie a ubytovanie v bungalovoch – Kemping Mlyn. Zastrešené javisko poskytuje priestor pre kultúrne podujatia. Nachádzajú sa tu aj dve detské ihriská (novezamky.sk).

K areálu vedie drevený most pre peších s celodrevenou zastrešenou konštrukciou. Svojou dĺžkou 86 metrov sa radí medzi najdlhšie v Európe (muzeum.sk). Bol postavený v roku 1992 podľa výpovedí pamätníkov pôvodného mostu, ktorý zničili ľadové kryhy v polovici 20. storočia. Piliere pôvodného mosta sú v letnom období pri nízkej hladine viditeľné. Nový most bol dvakrát prestavaný v rokoch 1997 a 2000 (novezamky.sk). Most je zo špeciálne napusteného agátového dreva a mal by vydržať približne 150 rokov (Milan Šalko).

The water mill in Kolárovo is a reconstructed floating mill – a boat mill anchored on the bank of the dead arm of the Little Danube (Martin Kiňo, Václav Sulek). These mills have Byzantine origins, mainly utilized in the Balkans (travelguide.sk). Floating mills were always anchored in places with the strongest currents, which they used to drive the mill wheels, making them independent of changes in the river’s water level (krasneslovensko.eu). The mill is a replica of a mill from Radvan nad Dunajom (Jiří Výborný). The original mill was built in 1920, and the current mill is based on period photographs, especially a faithful model created by a former mill employee, Lajos Suhaj (travelguide.sk). The mill itself houses the Museum of Water Milling (Martin Kiňo, Václav Sulek). Among other exhibits, visitors can see a unique machine for making fishing nets, one of the first in the world (slovakianguide.com). The boat mill is also listed among the national cultural monuments. The original mill was relocated to the Museum of Slovak Village in Martin in the 1960s (Martin Kiňo, Václav Sulek). The current mill has undergone slight modifications but remains fully functional. The area is located on a peninsula, bordered by the waters of the Little Danube and Váh rivers on one side and the dead arm of the Little Danube on the other (muzeum.sk).

Since the mid-90s, a complex for cyclists has been developing in the vicinity of the mill. Besides a residential building with a pub, there is also a small museum of old agricultural machinery and a family eco-farm with domestic animals (Jiří Výborný) – Vodný mlyn Farm – 133046. The complex includes a camping area with bungalows – Kemping Mlyn. A covered stage provides space for cultural events, and there are two playgrounds for children (novezamky.sk).

A wooden footbridge with a fully wooden roof structure leads to the area. With a length of 86 meters, it is considered one of the longest in Europe (muzeum.sk). It was built in 1992 according to the testimonies of witnesses to the original bridge, which was destroyed by ice floes in the mid-20th century. The pillars of the original bridge are visible in the summer when the water level is low. The new bridge was rebuilt twice in 1997 and 2000 (novezamky.sk). The bridge is made of specially impregnated agate wood and is expected to last approximately 150 years (Milan Šalko).

A Kolárovoi vízimalom egy felújított úszó malom – hajó malom, amely a Kis-Duna holtágának partján horgonyzik (Martin Kiňo, Václav Sulek). Ezeknek a malomnak a byzantin eredete van, főként a Balkánon használták (travelguide.sk). Az úszó malom mindig azokon a helyeken volt lekötve, ahol a legerősebb áramlatok voltak, amelyeket a malomkerekek meghajtására használtak, így függetlenek voltak a folyó vízszintjének változásaitól (krasneslovensko.eu). A malom egy replika a Radván nad Dunajom található malomról (Jiří Výborný). Az eredeti malomot 1920-ban építették. A jelenlegi malom alapját a korabeli fényképek és a malom egykori alkalmazottjának, Lajos Suhajnak a hű másolata képezi (travelguide.sk). A malomban közvetlenül kialakították a Vízimalmáriumot is (Martin Kiňo, Václav Sulek). Itt látható többek között egy egyedi hálókészítő gép is, az egyik első a világon (slovakianguide.com). A hajó malom szerepel a nemzeti kulturális emlékek között is. Az eredeti malomot az 1960-as években áthelyezték a Martini Szlovák Falu Múzeumába (Martin Kiňo, Václav Sulek). A jelenlegi malom enyhe módosításokon esett át, de teljesen működőképes maradt. A terület egy félszigeten fekszik, az egyik oldalon a Kis-Duna és a Vág folyó vizeivel, a másik oldalon pedig a Kis-Duna holtágával határolva (muzeum.sk).

Az 1990-es évek közepétől kerékpárosok számára is kialakították a malom közelében a komplexumot. Egy lakóépülettel és kocsma részleggel, valamint egy kis múzeummal az öreg mezőgazdasági technikáról és egy családi ökofarmmal háziállatokkal (Jiří Výborný) – Vodný mlyn Farm – 133046. A komplexumhoz tartozik egy kemping terület is bungalókkal – Kemping Mlyn. Egy fedett színpad kulturális események helyszínéül szolgál, és két játszótér is található a gyerekeknek (novezamky.sk).

A területhez egy fa gyaloghíd vezet, teljesen fa tetővel. 86 méteres hosszával az egyik leghosszabb Európában (muzeum.sk) közé tartozik. 1992-ben épült az eredeti híd tanúvallomásai szerint, amelyet az 1950-es évek közepén a jégár miatt elpusztítottak. Az eredeti híd pillérei nyáron alacsony vízállásnál láthatók. Az új hidat kétszer újították fel, 1997-ben és 2000-ben (novezamky.sk). A híd speciálisan impregnált achát faanyagból készült, és várhatóan körülbelül 150 évig tart (Milan Šalko).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2012, 2014, Časová línia, Jazerá, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Stupava

28/05/201804/04/2024 skala

Stupava – menšie mesto pri Bratislave. Zhodou osudu som Stupavu najmä v minulosti často navštevoval pri práci na svojej diplomovke. Počas troch rokov som do Stupavy a jej okolia chodil veľmi často. Po 14 rokoch som sem zavítal s fotoaparátom a veľmi som sa čudoval ako sa zmenilo centrum pri kaštieli.

Mesto Stupava sa leží medzi západnými svahmi Malých Karpát a južnou časťou Záhorskej nížiny vo výške 174 metrov nad morom (stupava.sk). Na rozlohe 6718 hektárov, v nadmorskej výške 182 metrov nad morom žilo začiatkom roku 2016, 10597 obyvateľov. Nemecký názov pre mesto je Stampfen, maďarský Stomfa (Majtán, 1998). V katastri obce sa nachádza časť prírodnej rezervácie Pod Pajštúnom. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1269. Južnú časť Stupavy tvorí Mást, ktorá je súčasťou od roku 1953. Niektoré časti Mástu: Dzílečky, Kremenice, Kopce, Noviny, Malé grunty, Sedličky, Záhradky, Záhumenice, Písky, Hajpród, Nová hora, Dolná hora, Grefty, Trenky, Lingráby, Lintávy. Časti mesta: Mást, Dúbravy, Kremenica, Kolónia, Vinohrady (Wikipedia).

Stupavské jazero sa nachádza v centre mesta, pri kaštieli. Za ním nasleduje park. Tento park pripomína skôr Arborétum ako mestský park. Barokový kaštieľ leží na okraji v parku v historickom centre Stupavy. Na jeho mieste stál pôvodne vodný hrad, ktorý bol v roku 1280 strediskom pajštúnskeho panstva. V polovici 17. storočia ho Pálfyovci prestavali na rannobarokový opevnený kaštieľ. Prírodný park bol založený v roku 1867 Károlyiovcami. V areáli parku bol v minulosti grófsky pivovar, mlyn a niekoľko rybníkov (Prokeš, Prokešová). V súčasnosti kaštieľ slúži ako domov seniorov (stupava.sk). V parku sa nachádza napr. jedľa Nordmanová, cypruštek Lawsonov, ginko dvojlaločné, borievka čínska, ľaliovník tulipánokvetý, sofora japonská. Súčasťou parku je pagaštanová alej (stupava.sk). Rímsko-katolícky kostol svätého Štefana bol postavený v polovici 14. storočia ako kostolný hrad. Často menil svoju podobu prístavbami (stupava.sk).

Koncom 18. storočia sa v Stupave usadil džbánkarsky majster Štefan Putz so znalosťami výroby habánskej keramiky, ktorá bola polievaná olovnato-cínovou majolikou (fajansou). Jeho nasledovníkmi sa stali Ján a Ferdinand Kostkovci, neskôr Ferdiš Kostka, ktorý sa okrem tradičnej tvorby venoval aj figurálnej tvorbe, ktorá ho preslávila. Stal sa prvým národným umelcom histórii Československej republiky. Jeho pec je jedinou zachovanou habánskou pecou v strednej Európe (stupava.sk). V Stupave pôsobil Ján Nálepka, spisovateľ Rudo Moric. V Stupave pôsobí skupina historického šermu Ursus. V meste sa konajú viaceré tradičné podujatia. V marci sa koná Veľkonočná výstava kraslíc a výšiviek, v júli Svätojakubský jarmok, v auguste Stupavské hody, festival country hudby Stupavský širák a Slávnosti kapusty – Deň zelá. V októbri Svätomartinský jarmok. V novembri Mikulášsky jarmok (Wikipedia).

Územie Stupavy bolo osídlené už v dobe bronzovej. Prvými etnicky známymi obyvateľmi boli Kelti (stupava.sk). Rimania tu zrejme v období markomanských vojen (160 – 180) postavili menšiu stanicu na nevysokej vyvýšenine, na ktorej už predtým stála germánska osada. Vznikol tu rozsiahly dvorec, chránený obvodovým múrom 70 x 70 metrov. Pobyt dokazujú nálezy zbraní, zbytky krúžkového panciera, keramika, šperky, mince, fragmenty sklených nádob a hospodárske náradie. O Slovanskom osídlení svedčia nálezy pohrebiska s keramickými predmetmi zo 6 . – 9. storočia v miestnej časti Mást. Uhorský kráľ Belo IV. v darovacej listine po prvýkrát spomína Stupavu v roku 1269 pod názvom Ztumpa. V druhej polovici 13. storočia bol na území Stupavy vybudovaný Stupavský kamenný hrad, neskôr známy pod menom Pajštún ako sídlo pajštúnskeho a stupavského panstva. Poslední majitelia Károlyiovci ho opustili v roku 1945. Miestne trhovisko a slávne trhy boli známe v celom okolí a práve pre túto skutočnosť v mestečku vznikla tridsiatková stanica, kde sa vyberal poplatok za prevážaný tovar v sume troch percent z ceny tovaru. Najdôležitejšími plodinami boli ľan a konope, z nich sa lisovaním získaval olej. Mlyny na lisovanie tzv. stupy boli postavené na Stupavskom potoku (stupava.sk). Maďari prevzali toto pomenovanie a ešte za čias Veľkej Moravy vyslovovali názov Stomfa (čitaj Štomfa) s nosovkou, stonpa. Neskôr vo vývoji reči došlo k zániku nosovky a ustálila sa stupa. Pridaním koncovky ava vzniklo pomenovanie Stupava (Wikipedia).

Stupava – a smaller town near Bratislava. Funnily enough, I used to visit Stupava quite often, especially in the past, while working on my thesis. Over three years, I frequented Stupava and its surroundings. After 14 years, I returned with a camera and was amazed at how the center around the castle has changed.

The town of Stupava is situated between the western slopes of the Small Carpathians and the southern part of the Záhorská Lowland at an elevation of 174 meters above sea level (stupava.sk). Covering an area of 6,718 hectares, with an altitude of 182 meters above sea level, it had a population of 10,597 at the beginning of 2016. The German name for the town is Stampfen, and in Hungarian, it’s Stomfa (Majtán, 1998). The village’s cadastral territory includes a part of the natural reserve Pod Pajštúnom. The first written mention of the village dates back to 1269. The southern part of Stupava includes Mást, which became part of the town in 1953. Some parts of Mást are: Dzílečky, Kremenice, Kopce, Noviny, Malé grunty, Sedličky, Záhradky, Záhumenice, Písky, Hajpród, Nová hora, Dolná hora, Grefty, Trenky, Lingráby, Lintávy. Parts of the town: Mást, Dúbravy, Kremenica, Kolónia, Vinohrady (Wikipedia).

Stupava Lake is located in the town center, near the castle. Following it is a park that resembles more of an arboretum than an urban park. The Baroque castle lies on the edge of the park in the historical center of Stupava. Originally, there was a water castle on its site, which became the center of the Pajštún estate in 1280. In the mid-17th century, the Pálfys rebuilt it into an early Baroque fortified castle. The natural park was established in 1867 by the Károlyis. The park area used to house a Count’s brewery, mill, and several ponds (Prokeš, Prokešová). Currently, the castle serves as a senior home (stupava.sk). In the park, you can find, for example, Nordmann fir, Lawson’s cypress, ginkgo biloba, Chinese juniper, tulip tree, Japanese pagoda tree. The park also features a chestnut alley (stupava.sk). The Roman Catholic Church of St. Stephen was built in the mid-14th century as a church castle. It often changed its appearance due to extensions (stupava.sk).

In the late 18^th century, the master potter Štefan Putz settled in Stupava, bringing with him the knowledge of making Haban ceramics cast with lead-tin glaze (faience). His successors were Ján and Ferdinand Kostkovci, later Ferdiš Kostka, who, in addition to traditional pottery, also engaged in figurative art that made him famous. He became the first national artist in the history of Czechoslovakia. His kiln is the only preserved Haban kiln in Central Europe (stupava.sk). Stupava was also home to Ján Nálepka, writer Rudo Moric. The historical fencing group Ursus operates in Stupava. Several traditional events take place in the town. In March, there is an Easter exhibition of eggs and embroideries, in July St. James’ Fair, in August Stupava festivities, the Stupava Country Music Festival, and Cabbage Festivities – Cabbage Day. In October, there is St. Martin’s Fair in November, St. Nicholas’ Fair (Wikipedia).

The territory of Stupava was settled in the Bronze Age. The first ethnically known inhabitants were Celts (stupava.sk). The Romans likely built a smaller station on a low elevation here during the Marcomannic Wars (160 – 180), where a Germanic settlement already stood. An extensive courtyard, protected by a 70 x 70 meter wall, was established. Artifacts found include weapons, remains of ring armor, ceramics, jewelry, coins, fragments of glass vessels, and agricultural tools. Slavic settlement evidence includes a burial ground with ceramic items from the 6^th – 9^th centuries in the local Mást district. Hungarian King Belo IV mentioned Stupava for the first time in 1269 in a donation deed, calling it Ztumpa. In the second half of the 13^th century, the Stupava Stone Castle was built, later known as Pajštún, the seat of the Pajštún and Stupava estates. The last owners, the Károlyis, abandoned it in 1945. The local market and famous fairs were known throughout the region, leading to the establishment of a customs station in the town where a three percent fee was collected for transported goods. The most important crops were flax and hemp, from which oil was extracted by pressing. Mills for pressing, called “stupy,” were built on the Stupava Stream (stupava.sk). Hungarians adopted this name and even during the times of Great Moravia pronounced the name Stomfa (pronounced Štomfa) with a nasal sound, stonpa. Later, in the evolution of language, the nasal sound disappeared, and “stupa” stabilized. Adding the suffix “ava” resulted in the name Stupava (Wikipedia).

Odkazy

Jozef Kulačík – Stupavský kaštieľ a jeho história
Svetozár Prokeš, Gabriela Prokešová
Majtán Milan, 1998: Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997), Bratislava
Stupava.sk
Wikipedia

TOP

Všetky

Naľavo je kaštieľ, ktorý slúži ako Domov seniorov

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2014, Časová línia, Krajina, Mestá, Slovenská krajina, Spiš, Typ krajiny

Spišská Belá

18/05/201802/05/2024 skala

Spišská Belá leží v nadmorskej výške 631 metrov nad morom. Mesto je zložené z dvoch katastrálnych území: Spišská Belá a Strážky. Strážky sú dnes mestskou časťou, boli pričlenené v roku 1972. V Spišskej Belej žije 6612 obyvateľov (spisskabela.sk). Každoročne sa tu koná Spišský zemiakársky jarmok, furmanské preteky Belianska podkova, Kaštieľne divadelné hry v kaštieli Strážky (spisskabela.sk).

Najstaršie osídlenie na tomto území je z mladšieho paleolitu spred 40 000 rokov, na lokalite “Dlhá medza” pri Strážkach. Stredoveké osídlenie je spojené s Nemcami a maďarskou pohraničnou pevnosťou v Strážkach z 12. storočia a slovanskou osadou Stragar (Bušovce). Slovanskí obyvatelia Stragaru spolu s maďarskou vojenskou posádkou strážili Uhorskú bránu, ktorá bola riečkou Biela (Bela). Tento názov prevzali do názvu osady aj nemeckí kolonisti. V 13. storočí vybudovali pre nedostatok vody 11 km dlhý prívodný kanál – dnes Beliansky potok, s oblasti Tatranskej Kotliny. V 16. storočí bol doplnený o ďalšie prívodné kanály (Andrej Novák). Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1263. Už v roku 1271 patrila medzi spišské nemecké mestá z mestskými právami a výsadami. V minulosti bola známa výrobou spišskej borovičky, dnes je významným centrom pestovania zemiakov (spisskabela.sk). V minulosti sa tu rozprestierali rozsiahle pasienky, kde sa chovali ovce a dobytok. Remeselníci mali cechy, medzi najstaršie patrili mäsiarsky, obuvnícky, krajčírsky, kožušnícky a kováčsky. Intenzívne sa pestoval ľan, na to nadväzovalo tkáčstvo, modrotlač plátna. Ľanové plátno poznali v celom Uhorsku, vyvážalo sa aj na Balkán a do Turecka. Spišská Belá bola od 13. storočia takmer čisto nemeckým mestom, slovenské obyvateľstvo sa objavovalo viac až v 19. storočí. V roku 1853 tvorili Slováci len 3.3 %. V roku 1938 už 61 %. V roku 1869 vznikla tkáčovňa ľanového plátna, v roku 1878 škrobáreň, v roku 1870 a 1872 dva pivovary, v roku 1875 tehelňa, píly a likérka Kleinberger. V rokoch 1945 – 1946 boli belianskí Nemci donútení odísť. Nehnuteľnosti prevzalo obyvatelia z Lendaku, Ždiaru a zamagurských obcí (Andrej Novák).

Historické centrum mesta je mestskou pamiatkovou zónou. Nachádza sa tu kostol svätého Antona Pustovníka z 13. storočia, mestská radnica a renesančná zvonica zo 16. storočia, mariánsky stĺp z roku 1729, staré nemecké meštianske domy. Beliansky rybník ponúka pohľad na panorámu Vysokých Tatier. V Strážkach sa nachádza renesančný kaštieľ s anglickým parkom a gotický kostol svätej Anny so zvonicou. V kaštieli je expozícia Slovenskej národnej galérie venovaná maliarovi Ladislavovi Mednyánszkemu. V Spišskej Belej sa narodil matematik, fyzik, optik Jozef Maximilián Petzval (spisskabela.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Orava, Oravské, Oravské, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, Stavby, V čase

Oravská dedina v Zuberci

06/11/201603/04/2024 skala

Využitím ľudových stavieb pre múzejné účely sa zaoberal už v 20-tych rokoch 20. storočia Pavol Florek. Po roku 1945 dochádzalo k likvidácii kultúrneho dedičstva. Ochrana drevenej ľudovej architektúry na pôvodnom mieste je nereálna. Juraj Langer uskutočnil v 60-tych rokoch 20. storočia prieskum vo všetkých oravských dedinách. 24.9.1967 bol položený základný kameň budúceho múzea na poľane Brestová pri Zuberci v nadmorskej výške 830 metrov. Pri výstavbe boli zamestnaní zuberskí a habovskí tesári, ktorí mali skúsenosti so stavbou zrubových domov. Väčšiu časť tvoria prenesené originály. Prvý krát bolo múzeum sprístupnené verejnosti 31.8.1975 po ukončení prvej etapy (zuberec.sk). Cez areál preteká potok Studená, z ktorého je rekonštruovaný náhon na mlyn a valchu (zuberec.sk). Celkovo sa tu nachádza 56 domov, hospodárskych stavieb, technických a sakrálnych objektov na rozlohe 8 hektárov (zuberec.sk).

Múzeum je rozdelené na 5 celkov: Dolnooravský rínok, Hornooravská ulica, Goralské lazy, Kostol s cintorínom a Mlynisko s vodnými technickými stavbami. Dolnooravský rínok predstavuje zemiansku osadu s námestíčkom. Nachádzajú sa tu objekty s Malatinej, Žaškova, zvonica zo Záskalia, zemianska kúria Meškovcov z Vyšného Kubína, mangeľ a remeselný dom z Veličnej, želiarsky dom zo Bziny, sýpka zo Srňacieho. Hornooravská ulica je ukážkou radovej zástavby mnohých oravských dedín. Je tu hrnčiarska pec z Trstenej, roľnícka usadlosť s Čimhovej, z Beňadova, Podbielu, Zuberca, Hruštína, Dolnej Lehoty, plátennícka kúria zo Štefanova, šoltýska usadlosť z Vasiľova a Rabčíc, komora z Lomnej, kováčska vyhňa z Habovky, V goralských lazoch je drevorubačsko – pastierska usadlosť z Oravského Veselého, salašnícka koliba zo Zuberca, šoltýsky dom a lisovňa z Novoti, Rabčická zvonica, roľnícka usadlosť z Oravskej Lesnej. V rámci časti Kostol: márnica z Rabčíc, neskorogotický drevený kostol svätej Alžbety Uhorskej zo Zábrežu, izbica z Hruštína, senníky z Oravskej Jasenice. V rámci Mlyniska: Novoťský mlyn, valcha z Lomnej (zuberec.sk).

The utilization of folk buildings for museum purposes was already undertaken in the 1920s by Pavol Florek. After 1945, there was a trend of cultural heritage destruction. Preserving wooden folk architecture in its original location became unrealistic. Juraj Langer conducted a survey in all Orava villages in the 1960s. On September 24, 1967, the foundation stone of the future museum was laid on the Brestová meadow near Zuberec at an elevation of 830 meters. The construction involved craftsmen from Zuberec and Habovka with experience in building log houses. The majority of the museum consists of relocated originals. The museum was first opened to the public on August 31, 1975, after completing the initial phase (zuberec.sk). A stream called Studená flows through the area, and a reconstructed millrace and millpond are also present (zuberec.sk). Overall, there are 56 houses, farm buildings, technical structures, and sacred objects spread across 8 hectares (zuberec.sk).

The museum is divided into 5 sections: Dolnooravský Market, Hornooravská Street, Goralské Meadows, the Church with a Cemetery, and Mlynisko with Water Technical Buildings. Dolnooravský Market represents a noble settlement with a small square. Here, you’ll find objects from Malatina, Žaškov, a bell tower from Záskalie, noble manor Meškovcov from Vyšný Kubín, a trough and craft house from Veličná, a blacksmith’s house from Bziny, a granary from Srňacie. Hornooravská Street showcases the typical row construction of many Orava villages. It includes a pottery kiln from Trstená, a farmer’s settlement from Čimhová, Beňadovo, Podbiel, Zuberec, Hruštín, Dolná Lehota, a linen manor from Štefanová, a bailiff settlement from Vasiľovo and Rabčice, a chamber from Lomná, a blacksmith’s forge from Habovka. In the Goralské Meadows, there is a lumberjack-shepherd settlement from Oravské Veselé, a shepherd’s hut from Zuberec, a bailiff’s house and press house from Novoť, Rabčice bell tower, a farmer’s settlement from Oravská Lesná. Under the Church section: a mortuary from Rabčice, a late Gothic wooden church of St. Elizabeth of Hungary from Zábrež, a small room from Hruštín, haylofts from Oravská Jasenica. In the Mlynisko section: Novoť Mill, a millpond from Lomná (zuberec.sk).

Wykorzystanie ludowych budynków do celów muzealnych zajmował się już w latach 20. XX wieku Pavol Florek. Po roku 1945 doszło do likwidacji dziedzictwa kulturowego. Ochrona drewnianej architektury ludowej w miejscu pierwotnym stała się nierealna. Juraj Langer przeprowadził w latach 60. XX wieku badania we wszystkich wioskach Oravy. 24 września 1967 roku na polanie Brestová koło Zuberca, na wysokości 830 metrów, położono kamień węgielny pod przyszłe muzeum. Przy budowie zatrudnieni byli cieśle z Zuberca i Habovki, którzy mieli doświadczenie w budowie domów z bali. Większość muzeum stanowią przeniesione oryginały. Muzeum po raz pierwszy otwarto dla publiczności 31 sierpnia 1975 roku po zakończeniu pierwszego etapu (zuberec.sk). Przez teren przepływa strumień Studená, z którego odtworzono kanał młyński i staw młyński (zuberec.sk). Ogólnie na terenie znajduje się 56 domów, budynków gospodarczych, obiektów technicznych i sakralnych, zajmujących powierzchnię 8 hektarów (zuberec.sk).

Muzeum podzielone jest na 5 sekcji: Dolnoorawski Rynek, Ulica Hornoorawska, Goralskie Łąki, Kościół z Cmentarzem oraz Mlynisko z Budowlami Technicznymi. Dolnoorawski Rynek reprezentuje osadę szlachecką z małym placem. Znajdują się tu obiekty z Malatiny, Žaškova, dzwonnica ze Záskalia, szlachecka karczma Meškovcov z Vyšného Kubína, koryto i dom rzemieślniczy z Veličnej, dom kowala z Bziny, spichlerz ze Srňacie. Ulica Hornoorawska jest przykładem szeregowej zabudowy wielu orawskich wiosek. Znajduje się tu piec garncarski z Trstenej, rolnicze osiedle z Čimhovej, Beňadova, Podbielu, Zuberca, Hruštína, Dolnej Lehoty, dwór płóciennika ze Štefanova, szlacheckie osiedle z Vasiľova i Rabčic, komora z Lomnej, kuźnia z Habovki. W Goralskich Łąkach znajduje się osada drwala-pasterza z Oravského Veselého, sala pasterska z Zuberca, szlachecka chałupa i kuźnia z Novoti, Rabčicka dzwonnica, rolnicze osiedle z Oravskej Lesnej. W ramach sekcji Kościół: kostnica z Rabčic, drewniany kościół św. Elżbiety Węgierskiej z Zábrežu, izbica z Hruštína, stodoła z Oravskej Jasenice. W ramach sekcji Mlynisko: Młyn Novoť, kuźnia z Lomnej (zuberec.sk).

Odkazy

TOP