2011-2015, 2012, Časová línia, České, Česko, Južná Morava, Krajina, Mestá, Mestá, Typ krajiny, Zahraničie

Strážnice

Hits: 2386

Stráž­ni­ce sú malým mes­tom pri hra­ni­ciach zo Slo­ven­skom na juhu Mora­vy. Tak­po­ve­diac na skok od Ska­li­ce.

Nemec­ky názov je Strass­nitz. Žije tu viac tak­mer 6 tisíc oby­va­te­ľov (Wiki­pe­dia CZ). V 5. sto­ro­čí na mies­te dneš­ných Stráž­nic posta­vi­li Slo­va­nia osa­du. Pred nimi tu žili 4 sto­ro­čie pred n. l. Kel­ti a od kon­ca 1. sto­ro­čia Ger­má­ni (Ská­cel). Počiat­ky Stráž­nic sú spo­jo­va­né s upev­ňo­va­ním hra­níc čes­ké­ho štá­tu v dobe vlá­dy Pře­mys­la Ota­ka­ra II., v dru­hej polo­vi­ci 13. sto­ro­čia. Aj meno mes­ta je odvo­dzo­va­né od stráž­nej fun­kcie. Stráž­nic­ký hrad bol posta­ve­ný v roku 1260. O veľ­ký roz­mach mes­ta sa zaslú­žil hej­tman Petr Stráž­nic­ký. Začiat­kom 15. sto­ro­čia kúpi­li mes­to Žero­tí­nov­ci, kto­rí pod­po­ro­va­li brat­ríc­ke škols­tvo. Takú­to ško­lu v rokoch 16045 nav­šte­vo­val Ján Ámos Komen­ský, kto­rý tu mal tetu. V máji 1605 bolo mes­to vypá­le­né (Vra­ti­slav­ský).

Domi­nan­tou mes­ta je Stráž­ní bílá věž z roku 1615 (straz​ni​ce​-mes​to​.cz). O vybu­do­va­ní náro­do­pis­né­ho múzea v prí­ro­de sa zača­lo uva­žo­vať počiat­kom 20. sto­ro­čia. Avšak až v roku 1973 sa zača­lo z jeho výstav­bou (skan​zens​traz​ni​ce​.cz). Na pre­lo­me júna a júla sa tu koná­va­jú folk­lór­ne fes­ti­va­ly (Vra­ti­slav­ský).


Stráž­ni­ce is a small town loca­ted near the bor­ders with Slo­va­kia in sout­hern Mora­via, prac­ti­cal­ly a sto­ne­’s throw from Skalica.

In Ger­man, it is cal­led Strass­nitz. App­ro­xi­ma­te­ly 6,000 inha­bi­tants live here (Wiki­pe­dia CZ). In the 5th cen­tu­ry, Slavs built a sett­le­ment in the area that is now Stráž­ni­ce. Pri­or to them, Celts inha­bi­ted the regi­on four cen­tu­ries befo­re Christ, fol­lo­wed by Ger­mans from the end of the 1st cen­tu­ry (Ská­cel). The begin­nings of Stráž­ni­ce are asso­cia­ted with the for­ti­fi­ca­ti­on of the Czech sta­te bor­ders during the rule of Pře­mysl Ota­kar II in the second half of the 13th cen­tu­ry. The city­’s name itself is deri­ved from its guar­ding func­ti­on. Stráž­ni­ce Cast­le was built in 1260. Cap­tain Petr Stráž­nic­ký pla­y­ed a sig­ni­fi­cant role in the city­’s deve­lop­ment. In the ear­ly 15th cen­tu­ry, the Žero­tín fami­ly pur­cha­sed the city, sup­por­ting fra­ter­nal edu­ca­ti­on. In 1604 – 1605, Ján Ámos Komen­ský, who had an aunt in the city, atten­ded such a scho­ol. In May 1605, the city was bur­ned down (Vra­ti­slav­ský).

The town’s domi­nant fea­tu­re is the Whi­te Tower of Stráž­ni­ce, built in 1615 (straz​ni​ce​-mes​to​.cz). Con­si­de­ra­ti­on for the estab­lish­ment of an eth­nog­rap­hic open-​air muse­um began in the ear­ly 20th cen­tu­ry. Howe­ver, it was only in 1973 that cons­truc­ti­on com­men­ced (skan​zens​traz​ni​ce​.cz). Folk­lo­re fes­ti­vals take pla­ce here at the turn of June and July (Vra­ti­slav­ský).


Stráž­ni­ce ist eine kle­i­ne Stadt in der Nähe der Gren­ze zur Slo­wa­kei im Süden von Mäh­ren, prak­tisch einen Kat­zens­prung von Ska­li­ca entfernt.

Auf Deutsch wird es Strass­nitz genannt. Etwa 6.000 Ein­woh­ner leben hier (Wiki­pe­dia CZ). Im 5. Jahr­hun­dert errich­te­ten Sla­wen eine Sied­lung an der Stel­le des heuti­gen Stráž­ni­ce. Vor ihnen leb­ten Kel­ten in der Regi­on vier Jahr­hun­der­te vor Chris­tus, gefolgt von Ger­ma­nen ab Ende des 1. Jahr­hun­derts (Ská­cel). Die Anfän­ge von Stráž­ni­ce sind mit der Befes­ti­gung der tsche­chis­chen Sta­atsg­ren­zen wäh­rend der Herrs­chaft von Pře­mysl Ota­kar II. in der zwe­i­ten Hälf­te des 13. Jahr­hun­derts ver­bun­den. Der Name der Stadt selbst lei­tet sich von ihrer Schutz­funk­ti­on ab. Die Stráž­ni­ce Burg wur­de 1260 erbaut. Haupt­mann Petr Stráž­nic­ký spiel­te eine bede­uten­de Rol­le in der Ent­wick­lung der Stadt. Anfang des 15. Jahr­hun­derts erwarb die Fami­lie Žero­tín die Stadt, die die Bru­ders­chafts­bil­dung unters­tütz­te. In den Jah­ren 1604 – 1605 besuch­te Ján Ámos Komen­ský, der hier eine Tan­te hat­te, eine sol­che Schu­le. Im Mai 1605 wur­de die Stadt nie­der­geb­rannt (Vra­ti­slav­ský).

Das domi­nie­ren­de Merk­mal der Stadt ist der Wei­ße Turm von Stráž­ni­ce, der 1615 erbaut wur­de (straz​ni​ce​-mes​to​.cz). Über­le­gun­gen zur Grün­dung eines eth­no­gra­fis­chen Fre­i­licht­mu­se­ums began­nen zu Beginn des 20. Jahr­hun­derts. Die Bau­ar­be­i­ten began­nen jedoch erst im Jahr 1973 (skan​zens​traz​ni​ce​.cz). Folk­lo­re­fes­ti­vals fin­den hier zur Wen­de von Juni und Juli statt (Vra­ti­slav­ský).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Časová línia, Interiéry, Krajina, Mlyny, Neživé, Podunajsko, Slovenská krajina, Stavby

Klepáč – mlyn v Bratislave

Hits: 7648

Kle­páč je reno­vo­va­ný sta­rý mlyn, pri kto­rom je obyt­ná budo­va, v kto­rej sa kona­jú rôz­ne akti­vi­ty pre­dov­šet­kým pre deti. Nachá­dza sa na Želez­nej Stu­dien­ke a ja som bol z neho veľ­mi milo prek­va­pe­ný. Z infor­mač­nej tabu­le som sa dozve­del, že Kle­páč je VIII. mlyn z devia­tich na Vydri­ci. Pred­po­kla­dá sa, že mlyn exis­to­val kon­com 16. sto­ro­čia. Meno Kle­páč si objekt zís­kal vďa­ka Joze­fo­vi Raba­no­vi, kto­rý v 30. rokoch 20. sto­ro­čia budo­vu sta­ré­ho mly­na pre­sta­val na reštau­rá­ciu s býva­ním pod tým­to náz­vom. Mlyn stál pôvod­ne medzi dvo­ma rame­na­mi poto­ka Vydri­ca (Zdroj: Infor­mač­ná tabuľa). 

Hlav­ným cie­ľom využi­tia Kle­pá­ča je vdých­nuť tomu­to mies­tu nový život, pod­po­riť sme­ro­va­nie mla­dej gene­rá­cie k uni­ver­zál­nym hod­no­tám člo­ve­ka a prí­ro­dy a oži­viť časť spo­loč­nej his­tó­rie. Má slú­žiť naj­mä deťom a mlá­de­ži pre vzde­lá­va­cie a výchov­né prog­ra­my, voľ­no­ča­so­vé akti­vi­ty, tvo­ri­vé diel­ne, poby­ty v prí­ro­de a ďal­šie záuj­mo­vé čin­nos­ti (kle​pac​.sk). Vo Vydric­kej doli­ne vzni­ka­li vod­né mly­ny od 13. sto­ro­čia. Kon­com 14. sto­ro­čia pri Vydric­kom poto­ku bolo 9 obil­ných mly­nov. V 15. sto­ro­čí sa pre túto doli­nu ujal tiež názov Mlyn­ská doli­na. Mly­ny boli v pre­vádz­ke do polo­vi­ce 19. sto­ro­čia. Meno 8. mly­na je odvo­de­né od nemec­ké­ho Kle­pe­is (kle​pac​.sk), čo ozna­čo­va­lo poze­mok, kto­rý tvo­ri­la lep­ka­vá stu­de­ná zemi­na (wiki­pe­dia). Mlyn od roku 1932 pre­vádz­ko­val Jozef Raban ako let­ný hotel s reštau­rá­ci­ou. V 60-​tych rokoch 20. sto­ro­čia začal devas­to­vať (Brna).


Kle­páč is a reno­va­ted old mill with a resi­den­tial buil­ding near­by, whe­re vari­ous acti­vi­ties, espe­cial­ly for chil­dren, take pla­ce. It is loca­ted in Želez­ná Stu­dien­ka, and I was ple­a­san­tly sur­pri­sed by it. From the infor­ma­ti­on board, I lear­ned that Kle­páč is the eighth mill of nine on the Vydri­ca stre­am. It is pre­su­med that the mill exis­ted at the end of the 16th cen­tu­ry. The name Kle­páč was acqu­ired by the buil­ding thanks to Jozef Raban, who, in the 1930s, con­ver­ted the struc­tu­re of the old mill into a res­tau­rant with living spa­ce under this name. Ori­gi­nal­ly, the mill sto­od bet­we­en two bran­ches of the Vydri­ca stre­am (Sour­ce: Infor­ma­ti­on Board).

The main goal of using Kle­páč is to bre­at­he new life into this pla­ce, pro­mo­te the direc­ti­on of the youn­ger gene­ra­ti­on towards uni­ver­sal human and natu­re valu­es, and revi­ve a part of sha­red his­to­ry. It is inten­ded pri­ma­ri­ly for chil­dren and youth for edu­ca­ti­onal and upb­rin­ging prog­rams, lei­su­re acti­vi­ties, cre­a­ti­ve works­hops, natu­re sta­ys, and other inte­rest acti­vi­ties (kle​pac​.sk). Water mills in the Vydri­ca Val­ley have been emer­ging sin­ce the 13th cen­tu­ry. At the end of the 14th cen­tu­ry, the­re were 9 grain mills along the Vydri­ca stre­am. In the 15th cen­tu­ry, the val­ley was also named Mlyn­ská doli­na (Mill Val­ley). The mills ope­ra­ted until the mid-​19th cen­tu­ry. The name of the 8th mill is deri­ved from the Ger­man word Kle­pe­is” (kle​pac​.sk), which refer­red to a plot of land con­sis­ting of stic­ky cold soil (wiki­pe­dia). Jozef Raban ope­ra­ted the mill as a sum­mer hotel with a res­tau­rant from 1932. In the 1960s, it began to dete­ri­ora­te (Brna).


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2013, Bratislavské, Časová línia, Dokumenty, Krajina, Mestá, Mestá, Podunajsko, Slovenská krajina, Slovenské, Slovenské, TOP, Typ krajiny, V čase

Zima v Bratislave

Hits: 2207

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2010, Časová línia, Dolné Považie, Kostoly, Krajina, Neživé, Obce, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby, Topoľčianske

Lipovník – obec pod Marhátom

Hits: 3111

Obec v okre­se Topoľ­ča­ny medzi obca­mi Vozo­ka­ny a Boj­ná. Nad dedi­nou sa čnie hrad­ba Považ­ské­ho Inov­ca. Prvá písom­ná zmien­ka o obci ležia­cej v nad­mor­skej výš­ke 262 met­rov nad morom (Wiki­pe­dia) v seve­ro­zá­pad­nej čas­ti Nit­rian­skej pahor­ka­ti­ny (lipov​nik​.eu), je z roku 1283 (Wiki­pe­dia). Prvá zmien­ka vra­ví o obci s náz­vom Lipol­nuk. Až od roku 1808 ma obec súčas­né pome­no­va­nie Lipov­ník. V roku 1715 tu žilo 23 domác­nos­tí. V súčas­nos­ti má obec 330 oby­va­te­ľov. V minu­los­ti mala obec pri poto­ku Hla­vin­ka tri mly­ny (Ladi­slav Paškr­ta). Rím­sko­ka­to­líc­ky kos­tol svä­té­ho Imri­cha je z roku 1771 (Wiki­pe­dia). V obci sa nachá­dza Lurd­ská jas­ky­ňa z roku 1960 (Ladi­slav Paškr­ta).


The vil­la­ge is loca­ted in the Topoľ­ča­ny dis­trict bet­we­en the vil­la­ges of Vozo­ka­ny and Boj­ná. Abo­ve the vil­la­ge rises the hill of Považ­ský Ino­vec. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge, situ­ated at an alti­tu­de of 262 meters abo­ve sea level (Wiki­pe­dia) in the nort­hwest part of the Nit­ra High­lands (lipov​nik​.eu), dates back to the year 1283 (Wiki­pe­dia). The ini­tial refe­ren­ce spe­aks of a vil­la­ge named Lipol­nuk. It was only sin­ce 1808 that the vil­la­ge has been kno­wn by its cur­rent name, Lipov­ník. In 1715, the­re were 23 hou­se­holds in the vil­la­ge. Cur­ren­tly, the vil­la­ge has 330 inha­bi­tants. In the past, the vil­la­ge had three mills along the Hla­vin­ka stre­am (Ladi­slav Paškr­ta). The Roman Cat­ho­lic Church of Saint Imrich dates back to 1771 (Wiki­pe­dia). The vil­la­ge also fea­tu­res a Lour­des Grot­to built in 1960 (Ladi­slav Paškrta).


Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2012, Časová línia, Krajina, Orava, Polia, Slovenská krajina, Typ krajiny

Hruštín – hornooravská obec, v ktorej sa v minulosti pestoval ľan

Hits: 3149

Hruš­tín má roz­lo­hu 36.5 km2. Jeho miest­nou čas­ťou je Vaňov­ka (hrus​tin​.ocu​.sk). Žije tu viac ako 3 200 oby­va­te­ľov. Vyzna­ču­je sa špe­ci­fic­kou archi­tek­tú­rou, kto­rá sa roz­ší­ri­la aj do iných miest Ora­vy Hruš­tín­sky typ domu je cha­rak­te­ris­tic­ký dva­krát lome­ný­mi štít­mi. Hruš­tín sa odli­šu­je náre­čím, kde sa na kon­ci slov pri­pá­ja prí­po­na uo (Oskár Maž­gút). Hruš­tín leží v nad­mor­skej výš­ke 697 met­rov nad morom (ora​va​.sk). Naj­star­šou čas­tou obce je Črch­ľa. Jed­not­li­vé cho­tár­ne čas­ti sú pome­no­va­né pod­ľa prvých osad­ní­kov, sú to rale: Hric­ko­va, Huti­ro­va, Cho­van­co­va, Kach­ľo­vá, Kľú­do­va, Kus­tro­va, Macá­ko­va, Paš­ko­va, Roma­no­va, Svý­bo­va, Vali­gu­ro­va a Žilo­vá. Ďal­šie čas­ti majú tie­to náz­vy: Orá­či­ny: Babin­skuo, Bor, Čršle, Tep­li­ce v Prí­slo­pe, Funo­vá, Hrn­čar­ky, Kuren­ka, Za vodu­of, Vyšný Lán, Roz­chod­ní­ky, Prdal­ky, Pred­háj, Pred­nuo Hlbo­kuo, Diel­ni­ce. Les­ná plo­cha: Bor­su­čie, Čier­ny vrch, Držatín-​hoľa, Pol­dr­ža­tín, Goľán­ky, Háj, Jalo­viar­ka, Kazár­ky, Magura-​hoľa, Min­čol, Niž­ný Grúň, Očkaj­ka, Poľa­na, Prí­slop, Uhlis­ko, Vyšný Grúň, Lúky a pasien­ky: Diel­ni­ce, Hlbo­kuo, Cho­tár, Kli­mok, Kuren­ky, V Láne, Okrúh­la, Pase­ky, Pod Pet­ro­va, Pro­stred­ná, Zadnuo Hlbo­kuo (hrus​tin​.ocu​.sk).

Hruš­tín pat­rí do oblas­ti Hor­nej Ora­vy, na kto­rú sa zača­li usá­dzať pas­tie­ri dobyt­ka po roku 1550. Prvá písom­ná zmien­ka o obci je z roku 1588. Oby­va­te­lia pes­to­va­li obi­lie, zemia­ky a cho­va­li doby­tok. Zho­to­vo­va­li sa ode­vy s plát­na, vlny, vyrá­ba­li obuv (hrus​tin​.ocu​.sk). His­to­ric­ké náz­vy obce: Hrussc­zyn, Hruss­tyn, Hruss­tyn (hrus​tin​.ocu​.sk). Na začiat­ku 20. sto­ro­čia v Hruš­tí­ne v 297 domoch žilo 1 467 oby­va­te­ľov (hrus​tin​.ocu​.sk). V Hruš­tí­ne sa pes­to­va­lo veľa ľanu na tka­nie plát­na. Ole­já­reň tu posta­vil v roku 1951 Tomáš Kľus­ka (hrus​tin​.ocu​.sk). Na bre­hu poto­ka Hruš­tín­ky boli posta­ve­ná píla, mlyn, dubia­reň a val­cha. V Hruš­tí­ne bola veľ­mi roz­ší­re­ná výro­ba šin­d­ľa, kto­rý bol vyrá­ba­ný ruč­ne z jed­ľo­vé­ho ale­bo smre­ko­vé­ho dre­va (hrus​tin​.ocu​.sk). V Hruš­tí­ne pôso­bí via­ce­ro ľudo­vých rez­bá­rov. Jed­ným z nich je Šte­fan Hru­boš, kto­rý tvo­rí dre­ve­né súp­ra­vy črpá­kov, pohá­re, súd­ky, vázič­ky a minia­túr­ne masel­ni­ce. Výrob­com fujár je Ján Sliv­čák. Jeho fuja­ry sú zdo­be­né vru­bo­re­zom. Ján Šeli­ga vyre­zá­va plas­ti­ky (hrus​tin​.ocu​.sk).


Hruš­tín has an area of 36.5 km². One of its local parts is Vaňov­ka (hrus​tin​.ocu​.sk). More than 3,200 inha­bi­tants live here. It is cha­rac­te­ri­zed by a spe­ci­fic archi­tec­tu­re, which has spre­ad to other pla­ces in Ora­va. The Hruš­tín hou­se type is cha­rac­te­ri­zed by twice-​broken gab­les. Hruš­tín is dis­tinct in dia­lect, whe­re the suf­fix uo is added to the end of words (Oskár Maž­gút). Hruš­tín is situ­ated at an alti­tu­de of 697 meters abo­ve sea level (ora​va​.sk). The oldest part of the vil­la­ge is Črch­ľa. The indi­vi­du­al cadas­tral parts are named after the first sett­lers; the­se are rales: Hric­ko­va, Huti­ro­va, Cho­van­co­va, Kach­ľo­vá, Kľú­do­va, Kus­tro­va, Macá­ko­va, Paš­ko­va, Roma­no­va, Svý­bo­va, Vali­gu­ro­va, and Žilo­vá. Other parts have the­se names: Orá­či­ny: Babin­skuo, Bor, Čršle, Tep­li­ce v Prí­slo­pe, Funo­vá, Hrn­čar­ky, Kuren­ka, Za vodu­of, Vyšný Lán, Roz­chod­ní­ky, Prdal­ky, Pred­háj, Pred­nuo Hlbo­kuo, Diel­ni­ce. Forest area: Bor­su­čie, Čier­ny vrch, Držatín-​hoľa, Pol­dr­ža­tín, Goľán­ky, Háj, Jalo­viar­ka, Kazár­ky, Magura-​hoľa, Min­čol, Niž­ný Grúň, Očkaj­ka, Poľa­na, Prí­slop, Uhlis­ko, Vyšný Grúň, Mea­dow and pas­tu­re: Diel­ni­ce, Hlbo­kuo, Cho­tár, Kli­mok, Kuren­ky, V Láne, Okrúh­la, Pase­ky, Pod Pet­ro­va, Pro­stred­ná, Zadnuo Hlbo­kuo (hrus​tin​.ocu​.sk).

Hruš­tín belo­ngs to the Upper Ora­va regi­on, whe­re catt­le her­ders began to sett­le after 1550. The first writ­ten men­ti­on of the vil­la­ge is from 1588. The inha­bi­tants cul­ti­va­ted whe­at, pota­to­es, and rai­sed catt­le. Clot­hes were made from linen and wool, and foot­we­ar was pro­du­ced (hrus​tin​.ocu​.sk). His­to­ri­cal names of the vil­la­ge: Hrussc­zyn, Hruss­tyn, Hruss­tyn (hrus​tin​.ocu​.sk). At the begin­ning of the 20th cen­tu­ry, 1,467 inha­bi­tants lived in 297 hou­ses in Hruš­tín (hrus​tin​.ocu​.sk). Hruš­tín cul­ti­va­ted a lot of flax for linen wea­ving. The oil mill was built here in 1951 by Tomáš Kľus­ka (hrus​tin​.ocu​.sk). On the bank of the Hruš­tín­ka stre­am, a sawmill, mill, oak bar­rel works­hop, and ful­ling mill were built. Shin­gle pro­duc­ti­on was wides­pre­ad in Hruš­tín, manu­al­ly made from spru­ce or fir wood (hrus​tin​.ocu​.sk). Seve­ral folk car­vers ope­ra­te in Hruš­tín. One of them is Šte­fan Hru­boš, who cre­a­tes wooden sets of lad­les, cups, bar­rels, vases, and minia­tu­re but­ter churns. Ján Sliv­čák is a fuja­ra pro­du­cer, and his fuja­ras are deco­ra­ted with car­vings. Ján Šeli­ga car­ves sculp­tu­res (hrus​tin​.ocu​.sk).


Hruš­tín ma powierzch­nię 36,5 km². Jego częścią jest Vaňov­ka (hrus​tin​.ocu​.sk). Miesz­ka tu ponad 3 200 miesz­ka­ńców. Wyró­żnia się cha­rak­te­rys­tycz­ną archi­tek­tu­rą, któ­ra rozpr­zes­tr­ze­ni­ła się także w innych miejs­co­wo­ściach na Ora­vie. Typ domu hruš­tín­ski jest cha­rak­te­rys­tycz­ny dwo­ma zała­ma­ny­mi szc­zy­ta­mi. Hruš­tín różni się dia­lek­tem, gdzie na końcu słów doda­je się przy­ros­tek uo (Oskár Maž­gút). Hruš­tín poło­żo­ny jest na wyso­ko­ści 697 met­rów nad pozi­omem mor­za (ora​va​.sk). Naj­stars­zą częścią wsi jest Črch­ľa. Poszc­ze­gól­ne części kata­stral­ne są nazwa­ne od pier­ws­zych osad­ni­ków, są to np. rale: Hric­ko­va, Huti­ro­va, Cho­van­co­va, Kach­ľo­vá, Kľú­do­va, Kus­tro­va, Macá­ko­va, Paš­ko­va, Roma­no­va, Svý­bo­va, Vali­gu­ro­va i Žilo­vá. Inne części mają nazwy takie jak: Orá­či­ny: Babin­skuo, Bor, Čršle, Tep­li­ce v Prí­slo­pe, Funo­vá, Hrn­čar­ky, Kuren­ka, Za vodu­of, Vyšný Lán, Roz­chod­ní­ky, Prdal­ky, Pred­háj, Pred­nuo Hlbo­kuo, Diel­ni­ce. Obszar leśny: Bor­su­čie, Čier­ny vrch, Držatín-​hoľa, Pol­dr­ža­tín, Goľán­ky, Háj, Jalo­viar­ka, Kazár­ky, Magura-​hoľa, Min­čol, Niž­ný Grúň, Očkaj­ka, Poľa­na, Prí­slop, Uhlis­ko, Vyšný Grúň, Łąki i past­wis­ka: Diel­ni­ce, Hlbo­kuo, Cho­tár, Kli­mok, Kuren­ky, V Láne, Okrúh­la, Pase­ky, Pod Pet­ro­va, Pro­stred­ná, Zadnuo Hlbo­kuo (hrus​tin​.ocu​.sk).

Hruš­tín nale­ży do obsza­ru Gór­nej Ora­vy, gdzie pas­ter­ze zaczęli się osied­lać po 1550 roku. Pier­ws­za pisem­na wzmian­ka o wsi pocho­dzi z roku 1588. Miesz­ka­ńcy upra­wia­li psze­ni­cę, ziem­nia­ki i hodo­wa­li bydło. Wyko­ny­wa­no tu ubra­nia z płót­na, wełny i wyt­war­za­no obu­wie (hrus​tin​.ocu​.sk). His­to­rycz­ne nazwy wsi to: Hrussc­zyn, Hruss­tyn, Hruss­tyn (hrus​tin​.ocu​.sk). Na poc­ząt­ku XX wie­ku w Hruš­tí­nie w 297 domach miesz­ka­ło 1 467 miesz­ka­ńców (hrus​tin​.ocu​.sk). W Hruš­tí­nie upra­wia­no dużo lnu do tka­nia płót­na. Ole­jar­nię posta­wił tu w 1951 roku Tomáš Kľus­ka (hrus​tin​.ocu​.sk). Nad brze­giem poto­ku Hruš­tín­ka zbu­do­wa­no tar­tak, młyn, kuźnię i młyn (hrus​tin​.ocu​.sk). W Hruš­tí­nie bar­dzo roz­po­ws­zech­ni­ona była pro­dukc­ja gon­tu, któ­ry był ręcz­nie wyt­war­za­ny z dre­wna jodło­we­go lub świer­ko­we­go (hrus​tin​.ocu​.sk). W Hruš­tí­nie dzia­ła kil­ku rze­źbiar­zy ludo­wych. Jed­nym z nich jest Šte­fan Hru­boš, któ­ry twor­zy dre­wnia­ne zes­ta­wy cho­cho­łów, kub­ki, becz­ki, wazo­ny i minia­tu­ro­we masel­ni­ce. Pro­du­cen­tem fuja­ry jest Ján Sliv­čák. Jego fuja­ry są ozdo­bi­one rze­źbie­niem. Ján Šeli­ga rze­źbi plas­ti­ki (hrus​tin​.ocu​.sk).


Use Facebook to Comment on this Post