Objekty, predmety a priestory, Hrady, Dokumenty, Slovenské dokumenty, Kostoly, Umenie, Stavby, Fotografie

Matúšovo kráľovstvo v Podolí

skala
Hits: 4418

Park miniatúr – Matúšovo kráľovstvo v Podolí je unikátna ukážka šikovnosti, kultúry a hrdosti ľudskej mysle. Na Slovensku bolo v minulosti okolo 150 hradov a zámkov. Okrem nich množstvo zámkov, kaštieľov a podobných stavieb. Osud ku mnohým z nich nebol práve milosrdný. Aj preto je veľmi cenná myšlienka tvorby modelov, ktorú zrealizoval pán Juraj Hlatký. Zmenšeniny zhruba 50-tich hradov a zámkov, kaštieľov a kostolíkov v mierke 1:50 a 1:25 sa v Podolí nachádzajú v Matúšovom kráľovstve. Prečo Matúšove kráľovstvo? Pán Hlatký si zaumienil realizovať miniatúry západnej časti Slovenska, ktoré na prelome 13 a 14. storočia patrilo „pánovi Váhu a Tatier“, Matúšovi Čákovi Trenčianskemu (matusovo-kralovstvo.sk). Cieľom pána Hlatkého je zhotoviť 80 až 100 objektov. Mnohé pôvodné dnes poznáme už len ako , viac či menej poznačené svojím osudom. Vďaka usilovnosti a túžbe autora bol týmto svedkom našej minulosti vdýchnutý opäť život. Niektoré slovenské hrady a sú aj dnes v dobrom stave, avšak v Podolí mnohé z nich našli svoju zašlú slávu. Autor projektu zmenšenín vytvoril väčšinu rekonštrukcií podľa podoby z obdobia okolo roku 1700. Dobové rekonštrukcie sú unikátnou myšlienkou, predstavujú cenné dielo, ktoré je hodné pozornosti nás všetkých. Napokon svedčí o tom aj návštevnosť parku. Polovica návštevníkov je z Českej republiky, mnoho ďalších sem prichádza aj z exotických krajín ako je napr. Nový Zéland (matusovo-kralovstvo.sk).

Len nás Slovákov zrejme naša a zaujíma poskromne. Miniatúry v Podolí majú potenciál napomôcť našej fantázii. Nie každý si vie predstaviť, ako mohli hrady vyzerať v minulosti, v prípade že dnes sú z nich už len ruiny. Som presvedčený o tom, že veľa návštevníkov prekvapí, aké boli v minulosti naše hrady krásne a veľakrát aj mohutné. Veď napokon, hrady zohrávali do konca stredoveku veľkú strategickú úlohu. Model hradu nevzniká ľahko. Tvorba začína od výkresovej dokumentácie, ak je pravdaže dostupná. To isté platí o dobových fotografiách, maľbách, nákresoch a iných podkladoch. Pomôže letecké snímkovanie, fotografovanie a ručné meranie. Proces pokračuje nákresom modelárskej dokumentácie v mierke. V prípade zložitejších objektov sa jednotlivé časti vytvoria samostatne a neskôr sa skompletizujú. Nemožno ani zabudnúť, že hradu musia stáť na pevných základoch. Poslednou fázou je úprava terénu, odvodnenie nádvorí a namaľovanie objektu. Celý proces tvorby jedného náročného modelu môže trvať aj dva roky. Prvou rekonštrukciou bol model hradu Branč, s ktorou sa začalo v auguste 2003. Nasledovala Krupinská Vartovka, Živánska veža Holíčského zámku s hospodárskymi budovami. Neskôr nasledovali mnohé iné (matusovo-kralovstvo.sk).

Na zimu sa Podolské miniatúry zakryjú, vzhľadom na to, že a by mohli spôsobiť nemalé škody (piestanskydennik.sk). Všetky modely musia byť drenážované, aby z nich odtekala dažďová voda, ktorá je ich najväčším nepriateľom (Kráľ). Z okolitých historických stavieb sa tu nachádzajú modely Beckovského, Dobrovodského, Čachtického, Nitrianskeho, Gýmešského, Oponického, Trenčianskeho, Topoľčianskeho, Tematínskeho, Smolenického hradu a Hlohoveckého kaštieľa (matusovo-kralovstvo.sk). Na myšlienku miniatúr sa viaže aj viacero vzdelávacích, kultúrno-spoločenských podujatí. Projekt intenzívne pomáha cestovnému ruchu aj v širšom regióne. Je tu možné zakúpiť si rôzne suveníry, publikácie, plagáty, sprievodcov, pohľadnice, prípadne príležitostnú pečiatku. Potešiť aj seba môžete pexesom, skladačkou hradov a zámkov, magnetkami, pasom Matúšovho kráľovstva. Za určitých podmienok sa môžete stať občanom Matúšovho kráľovstva. Závisí to najmä od toho, či chcete poznávať kultúru a prírodu, v neposlednom rade sa nesmiete báť duchov a strašidiel (matusovo-kralovstvo.sk). Matúšove kráľovstvo má vlastnú terminológiu, ktorá zvyšuje atraktivitu celého projektu. Narába sa tu s pojmami: kráľovské dŕžavy, hradné panstvá, kráľovské lehoty, Matúšove hlásky, pútnické miesta, kráľovské podniky, zľavové miesta, Matúšové edície. Pre zaujímavosť, územie kráľovstva sa delí na Záhorskú, Malokarpatskú, Podunajskú, Dolnonitriansku, Hornonitriansku, Dolnopovažskú, Hornopovažskú, Kysuckú a Oravsko – Turčiansku dŕžavu (matusovo-kralovstvo.sk). Areál sa nachádza zhruba v strede Podolie pri základnej škole. Otvorené je počas letných prázdnin od utorku do nedele od 9:00 do 16:30. V mesiacoch máj, jún a september je otvorené pre vopred ohlásených návštevníkov. Internetová stránka parku je www.matusovo-kralovstvo.sk.

Miniature Park – Matúšovo Kingdom in Podolie is a unique showcase of skill, culture, and the pride of the human mind. In the past, Slovakia had around 150 castles and chateaus, along with numerous manors and similar structures. The fate of many of them was not particularly merciful. That’s why the idea of creating models, realized by Mr. Juraj Hlatký, is so valuable. Reduced replicas of approximately 50 castles, chateaus, and churches in scales of 1:50 and 1:25 are located in Matúšovo Kingdom in Podolie. Why Matúšovo Kingdom? Mr. Hlatký decided to create miniatures of the western part of Slovakia, which, at the turn of the 13th and 14th centuries, belonged to „the lord of the and Tatras,“ Matúš Čák Trenčianský (matusovo-kralovstvo.sk). Mr. Hlatký’s goal is to create 80 to 100 objects. Many original castles are now known only as ruins, more or less marked by their fate. Thanks to the author’s diligence and desire, these miniatures breathe life back into our past. While some Slovak castles and chateaus are still in good condition today, in Podolie, many of them have found their faded glory. The project’s author created most of the reconstructions based on the appearance from around the year 1700. Period reconstructions are a unique idea, representing a valuable work that deserves the attention of all of us. The park’s attendance proves this, with half of the visitors coming from the Czech Republic, and many others from exotic countries like New Zealand (matusovo-kralovstvo.sk).

Apparently, we Slovaks are modestly interested in our culture and history. The miniatures in Podolie have the potential to stimulate our imagination. Not everyone can imagine how the castles might have looked in the past, especially when today they are just ruins. I am convinced that many visitors will be surprised by how beautiful and often massive our castles were in the past. After all, castles played a significant strategic role until the end of the Middle Ages. Creating a model castle is no easy task. The process begins with drawing documentation, if available. The same applies to period photographs, paintings, drawings, and other references. Aerial photography, photography, and manual measurement can help. The process continues with the drawing of model documentation to scale. In the case of more complex objects, individual parts are created separately and later assembled. It’s essential not to forget that castle models must stand on solid foundations. The last phase involves terrain adjustments, courtyard drainage, and object painting. The entire process of creating a complex model can take up to two years. The first reconstruction was the model of Branč Castle, started in August 2003. It was followed by Krupinská Vartovka, Živánska Tower of Holíč Castle with farm buildings, and many others (matusovo-kralovstvo.sk).

During winter, the Podolie miniatures are covered because water and snow could cause significant damage (piestanskydennik.sk). All models must be drained to let rainwater flow away, which is their biggest enemy (Kráľ). Models of , Dobrovodský, Čachtický, Nitriansky, Gýmešský, Oponický, Trenčiansky, Topoľčiansky, Tematínsky, Smolenický Castle, and Hlohovecký Chateau are among the historical buildings in the vicinity (matusovo-kralovstvo.sk). Several educational, cultural, and social events are connected to the idea of miniatures. The project significantly contributes to tourism in the wider region. Various souvenirs, publications, posters, guides, postcards, and occasional stamps can be purchased here. To delight children and yourself, there are puzzles, castle and chateau puzzles, magnets, and Matúšovo Kingdom passports. Under certain conditions, you can become a citizen of Matúšovo Kingdom, mainly if you want to explore culture and nature and are not afraid of ghosts and spirits (matusovo-kralovstvo.sk). Matúšovo Kingdom has its terminology, enhancing the attractiveness of the entire project. Terms used include royal states, castle domains, royal havens, Matúšovo letters, pilgrimage sites, royal businesses, discount places, and Matúšovo editions. For curiosity’s sake, the kingdom’s territory is divided into , , , Dolná , Horná Nitra, , Horné , Kysuce, and -Turiec states (matusovo-kralovstvo.sk). The area is located roughly in the center of Podolie near the elementary school. It is open during the summer holidays from Tuesday to Sunday from 9:00 to 16:30. In May, June, and September, it is open for pre-announced visitors. The park’s website is www.matusovo-kralovstvo.sk.

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Umenie, Stavby, Fotografie

Plavecký hrad

skala
Hits: 5687

Plavecký hrad sa vypína nad obcou Plavecké Podhradie. Píše sa rok 1273. V kronike anonymného notára kráľa Bela IV. sa píše o veľkom vojenskom stretnutí uhorského kráľa Ladislava IV. a českého kráľa Přemysla Otakara II. pod hradom Detrek. Názov „Plavecký“ má zrejme pôvod v súvislosti s Plavcami, presnejšie Kumánmi, ktorých úlohou bolo pozorovať pohraničie (odklinaniehradov.sk). Hrad prešiel aj rukami Matúša Čáka, Stibora, Fuggerovcov, Pálfiovcov. Majiteľmi v 15. storočí sa stali grófi zo Svätého Jura a Pezinku. Tí sa pustili do rozsiahlej prestavby, vznikol druhý gotický palác s veľkými reprezentačnými sieňami a predhradie. Vznikla tajná chodba ústiaca do malej puklinovej pod hradom. V 16. storočí Fuggerovci posilnili hrad mohutnu delovou baštou. V roku 1706 cisársky generál Siegbert Heister hrad od Rákociho povstalcov dobyl a ťažko poškodil (odklinaniehradov.sk).

Plavecký Hrad (Plavecký Castle) towers above the village of Plavecké Podhradie. The year is 1273. In the chronicle of an anonymous scribe of King Béla IV, there is an account of a major military encounter between the Hungarian King Ladislaus IV and the Czech King Přemysl Otakar II beneath Detrek Castle. The name „Plavecký“ likely has its origin in connection with the Plavci, more precisely the Cumans, whose task was to observe the borderlands (odklinaniehradov.sk). The castle changed hands over time, passing through the ownership of Matúš Čák, Stibor, the Fuggers, and the Pálffys. In the 15th century, the counts of Svätý Jur and Pezinok became the owners. They embarked on an extensive reconstruction, giving rise to a second Gothic palace with grand representative halls and a forecourt. A secret passage leading to a small crevice cave beneath the castle was created. In the 16th century, the Fuggers strengthened the castle with a mighty artillery bastion. In 1706, Imperial General Siegbert Heister captured and heavily damaged the castle during the Rákóczi uprising (odklinaniehradov.sk).

Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Malé Karpaty, Dolné Považie, Umenie, Stavby, Fotografie

Smolenický zámok

skala
Hits: 4088

Smolenice ležia na úpätí Malých Karpát. Smolenický zámok je veľmi známy, celoročne je využívaný. Pri zámku sa nachádza veľmi pekný park. V zámku sídli Kongresové centrum Slovenskej akadémie vied. Zámok postavili v 14. storočí. V roku 1390 ho kráľ Žigmund daroval Stiborovi zo Stiboríc. Od roku 1777 patril Pálfyovcom (Informačná tabuľa). Na začiatku 18. storočia, keď František Rákoczi povstal proti cisárovi a chcel vydobyť Uhorsku samostatnosť, stal sa Smolenický hrad dejiskom bojov medzi kurucmi a vojskom. Posledný opis nespustnutého hradu pochádza z 18. storočia. Neskôr sa na ňom nerobili už žiadne úpravy. Hrad bol obohnaný múrom, v ktorom sa nachádzali štyri bašty s troma delami. Vstupná brána bola orientovaná na sever. Chránili ju dve železné krídlové bránky a vyťahovací most, pod ktorým sa nachádzala hlboká priekopa. Na nádvorí bola 27 siah hlboká, do vykresaná studňa (Štefan Jastrabík).

V rokoch 1948 – 1950 bola vyčistená a prehĺbená na 60 metrov. Z prízemného nádvoria viedli kamenné do hradnej . Pod východnou stranou hradu sa nachádzali dve veľké pivnice s vínom. V kaplnke sa nachádzal oltár s obrazmi Márie Magdalény, Panny Márie a sv. Tomáša. Na treťom pochodí bývali grófi, kontesy a iní príslušníci grófskej . Grófkin nábytok bol dekorovaný žltou farbou, grófov bol čierny a lemovaný zlatom. Za napoleonským vojen hrad vyhorel a časom sa zmenil na rumovisko (Štefan Jastrabík). V roku 1855 založil gróf Móric Pálfy pod Smolenickým hradom žrebčín. Spočiatku na hospodárskych koní pre vlastnú potrebu. V 80-tych rokoch 19. storočia ho Ján Pálfy zveľadil. Zameral sa na chov kočiarových ťažších karotierov a ťažších jazdeckých koní, neskôr dostihových koní. Žrebčín zanikol po rozpade -Uhorska (Wikipedia).

„Dnešný“ zámok bol vybudovaný na začiatku 20. storočia na ruinách starého hradu, aj keď prvé práce sa začali už v roku 1887 úpravou bášt a stavbou v južnej bašte. Začal ho budovať majiteľ smolenického a dobrovodského panstva, gróf Jozef Pálfy (1853 – 1920). Skutočná výstavba hlavnej sa začala v roku 1911. Gróf Pálfy si z dvoch plánov vybral ten, ktorý sa najviac podobal zámku v Kreuzensteine pri Viedni. Tento zámok vlastnila jeho matka, grófka Vilczeková. Prvá svetová vojna v lete v roku 1914 bola príčinou zastavenia stavebných prác. Vonkajšie práce boli zhruba hotové, ale vnútorná výstavba bola len v začiatkoch. V roku 1921 celú zbierku keramiky presunuli na Červený Kameň. Po roku 1945 sa stal majiteľom zámku štát. Slovenská národná rada prevzala zámok a zvolila si ho za svoje letné sídlo. Dala ho dostavať a vnútro zariadiť. 22. júla 1952 na zámku vznikol požiar a časť bašty zostala bez strechy. Začiatkom roku 1955 začala druhá etapa dostavby zámku, ktorá skončila v roku 1957. Nezvyčajná podoba veže poukazuje na to, ako si šľachtickí feudáli potrpeli na zvláštnosti. Má tri poschodia. Medzi druhým a tretím poschodím je galéria. Na samom vrchole je rozhľadňa. Súčasťou zámku je anglický park (Štefan Jastrabík).

Smolenice is situated at the foot of the Small Carpathians. The Smolenice Castle is well-known and is used throughout the year. A beautiful park is located next to the castle. The castle houses the Congress Center of the Slovak Academy of Sciences. The castle dates back to the 14th century. In 1390, King Sigismund donated it to Stibor of Stiboric. Since 1777, it belonged to the Pálffys (Information Panel). In the early 18th century, during the uprising led by Francis II Rákóczi against the emperor to achieve Hungary’s independence, Smolenice Castle became the scene of battles between kurucs and imperial troops. The last description of the uninhabited castle dates back to the 18th century. No further modifications were made later. The castle was surrounded by a wall with four towers equipped with cannons. The entrance gate faced north, protected by two iron gates and a drawbridge over a deep moat. In the courtyard, there was a well carved 27 fathoms deep into the rock (Štefan Jastrabík).

In the years 1948-1950, it was cleared and deepened to 60 meters. Stone stairs led from the ground courtyard to the castle garden. Two large wine cellars were located under the eastern side of the castle. The chapel housed an altar with paintings of Mary Magdalene, the Virgin Mary, and St. Thomas. On the third floor, there were the counts‘ quarters. The countess’s furniture was decorated with yellow paint, while the count’s furniture was black with gold trim. After the Napoleonic Wars, the castle burned down and eventually turned into ruins (Štefan Jastrabík). In 1855, Count Móric Pálffy established a stud farm beneath Smolenice Castle. Initially, it was for breeding working horses for personal use. In the 1880s, Ján Pálffy expanded it, focusing on the breeding of carriage draft horses and heavier riding horses, later also racehorses. The stud farm disappeared after the collapse of Austria-Hungary (Wikipedia).

The current castle was built at the beginning of the 20th century on the ruins of the old castle, although the first work began in 1887 with the renovation of the bastions and the construction of a chapel in the southern bastion. The construction of the main building began in 1911 by Count Jozef Pálffy (1853 – 1920), the owner of the Smolenice and Dobrovoľa estates. The real construction of the main building started in 1911. Count Pálffy chose a design that resembled the Kreuzenstein Castle near Vienna, owned by his mother, Countess Vilczek. The First World War in the summer of 1914 caused a halt in construction. External works were roughly finished, but the internal construction was only in its beginnings. In 1921, the entire ceramic collection was moved to Červený Kameň. After 1945, the state became the owner of the castle. The Slovak National Council took over the castle and chose it as its summer residence. It had it completed and furnished. On July 22, 1952, a fire broke out at the castle, leaving part of the bastion without a roof. In early 1955, the second phase of castle completion began, ending in 1957. The unusual shape of the tower reflects the peculiarities that aristocratic feudal lords appreciated. It has three floors, with a gallery between the second and third floors. At the very top is an observation tower. The castle is surrounded by an English park (Štefan Jastrabík).“

Krajina, Slovensko, Typ krajiny, Mestá, Slovenské mestá, Mestá, Podunajsko, Fotografie

Slobodné kráľovské mesto Komárno

skala
Hits: 3748

Mesto Komárno je najjužnejším miestom na Slovenku (komarno.sk). Maďarský názov mesta je Komárom, nemecký Komorn, latinský Camarum, Comaromium. Pre odlíšenie od mesta s rovnakým názvom, ktoré leží v Maďarsku, je v hovorovej maďarčine používaný názov Észak-Komárom (Severné Komárno) alebo Révkomárom. Na ploche 103.17 km2 tu žije 34 190 obyvateľov (Wikipedia). Leží pri sútoku Dunaja a Váhu v nadmorskej výške 108 metrov nad morom. Je jedným z najstarších sídlisk v Karpatskej kotline. Žili tu , Rimania vybudovali na opačnom brehu Dunaja vojenský tábor a mesto Brigetio a neďaleké Celemantia. V dobe sťahovania národov sa tu dlhšie zdržiavali Avari. Koncom 9. storočia sem prišli Maďari. V 10. storočí pri sútoku vytvorili opevnené sídlo. Popri ňom vznikol hrad a osada Camarum (Kamarn, Camarun, Kamar, Camaron, Comaron). Stredoveké Komárno sa rozvíjalo hlavne za vlády Mateja Korvína. V čase tureckých vojen sa dostalo na pomedzie habsburgskej a osmanskej ríše. Preto bol hrad prebudovaný na pevnosť – Stará pevnosť. Neskôr pribudla Nová pevnosť. Obe odolávali Turkom. Od roku 1745 sa mesto stáva slobodným kráľovským mestom. V roku 1763 a 1783 postihlo mesto zemetrasenie (komarno.sk). Mesto bolo maďarské do roku 1918 (Wikipedia CS). 2.11.1938 bolo mesto pripojené ku Maďarsku. Do 30. 3. 1945 (komarno.sk). Po prvej svetovej vojne bola hraničná línia novozaloženého Československa stanovená cez stred , čím došlo k oddeleniu mestskej časti Újszőny (dnes Komárom) na pravom brehu Dunaja, pripojenej k mestu v roku 1896 (Wikipedia). 

Významné Komárna: spisovateľ Mór Jókai, hudobný skladateľ Franz Lehár (komarno.sk), uhorský kráľ Ladislav Pohrobok, nitriansky biskup Lipót Kollonich, režisér Ivan Reitman, herečka Zuzana Marošová, spisovateľka Daniela Kapitáňová, kanoisti Atilla Szabó, Riszdorfer, Richard Riszdorfer, kajakári Juraj Bača a Juraj Tarr, Erik Vlček, futbalista Szilárd Németh. Mesto má tieto mestské časti: Čerhát, Ďulov Dvor, Hadovce, Kava, Lándor, Malá Iža, Malý Harčáš, Nova Osada, Nová Stráž, Pavel, Veľký Harčáš. V Komárne sa nachádzajú Slovenské lodenice, ktoré boli založené v roku 1898, nachádzajú sa medzi Alžbetiným ostrovom a Dunajom (Wikipedia).

The city of Komárno is the southernmost place in Slovakia (komarno.sk). The Hungarian name of the city is Komárom, German Komorn, Latin Camarum, Comaromium. To distinguish it from the city with the same name in Hungary, the informal Hungarian name Észak-Komárom (North Komárno) or Révkomárom is used. With an area of 103.17 km2, it is home to 34,190 inhabitants (Wikipedia). It is situated at the confluence of the Danube and rivers at an elevation of 108 meters above sea level. It is one of the oldest settlements in the Carpathian Basin. Celts lived here, and Romans built a military camp and the city of Brigetio on the opposite bank of the Danube, near Celemantia. During the migration of nations, Avars stayed here for a longer period. Hungarians arrived in the late 9th century. In the 10th century, they established a fortified settlement at the confluence. Next to it, a castle and the settlement of Camarum (Kamarn, Camarun, Kamar, Camaron, Comaron) emerged. Medieval Komárno developed mainly during the reign of Matthias Corvinus. During the Turkish wars, it became a border area between the Habsburg and Ottoman empires. Therefore, the castle was rebuilt into a fortress – the Old Fortress. Later, the New Fortress was added. Both resisted the Turks. Since 1745, the city has become a free royal town. In 1763 and 1783, earthquakes struck the city (komarno.sk). The city was Hungarian until 1918 (Wikipedia CS). On November 2, 1938, the city was annexed to Hungary until March 30, 1945 (komarno.sk). After World War I, the border line of the newly established Czechoslovakia was set through the middle of the river, resulting in the separation of the district of Újszőny (now Komárom) on the right bank of the Danube, which was annexed to the city in 1896 (Wikipedia).

Significant personalities from Komárno include the writer Mór Jókai, composer Franz Lehár (komarno.sk), Hungarian King Ladislaus the Posthumous, Bishop Lipót Kollonich, director Ivan Reitman, actress Zuzana Marošová, writer Daniela Kapitáňová, canoeists Atilla Szabó, Michal Riszdorfer, Richard Riszdorfer, kayakers Juraj Bača and Juraj Tarr, Erik Vlček, and footballer Szilárd Németh. The city has the following districts: Čerhát, Ďulov Dvor, Hadovce, Kava, Lándor, Malá Iža, Malý Harčáš, Nova Osada, Nová Stráž, Pavel, Veľký Harčáš. In Komárno, there are the Slovak Shipyard, founded in 1898, located between Elisabeth Island and the Danube (Wikipedia).

Komárom városa a Szlovákia legdélibb városa (komarno.sk). A város magyar neve Komárom, német neve Komorn, latin neve pedig Camarum, Comaromium. A várost azonos nevű magyarországi városhoz való megkülönböztetés végett a beszélt magyar nyelvben Észak-Komárom (Északi Komárom) vagy Révkomárom (Révköz-Komárom) elnevezések is használatosak. A területe 103,17 négyzetkilométer, és a városban 34 190 lakos él (Wikipedia). A Duna és a Vág találkozásánál, tengerszint feletti 108 méter magasságban található. Az egyik legrégebbi település a Kárpát-medencében. Itt éltek a kelták, a rómaiak a Dunától távolabb, az Árpád-korban pedig létrehozták a Brigetio nevű várost és a közeli Celemantia-t. A népvándorlás korában hosszabb ideig avarok tartózkodtak itt. A 9. század végén érkeztek ide a magyarok. A 10. században a két folyó torkolatánál erődített települést hoztak létre. Mellette kialakult egy vár és a Camarum nevű település (Kamarn, Camarun, Kamar, Camaron, Comaron). A középkori Komárom főként Mátyás király uralma alatt fejlődött. A török háborúk idején a Habsburg Birodalom és az Oszmán Birodalom határvidékére került. Ezért a várat átalakították erődítéssé – Óvárrá. Később hozzáadódott az Újvár. Mindkettő ellenállt a törököknek. 1745-től a város szabad királyi várossá vált. 1763-ban és 1783-ban földrengés érte a várost (komarno.sk). A város 1918-ig magyar terület volt (Wikipedia CS). 1938. november 2-án a várost Magyarországhoz csatolták. 1945. március 30-ig (komarno.sk). Az első világháború után a csehszlovák államhatár a folyó közepén haladt el, ami a Dunán a jobb parton fekvő Újszőny városrész elválasztásához vezetett, amelyet 1896-ban csatoltak a városhoz (Wikipedia).

Kiemelkedő személyiségek Komáromban: író Mór Jókai, zeneszerző Franz Lehár (komarno.sk), Magyarország királya, V. László, nyitrai püspök Lipót Kollonich, rendező Ivan Reitman, színésznő Zuzana Marošová, írónő Daniela Kapitáňová, kenusok Attila Szabó, Michal Riszdorfer, Richard Riszdorfer, kajakosok Juraj Bača és Juraj Tarr, Erik Vlček, labdarúgó Szilárd Németh. A városnak a következő városrészei vannak: Čerhát, Ďulov Dvor, Hadovce, Kava, Lándor, Malá Iža, Malý Harčáš, Nova Osada, Nová Stráž, Pavel, Veľký Harčáš. Komáromban található a Szlovák Hajógyár, amelyet 1898-ban alapítottak, az Alžbeta-sziget és a Duna között helyezkedik el (Wikipedia).

TOP

Všetky