Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Obce, Slovenské, Spiš, Umenie, Stavby, Fotografie

Markušovce

Hits: 2310

Markušovce ležia v južnej časti Hornádskej kotline, neďaleko od Spišskej Novej Vsi (História Markušoviec pre budúcnosť obec a zásady ochrany pamiatkovej zóny, Krajský pamiatkový úrad Košice, pracovisko Spišská Nová Ves). Pri sútoku Levočského potoka s Hornádom (markusovce.sk) v nadmorskej výške 435 metrov nad morom (Wikipedia). Markušovce sú súčasťou národného parku Slovenský raj (markusovce.sk). Na rozlohe 18.51 km2 tu žije 4546 obyvateľov (Wikipedia). Prvé zmienky o Markušovciach sú zo začiatku 12, storočia. Tatári v roku 1241 Markušovce vyplienili. Osada sa predtým nazývala Svätý , nové meno dostala „Terra Marci“ – Zem Markova. Markušovce sa v priebehu stredoveku vyvinuli na významné sídlo. V roku 1527 bol Markušovský hrad zničený. Následne bol obnovovaný a ničený požiarmi. Zachovalo sa aj 10 kaštieľov a kúrií. Opevnený renesančný kaštieľ bol dostavaný v roku 1643 (História Markušoviec pre budúcnosť obec a zásady ochrany pamiatkovej zóny, Krajský pamiatkový úrad Košice, pracovisko Spišská Nová Ves). 

Markušovce ležia na gotickej ceste, jej dejiny sú úzko späté s rodinou Mariášiovcov. V ňom sa nachádza nádherná expozícia historického nábytku. Vznikla pri pamiatkovej obnove v rokoch 1984 – 1994. Pôvodne bol renesančnou pevnosťou s nárožnými vežami, obohnaný priekopou. Rokokovú prestavbu realizoval Wolfgang Mariássy v rokoch 1770 – 1775. Pri príležitosti príchodu cisára Jozefa II. dal v parku kaštieľa postaviť Dardanely. (Informačná tabuľa). Na hornej terase parku bol vybudovaný letohrádok Dardanely (História Markušoviec pre budúcnosť obec a zásady ochrany pamiatkovej zóny, Krajský pamiatkový úrad Košice, pracovisko Spišská Nová Ves). V rokokovom letohrádku z 18. storočia je inštalovaná vzácna expozícia klávesových hudobných nástrojov, jediná svojho druhu na Slovensku. Vznikla pri pamiatkovej obnove v rokoch 1984 – 1994 (Informačná tabuľa). 

Historické názvy : Villa Marci, Szentmichalur, Mariusdorf, Marcusfalua, Zentmyhal, Markussowcze, Markusfalua. Maďarsky je to Márkusfalu, Markuscsepánfalu, nemecky Marksdorf. V druhej polovici 19. storočia s Markušovcami splynula obec Čepanovce. V roku 1787 tu v 65 domoch žilo 408 obyvateľov. Zapodievali sa okrem poľnohospodárstva práci v lese a v baniach. Neskôr tu fungovala pražiareň železnej rudy. V roku 1892 tu vznikol drevársky závod. V rokoch 1880 – 1890 postihlo Markušovce veľké vysťahovalectvo (markusovce.sk).


Markušovce is located in the southern part of the Hornád Basin, near Spišská Nová Ves (History of Markušovce for the Future of the Municipality and Principles for Protecting the Heritage Zone, Regional Monument Office Košice, Spišská Nová Ves Workplace). It lies at the confluence of the Levočský Stream and the Hornád River (markusovce.sk) at an altitude of 435 meters above sea level (Wikipedia). Markušovce is part of the Slovak Paradise National Park (markusovce.sk). The municipality covers an area of 18.51 km² and is home to 4,546 residents (Wikipedia). The first mentions of Markušovce date back to the early 12th century. In 1241, the Tatars plundered Markušovce. The settlement was originally named Saint Michael (Svätý Michal) but was later renamed „Terra Marci“ – Mark’s Land. During the Middle Ages, Markušovce developed into a significant settlement. In 1527, Markušovský Castle was destroyed and subsequently rebuilt, only to be damaged by fires multiple times. Additionally, 10 manor houses and mansions have been preserved. A fortified Renaissance mansion was completed in 1643 (History of Markušovce for the Future of the Municipality and Principles for Protecting the Heritage Zone, Regional Monument Office Košice, Spišská Nová Ves Workplace).

Markušovce is situated on the Gothic Route, and its history is closely tied to the Mariássy family. The mansion features a stunning exhibition of historical furniture, which was created during a restoration project between 1984 and 1994. Originally, it was a Renaissance fortress with corner towers, surrounded by a moat. Wolfgang Mariássy carried out a Rococo renovation between 1770 and 1775. To commemorate Emperor Joseph II’s visit, the Dardanely Summerhouse was built in the mansion park (Information Board). On the upper terrace of the park, the Dardanely Summerhouse was constructed (History of Markušovce for the Future of the Municipality and Principles for Protecting the Heritage Zone, Regional Monument Office Košice, Spišská Nová Ves Workplace). The Rococo summerhouse from the 18th century houses a rare exhibition of keyboard musical instruments, the only one of its kind in Slovakia. This exhibition was also created during the restoration project between 1984 and 1994 (Information Board).

Historical names of the municipality include Villa Marci, Szentmichalur, Mariusdorf, Marcusfalua, Zentmyhal, Markussowcze, and Markusfalua. In Hungarian, it is known as Márkusfalu or Markuscsepánfalu, and in German as Marksdorf. In the second half of the 19th century, the village of Čepanovce merged with Markušovce. In 1787, the village had 65 houses and 408 inhabitants, who worked in agriculture, forestry, and mining. Later, an iron ore roasting plant operated here. In 1892, a timber factory was established. Between 1880 and 1890, Markušovce experienced significant emigration (markusovce.sk).


Hrady, Krajina, Slovensko, Objekty, predmety a priestory, Zamagurie, Umenie, Stavby, Fotografie

Ľubovniansky hrad

Hits: 3356

Ľubovniansky hrad sa nachádza na severe Slovenska, nad mestom Stará Ľubovňa, v nadmorskej výške 548 metrov (slovenskycestovatel.sk). Hrad stojí na skalnatom výbežku s príkrym zrázom na severnej a východnej strane. Najstaršia časť bola úzka podlhovastá obytná budova s hrúbkou múrov cca 1,8 m a výškou asi 13 metrov (medievalheritage.eu). V minulosti bol známy aj ako castrum Liblou, de Lyblio, de Lublow, Lyblyo, arx Lublos. Vznikol na rozhraní 13. a 14. storočia ako hraničný, strážny. Podľa niektorých prameňov ho vybudovalo okolo roku 1280 poľské knieža Boleslav, zať uhorského kráľa Bela IV (Wikipedia). Hrad bol od začiatku kráľovským majetkom a jeho velitelia zabezpečovali ochranu hranice a hrad spravovali pre uhorskú korunu. (Wikipedia). V roku 1412 sa spolu s ďalšími 13. spišskými mestami a panstvami dostal do poľského zálohu (Wikipedia). Stretli sa tu uhorský kráľ Žigmund Luxemburský a poľský kráľ Vladislav II. Jagelonský, podpísali mierovú dohodu a uzavreli Spišský záloh. Od tohto momentu sa hrad a okolitý región na takmer 360 rokov dostali do poľských rúk (hradlubovna.sk). Počas švédsko-poľskej 1655–1661 tu boli prevezené a ukryté poľské korunovačné klenoty z Krakova (Wikipedia ENG). Po požiaroch v 1553 bol hrad rozsiahle prestavaný a získal renesančný charakter (medievalheritage.eu).

Záloh sa skončil v roku 1772, hrad začal upadať. Bol využívaný ako kasárne, neskôr skladisko. Po roku 1945 bol po viacerých iných dávnejších rekonštrukciách obnovený ako škola. V roku 1971 začal na hrade archeologický a architektonický výskum (Wikipedia). V areáli hradu rastie mohutná 25 metrov vysoká lipa malolistá s obvodom kmeňa 450 cm, stará asi 350 – 400 rokov (Wikipedia). Hrad bol dôležitým miestom stretávania uhorských a poľských panovníkov (dennikn.sk). Dnes hrad slúži ako historické múzeum so stálymi aj sezónnymi expozíciami. Expozície zahŕňajú historické , zbrane, nábytok, o miestnej histórii a kópie korunných klenotov (Wikipedia). Hrad ponúka aj výhľadové panorámy okolia – na Spišské pohorie, Popradskú kotlinu a niekedy aj na (slovenskycestovatel.sk).


Ľubovňa Castle is located in northern Slovakia, above the town of , at an altitude of 548 metres above sea level (slovenskycestovatel.sk). The castle stands on a rocky promontory with steep slopes on its northern and eastern sides. The oldest part consisted of a narrow, elongated residential building with walls approximately 1.8 metres thick and about 13 metres high (medievalheritage.eu). In the past, it was also known as castrum Liblou, de Lyblio, de Lublow, Lyblyo, and arx Lublos.

The castle was founded at the turn of the 13th and 14th centuries as a border and guard fortress. According to some sources, it was built around 1280 by the Polish prince Bolesław, the son-in-law of the Hungarian king Béla IV (Wikipedia). From the very beginning, the castle was royal property, and its commanders ensured the protection of the border and administered the castle on behalf of the Hungarian Crown (Wikipedia).

In 1412, together with another 13 towns and estates, it was pledged to Poland (Wikipedia). The Hungarian king Sigismund of Luxembourg and the Polish king Władysław II Jagiełło met here, signed a peace treaty, and concluded the Spiš Pledge. From that moment, the castle and the surrounding region came under Polish control for almost 360 years (hradlubovna.sk). During the Swedish–Polish War of 1655–1661, the Polish coronation jewels from Kraków were transported here and hidden for safekeeping (Wikipedia ENG). After fires in 1553, the castle was extensively rebuilt and acquired a Renaissance character (medievalheritage.eu).

The pledge ended in 1772, after which the castle began to decline. It was used as barracks and later as a warehouse. After 1945, following several earlier reconstructions, it was adapted for use as a school. In 1971, archaeological and architectural research began at the castle (Wikipedia). Within the castle grounds grows a massive small-leaved lime tree, about 25 metres high with a trunk circumference of 450 cm, estimated to be around 350–400 years old (Wikipedia). The castle was an important meeting place for Hungarian and Polish rulers (dennikn.sk).

Today, the castle serves as a historical museum with permanent and seasonal exhibitions. These include historical interiors, weapons, furniture, exhibitions on local history, and replicas of the Crown Jewels (Wikipedia). The castle also offers panoramic views of the surrounding landscape—towards the Spiš Mountains, the Poprad Basin, and occasionally even the Tatra Mountains (slovenskycestovatel.sk).


Zamek Lubowelski znajduje się na północy Słowacji, nad miastem Stará Ľubovňa, na wysokości 548 metrów n.p.m. (slovenskycestovatel.sk). Zamek wznosi się na skalnym występie ze stromymi zboczami od strony północnej i wschodniej. Najstarszą część stanowił wąski, podłużny budynek mieszkalny o grubości murów około 1,8 m i wysokości około 13 metrów (medievalheritage.eu). W przeszłości był on znany również pod nazwami castrum Liblou, de Lyblio, de Lublow, Lyblyo oraz arx Lublos.

Zamek powstał na przełomie XIII i XIV wieku jako obiekt graniczny i strażniczy. Według niektórych źródeł został wzniesiony około 1280 roku przez polskiego księcia Bolesława, zięcia węgierskiego króla Beli IV (Wikipedia). Od samego początku był własnością królewską, a jego dowódcy zapewniali ochronę granicy i zarządzali zamkiem w imieniu Korony Węgierskiej (Wikipedia).

W 1412 roku, wraz z kolejnymi 13 miastami i dobrami Spisza, trafił w zastaw do Polski (Wikipedia). Spotkali się tu węgierski król Zygmunt Luksemburski i polski król Władysław II Jagiełło, podpisali traktat pokojowy i zawarli zastaw spiski. Od tego momentu zamek i okoliczny region znalazły się na prawie 360 lat w rękach polskich (hradlubovna.sk). Podczas wojny szwedzko-polskiej w latach 1655–1661 przewieziono tu i ukryto polskie insygnia koronacyjne z Krakowa (Wikipedia ENG). Po pożarach w 1553 roku zamek został gruntownie przebudowany i uzyskał charakter renesansowy (medievalheritage.eu).

Zastaw zakończył się w 1772 roku, po czym zamek zaczął podupadać. Był wykorzystywany jako koszary, a później jako magazyn. Po 1945 roku, po kilku wcześniejszych rekonstrukcjach, został zaadaptowany na szkołę. W 1971 roku rozpoczęto na zamku badania archeologiczne i architektoniczne (Wikipedia). Na terenie zamku rośnie okazała lipa drobnolistna o wysokości około 25 metrów i obwodzie pnia 450 cm, licząca około 350–400 lat (Wikipedia). Zamek był ważnym miejscem spotkań węgierskich i polskich władców (dennikn.sk).

Obecnie zamek pełni funkcję muzeum historycznego ze stałymi i sezonowymi ekspozycjami. Obejmują one historyczne wnętrza, broń, meble, wystawy poświęcone lokalnej historii oraz kopie insygniów koronacyjnych (Wikipedia). Zamek oferuje również panoramiczne widoki na okolicę – na Góry Spiskie, Kotlinę Popradzką, a niekiedy także na Tatry (slovenskycestovatel.sk).


Ľubovniansky hrad nahodí sa na severi Slovakiji, nad mestom Stará Ľubovňa, u nadmorskej vyške 548 metrov (slovenskycestovatel.sk). Hrad stojí na skalnatym výbežku so strmym spadom na severnej i východnej storoni. Najstarša časť bula úzka podĺžna obytná budova, so stinamy hrubymi priblížne 1,8 metra i vyškou asi 13 metrov (medievalheritage.eu). V minulosti bol známy aj pod nazvami castrum Liblou, de Lyblio, de Lublow, Lyblyo i arx Lublos.

Hrad vznikol na prechodi 13. i 14. storočja jak hraničný i stražny objekt. Podľa niekotorych prameňiv ho okolo roku 1280 vystavil poľsky kniaź Boleslav, zet uhorskeho kráľa Beľu IV. (Wikipedia). Od samého počatku bol hrad kráľovskym majetkom a jeho velitelia zabezpečovali ochranu hranicy i spravovali hrad pre uhorsku korunu (Wikipedia).

V roku 1412 sa spolu s daľšymi 13 spišskymi mestami i panstvami dostal do poľskeho zaloha (Wikipedia). Tu sa stretli uhorsky kráľ Žigmund Luxembursky i poľsky kráľ Vladislav II. Jagelonsky, podpísali mierovu dohodu i uzavreli Spišsky zaloch. Od toho momentu sa hrad i okolitý kraj na skoro 360 rokov dostali do poľskych ruk (hradlubovna.sk). Podčas švédsko-poľskej vojny v rokoch 1655–1661 sem boli prevezene i skryte poľske korunovačné klenoty z Krakova (Wikipedia ENG). Po požiaroch v roku 1553 bol hrad rozsiahle prestavjeny i nadobudol renesančny charakter (medievalheritage.eu).

Zaloch skončil v roku 1772 i hrad začal upadať. Bol využivany jak kasárne, neskôr jak sklad. Po roku 1945, po viacerych staršich rekonštrukcijach, bol obnoveny i využivany jak škola. V roku 1971 začal na hrade archeologičny i architektoničny výskum (Wikipedia). V areali hradu rastie mohutna lipa malolistna, vysoka priblížne 25 metrov, s obvodom kmeňa 450 cm, stara asi 350–400 rokov (Wikipedia). Hrad bol dôležitym miestom stretavania uhorskych i poľskych panovnikov (dennikn.sk).

Dnes hrad slúži jak historične muzeum so stalymi i sezonnyma expozicijami. Expozicije zahŕňaju historične interiery, zbrane, nabytok, vystavy o miestnej historii i kopije korunovačnych klenotov (Wikipedia). Hrad ponuka aj vyhľadove panoramy okolia – na Spišske pohorje, Popradsku kotlinu i niekedy aj na Tatry (slovenskycestovatel.sk).



TOP

Všetky

Objekty, predmety a priestory, Hrady, TOP, Umenie, Stavby, Fotografie

Hrady a zámky

Hits: 3674

a predstavujú pôsobivé , ktoré nás vtiahnu do histórie a romantiky minulých období. Tieto impozantné stavby sa vyznačujú nielen svojou architektonickou krásou, ale aj svojou strategickou a kultúrnou hodnotou. Hrady a zámky majú v stredovekom Európe, kde boli pôvodne postavené ako obranné na ochranu pred nepriateľmi. Časom sa však ich účel rozšíril a začali slúžiť aj ako sídla šľachty a kráľovských rodín. Ich architektonický dizajn a poloha na vyvýšených kopcoch boli často strategické, umožňujúce lepšiu kontrolu nad okolím.

Hrady boli často postavené z hrubých kamenných múrov a mali výrazné vstupy s mostami nad priekopou. Naopak, zámky, ktoré sa objavili neskôr v histórii, mali tendenciu byť elegantnejšie a mali ozdobnejšie fasády s vežami a vysokými oknami. Hrady a zámky symbolizujú nielen bohatstvo a moc šľachty, ale aj obdobie rytierstva a odvahy. Mnohé z nich boli svedkom bojov susediacich feudálnych pánov a rôznych iných vojen. S rozvojom spoločnosti sa funkcia hradov a zámkov zmenila. Časom nepredstavovali takú účinnú obranu ako kedysi. Zárodky renesančnej a barokovej architektúry priniesli nový dôraz na a kultúru. Neskôr boli mnohé z nich prestavané na pohodlné rezidencie pre šľachtu a kráľovské , pričom sa stali centrami kultúrneho života.

Dnes sú hrady a zámky nielen historickými pamiatkami, ale aj obľúbenými turistickými atrakciami. Ich návšteva ponúka pohľad do minulosti, s nádhernými záhradami, zbierkami umenia a často aj rytierskymi turnajmi či historickými prehliadkami. a zachovanie hrád a zámkov sú dôležitým odkazom pre budúce generácie. Mnohé organizácie a nadácie sa snažia obnovovať a udržiavať tieto stavby, aby sa zabezpečilo, že ich kultúrna hodnota a krása budú pretrvávať aj do budúcnosti.


Castles and palaces are impressive structures that draw us into the history and romance of bygone eras. These imposing buildings are characterized not only by their architectural beauty but also by their strategic and cultural significance. Castles and palaces have their roots in medieval Europe, where they were originally constructed as defensive fortresses to protect against enemies. Over time, however, their purpose expanded, and they began to serve as residences for the nobility and royal families. Their architectural design and elevated hilltop locations were often strategic, allowing better control over the surroundings.

Castles were often built with thick stone walls and featured prominent entrances with bridges over moats. In contrast, castles, which emerged later in history, tended to be more elegant, with ornate facades, towers, and tall windows. Castles and palaces symbolize not only the wealth and power of the nobility but also the era of chivalry and courage. Many of them witnessed battles between neighboring feudal lords and various other wars. As society evolved, the function of castles and palaces changed. Over time, walls ceased to provide as effective defense as they once did. The beginnings of Renaissance and Baroque architecture brought a new emphasis on art and culture. Later, many of them were transformed into comfortable residences for the nobility and royal families, becoming centers of cultural life.

Today, castles and palaces are not only historical landmarks but also popular tourist attractions. Visiting them provides a glimpse into the past, with beautiful gardens, art collections, and often knightly tournaments or historical tours. The preservation of castles and palaces is an important legacy for future generations. Many organizations and foundations strive to restore and maintain these structures to ensure that their cultural value and beauty endure into the future.


Hrady, Objekty, predmety a priestory, Umenie, Stavby, Fotografie

Najzobrazovanejšie hrady

Hits: 638

Krajina, Zahraničie, Príroda, Rastliny, Česko, Organizmy, Biotopy, Fotografie

Lázy

Hits: 502

Lázy sa nachádzajú v okrese Vsetín, sú časťou Loučka. Žije tu 80 obyvateľov. Kedysi sa tu konali preteky minikár. Prvá písomná zmienka je z roku 1763 (Wikipedia). V druhej polovici 14. storočia tu bola pevnosť, ktorá bola neskôr prebudovaná na zámok. V roku 1948 prešiel do vlastníctva štátu a bol značne poškodený. Od roku 1993 prebieha jeho rekonštrukcia s cieľom zachovať tento historický symbol obce. Okrem zámku je tu aj kostol svätého Petra.


Lázy, located in the district of Vsetín, are a part of the municipality of Loučka. There are 80 inhabitants living here. Once, mini kart races were held here. The first written mention dates back to 1763 (Wikipedia). In the second half of the 14th century, there was a fortress here, which was later rebuilt into a castle. In 1948, it passed into state ownership and was significantly damaged. Since 1993, its reconstruction has been underway with the aim of preserving this historical symbol of the municipality. In addition to the castle, there is also the Church of St. Peter.


Lázy se nacházejí v okrese Vsetín a jsou součástí obce Loučka. Zde žije 80 obyvatel. V minulosti se zde konaly závody miniaturizovaných vozů. První písemná zmínka o Lázích pochází z roku 1763 (Wikipedia). V druhé polovině 14. století zde stávala pevnost, která byla později přestavěna na zámek. V roce 1948 přešel zámek do vlastnictví státu a byl značně poškozen. Od roku 1993 probíhá jeho rekonstrukce s cílem zachovat tento historický symbol obce. Kromě zámku se zde nachází také kostel svatého Petra.