2014, 2015, 2016, Časová línia, Jazerá, Jazerá, Krajina, Príroda, Slovenská krajina, Záhorie, Živočíchy

Významné vtáčie územie Adamovské jazerá

skala
Hits: 3393

Ada­mov­ské jaze­rá sa nachá­dza­jú na 85-​om rieč­nom kilo­met­ri rie­ky Mora­va. Posky­tu­jú mož­nos­ti pre rybo­lov, let­nú rekre­áciu, kúpa­nie. Sú tu tri prí­sta­vy, pre­má­va­jú tu dve lode. Z prí­sta­vu Gbe­ly Ada­mov sa dá pre­pla­viť do Čes­kých Tvrdo­níc. Ada­mov­ské jaze­rá tvo­ria dve štr­ko­vis­ká, sú teda ume­lo vytvo­re­ný­mi vod­ný­mi plo­cha­mi (Infor­mač­ná tabu­ľa). Od roku 1969. Na sever­nom, ploš­ne väč­šom štr­ko­vis­ku, pre­bie­ha ťaž­ba štr­ku na západ­nej stra­ne aj v súčas­nos­ti. Na juž­nom sa nachá­dza 13 ostro­vov, hniez­di tu viac ako 80 dru­hov vtá­kov (eza​ho​rie​.sk). Kedy­si tu boli mok­ra­de, vďa­ka úpra­ve rie­ky Mora­va zanik­li (Infor­mač­ná tabu­ľa). Mes­to Gbe­ly upra­vi­lo pred časom plá­že, par­ko­va­cie plo­chy, vysa­di­lo stro­my a krí­ky, vybu­do­va­lo spr­chy, umy­vá­reň, sociál­ne zaria­de­nia. Ada­mov je mest­skou čas­ťou mes­ta Gbe­ly (gbe​ly​.sk). Ada­mov­ské jaze­rá sú oje­di­ne­lým prí­kla­dom spo­lu­ži­tia prí­ro­da a člo­ve­ka. Je len málo mies­te, kde môže­te nahliad­nuť do sve­ta vtác­tva z takej bez­pro­stred­nej blíz­kos­ti. Desať­ro­čia tu člo­vek a vtá­ky žijú ved­ľa seba (Infor­mač­ná tabuľa). 

Ada­mov­ské jaze­rá pat­ria medzi naj­výz­nam­nej­šie orni­to­lo­gic­ké loka­li­ty na Záho­rí. Sú význam­nou mig­rač­nou zastáv­kou a noco­vis­kom pre husi. Ada­mov­ské jaze­rá sú súčas­ťou Chrá­ne­né­ho vtá­čie­ho úze­mia Mora­va. Hniez­di tu tak­mer polo­vi­ca hniezd­nej popu­lá­cie na Slo­ven­sku husi divej – Anser anser. Zdr­žu­jú sa tu od feb­ru­ára do júla. Čaj­ka sme­ji­vá Larus ridi­bun­dus tu má naj­väč­šiu koló­niu na Záho­rí. Aj rybár rieč­ny Ster­na hirun­do tu osíd­ľu­je ostro­vy bez vyso­kej vege­tá­cie. V mar­ci a aprí­li tu vrcho­lí jar­ná mig­rá­cia kačíc. Tak­mer celé čier­ne sú lys­ky čier­ne – Fuli­ca atra. Pre hrdzav­ku potá­pa­vú – Net­ta rufi­na sú jaze­rá jed­ným z naj­se­ver­nej­ších hniezd­nych loka­lít. Ďal­šie dru­hy: potáp­ka choch­la­tá Podi­ceps cris­ta­tus, bre­hu­ľa rieč­na Ripa­ria ripa­ria, tra­so­chvost bie­ly Mota­cil­la alba. Zazna­me­na­né tu boli: orliak mor­ský Helia­e­e­tus albi­cil­la, kači­ca ostro­chvos­tá Anas acu­ta, kači­ca divá Anas pla­tyr­hyn­chos, potá­pač bie­ly Mer­gus albel­lus, hla­hol­ka sever­ská Bucep­ha­la clan­gul­la, trs­te­nia­rik, dudok choch­la­tý Upu­pa epops, volav­ka popo­la­vá Ardea cine­rea, chav­koš noč­ný Nyc­ti­co­rax nyc­ti­co­rax, fúzat­ka trs­ti­no­vá Panu­rus biar­mi­cus, slá­vik mod­rák Lus­ci­nia sve­ci­ca, bah­nia­ky, bro­div­ce. V polo­vi­ci novem­bra sem pri­lie­ta­jú veľ­ké kŕd­le husí. Zo seve­ru hus bie­lo­če­lá Anser albif­rons a hus sia­tin­ná Anser faba­lis. V oko­lí jazier hniez­di cíbik choch­la­tý Vanel­lus vanel­lus (Infor­mač­ná tabuľa).

V roku 2009 tu posta­vi­lo mes­to Gbe­ly osem met­rov vyso­kú dre­ve­nú roz­hľad­ňu. Domá­ci je vra­via ávé­háč­ka, čiže Ada­mov­ská vtá­čí hle­dzír­ňa (infog​lo​be​.sk). Z roz­hľad­ne je veľ­mi dob­rý výhľad nie­len na vtá­čie koló­nie a blíz­ke oko­lie, ale hlav­ne v zim­ných mesia­coch aj na vzdia­le­né Malé Kar­pa­ty, Bie­le Kar­pa­ty a Pav­lov­ské vrchy (Pála­va) (uby​tu​jem​sa​.sk). Ja cho­dím na Ada­mov­ské jaze­rá pomer­ne čas­to, okrem iné­ho aj sa kúpať. Občas sa tu zasta­vím aj ces­tou z Mora­vy. Zau­jí­ma­vý je aj bufet – občerstvo­va­cie zaria­de­nie, kto­ré som si rých­lo obľú­bil. V lete tu býva pomer­ne dosť ľudí, ale je to ešte zne­si­teľ­né a s par­ko­va­ním som tu ešte nemal prob­lém (Peter Kaclík).

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2014, 2015, Časová línia, Krajina, Plesá, Príroda, Slovenská krajina, Tatry

Štrbské Pleso

skala
Hits: 5960

Štr­b­ské ple­so je jed­nou z naj­zná­mej­ších loka­lít Slo­ven­ska. Je sku­toč­ne krás­ne, napo­kon pod­ľa foto­gra­fií niž­šie so urob­te názor sami. Tes­ne pred samot­ným Štr­b­ským ple­som sa nachá­dza­jú Jazier­ka lás­ky. Zo Štr­b­ské­ho ple­sa je vid­no pod­ľa Infor­mač­nej tabu­le: Malý Kri­váň, Kri­váň, Sediel­ko­vú kopu, Krát­ku vežu, Ostrú vežu, Fur­kot­skú doli­nu, Ostrú, Pred­né Solis­ko, Štr­b­skú vežič­ku, Štr­b­ský štít, Mly­nic­kú doli­nu, Hlin­skú vežu, Satan, Pred­nú Baš­tu, Malú Baš­tu, Pat­riu, Žabiu vežu, Žabí kôň, Men­gu­sov­skú doli­nu, Kôp­ky, Čes­ký štít, Vyso­kú, Dra­čí štít, Ošar­pan­ce, Gánek, Zlo­mis­ko­vú vežu, Ruma­nov štít, Zlo­bi­vú, Ostr­vu, Tupú, Kon­čis­tú, hre­beň Ger­la­chov­ské­ho štítu.

Štr­b­ské ple­so, ležia­ce vo výš­ke 1320 met­rov nad morom, je jedi­né jaze­ro vo Vyso­kých Tat­rách, kto­ré bolo roz­ší­re­né ume­lo. Pred zapla­ve­ním sa tu nachá­dza­lo raše­li­nis­ko, tzv. Naklád­ske mozg­ro­vis­ko, s malým jazier­kom upro­stred. Malo asi 40 met­rov v prie­me­re a jeho maxi­mál­na hĺb­ka bola 8 met­rov. Nová podo­ba vznik­la v roku 1900 pop­ri výstav­be hore­la Móry, kto­rý stál na mies­te hote­la Baník. Ku Náklad­ske­mu mozg­ro­vis­ku bol pre­sme­ro­va­ný potok Štr­b­ská Mly­ni­ca a zahra­di­li dovte­daj­ší odtok. Násled­kom toho stúp­la voda o dva met­re a zalia­la tak­mer celé raše­li­nis­ko. V súčas­nos­ti má Štr­b­ské ple­so 2,12 ha a dosa­hu­je maxi­mál­nu hĺb­ku 10 met­rov. Raše­li­no­vá vrstva sa po krát­kom čase zača­la odlu­po­vať od dna a stú­pa­la ku hla­di­ne. Vytvá­ra­la ostrov­če­ky, kto­ré sa zacho­va­li dodnes. Spo­čiat­ku boli tie­to ostrov­če­ky odstra­ňo­va­né a zaťa­žo­va­né kameň­mi. Neskôr sa odstra­ňo­va­li už len kusy raše­li­ny, kto­ré dopla­vi­lo k výto­ku. Plá­va­jú­ca, čas­to až štvor­met­ro­vá vrstva raše­li­ny vytvá­ra pod hla­di­nou jedi­neč­nú sce­né­riu s množ­stvom pre­vi­sov a dier. Vo vodách Štr­b­ské­ho ple­sa žije jedi­ný stá­ly oby­va­teľ – pstruh potoč­ný (Infor­mač­ná tabuľa).

Tatrans­ká osa­da Štr­b­ské ple­so je admi­ni­stra­tív­ne mest­skou čas­ťou mes­ta Vyso­ké Tat­ry. Leží vo výš­ke 1335 met­rov nad morom. Má oko­lo 350 oby­va­te­ľov. V roku 1872 tu štr­b­ský zeme­pán Jozef Szen­ti­vá­nyi posta­vil zru­bo­vú chat­ku a tým dal základ vzni­ku osa­dy. Už v roku 1885 bol for­mu­jú­cej sa osa­de pri­zna­ný cha­rak­ter a vypra­co­va­ný šta­tút kúpe­ľov. V roku 1935 sa tu kona­li lyžiar­ske maj­strov­stvá sve­ta v sever­ských dis­cip­lí­nach a potom aj v roku 1970, čo bolo impul­zom pre búr­li­vú pre­stav­bu, v kto­rej pri­bud­li hote­ly FIS, Pano­rá­ma a neskôr Pat­ria. Vyrás­tol Špor­to­vý are­ál FIS, bola obno­ve­ná medzi­ča­som zru­še­ná ozub­ni­co­vá želez­ni­ca. Vyrás­tol lie­čeb­ný dom Heli­os. Osa­da sa sta­la naj­výz­nam­nej­ším a naj­nav­šte­vo­va­nej­ším cen­trom turiz­mu vo Vyso­kých Tat­rách (vyso​ke​-tat​ry​.info).

Odka­zy

Pano­rá­my na Štr­b­skom plese

Zima na Štr­b­skom plese

Ska­ly na Štr­b­skom plese

Dre­vá na Štr­b­skom plese

Odra­zy na Štr­b­skom plese

Ostat­ná kra­ji­na na Štr­b­skom plese

Ostat­ná prí­ro­da na Štr­b­skom plese

Ostat­né

Use Facebook to Comment on this Post

2014, 2015, Časová línia, Krajina, Liptov, Slovenská krajina

Liptovský Hrádok

skala
Hits: 1138

Mes­to leží vo východ­nej čas­ti Lip­tov­skej kot­li­ny pri súto­ku Váhu s Belou v nad­mor­skej výš­ke 640 met­rov nad morom. Na plo­cha 18,32 km2 tu žije 7 441 oby­va­te­ľov. Mest­skou čas­ťou je Dova­lo­vo (Wiki­pe­dia). V mes­te Lip­tov­ská Hrá­dok sa nachá­dza hrad a kaš­tieľ, arbo­ré­tum (lhsi​ty​.sk). Pred­tým tu bolo kelt­ské hra­dis­ko (Wiki­pe­dia). Pre­stav­be a obno­ve hra­du sa veno­va­la Mag­da­lé­na Zai­ová, kto­rá k nemu začiat­kom 17. sto­ro­čia nechal pri­sta­vať rene­sanč­ný kaš­tieľ (Infor­mač­ná tabuľa).cs

Nachá­dza sa tu Náro­do­pis­né múze­um. Bola tu prvá les­níc­ka ško­la v Uhor­sku. Od roku 2014 na Skal­ke sa pri hra­de nachá­dza orien­tač­ná pano­ra­ma­tic­ká tabu­ľa (lhsi​ty​.sk). Popod želez­ni­cou sa nachá­dza maľo­va­ný pod­chod. Prvým zná­mym osíd­le­ním na úze­mí dneš­né­ho Lip­tov­ské­ho Hrád­ku bola osa­da Bel­sko medzi Váhom a Belou. V rokoch 1316 – 1340 bol posta­ve­ný kamen­ný hrad. Rene­sanč­ný kaš­tieľ k nemu pri­bu­dol začiat­kom 17. sto­ro­čia (lip​tov​skyh​ra​dok​.sk). Ved­ľa hra­du a kaš­tie­ľa sa nachá­dza jazier­ko. Na kamen­nom bra­le, kto­ré vyčnie­va z jazier­ka sa nachá­dza kapl­n­ka so sochou svä­té­ho Jána Nepo­muc­ké­ho. V minu­los­ti bola súčas­ťou hra­du a kaš­tie­ľa. Jazier­ko je ume­lo vytvo­re­né po roku 1949 pri výstav­be mos­ta cez rie­ku Belá (Infor­mač­ná tabuľa).

Lipo­vú alej, kto­rá je typic­ká pre Lip­tov­ský Hrá­dok, vysa­di­li v roku 1777 (Wiki­pe­dia) les­maj­strom a pre­fek­tom likavsko-​hrádockého komor­ské­ho pan­stva Jánom Xave­rom Gir­sí­kom. Od roku 1975 je chrá­ne­ným prí­rod­ným výtvo­rom (Infor­mač­ná tabu­ľa). Skal­ka je vápen­co­vý útes v Hrad­skej hore, na kto­rej vyhliad­ka na mes­to, Západ­né a Vyso­ké Tat­ry. V minu­los­ti tu bola stráž­na veža, dnes je tu slo­ven­ské troj­vr­šie a dvoj­ra­men­ný kríž (Infor­mač­ná tabuľa).

V obci sa nachádza:

  • Evan­je­lic­ký kos­tol a budo­va mot­li­teb­ne, die­lo Emi­la Bel­lu­ša, kto­rá bolo dokon­če­ná v roku 1943.
  • Soľ­ný a meď­ný úrad bol neskôr síd­lom komor­ské­ho úra­du. Dnes v ňom síd­li Lip­tov­ské múze­um, náro­do­pis­né a ovčiar­ske múzeum.
  • Depu­tát­ne domy les­ní­kov a vyš­ších les­ných úrad­ní­kov z čias komor­ské­ho úra­du Likavsko-​hrádockého pan­stva, kto­ré boli posta­ve­né v dru­hej polo­vi­ci 18. storočia.
  • Kla­si­cis­tic­ký rímsko-​katolícky kos­tol Nav­ští­ve­nia Pan­ny Márie bol posta­ve­ný v roku 1790.
  • Prvá les­níc­ka ško­la v Uhor­sku posta­ve­ná v roku 1800.
  • Kamen­ná skulp­tú­ra Pie­ta ja národ­nou kul­túr­nou pamiat­kou, pri­pi­so­va­né kame­no­so­chá­ro­vi z rodi­ny Belo­po­toc­kých z orav­ské­ho Bie­le­ho poto­ka. V minu­los­ti bola súčas­ťou hra­du a kaštieľa.
  • Hrob­ka Kolo­ma­na Vitá­li­ša s man­žel­kou, dlho­roč­né­ho tabu­lár­ne­ho sud­ca Lip­tov­skej sto­li­ce a zanie­te­ným vče­lá­rom. S man­žel­kou žili 42 rokov v Lip­tov­skom Hrád­ku, v kaš­tie­li pri hrade.
  • Židov­ský cin­to­rín – lapi­dá­rium je zbier­ka náhrob­ných kame­ňov a krí­žov z býva­lé­ho židov­ské­ho cin­to­rí­na z 19. storočia.
  • Prvá slo­ven­ská poľ­no­hos­po­dár­ska ško­la bola pre­sta­va­ná z býva­lej komor­skej sýp­ky. Bola otvo­re­ná v roku 1871, bola jedi­nou niž­šou poľ­no­hos­po­dár­skou ško­lou v Uhorsku.
  • Dre­ve­né sochy z jase­ňo­vé­ho dre­va, die­la Dali­bo­ra Novot­né­ho z Lip­tov­ské­ho Hrád­ku, Šte­fa­na Sivá­ňa z Babí­na a Sta­na Ondrí­ka z Tvrdo­ší­na.
  • Pamät­ník “Stret­nu­tie armád” bol dokon­če­ný v roku 1964, sym­bo­li­zu­je stret­nu­tie Par­ti­zán­ske­ho oddie­lu Vyso­ké Tat­ry, voj­sk 18. armá­dy 4. ukra­jin­ské­ho fron­tu a 1. čes­ko­slo­ven­ské­ho armád­ne­ho zbo­ru. Jeho auto­rom je Miroslv Ksan­dr z Lip­tov­ské­ho Mikuláša.
  • Hrá­doc­ké arbo­ré­tum je prvým les­níc­kym bota­nic­kým par­kom, zalo­žil ho ria­di­te­ľom Horár­skej ško­ly Rudolf Ben­kö v rokoch 1886 – 1888. Dnes je chrá­ne­nou štu­dij­nou plo­chou v sprá­ve Stred­nej odbor­nej ško­ly les­níc­kej v Lip­tov­skom Hrádku.
  • Vitá­li­šo­va vila bola posta­ve­ná v roku 1915 z kame­ňa a ruín hra­du Kolo­ma­nom Vitá­li­šom na mies­te pome­no­va­nom Sta­rý trh.

Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

2012, 2015, Časová línia, Krajina, Plesá, Poľsko, Príroda, Zahraničie

Morské oko – najväčšie tatranské pleso

skala
Hits: 3981

Mor­ské oko je naj­väč­šie ple­so Vyso­kých Tatier, leží však na poľ­skej stra­ne Tatier, pod Rys­mi vo výš­ke 1395 met­rov nad morom. Jeho roz­lo­ha je tak­mer 35 hek­tá­rov, naj­väč­šia hĺb­ka tak­mer 51 met­rov, bre­ho­vá čia­ra dosa­hu­je 2613 met­rov. Za zmien­ku sto­jí, že oko­li­té ští­ty sú 1000 met­rov nad hla­di­nou ple­sa. Nazý­va­lo sa aj Rybie ple­so. Pome­no­va­nie Mor­ské oko je pochá­dza z legen­dy, pod­ľa kto­rej bolo ple­so pod zemou spo­je­né s morom. Naj­star­šia zmien­ka o ple­se je z roku 1575. Čaro Mor­ské­ho oka inšpi­ro­va­lo mno­hých poľ­ských malia­rov, bás­ni­kov aj hudob­ní­kov (wiki​pe​dia​.sk).

Odka­zy:

Use Facebook to Comment on this Post