Ľudia, Príroda, Ľudská príroda, Fotografie

Siluety

skala
Hits: 283

medzi pôsobivé a esteticky príťažlivé techniky. Ide o fotografovanie objektov alebo ľudí tak, že sú zachytení ako tmavé kontúry oproti jasnému pozadiu. Tento štýl je populárny najmä vďaka svojej schopnosti zdôrazniť a , vytvárať dramatickú atmosféru a vzbudiť . Fotografovaný objekt vystupuje ako tmavý tvar na výrazne svetlejšom pozadí. Objekt je často podexponovaný a zachytáva sa len jeho vonkajší obrys. Tváre, detaily a textúry sú obvykle skryté v tieni, zatiaľ čo okolie je dobre exponované. Najlepší na vytvorenie siluet je pri západe alebo východe slnka, prípadne pri silnom protisvetle. Objekty by mali byť jasne definované a ľahko rozpoznateľné podľa obrysov.

Silhouettes are among impressive and aesthetically appealing photography techniques. They involve photographing objects or people as dark contours against a bright background. This style is particularly popular due to its ability to emphasize shapes and lines, create dramatic atmospheres, and evoke emotions. The photographed subject appears as a dark shape against a significantly brighter background. The subject is often underexposed, capturing only its outer outline. Faces, details, and textures are usually hidden in shadows, while the surroundings are properly exposed. The best time to create silhouettes is during sunrise or sunset, or in strong backlighting conditions. Subjects should have clearly defined shapes and be easily recognizable by their outlines.

TOP

Všetky

, , , , ,

Krajina, Zahraničie, Typ krajiny, Príroda, Biotopy, Fotografie

Czarny staw

skala
Hits: 302

Czarny Staw pod Rysmi, známy aj ako Čierne pleso pod Rysmi, je vysokohorské pleso nachádzajúce sa v Tatrách na juhu Poľska. Leží v nadmorskej výške 1 583 metrov, o 188 metrov vyššie ako Morské oko, nad ktorým sa nachádza. Jazero má takmer kruhový tvar s dĺžkou približne 578 metrov a šírkou 444 metrov. Jeho plocha je 20,64 hektára a maximálna hĺbka dosahuje 76,4 metra, čo z neho robí druhé najhlbšie jazero v Tatrách. Jazero je takmer úplne obklopené vysokými štítmi, z topiaceho sa snehu v okolí jazera vznikajú malé kaskády, ktoré stekajú do Morského oka a vytvárajú vodopád nazývaný Czarnostawiańska Siklawa (en.wikipedia.org). Názov „Czarny Staw“ (Čierne pleso) pochádza od tmavej v jazere. Tento tmavý odtieň je spôsobený tieňom, ktorý vrhajú okolité skalné steny, a prítomnosťou siníc, konkrétne druhu Pleurocapsa polonica (zakopane.pl) a Pleurocapsa minor (tulismanore.pl). Tieto faktory spôsobujú, že v jazere má charakteristický tmavý vzhľad (zakopane.pl). Czarny staw zvyčajne zamrzne v októbri alebo novembri a roztopí sa medzi májom a júlom. V lete sa vody pohybuje od 7 do 11,5 °C . Tienené oblasti pozdĺž brehu jazera zostávajú chladné aj počas veľmi horúceho počasia. Od roku 1883 sa pokúšali zarybniť Czarny Staw pstruhmi z Morského oka, no neúspešne. Drsné podmienky a nedostatok potravy znemožňovali pstruhom prežiť (tulismanore.pl). Czarny Staw pod Rysami je oligotrofné pleso, obsahuje len malé množstvo živín. Voda v jazere je mimoriadne priehľadná, s viditeľnosťou až do hĺbky 16,5 – 17,5 metra. Počas slnečných dní môže mať voda modrastý alebo azúrový odtieň, avšak kvôli okolitému terénu je jazero často v tieni, čo mu dodáva tmavší vzhľad (poczujmagiegor.wordpress.com). Nachádzajú sa tu vzácne druhy rastlín, ako sú Saxifraga paniculata, Agrostis alpina, Juncus triglumis, Carex lachenalii, Poa nobilis, Carex pauciflora (zakopane.atrakcje.pl).

Czarny Staw pod Rysami, also known as Black Pond below Rysy, is a high-altitude lake located in the Tatra Mountains in southern Poland. It lies at an altitude of 1,583 meters, 188 meters higher than Morskie Oko, above which it is situated. The lake has an almost circular shape, with a length of approximately 578 meters and a width of 444 meters. Its surface area is 20.64 hectares, and its maximum depth reaches 76.4 meters, making it the second deepest lake in the Tatras. The lake is almost entirely surrounded by high peaks, and small cascades form from the melting snow around the lake, flowing into Morskie Oko and creating a waterfall known as Czarnostawiańska Siklawa (en.wikipedia.org). The name „Czarny Staw“ (Black Pond) comes from the dark color of the water in the lake. This dark shade is caused by the shadow cast by the surrounding rock walls and the presence of cyanobacteria, specifically the species Pleurocapsa polonica (zakopane.pl) and Pleurocapsa minor (tulismanore.pl). These factors contribute to the lake’s characteristic dark appearance (zakopane.pl). Czarny Staw usually freezes in October or November and thaws between May and July. In summer, the water temperature ranges from 7 to 11.5°C. The shaded areas along the lake’s shore remain cool even during very hot weather. Since 1883, attempts have been made to stock Czarny Staw with trout from Morskie Oko, but without success. Harsh conditions and a lack of food made survival impossible for the fish (tulismanore.pl). Czarny Staw pod Rysami is an oligotrophic lake, meaning it contains only a small amount of nutrients. The water in the lake is exceptionally clear, with visibility up to 16.5 – 17.5 meters. On sunny days, the water can appear bluish or azure, but due to the surrounding terrain, the lake is often in the shade, giving it a darker appearance (poczujmagiegor.wordpress.com). Rare plant species can be found here, such as Saxifraga paniculata, Agrostis alpina, Juncus triglumis, Carex lachenalii, Poa nobilis, and Carex pauciflora (zakopane.atrakcje.pl).

Czarny Staw pod Rysami, znany również jako Czarny Staw pod Rysami, to wysokogórskie jezioro położone w Tatrach na południu Polski. Znajduje się na wysokości 1 583 metrów, 188 metrów wyżej niż Morskie Oko, nad którym się znajduje. Jezioro ma niemal okrągły kształt, o długości około 578 metrów i szerokości 444 metrów. Jego powierzchnia wynosi 20,64 hektara, a maksymalna głębokość sięga 76,4 metra, co czyni go drugim najgłębszym jeziorem w Tatrach. Jezioro jest niemal całkowicie otoczone wysokimi szczytami, a z topniejącego śniegu wokół jeziora powstają małe kaskady, które spływają do Morskiego Oka i tworzą wodospad zwany Czarnostawiańska Siklawa (en.wikipedia.org). Nazwa „Czarny Staw“ pochodzi od ciemnego koloru wody w jeziorze. Ten ciemny odcień jest spowodowany cieniem rzucanym przez otaczające ściany skalne oraz obecnością sinic, w szczególności gatunków Pleurocapsa polonica (zakopane.pl) i Pleurocapsa minor (tulismanore.pl). Czynniki te sprawiają, że woda w jeziorze ma charakterystyczny ciemny wygląd (zakopane.pl). Czarny Staw zwykle zamarza w październiku lub listopadzie i rozmarza między majem a lipcem. Latem temperatura wody wynosi od 7 do 11,5°C. Zacienione obszary wzdłuż brzegu jeziora pozostają chłodne nawet podczas bardzo upalnej pogody. Od 1883 roku podejmowano próby zarybienia Czarnego Stawu pstrągami z Morskiego Oka, jednak bez powodzenia. Surowe warunki i brak pożywienia uniemożliwiały rybom przetrwanie (tulismanore.pl). Czarny Staw pod Rysami jest jeziorem oligotroficznym, co oznacza, że zawiera niewielką ilość składników odżywczych. Woda w jeziorze jest wyjątkowo przejrzysta, z widocznością do 16,5 – 17,5 metra. W słoneczne dni woda może mieć niebieskawy lub lazurowy odcień, ale ze względu na otaczający teren jezioro często znajduje się w cieniu, co nadaje mu ciemniejszy wygląd (poczujmagiegor.wordpress.com). Występują tu rzadkie gatunki roślin, takie jak Saxifraga paniculata, Agrostis alpina, Juncus triglumis, Carex lachenalii, Poa nobilis i Carex pauciflora (zakopane.atrakcje.pl).

TOP

Všetky

 

Krajina, Slovensko, Príroda, Biotopy, Fotografie

Devínske jazero

skala
Hits: 13841

Devínske jazero je oblasť medzi riekou Moravou a Devínskou Novou Vsou. Táto bývalá citlivá hraničná oblasť si možno aj vďaka svojej minulosti ponechala prírodnejší charakter. Nie je to jazero, akoby názov napovedal, je to niva , inundačné územie, ktoré býva niekedy viac, či menej zaplavené. Popri rieke Morava sa nachádzajú mäkkého lužného lesa, predovšetkým vŕby a topole. Na Devínskom jazere môžeme okrem iného pozorovať cca od 15.3 do 15.8 bociany. 

Napriek svojmu názvu nejde o tradičné jazero, oblasť sa stáva jazerom len počas jarných záplav, keď sa z rieky Morava vyleje na okolité , čím vzniká dočasná vodná plocha s rozlohou približne 20 hektárov. Tento fenomén periodického zaplavovania vytvára ideálne podmienky pre bohatú biodiverzitu. Devínske jazero je súčasťou najväčšieho a najzachovalejšieho komplexu záplavových lúk v strednej Európe, známeho ako Niva Moravy. Vďaka tomu je domovom mnohých vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Počas jarných mesiacov tu kvitnú biele , ktoré svojou krásou pripomínajú slávne obrazy Clauda Moneta. Okrem nich tu nájdeme aj žlté lekná. Devínske jazero je významným hniezdiskom pre rôzne druhy vtákov. Bociany biele tu nachádzajú bohaté zdroje potravy, pričom ich hniezda sa nachádzajú na rakúskej strane rieky Morava v dubových lesoch pri mestečku Marchegg. Okrem bocianov tu môžeme pozorovať aj chriašteľa poľného či orliaka morského (outdooractive.com).

Devínske jazero je riečne jazero, mŕtve rameno Moravy a leží medzi jej ľavým brehom a korytom rieky Malina. Lúka Devínske jazero je rozlohou 10.5 km2 najväčšou mokrou lúkou na Slovensku. Začiatkom 60-tych rokov 20. storočia sa tu pri ťažbe piesku našlo niekoľko hrobov zo staršej doby rímskej. Pozostatkom z nedávnejšej doby sú bunkre, ktoré sa budovali v 30-tych rokoch 20. storočia. Nazývajú sa aj ropíky, podľa skratky ROP – Riaditeľstvo opevňovacích prác. Posádku tvorilo 3-7 mužov, vyzbrojení boli guľometmi, vybavení periskopmi, granátovou rúrou (Wlachovský). tohto územia je úzko spätá s politickými udalosťami 20. storočia. Počas existencie železnej opony bola táto oblasť súčasťou prísne stráženého pohraničného pásma medzi bývalým Československom a Rakúskom. Vďaka tomu sa tu zachovala takmer nedotknutá , keďže oblasť nebola vystavená intenzívnej hospodárskej činnosti (outdooractive.com).

Od roku 1993 je celá oblasť zaradená medzi mokrade medzinárodného významu podľa Ramsarskej konvencie. Niva Moravy je od roku 1992 zaradená medzi významné vtáčie územia. Hniezdia tu bociany, volavky a celkovo až 118 druhov vtákov. Žije tu aj veľa druhov netopierov, hady, vzácna užovka stromová, bobor európsky, v rieke Morava žije až 62 druhov rýb (panorama.sk). Nachádza sa tu aj Marcheggský viadukt, ktorý je vlastne už technickou pamiatkou, ktorá sa ale dodnes používa na železničnú prepravu. V roku 1846 sa začal stavať most medzi Devínskou Novou Vsou a Marcheggom. 474 metrov dlhý, patril vtedy k najväčším v Uhorsku. Počas svojej histórie bol viackrát počas  zničený, ale vždy opäť postavený. Posledná rekonštrukcia je z roku 1959 (Wlachovský). V roku 2021 bolo Devínske jazero vyhlásené za chránený areál s rozlohou 1 268,89 hektára (outdooractive.com).

Devínske Jazero is an area between the Morava River and Devínska Nová Ves. This former sensitive border area has perhaps retained its natural character thanks to its past. Despite its name, it is not a lake but rather the floodplain of the Morava River, an inundation zone that is sometimes more or less flooded. Along the Morava River, there are soft floodplain forest trees, mainly willows and poplars. At Devínske Jazero, one can observe storks approximately from March 15 to August 15.

Despite its name, it is not a traditional lake; the area becomes a lake only during the spring floods when water from the Morava River overflows onto the surrounding meadows, creating a temporary water body of about 20 hectares. This phenomenon of periodic flooding creates ideal conditions for rich biodiversity. Devínske Jazero is part of the largest and most preserved complex of floodplain meadows in Central Europe, known as the Morava Floodplain. Thanks to this, it is home to many rare species of plants and animals. During the spring months, white water lilies bloom here, resembling the famous paintings of Claude Monet. In addition to these, yellow water lilies can also be found. Devínske Jazero is an important nesting site for various bird species. White storks find abundant food sources here, while their nests are located on the Austrian side of the Morava River in the oak forests near the town of Marchegg. Besides storks, one can also observe the corncrake and the white-tailed eagle (outdooractive.com).

Devínske Jazero is a river lake, an oxbow of the Morava River, located between its left bank and the Malina River channel. The Devínske Jazero Meadow, covering an area of 10.5 km², is the largest wet meadow in Slovakia. In the early 1960s, during sand mining, several graves from the early Roman period were discovered here. A remnant of more recent history is the bunkers, built in the 1930s. These are also called Ropíky, after the abbreviation ROP – Riaditeľstvo opevňovacích prác (Directorate of Fortification Works). The garrison consisted of 3 to 7 men, equipped with machine guns, periscopes, and grenade launchers (Wlachovský). The history of this area is closely tied to the political events of the 20th century. During the existence of the Iron Curtain, this region was part of a strictly guarded border zone between former Czechoslovakia and Austria. As a result, nearly untouched nature has been preserved here, as the area was not exposed to intensive economic activity (outdooractive.com).

Since 1993, the entire area has been designated as a wetland of international importance under the Ramsar Convention. Since 1992, the Morava Floodplain has been classified as an Important Bird Area. Storks, herons, and a total of up to 118 bird species nest here. Many bat species, snakes, the rare Aesculapian snake, the Eurasian beaver, and up to 62 species of fish live in the Morava River (panorama.sk). The Marchegg Viaduct is also located here, a technical monument that is still used for railway transport. In 1846, the construction of a bridge between Devínska Nová Ves and Marchegg began. At 474 meters long, it was one of the largest in Hungary at the time. Throughout its history, it was repeatedly destroyed during wars but was always rebuilt. The last reconstruction was in 1959 (Wlachovský). In 2021, Devínske Jazero was declared a protected area with an area of 1,268.89 hectares (outdooractive.com).

Devínske Jazero ist ein Gebiet zwischen der March (Morava) und Devínska Nová Ves. Dieses ehemalige sensible Grenzgebiet hat sich vielleicht dank seiner Vergangenheit seinen natürlichen Charakter bewahrt. Trotz seines Namens ist es kein See, sondern die Aue der March, ein Überschwemmungsgebiet, das manchmal mehr oder weniger überflutet wird. Entlang der March befinden sich Weichholz-Auwälder, hauptsächlich Weiden und Pappeln. Am Devínske Jazero kann man unter anderem etwa vom 15. März bis zum 15. August Störche beobachten.

Trotz seines Namens ist es kein traditioneller See; das Gebiet wird nur während der Frühlingshochwasser zu einem See, wenn das Wasser der March auf die umliegenden Wiesen übertritt und eine temporäre Wasserfläche von etwa 20 Hektar entsteht. Dieses Phänomen der periodischen Überschwemmung schafft ideale Bedingungen für eine reiche Biodiversität. Devínske Jazero ist Teil des größten und am besten erhaltenen Auenkomplexes in Mitteleuropa, bekannt als die Marchauen. Dadurch ist es die Heimat vieler seltener Pflanzen- und Tierarten. Während der Frühlingsmonate blühen hier weiße Seerosen, die an die berühmten Gemälde von Claude Monet erinnern. Neben ihnen findet man auch gelbe Seerosen. Devínske Jazero ist ein bedeutendes Brutgebiet für verschiedene Vogelarten. Weißstörche finden hier reichlich Nahrung, während sich ihre Nester auf der österreichischen Seite der March in den Eichenwäldern bei der Stadt Marchegg befinden. Neben den Störchen kann man hier auch Wachtelkönige oder den Seeadler beobachten (outdooractive.com).

Devínske Jazero ist ein Flusssee, ein Altwasser der March, das zwischen ihrem linken Ufer und dem Flussbett der Malina liegt. Die Wiese Devínske Jazero ist mit einer Fläche von 10,5 km² die größte Feuchtwiese der Slowakei. Anfang der 1960er Jahre wurden hier beim Sandabbau mehrere Gräber aus der frühen römischen Zeit gefunden. Ein Relikt der jüngeren Geschichte sind die Bunker, die in den 1930er Jahren errichtet wurden. Diese werden auch Ropíky genannt, nach der Abkürzung ROP – Riaditeľstvo opevňovacích prác (Direktion der Befestigungsarbeiten). Die Besatzung bestand aus 3 bis 7 Mann, die mit Maschinengewehren, Periskopen und Granatwerfern ausgestattet waren (Wlachovský). Die Geschichte dieses Gebiets ist eng mit den politischen Ereignissen des 20. Jahrhunderts verbunden. Während des Bestehens des Eisernen Vorhangs war diese Region ein streng bewachtes Grenzgebiet zwischen der ehemaligen Tschechoslowakei und Österreich. Dadurch blieb die Natur hier fast unberührt, da das Gebiet keiner intensiven wirtschaftlichen Nutzung ausgesetzt war (outdooractive.com).

Seit 1993 ist das gesamte Gebiet als Feuchtgebiet von internationaler Bedeutung gemäß der Ramsar-Konvention ausgewiesen. Seit 1992 gehören die Marchauen zu den wichtigen Vogelschutzgebieten. Hier brüten Störche, Reiher und insgesamt bis zu 118 Vogelarten. Außerdem leben hier zahlreiche Fledermausarten, Schlangen, die seltene Äskulapnatter, der Europäische Biber, und in der March bis zu 62 Fischarten (panorama.sk). Hier befindet sich auch der Marchegger Viadukt, ein technisches Denkmal, das noch immer für den Eisenbahnverkehr genutzt wird. 1846 begann der Bau einer Brücke zwischen Devínska Nová Ves und Marchegg. Mit 474 Metern Länge gehörte sie damals zu den größten in Ungarn. Während ihrer Geschichte wurde sie mehrfach im Krieg zerstört, aber immer wieder aufgebaut. Die letzte Renovierung erfolgte 1959 (Wlachovský). Im Jahr 2021 wurde Devínske Jazero als Naturschutzgebiet mit einer Fläche von 1.268,89 Hektar ausgewiesen (outdooractive.com).

TOP

Všetky

 

, , , , ,

Krajina, Typ krajiny, Mestá, Zahraničné mestá, Príroda, Biotopy, Fotografie

Rapsódia bocianov v Marcheggu

skala
Hits: 7445

Marchegg – mesto bocianov – Storchenstadt. Leží neďaleko od hraníc zo Slovenskom – v podstate vedľa Devínskeho jazera (marchegg.at). Nachádza sa v Dolnom Rakúsku, je domovom jednej z najväčších kolónií bocianov bielych (Ciconia ciconia) v strednej Európe (rakusko.sk). Známy je vysokým množstvom bocianov od marca do augusta. Leží v nadmorskej výške 141 m, má cca 3650 obyvateľov. Založený bol v roku 1268 kráľom Přemyslom Otakarom. Zaujímavosťou je vodný hrad, ktorý bol postavený v 13. storočí a slúžil ako lovecký zámok (marchegg.at). V roku 1621 získal vodný hrad Pavol IV. Pálfi, ktorý bol majiteľom panstva aj v susedných Malackách, Plaveckého hradu, Devína ale aj Bojníc. Podobá sa na Malacký kaštieľ, jeho potomkovia postupovali pri úpravách v súčinnosti. V jeho interiéroch sa dnes nachádza expozícia o Přemyslovi Otakarovi II. ale aj výstava venovaná rodine Pálfiovcov (Krno). Súčasťou areálu je veľmi pekná parková úprava. Ďalšou atrakciou sú Viedenská brána – Wiener Tor a Uhorská brána – Ungartor (marchegg.at). Dnes zámok slúži ako regionálne múzeum (tourist-channel.sk). Vedľa Marchegg sa nachádzajú Moravské lužné a jazero Kleiner Breitensee, najväčšia kolónia bocianov v strednej Európe s hniezdami na stromoch (tourist-channel.sk). Hniezdi tu 50 párov bocianov bielych – bocianie kniežatstvo (Krno). Prvé bociany prilietajú do Marcheggu v marci zo svojich zimovísk v Afrike. V máji sa liahnu mláďatá, ktoré počas leta rastú a učia sa lietať. Koncom augusta začínajú bociany odlietať späť do teplých krajín, pričom najneskôr v októbri opúšťajú región aj posledné jedince (rakusko.sk). Rezervácia WWF March Auen – Moravské luhy vznikla v roku 1970. Je súčasťou Ramsarskej lokality Niva Moravy. Mokrade s lužnými lesmi sú vzácnym ekosystémom, ktorý svojou ohrozenosťou možno prirovnať ku tropickým pralesom (teraz.sk). Marchegg je obklopený prírodnou rezerváciou Dolnomoravské luhy, ktorá sa rozprestiera na ploche približne 1 100 hektárov. Táto rezervácia je domovom pre rôzne druhy vtákov, vrátane bocianov, a ponúka návštevníkom možnosť pozorovať tieto v ich prirodzenom prostredí. Lužné lesy a mokrade v tejto oblasti sú vzácnym ekosystémom, ktorý poskytuje ideálne podmienky pre hniezdenie bocianov (austria.sk).

Marchegg – the City of Storks – Storchenstadt. It is located near the Slovak border, essentially next to Devínske Jazero (marchegg.at). Situated in Lower Austria, it is home to one of the largest colonies of white storks (Ciconia ciconia) in Central Europe (rakusko.sk). The city is famous for its high number of storks from March to August. It lies at an altitude of 141 meters and has approximately 3,650 inhabitants. It was founded in 1268 by King Ottokar II of Bohemia. A point of interest is the water castle built in the 13th century, originally serving as a hunting lodge (marchegg.at). In 1621, the water castle was acquired by Paul IV Pálffy, who owned estates in nearby Malacky, Plavecký Castle, , and Bojnice. The castle resembles the manor house in Malacky, as modifications were made by his descendants in coordination. Today, its interiors feature exhibitions about Ottokar II and the Pálffy family (Krno). The castle grounds include beautifully landscaped parks. Other attractions include the Wiener Tor (Vienna Gate) and Ungartor (Hungarian Gate) (marchegg.at). Today, the castle serves as a regional museum (tourist-channel.sk). Near Marchegg, there are natural reserves such as the Floodplain Forests and Kleiner Breitensee Lake. The area hosts the largest colony of tree-nesting storks in Central Europe, with 50 pairs of white storks – a stork principality (Krno). The first storks arrive in Marchegg in March from their wintering grounds in Africa. In May, chicks hatch, grow during the summer, and learn to fly. By late August, the storks begin migrating back to warmer regions, with the last ones leaving by October (rakusko.sk). The WWF March Auen – Morava Floodplains Reserve was established in 1970 and is part of the Ramsar Site Morava River Basin. The wetlands with floodplain forests are a rare ecosystem, as endangered as tropical rainforests (teraz.sk). Marchegg is surrounded by the Lower Morava Floodplains Nature Reserve, which spans approximately 1,100 hectares. This reserve is home to various bird species, including storks, and offers visitors the chance to observe them in their natural habitat. The floodplain forests and wetlands in the area provide ideal nesting conditions for storks (austria.sk).

Marchegg – die Stadt der Störche – Storchenstadt. Sie liegt nahe der slowakischen Grenze, direkt neben Devínske Jazero (marchegg.at). Die Stadt befindet sich in Niederösterreich und beherbergt eine der größten Kolonien von Weißstörchen (Ciconia ciconia) in Mitteleuropa (rakusko.sk). Marchegg ist bekannt für die Vielzahl an Störchen, die von März bis August hier verweilen. Die Stadt liegt auf 141 Metern Seehöhe und hat etwa 3.650 Einwohner. Sie wurde 1268 von König Ottokar II. Přemysl gegründet. Eine Besonderheit ist die Wasserburg, die im 13. Jahrhundert erbaut wurde und ursprünglich als Jagdschloss diente (marchegg.at). Im Jahr 1621 wurde die Wasserburg von Paul IV. Pálffy erworben, der auch Besitzungen in Malacky, der Burg Plavecký, Devín und Bojnice hatte. Die Burg ähnelt dem Schloss in Malacky, da die Nachfahren des Besitzers bei den Umbauten eng zusammenarbeiteten. Heute beherbergt das Schloss Ausstellungen über Ottokar II. und die Familie Pálffy (Krno). Die Schlossanlage umfasst eine wunderschöne Parklandschaft. Weitere Sehenswürdigkeiten sind das Wiener Tor und das Ungartor (marchegg.at). Heute dient das Schloss als regionales Museum (tourist-channel.sk). In der Nähe von Marchegg befinden sich Naturschutzgebiete wie die March-Auen-Wälder und der See Kleiner Breitensee. Hier liegt die größte Kolonie von baumbrütenden Störchen in Mitteleuropa mit 50 Brutpaaren – ein Storchenfürstentum (Krno). Die ersten Störche kommen im März aus ihren Winterquartieren in Afrika nach Marchegg. Im Mai schlüpfen die Küken, wachsen im Sommer heran und lernen fliegen. Ende August beginnen die Störche, in wärmere Gebiete zurückzukehren, die letzten verlassen die Region spätestens im Oktober (rakusko.sk). Das WWF March Auen – Marchauen-Reservat wurde 1970 gegründet und ist Teil des Ramsar-Gebiets March-Thaya-Auen. Die Feuchtgebiete mit den Auenwäldern sind ein seltenes Ökosystem, das genauso bedroht ist wie tropische Regenwälder (teraz.sk). Marchegg ist von der Naturschutzregion Untere Marchauen umgeben, die sich über etwa 1.100 Hektar erstreckt. Dieses Reservat ist Heimat für verschiedene Vogelarten, darunter Störche, und bietet Besuchern die Möglichkeit, diese in ihrer natürlichen Umgebung zu beobachten. Die Auenwälder und Feuchtgebiete der Region schaffen ideale Bedingungen für die Storchennester (austria.sk).

TOP

Všetky

, , ,

Krajina, Zahraničie, Príroda, Rastliny, Organizmy, Fotografie

Flóra Morského oka

skala
Hits: 3068

Morského oka zahŕňa typické pre subalpínske a alpínske oblasti vo vysokých horách. V okolí jazera rastie veľa druhov rastlín, najmä na a v lete. Medzi ne patrí napríklad šuštička tatranská – Loiseleuria procumbens, kosodrevina kĺbová – Empetrum nigrum, Polytrichum commune a horec alpínsky – Gentiana alpina. Loiseleuria procumbens je nízka poduškovitá rastlina s drobnými ružovými kvetmi sa úspešne prispôsobila drsným podmienkam vysokohorskej oblasti. Rastie v hustých kobercoch na kamenistých svahoch. Empetrum nigrum – kosodrevina kĺbová je odolná rastlina, tvorí husté porasty a jej tmavé bobule predstavujú významný zdroj potravy pre mnoho vtákov v tejto oblasti. Polytrichum commune rastie na vlhkých miestach okolo Morského oka. Je to mach s výraznými výhonkami a hustými stonkami. Gentiana alpina dominuje v oblastiach s nižšími teplotami, má modré , ktoré kvitnú počas krátkych letných mesiacov. 

Flóra Morského oka ukazuje schopnosť rastlín prispôsobovať sa extrémnym podmienkam. Nízke teploty, veterné podmienky a obmedzená sezóna rastu tvoria náročné prostredie, ktoré ovplyvňuje morfologické a fyziologické vlastnosti rastlín. Táto bohatá flóra je neoceniteľné z hľadiska biodiverzity. Preto je dôležité, aby sme zabezpečili udržateľnosť a minimalizovali vplyv na tento citlivý ekosystém. Je to kľúčová úloha pre zachovanie tohto úžasného miesta pre budúce generácie.

Zoznam druhov (14)

  1. Bistorta major
  2. Campanula carpatica
  3. Campanula rhomboidalis
  4. Cicerbita alpina
  5. Delphinium elatum
  6. Doronicum austriacum
  7. Geum montanum
  8. Heliosperma pusillum
  9. Lupinus polyphyllus
  10. Luzula alpinopilosa
  11. Senecio hercynicus
  12. Senecio jacobaea
  13. Thymus praecox
  14. Thymus vulgaris

Flora Morskie Oko obejmuje rośliny charakterystyczne dla podalpejskich i alpejskich obszarów wysokich gór. W okolicy jeziora rośnie wiele gatunków roślin, zwłaszcza wiosną i latem. Należą do nich m.in. turzyca tatrzańska (Loiseleuria procumbens), wrzosiec bagienny (Empetrum nigrum), torfowiec zwyczajny (Polytrichum commune) i goryczka alpejska (Gentiana alpina). Loiseleuria procumbens to niska roślina poduszakowata o drobnych różowych kwiatach, która doskonale przystosowała się do trudnych warunków wysokogórskiego środowiska. Rośnie gęsto na kamienistych zboczach. Empetrum nigrum, czyli wrzosiec bagienny, to odporna roślina tworząca gęste zarośla, a jej ciemne jagody stanowią istotne źródło pożywienia dla wielu ptaków w tym obszarze. Torfowiec zwyczajny (Polytrichum commune) rośnie na wilgotnych obszarach wokół Morskiego Oka. Jest to mech o wyraźnych pędach i gęstych łodygach. Goryczka alpejska (Gentiana alpina) dominuje w obszarach o niższych temperaturach, ma niebieskie kwiaty kwitnące w krótkich letnich miesiącach.

Flora Morskiego Oka pokazuje zdolność roślin do przystosowywania się do skrajnych warunków. Niskie temperatury, wiatrowe warunki i ograniczony okres wzrostu stanowią wymagające środowisko, które wpływa na morfologiczne i fizjologiczne cechy roślin. Ta bogata flora ma bezcenne znaczenie z punktu widzenia bioróżnorodności. Dlatego ważne jest, abyśmy zapewnili zrównoważoność i zminimalizowali wpływ na ten wrażliwy ekosystem. To kluczowe zadanie dla zachowania tego niesamowitego miejsca dla przyszłych pokoleń.

The flora of Morskie Oko encompasses plants typical for subalpine and alpine regions in high mountains. In the vicinity of the lake, numerous plant species thrive, especially during spring and summer. Among them are, for example, the Tatra scurvy-grass (Loiseleuria procumbens), black crowberry (Empetrum nigrum), common haircap moss (Polytrichum commune), and alpine gentian (Gentiana alpina). Loiseleuria procumbens is a low, cushion-like plant with small pink flowers that has successfully adapted to the harsh conditions of high-altitude environments, growing densely on rocky slopes. Empetrum nigrum, or black crowberry, is a resilient plant forming dense thickets, and its dark berries are a significant food source for many birds in the area. Common haircap moss (Polytrichum commune) thrives in moist areas around Morskie Oko, characterized by conspicuous shoots and dense stems. Alpine gentian (Gentiana alpina) dominates in areas with lower temperatures, displaying blue flowers that bloom during the short summer months.

The flora of Morskie Oko showcases the ability of plants to adapt to extreme conditions. Low temperatures, windy conditions, and a limited growing season create a demanding environment that influences the morphological and physiological features of the plants. This rich flora is invaluable in terms of biodiversity. Therefore, it is crucial to ensure sustainability and minimize the impact on this sensitive ecosystem. Preserving this remarkable place for future generations is a key task.

TOP

Všetky