jazierka - Skala

2006, 2006-2010, 2009, 2010, 2011, 2011-2015, 2012, 2013, 2014, Časová línia, Dolné Považie, Krajina, Mestá, Mestá, Noc, Piešťanské reportáže, Považské, Reportáže, Slovenská krajina, Slovenské, Typ krajiny

Vianoce v Piešťanoch

01/04/201805/04/2024 skala

Vianoce v Piešťanoch, ktoré sú známe svojimi liečivými termálnymi prameňmi, vytvárajú špecifickú atmosféru počas sviatkov. Centrum mesta sa premení na malý vianočný trh s ručne vyrobenými darčekmi, vianočnými ozdobami a tradičným jedlom. Ľudia sa tu stretávajú, aby si vychutnali vianočnú atmosféru a porozprávali sa. Ulice a námestia sú ozdobené vianočným osvetlením, konajú sa rôzne vianočné koncerty, hudobné a kultúrne podujatia, vianočné predstavenia. V kostoloch prebiehajú vianočné bohoslužby, polnočné omše. Tradičné vianočné jedlá, ako kapustnica, medovníky a kapor sa objavujú na stoloch rodín počas sviatkov. Večer sa rozdávajú darčeky, rodiny majú spoločné stretnutie, prípadne aj s priateľmi.

Christmas in Piešťany, known for its healing thermal springs, creates a specific atmosphere during the holidays. The city center transforms into a small Christmas market with handmade gifts, Christmas decorations, and traditional food. People gather here to enjoy the Christmas atmosphere and engage in conversations. Streets and squares are adorned with Christmas lights, various Christmas concerts, musical and cultural events, and Christmas performances take place. Churches host Christmas services and midnight masses. Traditional Christmas dishes such as kapustnica, gingerbread, and carp appear on family tables during the holidays. In the evening, gifts are exchanged, families come together for a shared celebration, possibly with friends as well.

TOP

Všetky

Blikajúca paráda - páv na Beethovenových sadoch - pri fontáne

Adventný veniec na Prezidentskej fontáne

Adventný veniec vo fontáne. V pozadí Irma

Osvetlená Prezidentská fontána adventným vencom

Prezidentská fontána s dvomi zapálenými adventnými sviečkami

Adventný veniec vo fontáne. V pozadí Napoleonské kúpele

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, 2014, Biotopy, Časová línia, Jazerá, Jazerá, Krajina, Plesá, Príroda, Slovenská krajina, Tatry, Typ krajiny

Jazierka lásky pri Štrbskom plese

18/03/201807/03/2024 skala

Na Štrbskom plese nie je samozrejme zaujímavé a pekné len pleso, ale aj jeho okolie. Ba čo viac, kúsok pod úrovňou plies sa nachádzajú aj ďalšie vodné plochy – Jazierka lásky (Peter Kaclík). Pôvodný názov Jazierok lásky bol Štrbské rybníky. Používali sa na odchov pstruhov (tatry.sk). Založené boli Jozef Szentiványim, koncom 19. storočia (strba.sk). Väčší rybník sa nazýval Jozefov rybník, menší Mikulášov rybník (Ivan Bohuš). Na dne väčšieho jazierka sa nachádza od roku 1940 slovenský dvojkríž (strba.sk). Dnes sú miestom na prechádzku, oddych (tatry.sk). Nachádzajú sa neďaleko od centrálneho parkoviska Štrbského plesa, veľmi blízko cesty (strba.sk). Jazierka napája potok Mlynica (Oskár Mažgút).

At Štrbské Pleso, the charm extends beyond the lake itself to its surroundings. Notably, just below the lake’s surface, there are additional water features known as the “Jazierka lásky” or “Love Ponds” (Peter Kaclík). Originally named Štrbské Rybníky, these ponds were originally established for trout breeding (tatry.sk). Founded by Jozef Szentiványi in the late 19^th century (strba.sk), the larger pond was called Jozefov rybník, and the smaller one Mikulášov rybník (Ivan Bohuš). Since 1940, the Slovak double cross has been situated at the bottom of the larger pond (strba.sk). Today, they serve as a peaceful walking and relaxation spot (tatry.sk), conveniently located near the central parking area of Štrbské Pleso, in close proximity to the road (strba.sk). The ponds are fed by the Mlynica stream (Oskár Mažgút).

Literatúra

Bohuš Ivan, 1996: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vydanie, Tatranská Lomnica: Štátne lesy TANAPu, p. 457, ISBN 80−967522−7−8.

Use Facebook to Comment on this Post

2011-2015, 2013, Časová línia, Gemer, Kaštiely, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Parky, Príroda, Slovenská krajina, Stavby

Betliarsky kaštieľ – gemerská perla

28/11/201625/03/2024 skala

Kaštieľ v Betliari sa nachádza neďaleko Rožňavy. Postavili ho na základoch staršieho renesančného kaštieľa Bebekovcov na začiatku 18. storočia (Wikipedia). Betliar bol súčasťou Brzotínskeho panstva, ktoré v stredoveku vlastnili Bebekovci. Na mieste dnešného kaštieľa je pravdepodobne dali postaviť malý vodný hrádok. Avšak v roku 1566 museli Horné Uhorsko opustiť. Správcom už cisárskeho majetku bol v roku 1578 Peter I. Andrássy. Andrássyovci zastávali funkciu hradných kapitánov 400 rokov (betliar.eu). Andrássyovský kaštieľ v Betliari je jediným kaštieľom na Slovensku, ktorý sa po roku 1945 zachoval so svojím pôvodným zariadením a zbierkami (snm.sk). Poslední členovia betliarskej vetvy Andrássyovcov opustili svoje majetky v roku 1944. Čiastočné stavebné úpravy a obnova objektov boli vykonávané v rokoch 1982 – 1986. V roku 1985 bol celý areál kaštieľa aj parkom vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku (snm.sk). Rozsiahla rekonštrukcia kaštieľa bola ukončená v roku 1994 (snm.sk). Jednou z najväčších pozoruhodností kaštieľa je ústredná knižnica, ktorú založil Leopold Andrássy. Uchováva vyše 14-tisíc zväzkov (slovakia.travel). Najvzácnejšími sú prvotlače, ktorých je päť. Najstaršia z roku 1486 a bola vydaná v Benátkach. Knižnica má takmer tretinu zbierok už aj v digitálnej podobe (obecbetliar.sk).

Ku kaštieľu patrí park s rozlohou 57 hektárov, bol založený v rokoch 1792 – 1795 záhradníkom Henrichom Nebbienom vďaka iniciatíve Leopolda Andrássyho. Od roku 1978 je zaradený do zoznamu umelecky a kultúrne hodnotných parkov sveta UNESCO. Od roku 1985 je národnou kultúrnou pamiatkou (snm.sk). V parku je unikátny umelý vodný systém, ktorý pozostáva zo sústavy umelých vodných rigolčekov odvádzajúcich vodu z Betliarskeho potoka do troch jazier, troch fontán a tzv. Veľkého vodopádu, najväčšieho svojho druhu na Slovensku (snm.sk). V parku je pri rybníku zverinec v podobe stredovekého hradu s vežičkou, kde Andrássyovci chovali medveďa hnedého, líšku, vlka a rysa. Nachádza sa tu slobodomurársky a čínsky pavilón, japonský most či Hermesova studňa, pri vstupnej bráne sa nachádza klasicistická rotunda z konca 18. storočia (snm.sk). Nachádza sa tu rímsky vodopád, navrhnutý v roku 1823 Josefom Bergmannom. Je 9 metrov vysoký a je najvyšším umelým vodopádom na Slovensku (Denisa Ballová). V parku sú stále zvyšky prastarého tisového lesa (Wikipedia).

The Betliar Castle is located near Rožňava. It was built on the foundations of an older Renaissance castle of the Bebek family at the beginning of the 18^th century (Wikipedia). Betliar was part of the Brzotín estate, owned by the Bebek family in the Middle Ages. It is likely that a small water castle was built at the site of the current castle. However, in 1566, they had to leave Upper Hungary. The imperial property was administered by Peter I. Andrássy in 1578. The Andrássy family held the position of castle captains for 400 years (betliar.eu). The Andrássy Castle in Betliar is the only castle in Slovakia that has preserved its original furnishings and collections since 1945 (snm.sk). The last members of the Betliar branch of the Andrássy family left their properties in 1944. Partial construction modifications and renovations were carried out between 1982 and 1986. In 1985, the entire castle complex, including the park, was declared a national cultural monument (snm.sk). Extensive reconstruction of the castle was completed in 1994 (snm.sk). One of the most notable features of the castle is the central library founded by Leopold Andrássy, housing over 14,000 volumes (slovakia.travel). The most valuable items are first editions, of which there are five. The oldest dates back to 1486 and was issued in Venice. The library has nearly a third of its collections already in digital form (obecbetliar.sk).

A Betliari kastély Rožňavától nem messze található. Az épületet a Bebek család reneszánsz kastélyának alapjaira építették a 18. század elején (Wikipedia). Betliar része volt a Brzotín‑i birtoknak, melyet középkorban a Bebek család birtokolt. Valószínű, hogy a jelenlegi kastély helyén egy kis vízi vár állt. Azonban 1566-ban el kellett hagyniuk Felső-Magyaro. Az ingatlant 1578-ban már I. Péter Andrássy kezelte. Az Andrássy család 400 évig töltötte be a várcsászári tisztséget (betliar.eu). A Betliari kastély az egyetlen szlovák kastély, amely megőrizte eredeti bútorzatát és gyűjteményeit 1945 óta (snm.sk). Az Andrássy család betliari ágának utolsó tagjai 1944-ben hagyták el tulajdonaikat. Az épületek részleges átalakításait és felújításait 1982 és 1986 között végezték. 1985-ben az egész kastélykerttel együtt nemzeti kulturális emlékké nyilvánították (snm.sk). A kastély széleskörű helyreállítása 1994-ben fejeződött be (snm.sk). A kastély egyik legjelentősebb része Leopold Andrássy által alapított központi könyvtár, amely több mint 14 000 kötetet tartalmaz (slovakia.travel). A legértékesebb darabok az első kiadások, amelyekből öt darab található. A legrégebbi 1486-ból származik és Velencében jelent meg. A könyvtár köteteinek közel harmada már digitális formában is elérhető (obecbetliar.sk).

Odkazy

Use Facebook to Comment on this Post

2011, 2011-2015, Biotopy, Časová línia, Krajina, Plesá, Príroda, Slovenská krajina, Tatry

Skalnaté pleso

13/02/201618/03/2024 skala

Skalnaté pleso, predtým Lomnické pleso je hojne navštevovaná oblasť. Leží pod hlavným štítom Lomnického štítu. Pod sebou má podtatranské obce Tatranská Lomnica a Tatranské Matliare. Z Tatranskej Lomnice sem vedie lanovka. Ostatne lanovka vedie aj na Lomnické sedlo aj na Lomnický štít.

Skalnaté pleso je morénové pleso vo Vysokých Tatrách, na Slovensku v najnižšom mieste Skalnatej doliny, vo výške 1754 metrov nad morom. Má rozlohu 1.23 ha, je 212 metrov dlhé a 85 metrov široké. Dosahuje maximálnu hĺbku 2 metre (podľa niektorých zdrojov až 4.2 m). Napája ho Skalnatý potok. V suchom období je pleso bez vody, rovnako Skalnatý potok (wikipedia.cs). Priesakom a detonačnými zásahmi pri stavbe lanovky bola prerušená nepriepustnosť dna. V poslednom desaťročí sa tento stav vyskytoval veľmi často. Všetky upevňovacie práce zamerané na záchranu morény a jazierka boli doteraz neúspešné. Pri plese je prestupná stanica lanových dráh (pravda.sk). Skalnaté pleso je druhé najnavštevovanejšie na slovenskej strane Tatier (turistika.sk). Na Skalnatom plese sa nachádza astronomické observatórium, v nadmorskej výške 1786 nad morom. Založené bolo v roku 1943. V budove observatória sa nachádza aj meteorologická stanica patriaca Geofyzikálemu ústavu SAV (ta3.sk).

Skalnaté pleso, formerly known as Lomnické pleso, is a popularly visited area. It lies beneath the main peak of Lomnický štít (Lomnica Peak) and is surrounded by the sub-Tatra villages of Tatranská Lomnica and Tatranské Matliare. A cable car from Tatranská Lomnica leads to this location. Additionally, the cable car provides access to Lomnické sedlo (Lomnica Saddle) and Lomnický štít.

Skalnaté pleso is a moraine lake in the High Tatras, Slovakia, located in the lowest part of the Skalnatá dolina (Skalnatá Valley), at an elevation of 1754 meters above sea level. It covers an area of 1.23 hectares, is 212 meters long, and 85 meters wide. It reaches a maximum depth of 2 meters (according to some sources, up to 4.2 meters). The lake is fed by Skalnatý potok (Skalnatý Stream). During dry periods, the lake, as well as the stream, can be without water (wikipedia.cs). The impermeability of the lake’s bottom was disrupted by drilling and detonations during the construction of the cable car. This condition has been occurring very frequently in the last decade. All the stabilizing efforts aimed at saving the moraine and the small lake have been unsuccessful so far. There is a transfer station for cable cars near the lake (pravda.sk). Skalnaté pleso is the second most visited lake on the Slovak side of the Tatras (turistika.sk). An astronomical observatory is located at Skalnaté pleso, at an elevation of 1786 meters above sea level. It was founded in 1943. The observatory building also houses a meteorological station belonging to the Geophysical Institute of the Slovak Academy of Sciences (ta3.sk).

Skalnaté pleso, wcześniej znane jako Lomnické pleso, to obszar często odwiedzany. Znajduje się pod głównym szczytem Lomnický štít (Szczyt Lomnicki) i otoczone jest podtatranskimi miejscowościami Tatranská Lomnica i Tatranské Matliare. Z Tatranskiej Lomnicy można tu dojechać koleją linową. Ponadto kolejka prowadzi także na Lomnické sedlo (Siodło Lomnickie) oraz na Lomnický štít.

Skalnaté pleso to morenowe jezioro w Wysokich Tatrach na Słowacji, położone w najniższym punkcie Doliny Skalnatej, na wysokości 1754 metrów nad poziomem morza. Ma powierzchnię 1,23 ha, długość 212 metrów i szerokość 85 metrów. Osiąga maksymalną głębokość 2 metry (według niektórych źródeł nawet 4,2 m). Zasilane jest przez potok Skalnatý. W okresie suchej aury zarówno jezioro, jak i potok Skalnatý mogą być bez wody (wikipedia.cs). Przeszczelność dna została zakłócona podczas budowy kolei linowej za pomocą wierceń i detonacji. W ostatniej dekadzie ten stan występował bardzo często. Wszystkie prace stabilizacyjne mające na celu ocalenie moreny i małego jeziorka dotychczas były nieudane. Przy jeziorze znajduje się stacja przesiadkowa kolejki linowej (pravda.sk). Skalnaté pleso jest drugim najczęściej odwiedzanym jeziorem po stronie słowackiej Tatr (turistika.sk). Na Skalnatém plese znajduje się obserwatorium astronomiczne, na wysokości 1786 metrów nad poziomem morza. Zostało założone w 1943 roku. W budynku obserwatorium mieści się także stacja meteorologiczna należąca do Instytutu Geofizycznego Słowackiej Akademii Nauk (ta3.sk).

Odkazy

Skalnaté pleso, za ním hradba Lomnického štítu

Use Facebook to Comment on this Post

2006-2010, 2009, Časová línia, Hont, Hontianske, Kaštiely, Krajina, Ľudská príroda, Neživé, Obce, Parky, Príroda, Slovenská krajina, Slovenské, Stavby

Svätý Anton

13/02/201607/03/2024 skala

Svätý Anton, predtým Antol, sa nachádza len kúsok od Banskej Štiavnice. Súčasťou je kaštieľ s krásnym parkom.

K obci patria usadlosti Rovne, Bažania a Macko. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1266. Názov obce vychádza z názvu pôvodného kostola zasväteného svätému Antonovi Pustovníkovi. Historické názvy obce: Scentantollo, Sanctus Antonius, Zenthantal, Swätý Antal, Antol. Maďarský názov je Szenantal. Obyvatelia sa živili prevažne baníctvom, hutníctvom, lesníctvom, v kameňolome a v priemyselných podnikoch v Banskej Štiavnici. V polovici 20. storočia je známa výroba vyrezávaných a maľovaných betlehemov. V 17. storočí získal panstvo Peter Koháry. Rodina Koháryovcov sa zaslúžila o rozvoj Svätého Antona. Od roku 1826 patrila obec Coburgovcom. Ferdinand Coburg, brat posledného vlastníka kaštieľa, navštevoval obec až do roku 1944. Známym rodákom bol slovenský herec, divadelný režisér a scénický výtvarník Karol Zachar, vlastným menom Karol Legény (wikipedia.sk).

Vo Svätom Antone sa nachádza kaštieľ s parkom. Je národnou kultúrnou pamiatkou. Štyri krídla budovy symbolizujú štyri ročné obdobia, 12 komínov mesiace, 52 izieb týždne a 365 okien, dni v roku. Dnes je sídlom Lesníckeho, drevárskeho a poľnohospodárskeho múzea s mnohými zbraňami a trofejami. Každoročne začiatkom septembra sa v kaštieli usporadúvajú atraktívne poľovnícke slávnosti – Dni sv. Huberta (SACR). Barokový kaštieľ je postavený na mieste bývalého hradu, začiatkom 19. storočia je klasicisticky upravený (wikipedia.sk).

Poľovnícka expozícia je jedinou špecializovanou s celoslovenskou pôsobnosťou. V roku 1808 sa v Banskej Štiavnici začal vyučovať predmet poľovníctvo (geopark.sk). Je najväčšou svojho druhu na Slovensku. Chodby kaštieľa prezentujú viac ako tisíc trofejí zveri (msa.sk). Barokovo – klasicistickému kaštieľu v Svätom Antone predchádzal menší opevnený hrádok, ktorý je spomínaný už v 15. storočí. V 16. storočí bol prestavaný a mal chrániť Banskú Štiavnicu pred tureckými nájazdami (geopark.sk). Kaštieľ býva označovaný aj ako kaštieľ Antol, alebo Koháryovský kaštieľ. Je sídlom lesníckeho, drevárskeho a poľovníckeho múzea (Wikipedia). Dali ho postaviť na začiatku 18. storočia vlastníci panstva Sitno, Koháryovci (Bujnová et all, 2003). Svoje letné sídlo tu mal bulharský cár Ferdinand Coburg, patril do Sitnianskeho panstva Koháryovcov (Terem). V roku 1826 sa jediná dcéra posledného z mužských potomkov rodu Koháryovcov vydala za Ferdinanda Juraja Coburga zo Saska. Posledným z Coburgovcov, ktorý žil v kaštieli, bol všestranne nadaný Ferdinand Coburg, v rokoch 1908 – 1918 bulharský cár. Dovŕšil šťastnú tradíciu osvietených, rozhľadených a ctižiadostivých majiteľov, ktorí zveľaďovali majetky a zariadili ich vkusne (Bujnová et all, 2003).

V parku bol do roku 1995 vysadený, Filipom Coburgom v roku 1878, sekvojovec mamutí – Sequoiadendron giganteum. V roku 1996 po vyschnutí bola vysadená iná sekvoja. Okolie je bohaté na chránené druhy, mnohé endemity. V parku a priľahlom lesoparku sa nachádza napr. Ginkgo biloba, Abies pinsapo, Pseudotsuga mensiessi, Pinus jeffreyi, Catalpa bignonioides, Chamaecyparis pisifera, Picea pungens virgata, Lilium martagon, Iris graminea, Drosera rotundifolia, Pulsatilla grandis, Crocus heuffelianus. V okolí je vzácny výskyt prírodných ruží, ktoré v 19. storočí tu pôsobiaci Andrej Kmeť popísal takmer 300 kultivarov (Zdroj: Informačná tabuľa). Súčasťou areálu je historický park (5 ha) a lesopark (25 ha). Horné a dolné jazierko je spojené kaskádami a vodopádmi je napájané niekoľko kilometrov dlhým náhonom z Koplašského potoka s unikátnymi akvaduktami. V parku sa okrem toho nachádza grotta – umelo navŕšená jaskyňa, studnička s kamennými lavičkami, drevené mostíky, altány, kaplnka Svätého Huberta (geopark.sk).

Celoslovenské poľovnícke slávnosti Dni svätého Huberta usporadúva múzeum vo Svätom Antone zvyčajne začiatkom septembra cez víkend (banskastiavnica.sk).

St. Anthony, formerly known as Antol, is located just a short distance from Banská Štiavnica. It features a castle with a beautiful park.

The village includes the settlements of Rovne, Bažania, and Macko. The first written mention of the village dates back to 1266. The village’s name comes from the original church dedicated to Saint Anthony the Hermit. Historical names of the village include Scentantollo, Sanctus Antonius, Zenthantal, Swätý Antal, Antol. The Hungarian name is Szenantal. The residents were mainly engaged in mining, metallurgy, forestry, quarrying, and industrial enterprises in Banská Štiavnica. In the mid-20th century, the production of carved and painted nativity scenes became known. In the 17^th century, the Koháry family acquired the estate. The Kohárys contributed to the development of St. Anthony. From 1826, the village belonged to the Coburgs. Ferdinand Coburg, the brother of the last owner of the castle, visited the village until 1944. A notable native of the village was the Slovak actor, theater director, and set designer Karol Zachar, whose real name was Karol Legény (wikipedia.sk).

In St. Anthony, there is a castle with a park, now a national cultural monument. The four wings of the building symbolize the four seasons, 12 chimneys represent the months, 52 rooms signify the weeks, and 365 windows stand for the days in a year. Today, it houses the Forestry, Woodcraft, and Agricultural Museum with numerous weapons and trophies. Every year, at the beginning of September, the castle hosts attractive hunting festivities – St. Hubert’s Days (SACR). The baroque castle was built on the site of a former fortress and was classicized in the early 19^th century (wikipedia.sk).

The Hunting Exhibition is the only specialized one with nationwide scope. Hunting was first taught in Banská Štiavnica in 1808 (geopark.sk). It is the largest of its kind in Slovakia. The castle corridors showcase more than a thousand game trophies (msa.sk). Preceding the Baroque-classical castle in St. Anthony was a smaller fortified castle mentioned in the 15^th century. In the 16^th century, it was rebuilt to protect Banská Štiavnica from Turkish invasions (geopark.sk). The castle is also referred to as Antol Castle or Koháry Castle. It is the seat of the Forestry, Woodcraft, and Hunting Museum (Wikipedia). It was built at the beginning of the 18^th century by the owners of the Sitno estate, the Kohárys (Bujnová et all, 2003). The Bulgarian tsar Ferdinand Coburg, belonging to the Sitno estate of the Kohárys, had his summer residence here. In 1826, the only daughter of the last male descendant of the Koháry family married Ferdinand Georg of Saxe-Coburg. The last of the Coburgs who lived in the castle was the versatile Ferdinand Coburg, the Bulgarian tsar from 1908 to 1918. He continued the happy tradition of enlightened, knowledgeable, and ambitious owners who improved their properties tastefully (Bujnová et all, 2003).

In the park, a giant sequoia (Sequoiadendron giganteum) was planted by Filip Coburg in 1878, but it dried up by 1995. Another sequoia was planted in 1996. The surroundings are rich in protected species, including many endemics. In the park and the adjacent forest park, species such as Ginkgo biloba, Abies pinsapo, Pseudotsuga mensiesii, Pinus jeffreyi, Catalpa bignonioides, Chamaecyparis pisifera, Picea pungens virgata, Lilium martagon, Iris graminea, Drosera rotundifolia, Pulsatilla grandis, Crocus heuffelianus can be found. The rare occurrence of natural roses, described by Andrej Kmeť, who worked here in the 19^th century, is also present, with almost 300 cultivars (Source: Information board). The area includes a historical park (5 ha) and a forest park (25 ha). The upper and lower ponds are connected by cascades and waterfalls, fed by a several-kilometer-long millrace from the Koplašský stream with unique aqueducts. In the park, there is also a grotto – an artificially created cave, a well with stone benches, wooden bridges, gazebos, and the Chapel of St. Hubert (geopark.sk).

The Museum in St. Anthony typically organizes the All-Slovak Hunting Festivities, St. Hubert’s Days, at the beginning of September over the weekend (banskastiavnica.sk).

Odkazy