Krajina, Česko, Južná Morava, Moravské, Obce, Zahraničie

Počátky

Hits: 71

Počát­ky sú obec ležia­ca na pome­dzí Čiech a Mora­vy v okre­se Pel­hři­mov. S pri­bliž­ne 2 500 oby­va­teľ­mi sa rozp­res­tie­ra v kop­co­vi­tej kra­ji­ne Čes­ko­mo­rav­skej vrcho­vi­ny, boha­tej na lesy, ryb­ní­ky a pra­me­ne poto­kov, kto­ré dali mes­tu jeho názov. Prvá písom­ná zmien­ka o Počát­kach pochá­dza z kon­ca 13. sto­ro­čia, keď boli spo­me­nu­té v lis­tá­ri Tobiá­ša z Bechy­ně ako mies­to spus­to­še­né počas bojov medzi Vác­la­vom II. a prívr­žen­ca­mi Závi­ša z Fal­ken­štej­na. Pôvod­ne trho­vá dedi­na sa postup­ne roz­rá­stla a v 14. sto­ro­čí zís­ka­la sta­tus pod­dan­ské­ho mes­ta. Počas husit­ských vojen zís­ka­li Počát­ky prá­vo posta­viť kamen­né hrad­by. V 19. sto­ro­čí, s prí­cho­dom indus­tria­li­zá­cie, doš­lo k hos­po­dár­ske­mu roz­vo­ju mes­ta. Nie­kto­ré z vte­dy zalo­že­ných továr­ní fun­gu­jú dodnes. Na začiat­ku 20. sto­ro­čia bolo zalo­že­né kúpeľ­né zaria­de­nie Sva­tá Kate­ři­na s lie­či­vým pra­me­ňom. Počát­ky bol pome­no­va­ný po mes­te jeho obja­vi­te­ľom Milo­šom Tichým, rodá­kom z Počá­tok (pocat​ky​.cz).

Mes­to leží v nad­mor­skej výš­ke oko­lo 620 met­rov a pre­te­ká ním Počá­tec­ký potok. Oblasť je boha­tá na ryb­ní­ky, z kto­rých naj­väč­ší je Vel­ký Klá­tov­ský ryb­ník (pocat​ky​.cz). Zau­jí­ma­vos­ťou je naj­dl­h­šia smre­kov­co­vá ale­ja v Čes­kej repub­li­ke, vedú­ca z Počá­tok do Kališť, kto­rá bola zalo­že­ná začiat­kom 20. sto­ro­čia a tvo­rí ju 280 stro­mov (tra​vel​king​.sk). His­to­ric­ké cen­trum Počá­tok je mest­skou pamiat­ko­vou zónou s dob­re zacho­va­nou archi­tek­tú­rou. Domi­nan­tou námes­tia je kos­tol svä­té­ho Jána Krs­ti­te­ľa s prí­stup­nou vežou. Upro­stred námes­tia sa nachá­dza fon­tá­na so sochou svä­té­ho Jána Nepo­muc­ké­ho. Mest­ské múze­um, zalo­že­né v roku 1892, je naj­star­ším múze­om v regi­ó­ne a ponú­ka etno­gra­fic­ké a numiz­ma­tic­ké zbier­ky. Spra­vu­je tiež rod­ný dom Oto­ka­ra Bře­zi­nu, význam­né­ho čes­ké­ho bás­ni­ka a ese­jis­tu, s expo­zí­ci­ou veno­va­nou jeho živo­tu a die­lu. Medzi ďal­šie pamiat­ky pat­rí cin­to­rín­sky kos­tol Božie­ho Tela, baro­ko­vo pre­sta­va­ný v rokoch 1705 – 1711, a kos­tol svä­tej Kata­rí­ny pri lie­či­vom pra­me­ni. V roku 2011 pre­šla budo­va býva­lé­ho kina rekon­štruk­ci­ou a bola pre­me­ne­ná na mul­ti­funkč­ný kom­plex, kto­rý zahŕňa mest­skú kniž­ni­cu, sálu slú­žia­cu ako kino či divad­lo, galé­riu, mies­to pre stret­nu­tia dob­ro­voľ­ných spol­kov a infor­mač­né cen­trum. Mes­to má tiež par­tner­ské vzťa­hy s obca­mi Konol­fin­gen vo Švaj­čiar­sku a Lok­ca na Slo­ven­sku. Počát­ky sa obja­vi­li v nie­koľ­kých fil­moch a tele­víz­nych seriá­loch, naprí­klad Postři­ži­ny” (1980), Návš­těv­ní­ci” (1983) a Jíz­da” (1994). Aste­ro­id 14974 (pocat​ky​.cz).


Počát­ky is a muni­ci­pa­li­ty loca­ted on the bor­der bet­we­en Bohe­mia and Mora­via in the Pel­hři­mov Dis­trict. With app­ro­xi­ma­te­ly 2,500 inha­bi­tants, it is situ­ated in the hil­ly lands­ca­pe of the Bohemian-​Moravian High­lands, rich in forests, ponds, and springs of stre­ams that gave the town its name. The first writ­ten men­ti­on of Počát­ky dates back to the late 13th cen­tu­ry, when it was men­ti­oned in the records of Tobias of Bechy­ně as a pla­ce devas­ta­ted during batt­les bet­we­en Wen­ces­las II and the fol­lo­wers of Záviš of Fal­kens­te­in. Ori­gi­nal­ly a mar­ket vil­la­ge, it gra­du­al­ly grew and, in the 14th cen­tu­ry, obtai­ned the sta­tus of a mano­rial town. During the Hus­si­te wars, Počát­ky was gran­ted the right to build sto­ne for­ti­fi­ca­ti­ons. In the 19th cen­tu­ry, with the advent of indus­tria­li­za­ti­on, the town expe­rien­ced eco­no­mic deve­lop­ment. Some of the fac­to­ries estab­lis­hed during that time are still in ope­ra­ti­on today. At the begin­ning of the 20th cen­tu­ry, the spa faci­li­ty Sva­tá Kate­ři­na with a hea­ling spring was estab­lis­hed. Počát­ky was named after its dis­co­ve­rer, Miloš Tichý, a nati­ve of the town (pocat​ky​.cz).

The town lies at an alti­tu­de of app­ro­xi­ma­te­ly 620 meters and is tra­ver­sed by the Počá­tec­ký stre­am. The area is rich in ponds, the lar­gest being Vel­ký Klá­tov­ský Pond (pocat​ky​.cz). An inte­res­ting fea­tu­re is the lon­gest larch alley in the Czech Repub­lic, lea­ding from Počát­ky to Kališ­tě, estab­lis­hed at the begin­ning of the 20th cen­tu­ry and con­sis­ting of 280 tre­es (tra​vel​king​.sk). The his­to­ri­cal cen­ter of Počát­ky is an urban con­ser­va­ti­on zone with well-​preserved archi­tec­tu­re. The domi­nant fea­tu­re of the squ­are is the Church of St. John the Bap­tist, with an acces­sib­le tower. In the midd­le of the squ­are, the­re is a foun­tain with a sta­tue of St. John of Nepo­muk. The muni­ci­pal muse­um, estab­lis­hed in 1892, is the oldest muse­um in the regi­on and offers eth­nog­rap­hic and numis­ma­tic col­lec­ti­ons. It also mana­ges the birthp­la­ce of Oto­kar Bře­zi­na, a sig­ni­fi­cant Czech poet and essa­y­ist, with an exhi­bi­ti­on dedi­ca­ted to his life and work. Other land­marks inc­lu­de the ceme­te­ry Church of Cor­pus Chris­ti, rebu­ilt in Baro­que sty­le bet­we­en 1705 – 1711, and the Church of St. Cat­he­ri­ne near the hea­ling spring. In 2011, the buil­ding of the for­mer cine­ma under­went recons­truc­ti­on and was trans­for­med into a mul­ti­func­ti­onal com­plex that inc­lu­des a muni­ci­pal lib­ra­ry, a hall ser­ving as a cine­ma or the­a­ter, a gal­le­ry, a mee­ting pla­ce for volun­te­er groups, and an infor­ma­ti­on cen­ter. The town also has par­tners­hips with Konol­fin­gen in Swit­zer­land and Lok­ca in Slo­va­kia. Počát­ky has appe­a­red in seve­ral films and tele­vi­si­on series, such as Postři­ži­ny” (1980), Návš­těv­ní­ci” (1983), and Jíz­da” (1994). Aste­ro­id 14974 is named after the town (pocat​ky​.cz).


Počát­ky ist eine Geme­in­de an der Gren­ze zwis­chen Böh­men und Mäh­ren im Bez­irk Pel­hři­mov. Mit etwa 2.500 Ein­woh­nern liegt sie in der hüge­li­gen Lands­chaft der Böhmisch-​Mährischen Höhe, die reich an Wäl­dern, Tei­chen und Quel­len von Bächen ist, die der Stadt ihren Namen gaben. Die ers­te sch­rift­li­che Erwäh­nung von Počát­ky stammt aus dem spä­ten 13. Jahr­hun­dert, als sie in den Auf­ze­ich­nun­gen von Tobias von Bechy­ně als ein Ort erwähnt wur­de, der wäh­rend der Kämp­fe zwis­chen Wen­zel II. und den Anhän­gern von Záviš von Fal­kens­te­in ver­wüs­tet wur­de. Urs­prün­glich ein Mar­ktf­lec­ken, ent­wic­kel­te sie sich im 14. Jahr­hun­dert zu einer Herrs­chaftss­tadt. Wäh­rend der Hus­si­ten­krie­ge erhielt Počát­ky das Recht, Ste­in­be­fes­ti­gun­gen zu errich­ten. Im 19. Jahr­hun­dert, mit dem Auf­kom­men der Indus­tria­li­sie­rung, erleb­te die Stadt eine wirts­chaft­li­che Ent­wick­lung. Eini­ge der damals geg­rün­de­ten Fab­ri­ken sind noch heute in Bet­rieb. Zu Beginn des 20. Jahr­hun­derts wur­de die Kuran­la­ge Sva­tá Kate­ři­na mit einer Hei­lqu­el­le geg­rün­det. Počát­ky wur­de nach sei­nem Ent­dec­ker Miloš Tichý, einem Ein­he­i­mis­chen der Stadt, benannt (pocat​ky​.cz).

Die Stadt liegt auf einer Höhe von etwa 620 Metern und wird vom Počátecký-​Bach dur­chqu­ert. Die Umge­bung ist reich an Tei­chen, der größte ist der Vel­ký Klátovský-​Teich (pocat​ky​.cz). Eine Beson­der­he­it ist die läng­ste Lär­che­nal­lee in der Tsche­chis­chen Repub­lik, die von Počát­ky nach Kališ­tě führt und zu Beginn des 20. Jahr­hun­derts ange­legt wur­de. Sie bes­teht aus 280 Bäu­men (tra​vel​king​.sk). Das his­to­ris­che Zen­trum von Počát­ky ist eine städ­tis­che Denk­mals­chutz­zo­ne mit gut erhal­te­ner Archi­tek­tur. Die Domi­nan­te des Plat­zes ist die Kir­che St. Johan­nes der Täu­fer mit einem zugän­gli­chen Turm. In der Mit­te des Plat­zes befin­det sich ein Brun­nen mit einer Sta­tue des hei­li­gen Johan­nes von Nepo­muk. Das Stadt­mu­se­um, geg­rün­det 1892, ist das ältes­te Muse­um der Regi­on und bie­tet eth­no­gra­fis­che und numis­ma­tis­che Samm­lun­gen. Es ver­wal­tet auch das Geburts­haus von Oto­kar Bře­zi­na, einem bede­uten­den tsche­chis­chen Dich­ter und Essa­y­is­ten, mit einer Auss­tel­lung zu sei­nem Leben und Werk. Zu den wei­te­ren Sehen­swür­dig­ke­i­ten gehören die Fried­hofs­kir­che des Lei­bes Chris­ti, die zwis­chen 1705 und 1711 im Barocks­til umge­baut wur­de, und die Kir­che St. Kat­ha­ri­na bei der Hei­lqu­el­le. Im Jahr 2011 wur­de das Gebä­u­de des ehe­ma­li­gen Kinos reno­viert und in ein mul­ti­funk­ti­ona­les Zen­trum umge­wan­delt, das eine Stadt­bib­li­ot­hek, einen Saal, der als Kino oder The­a­ter dient, eine Gale­rie, einen Treff­punkt für Fre­i­wil­li­gen­grup­pen und ein Infor­ma­ti­ons­zen­trum umfasst. Die Stadt unter­hält Par­tners­chaf­ten mit Konol­fin­gen in der Sch­we­iz und Lok­ca in der Slo­wa­kei. Počát­ky ers­chien in meh­re­ren Fil­men und Fern­seh­se­rien, wie Postři­ži­ny” (1980), Návš­těv­ní­ci” (1983) und Jíz­da” (1994). Der Aste­ro­id 14974 wur­de nach der Stadt benannt.


Počát­ky jsou obec leží­cí na pome­zí Čech a Mora­vy v okre­se Pel­hři­mov. S přib­liž­ně 2 500 oby­va­te­li se rozk­lá­da­jí v kop­co­vi­té kra­ji­ně Čes­ko­mo­rav­ské vrcho­vi­ny, boha­té na lesy, ryb­ní­ky a pra­me­ny poto­ků, kte­ré daly měs­tu jeho název. Prv­ní písem­ná zmín­ka o Počát­kách pochá­zí z kon­ce 13. sto­le­tí, kdy byly zmí­něny v lis­tá­ři Tobiá­še z Bechy­ně jako mís­to zpus­to­še­né během bojů mezi Vác­la­vem II. a přívr­žen­ci Závi­še z Fal­ken­štej­na. Původ­ně trho­vá ves se postup­ně roz­ro­stla a ve 14. sto­le­tí zís­ka­la sta­tus pod­dan­ské­ho měs­ta. Během husit­ských válek zís­ka­ly Počát­ky prá­vo vysta­vět kamen­né hrad­by. V 19. sto­le­tí, s pří­cho­dem indus­tria­li­za­ce, doš­lo k hos­po­dá­řs­ké­mu roz­vo­ji měs­ta. Něk­te­ré z teh­dy zalo­že­ných tová­ren fun­gu­jí dodnes. Na začát­ku 20. sto­le­tí bylo zalo­že­no lázeňs­ké zaří­ze­ní Sva­tá Kate­ři­na s léči­vým pra­me­nem. Počát­ky byly poj­me­no­vá­ny po měs­tě obje­vi­te­lem Milo­šem Tichým, rodá­kem z Počá­tek (pocat​ky​.cz).

Měs­to leží v nad­mo­řs­ké výš­ce oko­lo 620 met­rů a pro­té­ká jím Počá­tec­ký potok. Oblast je boha­tá na ryb­ní­ky, z nichž nej­vět­ší je Vel­ký Klá­tov­ský ryb­ník (pocat​ky​.cz). Zají­ma­vos­tí je nej­del­ší modří­no­vá alej v Čes­ké repub­li­ce, vedou­cí z Počá­tek do Kališť, kte­rá byla zalo­že­na počát­kem 20. sto­le­tí a tvo­ří ji 280 stro­mů (tra​vel​king​.sk). His­to­ric­ké cen­trum Počá­tek je měst­skou památ­ko­vou zónou s dobře zacho­va­lou archi­tek­tu­rou. Domi­nan­tou náměs­tí je kos­tel sva­té­ho Jana Křti­te­le s pří­stup­nou věží. Upros­třed náměs­tí se nachá­zí fon­tá­na se sochou sva­té­ho Jana Nepo­muc­ké­ho. Měst­ské muze­um, zalo­že­né v roce 1892, je nej­star­ším muze­em v regi­onu a nabí­zí etno­gra­fic­ké a numis­ma­tic­ké sbír­ky. Spra­vu­je také rod­ný dům Oto­ka­ra Bře­zi­ny, význam­né­ho čes­ké­ho bás­ní­ka a ese­jis­ty, s expo­zi­cí věno­va­nou jeho živo­tu a dílu. Mezi dal­ší památ­ky patří hřbi­tov­ní kos­tel Boží­ho Těla, barok­ně pře­sta­věný v letech 1705 – 1711, a kos­tel sva­té Kate­ři­ny u léči­vé­ho pra­me­ne. V roce 2011 proš­la budo­va býva­lé­ho kina rekons­truk­cí a byla pře­měněna na mul­ti­funkč­ní kom­plex, kte­rý zahr­nu­je měst­skou kni­hov­nu, sál slou­ží­cí jako kino či divad­lo, gale­rii, mís­to pro set­ká­vá­ní dob­ro­vol­ných spol­ků a infor­mač­ní cen­trum. Měs­to má také par­tner­ské vzta­hy s obce­mi Konol­fin­gen ve Švý­car­sku a Lok­ca na Slo­ven­sku. Počát­ky se obje­vi­ly v něko­li­ka fil­mech a tele­viz­ních seriá­lech, napří­klad Postři­ži­ny” (1980), Návš­těv­ní­ci” (1983) a Jíz­da” (1994). Aste­ro­id 14974 (pocat​ky​.cz).


Odka­zy


Use Facebook to Comment on this Post

Organizmy, Príroda, Vtáky, Živočíchy

Sýkorky

Hits: 310

Na Slo­ven­sku žije nie­koľ­ko dru­hov sýko­riek, pat­ria do čeľa­de Pari­dae. Tie­to malé a živé vtá­ky sú obľú­be­né pre svo­je pes­tro­fa­reb­né ope­re­nie a aktív­ne sprá­va­nie. Sú pomer­ne pris­pô­so­bi­vé. Sú aktív­ne a ener­gic­ké vtá­ky, kto­ré sa živia hmy­zom, seme­na­mi a inou potra­vou, kto­rú náj­du v oko­lí. Parus major, hla­va a hrd­lo sú čier­ne, boky hla­vy sú bie­lo­žl­té, chr­bát je zele­no­mod­rý, bru­cho je žlté. Je naj­väč­šou sýkor­kou na Slo­ven­sku. Hniez­di v duti­nách stro­mov. Cyanis­tes cae­ru­leus má mod­ré vrch­né čas­ti tela, žlté bru­cho a boky. Čas­to sa vysky­tu­je v záh­ra­dách, hniez­di v duti­nách stro­mov. Peri­pa­rus ater má čier­nu čiap­ku a líca, bie­ly krk a hrd­lo a hne­dý chr­bát. Žije v lesoch, zvlášť v hor­ských oblas­tiach. Hniez­di v duti­nách stro­mov. Lop­hop­ha­nes cris­ta­tus má hla­vu zdo­be­nú parož­ka­mi, vrch­ná časť tela je sivá, spod­ná časť je žltá. Pre­fe­ru­je ihlič­na­té lesy, hniez­di v duti­nách stro­mov. Poeci­le palus­tris má sivú hla­vu a krk, hne­dý chr­bát, bie­le bru­cho. Obý­va mok­ra­de a bre­hy poto­kov, hniez­di v duti­nách stromov.


In Slo­va­kia, the­re are seve­ral types of tits, belo­n­ging to the Pari­dae fami­ly. The­se litt­le, live­ly birds are popu­lar for the­ir color­ful feat­hers and acti­ve beha­vi­or. The­y­’re quite adap­tab­le and feed on insects, seeds, and wha­te­ver else they find around. Parus major has a black head and thro­at, yellowish-​white sides of the head, a greenish-​blue back, and a yel­low bel­ly. It’s the lar­gest tit in Slo­va­kia and nests in tree cavi­ties. Cyanis­tes cae­ru­le­us, with its blue upper body, yel­low bel­ly, and sides, is often spot­ted in gar­dens and nests in tree cavi­ties. Peri­pa­rus ater rocks a black cap and che­eks, a whi­te neck and thro­at, and a bro­wn back. It lives in forests, espe­cial­ly in moun­tai­nous are­as, and nests in tree cavi­ties. Lop­hop­ha­nes cris­ta­tus, spor­ting a head ador­ned with horns,” has a gray upper body and a yel­low lower body. It pre­fers coni­fe­rous forests and nests in tree cavi­ties. Poeci­le palus­tris, with its gray head and neck, bro­wn back, and whi­te bel­ly, hangs out in wet­lands and stre­am banks, nesting in tree cavities.



Use Facebook to Comment on this Post

Mosty, Neživé, Stavby, TOP

Mosty

Hits: 2575

Mos­ty sú inži­nier­ske štruk­tú­ry, kto­ré slú­žia na pre­ko­ná­va­nie pre­ká­žok, ako sú rie­ky, poto­ky, prie­pas­ti ale­bo ces­ty. Ich hlav­nou fun­kci­ou je poskyt­núť pre­chod cez pre­káž­ky pre chod­cov, cyk­lis­tov, vozid­lá a iné doprav­né pros­tried­ky. Mos­ty môžu byť veľ­mi rôz­no­ro­dé vo svo­jom dizaj­ne a kon­štruk­cii a ich výber môže závi­sieť od mno­hých fak­to­rov, vrá­ta­ne tech­nic­kých požia­da­viek, oko­li­tej topo­gra­fie a este­tic­kých pre­fe­ren­cií. Mos­ty nie sú len prak­tic­ký­mi štruk­tú­ra­mi na pre­ko­ná­va­nie pre­ká­žok, ale aj dôle­ži­tý­mi prv­ka­mi v urba­nis­tic­kom a archi­tek­to­nic­kom plá­no­va­ní, kto­ré môžu pris­pieť k cha­rak­te­ru a iden­ti­ty miest.

Oce­ľo­vé mos­ty sú popu­lár­ne pre svo­ju pev­nosť a schop­nosť pre­ko­ná­vať väč­šie vzdia­le­nos­ti. Beto­no­vé sú trvan­li­vé a odol­né voči pove­ter­nost­ným vply­vom. Záves­né mos­ty sú cha­rak­te­ri­zo­va­né zave­se­ním mos­ta na káb­lov, sú schop­né pre­kle­núť veľ­ké vzdia­le­nos­ti. Takým je Zla­tý most v San Fran­cis­cu. Lano­vé mos­ty pou­ží­va­jú laná ale­bo lanov­ky na pod­po­ru pre­cho­du, majú ľah­kú kon­štruk­ciu a sú čas­to využí­va­né v hor­ských oblas­tiach. Kamen­né mos­ty sú his­to­ric­ky význam­né, majú tra­dič­ný cha­rak­ter a boli čas­to stav­by s vyso­kou este­tic­kou hod­no­tou. Dvoj­pod­laž­né mos­ty obsa­hu­jú dva odde­le­né úrov­ne pre rôz­ne dru­hy dopra­vy, ako sú diaľ­nič­né mos­ty s ces­tou pre moto­ro­vé vozid­lá a vyš­šou úrov­ňou pre chod­cov a cyk­lis­tov. Exis­tu­jú aj dre­ve­né mosty.


Brid­ges are engi­ne­e­ring struc­tu­res desig­ned to over­co­me obstac­les such as rivers, stre­ams, ravi­nes, or roads. The­ir main func­ti­on is to pro­vi­de pas­sa­ge over obstac­les for pedes­trians, cyc­lists, vehic­les, and other modes of tran­s­por­ta­ti­on. Brid­ges can be high­ly diver­se in the­ir design and cons­truc­ti­on, and the­ir selec­ti­on depends on vari­ous fac­tors, inc­lu­ding tech­ni­cal requ­ire­ments, sur­roun­ding topog­rap­hy, and aest­he­tic pre­fe­ren­ces. Brid­ges are not only prac­ti­cal struc­tu­res for over­co­ming obstac­les but also cru­cial ele­ments in urban and archi­tec­tu­ral plan­ning that can con­tri­bu­te to the cha­rac­ter and iden­ti­ty of cities.

Ste­el brid­ges are popu­lar for the­ir strength and abi­li­ty to span lon­ger dis­tan­ces. Conc­re­te brid­ges are durab­le and resis­tant to weat­her con­di­ti­ons. Sus­pen­si­on brid­ges are cha­rac­te­ri­zed by the sus­pen­si­on of the brid­ge on cab­les and can span gre­at dis­tan­ces, such as the Gol­den Gate Brid­ge in San Fran­cis­co. Cable-​stayed brid­ges use cab­les or sta­ys to sup­port the brid­ge deck, com­bi­ning a light­we­ight struc­tu­re often used in moun­tai­nous are­as. Sto­ne brid­ges are his­to­ri­cal­ly sig­ni­fi­cant, having a tra­di­ti­onal cha­rac­ter and often being struc­tu­res with high aest­he­tic value. Double-​deck brid­ges inc­lu­de two sepa­ra­te levels for dif­fe­rent types of traf­fic, such as hig­hway brid­ges with a road for motor vehic­les on one level and a hig­her level for pedes­trians and cyc­lists. The­re are also wooden brid­ges. Each type of brid­ge ser­ves a uni­que pur­po­se, and the cho­ice of mate­rials and design con­tri­bu­tes to the func­ti­ona­li­ty and visu­al appe­al of the­se engi­ne­e­ring marvels.


Use Facebook to Comment on this Post

České, Česko, Južné Čechy, Krajina, Mestá, Zahraničie

Stráž nad Nežárkou

Hits: 286

Mes­teč­ku Stráž na Nežár­kou domi­nu­je zďa­le­ka veža stráž­ske­ho zám­ku. Mes­to leží v nad­mor­skej výš­ke 452 met­rov nad morom. K bohat­stvu nále­ží okrem bež­ných súčas­tí aj pie­sok a raše­li­na. Rie­ka Nežár­ka pre­te­ká mes­tom, nachá­dza sa tu množ­stvo ryb­ní­kov a poto­kov. Na plo­che 36,3 km2 tu žije 876 oby­va­te­ľov. Dol­ní Lho­ta a Dvor­ce sú miest­ny­mi čas­ťa­mi (straz​nad​ne​zar​kou​.cz). Zámok dostal dneš­nú baro­ko­vú podo­bu18. sto­ro­čí. Pôvod­ne objekt bol hra­dom, z neho zosta­la len gotic­ká veža. Od 10.1 1914 bol zámok majet­kom čes­kej oper­nej spe­váč­ky Emy Des­tin­no­vej (straz​nad​ne​zar​kou​.cz).


The town of Stráž nad Nežár­kou is domi­na­ted from afar by the tower of the Stráž Cast­le. The town is situ­ated at an alti­tu­de of 452 meters abo­ve sea level. In addi­ti­on to the usu­al com­po­nents, sand and peat also con­tri­bu­te to the rich­ness of the area. The Nežár­ka River flo­ws through the town, whe­re the­re are nume­rous ponds and stre­ams. With an area of 36.3 km², the town is home to 876 inha­bi­tants. Dol­ní Lho­ta and Dvor­ce are local parts (straz​nad​ne​zar​kou​.cz). The cast­le acqu­ired its pre­sent Baro­que appe­a­ran­ce in the 18th cen­tu­ry. Ori­gi­nal­ly, the struc­tu­re was a cast­le, of which only the Got­hic tower remains. Sin­ce Janu­ary 10, 1914, the cast­le has been owned by the Czech ope­ra sin­ger Ema Des­tin­no­vá (straz​nad​ne​zar​kou​.cz).


Měs­teč­ku Stráž nad Nežár­kou domi­nu­je zda­le­ka věž stráž­ní­ho zám­ku. Měs­to leží v nad­mo­řs­ké výš­ce 452 met­rů nad mořem. K bohat­ství patří kro­mě běž­ných suro­vin také písek a raše­li­na. Řeka Nežár­ka pro­té­ká měs­tem, kde se nachá­zí množ­ství ryb­ní­ků a poto­ků. Na plo­še 36,3 km² zde žije 876 oby­va­tel. Dol­ní Lho­ta a Dvor­ce jsou míst­ní­mi čás­tmi. Zámek zís­kal dneš­ní barok­ní podo­bu v 18. sto­le­tí. Původ­ně objekt byl hra­dem, z něhož zůs­ta­la pou­ze gotic­ká věž. Od 10. led­na 1914 byl zámek majet­kem čes­ké oper­ní zpěvač­ky Emy Destinnové.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post

Dolné Považie, Krajina, Slovenská krajina

Modrová horáreň

Hits: 3117

Mod­ro­vá horá­reň je cha­to­vá oblasť obce Mod­ro­vá. Nachá­dza sa asi 1.5 km od obce. Nachá­dza sa tu okrem chát aj zná­mej­šie rekre­ač­né zaria­de­nie, kto­ré má momen­tál­ne názov Seni­or Mod­ro­vá. Pred­tým to bol Horec a dáv­nej­šie Dumas. Doli­na sa nazý­va Doli­na Kališ­te, je súčas­ťou Považ­ské­ho Inov­ca. Loka­li­tu veľ­mi dob­re poznám.


Mod­ro­vá Horá­reň is a cot­ta­ge area in the vil­la­ge of Mod­ro­vá. It is loca­ted app­ro­xi­ma­te­ly 1.5 km from the vil­la­ge. Besi­des cot­ta­ges, the­re is also a more well-​known rec­re­a­ti­onal faci­li­ty cal­led Seni­or Mod­ro­vá. Pre­vi­ous­ly, it was kno­wn as Horec and even ear­lier as Dumas. The val­ley is cal­led Doli­na Kališ­te and is part of the Považ­ský Ino­vec moun­tain ran­ge. I know the area very well.


Odka­zy

Use Facebook to Comment on this Post