Rastliny, Príroda, Organizmy, Fotografie

Nezábudky

Hits: 193

Nezábudky k najpôvabnejším jarným rastlinám. Nepútajú veľkosťou, ale ľahkosťou: ich drobné pôsobia, akoby sa nad záhonom vznášal jemný modrý opar. Najčastejšie pestovanou záhradnou nezábudkou je nezábudka lesná – Myosotis sylvatica. Dorastá približne do 30 centimetrov a od jari do začiatku leta vytvára husté trsy drobných päťlaločných kvetov, najčastejšie modrých, s bielym alebo žltým očkom. Rod Myosotis patrí do čeľade Boraginaceae a okrem klasických modrých foriem zahŕňa aj kultivary s ružovými alebo bielymi kvetmi (rhs.org.uk). Nezábudkám najviac svedčí humózna, mierne vlhká a dobre priepustná pôda na slnku alebo v polotieni. Najkrajšie vyznejú na okrajoch chodníkov, v prednej časti zmiešaných záhonov, v prírodne ladených výsadbách a medzi jarnými cibuľovinami, najmä tulipánmi a narcismi. Veľmi dobre fungujú aj pod krami a ružami ako jemná podsadba, pokiaľ pôda nepresychá. Ich ďalšou nenápadnou výhodou je, že poskytujú nektár a peľ včelám a ďalšiemu opeľujúcemu hmyzu práve v čase, keď sa záhrada iba rozbieha (rhsplants.co.uk).

Pestovanie nezábudiek je jednoduché, ak netrpia suchom. Zo semena sa vysievajú najľahšie v máji alebo júni, pričom zakvitnú v nasledujúcej sezóne. Pri skoršom predpestovaní sa dajú dopestovať aj rýchlejšie. Po ujatí nepotrebujú výrazné prihnojovanie, najmä ak rastú v pôde obohatenej kompostom. Dôležitejšia než výživa je pravidelná zálievka v suchších obdobiach. Ak chcete, aby sa v záhrade prirodzene rozširovali, môžete ich nechať vysemeniť. Ak naopak potrebujete porast držať pod kontrolou, odkvitnuté odstráňte skôr, než nasadia zrelé semená (gardenersworld.com). Do úplne iných podmienok patrí nezábudka močiarnaMyosotis scorpioides. Tá sa hodí najmä na okraje jazierok, potokov a do stále mokrej pôdy, prípadne do plytkej . Je to trvalka s dlhším obdobím kvitnutia, no pri vode sa rozrastá podstatne energickejšie než záhonová nezábudka lesná. Po odkvitnutí môže olistenie trpieť múčnatkou alebo hrdzou, preto sa oplatí staršie rastliny po sezóne zrezať a porast udržiavať vzdušný (rhs.org.uk).


Forget-me-nots are among the most charming spring plants. They do not attract attention by their size, but by their lightness: their tiny flowers look as if a delicate blue haze were floating above the flower bed. The most commonly grown garden forget-me-not is the woodland forget-me-not — Myosotis sylvatica. It grows to about 30 centimetres and, from spring to early summer, forms dense clumps of small five-lobed flowers, most often blue, with a white or yellow eye. The genus Myosotis belongs to the family Boraginaceae and, in addition to the classic blue forms, also includes cultivars with pink or white flowers (rhs.org.uk).

Forget-me-nots thrive best in humus-rich, moderately moist and well-drained soil, in sun or partial shade. They are most effective along path edges, at the front of mixed borders, in naturalistic plantings and among spring bulbs, especially tulips and daffodils. They also work very well beneath shrubs and roses as a delicate underplanting, provided the soil does not dry out. Another subtle advantage is that they provide nectar and pollen for bees and other pollinating insects at a time when the garden is only just beginning to come to life (rhsplants.co.uk).

Growing forget-me-nots is straightforward, as long as they do not suffer from drought. They are easiest to sow from seed in May or June, flowering in the following season. With earlier propagation under cover, they can also be grown more quickly. Once established, they do not need heavy feeding, especially if they are growing in soil enriched with compost. Regular watering during drier periods is more important than fertilisation. If you want them to spread naturally through the garden, you can allow them to self-seed. If, on the other hand, you need to keep the planting under control, remove the spent plants before they set ripe seed (gardenersworld.com).

The water forget-me-not — Myosotis scorpioides — belongs in quite different conditions. It is especially suitable for the edges of ponds and streams, for permanently wet soil, or even for shallow water. It is a perennial with a longer flowering period, but beside water it spreads much more vigorously than the bedding woodland forget-me-not. After flowering, the foliage may suffer from powdery mildew or rust, so it is worth cutting back older plants after the season and keeping the planting airy (rhs.org.uk).


Krajina, Zahraničie, Príroda, Rastliny, Hory, Česko, Organizmy, Biotopy, Fotografie

Vresovisko Bílová

Hits: 353

Vresovisko Bílová je prírodná pamiatka nachádzajúca sa v Hostýnskych vrchoch na Morave, v blízkosti Bílová, približne 1,9 km východne od Rajnochovice (kudyznudy.cz). Táto lokalita bola vyhlásená za chránené územie 1. októbra 1982 a rozkladá sa na ploche 3 ha (mapy.cz). Je situovaná na miernom, prevažne juhovýchodnom svahu vrcholu Klínec (kudyznudy.cz). Vresovisko Bílová predstavuje jediné súvislé vresovisko s bohatým výskytom jalovca obyčajného (Juniperus communis) a vresu obyčajného (Calluna vulgaris) v celých Hostýnskych vrchoch. Tento biotop je v Karpatskej fytogeografickej oblasti Českej republiky veľmi vzácny. Okrem dominantných druhov tu rastú aj smilka tuhá (Nardus stricta), plavúň vidlačka (Lycopodium clavatum), brusnica čučoriedková (Vaccinium myrtillus), materina dúška vajcovitá (Thymus pulegioides), nátržník vzpriamený (Potentilla erecta), púpava bezbyľová (Carlina acaulis), fialka lesná (Viola reichenbachiana), hluchavka škvrnitá (Lamium maculatum), (Stellaria graminea), nezábudka lesná (Myosotis sylvatica) a mliečnik chvojkový (Euphorbia cyparissias). Pôvodne bola lokalita využívaná ako podhorská pastvina. Po ukončení pasenia oviec však došlo k ohrozeniu vresoviska zarastaním náletovými drevinami, predovšetkým smrekom a brezou. V posledných rokoch je lúka cielene kosená ako náhrada pasenia a sú odstraňované náletové . Časť lokality je však, vďaka nedostatočnej starostlivosti v minulosti, ako unikátny biotop už stratená (Jana Humpolíčková).

Táto lokalita je významná nielen z botanického hľadiska, ale aj ako ukážka tradičného hospodárenia v podhorských oblastiach. Udržiavanie vresoviska je kľúčové pre zachovanie biodiverzity a ochranu vzácnych druhov rastlín. Vresovisko Bílová je prístupné po červeno značenom turistickom chodníku medzi Rajnochovicami a osadou Lázy. Návštevníci by mali rešpektovať pravidlá ochrany prírody a pohybovať sa len po vyznačených cestách, aby nedošlo k poškodeniu citlivého ekosystému vresoviska (turistika.cz).


The Bílová Heathland is a natural monument located in the Hostýn Hills in Moravia, near the Bílová settlement, approximately 1.9 km east of the village of Rajnochovice (kudyznudy.cz). This area was declared a protected site on October 1, 1982, and covers an area of 3 hectares (mapy.cz). It is situated on a gentle, predominantly southeastern slope of the Klínec hill (kudyznudy.cz). The Bílová Heathland represents the only continuous heathland with a rich presence of common juniper (Juniperus communis) and common heather (Calluna vulgaris) in the entire Hostýn Hills. This habitat is very rare in the Carpathian phytogeographic region of the Czech Republic.

In addition to the dominant species, other plants found here include mat grass (Nardus stricta), stag’s-horn clubmoss (Lycopodium clavatum), bilberry (Vaccinium myrtillus), broad-leaved thyme (Thymus pulegioides), upright cinquefoil (Potentilla erecta), dwarf carline thistle (Carlina acaulis), early dog-violet (Viola reichenbachiana), spotted dead-nettle (Lamium maculatum), lesser stitchwort (Stellaria graminea), wood forget-me-not (Myosotis sylvatica), and cypress spurge (Euphorbia cyparissias).

Originally, the site was used as a submontane pasture. However, after grazing ceased, the heathland became threatened by the encroachment of pioneer trees, especially spruce and birch. In recent years, the meadow has been intentionally mown as a substitute for grazing, and invasive tree growth is being removed. Nevertheless, due to insufficient care in the past, part of this unique habitat has already been lost (Jana Humpolíčková).

This location is significant not only from a botanical perspective but also as an example of traditional farming practices in submontane areas. Maintaining the heathland is crucial for preserving biodiversity and protecting rare plant species. The Bílová Heathland is accessible via the red-marked hiking trail between Rajnochovice and the Lázy settlement. Visitors should respect nature conservation rules and stick to designated paths to avoid damaging the sensitive heathland ecosystem (.cz).


Vřesoviště Bílová je přírodní památka nacházející se v Hostýnských vrších na Moravě, poblíž osady Bílová, přibližně 1,9 km východně od obce Rajnochovice (kudyznudy.cz). Tato lokalita byla vyhlášena chráněným územím 1. října 1982 a rozkládá se na ploše 3 hektarů (mapy.cz). Nachází se na mírném, převážně jihovýchodním svahu vrcholu Klínec (kudyznudy.cz). Vřesoviště Bílová představuje jediné souvislé vřesoviště s bohatým výskytem jalovce obecného (Juniperus communis) a vřesu obecného (Calluna vulgaris) v celých Hostýnských vrších. Tento biotop je v karpatské fytogeografické oblasti České republiky velmi vzácný.

Kromě dominantních druhů zde rostou také smilka tuhá (Nardus stricta), plavuň vidlačka (Lycopodium clavatum), brusnice borůvka (Vaccinium myrtillus), mateřídouška vejčitá (Thymus pulegioides), mochna přímá (Potentilla erecta), pupava bezlodyžná (Carlina acaulis), violka lesní (Viola reichenbachiana), hluchavka skvrnitá (Lamium maculatum), ptačinec trávovitý (Stellaria graminea), pomněnka lesní (Myosotis sylvatica) a pryšec chvojka (Euphorbia cyparissias).

Původně byla lokalita využívána jako podhorská pastvina. Po ukončení pastvy ovcí však došlo k ohrožení vřesoviště zarůstáním náletovými dřevinami, zejména smrkem a břízou. V posledních letech je louka cíleně kosená jako náhrada pastvy a jsou odstraňovány náletové dřeviny. Část lokality však, díky nedostatečné péči v minulosti, jako unikátní biotop již nenávratně zanikla (Jana Humpolíčková).

Tato lokalita je významná nejen z botanického hlediska, ale i jako ukázka tradičního hospodaření v podhorských oblastech. Udržování vřesoviště je klíčové pro zachování biodiverzity a ochranu vzácných druhů rostlin. Vřesoviště Bílová je přístupné po červeně značené turistické stezce mezi Rajnochovicemi a osadou Lázy. Návštěvníci by měli respektovat pravidla ochrany přírody a pohybovat se pouze po vyznačených cestách, aby nedošlo k poškození citlivého ekosystému vřesoviště (turistika.cz).