Príroda, Botanické záhrady, Organizmy, Rastliny

Arborétum Mlyňany

skala
Hits: 78

Arbo­ré­tum Mly­ňa­ny je bota­nic­kým zaria­de­ním, kto­ré sa pýši naj­bo­hat­šou zbier­kou cudzo­kraj­ných dre­vín na Slo­ven­sku. Pat­rí medzi naj­výz­nam­nej­šie arbo­ré­ta v stred­nej Euró­pe. Nachá­dza sa medzi obca­mi Tesár­ske Mly­ňa­ny a Vies­ka nad Žita­vou, rozp­res­tie­ra sa na plo­che 67 hek­tá­rov (Slo­va­kia Tra­vel). Zalo­že­né bolo v roku 1892 gró­fom Dr. Šte­fa­nom Ambrózy-​Migazzim, váš­ni­vým milov­ní­kom prí­ro­dy a den­dro­ló­gie. Jeho cie­ľom bolo vytvo­riť ​“vždy­ze­le­ný park” (Sem­per Vireo), kde by sa akli­ma­ti­zo­va­li cudzo­kraj­né vždy­ze­le­né dre­vi­ny v našich kli­ma­tic­kých pod­mien­kach. Pod vede­ním záh­rad­ní­ka Joze­fa Mišá­ka boli postup­ne vysá­dza­né dre­vi­ny dová­ža­né z rôz­nych čas­tí sve­ta, naj­mä z Nemec­ka, Fran­cúz­ska a Anglic­ka (es​.wiki​pe​dia​.org). Ambró­zy zís­kal časť mly­nian­ske­ho veľ­kos­tat­ku, ku kto­ré­mu neskôr pri­kú­pil les pri Vies­ke nad Žita­vou. Výsad­by sa zača­li na tera­sách pod kaš­tie­ľom, kto­rý dal pred­tým posta­viť. Pre­sú­va­li sa obrov­ské obje­my zeme, bal­va­ny na stav­bu alpí­nia sa dová­ža­li z Prí­lep a Kľa­čian. Ambró­zy sa spo­jil s pop­red­ný­mi bota­nik­mi a den­dro­lóg­mi ako boli C. K. Schne­i­der, A. Silva-​Tarouca, Moesz, Gáy­er, Rédl (sav​.sk).

Arbo­ré­tum je situ­ova­né na sever­nom okra­ji Podu­naj­skej níži­ny. Pôvod­ne pôda nebo­la prí­liš vhod­ná pre stá­lo­ze­le­nú fló­ru, pre­to si zo začiat­ku zakla­da­teľ nechal dová­žať humus a raše­li­nu. Pôvod­ný Ambró­zy­ho park bol zalo­že­ný na pôvod­nom dubovo-​hrabovom lese. Postup­ne sa vyrú­ba­val pôvod­ný porast a sadi­li sa ušľach­ti­lé dre­vi­ny. Na okra­ji je mož­né aj dnes nájsť zvyš­ky pôvod­né­ho lesa (slo​ven​sky​ces​to​va​tel​.sk). Po odcho­de gró­fa Ambrózy-​Migazziho v roku 1914 pre­vzal sta­rost­li­vosť o arbo­ré­tum Jozef Mišák. V roku 1951 bolo arbo­ré­tum vyhlá­se­né za chrá­ne­ný are­ál a sta­lo sa vedec­kým pra­co­vis­kom Slo­ven­skej aka­dé­mie vied (SAV). Dnes je arbo­ré­tum otvo­re­né pre verej­nosť počas celé­ho roka a slú­ži nie­len ako mies­to oddy­chu, ale aj ako cen­trum výsku­mu a vzde­lá­va­nia v oblas­ti bota­ni­ky a eko­ló­gie (sk​.wiki​pe​dia​.org). Význam­né osob­nos­ti Arbo­ré­ta: Šte­fan Ambró­zy, Jozef Mišák, Jozef Rich­tár, Gej­za Ste­in­hübel, Fran­ti­šek Nábělek, Daniel Kova­lov­ský, Fran­ti­šek Ben­čať, Ivan Tomaš­ko (arbo​re​tum​.sav​.sk).

V Arbo­ré­te Mly­ňa­ny sa nachá­dza viac ako 2 300 dru­hov rast­lín z rôz­nych kútov sve­ta, vrá­ta­ne východ­nej Ázie, Kórey a Sever­nej Ame­ri­ky. Medzi najv­zác­nej­šie exem­plá­re pat­rí 35-​metrový sek­vo­jo­vec mamu­tí – Sequ­oia­den­dron gigan­te­um a zimo­kvet včas­ný – Chi­mo­nant­hus pra­e­cox, kto­rý kvit­ne už v janu­ári. Uni­ká­tom sú aj mno­hé ázij­ské dre­vi­ny, kto­ré sa okrem svoj­ho pôvod­né­ho pro­stre­dia vysky­tu­jú len v tom­to arbo­ré­te (Slo­va­kia Tra­vel). Are­ál je roz­de­le­ný na nie­koľ­ko tema­tic­kých čas­tí: Ambró­zy­ho park je naj­star­šia časť arbo­ré­ta s roz­lo­hou 40 ha, kde sú sústre­de­né vždy­ze­le­né list­na­té dre­vi­ny a ihlič­na­ny. Ďal­šie čas­ti: seve­ro­ame­ric­ká plo­cha, výcho­do­á­zij­ská plo­cha, kórej­ská plo­cha a slo­ven­ská plo­cha, kto­rá bola zalo­že­ná v roku 1992 (slo​ven​sky​ces​to​va​tel​.sk). Jed­nou z hlav­ných domi­nánt arbo­ré­ta je roman­tic­ký kaš­tieľ posta­ve­ný v roku 1894 s cha­rak­te­ris­tic­kou vežou, kto­rý slú­ži ako síd­lo sprá­vy arbo­ré­ta a mies­to kona­nia rôz­nych podu­ja­tí. Hlav­ná vychádz­ko­vá tra­sa pre náv­štev­ní­kov meria 4,5 km a vedie cez naj­zau­jí­ma­vej­šie čas­ti are­álu (Slo­va­kia Tra­vel).

Arbo­re­tum Mly­ňa­ny is a bota­ni­cal faci­li­ty that boasts the richest col­lec­ti­on of exo­tic woody plants in Slo­va­kia. It is one of the most sig­ni­fi­cant arbo­re­ta in Cen­tral Euro­pe. Loca­ted bet­we­en the vil­la­ges of Tesár­ske Mly­ňa­ny and Vies­ka nad Žita­vou, it covers an area of 67 hec­ta­res (Slo­va­kia Tra­vel). It was foun­ded in 1892 by Count Dr. Šte­fan Ambrózy-​Migazzi, a pas­si­ona­te natu­re lover and den­dro­lo­gist. His goal was to cre­a­te an ​“ever­gre­en park” (Sem­per Vireo) whe­re exo­tic ever­gre­en tre­es could acc­li­ma­ti­ze to the local cli­ma­tic con­di­ti­ons. Under the super­vi­si­on of gar­de­ner Jozef Mišák, tre­es impor­ted from vari­ous parts of the world, pri­ma­ri­ly from Ger­ma­ny, Fran­ce, and England, were gra­du­al­ly plan­ted (es​.wiki​pe​dia​.org). Ambró­zy acqu­ired part of the Mly­ňa­ny esta­te, to which he later added a forest near Vies­ka nad Žita­vou. The plan­tings began on ter­ra­ces below the manor hou­se, which he had pre­vi­ous­ly built. Enor­mous volu­mes of soil were moved, and boul­ders for the cons­truc­ti­on of an alpi­ne gar­den were brought from Prí­le­py and Kľa­ča­ny. Ambró­zy col­la­bo­ra­ted with lea­ding bota­nists and den­dro­lo­gists such as C. K. Schne­i­der, A. Silva-​Tarouca, Moesz, Gáy­er, and Rédl (sav​.sk).

The arbo­re­tum is situ­ated on the nort­hern edge of the Danu­bian Lowland. Ini­tial­ly, the soil was not very suitab­le for ever­gre­en flo­ra, so the foun­der had humus and peat impor­ted at the begin­ning. The ori­gi­nal Ambró­zy Park was estab­lis­hed on a nati­ve oak-​hornbeam forest. Over time, the nati­ve vege­ta­ti­on was gra­du­al­ly cut down and repla­ced with nob­le tree spe­cies. Rem­nants of the ori­gi­nal forest can still be found on the edges of the arbo­re­tum today (slo​ven​sky​ces​to​va​tel​.sk). After Count Ambrózy-​Migazzi left in 1914, Jozef Mišák took over the care of the arbo­re­tum. In 1951, it was dec­la­red a pro­tec­ted area and beca­me a scien­ti­fic ins­ti­tu­ti­on under the Slo­vak Aca­de­my of Scien­ces (SAV). Today, the arbo­re­tum is open to the pub­lic year-​round, ser­ving not only as a pla­ce for rela­xa­ti­on but also as a cen­ter for bota­ni­cal and eco­lo­gi­cal rese­arch and edu­ca­ti­on (sk​.wiki​pe​dia​.org). Notab­le Figu­res of the Arboretum:

Šte­fan Ambró­zy, Jozef Mišák, Jozef Rich­tár, Gej­za Ste­in­hübel, Fran­ti­šek Nábělek, Daniel Kova­lov­ský, Fran­ti­šek Ben­čať, Ivan Tomaš­ko (arbo​re​tum​.sav​.sk).

Arbo­re­tum Mly­ňa­ny con­tains more than 2,300 plant spe­cies from vari­ous parts of the world, inc­lu­ding East Asia, Korea, and North Ame­ri­ca. Among the rarest spe­ci­mens is a 35-​meter-​tall giant sequ­oia (Sequ­oia­den­dron gigan­te­um) and win­ter­swe­et (Chi­mo­nant­hus pra­e­cox), which blo­oms as ear­ly as Janu­ary. Many Asian tree spe­cies that exist only in the­ir nati­ve envi­ron­ment or this arbo­re­tum are also uni­que (Slo­va­kia Tra­vel). The area is divi­ded into seve­ral the­ma­tic sec­ti­ons: Ambró­zy Park – the oldest part of the arbo­re­tum (40 hec­ta­res), focu­sing on ever­gre­en bro­ad­le­af tre­es and coni­fers, North Ame­ri­can sec­ti­on, East Asian sec­ti­on, Kore­an sec­ti­on, Slo­vak sec­ti­on – estab­lis­hed in 1992 (slo​ven​sky​ces​to​va​tel​.sk).One of the main land­marks of the arbo­re­tum is a roman­tic manor hou­se built in 1894, fea­tu­ring a cha­rac­te­ris­tic tower. It ser­ves as the admi­ni­stra­ti­ve hea­dqu­ar­ters of the arbo­re­tum and hosts vari­ous events. The main visi­tor wal­king trail is 4.5 km long and leads through the most inte­res­ting parts of the area (Slo­va­kia Travel).

Odka­zy

TOP

Rodo­den­dro­ny

Jeseň

Lis­ty

Javo­ry

Duby

Ruže

Jazier­ka

Levan­du­le

Lek­ná

Gaš­ta­ny

Boro­vi­ce

Sek­vo­je

Ostat­né

Use Facebook to Comment on this Post

Krajina, Organizmy, Príroda, Rakúsko, Rastliny, Zahraničie, Živočíchy

Braunsberg a jeho fauna a flóra

skala
Hits: 2345

Brauns­berg pat­rí do chrá­ne­nej kra­jin­nej oblas­ti Braunsberg-​Hundsheimerberg od roku 1965. Hory pri Hain­bur­gu an der Donau sú posled­ný­mi výbež­ka­mi Malých Kar­pát. Chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť sa vyzna­ču­je suchý­mi tráv­na­tý­mi poras­tmi so vzác­ny­mi druh­mi živo­čí­chov a rast­lín, oso­bit­ne mimo­riad­ne boha­tou fau­nou hmy­zu (natur​land​-noe​.at). Náj­de­me tu pre­dov­šet­kým dru­hy obľu­bu­jú­ce slneč­né, tep­lo­mil­né, lesostep­né až step­né loka­li­ty: mod­liv­ku zele­nú – Man­tis reli­gi­osa), ságu step­nú – Saga pedo, step­ní­ka čer­ve­né­ho – Ere­sus cin­na­be­ri­nus, očká­ňa skal­né­ho – Cha­za­ra bri­se­is, vče­ly murár­ky – Osmia mus­te­li­na, Osia mitis, koní­ka slo­van­ské­ho Ste­no­both­rus eura­sius (daph​ne​.sk). Fau­na a fló­ra Hunds­he­im­ských hôr pred­sta­vu­je dôle­ži­tý tep­lý ostrov na západ­nom okra­ji Panón­skej níži­ny. Tep­lo­mil­né dru­hy tu dosa­hu­jú svo­ju západ­nú ale­bo sever­nú hra­ni­cu roz­ší­re­nia. Vege­tá­cia je tvo­re­ná dru­ho­vo boha­tý­mi suchý­mi a polo­su­chý­mi tráv­na­tý­mi poras­tmi, ako aj roz­siah­ly­mi, prí­rod­ne zacho­va­lý­mi dubo­vý­mi a dubovo-​hrabovými les­mi. Chrá­ne­ná kra­jin­ná oblasť Braunsberg-​Hundsheimerberg bola vyhlá­se­ná za bio­ge­ne­tic­kú rezer­vá­ciu (natur​land​-noe​.at).

Na Brauns­ber­gu náj­de­me majes­tát­ne vápen­co­vé ska­ly. Jeho sva­hy pokrý­va­jú roz­siah­le skal­né ste­pi, suché a polo­su­ché tráv­na­té poras­ty, kto­ré boli v minu­los­ti inten­zív­ne pase­né, kto­ré je dolo­že­né od 16. sto­ro­čia. Začiat­kom 20. sto­ro­čia sa tu pásol doby­tok, kra­vy a kozy. Pozos­tat­ky býva­lých pas­tvín sa na malých čas­tiach úze­mia zacho­va­li dodnes. Pas­tva je čias­toč­ne obno­ve­ná pro­stred­níc­tvom sta­ré­ho a obzvlášť robust­né­ho ple­me­na koňa Konik. V jar­nom obdo­bí neďa­le­ko kelt­skej pozo­ro­va­teľ­ne tu kvit­nú kavy­le – Sti­pa, hla­vá­čik jar­ný – Ado­nis ver­na­lis. Na Brauns­ber­gu ras­tie klin­ček Lum­nit­ze­rov – Diant­hus lum­nit­ze­ri, ježi­ba­ba bela­sá rusín­ska – Echi­nops rit­ro sub­sp. rut­he­ni­cus, sta­ri­ca kop­co­vá – Alys­sum mon­ta­num, roz­chod­ník bie­ly – Sedum album, jase­nec bie­ly – Dic­tam­nus albus. Les­né čas­ti tvo­ria naj­mä poras­ty dubov plst­na­tých – Quer­cus pubes­cens a javo­rov poľ­ných – Acer cam­pes­tre (daph​ne​.sk). Na juho­vý­chod­nom sva­hu ras­tie trpas­li­čí kosa­tec – Iris pumi­la. Mno­ho tep­lo­mil­ných, stre­do­mor­ských dru­hov zvie­rat a rast­lín tu nachá­dza ide­ál­ne život­né pod­mien­ky, naprí­klad jaš­te­ri­ca zele­ná – Lacer­ta viri­dis, kosa­tec fia­lo­vý – Onos­ma aus­tria­ca, divo­zel fénic­ký – Ver­bas­cum pho­eni­ce­um. Nie­kto­ré dru­hy ende­mit­mi – Diant­hus lum­nit­ze­rii (Wiki­pe­dia).

Cha­rak­te­ris­tic­ký rast­lin­ný a živo­číš­ny svet Hain­bur­ských vrchov je pris­pô­so­be­ný suché­mu tep­lé­mu panón­ske­mu pod­ne­biu a pochá­dza čias­toč­ne z východ­ných ste­pí, čias­toč­ne zo Stre­do­mo­ria. Mno­hé výcho­do­kon­ti­nen­tál­ne dru­hy tu dosa­hu­jú svo­ju západ­nú hra­ni­cu roz­ší­re­nia, juž­né sub­me­di­te­rán­ne dru­hy zase svo­ju sever­nú hra­ni­cu. Ďal­šou zvlášt­nos­ťou Hain­bur­ských vrchov je vyso­ký podiel lokál­ne roz­ší­re­ných ende­mi­tov. V slneč­ných dňoch sa holá plo­ši­na Brauns­ber­gu sil­no pre­hrie­va. Vznik­nu­té ter­mic­ké prú­dy využí­va orol skal­ný na svo­je pries­kum­né lety. Rast­lin­ný svet Brauns­ber­gu je vďa­ka rôz­nym život­ným pod­mien­kam veľ­mi roz­ma­ni­tý. Už v pred­ja­rí pote­šia náv­štev­ní­kov veľ­ké ponik­le­ce a hla­vá­či­ky jar­né, trpas­li­čie kosat­ce, kto­rých rôz­no­fa­reb­né kve­ty kvit­nú na sva­hoch od aprí­la. Na expo­no­va­ných vápen­co­vých sva­hoch ras­tú člo­ve­kom neovp­lyv­ne­né skal­né suché tráv­na­té poras­ty s ried­kou pionier­skou vege­tá­ci­ou. Tu môžu pre­žiť len dru­hy pris­pô­so­be­né na sucho, ako je roz­chod­ník ale­bo skal­ná ruža, kto­rých hru­bé mäsi­té lis­ty slú­žia ako záso­bá­reň vody. Na zacho­va­nie suchých tráv­na­tých poras­tov vytvo­re­ných ľud­ským využí­va­ním je potreb­né pra­vi­del­né kose­nie ale­bo pase­nie. Na Brauns­ber­gu sa rea­li­zu­je pokus­né pase­nie koník­mi, robust­ným ple­me­nom poní­kov z výcho­do­európ­ske­ho regi­ó­nu, kto­ré je blíz­ko prí­buz­né s les­ným tar­pá­nom, vyhy­nu­lou for­mou divé­ho koňa. Ako nehos­tin­ná a odstra­šu­jú­ca sa zdá plo­ši­na Brauns­ber­gu, tak prí­ve­ti­vo pôso­bia tep­lo­mil­né lesy a kro­vi­na­té poras­ty na jeho sva­hoch. Pre mno­ho dru­hov živo­čí­chov pred­sta­vu­jú ried­ke, sta­ré lesy cen­ný život­ný pries­tor. Lar­vy rôz­nych dru­hov chro­bá­kov potre­bu­jú na svoj vývoj sta­ré suché stro­my. Z toho pro­fi­tu­jú aj ďat­le. Šedý ďateľ, stred­ný ďateľ a čier­ny ďateľ tu nachá­dza­jú boha­tú potra­vu a dosta­tok sta­rých a odu­mie­ra­jú­cich stro­mov, do kto­rých vyte­sá­va­jú svo­je hniezd­ne duti­ny. Roháč potre­bu­je na svoj 3 až 5 rokov trva­jú­ci vývoj hni­jú­ce dre­vo ale­bo kore­ňo­vé pní­ky (zobo​dat​.at).

Brauns­berg has been part of the Braunsberg-​Hundsheimerberg Pro­tec­ted Lands­ca­pe Area sin­ce 1965. The moun­tains near Hain­burg an der Donau are the last outc­rops of the Les­ser Car­pat­hians. The pro­tec­ted lands­ca­pe area is cha­rac­te­ri­zed by dry grass­lands with rare spe­cies of ani­mals and plants, par­ti­cu­lar­ly an extre­me­ly rich insect fau­na (natur​land​-noe​.at). Here, you can find spe­cies that pre­fer sun­ny, ther­mop­hi­lic, forest-​steppe to step­pe habi­tats: the pra­y­ing man­tis (Man­tis reli­gi­osa), the pre­da­to­ry bush cric­ket (Saga pedo), the lady­bird spi­der (Ere­sus cin­na­be­ri­nus), the rock gra­y­ling (Cha­za­ra bri­se­is), mason bees (Osmia mus­te­li­na, Osia mitis), and the Eura­sian locust (Ste­no­both­rus eura­sius) (daph​ne​.sk). The fau­na and flo­ra of the Hunds­he­im moun­tains repre­sent an impor­tant warm island at the wes­tern edge of the Pan­no­nian Basin. Ther­mop­hi­lic spe­cies reach the­ir wes­tern or nort­hern dis­tri­bu­ti­on limits here. The vege­ta­ti­on con­sists of species-​rich dry and semi-​dry grass­lands as well as exten­si­ve, natu­ral­ly pre­ser­ved oak and oak-​hornbeam forests. The Braunsberg-​Hundsheimerberg Pro­tec­ted Lands­ca­pe Area has been desig­na­ted a bio­ge­ne­tic reser­ve (natur​land​-noe​.at). On Brauns­berg, you can find majes­tic limes­to­ne rocks. Its slo­pes are cove­red with exten­si­ve rock step­pes, dry and semi-​dry grass­lands, which were inten­se­ly gra­zed in the past, docu­men­ted sin­ce the 16th cen­tu­ry. At the begin­ning of the 20th cen­tu­ry, catt­le, cows, and goats gra­zed here. Rem­nants of the for­mer pas­tu­res have been pre­ser­ved to this day in small are­as. Gra­zing has been par­tial­ly res­to­red through the use of the old and par­ti­cu­lar­ly robust Konik hor­se bre­ed. In spring, feat­her grass (Sti­pa) and spring ado­nis (Ado­nis ver­na­lis) blo­om near the Cel­tic obser­va­to­ry. On Brauns­berg, Lum­nit­ze­r’s pink (Diant­hus lum­nit­ze­ri), Rus­sian glo­be thist­le (Echi­nops rit­ro sub­sp. rut­he­ni­cus), moun­tain madwort (Alys­sum mon­ta­num), whi­te sto­nec­rop (Sedum album), and dit­ta­ny (Dic­tam­nus albus) grow. The forest are­as main­ly con­sist of downy oak (Quer­cus pubes­cens) and field map­le (Acer cam­pes­tre) stands (daph​ne​.sk). On the sout­he­as­tern slo­pe, you can find the dwarf iris (Iris pumi­la). Many ther­mop­hi­lic, Medi­ter­ra­ne­an spe­cies of ani­mals and plants find ide­al living con­di­ti­ons here, such as the eme­rald lizard, Aus­trian gre­en­we­ed (Onos­ma aus­tria­ca), and Pho­eni­cian mul­le­in (Ver­bas­cum pho­eni­ce­um). Some spe­cies are ende­mics – Diant­hus lum­nit­ze­rii (Wiki­pe­dia).

The cha­rac­te­ris­tic plant and ani­mal life of the Hain­burg moun­tains is adap­ted to the dry, warm Pan­no­nian cli­ma­te and ori­gi­na­tes part­ly from the eas­tern step­pes, part­ly from the Medi­ter­ra­ne­an. Many East-​continental spe­cies reach the­ir wes­tern dis­tri­bu­ti­on limit here, whi­le sout­hern sub-​Mediterranean spe­cies reach the­ir nort­hern limit. Anot­her pecu­lia­ri­ty of the Hain­burg moun­tains is the high pro­por­ti­on of local­ly dis­tri­bu­ted ende­mics. On sun­ny days, the bare pla­te­au of Brauns­berg heats up sig­ni­fi­can­tly. The resul­ting ther­mal cur­rents are used by the gol­den eag­le for its recon­nais­san­ce flights. The plant world of Brauns­berg is very diver­se due to the dif­fe­rent living con­di­ti­ons. Alre­a­dy in ear­ly spring, lar­ge pasque flo­wers and spring ado­nis, and dwarf iri­ses delight visi­tors with the­ir color­ful flo­wers blo­oming on the slo­pes from April. On the expo­sed limes­to­ne slo­pes, rock-​dry grass­lands with spar­se pione­er vege­ta­ti­on, untou­ched by humans, grow. Only spe­cies adap­ted to dry­ness, such as sto­nec­rop or hou­se­le­ek, with the­ir thick, fles­hy lea­ves that ser­ve as water reser­vo­irs, can sur­vi­ve here. Regu­lar mowing or gra­zing is neces­sa­ry to pre­ser­ve the dry grass­lands cre­a­ted by human use. Expe­ri­men­tal gra­zing with ponies, a robust bre­ed of ponies from the Eas­tern Euro­pe­an regi­on, clo­se­ly rela­ted to the forest tar­pans, an extinct form of wild hor­se, is being imple­men­ted on Brauns­berg. Whi­le the bare pla­te­au of Brauns­berg seems inhos­pi­tab­le and deter­rent, the warm forests and scrub­lands on its slo­pes are friend­ly. For many spe­cies of ani­mals, the spar­se, old forests repre­sent valu­ab­le living spa­ce. The lar­vae of vari­ous beet­le spe­cies need old dry tre­es for the­ir deve­lop­ment. Wood­pec­kers also bene­fit from this. The grey wood­pec­ker, midd­le spot­ted wood­pec­ker, and black wood­pec­ker find plen­ty of food and enough old and dying tre­es to car­ve out the­ir nesting cavi­ties. The stag beet­le needs deca­y­ing wood or root stumps for its 3 to 5‑year deve­lop­ment (zobo​dat​.at).

Der Brauns­berg gehört seit 1965 zum Lands­chaftss­chutz­ge­biet Braunsberg-​Hundsheimerberg. Die Ber­ge bei Hain­burg an der Donau sind die letz­ten Aus­lä­u­fer der Kle­i­nen Kar­pa­ten. Das Lands­chaftss­chutz­ge­biet zeich­net sich durch troc­ke­ne Gras­lands­chaf­ten mit sel­te­nen Tier- und Pflan­ze­nar­ten aus, ins­be­son­de­re einer auße­ror­den­tlich rei­chen Insek­ten­fau­na (natur​land​-noe​.at). Hier fin­det man vor allem Arten, die son­ni­ge, wär­me­lie­ben­de, wald­step­pe bis step­pe­nar­ti­ge Lebens­rä­u­me bevor­zu­gen: Got­te­san­be­te­rin (Man­tis reli­gi­osa), die Säbel­he­usch­rec­ke (Saga pedo), die Rote Röh­rens­pin­ne (Ere­sus cin­na­be­ri­nus), den Berg­he­xe (Cha­za­ra bri­se­is), Mau­er­bie­nen (Osmia mus­te­li­na, Osia mitis), und den Eura­sis­chen Gras­hüp­fer (Ste­no­both­rus eura­sius) (daph​ne​.sk). Die Fau­na und Flo­ra der Hunds­he­i­mer Ber­ge stel­len eine wich­ti­ge war­me Insel am west­li­chen Rand des Pan­no­nis­chen Bec­kens dar. Wär­me­lie­ben­de Arten erre­i­chen hier ihre west­li­che oder nörd­li­che Verb­re­i­tungsg­ren­ze. Die Vege­ta­ti­on bes­teht aus arten­re­i­chen Trocken- und Halbt­roc­ken­ra­sen sowie weit­lä­u­fi­gen, natur­nah erhal­te­nen Eichen- und Eichen-​Hainbuchenwäldern. Das Lands­chaftss­chutz­ge­biet Braunsberg-​Hundsheimerberg wur­de zur Bio­ge­ne­tis­chen Reser­ve erk­lärt (natur​land​-noe​.at). Auf dem Brauns­berg fin­den sich majes­tä­tis­che Kalks­te­in­fel­sen. Sei­ne Hän­ge sind mit weit­lä­u­fi­gen Fel­sens­tep­pen, troc­ke­nen und halbt­roc­ke­nen Gras­lands­chaf­ten bedec­kt, die in der Ver­gan­gen­he­it inten­siv bewe­i­det wur­den, doku­men­tiert seit dem 16. Jahr­hun­dert. Anfang des 20. Jahr­hun­derts wei­de­ten hier Rin­der, Kühe und Zie­gen. Res­te der ehe­ma­li­gen Wei­den sind bis heute in kle­i­nen Bere­i­chen erhal­ten geb­lie­ben. Die Bewe­i­dung wur­de tei­lwe­i­se durch den Ein­satz der alten und beson­ders robus­ten Pfer­de­ras­se Konik wie­der auf­ge­nom­men. Im Früh­jahr blühen hier in der Nähe der kel­tis­chen Beobach­tungss­tel­le Feder­gras (Sti­pa) und Frühlings-​Adonisröschen (Ado­nis ver­na­lis). Auf dem Brauns­berg wach­sen der Lum­nit­zers Nel­ke (Diant­hus lum­nit­ze­ri), die Rut­he­nis­che Kugel­dis­tel (Echi­nops rit­ro sub­sp. rut­he­ni­cus), der Berg-​Steinkraut (Alys­sum mon­ta­num), der Wei­ße Mau­erp­fef­fer (Sedum album) und die Bren­nen­de Lie­be (Dic­tam­nus albus). Die Wald­ge­bie­te bes­te­hen haupt­säch­lich aus Flau­me­i­chen (Quer­cus pubes­cens) und Fel­da­horn (Acer cam­pes­tre) Bes­tän­den (daph​ne​.sk). Am Südost­hang wächst die Zwer­gsch­wert­li­lie (Iris pumi­la). Vie­le wär­me­lie­ben­de, medi­ter­ra­ne Tier- und Pflan­ze­nar­ten fin­den hier ide­a­le Lebens­be­din­gun­gen, wie die Sma­rag­de­i­dech­se, der Öster­re­i­chis­che Raub­latt (Onos­ma aus­tria­ca) und der Purpur-​Königskerze (Ver­bas­cum pho­eni­ce­um). Eini­ge Arten sind Ende­mi­ten – Diant­hus lum­nit­ze­rii (Wiki­pe­dia).

Die cha­rak­te­ris­tis­che Pflanzen- und Tier­welt der Hain­bur­ger Ber­ge ist an das troc­ke­ne, war­me Pan­no­nis­che Kli­ma ange­passt und stammt tei­lwe­i­se aus den öst­li­chen Step­pen, tei­lwe­i­se aus dem Mit­tel­me­er­raum. Vie­le ostkon­ti­nen­ta­le Arten erre­i­chen hier ihre west­li­che Verb­re­i­tungsg­ren­ze, wäh­rend süd­li­che sub­me­di­ter­ra­ne Arten ihre nörd­li­che Gren­ze erre­i­chen. Eine wei­te­re Beson­der­he­it der Hain­bur­ger Ber­ge ist der hohe Ante­il lokal verb­re­i­te­ter Ende­mi­ten. An son­ni­gen Tagen erhitzt sich die kah­le Hochf­lä­che des Brauns­ber­gs stark. Die ents­te­hen­den ther­mis­chen Strömun­gen wer­den vom Ste­i­nad­ler für sei­ne Erkun­dungsf­lüge genutzt. Die Pflan­zen­welt des Brauns­ber­gs ist aufg­rund der unters­chied­li­chen Lebens­be­din­gun­gen sehr viel­fäl­tig. Bere­its im Vorf­rüh­ling erf­re­uen gro­ße Kuhs­chel­len und Frühlings-​Adonisröschen, Zwer­gi­ris mit ihren bun­ten Blüten, die ab April an den Hän­gen blühen, die Besu­cher. Auf den expo­nier­ten Kalks­te­in­hän­gen wach­sen unbe­rü­hr­te Fels-​Trockenrasen mit spär­li­cher Pionier­ve­ge­ta­ti­on. Hier kön­nen nur Arten über­le­ben, die an Troc­ken­he­it ange­passt sind, wie der Mau­erp­fef­fer oder die Hau­swurz, deren dic­ke fle­is­chi­ge Blät­ter als Was­ser­spe­i­cher die­nen. Zur Erhal­tung der durch men­sch­li­che Nut­zung ents­tan­de­nen Troc­ken­ra­sen ist regel­mä­ßi­ges Mähen oder Bewe­i­den not­wen­dig. Auf dem Brauns­berg wird ein Ver­such mit Ponys, einer robus­ten Pony­ras­se aus dem oste­uro­pä­is­chen Raum, die eng mit dem Wald­tar­pan, einer aus­ges­tor­be­nen Form des Wildp­fer­des, ver­wandt ist, durch­ge­fü­hrt. Wäh­rend die kah­le Hochf­lä­che des Brauns­ber­gs unfre­und­lich und absch­rec­kend wir­kt, ers­che­i­nen die wär­me­lie­ben­den Wäl­der und bus­chi­gen Bes­tän­de an sei­nen Hän­gen ein­la­dend. Für vie­le Tie­rar­ten stel­len die lich­ten, alten Wäl­der wer­tvol­len Lebens­raum dar. Die Lar­ven vers­chie­de­ner Käfe­rar­ten benöti­gen alte troc­ke­ne Bäu­me für ihre Ent­wick­lung. Auch Spech­te pro­fi­tie­ren davon. Der Graus­pecht, der Mit­tels­pecht und der Sch­warzs­pecht fin­den reich­lich Nahrung und genügend alte und abster­ben­de Bäu­me, um ihre Nist­löcher zu zim­mern. Der Hirsch­kä­fer benötigt für sei­ne 3 bis 5 Jah­re dau­ern­de Ent­wick­lung ver­rot­ten­des Holz oder Wur­zels­töc­ke (zobo​dat​.at).

Odka­zy

Fló­ra TOP

Fló­ra Všetky

Fau­na

Use Facebook to Comment on this Post

Organizmy, Príroda, Rastliny, V čase

Leto – obdobie tepla, slnka a dozrievania

skala
Hits: 3446

Leto je krás­ne obdo­bie roka, kto­ré nám pri­ná­ša slneč­né lúče a tep­lo, čo zvy­čaj­ne evo­ku­je pocit slo­bo­dy. Prí­ro­da vte­dy oplý­va bohat­stvom farieb, vôní a chu­tí. Tep­lé poča­sie láka von. Počas leta dozrie­va­jú plo­dy na stro­moch, polia sa zafar­bu­jú do zla­tis­ta a kve­ty kvit­nú vo všet­kých mož­ných far­bách. Záh­ra­dy sú plné živo­ta, a to nie­len kvô­li rast­li­nám, ale aj kvô­li roz­ma­ni­té­mu hmy­zu a spe­vu vtá­kov. Leto je obdo­bím, kedy prí­ro­da vyze­rá, cíti sa a znie inak. Leto nám ponú­ka prí­le­ži­tosť ochut­nať čerstvé bobu­le, slad­ké meló­ny, šťav­na­té bros­ky­ne a mno­ho ďal­ších lahô­dok, kto­ré nám prí­ro­da dáva. Ovo­cie a zele­ni­na dozrie­va­jú na sln­ku, zís­ka­va­jú plnú chuť a vôňu, a ponú­ka­jú nám záži­tok pre zmysly. 

Leto je tiež obdo­bím aktív­nych dovo­le­niek a zážit­kov. Ľudia vyhľa­dá­va­jú prí­le­ži­tos­ti na ces­to­va­nie, kem­po­va­nie, výle­ty a obja­vo­va­nie nových miest. Prí­rod­né sce­né­rie, his­to­ric­ké pamiat­ky a kul­túr­ne podu­ja­tia sa stá­va­jú mies­tom dob­ro­druž­stva a pozná­va­nia. Avšak, let­né obdo­bie pri­ná­ša aj výzvy, naj­mä v oblas­ti ochra­ny pred sln­kom a udr­žia­va­nia hyd­ra­tá­cie. Je dôle­ži­té chrá­niť svo­ju pokož­ku pred nad­mer­ným slneč­ným žia­re­ním, piť dosť vody a sta­rost­li­vo sa sta­rať o svo­je zdra­vie v teple.

Sum­mer is a beau­ti­ful time of the year that brings us suns­hi­ne and warmth, typi­cal­ly evo­king a sen­se of fre­e­dom. Natu­re flou­ris­hes with a wealth of colors, scents, and fla­vors during this sea­son. The warm weat­her bec­kons us out­do­ors. Fru­its ripen on tre­es, fields take on a gol­den hue, and flo­wers blo­om in a myriad of colors. Gar­dens come ali­ve, not only with plants but also with diver­se insects and the melo­dies of birds. Sum­mer is a time when natu­re looks, feels, and sounds different.

Sum­mer offers us the oppor­tu­ni­ty to tas­te fresh ber­ries, swe­et melons, juicy pea­ches, and many other delights that natu­re pro­vi­des. Fru­its and vege­tab­les ripen in the sun, acqu­iring full fla­vor and aro­ma, offe­ring a sen­so­ry expe­rien­ce. It’s also a sea­son of acti­ve vaca­ti­ons and adven­tu­res. Peop­le seek oppor­tu­ni­ties for tra­vel, cam­ping, excur­si­ons, and explo­ring new pla­ces. Natu­ral lands­ca­pes, his­to­ri­cal land­marks, and cul­tu­ral events beco­me the backd­rop for adven­tu­re and dis­co­ve­ry. Howe­ver, the sum­mer sea­son brings chal­len­ges, espe­cial­ly in terms of sun pro­tec­ti­on and hyd­ra­ti­on. It’s impor­tant to shield your skin from exces­si­ve sun­light, drink enough water, and take care of your health in the heat.

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Organizmy, Príroda, Rastliny, Stromy

Dreviny

skala
Hits: 18055

Dre­vi­ny sú drev­na­té rast­li­ny, kto­ré majú vyvi­nu­té dre­vo a kôru. Kôra tvo­rí von­kaj­šiu vrstvu a slú­ži na lát­ko­vú výme­nu s von­kaj­ším pro­stre­dím. Dre­vi­ny majú lis­ty. Mno­žia sa pohlav­ne seme­na­mi, ale­bo nepo­hlav­ne odrez­ka­mi, odno­ža­mi apod. Dre­vi­ny majú vyvi­nu­tý tran­s­port vody a živín. Ras­tú do výš­ky a do šír­ky, deje sa bun­ko­vým dele­ním. Sú schop­né adap­tá­cie na pod­mien­ky, sú čas­to súčas­ťou sym­bi­otic­kých vzťa­hov s huba­mi a bak­té­ria­mi. Majú rôz­ne repro­dukč­né stra­té­gie a cykly.

Shrubs are woody plants that have deve­lo­ped wood and bark. The bark forms the outer lay­er and ser­ves for the exchan­ge of sub­stan­ces with the exter­nal envi­ron­ment. Shrubs have lea­ves. They repro­du­ce sexu­al­ly through seeds or ase­xu­al­ly through cut­tings, offs­ho­ots, etc. Shrubs have a deve­lo­ped tran­s­port sys­tem for water and nut­rients. They grow in height and width through cell divi­si­on. They are capab­le of adap­ting to vari­ous con­di­ti­ons and are often part of sym­bi­otic rela­ti­ons­hips with fun­gi and bac­te­ria. They exhi­bit dif­fe­rent repro­duc­ti­ve stra­te­gies and cycles.

Zoznam dru­hov (28)

  • Acer cam­pes­tre – javor poľný
  • Acer pse­udo­pla­ta­nus – javor horský
  • Alt­ha­ea offi­ci­na­lis – ibiš lekársky
  • Betu­la pen­du­la – bre­za previsnutá
  • Car­pi­nus betu­lus – hrab
  • Cit­rus limon – citrónovvník
  • Cor­nus mas – drienka
  • Cory­lus ave­la­na – lieska
  • Fagus syl­va­ti­ca – buk lesný
  • For­syt­hia sus­pen­sa – zla­tov­ka previsnutá
  • Ging­ko biloba
  • Cha­e­no­me­les japonica
  • Mag­no­lia soulengeana
  • Malus domes­ti­ca – jabloň
  • Picea abies – smrek obyčajný
  • Pinus nig­ra – boro­vi­ca čierna
  • Pinus syl­ves­tris – boro­vi­ca sosna
  • Pla­ta­nus his­pa­ni­ca – pla­tan javorolistý
  • Popu­lus nig­ra – topoľ čierny
  • Pru­nus per­si­ca – broskyňa
  • Ribes nig­rum – ríbez­ľa čierna
  • Ribes san­gu­ine­um – ríbez­ľa červená
  • Rubus fru­ti­co­sus – černica
  • Sam­bu­cus nig­ra – baza čierna
  • Sequ­oia­den­dron gigan­te­um – sek­vo­jo­vec mamutí
  • Syrin­ga vul­ga­ris – orgován
  • Tsu­ga cana­dien­sis pendula
  • Vibur­num rhytidophyllum

Odka­zy

TOP

Všet­ky

Use Facebook to Comment on this Post

Literatúra, Rešerše, Veda

Produkčná ekológia

skala
Hits: 2642

Whit­ta­ker R.H., Bor­mann F.H., Likens Gene E., Sic­ca­ma Hub­bard Bro­ok Eco­sys­tems Stu­dy. Forest bio­mass and pro­duc­ti­on 1974 Eco­lo­gi­cal Monog­raphs No. 44, p. 233 – 255 ESA – Eco­lo­gi­cal socie­ty of Ame­ri­ca Tem­pe pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG les, bio­ma­sa, pro­duk­cia člá­nok 0012 – 9615 574, 581.5, 591.5

Oving­ton J.D., Forest W., Arm­s­trong J. Tree bio­mass esti­ma­ti­on 1968 Young H. (ed.): Symp. on pri­ma­ry pro­duc­ti­on and mine­ral cyc­ling of natu­ral eco­sys­tems p. 69 – 81 Uni­ver­si­ty of Mai­ne Oro­no pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG bio­ma­sa stro­mov, mera­nie bio­ma­sy, mera­nie pri­már­nej pro­duk­cie, pri­már­na pro­duk­cia neznámy

Kle­i­ber M. The fire of life. An intro­duc­ti­on to ani­mal ener­ge­ticts 1961 John Wiley and Sons New York pro­dukč­ná eko­ló­gia, fyzi­oló­gia živo­čí­chov ENG ener­ge­ti­ka zvie­rat neznámy

Šom­šák Ladi­slav, Kubí­ček F. Phy­to­co­eno­lo­gi­cal and pro­duc­ti­on eva­lu­ati­on of the ori­gi­nal and secon­da­ry pine forests of Záhor­ská níži­na lowland 1995 Eko­ló­gia, Vol. 14, No. 3, p. 247 – 259 SAP Bra­ti­sla­va fyto­ce­no­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG, SLO boro­vi­co­vé lesy, Záhor­ská níži­na, sekun­dár­ne bori­ny, pôvod­né bori­ny článok

Cha­pin Stu­art F. The mine­ral nut­ri­ti­on of wild plants 1980 Annu­al Review of Eco­lo­gy and Sys­te­ma­tics No. 11, p. 233 – 260 Annu­al Revie­ws Palo Alto pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG mine­rál­na výži­va článok

Tokár Fer­di­nand Abo­veg­round den­dro­mass for­ma­ti­on in rela­ti­on to the leaf area index of mixed forest stands of Spa­nish chest­nut (Cas­ta­nea sati­va Mill.). Tvor­ba nadzem­nej den­dro­ma­sy vo vzťa­hu k inde­xu lis­to­vej plo­chy pri zmie­ša­ných poras­toch Cas­ta­nea sati­va Mill. 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 1, p. 23 – 33 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG nadzem­ná den­dro­ma­sa, index lis­to­vej plo­chy, Cas­ta­nea sati­va, gaš­tan jed­lý článok

Mait­ha­ni K., Aru­na­cha­lam A., Pan­dey H.N., Tri­pat­hi R.S. Dry mat­ter and nut­rient dyna­mic of lit­ter during forest regro­wth in humid subt­ro­pics. Suši­na a nut­rič­ná dyna­mi­ka hra­ban­ky počas obno­vy lesa vo vlh­kých subt­ró­poch 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 1, p. 49 – 59 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG nut­rič­ná dyna­mi­ka hra­ban­ky, obno­va lesa, dyna­mi­ka počas obno­vy článok

Moore D.R.J., Ked­dy P.A. The rela­ti­ons­hip bet­we­en spe­cies rich­ness and stan­ding crop in wet­lands. The impor­tan­ce of sca­le 1989 Vege­ta­tio No. 79, p. 99 – 106 eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG dru­ho­vá diver­zi­ta – pro­duk­cia článok

Míchal Igor Štruk­tú­ra a prí­ras­tko­vé pome­ry pri­ro­dze­ných poras­tov na Poľa­ne v závis­los­ti od sku­pín les­ných typov 1964 Les­nic­ký časo­pis No. 11, p. 127 – 148 les­níc­tvo, eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia SLO štruk­tú­ra les­né­ho poras­tu, prí­ras­tok drev­nej hmo­ty, Poľa­na, SLT článok

Sil­va Mari­na, Bro­wn James H., Downing John A. Dif­fe­ren­ces in popu­la­ti­on den­si­ty and ener­gy use bet­we­en birds and mam­mals. A mac­ro­eco­lo­gi­cal per­spe­ti­ve 1997 Jour­nal of Ani­mal Eco­lo­gy No. 66, p. 327 – 340 BES Oxford pro­dukč­ná eko­ló­gia, popu­lač­ná eko­ló­gia ENG popu­lač­ná hus­to­ta – ener­gia, vtá­ky, cicav­ce článok

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ring vod­ných eko­sys­té­mov 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 62 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia CES moni­to­ring, mok­raď, jaze­ro, Chry­sop­hy­ce­ae, fytop­lank­tón, pro­duk­cia, bio­ma­sa, chlo­ro­fyl, pstruh, kani­ba­liz­mus, počet­nosť rýb, pH, tro­fic­ké úrov­ne, Chlo­rop­hy­ce­ae, Cyanop­hy­ce­ae, Peri­di­i­ne­ae, dru­ho­vá pes­trosť, dru­ho­vé zlo­že­nie, dru­ho­vá diver­zi­ta kni­ha 80−901855−2−5

Spel­ler­berg Ian F. Moni­to­ring vod­ných eko­sys­té­mov 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 62 ČÚOP Brno 1 eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia CES veko­vá štruk­tú­ra, veľ­kost­ná štruk­tú­ra, mak­ro­zo­oben­tos kni­ha 80−901855−2−5

Rea­gan D.P., Wai­de R.B. (eds.) The food web of a tro­pi­cal rain forest 1996 Uni­ver­si­ty of Chi­ca­go Pre­ss Chi­ca­go pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG cyk­lus živín, daž­ďo­vý pra­les nezná­my 0−226−706−001

Ehr­lich P.R., Ehr­lich A.E., Hol­dren J.P. Ecos­cien­ce, popu­la­ti­ons, resour­ces, envi­ron­ment con­ser­va­ti­on 1977 Fre­e­man W.H. San Fran­cis­co eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG eko­ve­da, popu­lá­cia, zdro­je, envi­ron­ment, pro­stre­die, ochra­na neznámy

Osz­lá­nyi Július Struc­tu­re of the natu­ral har­dwo­od flo­odp­lain forest in the Nati­onal Natu­re Reser­ve Lyon 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 225 – 231 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia, eko­ló­gia, soci­obi­oló­gia ENG tvr­dý luž­ný les, Lyon, Číčov, Dunaj, stro­mo­vá vrstva, kro­vin­ná vrstva, Quer­cus robur, Fra­xi­nus angus­ti­fo­lia, Popu­lus nig­ra, Popu­lus alba, Ulmus lae­vis, Salix alba, poško­de­nie koru­ny, úpra­va povo­dia, hyd­ro­tech­nic­ké opat­re­nia, Salix sp. článok

Osz­lá­nyi Július Struc­tu­re of the natu­ral har­dwo­od flo­odp­lain forest in the Nati­onal Natu­re Reser­ve Lyon 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 225 – 231 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia, eko­ló­gia, soci­obi­oló­gia ENG topo­ľo­vé mono­kul­tú­ry, zvyš­ky pôvod­né­ho luž­né­ho lesa, Robi­nia pse­udo­aca­cia, Acer pla­ta­no­ides, Pru­nus padus, Euony­mus euro­pe­us, Swi­da san­gu­inea, Vibur­num opu­lus, Ligus­trum vul­ga­re, Sam­bu­cus nig­ra, Fran­gu­la alnus, Bra­chy­po­dium syl­va­ti­cum, Cra­ta­e­gus mono­gy­na článok

Osz­lá­nyi Július Struc­tu­re of the natu­ral har­dwo­od flo­odp­lain forest in the Nati­onal Natu­re Reser­ve Lyon 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 225 – 231 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia, eko­ló­gia, soci­obi­oló­gia ENG bio­so­ci­olo­gic­ká diver­zi­ta, Pru­nus maha­leb, Cle­ma­tis vital­ba, Jug­lans nig­ra, Ribes alpi­num, Ber­be­ris vul­ga­ris, Tilia cor­da­ta, pri­ro­dze­ná obno­va článok

Nová­ko­vá Jana Agri­cul­tu­ral impact on non­li­ne­ar vege­ta­ti­on for­ma­ti­ons. Spe­cies rich­ness – stand trop­hy rela­ti­ons 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 233 – 241 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG poľ­no­hos­po­dár­stvo, vege­tá­cia, dru­ho­vá boha­tosť, pro­duk­cia lesa, indi­ká­tor dusí­ka, stred­né Čechy, r‑stratégia, K‑stratégia, hno­je­nie, dusík, výnos, varia­bi­li­ta dru­ho­vej boha­tos­ti, rude­ra­li­zá­cia článok

Til­man D. Plant domi­nan­ce along an expe­ri­men­tal nut­rient ana­ly­sis 1984 Eco­lo­gy Vol. 65, p. 1445 – 1453 ESA Was­hing­ton pro­dukč­ná eko­ló­gia, bota­ni­ka ENG domi­nan­cia rast­lín, ana­lý­za živín článok

Úleh­lo­vá B. Nit­ro­gen cyc­ling in mea­dow eco­sys­tems 1989 Stu­die ČSAV 20⁄89 Aca­de­mia Pra­ha mik­ro­bi­oló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG cyk­lus N, lúč­ne spo­lo­čen­stvo neznámy

Van der Hoek The inputs of nut­rients from arab­le lands on nut­rient poor grass­lands and the­ir impact on the hyd­ro­lo­gi­cal aspects of natu­re mana­ge­ment 1987 Eko­ló­gia, Vol. 6, p. 313 – 323 pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG živi­ny ornej pôdy, živi­ny grass­lan­du, hyd­ro­lo­gic­ké násled­ky, prí­rod­ný manaž­ment článok

Aru­na­cha­lam A., John B., Kusum Mait­ha­ni, Pan­dey H.N., Tri­pat­hi R.S. Vege­ta­ti­onal and edap­hic chan­ges during secon­da­ry suc­ces­si­on in subt­ro­pi­cal pine and bro­ad­le­a­ved forests of north-​east India 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 253 – 264 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG Pinus kesi­ya, pôd­na orga­nic­ká hmo­ta, Shil­long, Cory­top­sis hima­la­y­ana, Schi­ma wal­li­chii, Schi­ma kha­sia­na, Quer­cus deal­ba­ta, Rho­do­den­dron arbo­re­um, Lit­sea elon­ga­ta, Rhus semi-​alata, Ele­usi­ne nig­ra, Impe­ra­ta glin­dri­ca, Arund­mel­la bel­ga­nen­sis článok

Spel­ler­berg Ian F. Kolo­beh dras­lí­ka vo dvoch suse­dia­cich les­ných poras­toch – v dubo­vom a boro­vom lese 1995 Spel­ler­berg Ian F.: Moni­to­ro­vá­ní eko­lo­gic­kých změn, p. 154 ČÚOP Brno 1 pro­dukč­ná eko­ló­gia CES Pinus syl­ves­tris, Quer­cus robur kni­ha 80−901855−2−5

Aru­na­cha­lam A., John B., Kusum Mait­ha­ni, Pan­dey H.N., Tri­pat­hi R.S. Vege­ta­ti­onal and edap­hic chan­ges during secon­da­ry suc­ces­si­on in subt­ro­pi­cal pine and bro­ad­le­a­ved forests of north-​east India 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 253 – 264 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG Hyd­ro­co­ty­le java­ni­ca, Eupa­to­rium ade­nop­ho­rum, Pte­ri­dium aqu­ili­num, Smi­lax blu­me­ii, Com­me­li­na ben­gha­len­sis, Lyco­po­dium cla­va­tum, spo­lo­čen­stvo, dru­ho­vá sklad­ba, den­zi­ta, domi­nan­cia, dru­ho­vá diver­zi­ta, ihlič­na­tý les, list­na­tý les, pH, vek poras­tu článok

Aru­na­cha­lam A., John B., Kusum Mait­ha­ni, Pan­dey H.N., Tri­pat­hi R.S. Vege­ta­ti­onal and edap­hic chan­ges during secon­da­ry suc­ces­si­on in subt­ro­pi­cal pine and bro­ad­le­a­ved forests of north-​east India 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 253 – 264 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG SOM – orga­nic mat­ter con­tent, kon­cen­trá­cia P, kon­cen­trá­cia NOx, kon­cen­trá­cia N, obno­va poôd­nej úrod­nos­ti článok

Paolet­ti E., La Sca­la S., Rad­di P. Leaf sur­fa­ce res­pon­se to abi­otic stress fac­tors in a beech stand in cen­tral Ita­ly 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 281 – 293 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia ENG abi­otic­ký stre­so­vý fak­tor, epi­ku­ti­ku­lár­na vos­ko­vá eró­zia, sto­ma­tár­ne poško­de­nie, list­na­tý les, moni­to­ring, stred­né Talian­sko, povr­cho­vá vos­ko­vá vrstva, Fagus syl­va­ti­ca, eró­zia stro­mov, kolaps sprie­vod­ných buniek, dep­re­sia sprie­vod­ných buniek článok

Paolet­ti E., La Sca­la S., Rad­di P. Leaf sur­fa­ce res­pon­se to abi­otic stress fac­tors in a beech stand in cen­tral Ita­ly 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 281 – 293 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia ENG oklú­zia vos­kom, oklú­zia vos­ko­vý­mi hrč­ka­mi, fúzia sprie­vod­ných buniek, roz­pad sprie­vod­ných buniek, sto­ma­tár­na kon­duk­tan­cia, úpa­dok lesa, sever­né Ape­ni­ny, indi­ká­tor zdra­vot­né­ho sta­vu, kli­ma­tic­ké pod­mien­ky – moni­to­ring, vie­tor, dážď, Picea abies, Pinu pinea článok

Paolet­ti E., La Sca­la S., Rad­di P. Leaf sur­fa­ce res­pon­se to abi­otic stress fac­tors in a beech stand in cen­tral Ita­ly 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 3, p. 281 – 293 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia ENG gene­tic­ká dis­po­zí­cia článok

Konôp­ko­vá Jana, Tokár Fer­di­nand Ener­gy poten­tial of vari­ous stand types of Euro­pe­an chest­nur (Cas­ta­nea sati­va Mill.) in Slo­va­kia 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 2, p. 117 – 128 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG poten­ciál­na ener­gia, tepel­ná ener­gia bio­ma­sy, Cas­ta­nea sati­va, pro­duk­cia, Lefan­tov­ce článok

Osz­lá­nyi Július Wood, bark and lea­ves ener­gy valu­es of Car­pi­nus betu­lus L., Acer cam­pes­tre L., Quer­cus cerr­si L. and Quer­cus pet­ra­ea Liebl. 1979 Bio­ló­gia Vol. 34, p. 775 – 784 Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG ener­gia lis­tov, ener­gia dre­va, ener­gia kôry, pro­duk­cia, Car­pi­nus betu­lus, Acer cam­pes­tre, Quer­cus cer­ris, Quer­cus pet­ra­ea článok

Osz­lá­nyi Július Bio­mass ener­gy value of tre­es with vari­ous bio­so­ci­olo­gi­cal posi­ti­on 1979 Les­nic­ký časo­pis Vol. 23, p. 177 – 188 pro­dukč­ná eko­ló­gia, soci­obi­oló­gia SLO ener­gia bio­ma­sy článok

Osz­lá­nyi Július Bio­mass ener­gy value cro­wns in an oak-​hornbeam forest 1979 Les­níc­tvo Vol. 35, p. 204 – 206 pro­dukč­ná eko­ló­gia SLO ener­gia bio­ma­sy, ener­gia koru­ny, dubo-​hrabiny článok

Pet­ráš R. Leaf bio­mass of spru­ce, pine and beech stands 1985 Les­níc­ky časo­pis No. 31, p. 323 – 333 pro­dukč­ná eko­ló­gia SLO pro­duk­cia lis­tov, boro­vi­ca, smrek, buk článok

Vyskot M. Bio­mass and pro­duc­ti­on in forest eco­sys­tems 1973 Les­nic­tví No. 19, p. 641 – 660 pro­dukč­ná eko­ló­gia CES pro­duk­cia, les, bio­ma­sa článok

Ostro­luc­ká Mária Gab­rie­la, Bol­van­ský Milan, Tokár Fer­di­nand Seed pro­duc­ti­on and seed varia­bi­li­ty in black pine (Pinus nig­ra Arnold) at sites with dif­fe­rent level of pol­lu­ti­on 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 2, p. 129 – 136 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­so­zo­ló­gia ENG Pinus nig­ra, pro­duk­cia semien, zne­čis­te­nie – pro­duk­cia, repro­dukč­ná schop­nosť, hmot­nosť seme­na, klí­či­vosť, ťaž­ké kovy, Antol, Bra­ti­sla­va, Stu­pa­va, Drá­žov­ce, Mly­ňa­ny, Nit­ra článok

Dvo­řák Vítěz­slav, Mar­ko­vá Ire­na, Opluš­ti­lo­vá Mag­da, Schul­zo­vá Tere­za Radia­ti­on use effi­cien­cy of a matu­re nor­way spru­ce stand 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 2, p. 137 – 146 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG radiá­cia, prí­ras­tok nadzem­nej bio­ma­sy, Picea abies, deštrukč­ná ana­lý­za, pre­men­li­vá efek­ti­vi­ta záchy­tu radiá­cie, dopa­da­jú­ca radiá­cia, odra­ze­ná radiá­cia, pre­ni­ka­jú­ca radiá­cia, foto­syn­té­za, tro­pic­ké daž­ďo­vé pra­le­sy, pro­duk­cia bio­ma­sy článok

Cox R.M. Air pol­lu­ti­on effects on plant repro­duc­ti­ve pro­ces­ses and possib­le con­se­qu­en­ces to the­ir popu­la­ti­on bio­lo­gy. 1992 Bar­ker R.J., Tin­gey T.D.: Air pol­lu­ti­on effects on bio­di­ver­si­ty, p. 131 – 151 New York popu­lač­ná bio­ló­gia rast­lín, pro­dukč­ná eko­ló­gia, fyzi­oló­gia rast­lín, envi­ron­men­ta­lis­ti­ka ENG zne­čis­te­nie ovzdu­šia, repro­duk­cia rast­lín, článok

Can­nel M.G.R., Mil­ne R., Shep­pard L.J., Unsworth M.H. Radia­ti­on inter­cep­ti­on and pro­duc­ti­vi­ty of wil­low 1987 Jour­nal of App­lied Eco­lo­gy No. 24, p. 261 – 278 pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG radiá­cia, pro­duk­ti­vi­ta, vŕba článok

Can­nel M.G.R., Mil­ne R., Shep­pard L.J. Light use effi­cien­cy and woody bio­mass pro­duc­ti­on of pop­lar and wil­low 1988 Fores­try No. 61, p. 261 – 278 pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG využi­tie svet­la, pro­duk­cia drev­nej hmo­ty, topoľ, vŕba článok

Wang Y. Cro­wn struc­tu­re, radia­ti­on absorp­ti­on, pho­to­synt­he­sis and trans­pi­ra­ti­on 1988 PhD. The­sis Uni­ver­si­ty of Edin­burgh Edin­burgh pro­dukč­ná eko­ló­gia, fyzi­oló­gia rast­lín ENG štruk­tú­ra koru­ny, absor­pcia radiá­cie, foto­syn­té­za, trans­pi­rá­cia práca

Sotá­ko­vá S. Orga­nic mat­ter and soil fer­ti­li­ty 1982 Prí­ro­da Bra­ti­sla­va pedo­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia SLO orga­nic­ká hmo­ta, pôd­na úrod­nosť kniha

Ber­ry­man A., Tur­chin P. Detec­ti­on of dela­y­ed den­si­ty depen­den­ce: com­ment 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 1, p. 318 – 320 ESA Was­hing­ton eko­ló­gia, popu­lač­ná eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG zis­ťo­va­nie, zni­žo­va­nie hus­to­ty článok

Wil­liams D.W., Lieb­hold A.M. Detec­ti­on of dela­y­ed den­si­ty depen­den­ce: reply 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 1, p. 320 – 322 ESA Was­hing­ton eko­ló­gia, popu­lač­ná eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG zis­ťo­va­nie, zni­žo­va­nie hus­to­ty článok

Roden J.S., Wig­gins D.J., Ball M.C. Pho­to­synt­he­sis and gro­wth of two rain forest spe­cies in simu­la­ted gaps under ele­va­ted CO2 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 2, p. 385 – 393 ESA Was­hing­ton pro­dukč­ná eko­ló­gia, expe­ri­men­tál­na eko­ló­gia ENG foto­syn­té­za, rast les­ných dru­hov, simu­lá­cia, zvý­še­nie kon­cen­trá­cie CO2 článok

Moen R., Pas­tor J., Cohen Y. A spa­tial­ly expli­cit model of moose fora­ging and ener­ge­tics 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 2, p. 505 – 521 ESA Was­hing­ton pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG machy, vyži­vo­va­nie článok

Tanak H., Nakas­hi­zu­ka T. Fif­te­en years of cano­py dyna­mics ana­ly­zed by aerial pho­tog­raphs in a tem­pe­ra­te deci­du­ous forest, Japan 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 2, p. 612 – 620 ESA Was­hing­ton pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG dyna­mi­ka etá­ží, letec­ké sním­ky, digi­ta­li­zá­cia, les v mier­nom pás­me, Japon­sko článok

Potvin C, Vas­se­ur L. Long-​term CO2 enrich­ment of a pas­tu­re com­mu­ni­ty. Spe­cies rich­ness, domi­nan­ce, and suc­ce­si­on 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 3, p. 666 – 677 ESA Was­hing­ton pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­ló­gia ENG obo­ha­co­va­nie CO2, dru­ho­vá boha­tosť, domi­nan­cia, suk­ce­sia, pas­tvi­ny článok

McKa­ne R.B., Ras­tet­ter E.B., Sha­ver G.R., Nadel­hof­fer K.J., Gib­lin E., Laun­dre J.A., Cha­pin F.S. III. Recons­truc­ti­on and ana­ly­sis of his­to­ri­cal chan­ges in car­bon sto­ra­ge in arc­tic tun­dra 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 4, p. 1188 – 1198 ESA Was­hing­ton his­to­ric­ká geoló­gia, his­to­ric­ká eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG rekon­štruk­cia, his­to­ric­ké zme­ny, aku­mu­lá­cia uhlí­ka, ener­gia, arktic­ká tun­dra článok

Hag­gar J.P., Ewel J.J. Pri­ma­ry pro­duk­ti­vi­ty and resour­ce par­ti­ti­oning in model tro­pi­cal eco­sys­tems 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 4, p. 1211 – 1221 ESA Was­hing­ton pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG pri­már­na pro­duk­ti­vi­ta, deľ­ba zdro­jov, model tro­pic­ké­ho eko­sys­té­mu článok

Bur­ke I.C., Lau­ken­roth W.K., Par­ton W.J. Regi­onal and tem­po­ral varia­ti­on in net pri­ma­ry pro­duc­ti­on and nit­ro­gen mine­ra­li­za­ti­on in grass­lands 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 5, p. 1330 – 1340 ESA Was­hing­ton pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG regi­onál­ne zme­ny, časo­vé zme­ny, čis­tá pri­már­na pro­duk­cia, mine­ra­li­zá­cia dusí­ka, grass­land článok

Wil­bur H.M. Expe­ri­man­tal eco­lo­gy of food webs. Com­plex sys­tems in tem­po­ra­ry ponds 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 8, p. 2279 – 2302 ESA Was­hing­ton expe­ri­men­tál­na eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG cyk­lus živín, pre­chod­né ryb­ní­ky článok

Blair J.M. Fire, N avai­la­bi­li­ty, and plant res­pon­se in grass­lands. A test of the trans­ient maxi­ma hypot­he­sis 1997 Eco­lo­gy Vol. 78, No. 8, p. 2359 – 2368 ESA Was­hing­ton pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG oheň, využi­teľ­nosť dusí­ka, reak­cia rast­lín, grass­land článok

Sil­va M., Bro­wn J.H., Downing J.A. Dif­fe­ren­ces in popu­la­ti­on den­si­ty and ener­gy use bet­we­en birds and mam­mals. A mac­ro­eco­lo­gi­cal per­spec­ti­ve 1997 Jour­nal of Ani­mal Eco­lo­gy Vol. 66, No. 3, p. 327 – 340 BES Oxford mak­ro­eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia, popu­lač­ná eko­ló­gia ENG roz­die­ly popu­lač­nej hus­to­ty, využi­tie ener­gie, vtá­ky, cicav­ce, mak­ro­eko­lo­gic­ká per­spek­tí­va článok

Way­ne P.M., Baz­zaz F.A. Light acqu­isi­ti­on and gro­wth by com­pe­ting indi­vi­du­als in Co2-​enriched atmo­sp­he­re. Con­se­qu­en­ces for size struc­tu­re in rege­ne­ra­ti­on birch stands 1997 Jour­nal of Eco­lo­gy Vol. 85, No. 1, p. 29 – 42 Oxford pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­ló­gia rast­lín ENG zís­ka­va­nie svet­la, rast, kon­ku­ren­cia, obo­ha­te­nie CO2, veľ­kosť štruk­tú­ry, rege­ne­rá­cia bre­zo­vé­ho poras­tu článok

Mar­ra­ňón T., Gar­cia L.V. The rela­ti­ons­hip bet­we­en diver­si­ty and pro­duc­ti­vi­ty in plant com­mu­ni­ties and erte­facts 1997 Jour­nal of Eco­lo­gy Vol. 85, No. 1, p. 95 – 96 Oxford eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG diver­zi­ta – pro­duk­ti­vi­ta článok

Rap­son G.L., Thom­pson K., Hodg­son J.G. The hum­ped rela­ti­ons­hip bet­we­en spe­cies rich­ness and bio­mass – tes­ting its sen­si­ti­vi­ty to sam­ple quad­rat size 1997 Jour­nal of Eco­lo­gy Vol. 85, No. 4, p. 99 – 100 Oxford eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG dru­ho­vá boha­tosť, bio­ma­sa článok

Gold­berg D., Novop­lan­sky A. On the rela­ti­ve impor­tan­ce of com­pe­ti­ti­on in unp­ro­duc­ti­ve envi­ron­ments 1997 Jour­nal of Eco­lo­gy Vol. 85, No. 4, p. 409 – 418 Oxford eko­so­zo­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG kon­ku­ren­cia, nepro­duk­tív­ne pro­stre­die článok

Kod­rík M. Beech in below-​ground bio­mass 1992 p. 103 – 109 TU Zvo­len pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG buk, pod­zem­ná bio­ma­sa neznámy

Janík Ras­ti­slav, Schie­ber Bra­ni­slav Feno­ló­gia a dyna­mi­ka pro­duk­cie nadzem­nej a pod­zem­nej bio­ma­sy dru­hu Den­ta­ria bil­bi­fe­ra L. 1998 Eko­ló­gia, Vol. 17, No. 2, p. 125 – 133 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, feno­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG dyna­mi­ka pro­duk­cie, nadzem­ná bio­ma­sa, pod­zem­ná bio­ma­sa, Den­ta­ria bul­bi­fe­ra, rege­ne­rá­cia po rube, spô­sob zales­ňo­va­nia článok

Janík Rast­li­slav Vplyv vybra­tých fak­to­rov na pro­duk­ciu nadzem­nej a pod­zem­nej bio­ma­sy dru­hov Rubus ida­e­us a Rubus hir­tus v pod­hor­ských buči­nách 1998 Eko­ló­gia, Vol. 17, No. 2, p. 134 – 141 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG vplyv, nadzem­ná bio­ma­sa, pod­zem­ná bio­ma­sa, Rubus ida­e­us, Rubus hir­tus, pod­hor­ské buči­ny, tieň, prie­mer­ná tep­lo­ta, zráž­ky článok

Vykou­ko­vá Iva­na, Majz­la­no­vá Eva Nadzem­ná bio­ma­sa spo­lo­čens­tiev z Peta­si­tes hyb­ri­dus (L.) Gaer­tn B. Mey et Scherb. v Koryt­nic­kej doli­ne (Níz­ke Tat­ry) 1998 Eko­ló­gia, Vol. 17, No. 2, p. 142 – 151 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG nadzem­ná bio­ma­sa, Peta­si­tes hyb­ri­dus, Koryt­níc­ka doli­na, Níz­ke Tat­ry článok

Mihál Ivan Pro­duk­cia bio­ma­sy plod­níc sap­ro­fy­tic­kých húb v smre­ko­vých mono­kul­tú­rach na býva­lých neles­ných pôdach 1998 Eko­ló­gia, Vol. 17, No. 2, p. 152 – 161 SAP Bra­ti­sla­va eko­ló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG pro­duk­cia bio­ma­sy, sap­ro­fy­tic­ké huby, smre­ko­vá mono­kul­tú­ra, neles­né pôdy článok

Kubí­ček Fer­di­nand, Bedr­na Zol­tán, Šimo­no­vič Voj­tech Produkčno-​ekologická a pôd­na cha­rak­te­ris­ti­ka raše­li­ní­ko­vých spo­lo­čens­tiev štát­nych prí­rod­ných rezer­vá­cií Čikov­ská a Pav­lo­vá (Pods­pá­dy), Tatrans­ký národ­ný park 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 4, p. 371 – 383 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, pedo­ló­gia ENG pôda, raše­li­ní­ky, Čikov­ská, Pav­lo­vá, Pods­pá­dy, TANAP, bylin­ná vrstva, macho­vá vrstva, ŠPR Bor článok

Tokár Fer­di­nand, Konôp­ko­vá Jana Dyna­mic­ké zme­ny obsa­hu vybra­tých che­mic­kých prv­kov v nadzem­nej den­dro­ma­se u rôz­nych poras­to­vých typov duba čer­ve­né­ho (Quer­cus rub­ra L.) a ore­cha čier­ne­ho (Jug­lans nig­ra L.) 1997 Eko­ló­gia, Vol. 16, No. 4, p. 385 – 394 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, ché­mia ENG dyna­mi­ka, che­mic­ký prvok, nadzem­ná den­dro­ma­sa, bio­ma­sa, Quer­cus rub­ra, Jug­lans nig­ra článok

Kubí­ček F. Pro­duc­ti­on of the herb lay­er in coni­fe­rous eco­sys­tems of Slo­va­kia 1994 Eko­ló­gia, Vol. 13, p. 33 – 42 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG pro­duk­cia bylin­nej vrstvy, ihlič­na­té lesy, Slo­ven­sko článok

Kubí­ček F., Brechtl J. Pro­duc­ti­on and phe­no­lo­gy of the herb lay­er in an oak-​hornbeam forest 1970 Bio­ló­gia Vol. 25, p. 651 – 666 Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia, feno­ló­gia ENG bylin­ná vrstva, dubo-​hrabiny článok

Kubí­ček F., Jur­ko Anton Esti­ma­ti­on of the above-​ground bio­mass of the herb lay­er in forest com­mu­ni­ties 1975 Folian Geobot. Phy­to­tax. Vol. 10, p. 113 – 129 Pra­ha pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG odhad, nadzem­ná bio­ma­sa, bylin­ná vrstva, les­né spo­lo­čen­stvá článok

Kubí­ček F., Šom­šák Ladi­slav Eco­lo­gi­cal ana­ly­sis of the herb and moss lay­er in seve­ral fir and spru­ce forests (the Vyso­ké Tat­ry Moun­tains) 1993 Eko­ló­gia, Vol. 12, p. 45 – 59 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG eko­lo­gic­ká ana­lý­za, bylin­ná vrstva, macho­vá vrstva, jed­li­ny, smre­či­ny, Vyso­ké Tat­ry článok

Šimo­no­vič V. A quan­ti­ta­ti­ve stu­dy of roots in forest eco­sys­tems 1978 Bio­ló­gia Vol. 33, p. 543 – 550 Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG kvan­ti­ta­tív­na štú­dia, kore­ne, les článok

Berend­se F. Com­pe­ti­ti­on bet­we­en plant popu­la­ti­ons at low and high nut­rient supp­lies 1994 Oikos No. 71, p. 253 – 260 pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG kon­ku­ren­cia, rast­lin­ná popu­lá­cia, množ­stvo živín článok

Úleh­lo­vá B. Nit­ro­gen cyc­ling in mea­dow eco­sys­tems 1989 Stu­die ČSAV 20⁄89 Aca­de­mia Pra­ha pro­dukč­ná eko­ló­gia CES N, cyk­lus dusí­ka, lúky neznámy

Ber­nát J., Brau­no­vá O., Mir­čink T.G. Deter­mi­na­ti­on of the mic­ro­fun­gal bio­mass 0 Acta Facul­ta­tis Rerum Natu­re Uni­ver­si­tas Come­nius Mic­ro­bi­olo­gia Vol. 11, p. 1 – 6 PRIF UK Bra­ti­sla­va mik­ro­bi­oló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG deter­mi­ná­cia, mik­ro­sko­pic­ké huby, bio­ma­sa článok

Cum­mins K.W., Wuy­check J.C. Calo­ric equ­iva­lents for inves­ti­ga­ti­on in eco­lo­gi­cal ener­ge­tics 1971 Inter. Vere­i­ni­gung für the­ory un ange­wan. Lim­no­bi­olo­gie No. 18 Stutt­gart lim­no­bi­oló­gia, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG eko­lo­gic­ká ener­ge­ti­ca, odhad, kalo­ric­ký ekvi­va­lent neznámy

Kubí­ček F. Stu­dy met­hods of plants pro­duc­ti­vi­ty 1977 Acta Eco­lo­gi­ca Vol. 16, p. 8 – 30 pro­dukč­ná eko­ló­gia, meto­do­ló­gia ENG metó­da rast­li­nej pro­duk­cie, pro­duk­ti­vi­ta článok

Janík Ras­ti­slav Vplyv zakme­ne­nia, stup­ňa clo­ne­nia, zráž­ko­vé­ho úhr­nu a prie­mer­nej pôd­nej tep­lo­ty na pro­duk­ciu nadze­me­nej a pod­zem­nej bio­ma­sy vybra­tých rast­lin­ných dru­hov 1998 Eko­ló­gia, Vol. 17, No. 4, p. 364 – 376 SAP Bra­ti­sla­va envi­ron­men­ta­lis­ti­ka, pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG foto­syn­te­tic­ká aktív­na radiá­cia, množ­stvo dopa­da­jú­ce­ho slneč­né­ho svi­tu, pôd­na vlh­kosť, Krem­nic­ké vrchy člá­nok 1335 – 342X

Ková­čo­vá Mar­gi­ta, Kon­triš Jaro­slav, Kon­tri­šo­vá Oľga Pro­dukč­ná dyna­mi­ka popu­lá­cie Carex pilo­sa Scop. V pod­hor­ských buči­nách 1998 Eko­ló­gia, Vol. 17, No. 4, p. 377 – 383 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG pro­duk­cia, Carex pilo­sa, pod­hor­ské buči­ny, Krem­nic­ké vrchy člá­nok 1335 – 342X

Kod­rík J., Kod­rík Milan Pro­duc­ti­on and sta­ti­cal sta­bi­li­ty of the fir (Abie alba Mill.) root sys­tem 1996 Eko­ló­gia, Vol. 15, No. 2, p. 169 – 178 SAP Bra­ti­sla­va pro­dukč­ná eko­ló­gia ENG pro­duk­cia kore­ňo­vé­ho sys­té­mu Abies alba, sta­ti­ka kore­ňo­vé­ho sys­té­my Abies alba člá­nok 1335 – 342X

Kubí­ček F. Stu­dy met­hods of plant pro­duc­ti­vi­ty 1977 Acta Eco­lo­gi­ca Vol. 16, p. 8 – 30 pro­dukč­ná eko­ló­gia SLO metó­dy výsku­mu rast­lin­nej pro­duk­cie neznámy

Kubí­ček F. Pro­duc­ti­ve and eco­lo­gi­cal stu­dy of herb lay­er bio­mass in forest eco­sys­tems 1983 DrSc. The­sis pro­dukč­ná eko­ló­gia, eko­ló­gia SLO pro­duk­cia bylin­nej vrstvy v les­ných spo­lo­čen­stvách Slo­ven­ska, eko­ló­gia bylin­nej vrstvy v les­ných spo­lo­čen­stvách Slo­ven­ska práca

Use Facebook to Comment on this Post